Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-97-2025.pdf
PDF · 123.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/97/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, G., proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 1.959,13 eura s príslušenstvom, sudkyňou H. A. F., takto
r o z h o d o l :
I.Súd žalobu zamieta.
II.Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.232,89 eura s 10 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.232,89 eura od 8.10.2025 do zaplatenia. Dňa 28.10.2025 doručil súdu rozšírenie žaloby a uplatňoval si zaplatenie istiny vo výške 679,20 eura s 10 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 679, 20 eura od 17.10 2025 do zaplatenia, istiny vo výške 7,04 eura s 10 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,04 eura od 17.10 2025 do zaplatenia, istiny vo výške 40 eur s 10 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,04 eura od 17.10 2025 do zaplatenia. Nárok si uplatňoval titulom náhrady škody.
2. Žalobu a rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný odúčtoval z jeho účtu stavebného sporenia 4547055601 sumu 1.232,89 eura na základe exekučného príkazu 433EX1213/22. Žalobca majiteľom predmetného účtu nie je, účet je uvedený v zmluve o úvere na bývanie je úverový účet, kde má povinnosť uhrádzať splátky úveru. Žalovaný tak odúčtoval finančné prostriedky jeho uhradených splátok úveru na bývanie z úverového účtu, kde uhrádza splátky a plní záväzky, pričom žalobca nemá žiadnu pohľadávku z predmetného účtu, tým porušil žalovaný zmluvu o úvere na bývanie a spôsobil žalobcovi škodu. V rozšírení žaloby uviedol, že žalovaný odúčtoval z jeho účtu stavebného sporenia 4547055601 sumu 679,20 eura, následne sumu 7,04 eura, a sumu 20 eur titulom poplatku.
3. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, uviedol, že žalobca nepreukázal akú zákonnú alebo zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť, poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36Csp/201/2022, k odúčtovaniu peňažných prostriedkov nedošlo svojvoľne, ale na základe exekučného príkazu 433EX 1213/22. Nie je pravda, že k odúčtovaniu peňažných prostriedkov došlo na úverovom účte žalobcu, k odúčtovaniu peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu došlo na účte stavebného sporenia. Účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je účtom stavebného sporenia, ktorý vznikol na základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 11.4.2016. Exekučné konanie č. 433EX 384/21 sa týka iných exekúcií, nie je relevantné pre prejednávanú vec. Žalobca nepreukázal vznik škody, nakoľko mu žiadna nemohla vzniknúť, úver na bývanie doteraz nie je splatený, žalobca je dlžný cca 31.000 eur. Peňažné prostriedky boli odúčtované na základe riadneho exekučného titulu, žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorá bola peňažnými prostriedkami odúčtovanými z účtu stavebného sporenia uhradená. Vyplatením sumy z účtu stavebného sporenia nedošlo k žiadnej škode na majetku žalobcu, touto sumou bol uhradený dlh, ktorý mal žalobca. Exekúciu vykonáva poverený exekútor, ak by táto bola vykonávaná v rozpore s exekučným poriadkom, a žalobcovi by vznikla škoda, náhradu škody si môže uplatňovať voči súdnemu exekútorovi, žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.
4. Následne sa písomne vyjadril k veci aj žalobca /podanie zo dňa 4.12.2025/, aj žalovaný /podanie zo dňa 3.2.2026/.
5. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, nie je majiteľom účtu, poukazoval na § 708, 716 Obchodného zákonníka, § 39, 94 Exekučného poriadku. Predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoEk/3/2024. Čo sa týka účtu, nie je tu prítomný vzťah majiteľa účtu. Predmetom exekúcie je pohľadávka, ktorú má dlžník, ak toto nie je splnené, banka nemá čo z účtu strhávať peniaze. Aj zákon o sociálnom poistení pracuje s termínom pohľadávka. Žalobca nemá pohľadávku v banke. Vyjadrenia žalovaného sú nesúrodé, uvádzal v nich, že žalobca neniesol dôkazné bremeno, že neuviedol čo žalovaný porušil. Toto nemá žalobca povinnosť uvádzať aké zákonné znenie porušil. Žalovaný odkazoval na rozsudok 36Csp/201/2022, toto rozhodnutie sa však netýka predmetného konania. Tu sa jedná o náhradu škody. Podával námietky v exekučných konaniach. Žalobca nerozporuje, že je ešte dlžný sumu 31.000 eur. Škoda vznikla na účte stavebného sporenia medziúveru, tieto prostriedky tam budú chýbať. Žalobca nemá so žalovaným žiadny taký vzťah, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný môže za žalobcu uhrádzať dlh. Žalovaný zamieňa právne súvislosti, náhrada škody má sankčný charakter, žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza znenia zákonov aj literatúru. Žalovaný sa vyjadroval o prevenčnej povinnosti, to je nezmysel. Exekučný poriadok je verejné právo, je nadradený. Štát zastupuje exekútor. Zodpovednosť má exekútor, zákon o sociálnom poistení je tiež verejné právo, neuplatňuje sa Občiansky zákonník. Zodpovednosť za toto celé nesie banka. Žalovaný nastavil tento stav, teraz namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Poukazoval na § 94 Exekučného poriadku. Čo sa týka odpísania finančných prostriedkov z účtu, vykonáva ho exekútor, je tam prítomná aj banka, teda nesie zodpovednosť a je pasívne legitimovaná. Žalovaný argumentoval tým, že nie je účastníkom exekučného konania. Ako dôkaz môže byť použité aj súdne rozhodnutie, aj keď žalovaný nebol prítomný toho konania. Žalobca nerozporuje, že si sporí, že žalovaný mu zriadil účet. Žalovaný má preukázať, kde vznikla pohľadávka. Žalobca nemôže preukazovať čo nie je. Odúčtovaním došlo ku škode, žalobca je vo fáze medziúveru, odúčtovaná suma bude chýbať, túto bude musieť žalobca doplatiť, aj napriek tomu, že všetky splátky uhradil, ale prostriedky aj tak budú chýbať. Škoda vznikla tým, že žalobca to bude musieť znova doplatiť. Žalobca preukázal škodu, príčinnú súvislosť, že za vznik škody nesie zodpovednosť žalovaný. Napriek tomu, že žalobca žalovanému doručil súdne rozhodnutie, aby takto nekonal. Žalobca pohľadávku nemá, domáha sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušným úrokom z omeškania. Majiteľom účtu je ten, kto disponuje finančnými prostriedkami na účte. Má za preukázané, že vzťah majiteľa účtu tu nie je. Ak je banka za niečo zodpovedná, tak je splnená príčina - následok. Ak banka účtuje finančné prostriedky z účtu, nesie zodpovednosť. Toto žalobca preukázal. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Má preukazovať zo svojej nevýhodnejšej pozície, má bremeno dokazovania. Toto by mal súd rozdeliť. Tým vznikne rovnováha medzi stranami. Nemôže byť kladené bremeno na žalobcu a žalovaný je pasívny. Ako prezentuje právny zástupca žalovaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici je lož, je to účelové, vytrhnuté z kontextu. Nemôže nastať taká situácia, že exekútor sa bude vyhovárať na banku a banka na exekútora. V tejto veci neustúpi. Je pravda, že súd uviedol, že finančné prostriedky na účte stavebného sporenia sú postihnuteľné, ale treba zisťovať, či je tam pohľadávka. Prostriedky, ktoré si sporí, tie má banka, on k nim nemá prístup. Nie je to jeho majetok.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, odkazoval na písomné vyjadrenia. Žalobca nepreukázal akú zákonnú, či zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť. Boli odúčtované finančné prostriedky v rámci prebiehajúcich exekúcií. Žalobca nepreukázal aká škoda mu mala vzniknúť. Bol vyplatený jeho dlh, nedošlo k zmenšeniu jeho majetku. Poukázal na exekučné konanie sp. zn. 433Ex/1213/22 na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa týkali rozhodnutia o námietke neprípustnosti exekúcie, tieto boli zamietnuté, týkali sa účtu stavebného sporenia a na zmluvné dojednanie Všeobecné podmienky odd. 3 čl. 4 bod 15. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že účet podlieha exekúcii, táto otázka bola právoplatne vyriešená vo viacerých súdnych konaniach, to znamená, že žalovaný neporušil ustanovenia exekučného poriadku, poskytol exekútorovi súčinnosť. Ďalej poukázal aj na bod 46 odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 36Csp/201/22. Čo sa týka charakteru o aký účet ide, vyplýva to zo zmluvy o úvere na bývanie, konkrétne v čl. 1 a poukazoval aj na bod 5.12 zmluvy s tým, že pokiaľ nedošlo k zúčtovaniu medziúveru, finančné prostriedky podliehajú exekúcii, predložil výpis z účtu stavebného sporenia, z dokladu vyplýva, že z účtu boli odúčtované finančné prostriedky na exekúciu. Z medziúveru neboli odúčtované. Žalobca má pohľadávku z účtu stavebného sporenia, sú mu pripisované úroky a štátna prémia, ak by nemal pohľadávku, nemohli by sa mu pripisovať žiadne úroky. Žalobca nepreukázal že by žalovaný porušil zmluvné alebo zákonné ustanovenia. Škoda mu nemohla vzniknúť, nedošlo k zmenšeniu jeho majetku. Stavy účtov vyplývajú z výpisov, ktoré boli doručené súdu, aj žalobcovi, tam vidí zostatok. Predmetom tohto konania nie je, či žalobca je majiteľom účtu. Predmetom tohto konania je, či žalovaný poručil nejakú povinnosť, či spôsobil žalobcovi škodu, či je zodpovedný za túto škodu. Poukazujem na odôvodnenie bodu 13.1, 13.2 Krajského súdu v Nitre, kde bolo uvedené že účet stavebného sporenia nie je vylúčený z exekúcie, že exekúcii nebráni ani stavebné sporenie. Ani predložené dve rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici nič nezmenili na tom, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného. Dokonca v rozhodnutí 17CoEk/11/2024 je uvedené, že účet stavebného sporenia je postihnuteľný exekúciou. Nejedná sa o zodpovednosť banky, ale zodpovednosť súdneho exekútora s poukazom na § 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Banka je povinná vyplatiť pohľadávku, prenášanie zodpovednosti na banku je nesprávne. Rovnako nesúhlasí s prenášaním dôkazného bremena na žalovaného, nevyplýva to ani z ustanovení CSP. Jedná sa o nesprávne pochopenie procesných predpisov. Pohľadávka VšZP bola uhradená z exekúcie. Žalobca nepreukázal vznik škody. Vyplatením jeho pohľadávky nedošlo k zmenšeniu jeho majetku.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 36Csp/201/2022 súd zistil, že na základe zmluvy o stavebnom sporení bol žalobcovi ako stavebnému sporiteľovi zriadený a vedený žalovaným účet a žalobca sa zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia peňažné prostriedky a prenechať ich na spravovanie banke. Zmluva o stavebnom sporení vznikla dňa 11.4.2016, č. 4547055 6 01, cieľová suma bola 34.600 eur. Príkaz na úhradu mal obsahovať: IBAN – číslo účtu príjemcu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu B. C.. Dňa 19.4.2016 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 6.000 eur ako účelový úver na vybavenie domácnosti. V čl. 5.1. zmluvy sa uvádza, že dlžník sa zaväzuje uhrádzať splátky na nasledovné bankové spojenie: IBAN – číslo účtu príjemcu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu B. C.. Dňa 11.5.2016 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva o úvere na bývanie, podľa ktorej bol žalobcovi na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytnutý medziúver pod č. 4547055 0 03 vo výške 34.600 eur. Po splnení podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 4547055 6 01 vo výške 20.540,78 eura. V zmluve je uvedené číslo účtu medziúveru ako aj stavebného úveru. V čl. 5.2. zmluvy sa uvádza, že dlžník sa zaväzuje poukazovať splátky na nasledovné bankové spojenie: IBAN – číslo účtu príjemcu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu B. C.. Na základe zmluvy o stavebnom sporení bol žalobcovi, zriadený a vedený žalovaným účet podľa VP. Stavebný sporiteľ sa zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia peňažné prostriedky a prenechať ich na spravovanie banke v zmysle platných právnych predpisov. Zmluva o stavebnom sporení vznikla dňa 17.05.2018, č. 4547055 8 04, cieľová suma 10 000 eur. Príkaz na úhradu mal obsahovať: IBAN – číslo účtu príjemcu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu B. C.. Listom žalovaného zo dňa 9.2.2023 bol žalobca upozornený na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zmluvy o stavebnom sporení 6 01 a o medziúvere 0 03. Bol oboznámený o tom, že sú voči nemu ako povinnému vedené exekučné konania prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to u J. B. I. č. 433EX 623/22, 433EX 1213/22. Upomienkou žalovaného zo dňa 3.4.2023 bol žalobca oboznámený o tom, že na účte medziúveru eviduje nedoplatok vo výške 115,05 eura, ktorý treba uhradiť do 15.4.2023 aj so splátkou za aktuálny mesiac. Súdny exekútor J. B. I., B., vydal exekučný príkaz dňa 7.6.2022, č. 433EX 72/22, ktorým bol na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozhodnutia oprávneného Inšpektorátu Práce Nitra, povinnému A. B. C. (žalobca), podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 500 eur, poverenia na vykonanie exekúcie a príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., zo dňa 4.2.2022, vydaný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov, vedených v B. I. I., a. s., vrátane účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Exekútor nariadil exekúciu prikázaním pohľadávku z účtu povinného.
Listom zo dňa 28.4.2025 žalovaný oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica k ich exekučnému konaniu 67EK/976/2022, kde povinným je žalobca, že účet stavebného sporenia I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je úverový účet, ktorý je prepojený s kontom medziúveru až kým nie sú splnené podmienky pre pridelenie do stavebného úveru, vtedy účet medziúveru zanikne a konto sporenia sa zmení na konto úveru s mínusovým zostatkom. Povinný / teda žalobca/ nie je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte v čase splácania úveru.
Listom zo dňa 22.9.2025 žalovaný oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica k ich exekučnému konaniu 67EK/976/2022, kde povinným je žalobca, že v liste zo dňa 28.4.2025boli uvedené nezrovnalosti a uvádzajú správne údaje, že účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je účet stavebného sporenia, na ktorý dlžník – teda žalobca je povinný poukazovať pravidelné mesačné vklady až do pridelenia staveného úveru. Dlžník - teda žalobca nie je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte. Po obdržaní príkazu na začatie exekúcie je banka povinná zablokovať finančné prostriedky na účte a následne vyplatiť pohľadávku oprávnenému.
Listom zo dňa 7.10.2025 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke číslo 433EX 1213/22 žalovaný z účtu stavebného sporenia číslo 45 4705 5601 odúčtoval sumu vymáhanej pohľadávky oprávneného vo výške 1.232,89 eura. Odúčtovaním uvedenej sumy došlo k zníženiu nasporenej sumy na účte stavebného sporenia.
Listom zo dňa 16.10.2025 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke číslo 0327291102025 žalovaný z účtu stavebného sporenia číslo 45 4705 5601 odúčtoval sumu vymáhanej pohľadávky oprávneného vo výške 679,20 eura. Odúčtovaním uvedenej sumy došlo k zníženiu nasporenej sumy na účte stavebného sporenia.
Listom zo dňa 16.10.2025 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke číslo XXXXXXXXXXXXX žalovaný z účtu stavebného sporenia číslo 45 4705 5601 odúčtoval sumu vymáhanej pohľadávky oprávneného vo výške 7,04 eura. Odúčtovaním uvedenej sumy došlo k zníženiu nasporenej sumy na účte stavebného sporenia.
Žalovaný zároveň odúčtoval z uvedeného účtu stavebného sporenia sumu 20 eur s odkazom na Sadzobník poplatkov pre stavebné sporenie a úvery pre fyzické osoby a to titulom odúčtovania prostriedkov z účtu klienta na základe exekučného rozhodnutia.
Žalobcovi boli žalovaným vedené dva účty, účet stavebného sporenia I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a účet medziúveru č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. K odúčtovaniu peňažných prostriedkov dňa 7.10.2025 a dňa 16.10.2025 došlo z účtu stavebného sporenia.
Voči žalobcovi sú vedené viaceré exekúcie, prebiehajú viaceré exekučné konania, na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 24Ek/961/2021, 38Ek/3327/2022, 19Ek/1551/2022, 67Ek/976/2022.
Súdny exekútor J. B. I. , B. vedie pod sp.zn. 433EX 1213/22 exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 36Csp/201/2022 konanie, kde sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pokiaľ absentuje písomný zmluvný vzťah, uzavretý podľa § 708 - § 716 Obchodného zákonníka, o tom, že majiteľom účtu alebo vkladového účtu je žalobca, uložil žalovanému povinnosť, aby účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neuvádzal ako účet patriaci majiteľovi účtu – žalobcovi, následne doplnil žalobu o ďalšie čísla účtov, a to I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vec je právoplatne skončená, žaloba žalobcu bola zamietnutá.
8. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.
Podľa § 42 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), banky oznámia exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného, stavy účtov povinného a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.
Podľa § 94 ods.1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa § 94 ods.2 Exekučného poriadku, ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte.
Podľa § 96 ods.3 Exekučného poriadku, banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo exekútorovi.
Podľa § 96 ods.4 Exekučného poriadku, ak exekútor nevydá exekučný príkaz v lehote uvedenej v odseku 1, je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu účtu, musí exekútor uviesť v príkaze na odblokovanie účtu. Príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode podľa § 95 ods. 2 alebo do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na odblokovanie účtu.
Podľa oddielu III, čl. IV, bod 15 VP, v prípade, ak sa stavebná sporiteľňa dozvie, že je proti stavebnému sporiteľovi vedené akékoľvek exekučné konanie, stavebná sporiteľňa je oprávnená na účte stavebného sporiteľa zablokovať sumu vo výške pohľadávky, ktorá je vymáhaná exekúciou. Stavebný sporiteľ nie je oprávnený disponovať so zablokovanými finančnými prostriedkami po dobu tejto blokácie.
Podľa oddielu III, čl. IV, Platobný styk, bod 4 VP, ak stavebná sporiteľňa nedostane od stavebného sporiteľa platobný príkaz, prevedie finančné prostriedky bez jeho predloženia v týchto prípadoch: a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona, a to napr. zákona o bankách, zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), zákona o správe daní a poplatkov, colného zákona a pod., b) pri dodatočnej výplate štátnej prémie na účet, ktorý stavebný sporiteľ uviedol vo výpovedi zmluvy, resp. pri poslednej výplate nasporenej sumy, c) v prípade, že dostane platbu na zrušený účet stavebného sporenia, môže túto preúčtovať na iný platný účet stavebného sporiteľa. Stavebná I. vykonáva SEPA inkaso ako službu pre stavebného sporiteľa. Platiteľ dáva súhlas so SEPA inkasom (mandát) priamo stavebnej sporiteľni pre príjemcu platby (stavebný sporiteľ).
9. Žalovaný v konaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti ( žalovaný ), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V konaní o náhradu škody označuje subjekt (žalovaného), ktorý je za vzniknutú škodu podľa hmotného práva zodpovedný. Ide o osobu, ktorá škodu spôsobila, alebo za ňu zodpovedá podľa zákona. Ak žalovaný nie je skutočným škodcom, súd žalobu zamietne pre nedostatok legitimácie. Žalovaný musí byť osobou, ktorá porušila právnu povinnosť, čo malo za následok vznik škody. Pri určovaní pasívnej legitimácie je potrebné presne identifikovať vzťah medzi vznikom škody a zodpovednosťou žalovaného podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal svoju pasívne legitimáciu v spore s odôvodnením, že exekúciu vykonáva poverený exekútor, a ak ju exekútor vykonáva v rozpore s exekučným poriadkom a žalobcovi by vznikla v tejto súvislosti škoda, túto náhradu škody by si mal žalobca uplatňovať voči exekútorovi a nie voči žalovanému. Žalobca v žalobe tvrdil, že škodu mu spôsobil žalovaný tým, že odúčtoval finančné prostriedky jeho uhradených splátok úveru na bývanie z úverového účtu, kde uhrádza splátky a plní záväzky, pričom žalobca nemá žiadnu pohľadávku z predmetného účtu, tým porušil žalovaný zmluvu o úvere na bývanie a spôsobil žalobcovi škodu. Súd tak k otázke namietanej pasívnej legitimácie zaujal stanovisko, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v spore o náhradu škody, druhá vec však je unesenie dôkazného bremena žalobcom, pretože ak chce byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný musí preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, čo malo za následok vznik škody, musí presne identifikovať vzťah medzi vznikom škody a zodpovednosťou žalovaného podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
10. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 415 OZ, je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia, a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.
11. Súd žalobu zamietol, zaoberal sa v konaní otázkou, či vznikla žalobcovi škoda a prípadná zodpovednosť žalovaného za vznik a následne spôsobenú škodu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda a že škoda mala vzniknúť porušením právnej povinnosti žalovaného. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného je príčinná súvislosť. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, že došlo na strane žalovaného k porušeniu právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím / porušenie právnej povinnosti/ a následkom / vzniknutou škodou/. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj preukázaná, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi, samotná škoda ani porušenie právnej povinnosti bez preukázania príčinnej súvislosti nezakladajú zodpovednosť za škodu. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť preukázaný a bezprostredný a rozhodujúce je vecná súvislosť medzi príčinou a následkom, časová následnosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Žiadne protiprávne konanie, ani opomenutie konania žalovaného preukázané v konaní nebolo. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu v prípade regresnom nároku na náhradu škody. Žalobca nepreukázal subjektívnu zodpovednosť žalovaného na vzniku škody ani samotný vznik škody ani porušenie jeho právnych povinností. Ani z jedného predloženého dôkazu nevyplýva, že by konaním žalovaného došlo k porušovaniu právnych predpisov.
12. V konaní nebolo sporné, že voči žalobcovi boli a sú vedené viaceré exekúcie, ďalej nebolo sporné, že exekútor v prípade žalobcu zvolil spôsob exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného žalovaným. Žalovaný poskytol exekútorovi súčinnosť a poskytol exekútorovi čísla účtov žalobcu vedených u žalovaného a následne postupoval v zmysle exekučného príkazu exekútora, žalovaný tým neporušil žiadne ustanovenie zákona a ani zmluvné ustanovenia zmlúv, ktoré medzi sebou žalobca a žalovaný mali uzatvorené. Ba práve naopak, pokiaľ by tak neurobil porušil by žalovaný zákon, konkrétne ustanovenie § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť oznámiť exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného – teda žalobcu. Súd mal teda za to, že takýmto oznámením žalovaný neporušil svoju povinnosť, ani zákonnú, ani zmluvnú a teda nie je splnený jeden z predpokladov na to, aby mohla byť žalobcovi priznaná škoda spôsobená konaním žalovaného. Žalobca argumentoval a odkazoval na viaceré rozhodnutia exekučného súdu, avšak opomenul konanie vedené na Okresnom súde Nitra /sp.zn. 36Csp/201/2022/ a Krajskom súde v Nitre /sp.zn. 11CoCsp/1/2024/. Tu súd odkazuje na vyslovené závery, s ktorými sa súd stotožňuje, že ust. § 94 Exekučného poriadku stanovuje, že sa exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte, pričom ale žiadnym spôsobom nelimituje tento spôsob vykonania exekúcie len na vkladový alebo bežný účet. Zákon bližšie nešpecifikuje, o aký účet má ísť a ani o akú banku má ísť. Žalovaný je bankou v zmysle zákona o bankách, pretože spĺňa zákonom stanovené podmienky, prijíma vklady a poskytuje úvery a podľa zákona o stavebnom sporení môže stavebné sporenie vykonávať len banka. Taktiež účet, ktorý je vytvorený na základe zmluvy o stavebnom sporení (či ďalších zmlúv uzatvorených so žalobcom), je účtom, pričom Exekučný poriadok nešpecifikuje, či má ísť o vkladový účet, bežný účet, prípadne o iný typ účtu, výslovne uvádza iba prikázanie pohľadávky z účtu. Samotné zmluvy o stavebnom sporení, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú zmluvné dojednania, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal zriadiť a viesť žalobcovi účet stavebného sporenia (článok II bod 1 a 2 zmlúv). Obdobne aj v zmluve o úvere na bývanie je ustanovenie o č. účtu medziúveru (4547055003) v časti II. základné úverové podmienky. Rovnako tak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že žalobca ako dlžník bude uhrádzať splátky na č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom účtu B. C. (bod 5.1 zmluvy). V danom prípade tak jednoznačne existujú písomné zmluvné vzťahy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, z ktorých zároveň vyplýva existencia účtov zriadených žalovaným pre žalobcu v dôsledku uzatvorenia týchto zmluvných vzťahov. Krajský súd v Nitre sa vysporiadal aj s argumentáciou žalovaného, ohľadne otázky kto je majiteľom účtu a uviedol, že len absencia výslovného uvedenia spojenia „majiteľ účtu“ v uzatvorených zmluvách neznamená, že tieto účty nie sú účtami žalobcu vedenými žalovaným v dôsledku existencie zmluvných vzťahov so žalobcom, ktoré by z tohto dôvodu nemohli podliehať exekúcii prikázaním pohľadávky účtu v banke, či povinnosti banky poskytnúť súčinnosť exekútorovi. Samotný exekučný príkaz, ktorý sa nachádza v spise, ako aj znenie § 42 ods. 6 a § 94 Exekučného poriadku hovoria o účte povinného vedeného v banke, neobsahujú pojem „majiteľ účtu“. Je zrejmé, že jednotlivé účty boli zriadené na základe zmlúv uzatvorených so žalovaným a sú vedené pre žalobcu, teda tieto sú účtami žalobcu vedenými v banke u žalovaného, ktorý mal vo vzťahu k exekútorovi oznamovaciu povinnosť v zmysle § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, a teda aj povinnosť uviesť čísla účtov žalobcu vedených u žalovaného, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by sa táto povinnosť mala týkať len vkladových účtov. Žalovaný vedie evidenciu účtov ako aj ich stavu pri každej zmluve s klientmi. Žalovaný nemohol svojim konaním spôsobiť žalobcovi škodu, keď v rámci exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keď oznámil exekútorovi čísla účtov žalobcu u žalovaného. Žalobca ako povinný v exekučnom konaní nie je vlastníkom finančných prostriedkov na účte v banke, ale má voči banke peňažnú pohľadávku. Povinný preto nemôže namietať, že prostriedky mu nepatria a že sú vo vlastníctve inej osoby. Súdny exekútor postihuje pohľadávku povinného voči banke a nie konkrétne finančné prostriedky. S poukazom na uvedené súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný neporušil žiadne ustanovenie zákona ani zmluvné ustanovenie podľa zmlúv, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili,.
13. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný mu mal spôsobiť škodu, pretože pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože ku žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo, tým, že boli vykonávané zrážky z účtu žalobcu mu nebola spôsobená žiadna škoda, predmetná exekúcia bola začatá oprávnene na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia – exekučného titulu, žalobca predsa bol povinný plniť oprávnenému, keďže neplnil dobrovoľne, nasledoval výkon rozhodnutia – exekúcia, jeho záväzok voči oprávneným existoval, nedošlo teda ku vzniku škody, majetok žalobcu sa nezmenšil, boli plnené jeho záväzky. Preto súd žalobu v celom jej rozsahu zamietol.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku; pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd v celom rozsahu žalobu zamietol, priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Strany sporu nenavrhli a ani súd v spore nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.