Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/226/2013

Uznesenie

č.k.15C/226/2013-

IČS: 7113233654

U Z N E S E N I E

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s., so sídlom Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541, zastúpený: Advokátska kancelária IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 9, H., zastúpený: JUDr. Mário Holler, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice, o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti,

rozhodol:

I. P o k r a č u j e v konaní.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Mestu Košice, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa domáha žalobou, doručenou súdu dňa 2.12.2013, uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami, pešieho prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok registra „C" parc. č. XXXX/XX o výmere 2470 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, v k. ú. Z. mesto, zapísaného na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom. 2. Súd na základe písomného podania žalovaného, doručeného súdu dňa 3.11.2017 zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ide o obdobný spor, nakoľko obe konania majú rovnaký právny základ, len iné sporové strany, pričom žalobca je v oboch konaniach rovnaký. V konaní vedenom pod sp. zn. však bolo proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 155 zo dňa 14.6.2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 15.2.2016, podané dovolanie.

3. Preto tunajší súd uznesením č.k. -232 zo dňa 2.5.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2018, konanie prerušil do času právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

4. Následne bolo lustráciou v súdnom registri zistené, že dovolacie konanie v spore zn. Okresného súdu Košice II, vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pod sp. zn. , bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2021, zastavené a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. - 155 zo dňa 14.6.2017, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.2.2016, vedenom pod sp. zn. , boli zrušené. Predmetným uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Mestu Košice. Tiež rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov základného a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Podľa ust. a (ďalej len „") len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

6. V uvedenom prípade mal súd za preukázané, že dovolacie konanie vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, vedené pod sp. zn. , pre ktoré bolo toto konanie prerušené, bolo právoplatne skončené. Súd teda nemá pochybnosti o tom, že v tomto štádiu konania odpadla prekážka, a preto rozhodol v súlade s ust. o pokračovaní v konaní.

7. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa ust. , spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

9. Podľa ust. , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 10. Podľa ust. , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 11. Podľa ust. , súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 12. Podľa ust. , súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 13. Podľa ust. , ,, , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd uvádza, že súd je všeobecným orgánom ochrany porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, teda jeho kompetencia je stanovená všeobecne ako generálna klauzula právomoci súdu v tejto oblasti v príslušnom procesnom predpise. Právomoc iného orgánu než súdu musí byť taxatívne stanovená právnym predpisom. 15. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2021 je však zrejmé, že v danej veci sa žalobca žalobou domáha uložiť

žalovanému povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami, peši a akéhokoľvek vstupu na pozemok parc. č. XXXX/XX zapísaný na LV č. XXXXX kat. územia Južné mesto ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. ( cestného zákona). Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie cestného zákona. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka ( cestného zákona). Podľa cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií ( cestného zákona); V zmysle vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( cestného zákona). Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pričom žiada, aby súd zakázal užívanie účelovej komunikácie žalovanému. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. v uznesení zo dňa 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. ). 16. Súd teda skúma predovšetkým, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, ktorá povinnosť mu vyplýva priamo z ustanovenia . Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania. 17. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v danom spore nie je daná právomoc súdu na konanie a rozhodnutie o podaní žalobcu, pretože v súlade s cit. ust. je taká právomoc zákonom zverená inému orgánu, ako to upravuje o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon). Na základe uvedeného preto súd konanie zastavil. 19. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2021 tiež vyplýva, že na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( cestného zákona). V správnom konaní je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom Mesto Košice, do kompetencie ktorého daná vec patrí, a preto súd rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Mestu Košice, ako vecne a miestne príslušnému orgánu štátnej správy v prvom stupni na jej prejednanie a rozhodnutie. 20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

P o u č e n i e : Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. ( a contrario) Proti ostatným výrokom tohto rozhodnutia možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V Košiciach dňa 24.05.2021 JUDr. Petra Hrebíčková sudkyňa

rozhodol: