Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/8/2019

Potvrdené rozhodnutím 7Cob/46/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom SNP 36/56, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpeného: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom v Nitre, Farská 8, IČO: 42210305, proti žalovanému: H. O. - H..O.. +, W. Q. V. V. K. XXXX/XX, XXX XX V., H.: XXXXXXXX, o zaplatenie 349,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/8/2019-249 z 24.5.2021 a proti uzneseniu č.k. 22Cb/8/2019-276 z 2.8.2021, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Odmieta odvolanie žalovaného proti uzneseniu. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom SNP 36/56, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 923 482, právne zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Igor Bilanovič - I.B. +, s miestom podnikania Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, IČO: 32 937 776, o zaplatenie 349,44 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,44 €, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 349,44 € od 23.12.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 31.10.2018, postúpenú tunajšiemu súdu dňa 04.02.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 349,44 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako dodávateľ na základe objednávky žalovaného dodal tovar, za ktorý vystavil faktúru č. 20142814 vo výške 349,44 € so splatnosťou 22.12.2014. Žalovaný ku dňu podania žaloby uvedenú faktúru napriek výzve neuhradil.

2. Na základe predložených listín Okresný súd Nitra dňa 06.12.2018 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že vydaný platobný rozkaz považuje za neopodstatnený. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra a predovšetkým namietal, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. ).

3. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ako dodávateľ dodal tovar na základe potvrdenia o prevzatí tovaru zo dňa 16.12.2014 spoločnosti Igor Bilanovič - I.B.+ Prešov, Fintická 73, 080 06 Prešov. Žalobca ako dodávateľ vystavil faktúru č. 20142814 zo dňa 15.12.2014 na odberateľa Igor Bilanovič - I.B. +, Budovateľská 38, 08001 Prešov a vo faktúre tvrdí, že dodal tovar 15.12.2014. Vystavenú faktúru žalobcom nie je podľa žalovaného možné prepojiť s potvrdením o prevzatí tovaru zo dňa 16.12.2014 prepravnej spoločnosti, a to z dôvodu rozporu v odberateľovi v potvrdení o prevzatí tovaru zo dňa 16.12.2014 s vystavenou faktúrou zo dňa 15.12.2014.

4. Okrem vyššie uvedeného žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca vystavil faktúru inému subjektu ako žalovanému a tovar dodal v poradí ďalšiemu subjektu, keďže na základe výpisu zo živnostenského registra je miestom podnikania žalovaného adresa Budovateľská 38, 08001 Prešov do 26.03.2013, čo je v rozpore s dátumom fakturácie žalobcu, ktorú žalobca vystavil 21 mesiacov od ukončenia miesta podnikania žalovaným na adrese Budovateľská 38, 080 01 Prešov. Žalovaný faktúru vystavenú žalobcom neeviduje vo svojom účtovníctve, preto neeviduje ani záväzok voči žalobcovi. Zo strany žalobcu došlo k žalovaniu žalovaného, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Dňa 12.10.2020 doručil žalovaný súdu návrh na prerušenie konania podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že podal sťažnosť v súlade so Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej obsahom je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci Okresným súdom Prešov. Ďalej uviedol, že do dnešného dňa Okresný súd Prešov nepredložil jeho osobe na preverenie evidenciu prideľovania vecí na prejednanie zákonnému sudcovi aj keď o ňu žalovaný žiadal a v spisovom materiály sa nenachádza evidencia prideľovania veci na prejednanie zákonnému sudcovi pričom podľa sú všeobecné súdy povinné evidovať evidenciu prideľovania veci na prejednanie pred , a to z dôvodu, že upravuje prideľovanie veci na prejednanie zákonnému sudcovi. Prerušenie konania preto podľa žalovaného závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť Okresný súd Prešov, lebo o preverení pridelenia veci na prejednanie zákonnému sudcovi rozhoduje ministerstvo.

6. Dňa 12.05.2021 doručil žalovaný súdu ďalší obdobný návrh na prerušenie konania podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, žalovaný podal sťažnosť v súlade so Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý je ochrancom piliera právneho štátu v Slovenskej republike. Obsahom podanej sťažnosti v súlade so je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci Okresným sudom Prešov, a to z dôvodu nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR vo veci podanej sťažnosti v súlade so zo dňa 09.10.2020 a doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 12.10.2020, tj. cca pred 7 mesiacmi. Zároveň žalovaný upovedomil súd, že podal sťažnosť v súlade so , ktorej obsahom je porušenie práva na zákonného sudcu jeho osoby vo veci aj Úradu vlády SR do rúk premiéra SR.

7. Súd posúdil podania zo dňa 12.10.2020 a zo dňa 12.05.2021, podľa ich obsahu a dôvodov v nich uvádzaných, ako jeden návrh na prerušenie konania.

8. Podľa , zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

9. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

11. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

12. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

14. S ohľadom na ust. predstavuje prerušenie konania výnimočný inštitút, ktorého využitie prichádza v úvahu len v zákonom vymedzených situáciách a zo zákonných dôvodov. Ide o situácie, kedy v konaní nastane prekážka, ktorá svojim charakterom vylučuje možnosť súdu prijať iné vhodné opatrenia na jej odstránenie.

15. Ustanovenia predstavuje fakultatívne prerušenie konania. Pri rozhodovaní v zmysle tohto ustanovenia súd na jednej strane musí zvážiť, či je prerušenie konania vhodné s ohľadom na dĺžku konania a právo sporových strán na rýchlu a účinnú obranu, predovšetkým v kontexte , na druhej strane musí súd nevyhnutne zohľadniť princíp právnej istoty a zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí viacerých súdov o tej istej otázke.

16. Naproti tomu, ustanovenie upravuje obligatórne prerušenie konania, pri ktorom súd ak zistí dôvody na prerušenie konania, konanie preruší. Uvedené ustanovenie je potrebné vnímať v intenciách ustanovenia , ktoré upravuje viazanosť súdu rozhodnutiami tam vymedzených autorít.

17. V zmysle ust. je podmienkou obligatórneho prerušenia konania závislosť rozhodnutia súdu od otázky, ktorú v konaní nie je oprávnený riešiť. V danom prípade má byť touto otázkou rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o sťažnosti žalovaného, ktorú podal v zmysle príslušných ustanovení zákona o sťažnostiach.

18. Otázka toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť žalovaného nie je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení otázkou, v zmysle ust. .

19. Vo vzťahu k tomu súd uvádza, že z činnosti súdu mu je známe, že žalovaný sa opakovanými podaniami domáha sprístupnenia evidencie prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov. Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany tunajšieho súdu, ako aj zo strany Krajského súdu v Prešove (napr. , Spr709/19, , , , , , , , ) už viackrát informovaný o spôsobe aj prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáha zodpovedania tej istej, už zodpovedanej otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr javia ako šikanózne podania vo vzťahu k štátnej správe súdov. Zároveň má súd za to, že nie je dôvod predpokladať, že výsledkom vybavenia sťažnosti žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti SR alebo Generálnemu prokurátorovi SR bude záver o nezákonnom postupe prideľovania vecí, resp. bude mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konečnom dôsledku žalovaný má možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vo veci samej, ak má za to, že vo veci neboli splnené procesné podmienky alebo rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, čím zostávajú zachované jeho procesné ako aj základné práva.

20. Prerušenie konania za daných okolností by podstatným spôsobom zasiahlo do práva na spravodlivý proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo na prejednanie veci v primeranom čase a bez

prieťahov. Vo vzťahu k doteraz vykonanému dokazovaniu sa prerušenie konania nejaví ako hospodárne ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť žalovaného.

21. Na základe vyššie uvedeného súd pokračoval v konaní a návrh na prerušenie konania zamietol.

22. V zmysle ust. , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

23. V zmysle ust. , strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

24. V súvislosti s pojednávaním zo dňa 24.05.2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas ani vážnymi okolnosťami, súd na ozrejmenie uvádza, že až po pojednávaní bolo zistené a do spisu založené, že žalovaný podal návrh na odročenie pojednávania na neurčito, a to z dôvodu, že súd do dnešného dňa neustanovil zákonného sudcu v konaní a aby nadriadený súd kompetentný rozhodnúť, rozhodol o námietkach súvisiacich s ústavným právom na zákonného sudcu.

25. Odročenie pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa súdu potrebné vykladať reštriktívne. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Skutočnosti tvrdené žalovaným v žiadosti o odročenie pojednávania nemožno akceptovať, nakoľko v zmysle dikcie ustanovenia , pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Skutočnosti tvrdené žalovaným nepredstavovali naplnenie dikcie ustanovenia . Pri interpretácii ustanoveniach o odročení pojednávania v treba mať taktiež na pamäti, že samotné doručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým momentom považuje za odročené až do momentu, kým súd nedoručí opačné rozhodnutie. Naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi o odročenie pojednávania oznam, že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne vytýčené a sporové strany sa podľa toho majú zariadiť.

26. V danom prípade zároveň nebola splnená podmienka bezodkladného oznámenia dôvodov odročenia pojednávania, aj vzhľadom na dôvod odročenia, ktorý v žalovaný v žiadosti uviedol, pretože odkazoval opäť len na skutočnosti, na ktoré v konaní už početne krát poukazoval, napriek tomu, že sa príslušné orgány týmito skutočnosťami opakovane zaoberali. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

27. Vo veci sa dňa 24.05.2021 riadne konalo pojednávanie v súlade s a neúčasť žalovaného na pojednávaní nepredstavovala prekážku, pre ktorú by súd nemohol vo veci rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a zároveň jeho neúčasť bola výsledkom jeho slobodného rozhodnutia. Okrem toho žalovaný mal dostatok priestoru na vyjadrenie sa k predmetu konania a ani uskutočnenie pojednávania za prítomnosti žalovaného by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd preto pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol.

28. Konanie žalovaného, jeho početné obsahovo a skutkovo totožné námietky a sťažnosti, ktoré boli zo strany jednotlivých orgánov opakovane zodpovedané, či neodôvodnené žiadosti o odročenie pojednávania sa javia ako zjavne zneužitie práva, ktoré nemôže požívať ochranu. Podania žalovaného majú v celom kontexte znaky špekulatívneho, účelového a obštrukčného konania, snažiace sa o oddialenie rozhodnutia vo veci samej, a to bez racionálneho opodstatnenia.

29. Súd sa ďalej v konaní oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, faktúry č. 20142814; potvrdením o prevzatí tovaru na č.l. 8 súdneho spisu; výpisu zo živnostenského registra žalovaného a ostaného spisového materiálu a zisti tento skutkový stav:

30. Faktúrou č. 20142814 vystavenou dňa 15.12.2014 s dátumom splatnosti dňa 22.12.2014 žalobca fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej hodnote 349,44 €. Žalovaný je vo faktúre ako odberateľ identifikovaný ako: Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776. Predmetom dodania mal byť tovar „Siser P.S. FILM A0001 White“, „Siser P.S. Film A0007 Red“ a „Vzorkovník SISER“

31. Z obsahu potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že prevzatie tovaru pečiatkou a podpisom potvrdil dňa 16.12.2014 Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776. Vykládka tovaru bola realizovaná na adrese Fintická 73, 080 06 Prešov.

32. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že do 26.03.2013 bola adresa Budovateľská 38, 080 01 Prešov adresou miesta podnikania žalovaného. Z obsahu tiež vyplýva, že na adrese Fintická 73, Prešov bola v minulosti adresou prevádzkarne žalovaného.

33. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

34. Podľa (ďalej len „“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

35. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

36. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (, ).

37. Podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že s ohľadom na nesprávne uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre a potvrdení o prevzatí tovaru nie je pasívne legitimovaným, keďže v dôsledku toho nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, pretože je faktúra vystavená inému subjektu ako žalovanému. Ďalej žalovaný argumentuje tým, že potvrdenie o prevzatí tovaru nie je možné prepojiť s vystavenou faktúrou, a to s ohľadom na to, že faktúra je vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný dňa 16.12.2014. Žalovaný nepoprel dodanie tovaru, naopak vo vyjadrení uviedol, že tovar bol dodaný 16.12.2014.

38. S argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. Predovšetkým súd poukazuje na to, že žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar bezpečne a jednoznačne identifikuje ako fyzickú osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné číslo (IČO), ktoré je zhodné tak vo vystavenej faktúre, potvrdení o prevzatí tovaru ako aj žalobe.

39. Identifikačné číslo pritom predstavuje jednoznačnú identifikáciu toho, komu bolo pridelené a v zmysle zákona je vylúčené, aby rovnaké identifikačné číslo bolo pridelené viacerým subjektom ( o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Žalovaný je vo faktúre č. č. 20142814 dostatočne identifikovaný prostredníctvom IČO a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť za dodaný tovar.

40. Pozornosti súdu rovnako neušlo ani to, že sám žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou, ktorá obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného „Budovateľská 38, Prešov“. Ak teda žalovaný nesúhlasí s jeho označením na potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, je potrebné zdôrazniť, že aj on sám takéto označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobúda charakter účelovej a zavádzajúcej.

41. Pokiaľ ide o označenie adresy „Fintická 73, Prešov“, na ktorej mal byť tovar dodaný, táto identifikuje iba miesto plnenia záväzku, nie však samotného odberateľa.

42. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru keďže táto bola vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný dňa 16.12.2014, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného predmetnou faktúrou vyplýva predovšetkým zo zhodne označeného predmetu dodania v oboch listinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd má za to, že je bežnou obchodnou zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s časovým predstihom (v tomto prípade jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi predložiť.

43. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar riadne nesplnil.

44. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

45. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

46. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

47. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 48. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

50. Z obsahu predloženej faktúry vyplýva, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní od 23.12.2014, pričom k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %. Súd preto priznal aj uplatnený úrok z omeškania tak ako je uvedené, tzn. vo výške 9,05 % ročne zo sumy 349,44 € od 23.12.2014 do zaplatenia.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením , nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle , po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie ( ).

Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.