Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoR-2-2020.pdf
PDF · 143.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoR/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: K. Ž.E., H.. XX.XX.XXXX, Z.. C. XX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Eduard Veterník, advokát, Viničná 20, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/6/2018-266 zo dňa 7. mája 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/6/2018-266 zo dňa 7. mája 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018. II. výrokom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018 do právoplatného skončenia tohto konania. III. výrokom žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na § 40 ods. 1, 2, 3, 4, § 41, § 50 ods. 2, § 21 ods. 2, 4, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 3 písm. a), § 4 ods. 4 písm. b), § 4 ods. 7, § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), § 273 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2018, upravenou podaním zo dňa 06.03.2019, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.01.2018, sp. zn. RD/273/2017 vydaného ad hoc rozhodcom pri ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,951 25 Hruboňovo. Žalobu odôvodnil tým, že žalobou v rozhodcovskom konaní zo dňa 09.11.2017 bez vyznačenia dátumu doručenia ad hoc rozhodcovi, sa protistrana domáhala zaplatenia 13.769,69 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Predmetnú žalobu podal žalovaný na Rozhodcovskom súde pri ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi, keď právomoc rozhodcovského súdu je daná dohodou účastníkov sporu. Žalobca pri svojom prvom úkone uplatnil námietku nedostatku právomoci, tiež poukázal, že ad hoc rozhodca k prípisu zo dňa 20.11.2017 priložil aj nikým nepodpísané Všeobecné obchodné podmienky, teda nebol predložený dôkaz o tom, že
boli so žalobcom dohodnuté. Rozhodcovský súd rozhodol uznesením zo dňa 22.12.2017 tak, že má právomoc vo veci konať a bude pokračovať v rozhodcovskom konaní ďalším dokazovaním. Žalobca proti tomu podal námietku a zdôraznil, že ad hoc rozhodca aj napriek výzve nepredložil dôkaz o tom, že je príslušný vo veci konať ako ad hoc rozhodca. Ďalej, že žalobca so spoločnosťou Royaldom, s.r.o. nepodpisoval žiadnu dohodu ani rozhodcovskú doložku, ani žiadnu zmluvu, ich obchody sa realizovali len na základe objednávok. V predmetnej námietke namietol premlčanie nároku. Žalobca zistil na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, že pri zozname stálych rozhodcovských súdov je 90. Rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT a pri ňom je v poznámke uvedený údaj, že zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu nespĺňa podmienky podľa zák. č. 244/2002 Z. z. účinného od 01.01.2017. Vzhľadom na uvedené aj podľa § 54c ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. nadobudol dojem, že rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT nemá oprávnenie konať ako rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 02.02.2018. Žalobca mal za to, že je v rozpore správnymi predpismi a domáhal sa jeho zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a), bod 1,3,4. Zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, z dôvodu vyššie uvedených skutočností a súčasne sa žalobcovi zasahuje do jeho základných práv, pričom je vystavený možnosti exekučného konania. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že konanie neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, ale pred ad hoc rozhodcom, ktorý bol uvedený v čl. XV. Rozhodcovskej doložke VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o.. Tá bola uzavretá podľa § 4 ods. 3 a) a § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z.. Na každom dokumente z rozhodcovského súdu je uvedené Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Nakoľko veriteľ si nedokázal z majetku dlžníka STAVHIT SK, s.r.o. vymôcť svoju pohľadávku, obrátil sa žalobou podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka na rozhodcovský súd. Právny vzťah z náhrady škody vyplynul z § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Medzi spoločnosťou Royaldom, s.r.o. a spoločnosťou STAVHIT sk, a. s. bola uzavretá riadna rozhodcovská zmluva a tá platí aj na uplatňovanie náhrady škody voči štatutárovi dlžníka. Žalobca nepodal námietku právomoci voči rozhodcovskému uzneseniu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., a preto toto uznesenie má účinky res iudicata. Tento nedostatok nemožno namietať v žalobe o zrušenie. Žaloba žalobcu je nevykonateľná, lebo neuviedol postup po prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku. Súd konštatoval, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v súlade podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP v zákonnej 60 dňovej lehote, keď rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30.01.2018 bol doručený žalobcovi 02.02.2018. Zároveň žalobu podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní, čím je daná aktívna aj pasívna legitimácia sporových strán. Žalobca ako dôvod zrušenia uvádzal, že nedošlo k uzavretiu žiadnej rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Royaldom, s.r.o., namietol uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nepodpísaných a jemu neznámych Všeobecných obchodných podmienkach Royaldom, s.r.o. a zároveň uviedol, že o jeho námietke nedostatku právomoci datovanej dňa 05.01.2018 rozhodcovský súd nerozhodol. Jedná sa o dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z.. Dal do pozornosti, že na to, aby sa žalobca mohol v tomto konaní domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné, aby tento dôvod namietol v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.). Súd uviedol, že žalobca doručil do rozhodcovského konania podanie datované dňa 12.12.2017 označené ako „Výzva“ (v spise na č.l. 19), a to základe rozhodcovského uznesenia, aby sa vyjadril k žalobe do 15 dní, pričom začiatok plynutia lehoty rozhodcovský súd nestanovil. Toto podanie podľa obsahu nie je podaním vo veci samej. Žalobca v ňom uviedol, že chýbajú viaceré listinné dôkazy ako dodacie listy k faktúram, všeobecné obchodné podmienky dohodnuté so žalobcom a až po ich predložení bude môcť podať kvalifikované vyjadrenie vrátane právomoci rozhodcovského súdu. Teda toto podanie nie je vyjadrením vo veci samej, je skôr žiadosťou o doplnenie listinných dôkazov. Zaslanie týchto dôkazov by preukázalo splnenie základných predpokladov rozhodcovského konania a to je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na základe dohody zmluvných strán, ako aj riadne splnenie záväzku, ktorého sa protistrana domáhala v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd žiadne listinné dôkazy nezaslal, ani nereagoval, ale vydal rozhodcovské uznesenie zo dňa 22.12.2017, ktorým rozhodol, že má právomoc. Avšak toto rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože žalobca podaním zo dňa 12.12.2017 nenamietol právomoc rozhodcovského súdu. Preto žalobcovi ani nevzniklo oprávnenie podať návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., keď by v takomto konaní všeobecný súd rozhodoval o jeho podaní zo dňa 12.12.2017. Ale toto podanie nie je námietkou nedostatku právomoci. Súd dal do pozornosti, že námietku nedostatku
právomoci podal žalobca až podaním zo dňa 05.10.2018 (č.l. 34) a v rozhodcovskom konaní o nej nebolo riadne rozhodnuté, pričom rozhodcovské uznesenie zo dňa 17.01.2018 (č.l. 231) takýmto rozhodnutím nie je, keď neobsahuje výrok, odôvodnenie, poučenie, ide len o vyjadrenie k námietkam žalovanej strany. Navyše aj žalovaný na pojednávaní uviedol, že podanie zo dňa 12.12.2017 nie je relevantným podaním námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Teda otázka obsahu tohto podania nie je sporná. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov nedostatku právomoci. Súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou Royaldom, s.r.o. podľa § 3 ods. 1, 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nebola uzavretá, žalovaný to ani netvrdil. Žalovaný odôvodňoval vznik rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 2 a podľa § 4 ods. 7 v nadväznosti na § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva medzi Royaldom, s.r.o. a STAVHIT SK, s.r.o. vznikla podľa § 4 ods. 4 a ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. v obsahu článku XV. Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Royaldom, s.r.o., keď na nezaplatených faktúrach Royaldom, s.r.o. je uvedená inkorporácia na odkaz: obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk <http://www.royaldom.sk>. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú nikým podpísané. Podpis by preukazoval jednak súhlas s rozhodcovskou doložkou a aj že boli spoločnosti STAVHIT SK s.r.o. známe v čase vzniku záväzku. Z vykonaného dokazovania to nebolo preukázané. Zároveň nebolo popreté skutkové tvrdenie žalobcu, že obchody medzi spoločnosťou STAVHIT SK s.r.o. a Royaldom, s.r.o. boli na základe ústnych objednávok, čo vylučuje, že uvedené obchodné podmienky boli súčasťou návrhu zmluvy. Žalovaný túto skutočnosť rovnako netvrdil. Žalovaný ďalej poukazoval na faktúru a odkaz na webové sídlo spoločnosti Royaldom s.r.o. a ich VOP. Súd mal za to, že tento odkaz však nemožno považovať za uzavretie rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu, že k fakturácii nedochádza pri vzniku záväzku, ale až po ňom - pri plnení a zároveň táto faktúra nie je vzájomnou písomnou komunikáciu zmluvných strán podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. ani vôľou strán (spoločností Royaldom, s.r.o., STAVHIT SK, s.r.o. a žalobcu), že takýto odkaz sa má podľa ich vôle stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťami Royaldom, s.r.o. a STAVHIT SK s.r.o., a preto nemohlo dôjsť vzniku rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zaväzovala žalobcu ako bývalého konateľa spoločnosti STAVHIT SK, s.r.o.. Zároveň uviedol, že podaním námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podaním datovaným dňa 05.01.2018 nemohlo dôjsť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca namietal tiež zriadenie rozhodcovského súdu, pričom uvádzal, že Rozhodcovský súd Royal development nemá zriaďovateľa podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd v tejto súvislosti uviedol, že z rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach okrem iného vyplýva, že rozhodcovským súdom je Rozhodcovský súd Royal Development alebo ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach a vybranou právnickou osobou je ROYAL DEVELOPMENT spol. s r. o.. Konštatoval, že zo žaloby podanej do rozhodcovského konania vyplýva, že žalovaný ju podal na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruňovo. Na všetkých rozhodcovských rozhodnutiach sa uvádza, že ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, sídlo Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika, email: rsrd@royaldevelopment.sk, web. www.royaldevelopment.sk, pričom ide o totožné kontaktné údaje, aké mal Rozhodcovský súd Royal Development uvedený v zozname stálych rozhodcovských súdov vedených ministerstvom spravodlivosti. Ďalej v rozhodcovskom uznesení zo dňa 17.01.2018 bolo síce uvedené, že ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, je dohodnutá vybraná právnická osoba, avšak ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc zo Všeobecných obchodných podmienok, nie je zrejmé, ako dospel k vybranej osobe DEVELOPMENT-RSRD, zzpo, keď to mala byť obchodná spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o.. Z dokazovania bolo preukázané, že tieto názvy majú totožný slovný základ a vyvolávajú mylnú predstavu, kto je vybranou osobu, kto je rozhodcovským súdom a kto vo veci koná. Žalobca v žalobe aj vo všetkých podaniach namietol právomoc ad hoc rozhodcu, uvádzal rovnakú spisovú značku a rovnaký deň vydania rozhodcovského rozsudku, a preto súd aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti a rozhodcovský rozsudok bol zrušený, súd s poukazom na § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto sporu. Námietkam žalovaného proti odkladu vykonateľnosti nevyhovel, keď mal za to, že boli naplnené predpoklady na odloženie vykonateľnosti a súčasne z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predpokladom na odklad vykonateľnosti je iba podanie žaloby aktívne legitimovanou stranou sporu na
príslušnom súde a samotné podanie návrhu na odklad. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Dal do pozornosti nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v tom, že súd o merite sporu rozhodol súčasne s odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, až do právoplatného skončenia súdneho konania. Podľa žalovaného nie je možné súčasne rozhodcovský rozsudok zrušiť aj odložiť jeho vykonateľnosť, odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku je možné iba do rozhodnutia vo veci samej, a to uznesením, voči ktorému by mal žalovaný možnosť podať odvolanie. Toto právo bolo žalovanému odopreté. Uviedol, že súd vykonal nedovolený meritórny prieskum rozhodcovského konania sp. zn. RD/273/2017 a pritom si ani nevyžiadal od rozhodcovského súdu rozhodcovský spis sp. zn. RD/273/2017. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, Plz. ÚS 5/2015. Žalovaný namietal, že v súdnom konaní podal doteraz tri vyjadrenia, napriek tomu súd nevzal do úvahy jediný argument žalovaného a na druhej strane súd aktívne pomáhal žalobcovi proti žalovanému, ktorá pomoc spočívala v tom, že aj napriek tomu, že žaloba žalobcu neobsahuje žiadne zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd takéto dôvody sám doplnil. Zdôraznil, že neexistoval jediný zákonný dôvod pre to, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/273/2017. Mal za to, že rozhodcovské konanie sp. zn. RD/273/2018 bolo arbitrovateľné podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Dal do pozornosti, že spoločnosť Royaldom, s.r.o. používa štandardne pri predaji tovaru ako dodací list faktúru za predaj tovaru. Zákazníkovi sa vždy vydajú dve faktúry, prvá faktúra je určená do účtovníctva a druhá faktúra nahrádza dodací list. Na tejto druhej faktúre je táto skutočnosť explicitne uvedená „Faktúra zároveň slúži ako dodací list“. Spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. pri kúpe tovaru prevzala tovar spolu s dokumentmi, ktoré sú v spise. Žalobca ako bývalý konateľ spoločnosti STAVHIT SK s.r.o. v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/273/2017 nijako nespochybnil - neodmietol obsah faktúry č. XXVFXXXX a č. XXVFXXXX. Preto hmotnoprávny základ náhrady škody - nezaplatenej pohľadávky mal rozhodcovský súd preukázaný aj podľa § 151 ods. 1 CSP. Na prvej (vrchnej) faktúre je vždy uvedená veta „Obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk <http://www.royaldom.sk>“. Kupujúci spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. pri prevzatí tovaru vedela, že má spoločnosť Royaldom, s.r.o. vydané VOP. Tieto mala v písomnej podobe k dispozícii na predajni stavebnín a stále sú aj zverejnené na webovom sídle spoločnosti www.royaldom.sk. Spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. mala dostatočnú možnosť sa s týmito VOP oboznámiť a vedela o tom, že je v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka. Samotné dokumenty, ktoré spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. prevzala pri kúpe tovaru sú nespochybniteľná písomná komunikácia strán v súlade s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., skutočnosť, že spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu a pohľadávka voči nej bola preto nevymožiteľná a tiež § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Žalovanému vzniklo právo podať žalobu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka na príslušný rozhodcovský súd voči konateľovi spoločnosti STAVHIT SK s.r.o.. Zdôraznil, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/273/2017 si prevzal dňa 01.12.2017 rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 20.11.2017 - oznámenie o začatí rozhodcovského konania a oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu a prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa 18.12.2017 rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď. V tomto podaní - prvom vo veci samej nenamietal právomoc rozhodcovského súdu. Uviedol, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní vedel zo žaloby o dôvodoch žalobného návrhu a mal k dispozícii dostatok písomných dôkazov, na základe ktorých ako bývalý konateľ spoločnosti STAVHIT SK s.r.o. mohol reagovať na základnú otázku - či podľa neho medzi spoločnosťou STAVHIT SK s.r.o. a spoločnosťou Royaldom, s.r.o. bola, alebo nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Žalobca ako žalovaný však v rozhodcovskom konaní nepodal pri prvom úkone vo veci samej námietku právomoci rozhodcovského súdu, čím vznikla medzi ním a žalobcom v rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že základná rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z obsahu čl. XV. VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o.. Mal za to, že podanie žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní zo dňa 18.12.2017 bola podľa jeho obsahu riadna žalobná odpoveď. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd v súlade s § 21 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 1 vydal vo veci rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa
22.12.2017, v ktorom rozhodol o procesnom postupe v rozhodcovskom konaní a o svojej právomoci. Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017 podľa názoru žalovaného spĺňa všetky kritériá určené § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. - je formálne presné, obsahuje výrokovú časť a je podrobne odôvodnené. Zdôraznil, že zákon neuvádza, že rozhodcovské uznesenie o právomoci môže byť vydané iba potom, ako žalovaný v rozhodcovskom konaní podá takúto námietku, preto je irelevantné tvrdenie súdu, že rozhodcovské uznesenie o právomoci môže trpieť vadou „predčasného vydania.“ Takýto termín zákon č. 244/2002 Z. z. ani nepozná. Trval na tom, že rozhodcovský súd mal právo vydať rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017. Za nesporné považoval, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej ani nepodal námietku právomoci rozhodcovského súdu a tiež nepodal na kauzálne príslušný súd námietku - žalobu podľa § 21 ods. 4 voči pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017 o právomoci. Tvrdenia súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovaný považoval za nesprávne, nemajúce oporu v žiadnej zákonnej norme a extrémne reštriktívne, nezodpovedajúce textu zákonných noriem, zaužívanej súdnej praxi ani písomným dôkazom, ktoré mal súd k dispozícii. Ďalej namietal, že súd sa odklonil od kogentných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. a CSP (najmä § 2 CSP) a tiež sa odklonil od princípov rovnosti účastníkov konania, keď zásadne porušil princíp neutrality. Žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania, nesupluje žalobcu ani žalovaného v tomto konaní a nemá k dispozícii žiadne iné dôkazy, ako tie, ktoré mu predložili sporové strany. Rozhodcovský súd - rozhodca je rozhodovací orgán, ktorý rozhoduje výlučne na základe dôkazov, ktoré mu predložili sporové strany. Ďalej namietal, že súd sa odklonil od platných právnych noriem a vo svojom odôvodnení poukazoval na skutočnosti, ktoré ani žalobca neuvádzal a nepreukázal. Uviedol, že rozhodcovský súd môže o svojej právomoci rozhodnúť kedykoľvek počas celého rozhodcovského konania, nielen pri námietke žalovaného (§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.). Okrem toho zdôraznil, že všetky dôvody, ktoré uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neboli ani uvedené v žalobe žalobcu zo dňa 14.02.2018. Poukázal na to, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017 o právomoci rozhodcovského súdu je záväzné vo svojom výroku „Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach má právomoc vo veci konať a bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/273/2017 ďalším dokazovaním.“ Výrok rozhodcovského uznesenia o právomoci ani rozhodcovské uznesenie ako celok neboli žalobcom nikdy napadnuté žalobou podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., z čoho zrejmé, že rozhodcovské uznesenie o právomoci je právoplatné. S prihliadnutím na to, že rozhodcovské konanie je súkromnoprávne konanie s prvkami neformálnosti, tak je nenáležité posudzovať akékoľvek procesné akty rozhodcovského súdu rovnakými kritériami, ako sú požadované od všeobecného súdu. Žalovaný zároveň poukázal na limity, ktoré vyplývajú z § 17a a § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Uviedol, že žalobca nikdy nenamietal, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017 o právomoci rozhodcovského súdu trpí nejakými vadami, súd však napriek tomu v rozpore s § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. posudzoval formálne znaky rozhodcovského uznesenia aj bez námietky žalobcu. Rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/273/2017 zo dňa 22.12.2017 je podľa názoru žalovaného nespochybniteľné, právoplatné a vykonateľné. Týmto rozhodnutím rozhodcovského súdu je plne viazaný aj súd prvej inštancie. Otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže byť predmetom súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pozitívne uznesenie o právomoci má účinky res iudicata. Dal do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2018, 3CoR/1/2016, 3CoR/4/2016, rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/32/2014, 23Cb/160/2015, rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/1/2017, 23Cr/10/2016, 23Cr/18/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/29/2016 a taktiež odborný komentár k zákonu č. 244/2002 Z. z.. Ďalej uviedol, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/273/2017 bol rozhodcovským súdom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, tento rozhodcovský súd - rozhodca bol priamo uvedený v rozhodcovskej doložke v čl. XV - VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o. podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Osoba rozhodcu, t.j. rozhodcovského súdu, bola priamo dohodnutá v rozhodcovskej doložke. Rozhodcu nikto nemenoval, nakoľko ten bol priamo určený - stanovený. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/273/2017 nevystupoval v žiadnej procesnej situácii nijaký stály rozhodcovský súd ani žiadna vybraná právnická osoba. Na každom dokumente z rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/273/2017 je na začiatku vždy uvedené: „Dolu podpísaný Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.“ V rozhodcovskom uznesení o právomoci v čl. 9, 10 je presne definovaný konajúci rozhodcovský súd, taktiež v rozhodcovskom rozsudku v čl. 14, 15. Rozhodcovské konanie v súlade s rozhodcovskou doložkou prebiehalo pred rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a strany si zároveň ustanovili v rozhodcovskej doložke za vybranú právnickú osobu ROYAL
DEVELOPMENT - RSRD, zzpo podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.. Dodal, že zákon č. 244/2002 Z. z. nezakazuje, aby rovnaký subjekt vystupoval aj ako zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a zároveň aj ako vybraná právnická osoba podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.. Takisto zákon č. 244/2002 Z. z. nezakazuje, aby v jednej rozhodcovskej zmluve/doložke boli uvedené aj rôzni rozhodcovia a rôzne spôsoby ustanovenia rozhodcu. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.09.2019. Uviedol, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a rozsudkom sa vysporiadal so všetkými dôkazmi. Základom pre rozhodnutie je skutočnosť, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, čo v konaní pred rozhodcovským súdom ani v konaní pred súdom nebolo preukázané. Ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach nemal právo vo veci ani rozhodcovské konanie začať, lebo medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy pred začatím rozhodcovského konania. Poukázal na to, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ignoroval všetky žiadosti žalobcu, v ktorých žalobca požadoval predloženie dokladov, z ktorých by bola vidieť aj oprávnenosť pohľadávky a správnosť uplatnenej výšky. Na písomnú žiadosť žalobcu tomuto ani nepredložil žalobu zo dňa 09.11.2017 (táto nemala vyznačený dátum doručenia žaloby ad hod rozhodcovi) tak, aby bolo možné preskúmať, či žaloba ad hoc rozhodcovi nebola doručená po uplynutí premlčacej doby. Napadnutý rozsudok preto považoval za správny. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 58Cr/6/2018-266 zo dňa 7. mája 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
7. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
8. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
9. Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z., (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). (3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. (4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
10. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/6/2018-266 zo dňa 7. mája 2019, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
14. V prejednávanej veci sa žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018 a zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018 do právoplatného skončenia tohto konania a žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu v plnom rozsahu. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP.
15. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. (Ústavný súd SR, III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010, Plz. ÚS 5/2015)
16. Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/273/2017 zo dňa 30.01.2018 bol žalobcovi doručený dňa 02.02.2018. Žaloba na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku bola zo strany žalobcu doručená Okresnému súdu Bratislava V dňa 19.02.2018 včas, t.j. počas plynutia zákonnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca, ako žalovaný v rozhodcovskom konaní, nepodal pri prvom úkone vo veci samej námietku právomoci rozhodcovského súdu, čím vznikla medzi ním a žalobcom v rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z.z.. Mal za to, že podanie žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní zo dňa 18.12.2017 bola podľa jeho obsahu riadna žalobná odpoveď. Odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní riadne a včas pri prvom úkone vo veci samej tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., a to v podaní zo dňa 05.01.2018 (č.l. 34 - 36 súdneho spisu), z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy ako ani rozhodcovskej doložky. Týmto je zároveň splnený predpoklad v zmysle § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že podanie žalobcu datované 12.12.2017 označené ako „Výzva“ (č.l. 19 súdneho spisu) podľa obsahu nie je podaním vo veci samej. Žalobca v tomto podaní totiž uviedol, že chýbajú viaceré listinné dôkazy ako dodacie listy k faktúram, všeobecné obchodné podmienky dohodnuté so žalobcom a až po ich predložení bude môcť podať kvalifikované vyjadrenie vrátane právomoci rozhodcovského súdu. V tomto prípade teda nešlo o podanie meritórnej obrany žalobcu v rozhodcovskom konaní. Súd potom správne vyhodnotil, že uvedené podanie žalobcu je skôr žiadosťou o doplnenie listinných dôkazov, kedy zaslanie týchto dôkazov by preukázalo splnenie základných predpokladov rozhodcovského konania, a to je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na základe dohody zmluvných strán, ako aj riadne splnenie záväzku, ktorého sa protistrana domáhala v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti odborný komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého „námietka nedostatku právomoci je vykonaná včasne, ak je podaná ešte pred podaním meritórne obrany alebo ak je podaná súčasne s meritórnou obranou. Námietka nedostatku právomoci je teda prípustná aj po vykonaní určitých procesných úkonov, ktoré však nie sú meritórnou obranou... Komentované ustanovenie (tzn. § 21 zákona č. 244/2002 Z. z.) je potrebné vnímať ako logický dôsledok § 4 ods. 7, podľa ktorého sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Hoci odkaz na žalobnú odpoveď v § 4 ods. 7 a odkaz na prvý úkon vo veci samej v § 21 ods. 2 možno považovať za nekonzistentnosť zákonodarcu, systematickým výkladom možno oba pojmy vykladať ako označujúce identický moment v konaní“(Gyárfaš, J, Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 744 s.)
17. Rozhodcovský súd napriek podaniu žalobcu zo dňa 12.12.2017 žiadne listinné dôkazy nezaslal ani nereagoval, ale vydal rozhodcovské uznesenie zo dňa 22.12.2017, ktorým rozhodol, že má právomoc (č.l. 20 a nasl. súdneho spisu). Rozhodcovské uznesenie zo dňa 22.12.2017 neobsahuje žiadne poučenie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že toto rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože žalobca podaním zo dňa 12.12.2017 nenamietol právomoc rozhodcovského súdu. Preto žalobcovi ani nevzniklo oprávnenie podať návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., keď by v takomto konaní všeobecný súd rozhodoval o jeho podaní zo dňa 12.12.2017. Námietku nedostatku právomoci podal žalobca až podaním zo dňa 05.01.2018 a v rozhodcovskom konaní o nej nebolo riadne rozhodnuté. Námietku žalovaného, že žalobca v rozhodcovskom konaní nepodal na kauzálne príslušný súd námietku - žalobu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. voči pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu sp. zn. RD/273/2017 zo
dňa 22.12.2017 o právomoci, preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade neexistuje prekážka res iudicata, t.j. prekážka veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o právomoci rozhodcovského súdu v danej veci.
18. Žalovaný v odvolaní uviedol, že základná rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. konaní z obsahu čl. XV. VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o.. Odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú nikým podpísané, nebol preto preukázaný súhlas s rozhodcovskou doložkou ako ani skutočnosť, že boli spoločnosti STAVHIT SK s.r.o. známe v čase vzniku záväzku. Zároveň odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nebolo popreté skutkové tvrdenie žalobcu, že obchody medzi spoločnosťou STAVHIT SK s.r.o. a Royaldom, s.r.o. boli na základe ústnych objednávok, čo vylučuje, že uvedené obchodné podmienky boli súčasťou návrhu zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom súdu, že odkaz na webové sídlo spoločnosti Royaldom s.r.o. a ich VOP vo faktúre nemožno považovať za uzavretie rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že k fakturácii nedochádza pri vzniku záväzku, ale až po ňom - pri plnení a zároveň táto faktúra nie je vzájomnou písomnou komunikáciu zmluvných strán podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. ani vôľou strán, že takýto odkaz sa má podľa ich vôle stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že VOP sú zverejnené na webovom sídle spoločnosti www.royaldom.sk, pretože zverejnenie VOP na webovej stránke nezakladá skutočnosť, že spoločnosť STAVHIT SK s.r.o. bola s nimi oboznámená, ako ani skutočnosť, že tieto boli súčasťou predmetnej zmluvy. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať.
19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vykonal nedovolený meritórny prieskum rozhodcovského konania sp. zn. RD/273/2017. Uvedené tvrdenie je neopodstatnené, nakoľko súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal skutočnosťou, či sa žalobca môže v tomto konaní domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a otázkou, či došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Súd tak postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský rozsudok meritórne neskúmal. Nebolo povinnosťou súdu vyžiadať si rozhodcovský spis sp. zn. RD/273/2017, pretože všetky podstatné písomnosti sporové strany do súdneho spisu doložili.
20. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd aktívne pomáhal žalobcovi proti žalovanému, keď aj napriek tomu, že žaloba neobsahovala žiadne zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie takéto dôvody sám doplnil. Žalobca v podaní zo dňa 05.01.2018 adresovanom rozhodcovskému súdu vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy ako ani rozhodcovskej doložky. Rovnakú skutočnosť namietal aj v podanej žalobe. Neuzavretie rozhodcovskej zmluvy je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z.. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil taktiež námietku žalovaného, že súd nevzal do úvahy argumentáciu žalovaného, keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné.
21. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutiami, na ktoré v podanom odvolaní poukazoval žalovaný, nie je v zmysle § 193 CSP odvolací súd v tomto konaní viazaný. Zároveň rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cor/4/2018, sp. zn. 3CoR/1/2016 a sp. zn. 3CoR/4/2016 ako ani rozhodnutia okresných súdov, na ktoré sa žalovaný odvolával, nie sú na na prejednávanú vec aplikovateľné, nakoľko riešia skutkovo odlišnú situáciu.
22. Vo vzťahu k výroku súdu o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v tom, že súd o merite veci rozhodol súčasne s odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že nie je v rozpore s právnymi predpismi, aby súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. priamo v meritórnom rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú, kedy ani jeden
zo žalovaným uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Súd sa v napadnutom rozsudkom neodklonil od zaužívanej súdnej praxe ani od textu zákonných ustanovení.
23. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
25. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/6/2018-266 zo dňa 7. mája 2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).