Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-7-2018.pdf
PDF · 146.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľa P. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, W. W.-F., štátny občan SR, proti odporkyni H. U., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, W. W., adresa na doručovanie písomnosti X. XX, W. W., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátka, so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská Bystrica, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 16. 04. 2018.
II. Zročné výživné za obdobie od 16. 04. 2018 do 24. 05. 2021 vo výške 780,- Eur j e p o v i n n á zaplatiť odporkyňa navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 25,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/21/2017-67 zo dňa 19. 06. 2017 vo výroku o výživnom na P. U., nar. XX. XX. XXXX.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16. 04. 2018 domáhal, aby súd výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/21/2017 vo výške 100,- Eur mesačne zvýšil odo dňa podania návrhu pre odporkyňu na sumu 300,- Eur mesačne, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám jeho otca F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. 2, W. W., štátneho občana SR.
2/ Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 14Pc/7/2018-129 zo dňa 29. 04. 2019 rozhodol tak, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 16. 04. 2018. Zročné výživné za obdobie od 16. 04. 2018 do 29. 04. 2019 vo výške 390 Eur je povinná zaplatiť odporkyňa navrhovateľovi v 12 mesačných splátkach po 32,50 Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
3/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie zmeniť, tak aby odporkyňa prispievala na jeho výživu výživným vo výške 300 € mesačne.
4/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13CoP/45/2019 - 163 zo dňa 28. 02. 2020 rozhodol, tak, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Pc/7/2018-129 zo dňa 29. 04. 2019 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5/ Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že súd prvej inštancie však v odôvodnení neuviedol, v čom zistil zmenu pomerov, v akom rozsahu nastala táto zmena odôvodnených potrieb na strane navrhovateľa (t.j. vrátane zmeny finančného nákladu). Súd prvej inštancie tiež neuviedol, či dospel k záveru, že sa od poslednej úpravy zmenili pomery aj na strane osôb povinných výživou k navrhovateľovi, k akej zmene pomerov došlo, a ako túto zmenu vyhodnotil pri určení výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia, teda okrem iného musí vyplývať porovnanie majetkových pomerov, ako aj schopností a možností osôb povinných výživou v čase poslednej úpravy ako aj v čase rozhodovania o zmene výživného, tj. vrátane určenie čistého priemerného mesačného príjmu osôb povinných za dlhší časový úsek, spravidla rok (vychádzajúc zo mzdy a ostatných príjmov), komplexné vyhodnotenie majetkových pomerov rodičov a to opäť individuálne u každého z nich.
6/ Okresný súd v ďalšom konaní mal zistiť či došlo k zmene pomerov na strane každého z účastníkov konania, zistiť a porovnať zmenu pomerov, ustáliť v akom rozsahu došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy, v akom rozsahu vzrástli odôvodnené potreby navrhovateľa, kedy došlo k zmene pomerov, (pretože len od zmeny pomerov závažnejšej, môže dôjsť k zmene pôvodného rozhodnutia). Bude potrebné súdom prvej inštancie doplniť dokazovanie a to zistením aj aktuálnych pomerov účastníkov. Na základe doplneného skutkového stavu súd opätovne rozhodne o návrhu a rozhodne aj o zameškanom výživnom. V odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, aký skutkový stav zistil a na základe akých úvah rozhodol. Ak súd mení pôvodné právoplatné rozhodnutie o výživnom, z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé, že ide o zmenu už existujúceho pôvodného rozhodnutia (súd teda vo výroku rozhodnutia presne identifikuje, ktoré rozhodnutie mení).
7/ Okresný súd, keďže v zmysle § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil v predmetnej veci dokazovanie a to v rozsahu určenom v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/45/2019 - 163.
8/ Vo vyjadrení zo dňa 30. 06. 2020 na základe výzvy súdu navrhovateľ uviedol, že je slobodný, študuje na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, odbor telesná výchova a trénerstvo. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Býva s otcom a jeho priateľkou Y. a jej 18 ročným synom H., ktorý študuje na Spojenej stavebnej škole v Banskej Bystrici. Na bývanie navrhovateľ neprispieva žiadnou sumou z dôvodu, že nemá príjem. Jeho zdravotný stav je dobrý i keď má od svojich 10 rokov diagnostikovanú ulceróznu kolitídu. Hrá popri štúdiu za univerzitný tím UMB Banská Bystrica, zároveň praxuje v HC 05 Banská Bystrica, ako pomocný tréner bez nároku na výplatu. Náklady na hokej sú ročne cca 1200 Eur, náklady na štúdium cca 600 Eur ročne. Tohto roku absolvoval vodičský kurz v hodnote 630,- Eur, ktorý mu v plnej výška hradil otec. Náklady na ubytovanie a stravu a cestovanie sú vo výške cca 300 Eur mesačne. Náklady na zubára a lieky cca 150 Eur ročne, kozmetika a hygienické potreby cca 20 Eur mesačne. Od otca dostáva vreckové mesačne cca 50 Eur. Mobilný telefón platí jeho otec cca 20 Eur mesačne. Náklady po prepočítaní sú za mesiac 605 Eur. Odporkyňa prispieva mesačne súdom stanovenou sumou 130 Eur mesačne. Otec u ktorého býva má mesačný príjem cca 850 Eur, pracuje ako majster v Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s.. Má hypotekárny úver s mesačnou splátkou 455 Eur aj s priateľkou na byt, v ktorom bývajú. Mesačná platba za užívanie bytu je 210 Eur.
9/ Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01. 07. 2020 na výzvu súdu uviedla, že v súčasnosti pracuje ako predavačka a zástupkyňa vedúcej predajne v DM drogerie markt s.r.o.. Jej mesačný príjem predstavuje priemerne 660 Eur s tým, že zamestnávateľ im poskytuje 13. a 14. plat v mesiaci jún a december, počnúc mesiacom jún 2020. Býva u svojho priateľa U. A.. Jej priateľ má príjem cca 1000 Eur, avšak hospodária samostatne. Inú vyživovaciu povinnosť v súčasnosti nemá, dcéra D. je už plnoletá a samostatná. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Vlastní len bežný majetok. V súčasnosti nemá žiadne úspory. Od roku 2013 sezónne (cez 5 mesiacov v roku) pracovala v zahraničí, v Rakúsku ako chyžná. Na trvalo sa vrátila na Slovensko 15. 05. 2018 s tým, že prácu si našla a začala pracovať až od 07. 01. 2019. Odvtedy žije a pracuje už len na Slovensku. Dôvodom, prečo ukončila prácu v zahraničí bol jej zhoršený zdravotný stav(diagnostikovaná hyperthyeróza - zvýšená činnosť štítnej žľazy). Má ukončené stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore predavačka. V
súčasnosti platí výživné vo výške 130 Eur mesačne, tak ako jej bolo rozhodnutím súdu určené a to na účet otca. Dlh na výživnom, ktorý mohla splácať v splátkach po 32,50 Eur v celkovej výške 390 Eur už splatila. Vyživovaciu povinnosť si plní zodpovedne. Mobil navrhovateľovi už neplatí, nakoľko vo vyjadrení zo dňa 14. 10. 2018 ju požiadal, že nechce, aby mu platila mobil. Počas výkonu práce v zahraničí od roku 2013 do roku 2018 syna finančne podporovala, kupovala mu napríklad notebook v hodnote 700 Eur za 600 Eur, dva mobilné telefóny v hodnote jedného 350 Eur a tretí v hodnote 200 Eur, oblečenie, obuv, vreckové vo výške od 2 do 10 Eur. Zároveň špecifikovala svoje mesačné náklady nasledovne: výživné na syna 130 Eur, príspevok priateľovi na bývanie 100 Eur, stravu a nákup potravín 200 Eur (6,66 Eur na deň), mobil (kredit) 10 Eur, drogéria, čistiace prostriedky a potreby 100 Eur, dôchodkové sporenie 20 Eur, PHM 25 Eur, poplatok za vedenie účtu v banke 8 Eur, oblečenie cca 30 Eur, iné výdavky (kultúra, záujmová činnosť, časopis a pod.) 20 Eur, ročné výdavky: poplatok za komunálny odpad 32 Eur, náklady na lieky, dentálnu hygienu, zubára 100 Eur, náhodilé výdavky: cintorínsky poplatok za hrob rodičom 200 Eur. Na základe uvedeného navrhla súdu, aby návrh zamietol ako nedôvodný pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň, aby zrušil jej vyživovaciu povinnosť voči synovi.
10/ Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 05. 08. 2020 k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že výdavky syna považuje za vysoké. Má zjavne vyššie potreby ako sú jej možnosti. Pokiaľ otec zarába málo, cca 850 Eur mesačne je nelogické, aby na syna vynaložila 470 Eur zo svojho pri tej skutočnosti, že syn má náklady cca 600 Eur mesačne, na čom sa ona podieľa sumou 130 Eur. Výdavky ako vreckové vo výške 50 Eur mesačne alebo telefón vo výške 20 Eur mesačne naznačujú, že synove nároky nezodpovedajú ich pomerom. Taktiež nezodpovedajú ich pomerom ani náklady na hokej vo výške 1200 Eur ročne. Rovnako vodičský kurz, ktorý absolvoval a ktorý mu otec zaplatil vo výške 630 Eur. Bola presvedčená, že ak je otec schopný pokrývať zvýšené potreby ich syna, je jeho životná úroveň zjavne vyššia ako synom deklarovaná.
11/ Z ambulantnej správy MUDr. Zuzany Mesárošovej, endokrinológa zo dňa 13. 11. 2019 na odporkyňu súd zistil, že odporkyni bola určená diagnóza Autoimunitná tyreoiditída.
12/ Okresný súd sa oboznámil aj s príjmovými pokladničnými dokladmi predloženými odporkyňou o svojich výdavkoch.
13/ Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 1532 pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, k.ú. Podlavice bolo zistené, že Y. X. rod. L., nar. XX. XX. XXXX je vlastníčkou bytu č. XX, vo vchode 2, X.p. v obytnom dome na ulici U. v W. W. v podieli 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX.
14/ Na základe Zmluvy o úvere na bývanie číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31. 01. 2020 uzatvorenej medzi Poštovou bankou a.s. ako bankou a dlžníkom F. U. a spoludlžníkom 1/ Y. X. bolo zistené, že uvedenému dlžníkovi a spoludlžníkovi 1/ bol poskytnutý úver na bývanie, účel úveru refinancovanie úverov, v celkovej výške 88700 Eur s počtom mesačných splátok 228, s termínom konečnej splatnosti 19 rokov odo dňa prvej mesačnej splátky úveru s výškou mesačnej splátky 455,33 Eur.
15/ Z Osvedčenia o evidencii - časť II (technický preukaz) zo dňa 16. 06. 2020 súd zistil, že vlastníkom vozidla W. X5 X.Xd s evidenčným číslom W je Y. X., nar. XX. XX. XXXX.
16/ Z pracovnej charakteristiky zamestnanca Y. X., nar. XX. XX. XXXX vypracovanej UMB, Správa účelových zariadení, Q. domov 5, H. XX, Banská Bystrica zo dňa 19. 03. 2021 bolo zistené, že pani X. pracuje na J. v W. W., Správa účelových zariadení J. v Q. domove X od XX. XX. XXXX na dobu určitú do 31. 08. 2021 ako upratovačka. Vedenie študentského domova je s jej prácou spokojné, svoje povinnosti si plní zodpovedne, spoľahlivo a načas. Je nekonfliktnej povahy a medzi kolegami je obľúbená.
17/ Na základe Potvrdenie o príjme na meno Y. X. vyhotoveného J. v W. W., H., A. XX, W. W. súd zistil, že jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie 03/2020 - 02/2021 predstavovala sumu 522,03 Eur.
18/ Na základe Potvrdenie o zárobku na meno F. U. vyhotoveného Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a.s., Banská Bystrica súd zistil, že jeho priemerný čistá mesačná mzda za obdobie 03/2020 - 02/2021 predstavoval sumu 904,15 Eur.
19/ Z potvrdenia o štúdiu UMB, Filozofická fakulta, Tajovského 40, Banská Bystrica zo dňa 09. 03. 2021 na navrhovateľa súd zistil, že tento je od 01. 09. 2020 do 31. 08. 2021 v akademickom roku 2020/2021 riadnym študentom v 2. roku štúdia študijného programu učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo- denná forma, bakalársky, I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.
20/ Z vyčíslenia mesačných nákladov P. U. v súvislosti s účasťou v univerzitnom hokejovom tíme vyhotoveného UMB Hockey Team zo dňa 15. 03. 2021 súd zistil, že mesačné náklady: členské príspevky vo výške 15 Eur/mesačne (august-marec/8 mesiacov), spolu 120 Eur/ročne za sezónu, ročné náklady: priemerne 5 hokejok/ročne vo výške cca 120 Eur za kus, 1 medzinárodný turnaj ročne (mimo pandémie)/ ročné N vo výške cca 300 Eur (cestovné, ubytovanie, strava, víza, poistenie/mimo osobných drobných nákladov súvisiacich s pobytom, spolu 900 Eur/ročne - za sezónu. Hokejová výstroj: korčule 489 Eur, hokejová vesta 110 Eur, chrániče lakťov 90 Eur, holené chrániče 120 Eur, rukavice 129 Eur, nohavice 143 Eur, spolu 1081 Eur/raz za 4 roky/v priemere ročne 270,25 Eur. Vyčíslenie celkových priemerných nákladov v kalendárnom mesiaci za účasť v hokejovom tíme: 107,53 Eur, jedná sa o náklady, ktoré si počas roka hradí P. U..
21/ Na základe potvrdenia zo spoločnosti T.C.T. spol. s r.o. W. XXX, W., G.: XX XXX 121 bolo zistené, že študent P. U. sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku v termíne 6.1. - 10. 1- 2020 na južnej strane Chopku v lokalite Trangoška a dňa 23. 10. 2019 pod jeho menom obdržali platbu vo výške 160 Eur.
22/ Okresný súd sa oboznámil aj s príjmovými pokladničnými dokladmi predloženými navrhovateľom o svojich výdavkoch v súvislosti so športovými aktivitami v rámci vysokoškolského štúdia.
23/ Na základe Potvrdenia o výšku príjmu zamestnanca H. U. vystaveného dm drogerie markt, s.r.o. Na F. XX, W. zo dňa 24. 03. 2021 súd zistil, že jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie 01/2020 - 12/2020 predstavovala sumu 782,28 Eur.
24/ Z Potvrdenia o výšku príjmu zamestnanca H. U. vystaveného dm drogerie markt, s.r.o. Na Pántoch 18, Bratislava zo dňa 24. 03. 2021 súd zistil, že jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie 01/2021
- 02/2021 predstavovala sumu 689,13 Eur.
25/ Z Oznamu o budúcom prijatí bez vykonania talentovej prijímacej skúšky UMB v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta, Tajovského 40, Banská Bystrica zo dňa 22. 03. 2021 bolo zistené, že H. X. bude prijatý na Filozofickú fakultu UMB v Banskej Bystrici na bakalárske štúdium študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy študijného odboru vedy o športe v študijnom programe učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo, športová špecializácia: ľadový hokej.
26/ Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa Y. X. na pojednávaniach uviedla, že príjmy a výdavky ich spoločnej domácnosti a odporkyne sú neporovnateľné, keďže oni majú spoločné príjmy 1 637,- Eur s tým, že majú dve deti, ktoré študujú. Z toho výdavky za telefón, hypotéku, nájomné majú 972,- Eur, čiže im ostane na živobytie 665,- Eur. Na osobu im to vychádza 166,- Eur. Príjem odporkyne je 775,- Eur. Ak platí nájom 80,- Eur + telefón, to vychádza 130,- Eur, odporkyni ostáva 665,- Eur na živobytie. Platia spoločne hypotéku, na ktorú poukázala odporkyňa vo výške 455,- Eur, avšak v Banskej Bystrici stojí nájom 600 Eur. Odporkyňa to vie, preto býva u partnera. Žiadala súd, aby rozhodol o výživnom 250,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom podania návrhu s tým, že ak jej bývalý exmanžel dokáže platiť výživné 160,- Eur na svojho prvorodeného syna, momentálne je ženatý, má dve maloleté deti a aj tak dokáže platiť 160,- Eur z príjmu 800,- Eur v čistom, tak to zvládne aj odporkyňa z príjmu aký má. Mala za to, že tak ako matka, takisto aj otec má rovnako právo a rovnaké možnosti sa starať o to dieťa.
27/ Navrhovateľ na pojednávaniach vo svojej výpovediach uviedol, že za posledné tri mesiace fungoval dištančnou formou, pretože bola taká situácia, počas núdzového stavu, tri mesiace netrénovali. V minulosti pracoval tak, že robil inventúry každú noc, každý týždeň, chodil tak, aby mohol trénovať a ísť do školy. Napriek tomu chodil na tréningy, do školy. Privyrobil si cca 150,- Eur - 200,- Eur za dva dni. Trovy konania si neuplatnil.
28/ Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaniach poukázala na to, že aj v súčasnej dobe, pri pandemickej situácií, sa deti nezúčastňujú v takom rozsahu, či už školy, alebo zápasov, preto sú
presvedčené, že je v možnostiach navrhovateľa, aby si svoju životnú úroveň, ktorú má naozaj vysoko nastavenú, mohol zabezpečovať a zvyšovať aj formou brigád. Tým, že tieto skutočnosti nepreukázal, navrhla, aby súd, tieto skutočnosti dal na ťarchu navrhovateľa. V ďalšom uviedla, že posledné rozhodované o výživnom bolo upravené v 06/2017. Vtedy bol príjem otca 718,37 Eur mesačne a príjem matky bol 636,42 Eur mesačne. Náklady na navrhovateľa, v tom čase ešte maloletého boli vo výške 392,- Eur mesačne. Výživné si rodičia dohodou určili na sumu 100,- Eur, pričom táto výška zohľadňovala potreby dieťaťa, rozdielnu životnú úroveň rodičov, ich zárobkové, majetkové schopnosti a tiež potreby dieťaťa. Takto dohodnuté výživné už nemožno v súčasnosti nejakým spôsobom spochybňovať, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia, čo je neprípustné. V apríli 2018 navrhovateľ podal návrh na zvýšenie výživného, teda ani nie rok po tom, ako bolo posledne upravené výživné. V súčasnosti však od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky a teda zmena pomerov nastala minimálne vplyvom vývoja životných nákladov. V súčasnosti je príjem otca vo výške 917,28 Eur s tým, že je počítaný z čistého príjmu, pri tej skutočnosti, že spoločne hospodári s družkou, ktorej príjem dosahuje 522,03 Eur. Celkový príjem tak je vo výške 1 439,31 Eur. V súvislosti teda so spoločným úverom, ktorý si zobrali, ktorý je vo výške 455,33 Eur, tento úver je výdavkom, ktorý otec nemal vynaložiť, pretože tým zaťažil svoje potreby a tým pádom aj nepriamo ovplyvnil životnú úroveň dieťaťa. Príjem matky je vo výške 774,14 Eur. Tento príjem je však ovplyvnený tzv. “13tym“ a “14tym“ platom a teda tento príjem, mimo týchto odmien je pravidelne, bežne, priemerne 705,42 Eur. Zmena pomerov tak nastala aj čo sa týka príjmov rodičov navrhovateľa v súčasnosti. Otec má príjem vyšší o 198,91 Eur a matka má príjem vyšší o 110,72 Eur. Zmena pomerov nastala však aj na strane dieťaťa, teda navrhovateľa. Výdavky, ktoré vyčíslil sumou cca 600,- Eur/mesiac, tieto sa mali navýšiť najmä jeho účasťou na hokejových zápasoch, teda aktivitách, kde sa zúčastňuje dobrovoľne, nepoberá žiadny honorár a tiež poberaním zvýšeného vreckového, ktoré mu otec poskytuje. Aj keď potreby navrhovateľa sú vo finančnom prevedení náročné, navrhovateľ nebrigáduje, nevyhľadáva žiadnu takúto prácu. S matkou nemá skutočný záujem komunikovať, odmietol ju prizvať na stužkovú slávnosť, vylučuje ju zo svojho života. Napriek tomu, jej v tomto konaní dáva na ťarchu, že sa neparticipuje na jeho osobnej starostlivosti. Aj pri týchto skutočnostiach, tak navrhovateľ požaduje od matky vysoké výživné na pokrytie svojej dosť vysokej životnej úrovne. Pri určení výšky výživného, preto navrhla, aby súd tieto skutočnosti zohľadnil a výživné určil vo výške 130,- Eur, tak ako bolo určené pôvodným, krajským súdom zrušeným súdnym rozhodnutím. V tejto výške matka výživné platila od vydania súdneho rozhodnutia s tým že zameškané výživné od podania návrhu, je v celej výške doplatené. Takto navrhované výživné vo výške 130,- Eur, zohľadňuje zákonné kritériá pre určenie výživného, a to odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery matky. Na základe uvedeného žiadala, by súd zaviazal odporkyňu na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, s tým, že zameškané výživné, žiadne nevzniklo. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Mala zato, že navrhovateľ v konaní pred súdom odprezentoval vysokú životnú úroveň v porovnaní s možnosťami matky. Považovala výživné vo výške 130,- Eur za primerané práve aj z toho dôvodu, aby súd určitým spôsobom za týchto okolností, keď dieťa naozaj voči rodičovi neprejavuje potrebnú úctu, záujem a starostlivosť, aby prinútil svojim spôsobom dieťa, aby sa pripravilo na svoje budúce povolanie tým, že nebude mať automaticky zabezpečené všetky potreby. Na strane navrhovateľa je potrebné, aby voči matke prejavil úctu. Suma 130 Eur zodpovedá schopnostiam, možnostiam a teda aj majetkovým pomerom matky, ktorej životná úroveň je neporovnateľná so životnou úrovňou syna.
29/ Odporkyňa vo svojej výpovediach na pojednávaniach uviedla, že vôbec nebolo cielené, že ostala na Slovensku v roku 2018 a prestala pracovať v zahraničí. Viedol ju k tomu jej zdravotný stav. Zhoršovali sa jej stavy. Tým, že keď bola na Slovensku v lete, absolvovala vyšetrenia, dlho sa nevedelo zistiť, čo jej je. Mala nejaké úspory, ale tým, že sa jej vydávala dcéra, venovala dcére svadobný dar. Pracovala len sezónne, cca 5 mesiacov - zimnú sezónu a ostatok bola na Slovensku, nemala prácu, vlastne z tých finančných prostriedkov žila. Vždy sa o syna starala. Vždy sa podieľala na platení výživnom zodpovedne, poctivo. Z jeho strany nebol podnet, aby sa podieľala na zvýšení jeho výživného. Nikdy žiadna snaha o nejakú dohodu. Čo sa týka životnej úrovne, tiež mohla urobiť krok, že si mohla zobrať hypotéku a platiť si byt a platiť si hypotéku, úver. Zvyšovať si takýmto spôsobom životnú úroveň jej príde voči synovi nezodpovedné.
30/ Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
31/ Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32/ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33/ Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
34/ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
35/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodinne, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
36/ Vyživovacia povinnosť matky navrhovateľa voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/21/2017-67 zo dňa 19. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 07. 2017 vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/244/2012-68 zo dňa 22. 05. 2013 vo výroku o výchove a výžive na maloletého. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zvýšenia výživného na sumu 250,- Eur.
37/ Z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je potrebné skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného.
38/ S poukazom na ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. V rámci výživného sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, t. j. na uspokojenie najzákladnejších hmotných potrieb dieťaťa (jedlo, bývanie, zdravotná starostlivosť, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie). Pokiaľ to umožňujú pomery na strane výživou povinnej osoby, má výživné slúžiť i na uspokojenie ďalších potrieb dieťaťa (napr. kultúrne, športové, rekreačné potreby) tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. Odôvodnené potreby dieťaťa sú teda bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na strane povinnej osoby
sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo o určení výživného na navrhovateľa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/21/2017-67 zo dňa 19. 06. 2017, na základe ktorého súd schválil dohodu rodičov v takom znení, že maloletého P. U. zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/244/2012-68 zo dňa 22. 05. 2013 vo výroku o výchove a výžive maloletého. V tom čase mal navrhovateľ 17 rokov a navštevoval 2. ročník, Strednej priemyselnej školy stavebnej. Otec navrhovateľa dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 718,37 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka navrhovateľa počas vykonávania sezónnej práce dosahovala mesačný príjem vo výške 1.267,42 Eur. V čase nevykonávania sezónnej práce nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnania a nepoberala žiadne dávky. Taktiež nemala žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
40/ Navrhovateľ je od 02. 09. 2019 študentom Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
41/ Súd mal za preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, a teda je zrejmé, že denná forma štúdia na vysokej škole mu znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že navrhovateľ nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov, resp. odporkyne voči nemu tak zostáva aj v plnoletosti zachovaná a teda v danom prípade sú naplnené predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62ods. 1 Zákona o rodine.
42/ Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa, k tejto došlo v minulosti opakovane, predovšetkým v súvislosti s jeho školskou dochádzkou (nástup na základnú školu a prechod medzi jednotlivými stupňami, následne nástup na stretnú školu), posledná takáto zmena je spojená s jeho nástupom na vysokú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Navrhovateľ má výdavky samozrejme spojené so stravovaním, odievaním, hygienou, so zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú oproti času, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na navrhovateľa, vyššie, a to nielen vzhľadom na jeho vek ale aj športové aktivity (hráč univerzitného hokejového tímu). Navrhovateľ v konaní preukázal výdavky spojené so štúdiom na Filozofickej fakulte študijného programu učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo - a to výdavky na lyžiarsky výcvik vo výške 160 Eur, lyžiarsky výstroj vo výške 188 Eur, kúpa náhradných koliesok do kolieskových korčúľ vo výške 50 Eur, a taktiež výšku priemerných nákladov v kalendárnom mesiaci za účasť v hokejovom tíme vo výške 107,53 Eur. Taktiež súd považoval za opodstatnené náklady navrhovateľa na štúdium vo výške 60 Eur mesačne, kozmetika a hygienické potreby 20 Eur mesačne, náklady na zubára a lieky 150 Eur ročne (vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má diagnostikovanú ulceróznu kolitídu). Súd ako nadhodnotené však považoval mesačné výdavky uvedené navrhovateľom vo výške 605 Eur, (ktoré spochybnila aj odporkyňa), ktoré neboli súdu v takejto výške preukázané. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ býva so svojím otcom a jeho priateľkou, pričom nemá výdavky spojené s bývaním. Z výpovede navrhovateľa pred súdom je zrejmé, že ako nastúpil na vysokú školu si privyrábal aj brigádnickou činnosťou, avšak z dôvodu jeho školských povinností resp. športových aktivít sa to nedalo zvládať. Taktiež sám potvrdil, že za posledné tri mesiace (január, február, marec 2021) prebiehalo štúdium dištančnou formou resp. ani netrénoval v rámci hokejovej prípravy. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že navrhovateľovi v tomto období v súvislosti s opatreniami pred šírením ochorenia COVID-19, nevznikali výdavky so štúdium a športovými aktivitami v takej výške ako za bežného fungovania. Ohľadne možnosti navrhovateľa vykonávať brigádnickú činnosť súd uvádza, že ide o príjem, ktorý závisí od jeho možnosti pracovať, ktorá je ovplyvnená plnením si školských povinností. Brigády počas vysokoškolského štúdia sú v dnešnej dobe úplne bežné a obvyklé aj u iných študujúcich plnoletých detí, a teda skutočnosť, že navrhovateľ by pracoval na úkor svojho voľného času nie je výnimočná, resp. nezodpovedajúca jeho veku, možnostiam a schopnostiam. Súd dopĺňa, že v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi požadovať, aby sa na krytí jeho odôvodnených potrieb aj ono samé pričinilo o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú jeho odôvodnené potreby tiež uhrádzané. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľ si je sám schopný príležitostne brigádnickou činnosťou privyrobiť. Okresný súd na tomto mieste poukazuje, že hoci je počas ročníka, resp. zimného a letného semestra a najmä skúškového obdobia štúdium nepochybne náročné, zimný a letný semester trvá v mesiacoch od približne septembra do júna, a teda minimálne v mesiacoch júl a august navrhovateľovi nebráni vo vykonávaní brigádnickej činnosti za účelom aspoň čiastočného pokrytia svojich potrieb žiadna dôležitá okolnosť. Súd má tak za to, že navrhovateľ je schopný podieľať sa aspoň na krytí svojich výdavkov v súvislosti s oblečením či obuvou. Súd má tiež za to, že navrhovateľ, ak má záujem vykonávať šport (hokej) na určitej úrovni, je vzhľadom nielen na jeho dospelý vek, ale aj na jeho schopnosti a možnosti, nielen možné, z jeho strany zodpovedné, ale aj žiaduce, aby si výdavky tohto typu hradil už z väčšej časti, ak nie celkovo, sám.
43/ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zákon o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti určuje ako jedno z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výšky výživného hľadisko odôvodnenosti potrieb dieťaťa. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
44/ Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti odporkyne, i v tomto smere nastala zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporkyňa v čase podania návrhu bola nezamestnaná t.j. nepracovala. V súčasnosti pracuje ako predavačka v spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o., pričom jej čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 775,18 Eur. Pokiaľ ide o výdavky odporkyne, táto uviedla výživné na syna 130 Eur, príspevok priateľovi na bývanie 100 Eur, stravu a nákup potravín 200 Eur (6,66 Eur na deň), mobil (kredit) 10 Eur, drogéria, čistiace prostriedky a potreby 100 Eur, dôchodkové sporenie 20 Eur, PHM 25 Eur, poplatok za vedenie účtu v banke 8 Eur, oblečenie cca 30 Eur, iné výdavky (kultúra, záujmová činnosť, časopis a pod.) 20 Eur. Okrem uvedených pravidelných mesačných h výdavkov uviedla ročné výdavky - poplatok za komunálny odpad 32 Eur, náklady na lieky, dentálnu hygienu, zubára 100 Eur, a cintorínsky poplatok za hrob rodičom 200 Eur.
45/ Súd zároveň dodáva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu si musia plniť obaja rodičia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ má aj otca, ktorý je rovnako ako odporkyňa povinný podieľať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomeroch na výžive navrhovateľa. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ býva spolu s otcom, jeho priateľkou a jej synom v 3-izbovom byte, ktorého výlučnou vlastníčkou je priateľka otca navrhovateľa, teda otec zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o navrhovateľa. Aj u otca nastala zmena pomerov a to minimálne vo výške príjmu, v tom zmysle, že v súčasnosti je zamestnaný ako majster v Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s., pričom jeho priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 904,15 Eur. Zo Zmluvy o úvere na bývanie číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31. 01. 2020 vyplýva, že otec navrhovateľa je uvedený ako dlžník na úverovej zmluve na základe čoho uhrádzajú spolu so svojou priateľkou Y.u X. mesačné splátky úveru vo výške 455,53 Eur. Odporkyňa práve vzhľadom na uvedený spoločný úver uviedla, že je výdavkom, ktorý otec nemal vynaložiť, pretože tým zaťažil svoje potreby a tým pádom aj nepriamo ovplyvnil životnú úroveň dieťaťa. Súd nespochybňuje, že výživné rodiča k dieťaťu je prvoradé, resp. prvoradý výdavok, ktorý musí rodič hradiť, nakoľko vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je povinnosťou zákonnou. Avšak súd musí zohľadňovať aj účel výdavkov povinného rodiča. V danom prípade nemožno spochybňovať hypotéku, ktorý náklad priamo súvisí so základnou potrebou zabezpečenia bývania, nejedná sa o spotrebný úver na veci, bez ktorých by sa dalo v bežnom živote bez problémov fungovať. Súd dodáva, že sa jedná o náklad, ktorý je aj v prospech navrhovateľa, ktorý má možnosť bývania u otca. Tým, že v súčasnosti nie je schopný sám sa živiť resp. zabezpečiť si vlastné bývanie, je možnosť bývania u otca v danom prípade ako jediné možné riešenie. Priateľka otca navrhovateľa Y. X. pracuje od 02. 09. 2019 ako upratovačka na UMB v Banskej Bystrici s tým, že jej čistý mesačný priemerný príjem je vo výške 522,03 Eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi H.. Poberá na syna výživné a rodinné prídavky vo výške 160 Eur mesačne. Vlastní 3-izbový byt a osobné motorové vozidlo zn. BMW X5. Podľa jej vydrenia majú spoločné výdavky za telefón, hypotéku, nájomné vo výške 972,- Eur, pri spoločnom príjme 1637 Eur im na živobytie ostáva 665 Eur mesačne (166 Eur na osobu), čo je primerané a nie nadštandardné.
46/ Súd teda v rámci skúmania zmeny pomerov konštatuje, že k tejto došlo na strane každého z účastníkov konania. V čase poslednej úpravy výživného z roku 2017 náklady navrhovateľa predstavovali
392,- Eur. Tieto pozostávali zo stravy 200,- Eur, ubytovanie 100,- Eur, cestovné 30,- Eur, hokej 42,- Eur, vreckové 20,- Eur mesačne. V tom čase otec dosahoval príjem 718,37 Eur. Jeho družka 400,- Eur - 450,- Eur mesačne. Matka v tom čase dosahovala priemerný mesačný príjem 636,42 Eur, vychádzajúc z toho, že pracovala v Rakúsku 5 mesiacov v roku s príjmom 1 267,42 Eur a ešte 1 mesiac pracovala v Nemecku za 1 300,- Eur. Celkový ročný príjem predstavoval 7 637,10 Eur. V tom čase bola vyživovacia povinnosť dohodnutá vo výške 100,- Eur mesačne. V roku 2018 od 18. 05. 2018 matka prestala pracovať v zahraničí, a to zo zdravotných dôvodov. Prácu si našla na Slovensku až dňa 07. 01. 2019, kde mala základný príjem cca 500,- Eur/mesačne. Od júla 2019 si našla prácu s vyšším príjmom, pracuje v DM drogerie markt s.r.o. ako predavačka a jej príjem predstavuje 775,18 Eur pri zohľadnení 13. a 14. platu. V súčasnosti je príjem otca vo výške 904,15 Eur. Zmena pomerov tak nastala aj čo sa týka príjmov rodičov navrhovateľa v súčasnosti. Otec má príjem vyšší o 185,78 Eur a matka má príjem vyšší o 138,76 Eur. Zmena pomerov nastala však aj na strane dieťaťa, teda navrhovateľa, nakoľko jeho nástupom na vysokoškolské štúdium a s tým spojené športové aktivity (ktoré sú súčasťou štúdia), aj s poukazom na pôsobenie v univerzitnom hokejovom tíme presahujú náklady navrhovateľa z roku 2017 (t.j. sumy 392 Eur).
47/ Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, resp. výšku výživného, súd pri jej určení vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine a prihliadal tak na odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne. Vzhľadom na uvedené, a teda odôvodnené potreby navrhovateľa, súd určil výživné odporkyne na navrhovateľa vo výške 150 Eur. Súd však konštatuje, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné prihliadať nielen na odôvodnené potreby a výdavky navrhovateľa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne, ktorej schopnosti, možnosti a majetkové pomery v podstate limitujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa prestala chodiť pracovať od mája 2018 do zahraničia z dôvodu vzťahu so svojím spolubývajúcim, že táto nie je dôvodná, nakoľko z lekárskych správ predložených odporkyňou je zrejmé, že ju k tomu viedli zdravotné dôvody. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil aj príjem odporkyne z leta 2018, nakoľko mal za to, že uvedený príjem slúžil odporkyni okrem iného aj na tvorbu úspor.
48/ V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Uvedené je potrebné vykladať tak, že dieťa má právo podieľať sa nielen vyššej životnej úrovni rodiča, ale aj tej nižšej. Životnej úrovni rodiča sa dieťa musí svojimi potrebami prispôsobiť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. V prípade aj keby boli potreby dieťaťa odôvodnené vo väčšom rozsahu, sú tieto obmedzené práve životnou úrovňou, schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodiča. Práve vyššie uvedený výklad sa súdu javil v prejednávanej veci ako limitujúci. Pri odôvodnených potrebách a pravidelných mesačných výdavkoch navrhovateľa, tak ako bolo odôvodnené vyššie, má navrhovateľ od rodičov spoločne pokryté všetky svoje potrebné a odôvodnené mesačné výdavky.
49/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa s prihliadnutím na mesačný príjem odporkyne 775 Eur, jej veku a tiež schopnosti sa pričiniť na jeho výžive, ako aj zároveň k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako aj k nákladom, výdavkom a taktiež s prihliadnutím na jej bežné životné náklady, potreby mohol súd návrhu navrhovateľa z hľadiska potencionality plnenia si vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi vyhovieť len čo do sumy 150 Eur mesačne a v ostatnej časti návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný, a teda v tejto časti návrh zamietnuť. Súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Súd potom stanovil rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 150 Eur mesačne od podania návrhu.
50/ Vzhľadom na zmenu rozhodnutia, súd nanovo rozhodoval o zročnom výživnom za obdobie od 16. 04. 2018 do 24. 05. 2021 ( t.j. do rozhodnutia vo veci samej ), vo výške 1950 Eur ( 39 mesiacov x 50,- Eur, ktoré predstavuje rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným vo výške 100,- Eur a zvýšením výživným na sumu 150,- Eur ). Súd však od zročného výživného odpočítal výživné vo výške 780 Eur (26 mesiacov x 30 Eur) , ktoré odporkyňa nesporne hradila navrhovateľovi od 05/2019 do 06/2021 a zročné výživné vo výške 390,- Eur (13 mesiacov x 30,- Eur). Výpočet zročného výživného: 1950 Eur - 780 Eur - 390 Eur = 780 Eur. Zročné výživné súd povolil odporkyni platiť v splátkach vo výške 25 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, keďže mal zohľadniac jej zárobkové a majetkové pomery za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach tento dlh splatiť v splátkach v určenej výške.
51/ Týmto rozhodnutím súd podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zároveň zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na Matúša Jablonského, t.j. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/21/2017-67 zo dňa 19. 06. 2017 vo výroku o výživnom.
52/ Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53/ Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
54/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď napriek uplatneniu si nároku na náhradu trov konania odporkyňou, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov (vzhľadom na osobitosť konania t. j. vyživovacia povinnosť vo vzťahu rodič - dieťa).
55/ V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov konania uvádzaných účastníkmi konania. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
56/ Samotný súd bol od začiatku tohto súdneho konania konfrontovaný neustálymi výčitkami medzi účastníci tohto konania t.j. navrhovateľa a odporkyne (syna a matky). Zo strany navrhovateľa bol odporkyni vyčítaný nezáujem o jeho osobu v rámci jeho starostlivosti a potrieb, spoločnej komunikácie ako aj snahy prispievať na jeho výživu podľa predstáv navrhovateľa. Odporkyňa častokrát v priebehu konania poukazovala na zvláštne správanie svojho syna voči nej ako matke, nepreukazovanie úcty a rešpektu voči nej, na zlú komunikáciu a v neposlednom rade na ovplyvňovanie konania a správania navrhovateľa svojím otcom a jeho priateľkou. Súd z uvedeného dôvodu apeluje na obidvoch účastníkov, teda navrhovateľa a odporkyňu, aby sa začali k sebe správať s úctou a rešpektom, začali spolu komunikovať bez zbytočných emócií a konfliktov, hľadali spoločne riešenia a svoj vzťah matky a syna založili na vzájomnej dôvere, láske a porozumení, pretože vzájomná neústupnosť nevytvára predpoklady pre fungovanie ich spoločného vzťahu ani do budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).