Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-2P-38-2020.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-2P/38/2020
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Y., narodená X.X.XXXX, t. č. u otca vo Fínsku, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: I.. I. Y., rodená Y., narodená XX.X.XXXX, bytom U. X, H., a otca: V.. W. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXC, R. XXXXX, Fínsko, občan Českej republiky, zastúpený advokátskou kanceláriou: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, o návrhu matky na obnovu konania o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
Súd o d m i e t a žalobu matky na obnovu konania z 15.6.2020.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej U. Y., narodenej X.X.XXXX (ďalej len „maloletá“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.06.2020 domáha obnovy konania, ktorým bol nariadený návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vedeného na Okresnom súde Bratislava I (t. č. Mestský súd Bratislava II) pod sp. zn. 3P/187/2016, ktoré bolo skončené uznesením súdu č. k. 3P/187/2016 - 456 zo dňa 24.1.2017, právoplatným dňa 15.6.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/203/2017 zo dňa 31.5.2017, a to nariadením návratu maloletej, do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Fínskej republiky, a zároveň súd nariadil matke, aby vrátila maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu, do Fínskej republiky, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a v prípade, že matka maloletej na územie Fínskej republiky nevráti, je otec maloletej oprávnený po uplynutí tejto lehoty prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletú na územie Fínskej republiky.
2. Matka žalobu na obnovu konania opiera o § 397 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), a to o existenciu skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a zároveň o to, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
3. Matka žalobu o obnovu konania odôvodnila tým, že otec po premiestnení maloletej do Fínska znemožňoval kontakt s maloletou, pri prvom telefonickom kontakte sa zdôverila matke, že vo Fínsku trpí, nerozumie tamojšiemu jazyku, nemá sa jej kto venovať. Tieto skutočnosti vyšli najavo až po 15.3.2020 a zakladajú dôvod obnovy konania. Ďalej uviedla, že v pôvodnom konaní nebol nijakým spôsobom zisťovaný názor maloletej, jej názor bol zisťovaný len v konaní sp. zn. 2Em 1/2018, kde bolo zistené, že maloletá chce žiť na Slovensku. Maloletá je vystavená fyzickej a duševnej ujme, pričom tieto skutočnosti by mali byť preverené v rámci obnovy konania. V apríli 2020 sa matka údajne dozvedela, že v konaní pred americkým súdom sa nezávislý znalec vyjadril, že JUDr. NIKU, advokátka otca, ovplyvňovala sudcov
Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, tieto skutočnosti prešetruje Ministerstvo spravodlivosti SR. Matka ďalej návrh odôvodňovala tým, že súd v rámci doterajšieho dokazovania nesprávne vyhodnotil a nedostatočne zistil skutkový stav, keďže existovali dôvody pre zamietnutie návrhu, je chybou súdu, že nevykonal dôkazy navrhované matkou. Matka ako dôkazy navrhla súvisiace súdne spisy a vypočutie maloletej.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 75 CMP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.
6. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
7. Podľa § 397 písm. b) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
9. Podľa § 407 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 10. Podľa § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
11. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
13. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
14. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> alebo e) je zjavne nedôvodná.
15. Súd preskúmal žalobu matky na obnovu konania, vrátane celého súdneho spisu, pričom konštatuje, že žaloba je zjavne nedôvodná.
16. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. V takomto prípade je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten,
kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.
17. Rozhodnutie, ktorým bol návrat nariadený už bolo vykonané na základe dobrovoľnosti počas prebiehajúceho vykonávacieho konania sp. zn. 2Em/1/2018 a dieťa bolo navrátené do krajiny obvyklého pobytu. Maloletá tak tohto času žije s otcom vo Fínsku. Maloletú si otec prevzal dňa 24.1.2020, a preto otec (navrhovateľ v konaní 2Em/1/2018) doručil odvolaciemu súdu svoje späťvzatie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 18CoE/34/2020-557 zo dňa 17.07.2020 súd späťvzatie návrhu pripustil a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Em/1/2018-430 zo dňa 29.11.2019 zrušil a konanie zastavil. Poukazovanie matky na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Em/1/2018-430 zo dňa 29.11.2019, ktorým súd rozhodol o neprípustnosti a zastavení konania o výkon rozhodnutia, ktorým súd nariadil návrat maloletej do cudziny (vrátane na jeho odôvodnenie) je tak irelevantné a neopodstatnené.
18. Dôvody na obnovu konania, ktoré matka v žalobe uvádza nijakým spôsobom nepreukázala, nedoložila žiaden listinný ani iný dôkaz, jej žaloba pozostáva len z vágnych tvrdení o ujme maloletej a nesprávne vyhodnotených a nevykonaných dôkazov. Zároveň sa nejedná ani o nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čiže nejedná sa o dôkazy, ktoré matka nemohla v pôvodnom konaní doložiť. Matka navrhuje dôkazy, resp. uvádza dôvody, ktoré nastali až po premiestnení maloletej do Fínska, čím sa nejedná o dôkazy, ktoré by existovali v čase rozhodovania o návrate maloletej do krajiny obvyklého pobytu a ktoré matka nemohla bez svojej viny predložiť, ale ide o skutočnosti, ktoré nastali po skončení konania (napr. telefonovanie matky s maloletou až v marci 2020). O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Skutočnosti tvrdené matkou tak nemohli byť dôkazmi, ktoré by bolo možno v danom čase predložiť. Ide len o skutočnosti, ktoré údajne nastali po návrate maloletej do Fínska, avšak ani tie matka nijako nepreukázala.
19. Súd poznamenáva, že v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roka od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
20. Súd uvádza, že tvrdenia a argumenty matky o možnej ujme maloletej po premiestnení do Fínska nie sú skutočnosti, ktoré by spĺňali podmienky na obnovu konania. Navyše niektoré skutočnosti, ktoré matka uvádza už boli prezentované už v pôvodnom konaní, ako aj v konaní o výkon rozhodnutia, ako aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v rámci sťažnosti matky z 21.6.2017, ktorá bola ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (uznesenie ÚS SR II. ÚS 443/2017-42 z 6.7.2017). Argumenty ohľadom časového faktoru, zžitia sa s prostredím na Slovenku, adaptácie a pod. boli prezentované.
21. Odôvodnenie matky žaloby na obnovu konania nesprávnym vyhodnotením, nedostatočným zistením skutkového stavu a existenciu dôvodov na zamietnutie návrhu na návrat maloletej do Fínska, dokázanie nebezpečenstva maloletej realizovaným navrátením tak neobstojí, matka nijakým spôsobom existenciu týchto dôvodov nepreukázala. Uviedla, že bolo chybou postupu súdu, že tieto skutočnosti nezisťoval, nevykonal dôkazy navrhnuté matkou.
22. Súd má za to, že Krajský súd v Bratislave ako aj Okresný súd Bratislava I v konaní o návrat maloletej do Fínskej republiky skúmali relevantné aspekty pre rozhodnutie. Dospeli k záveru, že krajinou obvyklého pobytu maloletej bezprostredne pred premiestnením bola Fínska republika [čl. 3 písm. a) Haagskeho dohovoru], a poukázali na skutkové okolnosti a kritériá, na základe ktorých dospeli k tomuto záveru. Vysporiadali sa s otázkou, či premiestnenie maloletej na územie Slovenskej republiky predstavovalo porušenie opatrovníckeho práva - uviedli, že opatrovnícke právo k maloletej nadobudol otec zo zákona - narodením maloletej ako jej otec a zároveň manžel matky. Uviedli skutkové okolnosti, na základe ktorých
dospeli k záveru, že otec svoje opatrovnícke právo voči maloletej aj reálne vykonával, a taktiež uviedli okolnosti, z ktorých je zrejmé, že otec sa s premiestnením nezmieril a ani s ním nesúhlasil [čl. 13 písm. a) Haagskeho dohovoru]. Konajúce súdy sa vysporiadali aj s otázkou, či je daná existencia dôvodov, pre ktoré by nenariadili návrat maloletej. Z odôvodnení napadnutých uznesení vyplýva, že konajúce súdy sa vysporiadali s otázkou, či je možné a vhodné vypočuť maloletú k otázke návratu, pričom vzhľadom na jej vek dospeli k záveru, že maloletú k uvedenej veci vypočuť nemožno. Rovnako tak sa vysporiadali s návrhmi sťažovateľky na vykonanie dokazovania, pričom uviedli predovšetkým to, že predmetné dôkazy a skutočnosti, ktoré nimi mali byť objasnené, presahovali predmet konania o návrate.
23. V rámci tvrdení matky o nevykonaní dôkazov a o nedostatočnom zistení skutkového stavu prvoinštančného aj odvolacieho súdu v konaní súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 443/2017-42 z 6.7.2017, s ktorým sa tunajší súd plne stotožňuje, a ktorý konštatoval, že vo vzťahu k námietkam matky týkajúcich sa odmietnutia ňou navrhnutého dokazovania v priebehu konania je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K uvedenému je treba uviesť, že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušne zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu a nie účastníkov konania. V súvislosti s týmito dôkaznými návrhmi matky, ktorých vykonanie súd prvej inštancie zamietol, je treba uviesť, že tieto nesmerovali k preukázaniu podmienok ustálenia obvyklého pobytu maloletej, posúdeniu či jej premiestnenie alebo zadržanie bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu Vykonanie takéhoto dokazovania sa potom s prihliadnutím na ciele a účel konania 19 o návrate dieťaťa, ktorého výsledkom má byť čo najrýchlejšie rozhodnutie, aj odvolaciemu súdu javí ako nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu okolností potrebných pre právne a skutkové posúdenie zisteného stavu veci. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 131 ods. 1 CMP, sledujú dôraz na efektívne rozhodnutia vo veci, za účelom ochrany práv neoprávnene premiestneného alebo zadržaného dieťaťa a prijatia rozhodnutia v súlade s ustanovením § 134 ods. CMP. V danom prípade správne súd prvej inštancie postupoval, keď v súlade s § 131 ods. 1, 2, a § 129 CMP, aj z uvedeného dôvodu ďalšie návrhy matky na doplnenie dokazovania nepripustil.
24. Za nedôvodné posúdil súd aj námietky matky o tom, že súd prvej inštancie nezabezpečil zisťovanie názoru maloletej v pôvodnom návratovom konaní. Z odôvodnení napadnutých uznesení vyplýva, že konajúce súdy sa vysporiadali s otázkou, či je možné a vhodné vypočuť maloletú k otázke návratu, pričom vzhľadom na jej vek dospeli k záveru, že maloletú k uvedenej veci vypočuť nemožno. Rovnako tak sa vysporiadali s návrhmi na vykonanie dokazovania, pričom uviedli predovšetkým to, že predmetné dôkazy a skutočnosti, ktoré nimi mali byť objasnené, presahovali predmet konania o návrate.
25. Súd ďalej konštatuje, že navrhovaný aktuálny výsluch maloletej by bol novým dôkazom, nie je dôkazom, ktorý by nebolo možné v pôvodnom konaní doložiť, takýto navrhovaný dôkaz nezakladá splnenie podmienok pre obnovu pôvodného konania. Súd konštatuje, že aj vzhľadom na značný časový odstup by bolo možné výsluch maloletej vykonať za účelom zistenia jej názoru a zisťovania, či sa maloletá chce skutočnej navrátiť do Slovenskej republiky, nie však v rámci obnovy konania a následne tzv. návratového konania, ale takéto dokazovanie prichádza do úvahy v prípade návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, resp. ich zmenu. Tu však súd dôrazne upozorňuje, že
v danom prípade súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať vo veciach starostlivosti o maloletú, tú majú tohto času len súdy vo Fínsku, kde sa maloletá nachádza. Z uvedeného dôvodu skúmanie ďalšieho a nového názoru maloletej za účelom obnovy konania je neprípustné.
26. Ďalej matkou navrhované dôkazy - súvisiace spisy, nie sú „novými“ dôkazmi v zmysle § 397 písm. a) a b) CSP.
27. Matkou uvádzanými úvahami o americkom súde, nezávislom znalcovi a ovplyvňovaní sudcov advokátkou otca, ktoré sa matka dozvedela v apríli 2020 sa súd nezaoberal vôbec, nakoľko ide o absolútne nepodložené tvrdenia, ničím nedokázané, irelevantné pre toto konanie.
28. Súd zhodne s vyjadrením otca k žalobe o obnovu konania dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je nedostatočne odôvodnená a nespĺňajúca atribúty samotnej prípustnosti v zmysle § 397 CSP. Matka odôvodňuje svoju žalobu výlučne a len ňou uvádzanými skutočnosťami, ktoré mali podľa jej názoru nastať po navrátení maloletej do Fínska, a teda v období po realizácii napádaného rozhodnutia. matka k svojej žalobe na obnovu konania nepripojila jediný relevantný listinný dôkaz preukazujúci jej tvrdenia. Matkou uvádzané skutočnosti sa netýkajú pôvodného konania, ale výchovného prostredia maloletej, ktoré môže posudzovať výlučne a len súd v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú, ktorým je výlučne príslušný fínsky súd. Slovenské súdy nikdy nemali a ani aktuálne nemajú právomoc konať v otázkach starostlivosti o maloletú. Matka vo svojej žalobe o obnovu konania neoznačila žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré by matka nemohla použiť v pôvodnom konaní a neoznačila ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, nemôžu byť splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o prípustnosti žaloby na obnovu konania v tejto veci.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalobu o obnovu konania ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. d) CSP odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II (§ 357 písm. c) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/.