Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-11-2026.pdf
PDF · 116.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/11/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: ANOSK 19, IČO: 55144403, so sídlom Močarianska 1585/106, Michalovce, proti žalovanému: Obec Nižná Rybnica, IČO: 00325520, so sídlom A. B. XXX, A. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostky Obce Nižná Rybnica č. OcÚ 6/2026 zo dňa 11.02.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie starostky Obce Nižná Rybnica č. OcÚ 6/2026 zo dňa 11.02.2026 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Z a m i e t a návrh žalobcu na sprístupnenie informácie.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia starostky Obce Nižná Rybnica č. OcÚ 6/2026 zo dňa 11.02.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovaného č. OcÚ 6/2026 zo dňa 27.01.2026 o čiastočnom nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 11.01.2026 [§ 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov] (ďalej aj „zákon o slobode informácií“; „žiadosť“a „prvostupňové rozhodnutie“). Zároveň žalobca navrhol uložiť žalovanej povinnosť sprístupniť informáciou v znení: „subsidiárne (ak to správny súd považuje za účelné) uloží povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie v rozsahu žiadosti zo dňa 11.01.2026, a to najmä v rozsahu identifikácie poskytovateľa/poskytovateľov ubytovania a výšky plnenia za jednotlivé obdobia, pri primeranej anonymizáci citlivých identifikátorov (napr. rodné čísla, dátumy narodenia, čísla účtov)“ [podľa § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)] (ďalej aj „návrh na uloženie povinnosti sprístupniť informácie“).
2. Žalobca podal žiadosť, ktorou žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa príspevku za ubytovanie vojnových odídencov z UA [pozn. jedná sa o označenie používané žalobcom v žiadosti]. Odídenec je cudzinec, ktorý má poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. j) č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov [označenie UA odkazuje na odídencov z Ukrajiny]. Príspevok, ktorého sa žiadosť týkala je príspevok za ubytovanie odídencov podľa § 69 zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o medzinárodnej ochrane“ a „príspevok“).
3. Konkrétne žiadal sprístupniť nasledujúce informácie: 1) Identifikácia príjemcov (poskytovateľov ubytovania) [zoznam všetkých fyzických a právnických osôb, ktorým obec vyplatila akékoľvek prostriedky súvisiace s ubytovaním UA odídencov, v rozsahu: meno a priezvisko / obchodné meno, adresa, IČO (ak ide o právnickú osobu alebo SZČO), uvedenie nehnuteľnosti/adresy, v ktorej bolo ubytovanie poskytované, obdobie poskytovania ubytovania, počet ubytovaných osôb a celková suma vyplatená jednotlivému príjemcovi (členenie po mesiacoch)]; 2) Výška a výpočet plnenia [Pre každého príjemcu uveďte: sadzbu (EUR/osoba/deň alebo iný vzorec), počet dní, počet osôb, spôsob výpočtu, či išlo o paušál alebo preukázaný náklady, a či boli uplatnené limity/podmienky zo štátneho rozpočtu]; 3) Zmluvy, objednávky, rozhodnutia a interné akty [Kópie všetkých zmlúv, dodatkov, objednávok, dohôd, rozhodnutí starostky/obce, zápisov alebo interných pokynov, na základe ktorých obec zabezpečovala alebo preplácala ubytovanie UA odídencov; vrátane dokumentov preukazujúcich oprávnenosť nároku]; 4) Účtovné doklady a platby [Kópie všetkých faktúr, vyúčtovaní výkazov, príjmových/výdavkových dokladov a bankových výpisov/platobných príkazov preukazujúcich úhrady (dátum, suma, variabilný symbol, príjemca, účel platby)]; 5) Zdroj prostriedkov a vyúčtovanie voči štátu [Informáciu, z akého konkrétneho orgánu a na základe akého rozhodnutia boli obci poskytnuté prostriedky (dotácia/príspevok), vrátane podmienok čerpania, spôsobu vyúčtovania a termínov. Žiadam aj kópiu odovzdaného vyúčtovania (ak bolo odovzdané)]; 6) Schvaľovanie, zodpovednosť, kontrola a konflikt záujmov [Kto (meno, funkcia) schvaľoval uzatvorenie zmlúv a vykonanie úhrad, kto kontroloval oprávnenosť a správnosť vyúčtovania a či bol medzi príjemcami (poskytovateľmi ubytovania) poslanec, člen komisie, zamestnanec obce alebo blízka osoba podľa zákona; ak áno, aké opatrenia obec prijala na vylúčenie konfliktu záujmov (zápis, oznámenie, vylúčenie z rozhodovania)]; 7) Súhrnná rekapitulácia [Súhrnný prehľad čerpania za každý rok (2024,2025 a 2026): celková prijatá suma, celková vyplatená suma, zostatok/vratka a zoznam príjemcov so sumami].
4. Žalovaný poskytol žalobcovi prehľad celkovej vyplatenej sumy príspevku za mesiace: júl, september – december 2024; január – december 2025. Ďalej žalovaný informoval o podmienkach poskytovania príspevku na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zaslal mu tam zverejnený manuál, týkajúci sa poskytovania predmetného príspevku. Vo zvyšnej časti žiadosť zamietol. K časti požadovaných údajov, ktoré sa vzťahovali k identifikácii osôb, ktorým bol vyplatený príspevok, žalovaný uviedol, že tieto údaje nemôže poskytnúť, keďže sa jedná o osobné údaje fyzických osôb [žiadna právnická osoba nepožiadala o vyplatenie príspevku] a nemá súhlas dotknutých osôb. K časti údajov týkajúcich sa prehľadu vyplatených súm, žalovaný uviedol, že ich v požadovanej štruktúre nemá k dispozícii a nemá povinnosť ich štatisticky spracovať. K podkladovým dokumentom ako boli požadované zmluvy, ich dodatky a pod. žalovaný uviedol, že nemal podľa osobitného predpisu povinnosť ich vytvárať, preto ich nie je možné poskytnúť.
5. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom sa rozhodlo napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Toto rozhodnutie sa v plnom rozsahu stotožnilo s dôvodmi nesprístupnenia vymedzené v prvostupňovom rozhodnutí.
6. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že v prípade, ak niektoré požadované informácie podliehali ochrane osobných údajov, bolo potrebné ich anonymizovať a sprístupniť jadro informácie; (ii) vytýkal, že zmluvy a iné podklady na čerpanie príspevku musel mať žalovaný k dispozícii a jeho tvrdenie týmto neobstojí; (iii) uviedol, že ním požadované informácie sa týkali evidencie, ktorú žalovaný vytváral, a preto nejde o vytváranie nových informácií; (iv) poukázal na nesprávne uvedený dátum doručenia žiadosti v prvostupňovom rozhodnutí.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že nesprávny dátum doručenia žiadosti uvedený v prvostupňovom rozhodnutí predstavuje chybu písania a počítania. Vyjadril názor, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové požadovanie veľkého množstva informácií [tzv. informačný fillibustering], keďže od žalobcu zaznamenal v roku 2025 až 11 z celkovo 13 žiadostí o poskytnutie informácie, ktoré mu boli za toto obdobie doručené [pričom žalobca týmito žiadosťami požadoval sumárne informácie za roky 2019 až 2024] (vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.04.2026).
8. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zotrval na tom, že vo veci bolo možné poskytnúť požadované informácie za súčasného vylúčenia osobných údajov (vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.05.2026). Žalovaný uviedol, že po vylúčení osobných údajov by anonymizované podklady neposkytli žiadnu dodatočnú informáciu nad rámec už sprístupnených prehľadov o vyplatenom príspevku (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.06.2026)
9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 26.08.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
12. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,1 poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobodnom prístupe k informáciám Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená.
14. Podľa § 11 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
15. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
17. Podľa § 69 ods. 1 zákona o medzinárodnej ochrane Ministerstvo vnútra poskytne príspevok za ubytovanie odídenca (ďalej len „príspevok“) prostredníctvom obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie. Príspevok sa poskytne za ubytovanie odídenca a) počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, b) ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2.
18. Podľa § 69 ods. 6 zákona o medzinárodnej ochrane Príspevok sa poskytuje oprávnenej osobe za noc ubytovania odídenca, najviac v sume ustanovenej nariadením vlády.
19. Podľa § 69 ods. 8 zákona o medzinárodnej ochrane Oprávnená osoba je povinná predložiť obci zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi. Vzor zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi je zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra. Za odídenca, ktorý nenadobudol plnoletosť, uzatvára zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi jeho zákonný zástupca, blízka osoba alebo opatrovník.
20. Podľa § 69 ods. 11 zákona o medzinárodnej ochrane Obec vypláca príspevok oprávnenej osobe, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a oprávnená osoba predložila obci výkaz, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra.
21. Podľa § 69 ods. 13 zákona o medzinárodnej ochrane Obec predkladá ministerstvu vnútra prostredníctvom príslušného okresného úradu prehľad o uplatnených príspevkoch do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Vzor prehľadov o uplatnených príspevkoch je zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra.
III.
Posúdenie správnym súdom
22. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, administratívnym konaním ktorého vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej prejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným záverom.
23. Pri žalobných bodoch (i) až (iii) správny súd vychádzal z nasledovného právneho posúdenia veci. Žalovaný oznámil žalobcovi, že o vyplatenie príspevku nepožiadala právnická osoba. Ďalej žalovaný uviedol, že od fyzických osôb, ktorým bol vyplatený príspevok (ďalej aj „oprávnené osoby“), nemá písomný súhlas na poskytnutie ich osobných údajov. Správny súd poukazuje na to, že nebolo povinnosťou žalovaného sa pokúsiť o získanie takéhoto súhlasu oprávnených osôb [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) sp.zn. 4Svk/3/2026 zo dňa 23.04.2026, ods. 36]. Taktiež takúto povinnosť sprístupniť osobné údaje oprávnených osôb nestanovil ani osobitný zákon. Preto všetky žalobcom požadované informácie, ktoré spadali do rozsahu osobných údajov fyzickej osoby, boli zo sprístupnenia vylúčené [§ 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Za takéto osobné údaje je nutné považovať akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby [čl. 4 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)]. V tejto súvislosti platí, že: Definícia osobných údajov vo svojom pojmovom vymedzení neobsahuje konkrétne pomenované kategórie údajov, resp. spod definície tohto pojmu nie sú žiadne konkrétne údaje vylúčené. Podstatné je, aby obsah a význam týchto údajov napĺňal znaky osobných údajov, a teda aby prostredníctvom obsahu poskytnutých údajov a ich vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným známym, resp. dostupným informáciám bolo možné dospieť k identifikovaniu určitej fyzickej osoby [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10 Sžik/2/2017 z 19.06.2019; Zbierka stanovísk NS a súdov SR 2/2021, č. 17]. Vychádzajúc z takéhoto obsahového vymedzenia osobných údajov je zrejmé, že pod tieto spadali žalobcom požadované informácie o menách a priezviskách oprávnených osôb. Zároveň pod takéto osobné údaje je nutné zaradiť taktiež informácie, ktoré žalobca požadoval o adresách nehnuteľností, kde bolo poskytované ubytovanie ako aj o bankových účtoch oprávnených osôb [keďže podľa týchto informácii by bolo možné stotožniť ich vlastníkov ako poberateľov príspevku]. Preto je nutné prisvedčiť žalovanému v tom, že žiadosti v príslušnej časti nevyhovel [takéto požadované údaje sa vyskytli vo viacerých bodoch žiadosti, predovšetkým v bodoch 1), a 2) žiadosti].
24. Pod ochranu osobných údajov fyzickej osoby je nutné vzťahovať aj informácie požadované pod bodom 6) žiadosti týkajúce sa informácií o osobách, ktoré schvaľovali a vykonávali kontrolu vyplácania príspevku. I keď týmto žiadosť medzi iným cieli na poslancov obecného zastupiteľstva, tak ich prípadná činnosť vo vzťahu k vyplácaniu príspevku nepatrí medzi zákonné výnimky o informáciách, ktoré je možné o tejto kategórii osôb sprístupniť [§ 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Keďže nebolo možné poskytnúť informáciu o identite týchto osôb, tak nebolo možné ani sprístupniť dodatočné informácie, požadované v tejto súvislosti, o opatreniach na obchádzanie konfliktu záujmov. Preto i zamietnutie žiadosti v tejto časti bolo dôvodné.
25. Vzhľadom k tomu, že i návrh na uloženie povinnosti sprístupniť informácie v konkrétnej rovine smeroval k sprístupneniu práve týchto osobných údajov fyzických osôb, tak ho správny súd II. výrokom tohto rozsudku zamietol.
26. Na druhej strane, žalobca uviedol, že nemá informácie o vyplácaných príspevkoch v členení, ktoré požadoval žalobca a muselo by sa jednať o vytvorenie novej informácie. Tu sa jedná o reakciu žalovaného k požadovanej informácii v bode 2) žiadosti, ktorou žalobca žiadal poskytnutie prehľadu o vyplácanom príspevku v členení podľa: počtu dní, počtu osôb, spôsob výpočtu, či išlo o paušál alebo preukázaný náklady, a či boli uplatnené limity/podmienky zo štátneho rozpočtu [pre každú oprávnenú osobu]. V tomto smere je nutné uviesť, že požadovanú informáciu bolo možné sprístupniť i pri anonymizovaní osobných údajov jednotlivých oprávnených osôb [napr. pod označením príjemca 1., príjemca 2. a pod.]. Preto poskytnutiu tejto informácie nebránila vyššie uvedená prekážka ochrany osobných údajov jednotlivých oprávnených osôb. Zároveň správny súd poukazuje na to, že „O vytvorenie novej informácie pôjde teda iba vtedy, ak k vytvoreniu odpovede na žiadosť nepostačuje obyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a ktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné s takýmito údajmi uskutočňovať ďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého „vtelenia“ do odpovede na príslušnú žiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy v súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje iba vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch či spisoch.“ [rozsudok kasačného súdu sp.zn. 8Svk/26/2025 z 25. 9. 2025, ods. 23]. Priamo zo zákona vyplývala pre žalovaného povinnosť pre účely príspevku prijímať výkazy od oprávnených osôb za účelom výplaty príspevku [§ 69 ods. 12 zákona o medzinárodnej pomoci]. Zo zverejneného vzoru týchto výkazov vyplýva, že príslušný výkaz obsahuje žalobcom požadované členenie informácií [okrem iného takýto výkaz obsahuje tabuľkové stĺpce: "Suma za noc* v €" a „Počet uplatnených nocí podľa § 69 ods.(1) a (2)“] (dostupný na: https:// www.minv.sk/?prispevok-za-ubytovanie). Preto je zrejmé, že žalovaný musel informáciami v príslušnom členení disponovať, a teda sa nejednalo o nové analyticky získané informácie. Preto tieto informácie [i keď vyžadovali od žalovaného vykonanie ich agregovania] spadajú pod také informácie, ktoré bol povinný žalovaný sprístupniť. Právny záver žalovaného je teda v tejto časti nesprávny.
27. Žalobca ďalej požadoval predloženie kópie zmlúv o ubytovaní. Je síce pravdou, že sa nejedná o informáciu, ktorej pôvodcom by bol žalovaný. Zároveň však platí, že povinnosť sprístupniť informáciu sa nevzťahuje len na žalobcom vytvorené informácie, ale na každú informáciu, ktorú má ako povinná osoba k dispozícii [§ 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Tieto zmluvy žalovanému poskytli osoby, ktoré neboli povinnými osobami [oprávnené osoby poskytujúce ubytovanie], čo by inak odôvodňovalo zákonnú výnimku z ich sprístupnenia [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Táto výnimka sa v tomto prípade neuplatní, keďže príslušné zmluvy boli poskytnuté žalovanému v súvislosti s používaním verejných prostriedkov [§ 11 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Preto i vo vzťahu k týmto zmluvám mal žalovaný povinnosť ich sprístupnenia žalobcovi, po vylúčení osobných údajov v týchto zmluvách uvedených [napr. vyhotovením ich anonymizovanej kópie; porovnaj § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám].
28. Zároveň žalobca požadoval jednotlivé výkazy, predložené osobami, ktorým bol vyplatený príspevok ako aj prehľady o uplatnených príspevkoch. Taktiež sa jedná o listiny, ktoré musel mať povinne k dispozícii žalovaný v súvislosti s vyplácaním príspevkov [§ 69 ods. 12; ods. 13 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Preto ani vo vzťahu k týmto listinám neobstojí dôvod uvedený žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že takýmito dokumentami nedisponuje. Pokiaľ žalovaný nevydal v súvislosti s vyplácaním príspevkov žiadne nadväzujúce riadiace akty, potvrdenia a pod., tento dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie možno v tejto časti akceptovať. Avšak vyššie uvedené listiny, povinne vytvárané a evidované v súvislosti s vyplácaným príspevkom [výkazy podávané oprávnenými osobami a prehľady spracované žalovaným], bol ich žalovaný povinný sprístupniť žalobcovi, po vylúčení osobných údajov tam uvedených [vyhotovením ich anonymizovanej kópie; porovnaj § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám].
29. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobné body (i) až (iii) boli čiastočne dôvodné.
30. Pri žalobnom bode (iv) sa správny súd stotožnil so žalovaným v tom, že uvedenie nesprávneho dátumu doručenia žiadosti v texte prvostupňového rozhodnutia je chybou v písaní a počítaní, ktorá nemohla mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
31. I keď žalovaný poukazoval na možnosť účelového konania zo strany žalobcu, tak ním predložené dôkazy uvedené tvrdenie nepreukazujú. Správny súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na slobodný prístup k informáciám nie je podmienené preukázaním dôvodu na ich poskytnutie [§ 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám]. Zároveň informácie požadované vo veci sa vzťahovali k nakladaniu s verejnými prostriedkami, na ktorých transparentnosti je verejný záujem [rozsudok kasačného súdu sp.zn. 8Svk/13/2025 zo dňa 19.06.2025]. Preto túto námietku žalovaného nepovažoval správny súd za dôvodnú.
32. Pokiaľ žalovaný namietal, že prípadná anonymizácia osobných údajov neponechá k dispozícii žiadnu relevantnú informáciu, s týmto sa správny súd nestotožnil. V prvom rade požadovaný prehľad výpočtu osoba/počet nocí/suma umožní overiť celkovo vyplatenú sumu vzhľadom k údajom pre jednotlivé oprávnené osoby. Zároveň anonymizované podkladové dokumenty poskytujú informáciu o tom, či poskytnuté údaje korešpondujú s listinami, na základe ktorých boli príspevky vyplatené. Preto ani tieto dôvody správny súd nepovažoval za dostatočné pre vylúčenie poskytnutia požadovaných informácií [v rámci limitov formulovaných správnym súdom vyššie].
33. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. c) SSP].
34. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].
35. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. Správny súd zdôrazňuje, že vo veci mohol prihliadnuť iba na tie žalobné body, ktoré žalobca uplatnil do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby [§ 183 SSP].
36. Právne záväzný názor súdu: druhostupňový orgán o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom bude pri svojom rozhodovaní viazaný právnym posúdením súdu k jednotlivým kategóriám požadovaných informácií uvedeným v tomto rozsudku.
37. Správny súd v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému [§ 167 ods. 1 SSP].
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.