Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-4-2021.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Subarea
19C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobkyne: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, Q. právne zastúpená JUDr. Roman Hojer, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 50 708 953 so sídlom Šustekova 51, Bratislava proti žalovanému: Atmosphera s. r. o., IČO: 46 216 634 so sídlom Rustaveliho 8, Bratislava právne zastúpený advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 977 272, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava so sídlom o náhradu škody na zdraví takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa písomne podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2021 domáhala zaplatenia sumy 10 000 Eur a trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 06.10.2019 pri návšteve kaviarne žalovaného s maloletou osemročnou dcérou bola dcéra obarená konateľom žalovaného horúcim čajom v dôsledku čoho došlo u maloletej k poškodeniu zdravia a to druhý a rozsiahly stupeň popálenia na viacerých častiach tela a utrpela popáleniny na ľavom ramene s presahom na chrbát a tiež na ľavom uchu. Zranenie dcéry žalobkyne si vyžiadalo dlhodobé lekárske zákroky a doposiaľ nie je ukončené s predpokladom plastickej operácie. Konateľ žalovaného prejavoval o zdravotný stav maloletej záujem s prísľubom finančnej pomoci avšak po ich uplatnení sa odmlčal. Na základe lekárskeho posudku bola bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené lekárom na 180 bodov t.j. 3647,00 Eur. Vzhľadom na vek poškodenej dcéry a trvalé následky na jej zdraví si žalobkyňa uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 6353,00 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu až na prvom pojednávaní dňa 20.05.2021 pred začatím konania, v ktorom neuznal nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky, nakoľko nie je zrejmé z akého titulu si žalobkyňa uplatňuje nárok a tiež z čoho odvodzuje jeho pasívnu legitimáciu v tomto spore. Nevylúčil však riešenie sporu mimosúdnou cestou dohodou. 3. Žalobkyňa pred prvým pojednávaním vzhľadom na námietku žalovaného, ale aj vzhľadom na ochotu žalovaného viesť mimosúdne rokovania následne zobrala žalobu späť a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadala nepriznať žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania. 4. Pred začatím konania vo veci samej po späťvzatí žaloby si právny zástupca žalovaného uplatnil trovy konania, avšak nevylúčil uzavretie mimosúdnej dohody so žalobkyňou ktorej súčasťou by bola aj dohoda o trovách konania. 5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Vzhľadom na to, že žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzala v celom rozsahu účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.). Pretože bola žaloba vzatá späť
skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nie je potrebný. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 257 CSP. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v prípade zastavenia konania vzniká strane právo na náhradu trov konania voči protistrane, ak táto procesne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa neuviedla dôvod späťvzatia žaloby. V takom prípade má súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa. Napokon žalobkyňa ani nežiadala priznať náhradu trov konania, naopak, uvedomujúc si svoje procesné zavinenie na zastavení konania, žiadala žalovanému nepriznať náhradu trov konania, na ktorú majú v zmysle § 256 CSP nárok, a to s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd však vyhovel návrhu žalobkyne na aplikáciu § 257 CSP z dôvodu záujmu strán sporu riešiť vec mimosúdne týkajúcu sa výšky uplatnenej náhrady škody na zdraví maloletého dieťaťa prejavenú na pojednávaní dňa 20.05.2021.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).