Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-171-2022.pdf
PDF · 116.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/171/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a A. B. B., C., v právnej veci žalobcu: CONTEC PLUS, s.r.o., so sídlom Staviteľská 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 701 374, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Landl & Co., s.r.o., so sídlom Ulica Čajkovského 2676/16, 984 01 Lučenec, IČO: 57 431 892, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101562684/2022 zo dňa 25.05.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101562684/2022 zo dňa 25.05.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 100163473/2022 zo dňa 25.01.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016 až december 2016, ktorá sa začala dňa 24.08.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 21.07.2020 číslo 101202818/2020. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101358429/2021 zo dňa 30.07.2021. Správca dane vydal dňa 25.01.2022 rozhodnutie číslo 100163473/2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1080,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnenú daň od dodávateľa ENVIRO, s.r.o. v likvidácii, Sedmokráskova 6, Bratislava, IČO: 45 373 728 (ďalej len „Enviro“) za dodanie služieb prenájmu bilboardov (faktúra č. 2016256, 2016261, 2016266). Správca dane spochybnil, že spoločnosť Enviro bola dodávateľom fakturovaných služieb, keďže nebolo preukázané, že služby boli vykonané uvedeným dodávateľom. Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období zdaniteľné plnenia dodávateľ Enviro žalobcovi poskytol.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101562684/2022 zo dňa 25.05.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
II.
Žaloba
3. Všeobecnou správnou žalobou, včas podanou dňa 05.08.2022 na Krajský súd v Bratislave, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj porušenie povinností správcu dane v procesnom postupe, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti žalobca uviedol, že žalovaný v závere svojho rozhodnutia neuviedol svoje vlastné argumenty, ale len citoval prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutiu žalovaného tiež vytkol, že akékoľvek dôkazy v prospech žalobcu interpretoval správca dane aj žalovaný vytrhnuto z kontextu, jednotlivo, bez spojitosti s ďalšími dôkazmi.
4. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že správca dane pristupoval k žalobcovi tendenčne, nekomunikoval s ním o svojich zisteniach, nevyzýval k náprave, pričom sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom. Správca dane a žalovaný nevysvetlili, z akého dôvodu považujú zdaniteľné plnenia za nepreukázané. Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, mal povinnosť umožniť žalobcovi toto bremeno uniesť. Žalobca nebol počas daňovej kontroly vyzvaný správcom dane k preukázaniu akýchkoľvek nejasných skutočností, ktoré nemal správca dane zodpovedané. Správca dane zostal len pri konštatovaní, že žalobca mal predložiť ďalšie dôkazy, bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie pochybností správcu dane, ktoré bolo potrebné vyvrátiť.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v prejednávanej veci nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Z kontrolných zistení vyplynulo, že deklarované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca v daňovej kontrole hodnoverným spôsobom a bez ďalších pochybností nepreukázal, že mu dodávatelia fakturované služby reálne dodali, čím neuniesol dôkazné bremeno.
6. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že v rozhodnutí neuviedol vlastné úvahy, tieto sú uvedené na strane 12 až 16 rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedostatočného vyhodnotenia dôkazov, táto je koncipovaná veľmi všeobecne, bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie. Rovnaký záver prijal žalovaný aj k žalobnej námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že správca dane porušil svoje procesné povinnosti, pričom zotrval na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí žalovaného.
IV.
Relevantné právne predpisy
7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
9. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
10. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
11. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
12. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
13. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
14. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
15. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
16. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/171/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/171/2022.
23. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
24. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 08.10.2026, na ktorom za prítomnosti verejnosti vyhlásil rozsudok. Správny súd rozhodoval dňa 08.10.2026 v zložení senátu, v ktorom neprítomného člena senátu 5S JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. zastupovala v zmysle aktuálneho rozvrhu práce na rok 2026 tunajšieho súdu členka senátu 6S JUDr. Zuzana Zelenajová, PhD.
25. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o určení rozdielu dane žalobcovi v sume 1080,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 z dôvodu nepreukázania dodania služieb od dodávateľa Enviro žalobcovi.
26. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH],
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH].
27. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, D.:D.:E.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20).
28. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
29. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).
30. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie č. k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry, dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS 341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021, IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“
31. Na posúdenie prejednávanej veci správny súd aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022 ZNSS s nasledovnými právnymi vetami: I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.
II. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.
III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.
32. Účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly (bod 31 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022).
33. Správny súd na dôvažok v súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/ zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). V prípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného dokazovania vyplývať, že (i) plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom sledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny test) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny test). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno finančné orgány.
34. Správny súd z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane prišiel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie je sporné a obsahom administratívneho spisu je súdom verifikované, že správca dane neoznámil žalobcovi svoje pochybnosti ohľadom preukázania dodania služieb spoločnosťou Enviro žalobcovi do skončenia daňovej kontroly. K tomuto sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že námietku žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, že nebol počas daňovej kontroly vyzvaný správcom dane k preukázaniu nejasných a sporných skutočností, vyhodnotil žalovaný za bezpredmetnú, nakoľko správca dane vyzval žalobcu vo vyrubovacom konaní na predloženie relevantných dôkazov.
35. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo 101358429/2021 zo dňa 30.07.2021 bol žalobcovi doručený dňa 05.08.2021, čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľským faktúram od dodávateľa Enviro výzvou číslo 102472065/2021 zo dňa 03.12.2021, doručenou žalobcovi dňa 10.12.2021. Uvedené potvrdzuje záver, že k artikulovaniu pochybností správcu dane došlo až vo vyrubovacom konaní a nie počas daňovej kontroly. V dôsledku toho je nutné konštatovať, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu v zmysle právnych viet rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022.
36. Pokiaľ správca dane až v rámci vyrubovacieho konania identifikoval pochybnosti ohľadom dodávateľa Enviro a tieto neboli správcom dane artikulované ako prítomné počas daňovej kontroly a ani v protokole z daňovej kontroly, tento nedostatok sa nedá zhojiť faktickým pokračovaním daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, keďže daňová kontrola je zo zákona skončená doručením protokolu. V rámci vyrubovacieho konania sa má reagovať na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. Vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Preto pokiaľ nepriznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dodávateľovi Enviro bolo založené na prenose dôkazného bremena na žalobcu až vo vyrubovacom konaní, správny súd konštatuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správca dane takýmto porušením nepreniesol dôkazné bremeno ohľadom dodávateľa D. na žalobcu počas daňovej kontroly a znemožnil mu tak účinné uplatnenie svojich procesných práv.
37. Na vyššie uvedenom závere o tom, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu počas daňovej kontroly, nič nemení skutočnosť, že správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami v rámci daňovej kontroly podaním číslo 101281629/2021 zo dňa 09.06.2021, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 23.07.2021 s právom žalobcu podať písomné vyjadrenie k zisteným skutočnostiam v lehote do 8 dní odo dňa doručenia oboznámenia. Napokon, sám žalovaný vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že si je vedomý toho, že správca dane vyzval žalobcu na preukázanie skutočností, o ktorých existencii mal pochybnosť, až vo vyrubovacom konaní, čo žalovaný však mylne vyhodnotil ako zákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu. Ak teda nedošlo k účinnému a zákonnému prenosu dôkazného bremena na žalobcu počas daňovej kontroly, je nesprávny záver správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže ho žiadnym bremenom správca dane včas nezaťažil.
38. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, tieto námietky boli formulované len všeobecne. Vzhľadom na podstatné porušenie procesných práv žalobcu v daňovom konaní, z dôvodu prepojenia zistenia skutkového stavu a záverov z neho vyplývajúcich na zabezpečenie procesných práv žalobcu, porušenie procesných práv žalobcu a neprenesenie dôkazného bremena na žalobcu už samo osebe indikuje, že skutkový stav bude v prípade ďalšieho konania potrebné nanovo ustáliť a závery riadne odôvodniť, pri rešpektovaní procesných práv žalobcu.
39. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) a § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento bude podľa § 191 ods. 6 SSP rešpektovať právny názor, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, pretože je ním orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nebude postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.