Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-32-2021.pdf
PDF · 144.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., Sasinkova 5, Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, a Bohunický & Co., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre, Fraňa Mojtu 18, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16576-9000/2020 zo dňa 15.01.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ďalší účastník konania - Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre (ďalej aj len „kontrolovaný“) vyhlásil dňa 10.09.2020 zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania vedeného žalovaným č. 191/2020 pod zn. 32429 - WYS (ďalej aj len „oznámenie“) verejnú súťaž na predmet zákazky pod názvom ,,Zabezpečenie stravovania zamestnancov Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre formou stravovacích poukážok na roky 2021 – 2023“ (ďalej aj len „verejné obstarávanie“). Predpokladaná hodnota verejného obstarávania bola stanovená na 121 176,- eur, čím išlo o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Kontrolovaný dňa 10.09.2020 zverejnil súťažné podklady k verejnému obstarávaniu priamo a bez obmedzení vo svojom profile na stránke žalovaného. V lehote na predkladanie ponúk - 13.10.2020 do 08:00 hod. predložili kontrolovanému svoje ponuky dvaja uchádzači, a to žalobca a spoločnosť Up Slovensko, s. r. o. , Tomášikova 23/D, Bratislava (ďalej aj len ,,Up Slovensko“). Dňa 14.10.2020 kontrolovaný zverejnil dokument označený ako ,,Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“, podľa ktorého sa stala úspešným uchádzačom spoločnosť Up Slovensko. V ten istý deň (14.10.2020) kontrolovaný zaslal žalobcovi dokument označený ako ,,Oznámenie o výsledku“ č. CS 09071/2020, ktorého prílohou bola ,,Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“. Následne dňa 26.10.2020 žalobca doručil kontrolovanému a žalovanému námietky smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. g) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o verejnom obstarávaní“ alebo ,,ZVO“) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) ustanovenia § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní (ďalej aj len ,,námietky“).
2. V námietkach žalobca namietal najmä nesprávny procesný postup kontrolovaného, keď sa tento nevysporiadal s právnymi účinkami právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“), sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 (ďalej aj len „rozsudok krajského súdu“), právoplatného dňom 28.03.2019, ktorým krajský súd v Bratislave zamietol žalobu viacerých žalobcov, vrátane spoločnosti Up Slovensko, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017 (ďalej len „rozhodnutie PMÚ“). Rozhodnutím PMÚ bol viacerým spoločnostiam, vrátane Up Slovensko (pôvodný názov LE CHEQUE DEJEUNER s. r. o.) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Žalobca považoval právoplatný rozsudok krajského súdu za konečné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a § 38h ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o ochrane hospodárskej súťaže“ alebo ,,ZOHS“), na základe ktorého dotknuté subjekty, vrátane úspešného uchádzača Up Slovensko, s. r. o., toho času nemohli spĺňať podmienku účasti týkajúcu sa osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.
3. Žalovaný ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. 15212-6000/2020-OD zo dňa 20.11.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol námietky žalobcu.
4. Žalovaný ako prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že v danom prípade žalobca označil námietky ako námietky smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) cit. ust. § 170 ods. 3 cit. zákona. Vychádzajúc z obsahu námietok prvostupňový orgán konštatoval, že námietky smerovali podľa § 170 ods. 3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní proti vyhodnoteniu ponúk.
5. Prvostupňový orgán sa zameral na otázku, či úspešný uchádzač Up Slovensko s. r. o., ktorý sa zúčastnil verejného obstarávania, spĺňal podmienku účasti týkajúcu sa osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, tzn. nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu, alebo či mal byť tento uchádzač z predmetného verejného obstarávania kontrolovaným vylúčený v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti posudzoval, či je možné právoplatný rozsudok krajského súdu považovať za konečné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, alebo či týmto konečným rozhodnutím v zmysle uvedených ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a zákona o ochrane hospodárskej súťaže bude až rozhodnutie (toho času) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti.
6. K uvedenému poukázal na to, že uvedenou otázkou sa zaoberal už vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozhodnutí č. 16827-6000/2019-OD zo dňa 13.01.2020, kde vyhodnotil námietky ako neopodstatnené keďže dospel k záveru, že účastník konania v pozícii kontrolovaného v uvedenom prípade nebol povinný dotknutého uchádzača vylúčiť z verejného obstarávania. Tento záver založil na tom základe, že ak podaním kasačnej sťažnosti a priznaním odkladného účinku nenastúpili účinky napadnutého právoplatného rozhodnutia súdu, je vylúčené, aby žalovaný vychádzal z takého rozhodnutia a založil na ňom svoje rozhodnutie o námietkach vo vzťahu k vylúčeniu z verejného obstarávania. Cit. rozhodnutie č. 16827-6000/2019-OD zo dňa 13.01.2020 bolo potvrdené aj Radou Úradu pre verejné obstarávanie SR (ďalej aj len ,,Rada“) ako odvolacím orgánom, ktorá navyše uviedla, že na účel posúdenia, či je určité rozhodnutie možné považovať za konečné v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, je potrebné skúmať aj to, či je takéto rozhodnutie (v tomto prípade rozhodnutie súdu) spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna prekážka na použitie takéhoto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva priamo zo zákona, je, že predmetné rozhodnutie súdu, a teda ani rozhodnutie PMÚ SR, ktorým bol dotknutým uchádzačom uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanej kasačnej sťažnosti.
7. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi pojmami „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ a účinkami, ktoré tieto pojmy vyvolávajú. Rovnako je potrebné rozlišovať, čo sa považuje za „konečné rozhodnutie“ podľa § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Vychádzajúc z gramatického výkladu § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní by bolo podľa prvostupňového orgánu možné dospieť k záveru, ktorý z tohto ustanovenia vyvodzuje žalobca, a teda, že rozsudok krajského súdu možno považovať za konečné rozhodnutie, avšak ako uviedla Rada vo svojom rozhodnutí č. 15380-9000/2019 z 28.11.2019, v rámci právneho posúdenia ustanovení zákona je potrebné brať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu právnych noriem. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na historický kontext vo vzťahu k času prijímania zákona o verejnom obstarávaní a uviedol, že kasačná sťažnosť nahradila predchádzajúci inštitút odvolania (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) a apelačný systém v konaniach pred Najvyšším súdom SR ako relatívne nový inštitút v správnom súdnictve Slovenskej republiky predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keďže sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov. Konanie v správnom súdnictve sa tak s účinnosťou od 01.07.2016 (od účinnosti Správneho súdneho poriadku) stalo jednostupňovým konaním. Pred touto zásadnou zmenou v správnom súdnictve by rozhodnutie PMÚ SR potvrdené krajským súdom, proti ktorému by bolo podané odvolanie, nevyvolávalo právne účinky, keďže by nebolo právoplatné, pričom však po tejto zmene je rozhodnutie PMÚ SR potvrdené krajským súdom, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, síce právoplatné, ale rovnako nevyvoláva právne účinky, a to z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že nepostačuje skúmať len tú skutočnosť, či je rozsudok krajského súdu právoplatný, ale či je spôsobilý vyvolať nastúpenie právnych účinkov, ktoré sa uvádzajú v jeho výroku, a či neexistuje právna prekážka, aby takéto rozhodnutie prvostupňový orgán mohol použiť ako podklad pre vlastné rozhodnutie.
8. Prvostupňový orgán poukázal na § 446 ods. 2 písm. c) a § 447 ods. 2 SSP a uviedol, že proti rozsudku krajského súdu bola uchádzačom Up Slovensko, s. r. o. dňa 12.04.2019 podaná kasačná sťažnosť, o ktorej toho času rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. K tomu uviedol, že na základe ex lege odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti môžu teda právne účinky rozsudku krajského súdu (resp. aj rozhodnutia PMÚ) nastúpiť až rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
9. S ohľadom na uvedené prvostupňový orgán konštatoval, že právoplatný rozsudok krajského súdu, ktorý v dôsledku podania kasačnej sťažnosti uchádzačom Up Slovensko, s. r. o. nevyvoláva právne účinky, nemôže byť podkladom pre vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania. Kontrolovaný preto nemal povinnosť úspešného uchádzača Up Slovensko, s. r. o. v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vylúčiť z predmetného verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené.
10. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal proti posúdeniu jeho námietok. Rada žalovaného ako odvolací orgán rozhodnutím č. 16576-9000/2020 zo dňa 15.01.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rada sa v zásade pridržala argumentácie žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí.
II.
Žaloba
11. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že uvedené rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“) a že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy popísal závery žalovaného, s ktorými sa nestotožnil. Zotrval na svojom právnom názore, že rozsudok krajského súdu predstavuje na účely zákona o verejnom obstarávaní a zákona o ochrane hospodárskej súťaže konečné rozhodnutie. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že podaním kasačnej sťažnosti došlo k odkladu účinkov rozsudku krajského súdu, keďže aj sám žalovaný uznáva, že § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní definuje konečné rozhodnutie ako právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené. Žalobca namietal, že subjekty dotknuté rozsudkom krajského súdu v spojení s rozhodnutím PMÚ, vrátane spoločnosti Up Slovensko, tak toho času nemohli na účely účasti vo verejnom obstarávaní spĺňať podmienku osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, a teda mali by nastať všetky s tým súvisiace konzekvencie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a ostatných právnych predpisov. Podľa žalobcu ani prípadný odkladný účinok kasačnej sťažnosti vo vzťahu k rozsudku krajského súdu nemôže mať vplyv na jeho platnosť a právoplatnosť z pohľadu ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zákona o verejnom obstarávaní.
13. Žalobca poukázal na odlišnosť a kvalitatívny rozdiel medzi inštitútmi právoplatnosti a vykonateľnosti v prípade rozsudku krajského súdu . V tejto súvislosti namietal, že žalovaný nie je oprávnený tieto pojmy zamieňať a vykladať nad rámec toho, čo mu právne predpisy (zákon o ochrane hospodárskej súťaže a zákon o verejnom obstarávaní) umožňujú, a pritom tvrdiť, že v danom prípade je potrebné ignorovať nielen gramatický výklad zákona, ale aj naznačený zásadný rozdiel medzi inštitútom právoplatnosti a vykonateľnosti. Ďalej namietal, že zákonodarca bol oboznámený s inštitútom kasačnej sťažnosti ešte v priebehu prípravy znenia zákona o verejnom obstarávaní a ak teda chcel viazať „konečné rozhodnutie“ na vykonateľnosť rozhodnutia (nie jeho právoplatnosť), tak by to uviedol v príslušných ustanoveniach zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalobcu by výklad žalovaného, že pre konečné rozhodnutie je potrebné počkať na rozhodnutie kasačného súdu mohol mať absurdné následky, pri ktorých by vznikla aj otázka, od ktorého momentu by sa potom predmetná trojročná doba zákazu účasti mala posudzovať. Podľa žalobcu je účelom § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní zamedziť účelovým podaniam kasačných sťažností, ktorými by sťažovatelia obišli zákaz účasti vo verejnom obstarávaní uloženým súdom.
14. Žalobca ďalej uviedol, že kasačnou sťažnosťou dochádza k odloženiu vykonateľnosti rozhodnutia súdu, avšak uvedené je bezpredmetné, keďže § 38h ods. 4 písm. b) zákona o hospodárskej súťaži a § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní pre existenciu „konečného rozhodnutia“ vyžadujú, aby príslušné rozhodnutie bolo „právoplatné“. Prípadný odkladný účinok kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia súdu, a preto je podľa žalobcu napriek podaniu kasačnej sťažnosti rozhodnutie súdu konečným rozhodnutím. Žalobca uviedol, že kontrolovaný vo verejnom obstarávaní pochybil, keď nielen že nevylúčil uchádzača Up Slovensko z verejného obstarávania, ale ponuka tohto uchádzača bola vyhodnotená ako úspešná.
15. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí žalovaného z dôvodu, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K poukazu žalobcu na rozhodnutie PMÚ, ktoré bolo potvrdené rozsudkom krajského súdu žalovaný poukázal na § 446 ods. 2 písm. c) SSP, v zmysle ktorého má kasačná sťažnosť odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Z uvedeného vyplýva, že kasačná sťažnosť podaná vo veci správneho trestania má ex lege odkladný účinok, t. j. v predmetnom prípade účinky rozhodnutia súdu, proti ktorému bola podaná, nenastupujú. Ďalej žalovaný poukázal na § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorého nastúpením odkladného účinku sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci.
17. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.6.2018 a uviedol, že v predmetnom prípade by okamžitým výkonom právoplatného rozsudku krajského súdu bola zamedzená účasť dotknutých spoločností v predmetnom postupe zadávania zákazky, čím by de facto spoločnosť Up Slovensko nemohla ani uzavrieť zmluvu s verejným obstarávateľom, a to napriek tomu, že voči rozsudku krajského súdu bola podaná kasačná sťažnosť, ktorou boli paralyzované účinky tohto právoplatného rozsudku krajského súdu. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 264/04 zo dňa 30.11.2005, podľa ktorého pod právnymi účinkami rozhodnutí rozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho vyhlásení, vyhotovení alebo doručení), právoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú vždy, ak nedôjde k odloženiu týchto účinkov.
18. Žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci je dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku ex lege to, že rozsudok krajského súdu, a teda ani rozhodnutie PMÚ SR nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu SR o podanej kasačnej sťažnosti. Per analogiam žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2018 z 18. 9. 2018, v zmysle ktorého priznanie odkladného účinku spôsobuje ničotnosť preskúmavaného rozhodnutia.
19. Žalovaný poukázal aj na stanovisko PMÚ SR z 3.7.2019, v ktorom je, okrem iného, uvedené, cit.: „Podľa úradu dostupných informácií, všetci žalobcovia podali kasačné sťažnosti proti uvedenému rozsudku. Rozsudok síce nadobudol právoplatnosť, no je potrebné upozorniť na skutočnosť, že kasačná sťažnosť podaná vo veci správneho trestania má v zmysle § 446 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ex lege odkladný účinok, t. j. účinky rozsudku nenastupujú. Ako je uvedené vyššie, uvedený rozsudok nadobudol dňa 28. 03. 2019 právoplatnosť. Dovoľujeme si však uviesť náš názor, že jeho účinok s ohľadom na kasačnú sťažnosť nenastupuje, taktiež ho nie je možné považovať v zmysle § 38h ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže za konečné rozhodnutie na účely začatia plynutia doby, na ktorú bol žalobcom uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. V zmysle § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže začína táto doba plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty podľa písm. b) daného ustanovenia považuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz. Považujeme za potrebné dodať, že ust. § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže bolo formulované s ohľadom na vtedajšiu platnosť zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom úmyslom bolo rešpektovať dovtedajšiu legislatívnu úpravu a rozhodnutia súdov, podľa ktorých mohla lehota začať plynúť až po ukončení súdneho prieskumu. Nakoľko však došlo prijatím SSP k zmene apelačného princípu v odvolacom konaní na princíp kasačný, ktorý je v súčasnosti uplatňovaný v odvolacom konaní v správnom súdnictve, je konečným rozhodnutím na účely § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže až rozhodnutie kasačného súdu, v konkrétnom prípade, ktorým kasačnú sťažnosť zamieta, resp. rozhodnutie, ktorým sa končí súdny prieskum.“.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa žalovaného rozsudok krajského súdu nie je konečným rozhodnutím a jeho právne účinky môžu nastať až rozhodnutím kasačného súdu.
21. K namietanej nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že žalobné dôvody musia byť riadne odôvodnené a žalobca by mal poukázať na konkrétne skutočnosti, nie je možné uvádzať nepreskúmateľnosť rozhodnutia bez toho, aby žalobca jasne poukázal súdu (a aj žalovanému), v čom konkrétne považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného a ďalšie vyjadrenia účastníkov
22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
23. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou, v ktorej sa taktiež pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie.
24. Žalobca reagoval na dupliku podaním, v ktorom opätovne zopakoval svoju žalobnú argumentáciu.
V.
Konanie na správnom súde
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/32/2021.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. augusta 2026, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Relevantná právna úprava
27. Podľa § 446 ods. 2 písm. c) zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
28. Podľa § 447 ods. 2 zák.č. 162/2015 Z.z., nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
29. Podľa § 38h ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.
30. Podľa § 38h ods. 4 zák. č. 136/2001 Z. z., doba podľa odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje: a) právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3 a proti ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba, b) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3.
31. Podľa § 38h ods. 5 zák. č. 136/2001 Z. z., Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bezodkladne doručí Úradu pre verejné obstarávanie konečné rozhodnutie podľa odseku 4.
32. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.
33. Podľa § 32 ods. 6 zák. č. 343/2015 Z. z., konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie: a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu, b) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba, c) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené alebo d) iný právoplatný rozsudok súdu.
34. Podľa § 158 ods. 1 písm. d) zák. č. 343/2015 Z. z., Úrad vyčiarkne zo zoznamu hospodárskych subjektov hospodársky subjekt, ktorému bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím.
35. Podľa § 182 ods. 9 zák. č. 343/2015 Z. z., doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm. a) až c) začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia.
VIII.
Právne posúdenie
36. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či žalovaný (na oboch stupňoch rozhodovania) postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď zamietol námietky žalobcu proti vyhodnoteniu ponúk podaných do verejného obstarávania. Vychádzajúc z obsahu žaloby je podstatnou otázkou pre posúdenie veci, či bol daný zákonný podklad na nevylúčenie spoločnosti Up Slovensko z verejného obstarávania. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (zamietnutie námietok žalobcu proti vyhodnoteniu ponúk podaných do verejného obstarávania), ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä na vec vedenú pod sp. zn. BA-6S/197/2020. Senát 1S poukazuje na to, že v predmetnej veci sú dané totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia žalovaného a žalobcu a taktiež je totožná aj rozhodná právna otázka. S ohľadom na uvedené a s prihliadnutím na totožnosť žalobnej argumentácie a rozhodnej právnej otázky, senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na odôvodnenie a závery k žalobným námietkam, uvedené v rozsudku správneho súdu vo veci sp.zn. BA-6S/197/2020, z ktorých bude vychádzať a s ktorými sa stotožňuje.
37. Podstatnou žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie otázky existencie „konečného rozhodnutia“ vo veci zákazu účasti spoločnosti Up Slovensko vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukazoval na definíciu konečného rozhodnutia upravenú v § 38h ods. 4 písm. b) ZOHS a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO, ktoré zhodne označujú za konečné rozhodnutie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Keďže rozsudok krajského súdu je právoplatným rozhodnutím súdu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia PMÚ, žalobca požadoval, aby bolo zmenené vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní tak, že Up Slovensko, resp. jeho ponuka, bude vylúčená a nestane sa tak úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní. Žalobca sa opiera hlavne o gramatický výklad predmetných definícií v spojení s vymedzením podmienky osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO, podľa ktorého sa môže verejného obstarávania zúčastniť len ten, kto nemá konečným rozhodnutím uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Žalovaný argumentoval tým, že nad rámec definície konečného rozhodnutia podľa ZOHS a ZVO je potrebné vziať do úvahy aj odkladný účinok, ktorý sa zo zákona aplikuje na rozsudok krajského súdu od momentu podania kasačnej sťažnosti (§ 446 ods. 2 písm. b) SSP). Nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu (rozsudku krajského súdu) a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci (§ 447 ods. 2 SSP). Rozsudok krajského súdu tak nemôže byť konečným rozhodnutím, ktoré by malo znamenať aplikáciu zákazu účasti pre Up Slovensko.
38. Správny súd konštatuje, že nevzhliadol ako opodstatnenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože z jeho obsahu je zrejmé, ako zistený skutkový stav veci žalovaný (konajúci v oboch stupňoch) právne posúdil, sú jasné právne úvahy vo vzťahu k aplikácii ustanovení SSP týkajúcich sa odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, k výkladu ustanovení ZVO vo vzťahu k existencii konečného rozhodnutia vo veci zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, k aplikácii jednotlivých výkladových metód, ktorými žalovaný dospel k záveru o nemožnosti vylúčiť Up Slovensko z dôvodu rozhodnutia PMÚ. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné s výrokom rozhodnutia, úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je tak nedôvodná.
39. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré žalobca odôvodňoval nesprávnym výkladom pojmu ,,konečné rozhodnutie“ podľa ZOHS a ZVO, správny súd všeobecne uvádza, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS274/2007 z 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).
40. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z textu § 32 ods. 1 písm. f) ZVO v spojení s § 32 ods. 6 písm. c) ZVO vyplýva, že zákaz účasti má byť viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba voči rozhodnutiu protimonopolného úradu, ktorým bol uložený zákaz účasti, alebo ktorým súd konanie o preskúmanie rozhodnutia protimonopolného úradu zastavil. Na základe administratívneho spisu možno konštatovať, že v posudzovanom prípade existuje aj rozhodnutie PMÚ a zároveň existuje aj právoplatný rozsudok krajského súdu, ktorým bola správna žaloba voči rozhodnutiu protimonopolného úradu zamietnutá. Rozsudok krajského súdu tak spĺňa legálnu definíciu „konečného rozhodnutia“ podľa § 32 ods. 6 písm. c) ZVO, čo by podľa gramatického výkladu malo byť dôvodom na nesplnenie podmienok osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO. Ako však vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, text zákona je prvotným zdrojom poznania právnej normy, no nie je dostatočným. K textu (a jeho gramatickému výkladu) musí pristúpiť zohľadnenie účelu právnej normy, logického vzťahu jednotlivých častí právnej normy, systematickej súvislosti s ostatnými právnymi normami i historického vývoja danej normy. Len tak je možné identifikovať právnu normu, ktorá bude následne aplikovaná na zistený skutkový stav.
41. Podľa správneho súdu je potrebné právny text § 32 ods. 1 písm. f) ZVO vykladať v logickej a systematickej súvislosti s ďalšou relevantnou právnou normou (textom zákona), na ktorú poukazuje aj žalovaný. Konkrétne je potrebné posúdiť podmienku osobného postavenia (spočívajúcu v neexistencii konečného rozhodnutia, ktorým by bol uchádzačovi uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní) v logickej súvislosti s pozastavením účinkov rozsudku krajského súdu vyplývajúceho z SSP. Žalovaný odkazoval na § 446 ods. 2 písm. c) v spojení s § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorých nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu zo zákona (t. j. podaním kasačnej sťažnosti) sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky rozsudku krajského súdu a takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Týmto iným orgánom verejnej moci je aj žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140 os. 1 ZVO) rozhodujúci v prvom stupni (a prostredníctvom Rady žalovaného aj v druhom stupni) o námietkach žalobcu voči vyhodnoteniu ponúk vo verejnom obstarávaní. Na to, aby mohol žalovaný zohľadniť závery právoplatného rozsudku krajského súdu v rámci vyhodnocovania námietok a posudzovania splnenia podmienky osobného postavenia, musel by ignorovať následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti tak, ako sú vymedzené v § 447 ods. 2 SSP. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k SSP predstavuje odkladný účinok správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku. Priznaním odkladného účinku alebo jeho nastúpením zo zákona sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení; odkladným účinkom „sa negujú všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“.
42. Obdobne aj odborná literatúra uvádza nasledovné: „Pod pozastavením účinkov rozhodnutia krajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky. Odkladný účinok teda na jednej strane nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje a ním skončená vec sa naďalej považuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res iudicata [napr. § 98 ods. 1 písm. a) SSP]. Uvedené teda bráni pokračovaniu v tom istom správnom súdnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie krajského súdu, resp. začatiu nového takéhoto konania pri nezmenenom skutkovom a právnom stave. Na strane druhej skutočnosť, že dochádza k pozastaveniu účinkov rozhodnutia krajského súdu, znamená, že na jeho základe nemožno voči jeho adresátovi viesť výkon rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie), a súčasne ani osoba oprávnená z tohto rozhodnutia krajského súdu nemôže na jeho podklade realizovať svoje právo (napr. úspešný žalobca pri žalobe podľa § 313 ods. 1 SSP). Ak je s účinkami rozhodnutia krajského súdu spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky (napr. sankcia zákazu činnosti pri sankčnej moderácii), nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu plynutia tejto lehoty a táto spočíva až do jeho zániku (§ 446 ods. 2, § 186 ods. 2, § 189). [...] Pokiaľ zákon znemožňuje, aby rozhodnutie krajského súdu s nastúpeným odkladným účinkom bolo podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej moci, je potrebné tento právny následok vykladať extenzívne. Táto potreba je daná nakoniec aj tým, že zákon § 447 ods. 2 nehovorí len o následnom rozhodovaní orgánov verejnej správy, ale vzťahuje tento následok širšie na orgány verejnej moci. Týmito môže byť exekútor, orgány činné v trestnom konaní, ale i napr. iný súd. Ak je odkladný účinok kasačnej sťažnosti spojený aj s pozastavením účinkov rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy, potom jeho nastúpením musí dôjsť aj k prerušeniu administratívneho konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, resp. prerušenia iného zásahu.“ (FEČÍK, M. § 447. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1654-1655).
43. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca nesprávne redukuje výklad obsahu pojmu „konečné rozhodnutie“ len na rozdiel medzi významom a obsahom pojmu „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“. „Odkladný účinok“ je totiž širší pojem, ako „odklad vykonateľnosti“. Odkladný účinok pozastavuje/ neguje všetky účinky rozsudku krajského súdu; neodkladá sa „len“ vykonateľnosť, resp. možnosť výkonu rozhodnutia. Z textu právnej normy upravenej v § 447 ods. 2 SSP teda vyplýva, že rozsudok krajského súdu nie je po podaní kasačnej sťažnosti spôsobilý navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a existuje právna prekážka na použitie tohto rozsudku inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva priamo zo SSP je, že rozsudok krajského súdu, a ani rozhodnutie PMÚ, nevyvolávajú právne účinky, ktoré ZVO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Tento právny záver, vyplývajúci z právnej normy § 447 ods. 2 SSP, nemôže vylúčiť ani text ZVO, ktorý definuje „konečné rozhodnutie“ ako právoplatné rozhodnutie súdu. Inými slovami povedané, rozhodnutie PMÚ a rozsudok krajského súdu nemôžu vyvolať nimi predpokladané účinky, pretože o nich ešte nebolo konečným spôsobom rozhodnuté kasačným súdom v konaní o kasačnej sťažnosti.
44. Vyššie uvedený záver podporuje aj historický výklad § 32 ods. 6 ZVO predložený žalovaným, ktorý jasne poukazuje na dôvody zavedenia pojmu „konečné rozhodnutie“. Jednoduchý poukaz žalobcu na časovú následnosť niekoľkých mesiacov roku 2015 od prijatia/platnosti SSP do prijatia/platnosti ZVO podľa správneho súdu neobstojí v porovnaní s historickým exkurzom žalovaného. V prípade žalobcovej argumentácie časovou následnosťou totiž nejde o historický výklad textu právnej normy z pohľadu jej vývoja/zmien oproti pôvodnej/predchádzajúcej právnej úprave.
45. Práve s ohľadom na zohľadnenie komplexnej úpravy obsiahnutej v SSP, ktorej súčasťou je aj záujem zákonodarcu priznať zo zákona automaticky odkladný účinok kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiam v oblasti správneho trestania (akým je aj rozhodnutie PMÚ preskúmavané v súdnom konaní predchádzajúcom rozsudku krajského súdu, ako aj samotnému predmetnému kasačnému konaniu), nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výklad žalovaného ide proti účelu zmeny prieskumu správnych rozhodnutí z apelačného na kasačný systém. Cieľom tejto zmeny síce je zefektívniť súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, no tento cieľ nemôže nijako negovať cieľ zákonodarcu odstrániť negatívne dôsledky účinkov rozhodnutia v oblasti správneho trestania v čase, keď o preskúmaní súvisiaceho súdneho rozhodnutia rozhoduje ešte kasačný súd.
46. Správny súd tiež uvádza, že určiť autoritatívne vzťah špeciality, či generality medzi ZVO a SSP nie je potrebné v prípade posúdenia otázky aplikácie zákazu účasti na konkrétnu spoločnosť v konkrétnom verejnom obstarávaní za stavu zákonného odkladného účinku kasačnej sťažnosti. S určitosťou možno konštatovať, že SSP je všeobecným procesným predpisom upravujúcim súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý je zároveň konkrétnym vyjadrením požiadavky vylúčenia právnych dopadov určitého okruhu súdnych rozhodnutí, proti ktorým bola podaná kasačná sťažnosť. ZVO ako špeciálny predpis v oblasti verejného obstarávania neupravuje tieto otázky vôbec, a preto nemôže táto absencia úpravy otázky odkladných účinkov správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, znamenať, že ide o špeciálnu „vylučujúcu“ úpravu týchto otázok.
47. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil, ak vyhodnotil, že žalobca sa nemôže dovolávať vylúčenia Up Slovensko z verejného obstarávania s odkazom na zákaz účasti uložený rozhodnutím PMÚ potvrdeným rozsudkom krajského súdu, ktorý môže byť hodnotený ako „konečné rozhodnutie“ výlučne s ohľadom na text ZVO. Bolo povinnosťou ďalšieho účastníka a následne aj žalovaného zohľadniť odkladný účinok kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku krajského súdu a nepristúpiť k aplikácii predmetného zákazu účasti výlučne na podklade textu ZVO.
48. Správny súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatuje, že je mu známy rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/51/2019, z ktorého záverov vyplýva, že v prípade rozsudku krajského súdu ako podkladového rozhodnutia o správnom delikte ide pri rozhodovaní žalovaného o námietkach (súvisiacich s vylúčením niektorého z uchádzačov) o predbežnú otázku, o ktorej si žalovaný nie je oprávnený urobiť úsudok sám a preto by mal aplikovať postup, kedy ,,vyčká“ na takéto rozhodnutie. Správny súd sa však nestotožňuje s tým, že žalovaný svojim postupom pochybil, keďže závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/51/2019 nemožno v prejednávanej veci aplikovať, pretože pokiaľ by malo ísť o predbežnú otázku, tak žalovaný by musel konanie o námietkach prerušiť, ale to zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa a nemožno postupovať ani podľa správneho poriadku, pretože jeho aplikácia je síce prístupná aj v konaní o námietkach, ale s výnimkou ustanovenia § 29 správneho poriadku upravujúceho prerušenie konania. Okrem toho, na konanie o námietkach zákon o verejnom obstarávaní predpokladá prísne lehoty, takže žalovaný nemôže ,,vyčkávať“ na dotknuté rozhodnutie. V danom prípade preto žalovaný nemá iné procesné možnosti a musí vychádzať z aktuálneho stavu v čase rozhodovania. Správny súd ďalej sumarizuje aj s poukazom na svoje vyššie načrtnuté závery ohľadom výkladu § 32 ods. 1 písm. f) ZVO, že na to, aby bolo možné rozhodnutie (hoci aj formálne napĺňajúce legálnu definíciu) považovať za ,,konečné“, nestačí len jeho právoplatnosť, ale muselo by byť aj materiálne použiteľné pre rozhodnutie žalovaného, a to vzhľadom na odkladný účinok pri kasačnej sťažnosti v tomto prípade, kedy použiteľnosť výslovne vylučuje § 447 ods. 2 SSP v prejednávanej veci nie je možné, pričom samotné ustanovenie § 32 ods. 1 písm. f) ZVO nemožno vnímať, resp. aplikovať izolovane, ale je potrebné zohľadniť aj špecifickú úpravu regulujúcu účinky dotknutého rozsudku krajského v zmysle § 447 ods. 2 SSP.
49. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd pre úplnosť uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že medzičasom už o kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší správny súd SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 4Sžhk/1/2020 zrušil rozsudok krajského súdu (sp.zn. 2S/273/2017) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
50. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní relevantnej žalobnej námietky, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v konaní súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť, pričom súčasne súd nezistil a ďalší účastník konania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu právo na náhradu trov konania.
52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.