Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8S-69-2019.pdf
PDF · 212.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: AGROTIM spol. s r.o., IČO: 36 213 683, so sídlom v Zemplínskej Novej Vsi, Komárovská 138, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101026710/2019 zo dňa 02.05.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 02.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 03.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101026710/2019 zo dňa 02.05.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 100203009/2019 zo dňa 16.01.2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 38.333,33 eur. Zároveň sa domáhal aj zrušenia tohto rozhodnutia správcu dane zo dňa 16.01.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Správca dane - Daňový úrad Košice (správny orgán prvého stupňa) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Daňová kontrola začala dňa 07.12.2016 a v období od 17.10.2017 do 11.05.2018 bola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu. Žalobcovi bol dňa 27.06.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam z daňovej kontroly doručený Protokol č. 101235311/2018 zo dňa 27.06.2018 (ďalej len Protokol) o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec a október 2015. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole a spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100084789/2019 zo dňa 09.01.2019. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100203009/2019 zo dňa 16.01.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 38.333,33 eur.
3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru (poľnohospodárskych strojov) spolu v sume 230.000 eur českému odberateľovi Guerin Trade, s.r.o., Husinecká 903/10, Praha, Česká republika, IČ DPH: CZ02213311 na základe faktúr: -č. 2015060056 zo dňa 16.10.2015, v sume 62.000 eur za dodanie traktora CLAAS ARION 530 CIS. K faktúre boli predložené doklady - dodací list č. 2015080654, kúpna zmluva č. 2015037 zo dňa 30.07.2015 a potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH o prijatí tovaru v inom členskom štáte, v ktorom je uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o., miesto skončenia prepravy: Hrušovany nad Jev., dátum nakladania 27.10.2015, dátum vykladania 29.10.2015, evidenčné číslo vozidla V., meno a priezvisko vodiča: C.. Z. V.. -č. 2015060057 zo dňa 16.10.2015, v sume 48.000 eur za dodanie traktora CLAAS ARION 530 CIS K faktúre boli predložené doklady - dodací list č. 2015080660, kúpna zmluva č. 2015038 zo dňa 30.07.2015 a potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH o prijatí tovaru v inom členskom štáte, v ktorom je uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o., miesto skončenia prepravy: Hrušovany nad Jev., dátum nakladania 27.10.2015, dátum vykladania 29.10.2015, evidenčné číslo vozidla V., meno a priezvisko vodiča: C.. Z. V.; -č. 2015060058 zo dňa 16.10.2015, v sume 76.000 eur za dodanie teleskopického nakladača CLAAS SCORPION 7030-40, lopata na ľahké hmoty K faktúre boli predložené doklady - dodací list č. 2015080665, kúpna zmluva č. 2015014 zo dňa 23.03.2015 a potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH o prijatí tovaru v inom členskom štáte, v ktorom je uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o., miesto skončenia prepravy: Hrušovany nad Jev., dátum nakladania 20.10.2015, dátum vykladania 21.10.2015, evidenčné číslo vozidla V., meno a priezvisko vodiča: C.. Z. V.; -č. 2015060059 zo dňa 16.10.2015, v sume 22.000 eur za dodanie lisu na okrúhle balíky ROLLANT 340 RF K faktúre boli predložené doklady - dodací list č. 2015080666, kúpna zmluva č. 2015039 zo dňa 30.07.2015 a potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH o prijatí tovaru v inom členskom štáte, v ktorom je uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o., miesto skončenia prepravy: Hrušovany nad Jev., dátum nakladania 20.10.2015, dátum vykladania 21.10.2015, evidenčné číslo vozidla V., meno a priezvisko vodiča: C.. Z. V.; -č. 2015060060 zo dňa 16.10.2015. na sumu 22.000 eur za dodanie lisu na okrúhle balíky ROLLANT 340 RP. K faktúre boli predložené doklady - dodací list č. 2015080667, kúpna zmluva č. 2015039 zo dňa 30.07.2015 a potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH o prijatí tovaru v inom členskom štáte, v ktorom je uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o., miesto skončenia prepravy: Hrušovany nad Jev., dátum nakladania 20.10.2015, dátum vykladania 21.10.2015, evidenčné číslo vozidla V., meno a priezvisko vodiča: C.. Z. V.. Správca dane zistil, že faktúra č. 2015060056 bola uhradená čiastočne na účet žalobcu dňa 01.11.2015 v sume 17.500 eur, zostávajúca suma z tejto faktúry, rovnako ako aj ostatné faktúry, vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov žalobcu a Guerin Trade, s.r.o. zo dňa 31.12.2015, ktorému predchádzalo postúpenie pohľadávok postupcu DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o., Bardejov, na postupníka Guerin Trade, s.r.o. v sume 188.720,52 eur, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2015 a postúpením pohľadávky v sume 24.789,98 eur postupcom AGROTIM s.r.o. (žalobca) na postupníka DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o.
4. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že správca dane podmienky oslobodenia od dane pri deklarovanom dodaní tovaru žalobcom českému odberateľovi Guerin Trade, s.r.o. považoval za nesplnené, pretože žalobca nepreukázal uskutočnenie prepravy z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane neakceptoval potvrdenia o prijatí tovaru od odberateľa Guerin Trade, s.r.o. ako doklad preukazujúci prepravu tovaru z tuzemska do Česka z dôvodu, že údaje uvedené na potvrdeniach o prijatí tovaru od spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. boli sporné - spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. nikdy nebola majiteľom ani držiteľom vozidla uvedeného na potvrdení, nemohla teda sama vykonať prepravu týmto vozidlom. Na potvrdeniach o prijatí tovaru však bolo uvedené, že prepravu vykonal odberateľ Guerin Trade, s.r.o. a rovnako žalobca tvrdil, že prepravu vykonal odberateľ (žalobca sám uviedol, že informácia o zabezpečení prepravy odberateľom prostredníctvom inej osoby je pre neho novou informáciou). Až z vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. U. B. vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že prepravu nemala vykonať priamo spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. (hoci to takto bolo uvedené na
potvrdeniach), ale mala ju zabezpečiť prostredníctvom C.. Z. V., ktorý je na potvrdeniach uvedený ako vodič. Bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. sa vyjadril, že poznal C.. Z. V. z lyžovačky, vedel, že jazdí na kamióne, oslovil ho na uskutočnenie prepravy. Správca dane však C.. Z. V. nemohol vypočuť, pretože zomrel. Žiadne doklady o tom, že spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. zabezpečila dopravu prostredníctvom C.. Z. V., správcovi dane predložené neboli, U. B. uviedol, že za prepravu nevystavil žiadnu faktúru, žiadny doklad o platbe, ani objednávku prepravy a podobne. Sporným je aj miesto začatia a miesto skončenia prepravy. Správca dane zistil, že vozidlo, ktoré malo realizovať prepravu, nemalo v deklarovanom období v mýtnom systéme zaznamenané žiadne prepravy po Zemplíne. Žalobca k tomu uviedol, že preprava nezačala v sídle firmy, odberateľ prevzal stroje tak, že osoby poverené odberateľom (mená týchto osôb správcovi dane neboli poskytnuté) nasadli do zariadení a odviezli ich s tým, že do Česka ich prepravia z iného miesta, žalobca toto iné miesto neuviedol. Bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. vo svojom prehlásení zo dňa 25.06.2018 čestne prehlásil, že preprava bola vykonaná z obce Kľušov do Českej republiky, Hrušovany nad Jevišovkou, ale vo svojej výpovedi vo vyrubovacom konaní už tvrdil, že sa pomýlil, preprava začala v Košiciach, presnú adresu nevedel, len tvrdil, že to bolo v skladoch pána K., ktorého vybavil jeho známy pán M., na ktorého už kontakt nemá, bolo to smerom na Rožňavu. Preprava podľa potvrdení o prijatí tovaru mala skončiť v Hrušovanoch nad Jevišovkou, správca dane zistil, že vozidlo, ktoré malo vykonať prepravu, malo v mýtnom systéme zaznamenaný prechod hraničným prechodom Makov (20.10.2015 a 27.10.2015) na severe Moravy, pričom Hrušovany nad Jevišovkou sa nachádzajú na juhu Moravy. Bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. U. B. tvrdil, že dohodnutý poľský odberateľ strojov odstúpil od obchodu, preto bolo zvolené náhradné riešenie a tovar bol dopravený do Hornej Bečvy v Češku, odtiaľ jeho známy pán F. previezol stroje do svojho skladu v Hrušovanoch pod Jevišovkou, kde boli uskladnené. Správca dane zistil, že deklarované prepravné vozidlo malo v mýtnom systéme evidované prepravné trasy z Košíc do Česka do Hornej Bečvy (Košice
- Šaca - Makov dňa 20.10.2015 a Košice - Západ dňa 27.10.2015). Uvedená skutočnosť však vzhľadom na ďalšie zistenia správcu dane nemôže postačovať na preukázanie toho, že preprava bola uskutočnená tak, ako to bolo deklarované - miesto a adresa začatia prepravy neboli potvrdené, nebolo preukázané, kto a ako prepravil stroje od dodávateľa (žalobcu) na miesto, kde preprava mala začať, neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že stroje po prevzatí od dodávateľa boli prepravené na iné miesto, z ktorého mali byť ďalej prepravené do Česka, údaje na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru boli sporné, pretože tvrdenie o tom, že prepravu vykonala spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. nezodpovedalo skutočnosti, keďže podľa tvrdení bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. táto spoločnosť prepravu len zabezpečila, nie vykonala, rovnako preprava zo Slovenska do Česka mala podľa vyjadrení konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. skončiť v Hornej Bečve, nie v Hrušovanoch pod Jevišovkou, ako to bolo uvedené na potvrdeniach o prijatí tovaru, bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. čestne prehlásil (písomné prehlásenie zo dňa 25.06.2018), že preprava začala v obci Kľušov a skončila v Hrušovanoch pod Jevišovkou.
5. K spôsobu úhrady faktúr žalovaný uviedol, že napriek tomu, že spoločnosti AGROTIM s.r.o. (žalobca) a Guerin Trade, s.r.o. do marca 2015 bežne neobchodovali a obchody v marci 2015 a následne v októbri 2015 mali realizovať na základe toho, že bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. si spomenul na konateľa žalobcu, ktorého stretol na výstave v Brne, úhrada faktúr nebola realizovaná štandardným spôsobom, ale väčšia časť fakturovanej sumy bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov, ktorej malo prechádzať postúpenie pohľadávok postupcu MARK GROUP s.r.o. Viničné, voči žalobcovi na postupníka Guerin Trade, s.r.o.
6. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o., ktorý tvrdil, že ho oslovil pán C., za ktorým jazdil do Kapušian za obchodmi s hnojivami, či by mu nedokázal zohnať poľnohospodársky stroj - rezačku, pre odberateľa z Poľska, následne si spomenul na žalobcu a oslovil ho. Žalobca stroje dodal, ale poľský odberateľ odstúpil od obchodu, stroje si nakoniec prevzal pán C., udialo sa to koncom roka 2015, F. C. zastupoval nejakú spoločnosť, nevie akú (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101948644/2018 zo dňa 02.10.2018). Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na nepreukázanie uskutočnenia prepravy tak, ako to žalobca preukazoval predloženými potvrdeniami o prevzatí tovaru, nemožno vylúčiť, že stroje neopustili územie Slovenska a boli dodané nie do Česka, ale priamo pánovi C., ktorý za účelom ich kúpy mal osloviť bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o.
7. Žalovaný vzhľadom na uvedené skonštatoval, že správca dane oprávnene spochybnil uskutočnenie prepravy tovaru tak, ako to žalobca deklaroval. Pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákon o DPH v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu je podstatným dôkazom doklad o preprave.
V prípade dane z pridanej hodnoty nepostačuje iba formálne preukázať splnenie týchto podmienok, ale je dôležité, aby žalobca preukázal, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tomto prípade však predložené potvrdenia o prijatí tovaru nemožno považovať za vierohodné, pretože obsahujú nepresné údaje - prepravu nevykonal odberateľ, hoci je to takto na potvrdení uvedené, preprava podľa potvrdení mala skončiť v Hrušovanoch pod Jevišovkou, ale podľa vyjadrení bývalého konateľa odberateľa skončila v Hornej Bečve, zistiť vyjadrenia vodiča uvedeného na potvrdeniach nebolo možné, pretože zomrel. Správca dane nemohol potvrdenia o prevzatí tovaru akceptovať ako doklad podľa § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH, ale ani ako doklad podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zákona o DPH, ako to požaduje žalobca, pretože údaje uvedené nepreukazujú uskutočnenie prepravy tak, ako to žalobca tvrdí. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
8. K námietkam žalobcu, že v prípade zabezpečenia prepravy odberateľom bol odkázaný na potvrdenie, ktoré vyhotovil odberateľ a konanie žalobcu je potrebné posudzovať v intenciách informácií, ktoré mal v roku 2015, keď obchody prebehli, žalovaný uviedol, že dodanie tovaru do iného členského štátu predpokladá, aby tovar skutočne opustil štát odoslania, alebo aby došiel do štátu určenia, a to na základe objektívnej skutočnosti, nie iba na základe formálnych dokladov. Dodávateľ (žalobca) v prípade, ak prenechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, musí niesť dôsledky za prípadné nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom, pretože preukázanie prepravy je nevyhnutnou podmienkou pre uznanie oslobodenia od dane. Žalobca si napriek tomu, že na ňom leží dôkazné bremeno, nepreveril splnenie záväzku svojho odberateľa, že tovar prepraví na územie iného členského štátu. Žalobca nevedel, kam boli odvezené stroje z areálu žalobcu, aké osoby tieto stroje odviezli, nevedel, na ktorom mieste začala preprava do iného členského štátu, spoľahol sa len na potvrdenia o prijatí tovaru od dodávateľa, bola pre neho novou informácia, že údaje uvedené na potvrdeniach nezodpovedajú skutočnosti - že prepravu nevykonal odberateľ, ale mal ju zabezpečiť prostredníctvom inej osoby. Takýmto konaním žalobca nepreukázal vykonanie žiadnych opatrení, aby sa ubezpečil, že tovar opustil územie Slovenskej republiky a nepreukázal, že tovar bol do iného členského štátu prepravený tak, ako to deklaroval. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný tieto námietky žalobcu, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane a že správca dane zistené skutočnosti hodnotil selektívne, za neopodstatnené.
9. Za neopodstatnené považuje žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa jeho návrhu na vypočutie bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. U. B.. Žalobca namieta, že vypočutie svedka navrhol bez toho, aby vedel, čo svedok povie, nesúhlasí preto s konštatovaním správcu dane, že svedecká výpoveď U. B. mala potvrdiť dodanie tovaru odberateľovi Guerin Trade, s.r.o. a jeho prepravu do Česka. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v rámci vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly pripomienkoval závery správcu dane a uviedol, že pre prípad pretrvávajúcich pochybností správcu dane žiada vypočuť ako svedka U. B.. Žalobca navrhol vypočutie svedka, aby odstránil pochybnosti správcu dane, teda aby preukázal, že dodanie tovaru bolo realizované tak, ako to žalobca deklaroval. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pokiaľ nebola svedecká výpoveď úplne, nepochybne a jednoznačne vyvrátená, je povinnosťou správcu dane túto výpoveď akceptovať. Svedecká výpoveď U. B., ako je vyššie uvedené, bola rozporuplná, navyše, k dispozícii neboli žiadne doklady, ktoré by výpoveď svedka potvrdzovali. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na oslobodenie od dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady zodpovedajú objektívnej skutočnosti. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať alebo hľadať dôkazy, ktoré by potvrdzovali samotné dodanie a prepravu tovaru, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný odberateľovi v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva tvrdí. Žalobca si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Ak žalobca nebol schopný predložiť
dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane.
10. K námietkam žalobcu týkajúcich sa informácií získaných správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií (MVI) od českej daňovej správy žalovaný uviedol, že správca dane oprávnenosť uplatneného nároku na oslobodenie od dane nehodnotil len na základe MVI, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. je nekontaktná. Tak ako tvrdí žalobca, stav spoločnosti v roku 2018 nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k roku 2015, ale správca dane okrem zisťovania formou MVI vykonal ďalšie úkony - zisťoval informácie od Národnej diaľničnej spoločnosti, preveroval majiteľa resp. držiteľa deklarovaného prepravného vozidla, na návrh žalobcu vypočul bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. a na základe takto získaných dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, oprávnene dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane. Ani skutočnosť, že spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nedokazuje, že bol tovar žalobcom deklarovanému odberateľovi dodaný a prepravený tak, ako to bolo uvedené na predložených dokladoch, pretože žiadne doklady spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. neboli k dispozícii, a teda nebolo možné overiť správnosť takto vykázaných údajov, ani nebolo preukázané uskutočnenie prepravy tak, ako to žalobca deklaroval.
11. Žalovaný preto skonštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH z faktúr pre českého odberateľa Guerin Trade, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH ako aj Daňového poriadku. Považuje tak postup správcu dane, keď vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie za súladný s platnými právnymi predpismi.
12. Rozhodnutie žalovaného č. 101026710/2019 zo dňa 02.05.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2019, kedy nadobudlo právoplatnosť.
súdne konanie
(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika)
13. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02.05.2019 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol, že toto rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (teda dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku [ďalej aj SSP]), čím bol žalobca ukrátený na svojich právach.
14. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že správca dane podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 104294826/2016 zo dňa 14.11.2016 vykonal u žalobcu jednu daňovú kontrolu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Následne správca dane vyhotovil z predmetnej jednej daňovej kontroly dva protokoly - protokol č. 101235310/2018 a tiež protokol č. 101235311/2018 obidva zo dňa 27.06.2018. Takýto postup správcu dane (vyhotovenie dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly) považuje žalobca za nezákonný, a to s poukazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Jedná sa teda o neodstrániteľnú vadu zákonnosti daňovej kontroly (dodatočne nie je možné niektorý z protokolov zrušiť, alebo vydať jeden nový protokol). Dodal, že je neprípustné, aby si správca dane vykladal zákon extenzívnym spôsobom.
15. Žalobca ďalej uviedol, že predmetná daňová kontrola sa začala dňa 07.12.2016 a v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená dňa 07.12.2017. Daňová kontrola však bola ukončená až dňa 27.06.2018, z čoho vyplýva jej nezákonnosť. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 102201949/2017 od 19.10.2017 z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom toto prerušenie daňovej kontroly trvalo do dňa 11.05.2018, t.j. na dobu takmer sedem mesiacov. Správca dane môže prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, no musí skúmať, či v danom prípade boli dodržané
podmienky medzinárodnej výmeny informácií uvedené v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010. Nezákonne vykonaná daňová kontrola sa nepovažuje za vykonanú, a nemá za následok zákonné vyrubovacie konanie a tým je aj rozhodnutie správcu dane vydané v tomto nezákonnom vyrubovacom konaní nezákonné.
16. Žalobca pokračoval, že ďalšou neodstrániteľnou vadou zákonnosti daňovej kontroly je to, že správca dane si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole v zápisnici č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2018. Žalobca po prečítaní zistených skutočností, ktoré správca dane mal vopred pripravené, sa vyjadril, že „tieto informácie sú pre neho nové, stále trvá na tom, že obchod bol zrealizovaný, stroje si odberateľ prevzal v sídle spoločnosti s tým, že ich prepraví do ČR.“ Do predmetnej zápisnice ďalej uviedol, že „bude vyvíjať snahu, aby správcovi dane v najbližšej dobe predložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenie.“ Správca dane mu na splnenie si tejto jeho povinnosti určil dátum 27.06.2018, t.j. lehotu kratšiu, ako to stanovuje § 27 ods. 2 v druhej vete Daňového poriadku. Tým došlo k znemožneniu realizácie práva žalobcu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, pretože žalobca mal v danom prípade zákonné právo aj v posledný deň zákonnej lehoty, t.j. dňa 28.06.2018 vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhnúť, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v Protokole. Dňa 27.06.2018 sa žalobca zúčastnil ústneho pojednávania, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 101232282/2018 a zároveň správca dane osobne odovzdal L.. U. Z., konateľovi žalobcu, vopred pripravené protokoly z daňovej kontroly. Ani v tejto zápisnici správca dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nevyzval žalobcu, aby jeho pochybnosti o uskutočnenom obchode odstránil, resp. aby sa k nim vyjadril. Uvedené podľa názoru žalobcu spôsobuje neodstrániteľnú vadu daňovej kontroly, ktorá nemá za následok zákonné vyrubovacie konanie a tým je aj rozhodnutie správcu dane vydané v tomto nezákonnom vyrubovacom konaní nezákonné.
17. K hmotnoprávnej stránke veci žalobca uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, i keď odberateľ žalobcu Guerin Trade, s.r.o. nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už na území Slovenskej republiky, konkrétne v areáli žalobcu, kde boli uzatvorené kúpne zmluvy č. 2015037, 2015038, 2015014 a 2015039. Následne žalobca vystavil odberateľovi faktúry, dodacie listy a preberacie protokoly, na ktorých bolo odberateľom potvrdené prevzatie tovaru. Prepravu tovaru do Českej republiky sa zaviazal vykonať odberateľ. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca, ktorý do zápisnice č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2018 výslovne zdôraznil, že „stroje si odberateľ prevzal v sídle spoločnosti s tým, že ich prepraví do ČR. Odberateľ ich prevzal tak, že osoby poverené spoločnosťou nasadli do zariadení a odviezli ich s tým, že do ČR ich prepravia z iného miesta. Následne nám dodatočne odberateľ poslal potvrdenie ohľadom prepravy, ďalej sme sa tomu už nevenovali, mali sme za to, že je všetko v poriadku. Nikdy sme netvrdili, že prepravná trasa vozidiel, ktoré mali prepraviť zariadenia, začala v sídle našej firmy.“ Aj bývalý konateľ odberateľa pán U. B. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä tú skutočnosť, že sa odberateľ zaviazal vykonať prepravu tovaru (poľnohospodárskych strojov) do Českej republiky. Po predložení potvrdenia o prijatí tovaru v inom členskom štáte žalobca nemal najmenších pochybností o tom, že by predmetný tovar nebol do Českej republiky prepravený. Kupujúci (odberateľ) Guerin Trade, s.r.o. nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už na území Slovenska a zároveň sa zaviazal prepraviť tovar do Českej republiky. Žalobca teda predložením potvrdenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH splnil svoje dôkazné povinnosti, a nedostatky na strane českého odberateľa nemôžu mu byť pripisované na ťarchu. Vzhľadom na uvedené je šetrenie českej finančnej správy pre výsledok daňovej kontroly v súvislosti s oslobodením dodania tovaru do Českej republiky právne nepodstatné. V závere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek -Gabona Kft.
18. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci na nariadenom pojednávaní.
19. Žalovaný k dôvodom žaloby týkajúcich sa hmotnoprávnej stránky veci uvádza, že tak ako už uviedol v napadnutom rozhodnutí a na uvedenom trvá, uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi, nebolo preukázané. Dodanie tovaru do iného členského štátu predpokladá, aby tovar skutočne opustil štát odoslania, alebo aby došiel do štátu určenia, a to na základe objektívnej skutočnosti, nie iba na základe formálnych dokladov. Dodávateľ v prípade, ak prenechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, musí niesť dôsledky za prípadné nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom, pretože preukázanie prepravy je nevyhnutnou
podmienkou pre uznanie oslobodenia od dane. V prejednávanom prípade žalobca nevedel, kam boli odvezené stroje z areálu žalobcu, aké osoby tieto stroje odviezli, nevedel, na ktorom mieste začala preprava do iného členského štátu, spoľahol sa len na potvrdenie o prijatí tovaru od dodávateľa. Bolo pre neho novou informáciou, že údaje uvedené na potvrdeniach nezodpovedajú skutočnosti, a že prepravu nevykonal odberateľ, ale mal ju zabezpečiť prostredníctvom inej osoby. Žalobca nepreukázal vykonanie žiadnych opatrení, aby sa ubezpečil, že tovar opustil územie Slovenskej republiky a nepreukázal, že tovar bol do iného členského štátu prepravený tak, ako to deklaroval. Predložené potvrdenia o prijatí tovaru nemožno považovať za vierohodné, pretože obsahujú nepresné údaje. Prepravu nevykonal odberateľ, hoci je to takto na potvrdení uvedené, preprava podľa potvrdení mala skončiť v Hrušovanoch pod Jevišovkou, ale podľa vyjadrení bývalého konateľa odberateľa skončila v Hornej Bečve, v mýtnom systéme je zaznamenaný prechod hraničným prechodom Makov na severe Moravy, pričom Hrušovany nad Jevišovkou sa nachádzajú na juhu Moravy, zistiť vyjadrenia vodiča uvedeného na potvrdeniach nebolo možné, pretože zomrel. Správca dane nemohol potvrdenia o prevzatí tovaru akceptovať ako doklad podľa § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH, ale ani ako doklad podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zákona o DPH, ako to požadoval žalobca, pretože údaje v nich uvedené nepreukazujú uskutočnenie prepravy tak, ako to tvrdí žalobca. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca dane nemohol vylúčiť, že tovar vôbec neopustil územie Slovenska - podľa vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. ho za účelom kúpy stroja pre záujemcu z Poľska oslovil pán C. z Kapušian na Slovensku, poľský odberateľ od obchodu odstúpil a stroje nakoniec prevzal pán C.. Žalovaný na základe uvedeného uzavrel, že žalobca hodnoverne nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu.
20. V súvislosti so zamietnutím nároku žalobcu na oslobodenie od dane žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. a zdôraznil, že zamietnutie nároku na oslobodenie od dane je podmienené povinnosťou daňových orgánov preukázať, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade nemožno tvrdiť, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti v oblasti dokazovania, keďže tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hodnoverne nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu.
21. Žalovaný ďalej konštatoval, že ďalšie žalobné námietky žalobcu (nezákonnosť vyhotovenia dvoch protokolov z daňovej kontroly, nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a porušenie ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku) sú nad rámec námietok uvedených v odvolaní, a preto k nim uvádza nasledovné stanovisko:
22. K vyhotoveniu dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly žalovaný uviedol, správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún, júl, august, september, november a december nebolo zistené porušenie zákona o DPH, preto správca dane doručil žalobcovi protokol bez výzvy na vyjadrenie sa k protokolu (protokol č. 101235310/2018). Za zdaňovacie obdobia marec a október boli daňovou kontrolou zistené porušenia zákona o DPH, ktoré mali za následok rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu, preto správca dane doručil Protokol žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu (Protokol č. 101235311/2018). Uvedený postup správcu dane považuje žalovaný za plne súladný s § 46 a § 47 Daňového poriadku.
23. K vytýkanej nedodržanej lehote na výkon daňovej kontroly v dôsledku nedodržania lehôt pri medzinárodnej výmene informácií, spôsobeného prekročením maximálnej dĺžky lehôt stanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 (podľa článku 10 nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, prerušenie daňovej kontroly trvalo sedem mesiacov) žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2015 začala dňa 07.12.2016. Správca dane podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 102201949/2017 zo dňa 17.10.2017 daňovú kontrolu odo dňa 19.10.2017 prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (išlo o medzinárodnú výmenu informácií - požiadaný štát Česko, žiadosť č. 102141840/2017 zo dňa 12.10.2017, požiadaný štát Rumunsko, žiadosť č. 102124880/2017 zo dňa 12.10.2017). Oznámením č. 101046632/2018 zo dňa 28.05.2018 správca dane informoval žalobcu, že dňa 11.05.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane pokračoval vo
výkone daňovej kontroly. Podľa článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, t.j. ide o lehotu troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti žiadanou zahraničnou správou. Dátum prijatia žiadosti zahraničnou správou nemôže byť totožný s dátumom, kedy správca dane požiada príslušný slovenský orgán o medzinárodnú výmenu informácií. Príslušný slovenský orgán, ktorý od správcu dane príjme žiadosť o MVI, musí túto žiadosť posúdiť, spracovať, preložiť a následne zaslať zahraničnému orgánu. Rovnako po prijatí odpovede zo zahraničia príslušný slovenský orgán túto odpoveď musí spracovať a až následne ju môže zaslať správcovi dane. V tomto prípade správca dane po obdŕžaní poslednej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (11.05.2018), oznámil daňovému subjektu, že dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli (oznámenie č. 101046632/2018). Žalovaný dodáva, že uvedená námietka je nad rámec odvolania, a jej obsahom sú skutočnosti známe žalobcovi už v priebehu daňovej kontroly, keďže rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly mu bolo doručené dňa 20.10.2017 a oznámenie o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly mu bolo doručené dňa 30.5.2018, napriek tomu v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani v priebehu odvolacieho konania žalobca neuviedol námietky týkajúce sa lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný tiež uviedol, že odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, boli potrebné pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných obchodov v rámci daňovej kontroly, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone kontroly a kontrolu z týchto dôvodov prerušil. Počas prerušenia kontroly lehoty neplynú, správca dane v súlade s platnými zákonmi nepokračoval v daňovej kontrole, lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Prerušením daňovej kontroly správca dane v súlade so zákonom nevstupoval do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu práva ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly, preto je zrejmé, že k porušeniu práv žalobcu prerušením kontroly z dôvodu čakania na doručenie odpovede od zahraničného správcu dane nedošlo.
24. K namietanému porušeniu povinnosti správcu dane uvedenej v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobca uviedol, že správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2018, v ktorej správca dane určil žalobcovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov do 27.06.2018, t.j. kratšiu, ako stanovuje § 27 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, čím došlo k znemožneniu realizácie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, pretože žalobca mal právo vyjadriť sa až do 28.06.2018 (vrátane), ale dňa 27.06.2018 sa konalo ústne pojednávanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 101232282/2018 a zároveň správca dane odovzdal konateľovi žalobcu vopred pripravené protokoly. Ani v tejto zápisnici správca dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nevyzval žalobcu, aby jeho pochybnosti odstránil a vyjadril sa k nim. K uvedenému žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2019, ktorú spísal správca dane so žalobcom, v časti zápisnice nazvanej „Vyjadrenie daňového subjektu ku kontrolným zisteniam“, je uvedené vyjadrenie konateľa žalobcu, že informácie, s ktorými ho oboznámil správca dane, sú pre neho nové, trvá na tom, že obchod bol zrealizovaný a „bude vyvíjať snahu, aby správcovi dane v najbližšej dobe predložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Termín predloženia: ústne pojednávanie dňa 27.06.2018“. Z takto uvedenej formulácie zápisu nie je zrejmé, či tento dátum uviedol žalobca (aj keď je tento dátum uvedený v časti „Vyjadrenie daňového subjektu ku kontrolným zisteniam“), alebo či tento dátum určil správca dane, resp. či sa žalobca na tomto dátume dohodol so správcom dane. Žalovaný dodal, že z predmetnej zápisnice nevyplýva nesúhlas žalobcu alebo správcu dane s takto dohodnutým termínom na predloženie dôkazov. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 27 ods. 1 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane určil lehotu kratšiu ako osem dní, a to v prípade jednoduchých alebo osobitne naliehavých úkonov. Následne dňa 27.06.2018 bolo vykonané ďalšie ústne pojednávanie správcu dane so žalobcom (zápisnica č. 101232282/2018), kde žalobca predložil ako dôkaz prehlásenie U. B., konateľa spoločnosti Guerin Trade s.r.o. a požadoval jeho vypočutie. Správca dane uviedol, že navrhnuté vypočutie svedka bude môcť vykonať v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu dodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vo vyrubovacom konaní správca dane navrhovaného svedka dňa 02.10.2018 vypočul (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101948644/2018). Žalobca do zápisnice neuviedol žiadnu námietku proti lehote na predloženie dôkazov, ani neuviedol, aký iný dôkaz ešte chcel, ale nestihol predložiť kvôli krátkej lehote, navrhol len vykonanie výsluchu svedka, čo správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vzhľadom na uvedené konštatuje, že námietka odvolávajúceho sa o porušení ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane nie je opodstatnená.
25. Rovnako žalovaný považuje za neopodstatnené tvrdenie žalobcu o porušení § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, vrátane práva navrhnúť, aby v protokole z daňovej kontroly boli uvedené vyjadrenia žalobcu k zisteným skutočnostiam. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že žalobca na ústnych pojednávaniach konaných dňa 20.06.2018 a 27.06.2018 neuviedol návrh, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam, správca dane však v protokole z daňovej kontroly vyjadrenie žalobcu uviedol tak, ako bolo zapísané aj v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2018 a č. 101232282/2018 zo dňa 27.06.2018.
26. Žalovaný uzavrel, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru o tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie (ČR).
27. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe replikou, v ktorej konštatoval, že v žalobe uviedol štyri konkrétne žalobné námietky: 1. vyhotovenie dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly, čo je porušením § 46 ods. 8 Daňového poriadku, 2. nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, čo spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, 3. porušenie zákonnej povinnosti zo strany správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly, a 4. právna argumentácia rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft.
28. Žalobca konkretizoval, že správca dane, ako štátny orgán, môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon mu z jednej daňovej kontroly neumožňuje vydať dva protokoly, a preto vydanie dvoch protokolov je v rozpore so zákonom, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly.
29. K nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly vzhľadom na jej prerušenie v súvislosti s porušením § 46 ods. 10 Daňového poriadku, dal žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019, v ktorom NS SR výslovne uviedol, že „podľa názoru kasačného súdu, dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty“.
30. V súvislosti s porušením § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane žalovaný v predmetnom vyjadrení poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101197025/2018 zo dňa 20.06.2018. K tomu žalobca uviedol, že účelom vyhotovenia tejto zápisnice bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, aby si žalobca mohol uplatniť svoje právo uvedené v § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Táto zápisnica nemá absolútne nič spoločné s povinnosťami správcu dane uvedenými v § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Toto zákonné ustanovenie ukladá správcovi dane, u ktorého v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, dve povinnosti: 1. oznámiť tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu, a 2. vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z daňového spisu preukázateľne vyplýva, že správca dane ani neoznámil podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a ani ho nevyzval, aby sa k nim vyjadril. Porušenie povinnosti správcu dane uvedenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku spôsobuje vadu zákonnosti daňovej kontroly, ktorá tak nemá za následok zákonné vyrubovacie konanie a za zákonné sa nemôže považovať ani rozhodnutie správcu dane vydané v tomto vyrubovacom konaní.
31. Ďalej žalobca poukázal na čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rozsudok vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. Uviedol, že v tomto rozsudku Súdny dvor možnosť daňovým orgánom zamietnuť nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podmieňuje ich povinnosťou preukázať objektívne skutočnosti, že si daňový subjekt uplatňujúci nárok na oslobodenie od dane nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že
plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Dodal, že formálny nedostatok, ktorý vyčítajú finančné orgány žalobcovi, že tento k preukázaniu dodania tovaru nepredložil medzinárodný nákladný list CMR, ale len potvrdenie vystavené odberateľom, nemôže spôsobiť stratu nároku na oslobodenie od dane, pretože žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru a nebolo v jeho objektívnej moci zabezpečiť iné doklady o preprave, než tie, ktoré mu dodal jeho odberateľ. Zdôrazňuje, že daný obchod bol vykonaný tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi a že nemožno mu klásť za vinu, že mu jeho odberateľ po prevzatí tovaru do iného členského štátu neposlal medzinárodný nákladný list CMR, ale len ním vystavené potvrdenie. V danom konkrétnom prípade nedošlo k daňovému úniku, k zneužitiu práva a ani správcom dane a ani žalovaným nebola preukázaná účasť žalobcu na nejakom podvodnom konaní s DPH.
32. V závere žalobca dodal, že ak žalovaný pri niektorých žalobných námietkach tvrdí, že ide o námietky nad rámec odvolania, ktorých obsahom sú skutočnosti žalobcovi známe už v priebehu daňovej kontroly, ktoré napriek tomu v jej priebehu, v priebehu vyrubovacieho konania alebo odvolacieho konania neuvidel, podľa súčasnej rozhodovacej praxe platí, že žalobca je oprávnený uviesť v správnej žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil už v odvolacom konaní.
33. Žalovanému bola replika doručené dňa 11.05.2020 no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
právny názor správneho súdu
34. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 (kde žalobca zotrval na svojich žalobných námietkach uvedených v žalobe a žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe), a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
37. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
42. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
44. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
45. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.
46. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
47. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.
49. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
50. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
51. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
52. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
53. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
54. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
56. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
57. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o DPH), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
58. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1.meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2.množstvo a druh tovaru, 3.adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4.meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5.evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
59. Podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
60. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z., príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.
61. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, február 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015 a december 2015, ako vyplýva z Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14.11.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 18.11.2016. Daňová kontrola začala dňa 07.12.2016.
62. Správca dane daňovú kontrolu prerušil podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku odo dňa 19.10.2017 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (medzinárodná výmena informácií na základe zaslaných žiadostí do Českej republiky a Rumunska). Oznámením zo dňa 28.05.2018 správca dane informoval žalobcu, že dňa 11.05.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
63. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 správca dane oboznámil žalobcu (resp. konateľa žalobcu - L.. U. Z.) so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, na čo žalobca reagoval tým, že tieto informácie sú pre neho nové, no stále trvá na tom, že obchod do Českej republiky bol zrealizovaný, stroje si odberateľ (Guerin Trade, s.r.o.) prevzal v sídle žalobcu s tým, že ich prepraví do ČR. Následne odberateľ poslal žalobcovi potvrdenie ohľadom prepravy, a žalobca sa tomu ďalej nevenoval. Žalobca dodal, že bude vyvíjať snahu, aby správcovi dane v najbližšej dobe predložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Termín predloženia: ústne pojednávanie dňa 27.06.2018.
64. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2018 žalobca (resp. konateľ žalobcu - L.. U. Z.) predložil správcovi dane Prehlásenie U. B. (ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti Guerin Trade, s.r.o.), v ktorom pán B. čestne prehlasuje, že v marci a októbri 2015 uskutočnil prepravu vozidiel (poľnohospodárske stroje) zo Slovenska z obce Kľušov do Českej republiky Hrušovany nad Jeviškou, kde boli skladové priestory. Žalobca naďalej zotrval na tom, že predmetný obchod - dodanie strojov do ČR bol realizovaný a trvá na tom, aby správca dane vypočul pána B. ako svedka, z dôvodu vyvrátenia skutočnosti zistených správcom dane. Správca dane k uvedenému návrhu žalobcu uviedol, že vypočutie svedka bude môcť realizovať v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu dodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
65. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 27.06.2015 dva protokoly: Protokol č. 101235310/2018 za zdaňovacie obdobie január 2015, február 2015, apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, september 2015, november 2015 a december 2015, ktorého výsledkom
nebol žiaden celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty; tento protokol prevzal konateľ žalobcu osobne dňa 27.06.2018, a Protokol č. 101235311/2018 (ďalej len Protokol) za obdobie marec 2015 a október 2015, ktorého výsledkom bol rozdiel dane z pridanej hodnoty na zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume 41.666,67 eur a za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 38.333,33 eur; tento Protokol prevzal konateľ žalobcu osobne dňa 27.06.2018 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
66. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane začal vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou.
67. Vo vyrubovacom konaní bol dňa 02.10.2018 vypočutý svedok U. B. za účasti žalobcu, ako vyplýva zo Zápisnice žurnalizovanej v administratívnom spise pod č. 25, a následne bolo vykonané ďalšie dokazovanie za účelom overenia tvrdení žalobcu, ktoré žalobca uviedol. Predmetom ďalšieho ústneho pojednávania, ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 09.01.2019 /v administratívnom spise pod č. 34/, bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predloženým žalobcom (za účasti žalobcu) k Protokolu, ako aj priebeh a výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní po vykonanej daňovej kontrole.
68. Následne správca dane vydal dňa 16.01.2019 rozhodnutie č. 100203009/2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 38.333,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 101026710/2019 zo dňa 02.05.2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.01.2019 potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom tohto súdneho správneho prieskumu.
69. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona o DPH z faktúr vystavených odberateľom Guerin Trade s.r.o., a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2015. Ako i namietané procesné pochybenia správcu dane.
70. K námietke žalobcu spočívajúcej v spochybňovaní zákonnosti existencie dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly, súd uvádza, že je pravdou, že Daňový poriadok v § 46 ods. 8 hovorí o protokole, ktorý zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví, ale pokiaľ došlo ku kontrolovaniu zdaňovacích období po mesiacoch, tak ako je to v tomto prípade, správca dane môže vyhotoviť samostatný protokol z každého kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Názor žalobcu, že sa jednalo o jednu daňovú kontrolu, vo vzťahu ku ktorej môže byť vydaný len jeden protokol je mylný. Naopak vzhľadom na to, že sa jednalo o mesačné kontrolované zdaňovacie obdobia, mohli byť vyhotovené protokoly po mesiacoch. Správca dane sa preto mohol rozhodnúť, či jednotlivé zdaňovacie obdobia zlúči na účely vyhotovenia jedného protokolu, alebo či vyhotoví za každý mesiac protokol zvlášť. Podľa názoru súdu správca dane zvolil tento postup z dôvodu hospodárnosti a prehľadnosti, aby uľahčil žalobcovi zorientovať sa v jeho poznatkoch, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly. Z obidvoch protokol je zrejmé, že sa líšia závermi správcu dane v nich obsiahnutými. Zatiaľ čo v protokole č. 101235310/2018 je špecifikované obdobie mesiacov zdaňovacieho obdobia, kde správca dane nezistil rozdiel dane z pridanej hodnoty, ktorú mal žalobca zaplatiť, tak v protokole č. 101235311/2018 (ďalej aj protokol) boli uvedené mesiace zdaňovacieho obdobia marec a október, kde tento rozdiel zistený bol, a preto spolu s doručením tohto protokolu správca dane vyzval žalobcu, aby sa k jeho zisteniam vyjadril, čím bola splnená podmienka definovaná v § 46 ods. 8, veta druhá Daňového poriadku. Ak žalobca namieta, že vyhotovením dvoch protokol došlo v konaní k neodstrániteľnej vade, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, súdu nie je zrejme v čom konkrétne mohla táto situácia zákonnosť rozhodnutia správcu dane negatívne ovplyvniť.
71. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20.06.2019 uviedol svoje presvedčenia o nesplnení zákonných podmienok na uznanie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a tým, že sa konateľ žalobcu v tej istej zápisnici zrozumiteľne vyjadril, že „bude vyvíjať snahu, aby správcovi dane v najbližšej dobe predložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenie“, bol naplnený zmysel snahy o odstránenie pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených bez toho, aby bolo potrebné príliš formalistický použiť termíny „oznámiť“ pochybnosti žalobcu a „vyzvať“ ho na ich odstránenie. Z uvedenej zápisnice totiž jednoznačne vyplýva, že tieto pochybnosti mal žalobca v úmysle odstrániť.
72. S poukazom na ďalšie žalobcom namietané skutočnosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27.07.2016, ktorý je rozhodnutím zásadného právneho významu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2016 pod č. 60/2016, a na ktorý súd odkazuje. Jeho právna veta znie nasledovne :
I. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.
II. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).
73. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedodržanie lehoty na poskytnutie informácie podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, lehota na poskytnutie informácii je tam obmedzená na „tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr na tri mesiace po dni prijatia žiadosti“, pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje aj nad situáciou, kedy žiadaný orgán nebude môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci orgán o dôvodoch a o tom, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. To, že nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 počíta aj s možnosťou nedodržania lehoty na poskytnutie informácií je dôkazom toho, že lehota na poskytnutie informácií je procesnou lehotou a jej dodržanie nemôže správca dane relevantným spôsobom ovplyvniť. Zo znenia čl. 12 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (ďalej aj Nariadenie) jasne vyplýva, že informačná aktivita v prípade nemožnosti dodržať lehotu na poskytnutie informácií má vzísť zo strany žiadaného orgánu. Ak by aj správca dane chcel vyvinúť aktivitu a informovať sa u žiadaného orgánu o stave vybavovania jeho žiadosti, je otázne kedy by tak mal urobiť. V našom konkrétnom prípade správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky dňa 12.10.2017. Kedy túto žiadosť prijal žiadaný orgán nie je známe, no logicky možno usúdiť, že sa tak vzhľadom na administratívne úkony spojené so zaslaním žiadosti stalo neskôr. Preto ani nie je možné presne určiť, kedy lehota podľa čl. 10 Nariadenia, ktorá je determinovaná 3 mesiacmi od prijatia žiadosti mohla uplynúť. Žiadosť správcu dane o poskytnutie informácií z Českej republiky bola vybavená odpoveďou doručenou dňa 07.03.2018, pričom táto žiadosť vzhľadom na hore uvedené administratívne úkony spojené s doručovaním odpovede, bola českou stranou logicky vybavená už skôr. Na základe týchto faktov nemožno s určitosťou tvrdiť, že správca dane mal na upomínanie žiadaného orgánu nejaký časový priestor. Podľa názoru súdu, správca dane dobu trvania prerušenia daňovej kontroly z dôvodu poskytovania požadovanej informácie českým dožiadaným orgánom objektívne nemohol zásadne ovplyvniť. Daňová kontrola bola od 19.10.2017 prerušená a správcovi dane neplynula lehota
na jej vykonanie. Správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu ako daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účel výkonu daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly na základe rozhodnutia správcu dane znamenalo, že lehota na jej vykonanie neplynula od 19.10.2017 do 11.05.2018 vrátane. Do lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa nepočítala lehota, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku). Správca dane podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku pokračoval v daňovej kontrole od 12.05.2018, teda potom ako pominuli dôvody jej prerušenia, čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 28.05.2018. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná od 07.12.2016 do 18.10.2017 a potom od 12.05.2018 do 27.06.2018, kedy boli žalobcovi doručené protokoly z daňovej kontroly, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Spolu teda netrvala viac ako 365 dní, a preto neprekročila zákonom stanovenú lehotu jedného roka. Zaslanie žiadosti o poskytnutie informácie českej daňovej správe bolo opodstatneným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nemôže spôsobiť nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nemá vplyv ani na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní. Účelom inštitútu prerušenia daňovej kontroly je nevyhnutnosť získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane. Správca dane je povinný daňovú kontrolu vykonať tak, aby sa naplnil jej hlavný účel a tým je čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistenie potrebných skutočností. Správny súd preto uzavrel, že prerušenie daňovej kontroly vykazuje známky zákonnosti, a preto v danom prípade nedošlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
74. K hmotnoprávnej stránke veci súd uvádza, že podľa zákona o DPH, dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak sú splnené tieto podmienky: a/ tovar je fyzicky prepravený (t.j. tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky) do iného členského štátu, b/ ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom - predaj tovaru (nie darovanie), c/ o predaji tovaru musí byť vyhotovená faktúra, d/ tovar bude odberateľom objednaný pod identifikačným číslom DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štáte, e/ tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t.j. dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu).
75. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že predložením potvrdenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH si splnil tento svoje dôkazné povinnosti za účelom uplatnenia nároku na oslobodenie od DPH, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok sp.zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol „V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknutie pochybností, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“ K tvrdeniu žalobcu, že si splnil svoje dôkazné povinnosti a nedostatky na strane českého odberateľa mu nemôžu byť pripisované na ťarchu, možno konštatovať, že deklarovanie uskutočnenia obchodov výlučne predložením formálnych dokladov nemôže samo o sebe slúžiť na uznanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov aj reálne došlo tak ako je to uvedené na predložených dokladoch. Rozhodujúci je preto faktický stav a nie stav formálne vykázaný. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným (českým) správcom dane, pričom výsledkom tohto preverovania boli zistenia, na základe ktorých dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi nebolo bez pochybností preukázané. Odberateľ
žalobcu - spoločnosť Guerin Trade, s.r.o., ktorý podľa potvrdení o prijatí tovaru v členskom štáte, na ktoré sa odvoláva žalobca, mal vykonať prepravu fakturovaného tovaru, nebol pre českého správcu dane na adrese sídla kontaktný, nijakým spôsobom s ním nespolupracoval, a preto nemohlo byť preukázané či faktúrované poľnohospodárske stroje nadobudol, či vykonal alebo zabezpečil ich prepravu do miesta určenia - Hrušovany nad Jeviškou, ktoré uvádza odberateľ žalobcu vo svojich potvrdeniach a či sa preprava zrealizovala na účet odberateľa. Takisto sa českému správcovi dane nepodarilo skontaktovať ani s jediným spoločníkom konateľom spoločnosti Guerin Trade s.r.o., pánom X. U.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2018 kde bol ako svedok vypočutý pán U. B., konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. v období od 03.11.2014 do 06.04.2016 vyplývajú jeho tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skôr uvádzanými skutočnosťami. Konkrétny údaj vyplývajúci z potvrdenia o prijatí tovaru, že prepravu vykonala spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. je v rozpore s tvrdením pána B., podľa ktorého táto spoločnosť prepravu len zabezpečila, nie však vykonala. Podľa ďalšieho vyjadrenia pána B. mala preprava zo Slovenska do Česka skončiť v Hornej Bečve a nie v Hrušanoch nad Jevišovkou ako to bolo uvedené na potvrdeniach o prijatí tovaru. Na uvedenom ústnom pojednávaní pán B. k svojmu vyjadreniu vyplývajúcemu z písomného prehlásenia zo dňa 25.06.2018 o tom, že preprava začala v obci Kľušov a skončila v Hrušovanoch pod Jevišovkou povedal, že sa pomýlil. Uvedený priebeh udalostí nemohol správca dane preveriť ani u pána V., ktorý mal podľa pána B. na základe ústnej dohody s ním uzavretej a za odmenu 600 eur za každú cestu fakturovaný tovar premiestniť do miesta určenia, nakoľko tento zomrel. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Tieto povinnosti sa realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, čo sa v našom preskúmavanom prípade udialo, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcu dane. Tiež z judikatúry Nejvyššího správniho soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-I 19) je zrejme, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Dodanie tovaru do iného členského štátu predpokladá aby tovar skutočne opustil štát odoslania, alebo aby došiel do štátu určenia avšak na základe objektívnej skutočnosti a nie iba na základe formálnych dokladov, nakoľko v tomto prípade boli predložené len tieto: faktúry a potvrdenia o prijatí tovaru, ktoré však nie sú sami o sebe spôsobilé preukázať faktické uskutočnenie prepravy fakturovaného tovaru do iného členského štátu a teda nie sú spôsobilé odôvodniť nárok žalobcu na oslobodenie od DPH.
76. V závere súd uvádza, že každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo, musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120).
77. Súčasne správny súd dodáva, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, t.j. pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice štátov monitorovaný, a preto ani nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z uvedeného vyplýva, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru (od žalobcu), aby sa pri dodávke tovaru presvedčil, že plnenie ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi. V tomto smere žalobca v potrebnej miere neprijal opatrenia, aby sa uistil o tom, či jeho dodávky nebudú súčasťou dodaní poznačených daňovým únikom, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na konkrétne skutočnosti oprávňujúce prijatie tohto záveru.
78. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia ako aj konania, ktoré im predchádzali sú v súlade s Daňovým poriadkom, zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH
ako i Správnym poriadkom. Pred vydaním rozhodnutí bol riadne zistený skutkový stav veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenia rozhodnutí sú dostatočne zrozumiteľné, obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vydanie a je z nich zrejmé, akými úvahami sa správne orgány pri hodnotení dôkazov riadili a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2015 je vecne správne. Správny súd preto dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
79. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.