Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-38Cbi-3-2023.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Subarea
B1-38Cbi/3/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: EK Legal, s. r. o., so sídlom Černockého 13, 831 51 Bratislava, IČO: 47 386 371, právne zast. PK LEGAL s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava, IČO: 51 429 888, proti žalovanému: 1) Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, právne zast. Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391 a žalovanému: 2) UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silverside, a. s., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 02 560, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.01.2023 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok v nasledovnom znení: „ Súd určuje, že Žalobca je veriteľom zistenej a nespornej pohľadávky čo do jej výšky a právneho dôvodu voči úpadcovi: Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/ B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, vo výške istiny 62.972,99 Eur, úrokov z omeškania 1.537,23 Eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky 40,- Eur, t. j. celkovo vo výške 64.550,22 Eur, vzniknutej z právneho dôvodu neuhradenej odmeny za poskytnutie právnych služieb v mesiaci máj 2022 faktúrou č. 09/2022 zo dňa 15.06.2022, prihlásenej do konkurzného konania úpadcu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31K/25/2022 súhrnnou prihláškou pohľadávok pod č. 5 zo dňa 08.11.2022, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 27. Žalovaný 1 a Žalovaný 2 sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania Žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“
2. Súdu bolo dňa 08.04.2024 doručené späťvzatie žaloby žalobcu, v ktorom uviedol, že až po podaní žaloby, v priebehu súdneho konania žalobca zistil, že žalovaný 1 poprel pohľadávku nie len čo do právneho dôvodu, výšky ale aj čo do vymáhateľnosti. Žalobca totiž nemal vedomosť o tom, že by žalovaný 1 pohľadávku poprel aj čo do vymáhateľnosti. Žalobca pri tvorbe žaloby totiž vychádzal: - zo zoznamu pohľadávok úpadcu, zostaveného správcom úpadcu, v ktorom nie je pri pohľadávke uvedené, že došlo aj k popretiu pohľadávky čo do jej vymáhateľnosti, a - z dokumentu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ zo dňa 15.12.2022, ktorý správca úpadcu oficiálne elektronicky doručil Žalobcovi, a v ktorom sa v článku II. s názvom „Popretie veriteľom“, v časti týkajúcej sa Pohľadávky uvádza: „popretie vymáhateľnosti pohľadávky č. 25 - vymáhateľnosť nebola veriteľom popretá“. Keďže žalobca o popretí pohľadávky žalovaným 1 čo do jej vymáhateľnosti nevedel, lebo vychádzal z vyššie uvedených dokumentov vypracovaných správcom úpadcu, žalobca nezahrnul do petitu žaloby aj určenie vymáhateľnosti pohľadávky. Keďže ale pohľadávka čo do jej vymáhateľnosti popretá žalovaným 1 bola (v rozpore s tým čo uvádza Zoznam pohľadávok a Oznámenie o popretí
pohľadávok z 15.12.2022), o čom žalobca nadobudol vedomosť až po podaní žaloby v priebehu tohto súdneho konania, pokračovanie v tomto súdnom konaní na základe žaloby je pre žalobcu bezpredmetné. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca berie žalobu v plnom rozsahu späť a žiada, aby súd toto súdne konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť a podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
5. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
6. Žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaných.
7. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia, t. j. súd konanie zastavil.
8. Podľa ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 256 CSP. Ust. § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.
12. Súd v danej veci skúmal, či sú v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania, ako navrhoval žalobca, či teda sú splnené predpoklady na uplatnenie ust. § 257 CSP.
13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP, resp. § 256 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 21.02.2017, strane sporu, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 CSP, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
14. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). (Komentár Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022. ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.)
15. Súd v súvislosti so späťvzatím žaloby žalobcu uvádza, že pri podaní žaloby vychádzal z Oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 15.12.2022, ktorý zostavil správca majetkovej podstaty úpadcu, pričom žalobca doručil žalobu súdu dňa 16.01.2023. Súd konštatuje, že v oznámení o popretí pohľadávok, je pohľadávka č. 27, ktorej určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, bolo predmetom tohto konania, popretá čo do výšky a právneho dôvodu, ale nie do poradia a vymáhateľnosti. Žalobca teda vychádzal zo skutočností, ktoré mu oznámil a doručil správca konkurznej podstaty úpadcu, na základe čoho podal žalobu. Súd tieto skutočnosti vyhodnotil ako výnimočné okolnosti a okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko zavinenie v prípade už následného posudzovania náhrady trov konania nemožno pričítať žalobcovi, ktorý iba využil svoje právo podať žalobu na základe jemu známych skutočnosti zo zostavených pohľadávok správcom konkurznej podstaty úpadcu. Priznanie náhrady trov konania žalovaných voči žalobcovi by bolo vzhľadom na uvedené skutočnosti nespravodlivé a neúčelné.
16. Súd na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenie a konanie zastavil.
Poučenie:
Proti výroku I., a II. tohto uznesenia možno podľa § 357 písm. a) a m) CSP podať odvolanie. Odvolanie môže strana podať v lehote do 15 dní odo dňa doučenia tohto uznesenia, dvojmo na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.