Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: O. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., O. I. X, zastúpená: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52635970, proti žalovanému: HOME CREDIT, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 427,32 eura a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.12.2020, č. k. -192, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd n e p r i p ú š ť a rozšírenie žaloby.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 427,32 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 427,32 Eur od 15.5.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Vychádzal z ustanovení a a , , , , , a , a a a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 14.5.2015 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Za účelom zistenia, či došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne o chýbajúcich predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, ako aj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, pričom sú to všetko povinné náležitosti zmluvy, ktoré sú uvedené konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ. Bol toho názoru, že termín konečnej splatnosti, aj podľa gramatického výkladu znamená, že musí byť určený konkrétnym dátumom, prípadne mesiacom a rokom, keďže termín splatnosti splátky bol v zmluve uvedený ako

15.deň v mesiaci. To, že neskoršia právna úprava uvedený pojem z povinných náležitostí zmluvy vynechala, keďže ju prispôsobila európskej smernici 2008/48/ES a to aj vzhľadom na jej harmonizačný článok, nepovažoval za relevantné. Za rozhodujúce považoval znenie ZoSÚ v čase uzavretia zmluvy a podľa neho v predmetnej zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, pričom obe tieto náležitosti nie je možné nahradiť údajom o počte splátok, ktoré predstavujú inú obligatórnu náležitosť zmluvy. Ako ďalší nedostatok zmluvy považoval neuvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Z jasne vyplýva, že v zmluve nepostačuje uviesť len výšku RPMN, ale potrebné sú aj predpoklady použité pre výpočet RPMN. RPMN je totiž najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa za účelom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru a preto spotrebiteľ musí vedieť, čo vlastne táto hodnota predstavuje. Strohý údaj len o výške RPMN by totiž nemal pre neho žiadnu výpovednú hodnotu. Súd prvej inštancie tak prijal záver o fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ZoSÚ pre chýbajúce povinné náležitosti zmluvy a to dobu jej trvania, termínu konečnej splatnosti úveru a predpokladoch použitých pre výpočet RPMN. Vychádzajúc z nesporného skutkového tvrdenia žalobkyne o úhradách v rozsahu 2827,32 eura a z toho, že úver jej bol poskytnutý vo výške 2.400 eur, súd prvej inštancie považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie rozdielu týchto súm teda vo výške 427,32 eura vyhovieť. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným v rámci jeho písomného podania zo dňa 26.11.2020 tesne pred nariadeným pojednávaním súd prvej inštancie neprihliadal s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie upravenej v .

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“). Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku II. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v a . Poukázal na to, že v konaní je nevyhnutným prihliadať aj na relatívne nové ustanovenie , ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil. Podľa žalovaného zásada hospodárnosti vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania. Uviedol, že žalobca v konaní relevantne zdokladoval platby na úverovej zmluve s poslednou úhradou zo dňa 20.02.2017, ostatné žalovaný rozporoval, nakoľko išlo o neuvedenie výšky uhrádzaných súm a taktiež o platby z inej úverovej zmluvy. Vzhľadom k dátumu podania žaloby t.j. dňa 22.05.2020 a poslednej predloženej úhrady zo strany žalobcu 22.02.2017, žalovaný zotrváva na svojej vznesenej námietke premlčania tak v objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k záveru súdu o neuvedení údaja o termíne konečnej splatnosti uviedol, že aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia ZoSÚ aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Zdôraznil, že jeho názor o dodržaní náležitosti podľa ustanovenia ZoSÚ v znení uvedenom v úverovej zmluve bol judikovaný početnými rozhodnutiami tak okresných ako aj krajských súdov naprieč celou Slovenskou republikou. Názory súdov pri vyhodnocovaní náležitostí úverových zmlúv skorigoval aj Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, a následne Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. , pričom je zrejmé, že výklad ZoSÚ v mnohých prípadoch nebol správne aplikovaný. Zotrval na svojom doterajšom názore, že ZoSÚ ma byť v aktuálnom znení aplikovaný na všetky úverové zmluvy, aj tie, ktoré mali byť uzatvorené pred účinnosťou jednotlivých noviel. Vo vzťahu k záveru súdu o absencii údaja o predpokladoch na výpočet RPMN uviedol, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Poukázal na to, že jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v úverovej zmluve v časti ÚVER na strane 2. úverovej zmluvy. Tvrdil, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieval, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za primeranú, keď žalobca mohol riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. Napokon aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy uplatňovanie princípu primeranosti. Z uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. V prvom rade uviedla, že ide o postup žalovaného, ktorý uplatňuje účelovo a štandardne dva dni pred nariadeným pojednávaním i v iných konaniach so spotrebiteľmi námietku premlčania, prípadne predkladá listiny a dôkazy, ktoré mohol a i mal nepochybne uviesť už v priebehu konania. V dôsledku uvedeného postupu (aj napriek tomu, že od podania návrhu žalobcu disponuje všetkými relevantnými informáciami) narúša princíp hospodárnosti konania. Z dôvodu opatrnosti uviedla, že subjektívna premlčacia doba jej začala plynúť od 30.04.2020, kedy žalobkyňa podpísala plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom spore. Od toho dňa teda začína plynúť subjektívna premlčacia doba a keďže žaloba bol podaná na súd 22.05.2020, žalobkyňa si svoje právo uplatnila v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe, teda včas. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu uviedla, že žalovaný žalobkyni poskytol sumu istiny 2.400 eur, ktorú sumu splatila 26 resp. čiastočne 27 splátkou (27 x 91,30 eura = 2.465,10 eura) t.j. dňa 19.07.2017. Žaloba bol podaná na súd 22.5.2020, žalobkyňa si svoje právo uplatnila v 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe, teda včas. Vo vzťahu k chýbajúcemu údaju a termíne konečnej splatnosti poskytnutého úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona) uviedla, že musí byť presne datovaný, teda uvedená presným konkrétnym dátumom, a to tak, aby si spotrebiteľ nemusel sám matematickými výpočtami odvodiť dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru z údajov uvedených v zmluve alebo zo všeobecných obchodných podmienok. Termín konečnej splatnosti i termín prvej splátky bol viazaný len na vôľu žalovaného, kedy prostriedky poskytne. Tento údaj nebol známy v čase, keď žalobca podpisoval úverovú zmluvu, preto nebola splnená požiadavka informovanosti spotrebiteľa. K prítomnosti predpokladov pre výpočet RPMN žalobkyňa uviedla, že je zrejmé, že tieto v úverovej zmluve absentujú a dodala, že smernica 2008/48/ES aj ZSÚ ukladá obligatórnu požiadavku, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, vrátane všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN t.j. je potrebné uviesť všetky hodnoty, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN. Povinné uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje spotrebiteľovi zistiť, na základe čoho dospel veriteľ k výsledku o konečnej výške RPMN, a nepostačuje len uvedenie správnej výšky RPMN. Podľa žalobkyne žalovaný neuviedol v rámci odvolania také dôvody, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu, v akom ho žalovaný napadol odvolaním. Rozsudok v žalovaným napadnutom rozsahu, žalobkyňa považovala za správny riadne odôvodnený vychádzajúci z relevantnej právnej úpravy a výsledkov dokazovania. Na základe uvedeného, navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

11. Podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (14.05.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 14.05.2015 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, hotovostný úver a revolvingový úver, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.400 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 91,30 eura, ročná úroková sadzba predstavovala 20,35 %, hodnota RPMN bola 22,6 %. Celkový počet splátok, ktoré mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť predstavoval 36.

13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a jeho argumentáciou, že pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru podľa ust. ZoSÚ, v samotnej zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá ešte pred novelizáciou ZoSÚ , tento údaj v časti údajov o úvere aj podľa názoru odvolacieho súdu absentuje. Počet splátok 36 (respektíve v bode 39 - určenie termínu konečnej splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci), je údaj nepostačujúci. Vychádzajúc z formulácie termín konečnej splatnosti je nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok, ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy, kedy nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, veď práve to je účelom ustanovenia ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru nie je možné stotožniť s počtom splátok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy bolo docieliť, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Nepostačuje len údaj o počte splátok, keďže nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby si matematicky vypočítal termín konečnej splatnosti z iných údajov v zmluve. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný.

14. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy, akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať. I podľa názoru odvolacieho súdu je to účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ. S neuvedením tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

15. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere absentujú predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch ZoSÚ, nakoľko pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Týmito predpokladaniu sú výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby, a prípadných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba. Preto aj z toho dôvodu je úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.400 eur, žalobkyňa zaplatila 2.827,32 eura. Žalovaný sa teda obohatil o žalovanú sumu 427,32 eura (2.400 eur - 2.827,32 eura).

17. zo dňa 27.11.2018 sa zmenil tak, že za sa vložil nový , ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Týmto zákonom bola do Občianskeho

zákonníka vložená dvadsiata štvrtá hlava s názvom Prechodné ustanovenia § 879 v znení: „Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“ Tento zákon je účinný dňom vyhlásenia, teda dňa 05.12.2018.

18. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že nakoľko k podaniu žaloby, ktorou si žalobkyňa uplatnila právo zo spotrebiteľskej zmluvy, došlo po 05.12.2018, t.j. dňa 25.05.2020, súd prvej inštancie bol povinný ust. aplikovať. Odvolací súd však nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že žalobný nárok je premlčaný v subjektívnej a aj objektívnej dobe.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , R25/1986). Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala od 30.04.2020, kedy žalobkyňa podpísala plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom spore. Od toho dňa teda začína plynúť subjektívna premlčacia doba a keďže žaloba bol podaná na súd 22.05.2020, žalobkyňa si svoje právo uplatnila v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, teda včas.

21. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, ani v tomto smere nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky za dôvodné. Vychádzajúc z nesporného skutkového tvrdenia žalobkyne o úhradách v rozsahu 2.827,32 eura, suma istiny 2.400 eur bola splatená žalobkyňou 26 resp. čiastočne 27 splátkou (27 x 91,30 eura = 2.465,10 eura) t.j. dňa 19.07.2017. Žaloba bola podaná dňa 22.05.2020, v rámci trojročnej premlčacej doby, teda včas.

22. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ).

23. Za toho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).