Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-87-2020.pdf
PDF · 245.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: D. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, F. XX, B., právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés - advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanému: J. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. Č.. X, o zaplatenie 640,14 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Zastavuje sa konanie o zaplatenie sumy 125,- Eur a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 24.11.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 22.12.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 09.03.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 23.04.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 07.05.2021 do zaplatenia.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Nepriznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 640,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 640,14 EUR od 29.11.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom dňa 08.12.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. 6192896/5620501931 (evidenčné číslo zmluvy/prid.autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.000,-- Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 28,72 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.723,20 Eur. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 919,04 Eur. Citujúc §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle uvedeného ustanovenia dňa 28.09.2017 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, a tak žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.11.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej
upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 640,14 Eur. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ si v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 1.559,18 EUR/ označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu istiny tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, teda : 34 (Počet splátok) x 28,72 EUR (Výška splátky)=976,48 EUR (Suma splátok)+ 582,70 EUR (Suma po zosplatnení) = 1.559,18 EUR.( Spolu Istina). Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 919,04 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,-- Eur. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania žaloby tvorí: 1.559,18 EUR (Istina) +0,-- Eur(Náklady na vymáhanie) - 919,04 Eur ( Prijaté úhrady) = 640,14 Eur (Žalovaná suma).
3. Žalovaný k žalobe nepodal žiadne písomné vyjadrenie, aj keď bol na to vyzvaný súdom uznesením sp.zn. 16Csp/87/2020-26 zo dňa 23.07.2020, ktoré mu bolo spoločne so žalobou a jej prílohami doručené dňa 25.09.2020.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2020 žalobca oznámil, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Tiež uviedol, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.
5. Súd uznesením sp.zn. 16Csp/87/2020-44 zo dňa 20.10.2020, vyzval žalobcu cestou jeho právneho zástupcu v lehote 10 dní na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe, a síce o vyjadrenie sa k skutočnosti z akých údajov žalobca vychádzal pri výpočte RPMN, keďže táto hodnota nekorešpondovala s hodnotou výstupných údajov z Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN vedenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, o vyjadrenie sa k skutočnosti prečo celková čiastka úveru uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.12.2014 vo výške 1.647,60 EUR, nekorešpondovala so súčinom počtu splátok úveru (60) a sumou mesačnej splátky (28,72 EUR), ktorá je 1.723,20 EUR, o vyjadrenie sa k skutočnosti, ako si žalobca splnil povinnosti vymedzené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.12.2014 a zdokladoval toto svoje tvrdenie, a o vyjadrenie sa, akým spôsobom si žalobca (resp. jeho právny predchodca) riadne splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
6. Žalobca v reakcii na vyššie uvedený výzvu písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2020 uviedol, že celková suma pôžičky a aj RPMN sú v zmluve uvedené správne, nakoľko poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Vo vzťahu k otázke poistenia uviedol, že toto nebolo z jeho strany žalovanému nanútené, nakoľko právny predchodca žalobcu nastavil uvedenú úverovú zmluvu na základe požiadavky žalovaného, a teda že neodmietol poskytnuté základné poistenie, hoci na to mal v zmysle úverovej zmluvy nárok. Vo vzťahu k dodržaniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, preto ho listom z dňa 28.09.2017
- Predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na
plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 23.11.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Toto bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Ku zosplatneniu samotnému tak došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok. K otázke overovania bonity žalovaného sa žalobca v uvedenom písomnom podaní nevyjadril.
7. Žalovaný sa k uvedenému písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.01.2021, žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal návrh na zmenu strany sporu - žalobcu. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou D. Q. Q..J..H.., Q. Q. F. XX, B., D.: XX XXX XXX (ďalej len "spoločnosť D. Q.) ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporového konania postúpená spoločnosti D. Q.. Spoločnosť D. Q. vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania. K návrhu žalobca priložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. decembra 2020 adresované žalovanému.
9. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16Csp/87/2020-97 zo dňa 10.02.2021 pripustil , aby z konania vystúpil žalobca V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, B., D.: XX XXX XXX a na jeho miesto vstúpil D. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, F. XX, B.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2021.
10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.02.2021 terajší žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 50,00 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 590,14 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 640,14 EUR od 29.11.2017 do 23.11.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 615,14 EUR od 24.11.2020 do 21.12.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 590,14 EUR od 22.12.2020 do zaplatenia, ako aj priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil platbami zo strany žalovaného a to vo výške 25.00 EUR dňa 23.11.2020 a vo výške 25,00 EUR dňa 21.12.2020.
11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.04.2021 terajší žalobca vzal žalobu späť v ďalšej časti a to o zaplatenie ďalšej sumy 50,00 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 590,14 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 640,14 EUR od 29.11.2017 do 23.11.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 615,14 EUR od 24.11.2020 do 21.12.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 590,14 EUR od 22.12.2020 do 08.03.2021, úrok z omeškania vo výške 5% p.a zo sumy 565,14 EUR od 09.03.2021 do 22.04.2021, úrok z omeškania vo výške 5% p.a zo sumy 540,14 EUR od 23.04.2021 do zaplatenia, ako aj priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil platbami zo strany žalovaného a to vo výške 25.00 EUR dňa 08.03.2021 a vo výške 25.00 EUR dňa 22.04.2021.
12. Napokon písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2021 terajší žalobca vzal žalobu späť v ďalšej časti a to o zaplatenie sumy 25,00 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 590,14 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 640,14 EUR od 29.11.2017 do 23.11.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 615,14 EUR od 24.11.2020 do 21.12.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 590,14 EUR od 22.12.2020 do 08.03.2021, úrok z omeškania vo výške 5% p.a zo sumy 565,14 EUR od 09.03.2021 do 22.04.2021, úrok z omeškania vo výške 5% p.a zo sumy 540,14 EUR od 23.04.2021 do 06.05.2021, úrok z omeškania vo výške 5% p.a zo sumy 515,14 EUR od 07.05.2021 do zaplatenia, ako aj priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil platbou zo strany žalovaného a to vo výške 25,00 EUR dňa 06.05.2021.
13. Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, súd preto konal a rozhodol bez ich účasti. Žalovaný sa uvedeného pojednávania zúčastnil, kedy na ňom zároveň vyslovil svoj súhlas s vyššie uvedenými čiastočnými späťvzatiami.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s Notárskou zápisnicou sp.zn. Z. XXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX a prílohou 1 Projektu rozdelenia- Opis rozdelenia majetku, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere(Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014, s formulárom „ Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ podpísaným žalovaným dňa 08.12.2014, s formulárom „ Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver“ podpísaným žalovaným dňa 08.12.2014, s prípisom spoločnosti C. G. O. zo dňa 28.09.2017 označeným ako „ Predžalobná upomienka “ a doručenkou k nemu, s prípisom spoločnosti C. G. O. zo dňa 23.11.2017 označeným ako „ Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, s Prehľadom splátok a úhrad vedeným na žalovaného pod VS: 6192896, s Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 u žalovaného , s dokladom od VÚB označeným ako „ Potvrdenie o zrealizovaní transakcie “ zo dňa 08.12.2014 , so Zmluvou o dielo z 02.02.2014, s faktúrami č. č. 140002, 140003, 140004, 140005 a 140006, to všetko predloženými žalobcom , s Oznámením o postúpení pohľadávky z 03.02.2021 , s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2017, s Prílohou č. 1 a 3 k uvedenej Rámcovej zmluve, so žiadosťou o postúpenie a prevod z 28.01.2021, ako aj oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, a to s výstupom z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 30.06.2014 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaja kedy boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 30.06.2014 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaja kedy boli zverejnené, s výstupom z registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
15. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 08.12.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu- spoločnosťou C. G. O., , T..Q.. ( ďalej len ako „ právny predchodca žalobcu“) a žalovaným uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky ) č. 5620501931.
16. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému uvedenú pôžičku ako bezúčelový spotrebiteľský úver s celkovou výškou a menou úveru 1.000,-- EUR, kedy celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa podľa tejto zmluvy mali predstavovať sumu 674,60 EUR a celková čiastka úveru (pôžičky) sumu 1.674,60 EUR. Malo ísť o poistený úver. Výška mesačne splátky bola stanovená na sumu 27,91 EUR, a s poistením 28,72 EUR, kedy sadzba poistenia bola stanovená vo výške 2,90 % čo finančne predstavovalo sumu 0,81 EUR mesačne, pričom žalovaný mala podľa uvedenej zmluvy splatiť celkovo 60 splátok. Splácanie splátok sa malo realizovať poštovou poukážkou.
17. Vo vzťahu k poisteniu žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o tom, že by bol býval žiadal poistiť uvedený úver.
18. V zmluve bol ďalej uvedený údaj RPMN stanovený hodnotou 24,98 %, ďalej fixná ročná úroková sadzba vo výške 25,00 % a tiež v nej bola uvedená priemerná hodnota RPMN stanovená hodnotou 36,30 %. Zo Zmluvy ďalej vyplynulo, že prvá splátka bola splatná dňa 20.01.2015 a ďalšie splátky mali byť splatné vždy do 20-tého dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 12/2019, čo podľa vysvetlivky v zátvorke predstavovalo mesiac/rok. Doba trvania zmluvy bola stanovená do splatenia všetkých záväzkov žalovaného ako klienta podľa tejto zmluvy.
19. Zo zmluvy tiež vyplynulo, že v rámci zisťovania údajov o žalovanom a jeho finančnej situácii bolo zaznamenané , že tento bol zamestnaný od 07/2013, kedy mal mať príjem z podnikania a to
za rok predchádzajúci uzavretiu tejto zmluvy vo výške 8.474,--Eur so základom dane 501,--EUR. Mal mať mesačné finančné nákladmi vo výške 0,--EUR a ďalšie iné mesačné náklady vo výške 80,--EUR. Žalovaný nemal mať v uvedenom období žiadnu vyživovaciu povinnosť. Podľa článku III uvedenej zmluvy žalovaný dokladal pre právneho predchodcu žalobcu k zmluve len kópiu občianskeho preukazu a kópiu daňového priznania.
20. Žalobca v konaní predložil kópiu Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 od žalovaného, podľa ktorého jeho základ dane pre uvedený rok predstavovala suma 501,51 EUR. Tiež predložil Zmluvu o dielo z 02.02.2014, ktorú podpísal žalovaný ako zhotoviteľ pre objednávateľa bližšie uvedeného v predmetnej zmluve, ktorá mala byť uzavretá na dobu neurčitú a cena diela mala vyplývať z mesačných faktúr. Napokon predložil aj faktúry, ktorými žalovaný uvedenému objednávateľovi postupne fakturoval sumy a to vo výške fa č. 140002 vo výške 770,--EUR, fa č.140003 vo výške 920,--EUR fa č. 140004 vo výške 650,--EUR fa č. 140005 vo výške 920,--EUR a fa č. 140006 vo výške 664,--EUR.
21. Zo zmluvy tiež vyplynulo, že podľa jej článku IX. “Zmluvné podmienky“ , odseku 3 „Podmienky poskytnutia a čerpania pôžičky“, bodu 3.2 odkladacou podmienkou čerpania pôžičky bolo doloženie kópie občianskeho preukazu žalovaného, doloženie výpisu z účtu žalovaného ako klienta vedeného v peňažnom ústave za posledný mesiac, resp. v prípade že na takomto výpise nie je uvedený príjem žalovaného doloženie potvrdenia zamestnávateľa o príjme, alebo potvrdenia o výške poberaného dôchodku , prípadne iného potvrdenia.
22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu žalovanému sumu úveru vyplatil v plnej výške 1.000,-- EUR. Potvrdzuje to aj doklad od V. označený ako „ Potvrdenie o zrealizovaní transakcie “ zo dňa 08.12.2014.
23. Podľa Prehľadu splátok a úhrad žalovaného č. 6192896 na uvedený úverový vzťah, žalovaný spolu uhradil sumu 919,04 EUR, pričom ku dňu 19.11.2017, kedy mal podľa žalobcu byť predčasne zosplatnený predmetný úver uhradil 30 splátok po 28,72 EUR, t.j. celkovú sumu 861,60 EUR a po tomto dátume žalovaný ešte uhradil do podania žaloby 2 úhrady vo výške 28,72 EUR a to dňa 29.11.2017 a dňa 28.12.2017. Následne po podaní žaloby žalovaný podľa tvrdenia žalobcu realizoval ešte ďalších päť úhrad po 25,--EUR a to dňa 23.11.2020 , dňa 21.12.2020, dňa 08.03.2021 , dňa 22.04.2021 a dňa 06.05.2021, čo žalovaný nerozporoval.
24. Z uvedeného Prehľadu splátok a úhrad tiež vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania pred dátumom 19.11.2017, ku ktorému mal podľa tvrdení žalobcu jeho právny predchodca vyhlásiť okamžitú splatnosť celého úveru so splátkami za mesiace júl 2017 ( splátka splatná 20.07.2017), august 2017 ( splátka splatná 20.08.2017), september 2017 (splátka splatná 20.09.2017) a október 2017 ( splátka splatná 20.10.2017), z ktorých žalovaný následne úhradou zo dňa 29.11.2017 vo výške 28,72 EUR uhradil splátku č. 31 splatnú 20.07.2017 a úhradou zo dňa 28.12.2017 vo výške 28,72 EUR uhradil splátku č. 32 splatnú 20.08.2017, obe v plnej výške.
25. Podľa článku IX „Zmluvné podmienky“, bod 12 , podbod 12.2 predmetnej zmluvy označeného ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky“ bol právny predchodca žalobcu oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od žalovaného ako klienta zaplatenie celej pohľadávky , ktorá sa okamžite stane splatnou, t.j. vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky ak bol žalovaný ako klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom bol zároveň oprávnený žalovanému aj účtovať úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky právneho predchodcu žalobcu uvedené v predmetnej zmluve.
26. Prípisom zo dňa 28.09.2017 označeným ako „Predžalobná upomienka“ adresovaným žalovanému právny predchodca žalobcu mal upozorniť žalovaného na nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške 114,88 EUR, ktorý mal žiadať uhradiť bezodkladne na účet uvedený v predmetnom prípise a zároveň ho mal upozorniť na to, že ak do 05.11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2017 bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa doručenky bol uvedený prípis žalovanému doručený 04.10.2017.
27. Prípisom zo dňa 23.11.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ adresovaným žalovanému právny predchodca žalobcu tomuto mal oznámiť, že jeho dlh z vyššie uvedenej predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň mu mal oznámiť, že jeho dlžná čiastka po tomto zosplatnení k uvedenému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 697,67 EUR, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny. Zároveň ho mal vyzvať uhradiť celkový dlh na jeho účet uvedený v tomto prípise.
28. Žalobca nepreukázal, kedy bol uvedený prípis daný na poštovú prepravu a ani kedy bol uvedený prípis žalovanému doručený.
29. Podľa článku IX „Zmluvné podmienky“, bod 14 podbod 14.2 predmetnej zmluvy spoločnosť (právny predchodca žalobcu) doručuje písomnosti na adresu klienta (žalovaného) uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo inú adresu písomne oznámenú klientom (žalovaným) spoločnosti (právnemu predchodcovi žalobcu) najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu spoločnosťou (právnym predchodcom žalobcu). Oznámenia zasielané klientovi (žalovanému) do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou ( právnym predchodcom žalobcu) na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti (právnemu predchodcovi žalobcu) ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží.
30. Podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu hodnota RPMN pri zadaní parametrov Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014, a síce „dátum pôžičky“ : 08.12.2014, „výška pôžičky“ : 1.000,-- EUR, „Periodicita splátok“ : mesačne, „Počet splátok“ : 60, „Deň splátky“ : 20-tý deň, „Dátum prvej splátky“ : 20.01.2015 a "Dodatočnom náklade " 0,--EUR pri zohľadnený splátky 28,72 EUR ( t.j. vrátane poistenia úveru) predstavuje hodnotu 26,23 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 1.723,20 EUR a pri zohľadnený splátky 27,91 EUR ( t.j. bez poistenia úveru) predstavuje hodnotu 24,54 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 1.674,60 EUR. Hodnota RPMN takto vypočítaná pri zarátaní poistného prekračuje hodnotu RPMN uvedenú v zmluve.
31. Podľa článku IX „Zmluvné podmienky“, bod 7 predmetnej zmluvy označeného ako „ RPMN “ sa ako vstupný údaj pre výpočet tohto parametra zmluvy berie výška splátky bez poistenia. Samotný výpočet hodnoty RPMN so zadaním konkrétnych ( číselných ) vstupných predpokladov použitých na výpočet konkrétnej hodnoty RPMN je uvedený vo formulári „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ako aj vo formulári „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver“, ktoré oba boli podpísané žalovaným dňa 08.12.2014.
32. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 30.06.2014 bola 36,30 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 31.10.2014. Uvedená hodnota zodpovedá hodnote priemernej RPMN uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014.
33. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vrátane pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 30.06.2014 bola 15,16 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 31.10.2014.
34. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak ku dňu vyhotovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014 predstavovala hodnotu 30,32 % p.a. ( t.j. 2 x 15,16 % p.a. ), pričom
hodnota RPMN podľa uvedenej zmluvy bola vo výške 24,98 % p.a., súdom vypočítaná hodnota vrátane poistenia 26,23 %, teda uvedené hodnoty neprekračovali túto najvyššiu prípustnú hodnotu. Rovnako tak túto hodnotu neprekračovali ani v zmluve uvádzaná hodnota odplaty a fixná ročná úroková miera.
35. Právnym nástupcom právneho predchodcu žalobcu , t.j. obchodnej spoločnosti C. G. O., T..Q.. sa na základe Projektu rozdelenia zlúčením spísaného vo forme Notárskej zápisnice sp.zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 v spojení s prílohou 1 Projektu rozdelenia- Opisom rozdelenia majetku stal pôvodný žalobca v tomto spore, teda V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, B., D.: XX XXX XXX.
36. Právny predchodca žalobcu (C. G. O., T..Q.. ) bol podľa registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska v období od 28.08.2015 do 01.01.2018, kedy bol zrušený, veriteľom s udeleným povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a (§ 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ).
37. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020 pôvodný žalobca- V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, B., D.: XX XXX XXX oznámil žalovanému skutočnosť, že jeho pohľadávka voči tomuto žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu bola postúpená na obchodnú spoločnosť D. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, F. XX, B. , t.j. terajšieho žalobcu.
38. Uznesením sp.zn. 16Csp/87/2020-97 zo dňa 10.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2021 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, B., D.: XX XXX XXX a na jeho miesto vstúpil D. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, F. XX, B., t.j. terajší žalobca.
39. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
40. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
41. Podľa § 145 ods. 2 CSP , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
42. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
43. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
44. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti istiny vo výške 125,-- Eur pozostávajúcej zo súm žalovaným realizovaných úhrad po podaní žaloby päť krát po 25,--EUR , ako aj k späťvzatiu žaloby čo do príslušného úroku z omeškania z týchto súm (časti istiny)/ čo vyplynulo z upravenej formulácie petitu žaloby uvedenej naposledy v podaní žalobcu z 18.05.2021/, pričom žalovaný s uvedeným čiastočným spävzatím žaloby vyslovil súhlas, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
45. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
46. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
47. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
48. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
49. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
50. Podľa § 266 ods.5 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
51. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
52. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
53. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
54. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./, i./ a l./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
55. Podľa § 7 ods.1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
56. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
57. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a.) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
58. Podľa § 9 ods.9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
59. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
60. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
61. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
62. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
63. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
64. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
65. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
66. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
67. Podľa §10c ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
68. Podľa §10c ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
69. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
70. Podľa §1 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
71. Podľa §1 ods.2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
72. Podľa §1 ods.3 písm.b.) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.
73. Podľa §1 ods.4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
74. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
75. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
76. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
77. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
78. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
79. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
80. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
81. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
82. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v znení zákona č. 438/2015 Z.z. , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu 33b).
83. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5620501931, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) , a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
84. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
85. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v znení ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
86. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a) upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.
87. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v znení ku dňu , kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.8).
88. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o poskytnutí Najľahšej pôžičky ) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy( ďalej len ako „ zák.č. 129/2010 Z.z.“). V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zák.č.129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom podľa § 2 písm. a.) a b.) citovaného zákona sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúkala alebo poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
89. Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014, nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
90. Zo strany žalovaného v tomto spore neboli vznášané žiadne námietky, pripomienky , či iné vyjadrenia k predmetu sporu. Súd však v danom prípade upriamuje pozornosť na judikatúru európskeho súdneho dvora a to konkrétne na povinnosti vyplývajúce vnútroštátnemu súdu pri posudzovaní ochrany spotrebiteľa v súvislosti s aplikáciou úniového spotrebiteľského práva.
91. Z tej vyplýva, že „“Súdny dvor viackrát potvrdil povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení úniového spotrebiteľského práva [pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 93/13 rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, EU:C:2009:350, bod 32; v súvislosti so smernicou Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262) rozsudok zo 17. decembra 2009, Martín Martín, C-227/08, EU:C:2009:792, bod 29, a v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223) rozsudok z 3. októbra 2013, Duarte Hueros, C-32/12, EU:C:2013:637, bod 39].“ ( porovnaj bod 62 rozsudku SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“, tiež bod 18 rozsudku SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 05. marca 2020 vo veci C - 679/18 - OPR Finance ss.r.o. proti GK ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 679/18“).
92. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora systém ochrany zavedený smernicou 2008/48 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C-32/14, EU:C:2015:637, bod 39 a citovaná judikatúra). ( porovnaj bod 62 rozsudku C-377/14, resp. bod 19 rozsudku C-679/18).
93. Povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok a existenciu povinných informácií v zmluve o úvere predstavuje v danej veci procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru). ( porovnaj bod 77 rozsudku C-377/14).
94. Pokiaľ navyše vnútroštátny súd ex offo konštatuje porušenie tejto povinnosti, musí bez toho, aby čakal, že spotrebiteľ podá návrh v tomto smere, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, pod podmienkou dodržania zásady kontradiktórnosti, a že sankcie, ktoré toto právo stanovuje, rešpektujú požiadavky stanovené v článku 23 smernice 2008/48, ako ich vyložil Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, body 71, 73 a 74). ( porovnaj bod 24 rozsudku C-679/18).
95. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní vnútroštátneho práva povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice 2008/48 tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vnútorne spätá so systémom Zmluvy o FEÚ, keďže umožňuje vnútroštátnym súdom v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené (rozsudok z 24. januára 2012, Dominguez, C-282/10, EU:C:2012:33, bod 24 a citovaná judikatúra). ( porovnaj bod 79 rozsudku C-377/14, resp. bod 41 rozsudku C-679/18).
96. Vnútroštátne súdy, vrátane tých, ktoré rozhodujú v poslednom stupni, musia v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 56 a citovanú judikatúru).( porovnaj bod 43 rozsudku C-679/18).
97. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd nemôže vo veci samej platne zastávať názor, že sa nachádza v situácii, keď nemôže predmetné vnútroštátne ustanovenia vykladať v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že české súdy /rozumej súdy členského štátu - poznámka tunajšieho súdu/ vykladali tieto ustanovenia v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom. Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha zabezpečiť plný účinok smernice 2008/48 a v prípade potreby neuplatniť z vlastnej iniciatívy výklad používaný českými súdmi/ rozumej súdmi členského štátu - poznámka tunajšieho súdu/, pokiaľ tento výklad nie je zlučiteľný s právom Únie (pozri analogicky rozsudok z 8. novembra 2016, Ogňanov, C-554/14, EU:C:2016:835, body 69 a 70, ako aj citovanú judikatúru). (porovnaj bod 44 rozsudku C-679/18).
98. Súd tiež poukazuje aj na analytickú právnu vetu Uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorej „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“.
99. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd podrobil spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o poskytnutí Najľahšej pôžičky ) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014 dôslednému skúmaniu , aj keď zo strany žalovaného ako spotrebiteľa v tomto smere neboli vznášané žiadne námietky a pripomienky v tomto spore. Súd tak pri dôkladnom posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami dôsledne napĺňajúc ustanovenia úniového spotrebiteľského práva , ktoré v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora má súd realizovať ex offo, posudzoval tento vzťah aj bez zreteľa na to, že zo strany žalovaného ako spotrebiteľa neboli určité skutočnosti tohto úverového vzťahu namietané, napriek tomu ich súd jednoznačne neurčil za nesporné, pokiaľ ďalšie listinného dôkazy tvrdenie žalobcu nepodporovali .
100. Postupujúc v zmysle vyššie uvedeného súd po preskúmaní listinných dôkazov zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nemá všetky zákonom predpísané náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle právnych predpisov platných v čase uzavretia tejto zmluvy , a okrem toho sú tu tiež dané ďalšie skutočnosti, na základe ktorých je potrebné uver poskytnutý na základe vyššie uvedenej predmetnej zmluvy žalobcom žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov.
101. Hodnota RPMN uvedená v zmluve hodnotou 24,98 % p.a. nezodpovedala hodnote RPMN určenej podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, u ktorej pri zadaní parametrov uvedených pre jej výpočet priamo v predmetnej zmluve, a síce „dátum pôžičky“ : 08.12.2014, / t.j. dátum uzavretia zmluvy/ „výška pôžičky“ : 1.000,-- EUR, „Periodicita splátok“ : mesačne, „Počet splátok“ : 60, „Deň splátky“ : 20-tý deň, „Dátum prvej splátky“ : 20.01.2015 a "Dodatočnom náklade " 0,--EUR pri zohľadnený splátky 28,72 EUR( t.j. vrátanie poistného v sume 0,81 EUR) , predstavuje hodnotu 26,23 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 1.723,20 EUR. Uvedený údaj je tak uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo má za následok že predmetný úver je potrebné v súlade s § 11 ods. 1 písm d./ zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
102. Tiež je potrebné poukázať na to, že podľa článku IX „Zmluvné podmienky“ , bod 7 uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere do vzorca pre výpočet RPMN uvedeného v tomto článku sa započítava výška splátky bez poistenia. V takomto prípade hodnota RPMN musí nutne vychádzať nižšia, než by tomu bolo pri výpočte RPMN so splátkou vrátane poistného. Z tejto formulácie uvedeného článku predmetnej zmluvy je zrejmé, že poistenie úveru v tomto spore nebolo premietnuté do výpočtu RPMN je zrejmé z formulácie.
103. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Je teda zrejmé, že podľa tohto ustanovenia poistenie nie je vylúčené z nákladov, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu hodnoty RPMN.
104. Súd ďalej uvádza, že podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady na poistenie, na ktorom sa zmluvné strany dohodli, sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je síce pravdou, že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby, u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poistné z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z . Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalovaný ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade sa splátky tohto poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalobcovi ako veriteľovi známe , keďže nejde o dojednania poistenia mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje, že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj premietnuť do výpočtu príslušnej RPMN.
105. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v zmysle ktorej podľa článku 3 písm. g) smernice 2008/48 pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ zahŕňa „celkové náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov“. Zo znenia tohto ustanovenia na jednej strane vyplýva, že z tejto definície sú výslovne vylúčené len „náklady na notárov“. Na druhej strane táto definícia nespresňuje, či sa poplatky, ktoré sú v nej uvedené, obmedzujú na poplatky nevyhnutné na získanie úveru. Naopak, z tohto znenia vyplýva, že pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ zahŕňa „poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe“, a že tieto poplatky zahŕňajú „aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere“. Podľa judikatúry Súdneho dvora tento pojem označuje všetky náklady, ktoré je poskytovateľ povinný zaplatiť za zmluvu o úvere a ktoré sú veriteľovi známe (rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 84, ako aj z 8. decembra 2016, Verein für Konsumenteninformation, C-127/15, EU:C:2016:934, bod 34), vrátane provízií, ktoré je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, C-602/10, EU:C:2012:443, bod 65). S cieľom zabezpečiť širokú ochranu spotrebiteľov normotvorca Únie v článku 3 písm. g) smernice 2008/48 používa širokú definíciu pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ (rozsudok z 26. marca 2020, Mikrokasa a Revenue Niestanyzowany Sekurytyzacyjny Fundusz inwestycyjny Zamknięty, C-779/18, EU:C:2020:236, bod 39, ako aj citovaná judikatúra). V tejto súvislosti nielenže definícia pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ neobsahuje žiadne obmedzenie týkajúce sa doby trvania zmluvy o úvere, ale najmä náklady a ich rozdelenie počas trvania tejto zmluvy spadajú pod uvedený pojem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, Lexitor, C-383/18, EU:C:2019:702, body 23 a 31 až 33). Potvrdzuje to aj odôvodnenie 20 smernice 2008/48, podľa ktorého pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ treba chápať „v súvislosti so zmluvou o úvere“. Z toho vyplýva, že pojem „celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzťahuje tak na náklady spojené so získaním úveru, ako aj na náklady spojené s jeho použitím v čase. / porovnaj bod 28 až 33 odôvodnenia rozsudku SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 16. ´júla 2020 vo veci C - 686/19 - SIA „Soho Group“proti Pateretaju tiesibu aizsardzibas centrs, ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 686/19“/.
106. Súd tiež poukazuje na to, že ako vyplýva z definícií uvedených v článku 3 smernice 2008/48, že na účely výpočtu RPMN je pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ spojený s pojmami „celková výška úveru“ a „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Keďže článok 3 smernice 2008/48 neobsahuje v prípade týchto pojmov nijaký odkaz na vnútroštátne právo, každý z nich sa musí považovať za autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2019, State Street Bank International, C-255/18, EU:C:2019:967, bod 33). Ďalej na jednej strane, pokiaľ ide o pojem „celková výška úveru“ v zmysle smernice 2008/48, tento pojem je definovaný v jej článku 3 písm. l) ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Na druhej strane podľa článku 3 písm. i) tejto smernice RPMN predstavujú „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tej istej smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 85). Smernica 2008/48 tak obsahuje úplnú koncepciu rozdelenia súm, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o spotrebiteľskom úvere. / porovnaj bod 38 až 43 odôvodnenia rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 686/19/.
107. I táto súdnym dvorom európskej únie podaná definícia pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, ktorý je autonómnym pojmom práva Únie, a ktorý sa tak má na jej území vykladať jednotne, potvrdzuje názor súdu, že do výpočtu hodnoty RPMN sa musia zahŕňať aj náklady na poistenie tohto úveru, tak ako to súd už vyššie naznačil.
108. V konaní navyše ani nebolo preukázané, že si toto poistenie predmetného úveru žalovaný sám výslovne vyžiadal.
109. Možno teda uzavrieť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014 je hodnota, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci ( keďže do výpočtu nezhŕňa splátku aj s poistným) a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa , t.j. uvádzala sa hodnota nižšia než aká bola v skutočnosti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d./, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
110. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zároveň konštatuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014 neobsahuje ani správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j./zákona č. 129/2010 Z.z., keďže tento údaj sa uvádza len vo výške 1.674,60 EUR, aj keď správne má byť vo výške 1.723,20 EUR ( t.j. 60 x 28,72 EUR) , čo je potrebné posúdiť postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší, tak akoby tento údaj ani neuvádzala a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver aj z uvedených dôvodov je bezúročný a bez poplatkov.
111. Na základe vyššie prezentovaných zistení má súd za to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca mal z úverového vzťahu založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5610506198 zo dňa 27.11.2014, nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 1.000,-- EUR, nakoľko tento úver bolo potrebné vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky tejto zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, a žalobcovi by tak vznikol len nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odčítaní dosiaľ realizovaných úhrad zo strany žalovanej na tento úverový vzťah.
112. Keďže predmetný úver vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vo vzťahu k žalovanému vznikol čo do istiny nárok len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 1.000,--EUR. Túto sumu však žalovaný v čase rozhodovania súdu už v plnom rozsahu splatil, a preto súd žalobu ( po jej čiastočnom späťvzatí) čo do uplatnenej istiny v plnom rozsahu zamietol.
113. Právny predchodca žalobcu vo vzťahu k žalovanému mal zosplatniť úver vyplývajúci z úverového vzťahu založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931zo dňa 08.12.2014, a to dňom 19.11.2017.
114. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931 zo dňa 08.12.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
115. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.
116. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby žalobca ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné , aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím.
117. V danom spore je zrejmé, že takéto oprávnenie žalobcu vyplývalo priamo z predmetnej zmluvy a síce z jej článku IX „Zmluvné podmienky“, bod 12 , podbod 12.2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého bol právny predchodca žalobcu oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od žalovaného ako klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa okamžite stane splatnou, t.j. vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky ak bol žalovaný ako klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
118. Okrem toho je potrebné uviesť, že z obsahu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka (t.j. § 53 ods. 8 teraz už ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka) je možné vyvodiť, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa je upozorniť žalovaného ako dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.
119. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (pozri § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C) vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k § 53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/178/2017 zo dňa 19.4.2018 ).
120. V danom spore z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradami splátok za mesiace júl 2017 ( splátka splatná 20.07.2017), august 2017 ( splátka splatná 20.08.2017), september 2017 ( splátka splatná 20.09.2017) a október 2017 ( splátka splatná 20.10.2017), z ktorých žalovaný následne úhradou zo dňa 29.11.2017 vo výške 28,72 EUR uhradil splátku č. 31 splatnú 20.07.2017 a úhradou zo dňa 28.12.2017 vo výške 28,72 EUR uhradil splátku č. 32 splatnú 20.08.2017 , obe v plnej výške.
121. Prípisom zo dňa 28.09.2017 označeným ako „ Predžalobná upomienka “ adresovaným žalovanému právny predchodca žalobcu mal upozorniť žalovaného na nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške 114,88 EUR, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne na účet uvedený v predmetnom prípise a zároveň ho mal upozorniť na to, že ak do 05.11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2017 bude oprávnený úver zosplatniť. Uvedený prípis bol žalovanému podľa doručenky doručený dňa 04.10.2017.
122. Už z toho prípisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu porušil ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka , nakoľko vyššie uvedenú výzvu - „ Predžalobnú upomienku “ realizoval ešte pred uplynutím troch mesiacov od splatnosti najstaršej splátky vo vzťahu ku ktorej uvedenú výzvu realizoval, t.j. splátky za mesiac júl 2017, ktorá bola splatná dňa 20.07.2017 a u ktorej lehota troch mesiacov by uplynula až dňa 20.10.2017. Samotná predžalobná upomienka bola pritom vyhotovená už dňa 28.09.2017 a žalovanému doručená už dňa 04.10.2017, t.j. ešte pred uplynutím trojmesačnej lehoty požadovanej vyššie uvedeným § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu už len samotná táto skutočnosť spôsobovala, že právnym predchodcom žalobcu realizované predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné.
123. Že k úhrade uvedenej splátky, pre ktorú sa vyhlasovala splatnosť celého dlhu zo strany žalovanej nedošlo do splatnosti najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po vykonaní vyššie uvedenej Predžalobej výzvy je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad, keďže žalovaný uvedenú splátku za mesiac júl 2017 uhradil až dňa 29.11.2017.
124. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by vyššie uvedená Predžalobná výzva netrpela vyššie uvedenou vadou, došlo by k naplneniu predpokladov predvídaných ust. článku IX „Zmluvné podmienky“ , bod 12 , podbod 12.2 predmetnej zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o omeškaní žalovaného s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace.
125. Právny predchodca žalobcu mal pristúpiť k samotnému zosplatneniu prípisom zo dňa 23.11.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ adresovaným žalovanému, ktorým mal tomuto oznámiť, že jeho dlh z vyššie uvedenej predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň mu mal oznámiť, že jeho dlžná čiastka po tomto zosplatnení k uvedenému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 697,67 EUR, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny. Zároveň ho mal vyzvať uhradiť celkový dlh na jeho účet uvedený v tomto prípise.
126. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by právny predchodca uvedený prípis žalovanému doručil, či dokonca vôbec dal na poštovú prepravu.
127. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok IX „Zmluvné podmienky“, bod 14 podbod 12.2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého oznámenia zasielané žalovanému do vlastných rúk sa považovali za doručené okamihom, kedy žalovaný ako klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou ( právnym predchodcom žalobcu) na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ( právnemu predchodcovi žalobcu) ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považovali za doručené okamihom, kedy žalovaný ako klient príslušnú zásielku obdrží.
128. Žiaden z týchto predpokladov preukazujúcich doručenie vyššie uvedeného prípisu žalovanému nebol v spore preukázaný, a teda aj táto skutočnosť spôsobuje, že právnym predchodcom žalobcu realizované predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné.
129. V tomto smere nie je možné uplatniť ani súdnu prax o doručovaní poštových listín do sféry ich adresáta, podľa ktorej sa viaže takýto následok na moment ich uloženia do poštovej schránky žalovaného, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011). Ani takéto skutočnosti v tomto spore preukázané neboli.
130. Zároveň podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa ( porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnené pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
131. Napokon je potrebné uviesť, že sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje aby sa v prípade, ak sú dané pochybností obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok na predčasné splatenie úveru a ponechá sa žalovanému ako spotrebiteľovi možnosti splácať úver naďalej v dojednaných splátkach je priaznivejší a je na mieste ho aplikovať.
132. Vzhľadom na vyššie uvedené teda žalobca nepreukázal, že do najbližšej splatnej splátky, čo bola splátka za november 2017 splatná k 20.11.2017, toto svoje právo na zosplatnenie aj reálne uplatnil. Tým sa nemohol stať splatným celý dlh žalovaného naraz.
133. Okrem toho je zrejmé, že ak by aj uvedený prípis netrpel vadou doručenia, aj tak by nebol spôsobilý vyvolať predčasnú splatnosť predmetného úveru , nakoľko ním vykonané predčasné zosplatnenie úveru bolo fakticky zrealizované v rozpore so samotným § 565 Občianskeho zákonníka. Toto právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je totiž podľa uvedeného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky.(porovnaj bod 14.7 odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020) .
134. V danom spore to znamenalo, že toto právo mohol žalobca, resp. jeho právny predchodca uplatniť najneskôr do splatnosti splátky za mesiac november 2017, ktorá bola splatná dňa 20.11.2017, čo sa však nestalo, keďže samotný prípis právneho predchodcu žalobcu, ktorým toto svoje právo uplatnil bol vyhotovený až dňa 23.11.2017. Takže aj táto skutočnosť spôsobovala, že zosplatnenie vykonané právnym predchodcom žalobcu nebolo platné.
135. Súd tak súd konštatuje, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu predmetného úveru a žalovaný bol tak naďalej oprávnený ale i povinný splácať predmetný úver splátkami v dojednanej výške mesačnej splátky a v zmluve stanovených splátkových termínoch, až do momentu, kým by týmto postupom nevysplácal celkovú čiastku úveru.
136. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zároveň konštatuje, že nemal spochybnenú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola pôvodným žalobcom - V.H. Ú.H. B.H., T..Q.., na súčasného žalobcu platne postúpená, keďže toto postúpenie preukázal Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020, ktoré bolo žalovanému doručené najneskoršie náhradným spôsobom (fikcia doručenia) spoločne zároveň aj s uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16Csp/87/2020-97 zo dňa 10.02.2021, ktorým tento pripustil zmenu vyššie uvedených subjektov na strane žalobcu.
137. K predmetnému postúpeniu tejto pohľadávky berúc do úvahy ako dátum vyhotovenia tohto Oznámenia o postúpení pohľadávky , tak aj dátum Žiadosti o postúpenie a prevod (deň 22.12.2020), ktorá vychádzala z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzatvorenej medzi C. G. O., T..Q.. a V. Ú. B., T..Q.., ktorá bola podkladom pre toto postúpenie, došlo až po zročnosti všetkých splátok predmetného úveru, ako aj po uplynutí termínu jeho konečnej splatnosti ( deň 20.12.2019) , a teda bola naplnená požiadavka vyššie citovaného ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 v znení platnom a
účinnom ku dňu vypracovania uvedeného Oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd teda konštatoval, že predmetné postúpenie pohľadávky bolo platné.
138. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
139. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 08.12.2014, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 5620501931, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
140. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
141. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
142. Úroky z omeškania si žalobca uplatňoval odo dňa 29.11.2017. Keďže súd konštatoval, že predčasné zosplatnenie tohto úveru bolo neplatné, a zároveň, že predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov, k predmetnému dátumu boli splatné a zároveň neuhradené zo strany žalovaného splátky v celkovej sume 80,96 EUR ( t.j. 1.000,--EUR - 919,04 EUR) .
143. Následnými piatimi úhradami po 25,--EUR v dňoch 23.11.2020, 21.12.2020, 08.03.2021, 22.04.2021 a 06.05.2021, tak úrok z omeškania do dňa rozhodovania v tomto spore predstavoval sumu 12,65 EUR ( t.j. súčet sumy 12,09 EUR ako 5% -tého vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 80,96 EUR za obdobie od 29.11.20217 do 23.11.2020) + sumy 0,21 EUR ako 5% -tého vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 55,96 EUR/ t.j. 80,96 eur -25,--eur/ za obdobie od 24.11.2020 do 21.12.2020 + sumy 0,32 EUR ako 5% -tého vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 30,96 EUR/ t.j. 55,96 eur -25,-- eur/ za obdobie od 22.12.2020 do 08.03.2021 + sumy 0,03 EUR ako 5% -tého vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 5,96 EUR/ t.j. 30,96 eur -25,--eur/ za obdobie od 09.03.2021 do 22.04.2021).
144. Po úhrade vyššie uvedených súm v celkovej výške 125,--EUR, ktorými sa takto v priebehu sporu splatila suma istiny vo výške 80,96 EUR, však z týchto vykonaných úhrad po podaní žaloby do dňa rozhodovania súdu zostala na úhradu úrokov z omeškania k dispozícii suma 44,04 EUR (t.j. 125,--EUR -80,96 EUR). Táto suma tak ku dňu rozhodovania súdu v plnej miere pokryla vyššie uvedené vyčíslené úroky z omeškania v sume 12,65 EUR, a preto súd žalobu aj čo do týchto úrokov z omeškania, na ktoré inak po podaní žaloby pôvodne žalobca mal nárok, zamietol.
145. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
146. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
147. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
148. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
149. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
150. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
151. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
152. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
153. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
154. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomeru úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
155. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ, že pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 125,-- EUR, toto bolo pričítané súdom na ťarchu žalovaného, ktorý zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil tým, že predmetnú úhradu tejto sumy zrealizoval po podaní žaloby v spore, a práve táto okolnosť bolo dôvodom pre toto čiastočné späťvzatie žaloby a v nadväznosti na to následne čiastočné zastavenie tohto konania .
156. Súd pri posudzovaní úspechu strán sporu tak vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume istiny bol 19,53 % (125,-- EUR ako suma istiny, pre ktorú bolo vykonané späťvzatie žaloby z dôvodu na strane žalovaného /640,14 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,1953= 19,53 %) a úspechu žalovaného bol 80,47 % (515,14 EUR ako nepriznaná suma istiny / 640,14 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,8047= 80,47 %).
157. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 60,94%, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovaného a percentuálnym úspechom žalobcu (80,47 % - 19,53 %).
158. V danom spore si však žalovaný trovy konania neuplatnil.
159. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bol úspešný v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
160. Súd preto rozhodol tak , že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.