Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/2/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42072905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,právne zastúpený: AK Felix Neupauer & Parners, IČO: 37928422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 155,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 155,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 155,40 Eur od 13.12.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 08.01.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 155,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 13.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie je súčasťou návrhu. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , , a zákona o PZP v zmysle . Keďže žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, priloženú v prílohe, žalobca si svoj nárok uplatnil touto žalobou. Žalobca na preukázanie svojho nároku priložil k žalobe doklad č. 20180021 (upomienka), podací lístok o doručovaní upomienky, Zmluvu o nájme č. 488, faktúru č. 170507, Čestné prehlásenie, Zmluvu postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Oznámenie o poistnom plnení a Záznam o dopravnej nehode.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 23.11.2018.

4. Žalovaný v odpore (č.l. 44) na svoju obranu uviedol, tým, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Dodal, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením a . Podľa žalovaného mal žalobca v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod.. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je s poukazom na ust. , postačujúce. Ďalej žalovaný uviedol, že okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Konkrétne neboli predložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Zároveň zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla, tento údaj je len dopísaný ručne na Faktúre č. 170507 zo dňa 10.11.2017, čo žalovaný považuje za nedôveryhodné. Žalovaný tiež namieta, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje nárok, hoci sa odvoláva na konkrétne ustanovenia zákona, avšak podľa žalovaného nárok uplatnený žalobcom zákon o povinnom zmluvnom poistení vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva z . Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že zo skutkového stavu a dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej bol subjektom zaviazaným na plnenie práve poškodený a nie žalovaný. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného tak došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, čo je však v rozpore s ust. . V uvedených súvislostiach preto nemohlo dôjsť k úhrade faktúr ani na základe vzájomného zápočtu, realizovaného žalobcom. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto úkon za absolútne neplatný podľa ust. . Žalovaný zároveň poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré bolo predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie vo výške 363,- Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôveryhodné.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (č.l. 52) uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadne nedostatočnej špecifikácie a neoznačenia dôkazov považuje za neopodstatnené a účelové, a to s poukazom na a . Žalobca svoj nárok opiera o príslušné ustanovenia a . Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú ujmu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu (uvedené potvrdzuje aj usmernenie členov SKP č. 17/2002). Zároveň dodal, že k škodovej udalosti došlo dňa 06.10.2017 v Žiline na vozidle Volkswagen Golf, ev. č. E. XXXGY, spôsobenej poškodenej Kataríne Panisovej. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Polo, ev. č. N. XXXAT, poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9526764364. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla KIA Ceed, ev. č. Z. XXX N. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 488 zo dňa 30.10.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170507 zo dňa 10.11.2017, s dátumom splatnosti 24.11.2017 na celkovú sumu 518,40 Eur. Náhrada

škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Tvrdenie, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, považuje žalobca za účelové a neopodstatnené, nakoľko tento údaj vyplýva z faktúry. K námietke neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným žalobca uvádza, že vozidlo je zapožičané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov. K námietke, týkajúcej sa nepredloženia všeobecných obchodných podmienok, žalobca uvádza, že tieto sú zverejnené na webovom sídle spoločnosti a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Túto námietku žalobca považuje za bezpredmetnú s poukazom na konanie žalovaného, ktorý oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.11.2017 potvrdil prenájom vozidla, takže táto skutočnosť nie je sporná. Taktiež tvrdenia o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. , ci neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca za účelové a neopodstatnené (k uvedenému rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ).

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (č.k. -78 zo dňa 12.12.2019). Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 30. júna 2020 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie .

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.05.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 19.05.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 19.05.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti žalobcu. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

8. Na posudzovaný prípad súd aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

Podľa článku 8 (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. (ďalej len "") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu súd uvádza, že na základe predložených dokladov dospel k záveru, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2017 je daná aktívna legitimácia žalobcu. Z predmetnej zmluvy vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 518,40 Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 518,40 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 170507. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. ).

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodenej osoby na žalobcu v celkovej výške 518,40 Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému, čo vyplýva aj zo zdôvodnenia v predchádzajúcom bode.

10. Súd zároveň konštatuje, že je daná i pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní, kde žalovaný je subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodená bola v rozhodnom čase poistená u žalovaného.

11. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že poškodená si požičala osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: Z. XXXKZ od žalobcu na základe písomnej zmluvy o nájme č. 488 zo dňa 30.10.2017, v ktorej si žalobca a poškodená dohodli dobu nájmu a cenu nájmu. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie od 30.10.2017 do: počas nevyhnutného času opravy, s denným nájomným vo výške 45,60 Eur, so zmluvným nájomným vo výške 43,20 Eur. Po skončení doby nájmu vystavil dňa 10.11.2017 prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenej) faktúru č. 170507 za prenájom vozidla v trvaní 12 dní v sume 518,40 Eur (s DPH). Z uvedenej faktúry vyplýva, že poškodená mala vozidlo v zmysle predmetnej zmluvy o nájme od 30.10.2017 do 10.11.2017.

12. Z Oznámenia o poistnom plnení mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 27.11.2017, že žalovaný ukončil dňa 22.11.2017 šetrenie poistnej udalosti. Z uvedeného oznámenia ďalej vyplývajú nasledovné skutočnosti: „Zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy poškodeného vozidla (FA č. OF172575972 Gaimex, s.r.o. z 9.11.2017) t.j. 11 dní. Cena požičovného priznaná max. 33,- Eur podľa platného cenníka autopožičovne, kde bola vykonaná oprava poškodeného vozidla.“ Z uvedenej listiny ďalej vyplýva, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 363,- Eur, ktorá predstavuje primerané náklady na náhradné vozidlo 11 dní x 33 ,- Eur.

13. V konaní bolo nesporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase nehody bola poškodená Katarína Panisová. Táto škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvné poistené u žalovaného. Z Oznámenia o poistnom plnení mal súd ďalej preukázané, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 363,- Eur. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaný priznal žalobcovi dobu prenájmu vozidla na 11 dní do ukončenia opravy poškodeného vozidla a zároveň priznal cenu požičovného max. 33,- Eur oproti účtovanej výške 36,- Eur bez DPH (t.j. 43,20 Eur s DPH) za 12 dní.

14. Keďže žalobca fakturoval predmetnou faktúrou sumu 518,40 Eur s DPH a o Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že vyplatil poistné plnenie vo výške 363,- Eur, je zrejmé, že žalovaný krátil plnenie o sumu 155,40 Eur, čo predstavuje sumu žalovanú v tomto konaní. Z predložených listín možno vyvodiť záver, že žalovaný krátil poistné plnenie vo vzťahu k počtu dní zapožičania vozidla a tiež vo vzťahu k výške denného nájomného. Súd zároveň považoval za nesporné, že sumu poistného plnenia vo výške 363,- Eur žalovaný žalobcovi vyplatil.

15. Medzi stranami sporu tak zostali sporné nasledovné skutočnosti: doba prenájmu náhradného vozidla a výška denného nájmu (krátenie plnenia z dôvodu určenia výšky nájomného žalovaným).

16. Súd konštatuje, že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.11.2017 vyplýva, že žalovaný priznal žalobcovi cenu prenájmu vo výške „max. 33,- Eur podľa platného cenníka autopožičovne, kde bola vykonaná oprava poškodeného vozidla“. K uvedenému súd uvádza, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, prečo krátil počet dní. Súd konštatuje, že v danom prípade je dôležitá skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o prenájom vozidla z dôvodu, že poškodený nemohol využívať vlastné vozidlo z dôvodu jeho opravy.

17. Keďže v prípade prenájmu vozidla za účelom zabezpečenia iného vozidla z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode nie je možné pri uzatváraní zmluvy o nájme presne určiť, ako dlho bude auto v servise z dôvodu opravy, cenníky, používané pri bežnom prenájme, nie je možné považovať za smerodajné.

18. Súd konštatuje, že poškodený mal vozidlo v nájme 12 dní opodstatnene. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s

prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo. Ako vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že počas opravy jeho vozidla používal náhradné vozidlo na prepravu detí. Súd dodáva, že poškodený nezavinil poškodenie a súčasne neovplyvňuje dĺžku opravy, ktorá bola vykonaná v servise. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.

19. Škoda sa v tomto prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať svoje motorové vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré však v dôsledku poškodenia nemohol dočasne používať. Majetkový stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený vynaloží náklady na prenájom náhradného vozidla a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo, a teda aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému do momentu úhrady plnenia žalovaným (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 9.6.2015, sp. zn. ).

20. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. , rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. ,...). Podľa názoru súdu ide v danom prípade o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak

nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny dôvodná. Žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla sumu vo výške 518,40 Eur, a to na základe zmluvy o nájme. Fakturovaná suma vo výške 518,40 Eur predstavovala nájomné za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 488 za 12 dní (od 30.10.2017 do 10.11.2017) vo výške dohodnutého denného nájomného 36,- Eur bez DPH (t.j. 43,20 Eur s DPH). Vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca nárok na plnú sumu dohodnutého nájomného za 12 dní, t.j. 12 x 43,20 Eur (t.j. 518,40 Eur s DPH). Keďže žalovaný poukázal žalobcovi sumu vo výške 363,- Eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, má žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 155,40 Eur.

22. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatuje, že žalobcovi priznal okrem nároku na istinu aj nárok na uplatnený úrok z omeškania. Ustanovenie sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020 sp zn. -133). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlhovanej sumy od 13.12.2017 až do zaplatenia, keďže žalovaný sa do omeškania s plnením dostal uplynutím 15-dňovej lehoty na zaplatenie poistného plnenia.

23. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa . Žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie istiny, na základe čoho mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).