Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/271/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd Bardejov, sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: F. J., Z.. X.X.XXXX, E. XX, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: F. J., Z.. XX.XX.XXXX, E. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátkom, Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o strpenie jeho výkonu, v časti o strpenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným 16.12.2013, upraveným podaním z 13.5.2015 (zmena pripustená uznesením zo 6.4.2018) domáhal pôvodne určenia, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej - parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 843 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica (ďalej len „parcela CKN č. XXX“), na parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E. (ďalej len „parcela CKN č. XXX“) v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeným 5.11.1999 a úradne overeným 8.11.1999 pod č. 575/99, ďalej že žalovaná je vyššie vymedzené vecné bremeno - právo prechodu patriace žalobcovi povinná strpieť a nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodil tým že parcely CKN č. XXX a XXX spolu bezprostredne susedia, terajšiu parcelu CKN č. XXX získal darom od svojich rodičov do vlastníctva K. J., ktorý bol otcom žalovanej a parcelu teraz CKN č. XXX T. J., ktorý bol starým otcom žalobcu. Tvrdil, že v roku 1962 si na parcele CKN č. XXX postavil rodinný dom K. J. a v roku 1968 na parcele CKN č. XXX T. J.. Pred výstavbou rodinného domu na parcele CKN č. XXX sa bratia T. J. a K. J. mali dohodnúť na umožnení prístupu na parcelu CKN č. XXX. Takéto vecné bremeno malo spočívať v práve prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX v rozsahu vyznačenom GP č. XXXXXXXX- XXX/XX z 5.11.1999 a realizovať sa do roku 2012, kedy žalovaná nechala naviesť na časť parcely CKN č. XXX slúžiacej na prístup k parcele CKN č. XXX štrk, čím znemožnila prístup na jeho parcelu CKN č. XXX. Naliehavý právny záujem odôvodňoval potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľností, neskôr ho opieral o normu vyjadrenú v . V priebehu konania potvrdzoval, že okrem parcely CKN č. XXX je aj podielovým spoluvlastníkom parciel CKN č. XXX a XXX, kde stojí jeho rodičovský dom, cez tieto parcely sa však na parcelu CKN č. XXX autom ani v minulosti nechodilo. Poukazoval tiež na skutočnosť, že plynová prípojka k domu č. 76 bola vedená od pozemku, na ktorom stojí dom jeho matky a to plytko pod povrchom, pretože tam nebola nikdy plánovaná cesta k parcele

CKN č. XXX, táto prípojka však má križovať cestu, ktorú mu žalovaná v súčasnosti umožňuje používať na zabezpečenie prístupu k jeho parcele CKN č. XXX.

3. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 20.5.2014, vo svojom vyjadrení z 2.6.2014 poukázala na skutočnosť, že žalobca je okrem parcely CKN č. XXX aj vlastníkom parciel CKN č. XXX a XXX, prostredníctvom ktorých má prechod na svoju parcelu zabezpečený, a to cez okrajovú časť parcely žalovanej CKN č. XXX (túto časť v priebehu konania ponúkala žalobcovi na odkúpenie), ktorá sa nezhoduje s priestorom vymedzeným predloženým geometrickým plánom. Ďalej tvrdila, že jej právni predchodcovia prechádzali na svoju parcelu CKN č. XXX tiež cez parcelu CKN č. XXX, rovnako ako právni predchodcovia žalobcu zase prechádzali na svoju parcelu CKN č. XXX cez jej parcelu CKN č. XXX, pretože v minulosti medzi parcelami ploty neexistovali a chodilo sa tak, ako to komu vyhovovalo. Popierala, že by žalobou uplatnené vecné bremeno žalobcu v minulosti vzniklo vydržaním poukazujúc súčasne na rozpor záujmov žalobcu s dobrými mravmi domnievajúc sa, že žalobca chce parcelu CKN č. XXX a dom na nej stojaci s prístupom zabezpečeným cez jej parcelu predať, a to tak aby nový vlastník nepožadoval prechod na parcelu CKN č. XXX cez parcely žalobcu CKN č. XXX a XXX. Rovnako popierala praktickú možnosť realizácie práva prechodu v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu s poukazom na priestorové pomery parcely CKN č. XXX a jej domu na neho postavenom. V priebehu konania potvrdzovala, že súčasný plot medzi parcelami CKN č. XXX a XXX bol postavený bez povolenia ako aj bez ohlásenia výstavby v línii pôvodného dreveného oplotenia, na ktorom bolo vyznačené pokiaľ siaha jej pozemok a rovnako potvrdzovala, že prekážku v prechode na parcelu CKN č.XXX vytvorila vysypaním štrku na jar roku 2012 z dôvodu prestavby svojho domu na bezbariérový, čo odôvodňovala obmedzeným priestorom pri svojom dome. Poukazovala tiež na nemožnosť parkovania jej motorových vozidiel bez toho, aby súčasne nedochádzalo k obmedzeniu žalobcu pri prechode cez jej parcelu CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX. V závere konania navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom pokiaľ ide o podmienky vzniku vecného bremena, namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobca je schopný sa dostať na svoju parcelu CKN č. XXX inak. V závere popierala, že by parcely CKN č. XXX a XXX vznikli z pôvodne jedného pozemku tvrdiac, že parcela CKN č. XXX pochádza z pôvodnej parcely č. XX/X a parcela vo vlastníctve žalobcu CKN č. XXX pochádza z pôvodnej parcely č. XX. Súčasne tvrdila, že všetky tieto parcely, aj vedľajšie pod č. XX a XX tvorili v dávnej minulosti jeden veľký pozemok patriaci pradedovi strán konania, ktorý bol neskôr delený a keďže išlo o jeden pozemok, vlastníci si navzájom prechádzali cez pozemky. Rovnako poukazovala na problematickosť prístupu na predmetné parcely pred reguláciou potoka, kedy vlastníci terajšej parcely CKN č. XXX prechádzali aj po parcele CKN č. XXX. Tvrdila, že na danom mieste boli vždy dve cesty a dve možnosti prístupu, ktoré sa vzájomne aj využívali.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 17.3.2015, 18.9.2017, 6.4.2018, 20.12.2018 a obhliadku na mieste samom 2.11.2017. Vo veci následne rozhodol rozsudkom č. k. -154 z 20.12.2018, ktorým žalovanej uložil povinnosť strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 843 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne overeného 8.11.1999 pod č. XXX/XX, vo zvyšku (čo do určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok v zamietajúcej časti vzhľadom na nevyužitie práva podať odvolanie žalobcom nadobudol právoplatnosť 6.2.2019.

5. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. -154 z 20.12.2018 vo vyhovujúcej časti vychádzal zo záveru, že vykonaným dokazovaním bol vznik a existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu preukázaný. Jeho obsahom malo byť právo vlastníka pozemku, t. j. parcely CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2, k.ú. E. prechádzať peši, osobným ako aj nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 843 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne overeného 8.11.1999 pod č. XXX/XX. Zastal názor, že k nadobudnutiu tohto práva došlo jeho dlhodobým výkonom a to právnym predchodcom žalobcu - T. J., ktorý bol pred tým podielovým spoluvlastníkom pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX (vedená v pozemnoknižnej vložke č. XX) a mpč. XX (vedená v pozemnoknižnej vložke č. XX), z častí ktorých bola následne vytvorená parcela CKN č. XXX, k. ú. E..

Vychádzal zo skutočnosti, že označený spoluvlastník pôvodných pozemnoknižných parciel vykonával toto právo, ktoré svojou podstatou zodpovedalo obsahu žalovaného práva prechodu najskôr z titulu svojho spoluvlastníctva, keďže o pôvodne tvrdenom (právnom) rozdelení pôvodných nehnuteľností, z ktorých čerpajú terajšie parcely CKN č. XXX a XXX, k. ú. E. nebola spísaná a ani registrovaná žiadna písomná zmluva. Vznikom a zápisom parcely CKN č. XXX (pred prečíslovaním evidovanej pod č. EN XX/X - pol. v. z. 11/79) na list vlastníctva č. XXX prestal byť T. J. ďalej vedený ako spoluvlastník tej plochy, ktorá tvorí terajšiu parcelu CKN č. XXX, na základe čoho zastal názor, že právnemu predchodcovi žalobcu týmto momentom začala plynúť vydržacia doba potrebná pre vznik práva prechodu peši ako aj osobným a nákladným vozidlom cez túto parcelu na parcelu CKN č. XXX. Za preukázané vyhodnotil, že T. J. ako spoluvlastník zvyšku pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a XX, z ktorých neskôr čerpal vznik parcely CKN č. XXX po tomto dátume vo vzťahu k parcele CKN č. XXX takéto právo po zákonom vyžadovanú dobu oprávnene vykonával a to ešte na základe dohody so svojim bratom a pri jeho výkone nebol ani po smrti svojho brata rušený. Dohodu o práve spolu/-vlastníka parcely CKN č. XXX a na nej postaveného domu súp. č. XX prechádzať cez parcelu CKN č. XXX malo preukazovať T. svedectvo brata žalovanej P. J., ktorého tvrdenie o recipročnom obsahu takejto dohody malo robiť záver o jej existencii dôveryhodným. Zastal tiež názor, že ak by takejto dohody nebolo, bolo by vzhľadom na polohu parcely CKN č. XXX bez priameho prístupu k cestnej komunikácii prakticky vylúčené, aby na nej T. J. mohol postaviť vlastný rodinný dom. Podľa skoršieho názoru súdu, aj skutočnosť že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovanej strany, že by bol dom na parcele CKN č. XXX postavený bez stavebného povolenia, nepriamo signalizovala dohodu o spôsobe užívania pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a XX T. J. a K. J. a s ohľadom na polohu domu súp. č. XX a parcely CKN č. XXX aj dohodu o spôsobe prístupu k nim. Dohodu, obsahom ktorej muselo byť dobrovoľné trpenie prechodu vlastníka domu súp. č. XX a spoluvlastníka neskoršej parcely CKN č. XXX cez parcelu CKN č. XXX aj v ďalšom nadväzujúcom období mala podľa skoršieho názoru súdu potvrdzovať aj finančná spoluúčasť právneho predchodcu žalobcu (a čiastočnej osobnej pomoci) pri výstavbe mosta cez miestny potok. Na základe toho súdu označenú dohodu v skoršom rozsudku vyhodnotil za domnelý právny titul nadobudnutia práva prechodu cez parcelu CKN č. XXX pre vlastníkov parcely CKN č. XXX, resp. domu na neho stojacom, odôvodňujúci záver o oprávnenosti a dobromyseľnosti výkonu tohto práva T. J.. Mal za to, že pre záver o oprávnenom výkone tohto práva právnym predchodcom žalobcu nebolo možné trvať na preukázaní písomného právneho úkonu smerujúceho k jeho zriadeniu, keďže v Č. začiatku plynutia vydržacej doby podľa v tom čase platných právnych predpisov ani k zriadeniu vecného bremena platne dôjsť nemohlo. Keďže tento právny stav sa úpravou účinnou od 1.4.1983 zmenil, po tomto dni bolo možné jeho oprávnenému nositeľovi započítať aj skorší výkon obsahom zhodného práva. Na základe toho v prvom svojom rozsudku Okresný súd Bardejov ustálil, že s výkonom práva prechodu ako vecného práva k cudzej veci započal T. J. po strate akýchkoľvek spoluvlastníckych práv k terajšej parcele CKN č. XXX, teda vydržacia doba mu začala plynúť 21.2.1977 a uplynula po 10 rokoch dňom 21.2.1987, kedy takéto právo k cudzej veci bolo aj po právnej stránke možné v zmysle v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 skutočne vydržať. Uzavrel, že vydržaním toto právo právny predchodca žalobcu riadne nadobudol a zmenou vlastníctva k domu súp. č. XX na základe prevodu práva (darovacia zmluva), resp. vydržaním vlastníctva k parcele CKN č. XXX sa stal osobou oprávnenou pre jeho výkon žalobca. Rozsah tohto práva súd pôvodne vymedzil odkazom na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne overeného 8.11.1999 pod č. 575/99.

6. Proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -154 z 20.12.2018 podala v jeho vyhovujúcej časti odvolanie žalovaná. Na podklade neho Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -198 z 12.3.2020 prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že mu právo vyplývajúce z vecného bremena svedčí a že žalovaná je povinná realizáciu tvrdeného práva strpieť. Keďže sám žalobca vo svoj prospech vecné bremeno nevydržal (taký je aj záver prvoinštančného súdu), je potrebné skúmať, či u jeho právnych predchodcov došlo k vydržaniu a následne zistiť, či z takéhoto vecného bremena vzniká toto právo aj pre žalobcu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, z prvoinštančného rozhodnutia nie je jednoznačne zistiteľné, aké vecné bremeno malo vzniknúť medzi právnymi predchodcami strán sporu T. J. a K. J., keď v 60- tych rokoch obaja si postavili na nehnuteľnostiach, ktoré v tom čase ešte neboli reálne rozdelené, rodinné domy. Najneskôr v roku 1966 - 68 tu mala existovať ústna zmluva medzi uvedenými osobami, ktorá okrem iných okolností mala zriaďovať prechod T. J. cez pozemok K. J., ktorá môže byť právnym dôvodom, z ktorého žalobca môže odvodzovať so zreteľom na všetky okolnosti svoje právo prechodu,

avšak v tomto smere považoval za potrebné jednoznačne zistiť, či toto právo, resp. dohoda bola zriadená in rem alebo in personam. Za ďalšiu dôležitú okolnosť majúcu vplyv na úspešnosť žalobcu v rozsahu povinnosti žalovanej strpieť výkon vecného bremena označil skutočnosť, či toto právo nebolo zriadené len na určitý čas, prípadne na určitý účel (napr. výstavba domu), alebo na určité životné situácie, ako to bolo tvrdené svedkami v priebehu prvoinštančného konania, napr. na zvážanie sena, čo tvrdila aj žalovaná. Na to, aby žalobca mohol byť úspešný v spore, kde by bola uložená povinnosť žalovanej umožniť mu prechod peši osobným a nákladným motorovým vozidlom, je potrebné, aby žalobca preukázal rozsah vecného bremena zriadeného ústnou dohodou medzi T. J. a K. J. a to nielen rozsahom zaťaženia pozemku žalovanej v priestore, ale aj to, aký spôsob zaťaženia nehnuteľnosti patriacej žalovanej, resp. jej právnemu predchodcovi bol dojednaný. Pokiaľ bol dojednaný len peší, je vylúčené, aby aktuálne po transformácii na nové technické vymoženosti a pokrok a oprávnené záujmy žalobcu bolo toto vecné bremeno rozšírené na prejazd motorovými vozidlami, nielen osobnými, ale aj nákladnými. Pokiaľ bolo dohodnuté, že k vecnému bremenu dochádza aj formou prejazdu konským povozom, resp. motorovým vozidlom, je potrebné vzhľadom na priestorové možnosti a na primeranosť realizácie práva vyplývajúceho z vecného bremena a obmedzenia vlastníckeho práva žalovanej jednoznačne vyhodnotiť aktuálnu dôvodnosť takéhoto záberu. Konštatoval, že dokazovanie v rozsahu, v akom bolo dohodnuté vecné bremeno pred prvoinštančným súdom chýba. Následne odvolací súd konštatoval, že žalobca je povinný preukázať, že mu právo k cudzej veci patrí, no prvoinštančný súd sa v súvislosti s existenciou vecného bremena bližšie, vzhľadom na to, že nemal jednoznačne ustálené, či vôbec išlo o vznik vecného bremena a či išlo o vecné bremeno obsahovo in rem alebo in personam nevysporiadal, či toto vecné bremeno reálne existuje a existuje v prospech žalobcu. Nie je zistené, pokiaľ toto vecné bremeno existuje, ako sa reálne, v akej frekvencii vykonávalo žalobcom a či jeho vykonávanie je obsahovo totožné s tým, ako bolo vecné bremeno zriadené a či požiadavka na realizáciu tohto práva nie je vo väčšom rozsahu, ako malo dôjsť pri jeho vzniku ustálením rozsahu vecného bremena. V súvislosti s darovaním nehnuteľnosti od právneho predchodcu T. J. a I. J. žalobca nepreukázal, ako sa dozvedel o existencii práva vyplývajúceho z tvrdeného vecného bremena v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca dozvedel len na základe ústneho tvrdenia jeho právneho predchodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu a táto okolnosť nie je v zmluve riadne uvedená a žalobca sa o existencii tohto práva vecného bremena in rem prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu XXX na parcelu XXX riadne nepresvedčil, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prináleží, že sa môže sa domáhať realizácie tohto svojho práva, pretože pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu mal overiť. Realizácia práva vecného bremena musí byť jednoznačná tak, aby bola nezameniteľná, vykonateľná a aby nad mieru nezaťažovala povinnú, teda žalovanú. Právo vyplývajúce z vecného bremena nemôže byť žalobcovi priznané vo väčšom rozsahu, než bolo v minulosti právnymi predchodcami zriadené. Realizácia tohto práva nemôže byť len na žiadosť a v rozsahu, v akom to žiada žalobca bez preukázania reálneho rozsahu jeho vzniku. Na uvedené je potrebné, aby prvoinštančný súd mal dostatok dôkazov od žalobcu. Geometrický plán, od ktorého žalobca odvodzuje rozsah svojho nároku (geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 8.11.1999) je geometrickým plánom na majetkové vysporiadanie parcely č. XXX a zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného bremena je v geometrickom pláne na parcele č. XXX, patriacej žalovanej, vykreslené červenou čiarou. Z geometrického plánu však nie je jednoznačne zistiteľné, prečo je zvolený ohraničený spôsob prechodu cez pozemok žalovanej, prečo výmera cesty je v rozsahu 3 metre, prečo prechádza tesne pred vchodom do rodinného domu žalovanej, akým spôsobom došlo k situovaniu vecného bremena a vôbec nie je zohľadnené, či tento geometrický plán je aktuálny aj po 20 rokoch, či v prírode je vzhľadom na možné zmeny takto vykreslené vecné bremeno vôbec zrealizovať. Odvolací súd vyhodnotil existenciu vecného bremena ako takého za sporné, a rovnako aj, či právo vyplývajúce z takto tvrdeného vecného bremena svedčí žalobcovi a či takto tvrdené právo je povinná žalovaná strpieť. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku a súvisiaci výrok o trovách konania podľa a (ďalej len „“) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie ustáliť skutkový stav na základe dôkazov, ktoré je povinný predložiť žalobca na preukázanie svojich tvrdení (žalobcovi svedčí povinnosť tvrdiť a dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného práva) a o nároku znova rozhodnúť.

7. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -154 z 20.12.2018 uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -198 z 12.3.2020 súd uznesením č. k. -204 z 27.4.2020 vyzval žalobcu, aby uviedol skutkové tvrdenia a námietky, ktoré doposiaľ v konaní nepredniesol, označil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a dôvodnosti uplatneného nároku

a predložil listinné dôkazy na preukázanie uvádzaných tvrdení. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu z 1.6.2020 pre potrebu ďalšieho konania v podstatnom uviedol, že vzhľadom k tomu, že K. J. zomrel v roku 1976 a T. J. v roku 2000, títo sa nemôžu k otázke vzniku a trvania vecného bremena práva prechodu osobne vyjadriť. Poukázal súčasne na okolnosť, že ak právny predchodca žalobcu T. J. postavil ešte pred rozdelením spoločnej parcely rodinný dom na tej jej časti, ku ktorej nie je iný prístup ako cez parcelu, na ktorej ešte skôr postavil dom jeho brat K. J., je logicky zrejmé, že išlo o právo prechodu ako také, teda právo prechodu ako peši, tak aj prechodu resp. prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, pretože v rámci výstavby rodinného domu sa musel právny predchodca žalobcu dostať na dotknutú parcelu peši ako aj zabezpečiť prevoz stavebného materiálu a po jeho dostavaní sa T. J. a členovia jeho rodiny k nemu museli vedieť dostať. Zvýraznil, že v prejednávanej veci ide o právo prechodu na parcelu, na ktorej je postavený rodinný dom, ku ktorému je nevyhnutné dostať sa každodenne peši, či osobným motorovým vozidlom a v prípade potreby (napr. oprava, rekonštrukcia rod. domu) aj nákladným motorovým vozidlom. Z tejto okolnosti potom vyvodzoval, že medzi právnymi predchodcami strán bolo právo prechodu ako peši, tak aj prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami zriadené a to v podobe in rem. K otázke rozsahu vecného bremena poukázal na vyjadrenie žalovanej, ktorá na pojednávaní 17.3.2015 okrem iného uviedla, že „potom, keď už bol postavený nový most, tak sa prechádzalo cez parcelu XXX na parcelu XXX, tak, ako som uvádzala občas, keď potrebovali niečo previesť, po tom priestore, ako je teraz zakreslený na geometrickom pláne“. Tvrdil preto, že až do roku 2012 bolo predmetné vecné bremeno vo vyššie uvedenom rozsahu aj realizované a žalovanou bez akýchkoľvek sporov trpené a jeho výkonom sa o ňom aj sám presvedčil aj potom, ako rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX nadobudol do svojho vlastníctva. Uvádzal, že do konania ním predloženým geometrickým plánom je ohraničený rozsah vecného bremena v nevyhnutnej miere tak, aby jeho realizácia bola čo do rozsahu nezameniteľná a vykonateľná a aby nad mieru nevyhnutnú pomerom žalovanú nezaťažovala. Preto je šírka cesty 3 m, čo je minimálny rozmer pre nákladné motorové vozidlo a jeho priebeh, resp. situovanie reaguje na priestorové usporiadanie stavieb nachádzajúcich sa na parcele č. XXX. K otázke rozsahu, v akom bolo vecné bremeno dohodnuté, navrhol opätovne dopočuť svedkov, ktorí boli v konaní už skôr vypočutí.

8. Žalovaná na výzvu súdu podľa uznesenia č.k. -213 z 3.6.2020 k týmto tvrdeniam a prípadným ďalším dôkazom v podstatnom uviedla, že medzi stranami sporu nebola nikdy žiadna ústna ani písomná dohoda o jeho vzniku. Tvrdila, že otec žalovanej chcel vymerať cestu a rozdeliť parcelu, ale žiaden právny predchodca sporových strán s tým nesúhlasil. Žalobca cez parcelu v jej vlastníctve prechádzal ako v minulosti, tak aj v súčasnosti tak, že na parcelu CKN XXX, k.ú. E. sa dostal cez parcelu CKN XXX, kde má spoluvlastnícky podiel ako aj cez parcelu CKN XXX. Žalovaná tento stav trpela, lebo aj sama prechádzala cez parcelu CKN XXX, na ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel po otcovi, no žalobcova mama a sestra nesúhlasili, aby prechádzal cez parcely, kde má svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca prechod v žiadnom prípade pravidelne nevyužíval a v súčasnosti využíva aj naďalej prechod cez parcelu CKN XXX. Tvrdila, že súdu nebolo zo strany svedkov, ani v spisovom materiáli preukázané, či medzi právnymi predchodcami strán sporu T. J. a K. J. vzniklo vecné bremeno. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti žaloby. Vyjadrenie žalobcu, že išlo v minulosti o právo prechodu ako takého je len dedukciou a prianím žalobcu. Šírku geometrickým plánom vymedzeného prechodu po parcele CKN č. XXX (3 m) označila za absolútne nerealizovateľnú, keďže šírka parcely, ktorá je vo vlastníctve žalovanej je v najužšom mieste iba 3,5 m a v zimnom období pri spadnutí snehu zo strechy sa tento priestor zúži na cca 2 m. V geometrickom pláne chýba určenie vzdialeností od hranice parcely CKN XXX a CKN XXX. Poukázala tiež na to, že sa v prospech žalobcu vzdala spoluvlastníctva z podielu o výmere 209 m2. Zotrvala na návrhu žalobu zamietnuť a žiadne návrhy na vykonanie dôkazov neoznačila.

9. V priebehu ďalšieho konania s ohľadom na zmeny výmer parcely CKN č. XXX a jej rozdelenie žalobca v nerozhodnutej časti upravil žalobný petit tak, že sa po úprave domáhal uloženia povinnosti žalovanej strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk, Českej Lipy 7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného dňa 25.9.2020 pod č. G1-775/2020 a to na podklade nového do konania predloženého geometrického plánu. Túto zmenu súd pripustil na pojednávaní uznesením z 25.5.2021. Súčasne poukazoval na potrebu zhodnotenia všetkých okolností prípadu, predovšetkým že právni predchodcovia

strán boli bratmi - dvojičkami, ktorí si za manželky zobrali dve sestry; že ich blízky rodinný vzťah ktorých vyústil v 60-tych rokoch do rozhodnutia v čase keď dotknuté pozemky neboli rozdelené, postaviť si v susedstve rodinné domy s tým, že T. J. bude na prístup k svojmu rodinnému domu využívať pozemok brata K. J., ako jediný možný prístup. Oba rodinné domy postavili právni predchodcovia účastníkov konania na zabezpečenie bývania pre svoje rodiny s vedomím, že na ich miesto určite nastúpia ich právni nástupcovia a to aj včítane práva prechodu medzi nimi dohodnutého. Uvedená zásadná okolnosť podľa žalobcu logicky svedčí o tom, že v danej veci bolo dohodnuté vecné bremeno in rem a nie in personam, a že právo prechodu bolo dohodnuté v neobmedzenom rozsahu, rešpektujúc miestne pomery na parcele CKN č. XXX. Rodinný dom na parcele CKN č. XXX nadobudol žalobca darom od svojich starých rodičov T. a I. J., ktorých žalobca pravidelne navštevoval a preto mu boli dobré známe aj pomery týkajúce sa prístupu k rodinnému domu formou prechodu a prejazdu cez parcelu žalovanej bez akýchkoľvek obmedzení. Prechod v navrhovanom rozsahu nevyužíval len napr. žalobca a jeho rodičia, ale aj ďalšie deti T. J., ktoré ho pravidelne navštevovali a až k jeho rodinnému domu, teda na parcelu CKN č. XXX prichádzali svojimi motorovými vozidlami. Žalobca tak nemal dôvod pochybovať o tom, že by mal mať do budúcna problém s prístupom k svojmu rodinnému domu. Týmito okolnosťami rozporoval úvahu odvolacieho súdu, že ak sa žalobca dozvedel o práve prechodu len na základe ústneho tvrdenia jeho právneho predchodcu a v tomto práve a jeho rozsahu sa riadne nepresvedčil, nemôže byť v dobrej viere, že mu toto právo patrí. Táto úvaha by bola na mieste, ak by rodinný dom na parcele CKN č. XXX nadobudla osoba, neznalá pomerov. K otázke rozsahu vecného bremena poukázal na to, že parcela CKN č. XXX/X, k.ú. E. slúži aj žalovanej na prejazd na zadnú časť jej parcely, o čom svedčia betónové pásy umiestnené na dotknutom pozemku žalovanej.

10. Súd opätovne vec prejednal na pojednávaní dňa 25.5.2021 a to za účasti oboch strán sporu, v závere ktorého vydal vo veci tento rozsudok. V rámci dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd na nariadených pojednávaniach vypočul strany sporu ako aj svedkov P. Q., I. J., P. J., F. J., T. J., P. J., T. A., F. J., P. V. a oboznámil sa s listinných dôkazmi: listy vlastníctva č. XXX, XXX vedené pre k. ú. E., geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 5.11.1999 vyhotovený spoločnosťou GEODÉZIA, a.s. Prešov, pobočka 341, Dlhý rad 16, Bardejov, rozhodnutie Miestneho národného výboru E. značka XX/XXXX-V. zo dňa 25.1.1966, notárska zápisnica N 44/2000, Nz 40/2000 spísaná na notárskom úrade v Bardejove JUDr. Ľudmilou Hošíkovou dňa 8.3.2000, prípis Mestského úradu B. o zmene priezviska žalovanej, notárska zápisnica N 113/1998, Nz 97/98 napísaná na notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru, výpis z pozemkovej knihy záp. č. XX a záp. č. XX k.ú. E., notárska zápisnica N 598/2002, Nz 678/2002 zo dňa 6.9.2002 spísaná JUDr. Martou Vaľkovou, ktorou bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN č. XXX, obsah geometrického plánu č. XXXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 7.2.1989 pod č.l. XX, správa OÚ Bardejov zo dňa 23.1.2018, rozhodnutie Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 563/1976, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -198 z 12.3.2020, geometrický plán vyhotoviteľa GEO-PRAC, Jozef Pavúk, Českej Lípy 7, 085 01 Bardejov, č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 23.9.2020, aktuálne výpisy z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX, k.ú. E., vyňatok z katastrálnej mapy č.l. XXX a ostatným obsahom spisu. Dokazovaním bol vo veci zistený nasledovný skutkový stav.

11. Žalobca pri svojom výsluchu tvrdil, že v minulosti tvorili parcely CKN č. XXX a XXX jeden pozemok, ktorý si starý otec žalobcu (T. J.) a otec žalovanej (K.Á. J.) rozdelili za účelom výstavby rodinných domov, pričom súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o práve prechodu starého otca žalobcu po pozemku otca žalovanej na svoj pozemok, Táto dohoda sa mala realizovať až do roku 2012. Tvrdil, že jeho právny predchodca sa v súvislosti s reguláciou miestneho potoka finančne podieľal na výstavbe mosta slúžiaceho na prístup z hlavnej cesty na parcelu žalovanej CKN č. XXX a nadväzne na parcelu žalobcu CKN č. XXX. Uvádzal, že spory o užívanie práva prechodu po parcele CKN č. XXX v minulosti neboli a že na parcele CKN č. XXX, mal mať ešte jeho právny predchodca v minulosti postavenú drevenú stavbu

- sýpku zakreslenú aj na doloženom geometrickom pláne, ktorá bola situovaná pri vstupe na parcelu CKN č. XXX z hlavnej cesty. Pripúšťal, že v súčasnosti využíva pri prechode na parcelu CKN č. XXX pozemky, ktoré užíva jeho matka (t.j. parcely CKN č. XXX a XXX).

12. Žalovaná pri svojom výsluchu tvrdila, že v minulosti tvorili parcely CKN č. XXX a 190 jeden pozemok, na ktorom stál v minulosti pred jej domom starý hlinený dom, kde ich právni predchodcovia, T. J. a K. J., vyrastali. Jej právny predchodca, K. J., postavil v roku 1962 povyše hlineného domu terajší dom, v ktorom žalovaná býva. Tvrdila, že starý otec žalobcu o niekoľko rokov neskôr postavil na terajšej parcele CKN č. XXX bez stavebného povolenia vlastný rodinný dom. Pripustila, že pri výstavbe domu na parcele CKN XXX sa využíval prechod aj cez parcelu CKN č. XXX, ale nie tak, ako bol prechod

vyznačený na žalobcom predloženom geometrickom pláne, ale poza sypance po hranici s parcelou CKN č. XXX, následne medzi starým hlineným domom a novým domom na parcele CKN č. XXX, potom poza jej dom situovaný na parcele CKN č. XXX - popri hranici s parcelou CKN č. XXX. Uvedený prechod sa mal využívať do začiatku 80-tych rokov a cez potok realizovať cez starý drevený most stojaci na mieste súčasného železobetónového mosta. Uvádzala, že nový most cez potok staval brat žalovanej a finančne na jeho výstavbu prispel aj starý otec žalobcu sumou 1 000,- Sk. Pripúšťala tiež, že po výstavbe nového mosta starý otec žalobcu občasne (autom) využíval prechod po tomto moste a to po priestore vyznačenom na geometrickom pláne predloženom žalobcom. Tvrdila tiež, že medzi parcelami CKN č. XXX, XXX, XXX a XXX v minulosti nebolo žiadne oplotenie, navzájom sa užíval prechod cez tieto pozemky, čím si obyvatelia žijúci na týchto parcelách skracovali cesty. Poukazovala na to, že o údržbu pozemku parcela CKN č. XXX sa žalobca nestará, hoci tam chce mať právo prechodu, tento prechod vôbec nevyužíva, v dome na parcele CKN č. XXX nebýva a rovnako dlhodobo nevyužíval ani sypanec pôvodne postavený na jej pozemku, ktorý bol odstránený v r. 2010.

13. Svedok P. Q., bez príbuzenského vzťahu k stranám konania osvedčoval, že právny predchodca žalobcu užíval pozemok žalovanej na prístup k svojmu pozemku a to od hlavnej cesty cez most a pozemok žalovanej na vlastný pozemok, kde mal postavený dom. Tvrdil, že betónový most cez potok na pozemok žalovanej, ktorý nahradil pôvodný drevený most, staval P. J. (brat žalovanej) a druhý jeho menovec P. J. (ujo žalobcu). Svedčil tiež, že obidva pozemky v minulosti tvorili jeden pozemok, ploty na hraniciach pozemkov v susedstve boli postavené v 70-tych rokoch, ako aj že spory medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami pri užívaní opísaného prechodu na parcelu žalobcu v minulosti neboli.

14. Svedkyňa I. J., stará matka žalobcu v podstatnom uvádzala, že počas svojho života najskôr bývala v dnes zbúranom dome stojacom na terajšej parcele CKN č. XXX, v priebehu 60-tych rokov sa presťahovala s manželom do novopostaveného domu. Na prístup k nemu využívala parcelu teraz vo vlastníctve žalovanej, pričom sa s manželom podieľali sa na výstavbe betónového mosta cez potok.

15. Svedok P. J., bratranec žalovanej a ujo žalobcu vo svojej výpovedi uvádzal, že do roku 1985 žil v dome postavenom jeho otcom na parcele CKN č. XXX. Svedčil, že v minulosti išlo o jeden pozemok, ktorý si dvaja bratia rozdelili ústnou dohodou a postavili na nich domy. Tvrdil tiež, že v minulosti medzi týmito pozemkami neboli žiadne ploty, chodilo sa po nich voľne a v čase výstavby domu na terajšej parcele CKN č. XXX ako aj v neskoršom období sa cez pozemok žalovanej CKN č. XXX pravidelne prechádzalo. Svedčil o tom, že na výstavbe železobetónového mosta cez potok sa osobne podieľal, ďalej o finančnej účasti svojho otca (právneho predchodcu žalobcu) na tejto výstavbe. Na základe rodičmi sprostredkovaných poznatkov uvádzal, že právni predchodcovia strán najskôr zvažovali vytvorenie prístupu na parcelu CKN č. XXX cez záhradku pred domom žalovanej a poza jej dom, avšak pre nesúhlas matky žalovanej bola cesta vedená okolo domu žalovanej, tak ako je vyznačená na geometrickom pláne.

16. Svedkyňa F. J., matka žalobcu v podstatnom uvádzala, že v minulosti sa k domu jej otca na terajšej parcele CKN č. XXX bolo možné dostať len cez pozemok žalovanej a tento prechod sa využíval pokým žil jej otec. Svedčila, že žiadne väčšie spory medzi jej rodičmi a rodičmi žalovanej ohľadne užívania parciel neboli, na výstavbe mosta cez potok na pozemok žalovanej sa mal podieľať aj jej otec, a že plynovú prípojku k domu žalobcu na parcele CKN č. XXX umožnila viesť cez svoj pozemok, pretože žalovaná nedovolila, aby bol plyn vedený cez parcelu CKN č. XXX.

17. Svedok T. J., ktorý je ujom žalobcu svedčil, že do roku 1975 býval v dome žalobcu, pri návštevách svojich rodičov vždy chodieval autom cez pozemok žalovanej až k domu na parcele CKN č. XXX, a že k zmene tejto situácie prišlo až v posledných rokoch, kedy žalovaná cestu prehradila. Svedčil, že v minulosti medzi pozemkami žalobcu a žalovanej neboli žiadne ploty, na parcelu CKN č. XXX neexistovala iná cesta ako cez parcelu CKN č. XXX a len v priebehu času bola urobená od parcely vlastnícky patriacej matke žalobcu (CKN č. XXX) bránička na prechod k domu žalobcu.

18. Svedok P. J., ktorý je bratom žalovanej svedčil, že terajšie parcely CKN č. XXX a XXX pôvodne tvorili jeden pozemok, ktorý bol rozdelený ešte starým otcom žalovanej a prastarým otcom žalobcu. Svedčil, že pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcu bol pôvodne záhradou a že v minulosti sa na terajšiu parcelu CKN č. XXX prechádzalo cez pozemok teraz tvoriaci parcelu CKN č. XXX, keďže medzi právnymi predchodcami strán sporu existovala dohoda o tom, že pokiaľ rodičia žalovanej dovolia

prejsť starým rodičom žalobcu cez svoj pozemok, títo obdobne umožnia rodičom žalovanej otáčať sa s vozmi na svojom pozemku. Uvádzal tiež, že v čase výstavby domu na parcele CKN č. XXX starý otec žalobcu prevážal stavebný materiál cez pôvodný drevený most ponad potok a následne cez pozemok žalovanej, pretože iný prístup na danom mieste nemal.

19. Svedok T. A., bez príbuzenských väzieb k stranám sporu, svedčil, že v minulosti boli vzťahy medzi právnymi predchodcami strán dobré, nikto sa nehádal, ploty medzi predmetnými pozemkami najskôr neboli a preto sa po nich aj chodilo rôznymi cestami. Uvádzal, že keď sa chcel starý otec žalobcu dostať k svojmu domu, prechádzal aj cez pozemok, ktorý teraz vlastnícky patrí žalovanej.

20. Svedok F. J., brat žalovanej k veci uvádzal, že právo prechodu mal žalobca iba preto, že im jeho rodina dovolila tadiaľ prechádzať, pokiaľ si nevysporiadajú vlastný prístup. Popieral existenciu dohody medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanej ohľadne práva prechodu po parcele CKN č. XXX tvrdiac, že jeho otec (otec žalovanej) navrhoval vymerať spoločnú cestu a ostatný pozemok rozdeliť na polovicu, zatiaľ čo starý otec žalobcu chcel svoju polovicu pôvodného pozemku užívať a súčasne polovicu teraz vlastnícky patriacu žalovanej užívať ako cestu k svojmu pozemku, s čím otec svedka (a súčasne žalovanej) nesúhlasil. Uvádzal, že na parcelu CKN č. XXX chodili právni predchodcovia žalobcu cez ich dvor a rovnako aj cez svoje pozemky, podľa toho, ako im to vyhovovalo. Poukazoval na to, že pri výstavbe terajšieho oplotenia na parcele CKN č. XXX bol žalovanou ponechaný priestor, ktorý mal rodine žalobcu umožniť prístup na parcelu CKN č. XXX po parcelách vlastnícky patriacich rodine žalobcu. K výstavbe železobetónového mosta cez potok uvádzal, že jeho výstavbu realizoval v roku 1985, pri stavbe mu pomáhal nebohý kolega z práce a jeden krát aj P. J., že na výstavbu mosta finančne prispela aj rodina právneho predchodcu žalobcu sumou 200,- Kčs, pretože chceli, aby bol most spoločný. Tvrdil, že pri výstavbe domu žalobcu bol používaný pozemok žalovanej z dôvodu, že cez iný most nemohlo prejsť nákladné auto s ťažkým materiálom, v minulosti medzi pozemkami ploty neboli, preto sa chodievalo aj poza dom žalovanej, ale keď pred domom žalovanej bola vytvorená záhradka začalo sa najmenej pred 30 rokmi prechádzať cez pozemok žalovanej spôsobom, ktorý tvrdí žalobca.

21. Svedok P. V. v blízkom vzťahu so žalovanou uvádzal, že približne od roku 2010 žalobca cez pozemok žalovanej neprechádzal a to ani peši, žalobca používa k svojmu domu len prechod cez dvor svojich rodičov, t. j. poza dvor, ktorý je vo vlastníctve žalovanej.

22. Ohliadkou na mieste samom 2.11.2017 bolo zistené, že prístup do nehnuteľnosti žalovanej (CKN č. XXX) je možný cez železobetónový most, ktorý ide od hlavnej cesty a tento prebieha popri dome žalovanej č. XX po ľavej strane. Po pravej strane tejto cesty sú dve budovy, sčasti murované, sčasti drevené, za domom č. XX, sa nachádza dvor. Pozemok žalovanej je oplotený a oddeľuje parcely vlastnícky patriace žalobcovi od parcely vlastnícky patriacej žalovanej. Súčasný vstup k domu č. XX na parcele CKN č. XXX je možný od pozemku, kde je postavený dom matky žalobcu č. XX, tým spôsobom, že na pozemku žalovanej bol ponechaný priechod asi o šírke 2,5 až 3 m; bolo tiež zistené, že štrk na okraji pozemku žalovanej CKN č. XXX bráni prechodu k domu č. XX na parcele CKN č. XXX.

23. Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z geometrických plánov č. XXXXX-XXX-XXX-XX zo 7.2.1989 a č. XXXXXXXX-XXX/XX z 5.11.1999, ako aj z výpisov z pozemnoknižných vložiek č. XX a XX, k.ú. E. vyplýva, že ako parcela CKN č. XXX, tak aj parcela CKN č. XXX čerpajú z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a mpč. XX. Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XX bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX pre k.ú. E. a ako jej pôvodní podieloví spoluvlastníci boli vedení pod B 19/a P. V. v 4/56-inách, pod B 19/c T. V. v 4/56-inách, pod B 19/d P. V. /ž. I. O./ v 4/56-inách, pod B 20/a P. V. v 3/56-inách, pod B 20/c T. V. v 3/56-inách, pod B 20/d P. V. v 3/56-inách, pod B 21/a T. J. v 14/56-inách titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX, pod B 21/b K. J. v 14/56-inách titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX, pod B/22 na mene P. V. v 7/56-inách. Obdobné platí aj o pozemnoknižnej parcele mpč. XX, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX pre k.ú. E. a ako jej pôvodní podieloví spoluvlastníci boli vedení pod B8 F. X. rod. J. v 2/4-inách titulom daru 18.9.1946 č.d. XXX, pod B 9/a T. J. v 1/4-ine titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX, pod B 9/b K. J. v 1/4-ine titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX.

24. Žalobca sa stal vlastníkom parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 838 m2, k. ú. Lukavica, vedenej na LV č. XXX na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného vo forme notárskej zápisnice, notárkou JUDr. Martou Vaľkovou dňa 6.9.2002 pod N 598/2002, Nz 678/2002. V predmetnom osvedčení okrem iných aj žalovaná ako potencionálna dedička tejto parcely

vyhlásila, že súhlasí s jej majetkoprávnym vyporiadaním a uznáva dobromyseľnú držbu žalobcu k vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorej je postavený rodinný dom, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. Vlastníctvo k domu súp. č. XX postavenom na parcele CKN č. XXX žalobca nadobudol darovacou zmluvou z 25.3.1998 spísanou formou notárskej zápisnice N 113/98 Nz 97/1998 od svojich starých rodičov - T. J. a I. J.Á..

25. Z rozhodnutia Miestneho národného výboru E., zn. 18/1966-Výst. z 25.1.1966 vyplýva, že na parcelách vedených pod EN č. XX/X a XX bola T. J. - starému otcovi žalobcu povolená stavba rodinného domu skladajúceho sa z 2 izieb, kuchyne a špajze s dátumom ukončenia stavby 1.7.1968.

26. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. XXX, k.ú. E. po prevode spoluvlastníckych podielov vedených na LV č. XXX na matku T. J. v 4/8-inách, a na súrodencov P. J., F. J. a T. J., u každého v podiele 1/8-ine a to darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 44/2000 Nz 40/2000. Ešte predtým bola žalovaná vedená ako spoluvlastníčka parcely CKN č. XXX, k. ú. E. a domu súp. č. XX v podiele 1/8-iny na základe rozhodnutia o dedičstve D 563/76, zapísaného pod pol. v. z. 3/77, čo vyplýva z úplnej kópie LV č. XXX obsiahnutého v spise. Z pripojených kópií identifikácií parciel vyhotovených v súvislosti s označeným dedičským rozhodnutím, obsahu rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 563/76 z 1.2.1977, právoplatného 21.2.1977 v spojení s kópiou pôvodného LV č. XXX (č.l. 115 spisu) súd ďalej zistil, že parcela teraz CKN č. XXX bola zapísaná na základe pol. v. z. 11/79 prečíslovaním parcely EN č. XX/X - dom a dvor o výmere 628 m2, ktorá bola pri prejednaní dedičstva označená za identickú s pozemnoknižnou parcelou mpč. XX o výmere 575 m2 zapísanou v pozemnoknižnej vložke č. XX. Naopak pozemnoknižná parcela mpč. XX o výmere 791 m2 zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX bola identifikáciou parciel č. XXXX zo 6.12.1976 vyhodnotená ako neidentická so stavom v evidencii nehnuteľností s poznámkou, že „k majetkoprávnemu vysporiadaniu treba vyhotoviť geometrické plány! Časť parcely mpč. XX - EN č. XX/X je vlastnícky vysporiadaná listom vlastníctva číslo XX“.

27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX v stave aktuálnom ku dňu vydania rozhodnutia vyplýva, že parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 843 m2, bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX - X/XXXX z 28.1.2019 - I. XXXX/XXXX rozdelená na parcely CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2 a č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2. Z tohto právneho stavu vychádza aj následne žalobcom doložený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk, Českej Lipy 7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného dňa 25.9.2020 pod č. G1-775/2020, na podklade ktorého sa následne žalobca domáhal svojho žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2.

28. Podľa a v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

29. Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

30. Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), do doby podľa odsekov 1 a si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

31. Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať

alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

32. Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

33. Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz obdobne ), vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

34. Podľa prechodného ustanovenia a v znení účinnom od 1.4.1983 (pôvodne označeného ako ), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

35. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci spočíva vo vecno-právnom obmedzení vlastníckeho práva k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Z vecného bremena in rem vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Vecné bremená in rem sú charakteristické tým, že sa viažu k nehnuteľnosti (napr. k pozemku) spravidla na neobmedzenú dobu, zakladajú právo k cudzej veci na základe úzkeho vymedzenia, čo do rozsahu a účelu a slúžia na lepšie využitie nehnuteľnosti. V prípade, že s vlastníctvom veci je spojené oprávnenie z vecného bremena platí, že so zmenou vlastníctva prechádza na nového vlastníka aj toto oprávnenie. Osoba oprávnená z vecného bremena sa môže na súde domáhať aj uloženia povinnosti vlastníkovi, prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zdržať sa rušenia výkonu tohto práva. Právo prechodu alebo právo prejazdu v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo ako aj motorovým vozidlom.

36. Ustanovenie v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz veta druhá) umožňuje nadobudnutie vecného bremena (práva zodpovedajúce vecnému bremenu) aj jeho výkonom (vydržaním) za obdobného použitia ustanovenia (predtým ) Predpoklady pre vydržanie vecného bremena sú teda rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby sa započítava i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predmetom vydržania môže byť len také právo, ktoré môže byť vecným bremenom, teda právo, ktoré je spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Subjektom vydržania môžu byť fyzické osoby a právnické osoby vrátane štátu. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľa domnieva, že existuje. Vydržacia doba je pri vecnom bremene týkajúcom sa nehnuteľnosti desaťročná. Vydržať možno vecné bremeno s účinkami in rem aj in personam.

37. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych inštancií vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka

susediaceho (panujúceho pozemku) toto právo vykonáva oprávnene (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zn. (ZSP 64/2000). Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medzi iným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, predmetom dokazovania a posudzovania byť môže. V prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 1.3.2011).

38. Konajúci súd po zrušení rozsudku č. k. -154 z 20.12.2018 v odvolacom konaní opätovne posúdil všetky dokazovaním preukázané skutkové okolnosti prípadu s prihliadnutím na vo veci nesporné skutkové okolnosti a výsledky doplneného dokazovania navrhnutého žalobcom na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení č.k. -204 z 27.4.2020 vydanú v intenciách úlohy uloženej konajúcemu súdu v odvolacom konaní a dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu o vzniku a existencii ním tvrdeného vecného bremena žalovanej ako vlastníčky parcely CKN č. XXX/X, spočívajúceho v práve prechodu in rem v prospech žalobcu ako vlastníka parcely CKN č. XXX, všetko k.ú. E.. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( v spojení s ). Kto tvrdí ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na znenie v zmysle ktorého môže súd vykonávať dôkazy len na návrh strán a jeho iniciatíva je v tomto smere (až na výnimky - pozri ) vylúčená.

39. V okolnostiach prípadu žalobca aktuálne prerokúvaným nárokom požadoval uloženie povinnosti žalovanej strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX tvrdiac, že v minulosti došlo u jeho právneho predchodcu T. J., ktorý bol starým otcom žalobcu k vydržaniu tohto práva jeho dlhodobým výkonom. Ako bolo vyššie uvedené, nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu, z ktorého oprávnený subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ani po zrušení rozsudku č. k. -154 z 20.12.2018 uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -198 z 12.3.2020 však žalobca nenavrhol dostatočné dôkazy na preukázanie tejto podmienky vzniku ním tvrdeného vecného bremena.

40. Medzi stranami bolo nesporné, že v dávnej minulosti tvorili terajšie parcely vo vlastníctve žalobcu a žalovanej (parcely CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX, k.ú. E.) jeden pozemok a že o stranami sporu tvrdenom (právnom) rozdelení pôvodných nehnuteľností, z ktorých čerpajú označené parcely nebola spísaná a ani registrovaná žiadna písomná zmluva. Záveru, že takýto písomný právny úkon medzi právnymi predchodcami strán v minulosti uzavretý nebol zodpovedá aj obsah svedeckých

výpovedí, vrátane svedka žalujúcej strany P. J.. Hoci žiadna zo strán sporu nespochybňovala, že užívanie celej plochy bolo medzi právnymi predchodcami strán sporu (T. J. a K.H. J.) dohodou rozdelené a to najneskôr v 60-tych rokoch minulého storočia, k právne účinnému rozdeleniu spoluvlastníctva v čase vzniku takejto zrejme ústnej dohody v tom čase nedošlo. Z dokazovania taktiež vyplýva, že právny predchodca žalobcu realizoval výstavbu svojho domu na terajšej parcele CKN č. XXX, k.ú. E. v rokoch 1966-1968. Bolo to v čase, keď teraz vedené parcely CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX, k. ú. E. neexistovali a pozemkové vlastníctvo právnych predchodcov strán sporu bolo vedené v pozemnoknižných vložkách č. XX a XX, k.ú. E. ako mpč. XX a XX, vo vzťahu ku ktorým boli ako právny predchodca žalobcu (T. J.) tak aj právny predchodca žalovanej (K. J.) vedení ako spoluvlastníci a to titulom daru zo 14.2.1948 č.d. XXX. To znamená, že v čase výstavby domu súp. č. XX T. J. na území terajšej parcely CKN č. XXX, k.ú. E., bol menovaný súčasne spoluvlastníkom parciel, z ktorých čerpajú parcely aktuálne vo vlastníctve žalovanej, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha uplatneného žalobného nároku (pozri aj bod 25. odôvodnenia rozsudku). Výkon oprávnenia spoluvlastníka užívať nehnuteľnosť, ktorá je v jeho podielovom spoluvlastníctve však vylučuje vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pretože takéto právo môže vzniknúť len k veci, ktorá oprávnenému z vecného bremena vlastnícky a ani spoluvlastnícky nepatrí. Preto pre posúdenie vzniku tvrdeného vecného bremena sú právne irelevantné tvrdenia žalobcu o využívaní parcely teraz CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2 starým otcom žalobcu na prívoz stavebného materiálu potrebného k výstavbe domu nákladnými autami.

41. Súd aj na naďalej zastáva záver, konštatovaný už v jeho skoršom rozsudku č. k. -154 z 20.12.2018, že k zmene právnej situácie pri využívaní terajšej parcely CKN č. XXX/X starým otcom žalobcu došlo až zápisom vlastníckych práv v prospech žalovanej, t. j. jej matky ako aj jej súrodencov k parcele CKN č. XXX (pred prečíslovaním evidovanej pod č. EN XX/X - pol. v. z. XX/XX) na list vlastníctva č. XXX na podklade rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 563/76 z 1.2.1977, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.2.1977 vo veci prejednania dedičstva po nebohom K. J., pod pol. v.z. 3/77, v dôsledku čoho prestal byť T. J. ďalej vedený ako spoluvlastník plochy tvoriacej parcelu CKN č. XXX. Keďže vlastníctvo tejto parcely žalovanou nebolo medzi stranami v konaní po celý čas sporné, súd zastáva názor, že týmto momentom (právoplatnosťou rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 563/76 z 1.2.1977) mohla začať právnemu predchodcovi žalobcu plynúť vydržacia doba potrebná pre vznik ním tvrdeného práva prechodu. Medzi stranami síce nebolo sporné, že až do roku 2012 T. J. a členovia jeho rodiny prechod cez terajšiu parcelu CKN č. XXX/X k parcele CKN č. XXX a domu na ňom postavenom v istej miere využívali, sporná však bola medzi stranami intenzita využívania tohto práva a hlavne existencia právneho dôvodu tohto ich konania. Pred tým, ako by bolo potrebné v danej veci skúmať rozsah (resp. povahu a intenzitu) žalobcom tvrdeného vecného bremena, z ktorého existencie žalobca vychádza, bolo vzhľadom na spornosť jeho samotného vzniku z jeho strany potrebné preukázať, či bol u jeho právneho predchodcu prítomný konkrétny právny dôvod, na základe ktorého mohol byť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v dobrej viere, že mu voči žalovanej patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena. Zatiaľ čo žalobca v tomto smere tvrdil existenciu ústnej dohody o vzniku vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, žalovaná dohodu s takýmto obsahom popierala a pripúšťala iba faktický stav vyplývajúci zo skutočnosti, že medzi pozemkami v dotknutom území v minulosti neboli žiadne ploty a preto jeho obyvatelia vzájomne využívali na prístup k svojim obydliam rôzne cesty a to aj po pozemkoch, ktoré im vlastnícky nepatrili.

42. Po opätovnom zhodnotení výsledkov dokazovania je však nutné konštatovať, že tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody medzi jeho starým otcom (T. J.) a otcom žalovanej (K. J.), zakladajúcej trvalé právo prechodu cez terajšiu parcelu CKN č. XXX/X pre každého (aj budúceho) vlastníka parcely teraz vedenej ako CKN č. XXX, v konaní preukázané nebolo. V tomto smere je potrebné opätovne poukázať na vyššie spomínanú skutočnosť, že počas života právneho predchodcu žalovanej (K. J.) bolo pozemkové vlastníctvo v spoluvlastníctve právnych predchodcov strán sporu a preto akákoľvek ústna dohoda o spôsobe využitia dotknutého územia v tom čase nemohla zakladať vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že má právo prechodu cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Takáto dohoda medzi nimi nemohla vzniknúť ani po roku 1977, keďže k zániku tohto ich spoluvlastníctva (jeho evidencie) vo vzťahu k parcele teraz vedenej ako CKN č. XXX/X došlo až po smrti K. J.. Svedkovia vypočutí v konaní na návrh žalobcu v podstate preukazovali užívanie prechodu právneho predchodcu žalobcu po pozemku žalovanej a svedok P. J. (brat žalovanej) len potvrdzoval dohodu medzi starými rodičmi žalobcu a rodičmi žalovanej (t. j. z času ešte trvajúceho spoluvlastníctva oboch strán k pozemkom v záujmovom území), ktorej obsahom malo byť umožnenie prechodu starým rodičom žalobcu po pozemku, ktorý

užívali za predpokladu recipročného umožnenia využitia pozemku užívaného starými rodičmi žalobcu. Uvedené však z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalobcom nepostačuje pre záver, že právny predchodca žalobcu bol so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v dobrej viere, že mu voči žalovanej a jej právnym predchodcom patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena vo vzťahu k veci v cudzom vlastníctve.

43. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že skutočnosť výstavby rodinných domov predchodcami strán na zabezpečenie bývania pre svoje rodiny na pozemku v ich spoluvlastníctve logicky svedčí o tom, že v danej veci bolo dohodnuté vecné bremeno in rem a nie in personam a to v neobmedzenom rozsahu, rešpektujúcom miestne pomery na parcele CKN č. XXX. Skutočnosť, že strany konania a hlavne ich právny predchodcovia boli skutočne blízkymi príbuznými naopak v reálnych podmienkach mohlo viesť k umožneniu vzájomného prechodu k jednotlivým obydliam v dotknutom území aj bez konkrétnej dohody, ktorá by zakladala vznik a existenciu vecného bremena, a mohlo byť realizované aj len na faktickom tolerovaní vzájomného (recipročného) konania. Na preukázanie podmienok vydržania sporného vecného práva k cudzej veci s prihliadnutím na usmernenie odvolacieho súdu v jeho uznesení č. k. -198 z 12.3.2020 nepostačuje ani čiastočná finančná spoluúčasť T. J. na výstavbu železobetónového mosta cez potok pri vstupe na parcelu CKN č. XXX v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyplývajúca z výpovedí svedkov. Zo strany žalobcu tak nebolo podľa názoru súdu v konaní postačujúcimi dôkazmi preukázané, že by on alebo jeho právny predchodca so zreteľom na všetky okolnosti žil počas celej vydržacej doby (t. j. minimálne 10 rokov) v oprávnenom omyle, že mu právo prechodu cez pozemok v cudzom vlastníctve (t.j. žalovanej) patrí. Žalobca v konaní ani netvrdil a už vôbec nepreukazoval, že by on sám splnil všetky predpoklady vydržania práva prechodu po parcele CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX, pričom v tomto smere súd poukazuje aj na bod 10. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove -198 z 12.3.2020, s ktorými sa stotožňuje. Podľa názoru súdu v danom prípade chýba preukázanie jednej z podmienok pre vydržanie ním špecifikovaného vecného bremena a to dobromyseľnosť takéhoto výkonu práva. Skutočnosť, že takýto výkon práva bol zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov do istého času a v istej intenzite tolerovaný ešte neznamená splnenie podmienok vydržania takéhoto vecného práva. Navyše nesporné medzi stranami bolo, že minimálne od 70-tych rokov minulého storočia žila matka žalobcu v susedstve parcely CKN č. XXX a užívala parcely teraz vedené ako CKN č. XXX a XXX, k.ú. E., ktoré majú aj spoločnú hranicu s parcelou CKN č. XXX. Minimálne od tohto času potom právny predchodca žalobcu využíval aj prechod na svoju parcelu CKN č. XXX cez parcely CKN č. XXX a XXX. Je potom logické, že prechod cez parcelu žalovanej teraz CKN č. XXX spôsobom vyznačeným v geometrickom pláne od toho času využíval menej intenzívne, ako tomu bolo v čase, keď ho využíval ako spoluvlastník pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a XX pri výstavbe rodinného domu súp. č. XX. Toto právne posúdenie realizované okresným súdom v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu nie je spôsobilá zvrátiť ani dodatočná argumentácia žalobcu v jeho podaniach z 1.6.2020 a 24.5.2021. Opätovný výsluch matky žalobcu k rozsahu tvrdeného vecného bremena preto vôbec nebol potrebný, nakoľko nedošlo k preukázaniu vzniku a existencie akéhokoľvek vecného bremena žalobcu ako vlastníka parcely CKN č. 190 k žalovanej ako aktuálne výlučnej vlastníčke parcely CKN č. XXX/ X, k.ú. E..

44. Na základe uvedeného súd pri rešpektovaní záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove vyjadreného uznesení č. k. -198 z 12.3.2020 žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu i ním tvrdenom vzniku a existencii vecného bremena in rem spočívajúcom v povinnosti žalovanej strpieť výkon práva prechodu žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk, Českej Lipy 7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného dňa 25.9.2020 pod číslom G1-775/2020 aj čo do aktuálne prejednávaného zvyšku zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol vychádzajúc z a , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V kontexte uvedeného súd predovšetkým zohľadnil návrh žalovanej prezentovaný na pojednávaní konanom 25.5.2021, ktorá priznanie náhrady trov konania voči žalobcovi

pre prípad jej úspechu vo veci nežiadala. Súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie preto rozhodol tak, že celkovo v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.