Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15Pc/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky: G.. Y. M., A.. XX.XX.XXXX, S. F.: H. XXX, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Y. M., A.. XX.XX.XXXX, S. F.: H. XXX, zastúpený: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, sídlo: Piešťany, Štefánikova 6453/2C, o návrhu na určenie výživného na manželku takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na určenie výživného sa z a m i e t a.

Navrhovateľka j e povinná zaplatiť osobe povinnej platiť výživné trovy právneho zastúpenia vo výške 636,30 eur na účet právnej zástupkyne osoby povinnej platiť výživné do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom z 23.07.2019, doručeným súdu 24.07.2021, navrhla, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu výživným vo výške 300,- Eur mesačne počnúc odo dňa podania návrhu na súde. Návrh odôvodnila tým, že účelom jeho podania je vyrovnanie jej životnej úrovne so životnou úrovňou manžela, ktorého príjmy sú ďaleko vyššie ako tie jej. Napriek tomuto stavu sa manžel úmyselne nijako nepodieľa na splácaní spoločných výdavkov, najmä spoločnej hypotéky, ktorú je tak nútená splácať sama aj za neho. Výsledkom je stav, kedy jej príjmy nepostačujú na úhradu jej opodstatnených výdavkov a ona je tak nútená si peniaze požičiavať. S manželom spolu nežijú od januára 2018, spoločne nehospodária od rozchodu. Manžel prispieva na výživu oboch detí sumou 195,- Eur mesačne, na jej výživu resp. spoločné výdavky jej nijako neprispieva.

2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný platiť výživné“), vo vyjadrení zo 14.10.2020 uviedol, že navrhovateľka sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2020, ako aj priamo na pojednávaní konanom dňa 22.09.2020, priznala k tomu, že počas manželstva mala mimomanželskú intímnu známosť (manželka uvádza, že od 01/2018). Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené v 05/2020. Argumentácia navrhovateľky na pojednávaní, že aj odporca mal mimomanželskú známosť, neobstojí, nakoľko rozpor s dobrými mravmi sa skúma pri osobe, ktorá žiada určiť výživné a nie pri povinnej osobe a navyše táto známosť odporcu vznikla dávno po tom, čo ho navrhovateľka podvádzala s W. W.. Za ďalší rozpor s dobrými mravmi považuje odporca aj skutočnosť, že navrhovateľka sa so svojim milencom stretávala, okrem iného, aj v spoločnom dome účastníkov konania, čo sama potvrdila na pojednávaní dňa 22.09.2020 a odporcovi znemožnila prístup do domu výmenou zámkov a prístupového kódu alarmu. Jej argumentácia fyzickým násilím a obavami z odporcu neobstojí, nakoľko po údajnom fyzickom útoku, kedy odporcu vyprovokovala a ten ju silno chytil za ramená, nemala okrem modriny žiadne poranenia.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení z 14.05.2021, doručenom súdu 17.05.2021, uviedla, že žiadne dobré mravy neporušila, vzťah s iným mužom mala až po tom. čo sa jej exmanžel odsťahoval z domu a došlo k úplnému odlúčeniu sa. Z jej pohľadu sa nejednalo o mimomanželskú známosť, pretože z manželstva existoval už len papier, nič viac, žiaden iný morálny záväzok vernosti voči sebe navzájom už nemali a zo strany exmanžela to bolo brané presne tak isto, ako z jej strany. Dňa 4.1.2018 odišiel zo spoločnej domácnosti a len zopár dní na to už si platil zoznamku. Je v súlade s dobrými mravmi, že krátko po ich odlúčení sa exmanžel začal stýkať s jej bývalou kamarátkou P. X., rozvedenou matkou dvoch detí? Tento vzťah začal niekedy v čase februára 2018, zistila to niekedy v apríli alebo máji 2018. Osobne ju jeho vzťahy absolútne nezaujímali, avšak je zvláštne, že exmanžel poukazuje na ňu a on sám udržiaval vzťahy s inými ženami. K dnešnému dňu má s ďalšou ženou, P. I.. asi pol ročné spoločné dieťa. tzn. toto bolo splodené niekde začiatkom roka 2020, čiže počas trvania manželstva - je toto v súlade s dobrými mravmi?

4. Navrhovateľka pre súdom zotrvala na podanom návrhu na určenie výživného na manželku vo výške 300 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu 24.07.2019 do dňa zániku manželstva. Zároveň zotrvala na návrhoch na vykonanie dokazovania vypočutím účastníkov konania na pojednávaní, oboznámením sa s dôkazmi predloženými s vyjadrením, lustráciou príjmov manžela za obdobie od r. 2016 do súčasnosti, potvrdeniami o všetkých príjmoch manžela titulom mzdy, diét, odmien alebo akýchkoľvek iných fin. plnení, kópiou zmluvy, na základe ktorej previedol manžel svoj obchodný podiel na jeho otca, výpismi z bankových účtov manžela za obdobie r. 2016 až do súčasnosti.

5. Povinný platiť výživné pred súdom navrhol návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietnuť najmä z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, t.j. neverou na strane navrhovateľky. Zákon o rodine hovorí úplne jasne, že pokiaľ je to výživné v rozpore s dobrými mravmi, tak súd ho nemusí priznať. Či bola nevera aj zo strany povinnej osoby, je irelevantné, nakoľko sa skúma len tá osoba, ktorá si žiada výživné. Tiež uviedol, že do trestného konania nič nevyústilo, prvý záznam v roku 2018, čo bol incident so slúchadlami, to skončilo ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bola klientovi uložená pokuta vo výške 20 eur, k incidentu prišlo v 04/2018, to už manželia nežili v spoločnej domácnosti a druhý incident bol riešený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 22.02.2021, avšak sa odvolal, doložil dôkazy kvôli čomu tá situácia vznikla a 01.06.2021 pôjde vypovedať na Okresný úrad, bol to incident pri odovzdávaní detí. Zároveň si vyčíslil náhradu trov konania za zastupovanie v r. 2019 - prevzatie zastúpenia - 75,38 eur (hodnota úkonu je vyčíslená ako 1/13 z výpočtového základu za rok 2019-2021 v zmysle vyhlášky 655/2004), - vyjadrenie vo veci samej - 75,38 eur + 2x paušálna náhrada k úkonu 9,80 eur, r. 2020 - 2x vyjadrenie vo veci samej - 81,69 eur, 2x pojednávanie + paušál 10,63 eur ku každému úkonu, r. 2021 - porada s klientom 83,62 eur, pojednávanie + paušál 10,87 eur, teda spolu 728,62 eur, zástupca nie je platcom DPH.

6. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že čo sa týka rozvodu manželstva, dôvod rozvratu vzťahov bol na strane bývalého manžela, ktorý nemal záujem o rodinu. V spoločnej domácnosti nežili od 4.1.2018, kedy sa manžel odsťahoval. Ako dôvod odchodu uviedol, že sa dostal ku komunikácii na sociálnej sieti medzi ňou a jej bývalým spolužiakom, pričom ju podozrieval z nevery, čo však nebola a nie je pravda. Po tom, čo 01.01.2018 oznámila vtedajšiemu manželovi, že sa s ním chce rozviesť, tento sa 04.01.2018 zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Po tomto už bola v kontakte, t. j. aj fyzicky neverná vtedajšiemu manželovi s W. W., ale toto nepovažuje za neveru, nakoľko spolu nežili ako manželia. Bývalý manžel má taktiež inú známosť, s ktorou čakajú narodenie dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že aj on jej počas trvania manželstva bol neverný.

7. Z výsluchu povinného platiť výživné súd zistil, že je pravdou, že medzi nami došlo k fyzickému kontaktu, bolo to z dôvodu že navrhovateľka ho chcela fyzicky aj verbálne donútiť opustiť domu, že tam nemá čo robiť, a preto ju buchol MP3 prehrávačom do ramena, všetko to bolo zdokumentované políciou. Incident bol v apríli 2018, do apríla 2018 platil hypotéku, platil polovicu, prestal platiť v júli 2018, keď stratil prístup do spoločného domu.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. , súd zistil, že navrhovateľka a povinný platiť výživné uzatvorili manželstvo 25.08.2007 pred Matričným úradom Veselé, manželstvo účastníkov konania je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veselé vo zväzku VII ročník 2007 na str. 64 pod por. č. 6. Súd tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. z

20.05.2018, bolo o.i. manželstvo účastníkov konania rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.05.2020.

9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Pri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy správne z toho, že povinnosť vernosti (a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach vyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva (pozri R IV/1966 str. 392).

12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva z niektorých spôsobov. Jedinou výnimkou, pre ktorú nie je možné priznať oprávnenému právo na výživné, je rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade skúma sa oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. ... Priznanie manželského výživného je závislé od toho, aby bolo v súlade s dobrými mravmi, pričom za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľa krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. zo dňa 31. 10. 2007).

13. V danom prípade mal súd zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, ako aj obsahom spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. , za nesporné, že účastníci konania uzatvorili manželstvo 25.08.2007, ktoré zaniklo rozvodom manželstva 28.05.2020.

14. Navrhovateľka navrhla, aby súd za čas trvania manželstva zaviazal povinného platiť jej výživné vo výške 300,- Eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súde, t.j. od 24.07.2019 do dňa zániku manželstva, t.j. 28.05.2020, za účelom vyrovnania jej životnej úrovne so životnou úrovňou povinného platiť výživné ako manžela, ktorého príjmy sú ďaleko vyššie ako tie jej, napriek tomu sa povinný platiť výživné úmyselne nijako nepodieľa na splácaní spoločných výdavkov, výsledkom je stav, kedy jej príjmy nepostačujú na úhradu jej opodstatnených výdavkov a ona je tak nútená si peniaze požičiavať.

15. Povinný platiť výživné navrhol návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietnuť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi - neverou na strane navrhovateľky.

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľky na priznanie manželského výživného, keďže mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvalo od 24.07.2019 do 28.05.2020.

17. Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľky a povinného platiť výživné, ako aj obsahom jej vyjadrenia zo 14.05.2021 mal súd za preukázané, že v spoločnej domácnosti nežili od 04.01.2018, kedy sa povinný platiť výživné odsťahoval, pričom (minimálne) následne si navrhovateľka našla mimomanželskú intímnu známosť. Z vyššie citovaného rozhodnutia R IV/1966 str. 392 vyplýva, že

povinnosť vernosti majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. navrhovateľka vzhľadom na charakter ňou podaného návrhu bola povinná byť vernou povinnému platiť výživné do 28.05.2020. Preto ak si po odchode povinného platiť výživné v čase trvania manželstva našla mimomanželskú intímnu známosť, konala v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka tiež konala v rozpore s dobrými mravmi, keď neumožňovala prístup povinnému platiť výživné do rodinného domu patriaceho do ich BSM. V závere súd uvádza, že s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine pritom vzhľadom na navrhovateľkou uplatňované právo je právne irelevantný charakter správania povinného platiť výživné, v prejednávanej veci navrhovateľkou uvádzaná skutočnosť, že povinný platiť výživné mal tiež za trvania manželstva mimomanželskú intímnu známosť.

18. Preto súd návrh navrhovateľky na priznanie výživného ako nedôvodný zamietol, pričom s prihliadnutím na uvedené ako aj na zásadu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom zistenia osobných zárobkových a majetkových pomerov povinného platiť výživné v zmysle návrhu navrhovateľky (za účelom oboznámenia sa lustráciou príjmov povinného platiť výživné za obdobie od r. 2016 do súčasnosti, potvrdeniami o všetkých jeho príjmoch titulom mzdy, diét, odmien alebo akýchkoľvek iných fin. plnení, kópiou zmluvy, na základe ktorej previedol svoj obchodný podiel na jeho otca, výpismi z bankových účtov manžela za obdobie r. 2016 až do súčasnosti) a tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

19. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu navrhovateľky zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. z 28.09.2016).

20. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

21. Podľa pís. a) vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

22. Súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu, že konala vo vzťahu k povinnému platiť výživné v rozpore s dobrými mravmi, a preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci uplatnil v časti náhrady trov konania tzv. materiálny korektív, ktorý mu umožňuje výnimočne bez ohľadu na úspech v konaní priznať účastníkovi konania náhradu trov konania. Súd považoval za spravodlivé priznať povinnému platiť výživné náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka vyvolala predmetné konanie na súde v čase, kedy mala mimomanželskú intímnu známosť v čase trvania manželstva, tiež z dôvodu, že neumožňovala povinnému platiť výživné vstup do rodinného domu, patriaceho do ich BSM, keď v oboch prípadoch konala v rozpore s dobrými mravmi.

23. Súd potom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania, ktoré si povinný platiť výživné vyčíslil nasledovne:

- prevzatie zastúpenia - 75,38 eur (hodnota úkonu je vyčíslená ako 1/13 z výpočtového základu za rok 2019-2021 v zmysle vyhlášky 655/2004),

- vyjadrenie vo veci samej - 75,38 eur + 2x paušálna náhrada k úkonu 9,80 eur,

- r. 2020 - 2x vyjadrenie vo veci samej - 81,69 eur, 2x pojednávanie + paušál 10,63 eur ku každému úkonu,

- r. 2021 - porada s klientom 83,62 eur, pojednávanie + paušál 10,87 eur, teda spolu 728,62 eur.

24. Súd posúdil uplatnenú náhradu trov v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom dospel k záveru, že povinnému platiť výživné nepatrí náhrada trov konania - vyjadrenie vo veci samej zo 14.10.2020, nakoľko v tomto vyjadrení sa opakovane (hoci aj obšírnejšie) vyjadroval k otázke dobrých mravov, hoci k uvedenej skutočnosti sa vyjadril už vo vyjadrení z 02.07.2021, ako aj na ňu poukázal počas pojednávaní. Preto uvedený úkon považoval súd za nadbytočný, v rozpore so zásadou hospodárnosti podľa z. č. o advokácii, z ktorého advokátovi vyplýva pri výkone advokácie o.i. aj povinnosť dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady trov právneho zastupovania súd dospel k záveru, že zástupca si uplatnil odmenu za úkony právnej služby v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto mu súd priznal náhradu trov konania nasledovne:

- r. 2019 - hodnota úkonu vyčíslená ako 1/13 z výpočtového základu za rok 2019 v zmysle vyššie citovanej vyhlášky ... 75,38 eur

- prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 75,38 eur

- písomné podanie na súd 06.11.2019 - vyjadrenie vo veci samej - 75,38 eur

- 2x paušálna náhrada k úkonu 9,80 eur,

- r. 2020 - hodnota úkonu vyčíslená ako 1/13 z výpočtového základu za rok 2019 v zmysle vyššie citovanej vyhlášky ... 81,69 eur

- vyjadrenie vo veci samej 02.07.2020 - 81,69 eur,

- 2x pojednávanie 28.07.2020 a 22.09.2020 ... 81,69 eur,

- 3x paušálna náhrada 10,63 eur,

- r. 2021 - hodnota úkonu vyčíslená ako 1/13 z výpočtového základu za rok 2019 v zmysle vyššie citovanej vyhlášky ... 83,62 eur 25. porada s klientom 83,62 eur, 26. pojednávanie 20.05.2021 27. 2x paušálna náhrada 10,87 eur,

celkom spolu 636,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany, v potrebnom počte písomných vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.