Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/125/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XX, XXX XX K. - N., 2/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XX, XXX XX K. - N., obaja právne zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie opatrenia Okresného úradu Žilina, č.j. OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.8.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ svojim návrhom zo dňa 20.7.2020 adresovaným Okresnému úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „OÚ Žilina - OVBP“) žiadali podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) určil inú obec namiesto obce Strečno ako príslušný stavebný úrad vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu: „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa 1/18 (cyklodopravná trasa)“, ktorá bude umiestnená v katastrálnych územiach okresov Žilina a Martin, t. j. v územnom obvode viacerých stavebných úradov. Svoju žiadosť odôvodnili v podstate tým, že ako účastníci územného konania a vlastníci nehnuteľností, ktoré susedia s pozemkami, na ktorých má byť postavená cyklotrasa, môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknutí ich vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam; obec Strečno je partnerom a podporovateľom cyklotrasy spolu so Žilinským samosprávnym krajom ako jej navrhovateľom; samotná cyklotrasa Strečno - Nezbudská Lúčka - Lipovec - Vrútky má pritom viesť cez most (lávku) cez Váh, ktorú vlastní obec Strečno a ktorá vyžaduje nákladnú rekonštrukciu; obec Strečno nie je schopná z dôvodu finančnej náročnosti z vlastného rozpočtu most cez Váh opraviť a už dvakrát neúspešne žiadala o finančnú pomoc z eurofondov v rámci výziev cezhraničnej spolupráce SR/PL; obec Strečno má preto obrovský záujem na úspešnej žiadosti o nenávratnej finančnej pomoci od Žilinského samosprávneho kraja a teda aj na výstavbe cyklotrasy; ako súčasť výstavby cyklotrasy je obec Strečno žiadateľom o poskytnutie nenávratnej finančnej pomoci od Žilinského samosprávneho kraja na rekonštrukciu mosta a má teda silný ekonomický záujem na výsledku územného konania a nachádza sa v ekonomickej závislosti od ŽSK (bez realizácie cyklotrasy v celom úseku Strečno - Nezbudská Lúčka - Lipovec -Vrútky nedostane obec od ŽSK financie na rekonštrukciu mosta); starosta obce Strečno explicitne vyjadril podporu vybudovaniu tejto cyklotrasy.

Z vyššie uvedených bodov podľa žalobcov v rade 1/ a 2/ vyplynulo, že obec Strečno má silný ekonomický záujem na výsledku územného konania a nachádza sa v situácii ekonomickej závislosti od Žilinského samosprávneho kraja. Ide teda o učebnicový príklad zásadného konfliktu záujmov - na riadnom a nestrannom správnom konaní vedenom obcou Strečno ako príslušným stavebným úradom vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktorých výsledkom by mohlo byť aj zamietnutie návrhu Žilinského samosprávneho kraja na vybudovanie cyklotrasy. Vyššie uvedené skutočnosti zároveň dokazujú, že obec Strečno - stavebný úrad konajúca prostredníctvom pána starostu nemôže a ani nebude v tejto záležitosti nestranná. V tomto konaní pritom treba obec Strečno považovať za navrhovateľa a aj vlastníka stavby cyklotrasy v úseku k. ú. I.. Nič na tom nemení skutočnosť, že sa v tomto konaní nemá síce priamo rozhodovať o rekonštrukcii samotného mosta (lávky) cez Váh, keďže územné rozhodnutie týkajúce sa mosta už bolo podľa verejne dostupných informácií vydané. Rekonštrukcia mosta tvorí s ostatnou časťou cyklotrasy jeden funkčný celok a bez povolenia výstavby zostávajúcej časti cyklotrasy nebude môcť ani obec Strečno získať nenávratnú finančnú pomoc od Žilinského samosprávneho kraja na opravu mosta cez Váh.

2. Na vyššie označený návrh reagoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky odpoveďou pod číslom OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.8.2020 v podstate tak, že žiadosti žalobcov v rade 1/ a 2/ o zmenu stavebného úradu nevyhovuje. S poukazom na ustanovenia , až 4 uviedol, že určenie príslušnosti stavebného úradu na konanie nemá formu rozhodnutia a nevzťahuje sa naň Správny poriadok. Určenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný stanovuje v ustanoveniach . Určenie príslušného stavebného úradu vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu: „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa 1/18 (cyklodopravná trasa)“, ktorá bude umiestnená v katastrálnych územiach okresov Žilina a Martin, bolo vykonané listom č. OÚ-ZA-OVBP2-2018/031459/KLI-usu zo dňa 06.08.2018, kde bolo podľa ako príslušný stavebný úrad určené mesto Žilina. Dňa 17.01.2020, na základe posúdenia novej žiadosti Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 17.01.2020, ktorú odôvodnil tým, že financovanie cyklodopravnej trasy je plánované z európskych finančných zdrojov, ktoré sú časovo obmedzené a vzhľadom na prílišné administratívne zaťaženie stavebného úradu mesta Žilina navrhuje určiť obec Strečno, bola vykonaná zmena určenia listom č. OÚ-ZA-OVBP-2020/010406-002 zo dňa 17.01.2020. Stavebným úradom príslušným na územné konanie pre vyššie uvedenú stavbu bola určená obec Strečno, cez katastrálne územie ktorej prechádza najdlhší úsek navrhovanej cyklodopravnej trasy. Určenie stavebného úradu v predmetnej veci bolo vykonané podľa , keďže stavba sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých stavebných úradov. Úprava v odseku 3 predchádza stretu záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení stavebníka. Podľa zákona o obecnom zriadení starosta obce zastupuje obec a zároveň je oprávnený vykonávať správne konanie podľa , preto so zreteľom na zásady správneho konania zákon vylučuje, aby vydal rozhodnutie vo veci vlastného návrhu. V tomto prípade je navrhovateľom Žilinský samosprávny kraj, ktorý podal dňa 22.05.2020 na príslušnom stavebnom úrade, ktorým je obec Strečno, návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení vyššie uvedenej stavby cyklodopravnej trasy. S poukazom na ustanovenia až 3 v ďalšom žalovaný uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že činnosť stavebného úradu zabezpečuje zamestnanec obce, ktorý musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad overený skúškou. Starosta obce nie je zamestnancom obce, ale podľa o obecnom zriadení je štatutárnym orgánom obce, ktorý rozhodnutia vydané v konaniach podľa podpisuje. Z ustanovenia v spojení s Správneho poriadku možno vyvodiť, že žiadosť o určenie stavebného úradu podáva tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podáva návrh, v tomto prípade na umiestnenie stavby, ktorou je Žilinský samosprávny kraj.

3. Žalobou zo dňa 20.10.2020 žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ (ďalej aj len „žalobcovia") navrhli, aby súd rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.8.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Opätovne uviedli, že sú účastníkmi územného konania, keďže podľa môžu byť ich vlastnícke práva k nehnuteľnostiam územným rozhodnutím priamo dotknuté. Rovnako tak môže byť územným rozhodnutím priamo dotknuté právo na priaznivé životné prostredie podľa SR. Žalovaný určil na základe žiadosti Žilinského samosprávneho kraja Mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad pre územné konanie podľa svojím rozhodnutím OÚ-ZA-OVBP2-2018/031459/KLI zo dňa 6.8.2018. Na základe žiadosti Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 17.1.2020 žalovaný zmenil svoje pôvodné

rozhodnutie OÚ-ZA-OVBP2-2018/031459/KLI zo dňa 6.8.2018 a určil svojím novým rozhodnutím OÚ- ZA-OVBP-2020/010406/KLI zo dňa 17.1.2020, t.j. v rovnaký deň, ako Žilinský samosprávny kraj podal svoju žiadosť, Obec Strečno ako príslušný stavebný úrad (ďalej „Zmenené rozhodnutie“). Žilinský samosprávny kraj svoju žiadosť zo dňa 17.1.2020 odôvodnil tým, že (i) financovanie cyklotrasy je plánované z európskych finančných zdrojov, ktoré sú časovo obmedzené a (ii) vzhľadom na prílišné zaťaženie stavebného úradu Mesta Žilina. Obec Strečno ako príslušný stavebný úrad žalovaný určil, pretože cez jej katastrálne územie prechádza najdlhší úsek cyklotrasy. Dňa 13.7.2020 zverejnila Obec Strečno na svojej úradnej tabuli verejnú vyhlášku, ktorou oznámila začatie územného konania a takisto samotný návrh Žilinského samosprávneho kraja na začatie územného konania (bez príloh). Súčasne zverejnila napadnuté rozhodnutie č. 1. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal dňa 18.12.2019 svojím rozhodnutím č.j. OU- ZA-OSZP2- 2019/004276-33/Gr záverečné stanovisko vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie (ďalej „záverečné stanovisko“), po predchádzajúcom správnom konaní uskutočnenom podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“). Žalobcovia zo záverečného stanoviska zistili, že okrem Žilinského samosprávneho kraja, ako navrhovateľa a investora cyklotrasy, je ďalším partnerom výstavby cyklotrasy takisto Obec Strečno, u ktorej tak zároveň z niekoľkých dôvodov hrozí tzv. systémové riziko predpojatosti. Súčasne starosta Obce Strečno je podporovateľom výstavby cyklotrasy, pretože v prípade jej realizácie, a jedine v prípade výstavby cyklotrasy, by z európskych finančných zdrojov došlo k rekonštrukcii cyklolávky cez Váh, ktorá je vo vlastníctve Obce Strečno. Svojím návrhom zo dňa 20.7.2020 (ďalej „Návrh na zmenu stavebného úradu“) tak žalobcovia navrhli, aby žalovaný určil ako príslušný stavebný úrad iný vhodný stavebný úrad ako Obec Strečno. V čase podania tohto návrhu nemali žalobcovia žiadnu informáciu o tom, že žalovaný už pred tým pôvodným rozhodnutím určil Mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad. Žalovaný svojím rozhodnutím č.j. OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.8.2020 návrh žalobcov na zmenu príslušného stavebného úradu zamietol (ďalej „Napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcom dňa 20.8.2020. Keďže napadnuté rozhodnutie je svojou nezákonnosťou spôsobilé zásadne negatívne zasiahnuť do práva na spravodlivý proces (práva na súdnu a inú právnu ochranu) podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), sú presvedčení o tom, že napadnuté rozhodnutie je súdom preskúmateľné. Na základe nižšie uvedených skutkových dôvodov v prebiehajúcom územnom konaní s Obcou Strečno ako príslušný stavebným úradom ide o také hrubé porušenie elementárnych zásad nestrannosti rozhodovania správneho orgánu, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, Obec Strečno pri vedení územného konania povedie celé toto konanie jednoznačne v prospech svoj a v prospech Žilinského samosprávneho kraja a v rámci svojej správnej úvahy bude vždy uvažovať v prospech realizácie cyklotrasy. Akékoľvek návrhy žalobcov na vykonanie dôkazov, právne argumenty atď. tak budú bohužiaľ vopred odsúdené na neúspech. Rýchlosť konania bude na prvom mieste - tak to predsa tiež Žilinský samosprávny kraj odôvodnil svoj návrh na zmenu príslušného stavebného úradu zo dňa 17.1.2020 určený žalovanému. Rovnako tak, vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani jeden jediný reálny právny dôvod vysvetľujúci zamietnutie návrhu na zmenu stavebného úradu, možno v prípade nášho odvolania v správnom konaní očakávať len zamietnutie tohto odvolania žalovaným a potvrdenie územného rozhodnutia, ktoré Obec Strečno vydá. Práve z týchto dôvodov je za daných skutkových okolností na mieste jediná efektívna a materiálna ochrana ich práv - a to touto žalobou, ešte pred tým, ako bude územné konanie ukončené. V opačnom prípade bude totiž od samého počiatku územné konanie prebiehať s takou zásadnou vadou konania, že tým budú porušované elementárne princípy právneho štátu a ich práva na spravodlivý proces. Je to práve rozsah správnej úvahy a ostatné oprávnenia a nástroje Obce Strečno ako správneho orgánu, ktoré budú počas celého konania porušovať základný princíp rovnosti zbraní a princípu, aby nikto nerozhodoval vo svojej vlastnej veci alebo vo veci, na ktorej má jednoznačný a materiálny záujem. Žalobcovia svoj Návrh na zmenu stavebného úradu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami: a) Obec Strečno je partnerom a podporovateľom cyklotrasy spolu so Žilinským samosprávnym krajom ako jej navrhovateľom; Dôkaz: Zápisnica z 4. zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Strečno zo dňa 17.6.2019, bod č. 12 (str. 10 a 11 zápisnice); a Zápisnica o uzneseniach prijatých na 2. zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Nezbudská Lúčka zo dňa 8.7.2020, k bodu č. 12 (str. 13 zápisnice). b) Samotná cyklotrasa Strečno - Nezbudská Lúčka - Lipovec - Vrútky má viesť cez most (lávku) cez Váh, ktorú vlastní Obec Strečno a ktorá vyžaduje nákladnú rekonštrukciu;

Dôkaz: návrh Žilinského samosprávneho kraja na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 22.5.2020; Záverečné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie zo dňa 18.12.2019 (str. 3 a str. 4). c) Obec Strečno nie je schopná z dôvodu značnej finančnej náročnosti z vlastného rozpočtu most (lávku) cez Váh opraviť a už dvakrát neúspešne žiadala o finančnú pomoc z eurofondov v rámci výziev cezhraničnej spolupráce SR/PL; Dôkaz: Záverečné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie zo dňa 18.12.2019, str. 13; Obec Strečno má preto obrovský záujem na úspešnej žiadosti o NFP od ŽSK a teda aj na výstavbe cyklotrasy. d) Ako súčasť výstavby cyklotrasy je Obec Strečno žiadateľom o poskytnutie nenávratnej finančnej pomoci od Žilinského samosprávneho kraja na rekonštrukciu mosta (lávky); Dôkaz: Zápisnica zo 4. zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Strečno zo dňa 17.6.2019, bod č. 12 (str. 10 a 11 zápisnice); Záverečné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie zo dňa 18.12.2019, str. 13. Obec Strečno má teda silný ekonomický záujem na výsledku územného konania a nachádza sa v situácii ekonomickej závislosti od Žilinského samosprávneho kraja. e) Bez realizácie cyklotrasy v celom úseku Strečno - Nezbudská Lúčka - Lipovec -Vrútky nedostane Obec Strečno od na rekonštrukciu mosta (lávky) nenávratnej finančnej pomoci; Dôkaz: Záverečné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie zo dňa 18.12.2019, str. 13., Ing. Hlatký, zástupca Žilinského samosprávneho kraja uviedol, že: „ŽSK bude žiadať o finančnú pomoc z EU, keďže tiež nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu uvedených stavieb z vlastných zdrojov, aby bolo možné podať takýto projekt, je potrebné aj priame napojenie úsekov cyklotrás v obciach Strečno a Nezbudská Lúčka na spomínanú lávku. Oprávnenými výdavkami sú náklady čisto na cyklotrasy, súvisiaca dopravná infraštruktúra pre automobilovú dopravu je neoprávneným nákladom projektu. ŽSK má navrhnutú rekonštrukciu lávky ponad Váh v rámci tohto projektu, je však potrebná dohoda s obcou.“ f) Starosta Obce Strečno, pán C., explicitne vyjadril podporu vybudovaniu tejto cyklotrasy, Dôkaz: Záverečné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina vo veci posúdenia vplyvu cyklotrasy na životné prostredie zo dňa 18.12.2019, str. 13, pán starosta C. uviedol, že: „myšlienka cykloprepojenia obce Strečno a mesta Vrútky sa mu pozdáva, upozornil však na dopad zvýšeného pohybu cyklistov na obce Strečno a Nezbudská Lúčka, požiadal o zahrnutie projektu rekonštrukcie lávky ponad rieku Váh do prípravy cyklodopravnej trasy Strečno - Vrútky. Obec už 2 krát neúspešne žiadala o finančnú pomoc z eurofondov v rámci výziev cezhraničnej spolupráce SR/ PL. Na rekonštrukciu lávky je vydané stavebné povolenie. Ide o finančne náročnú stavbu, ktorú obec nedokáže financovať z rozpočtu obce. V k.ú. obce I. je cyklodopravná trasa Strečno - Vrútky navrhovaná popri ľavom brehu rieky Váh, v území, kde má obec záujem rozvíjať funkciu IBV, ktorú bude potrebné dopravne obslúžiť a preto navrhuje úpravu projektu cyklodopravnej trasy v k.ú. obce Strečno formou spevnenia brehu Váh tak, aby obec mohla v dotknutom území vybudovať súbežnú cestnú komunikáciu.“ Z vyššie uvedených bodov jednoznačne vyplýva, že Obec Strečno má silný ekonomický záujem na výsledku územného konania a nachádza sa v situácii ekonomickej závislosti od ŽSK. Samotný starosta Obce Strečno cyklotrasu podporuje. Ide o vysoko kontroverznú stavbu, keď na jednej strane stojí Žilinský samosprávny kraj a Obec Strečno, spolu s niektorými ďalšími obcami, napríklad s obcou Lipovec, a na strane druhej oni žalobcovia, spolu s ďalšími chatármi, v historickej chatovej osade Jánošíkovo v Národnom parku Malá Fatra, ktorí sú proti výstavbe cyklotrasy cez Jánošíkovo a cez 3. stupeň ochrany v Národnom parku Malá Fatra. Takúto výstavbu by považovali za nezákonnú. Ide teda o učebnicový príklad takého zásadného konfliktu záujmov -silného ekonomického záujmu Obce Strečno na rekonštrukcii mosta (lávky) cez Váh (umocneného ekonomickou závislosťou na ŽSK) a súčasne s tým súvisiaceho deklarovaného záujmu starostu Obce Strečno na strane jednej a na strane druhej verejného záujmu na riadnom a nestrannom správnom konaní vedenom Obcou Strečno ako príslušným stavebným úradom vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktorých výsledkom by mohlo byť aj zamietnutie návrhu Žilinského samosprávneho kraja na vybudovanie cyklotrasy. Vyššie uvedené skutočnosti zároveň dokazujú, že Obec Strečno - stavebný úrad konajúci prostredníctvom pána starostu nemôže byť a ani nebude v tejto záležitosti nestranná. Rovnako tak nemôžu byť nestranné ani úradníčky Obce Strečno - stavebného úradu, ktoré zabezpečujú činnosť Obce Strečno - stavebného úradu. Starosta Obce Strečno má totiž vo vzťahu k týmto úradníčkam Obce Strečno - stavebného úradu značné organizačné a personálne právomoci, ktoré mu umožňujú mať vplyv na ich profesionálny život, a to vrátane ukončenia pracovného pomeru či naopak povýšenie

na vedúcu pozíciu. Tým sa vytvára stav ekonomickej závislosti úradníkov Obce Strečno - stavebného úradu na starostovi, prípadne zastupiteľstvu, ktorý vytvára priestor pre nežiaduce vplyvy na rozhodovaciu činnosť úradných osôb. Z týchto dôvodov nemožno zamestnankyne - úradníčky stavebného úradu ani považovať za nestranné a nezávislé vo vzťahu k tým zámerom, ktorých podporu jednoznačne prezentujú orgány Obce Strečno, vrátane starostu - t.j. vo veci výstavby cyklotrasy. Vo veci výstavby cyklotrasy ide o vyššie opísanú situáciu, pretože podaním žiadosti o nenávratnú finančnú pomoc aj ostatnými vyššie uvedenými skutočnosťami došlo k jednoznačnému vyjadreniu podpory realizácie stavby. Uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci medzi Obcou Strečno a Žilinským samosprávnym krajom na rekonštrukciu mosta (lávky) cez Váh len ďalej zosilní túto väzbu (viz. ako významný podporný argument rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 13. 2. 2015, č. j. -30 - spaľovňa EVO Komořany, Most a tiež podobne rozsudok NSS ČR zo dňa 2. 6. 2015, č. j. -80 - spaľovňa Chotíkov).S poukazom na ustanovenie žalobcovia ďalej uviedli, že v tomto konaní pritom treba Obec Strečno považovať za navrhovateľa a aj vlastníka stavby cyklotrasy v úseku k.ú. I.. Nič na tom nemení skutočnosť, že sa v tomto konaní nemá síce priamo rozhodovať o rekonštrukcii samotného mosta (lávky) cez Váh, keďže územné rozhodnutie týkajúce sa mosta (lávky) už bolo podľa verejne dostupných informácií vydané. Rekonštrukcia mostu (lávky) cez Váh tvorí s ostatnou časťou cyklotrasy jeden funkčný celok a bez povolenia výstavby zostávajúcej časti cyklotrasy nebude môcť ani Obec Strečno získať nenávratnú finančnú pomoc od Žilinského samosprávneho kraja na opravu mosta (lávky) cez Váh. Z rozsiahlej judikatúry vyplýva podstatná skutočnosť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona ... jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy... Týmto doslovným výkladom zákonného ustanovenia však nemožno za všetkých okolností byť viazaný absolútne. Je možné, dokonca je povinnosťou sa od doslovného znenia odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, resp. systematická súvislosť ... (t.j. výklad založiť na racionálnej argumentácii) ... možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (, , , ). Žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie v rozpore s a s SR a tým porušil práva žalobcov na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný svojím napadnutým rozhodnutím návrh na zmenu stavebného úradu zamietol, resp. mu nevyhovel. Napadnuté rozhodnutie pritom žalovaný nijako relevantne neodôvodnil. Územné konanie podľa , ktorých výsledok je individuálny správny akt (rozhodnutie), si vyžaduje garanciu nestrannosti ako základný predpoklad, ktorý je súčasťou definície právneho štátu. Teda nejde len o formálnu požiadavku legislatívy, ale je súčasť základných princípov konštitucionalizmu (ústavnosti) a organickou súčasťou práva na spravodlivý proces. Jednou zo základných záruk tejto zásady je, že obec nemôže byť podľa zároveň stavebným úradom a navrhovateľom, stavebníkom, alebo vlastníkom stavby. Aby sa predišlo vážnemu narušeniu ústavných princípov, okresný úrad v sídle kraja má určiť, ktorý stavebný úrad v územnom obvode kraja bude príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia. Pri správnom výklade zákona je potrebné vždy dbať na jeho účel. Účelom právnej úpravy je v tomto prípade už spomínaná garancia nestrannosti. Skúmanie účelu zákona je požiadavka na legitimitu konania a následnú interpretáciu práva. Pri aplikácii je predpokladaným účelom práve nestrannosť, aby obec nebola v dvoj-postavení. Okrem iného to potvrdzuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.20S/84/2015, potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Podľa tohto rozhodnutia postup podľa má smerovať (vyústiť) v určenie takého orgánu, u ktorého je v maximálnej možnej miere vylúčená akákoľvek pochybnosť o jeho nestrannosti a vylúčená akákoľvek pochybnosť o nestrannosti zamestnancov takto určeného orgánu. Krajský súd sa v predmetnom konaní opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. a má za to, že ustanovenie obsahuje výslovnú úpravu, ktorou sa má predchádzať predpojatosti stavebného úradu. Pritom podľa názoru súdu nestačí iba zmena stavebného úradu (obce), teda formálny akt, ale musí byť aj materiálne zabezpečený stav, kedy novým stavebným úradom nemôže byť spoločný stavebný úrad s pôvodným. Teda ani zamestnanci pôvodného úradu nemôžu participovať na rozhodovacej činnosti. Súd tak jasne deklaruje, že účelom je aj skúmanie materiálnej súvislostí a vytvorenie prostredia, v ktorom obec nemôže priamo, alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom svojich zamestnancov) rozhodovať v konaní v ktorom je navrhovateľom ect. Pokiaľ formálna záruka je v samotnom procese zmeny miestnej príslušnosti stavebného úradu (de iure), materiálna je v povinnosti takej zmeny (de facto), ktorá vylúči účasť zamestnancov obce, ktorá je z hľadiska svojho majetkového substrátu v postavení navrhovateľa - stavebníka, alebo vlastníka na rozhodovacom procese. Teda prvý

a základný záver, ktorý je možno urobiť pre výklad tohto ustanovenia je, že jeho cieľom je zamedziť predpojatému konaniu, kedy by o svojich právach rozhodovala obec sama ako stavebný úrad. Termín „obec“ o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je obec samostatná právnická osoba de iure aj de facto so všetkými atribútmi právnickej osoby súkromného práva, ktorá disponuje a nakladá so svojim majetkom. Teda okrem personálneho substrátu (obsahu) pojmu obec je treba v nej hľadať aj konkrétny subjekt (nositeľa práv a povinností) súkromného práva. Pri správnej interpretácii ustanovenia , je potrebné vziať do úvahy najmä požiadavku majetkového substrátu, teda majetok obce. Ten priamo (vlastník), alebo nepriamo (iný právny dôvod) je titulom postavenia buď v pozícii stavebníka, alebo navrhovateľa ako predpokladá ustanovenie . Majetok obce pritom môže byť tak, ako predpokladá súkromné právo, pestrá zmes možností. Zaraďujeme sem aj lávku (most) cez rieku. Práve vlastníctvo tohto mostu je právnym limitom, ktorý v tomto prípade znemožňuje nestranné rozhodovanie obce. Zákonodarca pritom nepredpokladá istú kvalitu rozhodnutia. Teda je jedno či je potencialita negatívneho, alebo pozitívneho rozhodnutia o návrhu napríklad obecnej spoločnosti s ručením obmedzeným na vydanie územného, alebo stavebného povolenia. Dôležité je, že legálna autorita (stavebný úrad) by využíval svoju právomoc s kvalitatívnym dosahom na vlastný majetok. Samozrejme, teoreticky nie je vylúčené, aby starosta obce rozhodoval rovnako kvalitne o investícii obecného podniku, ako aj o developerskom projekte inej právnickej osoby majetkovo neprepojenej s obcou. Ale z dikcie a vyplýva, že zákonodarca nechce ani pripustiť takúto možnosť.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo 16.12.2020 doručeným súdu 21.12.2020 v podstate tak, že navrhuje, aby správny súd uznesením podľa v spojitosti s žalobu odmietol. Poukázal na to, že určenie príslušného stavebného úradu vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu: „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky

- Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“, ktorá bude umiestnená v katastrálnych územiach okresov Žilina a Martin, bolo vykonané listom č. OÚ-ZAOVBP2-2018/031459/KLI-usu zo dňa 6.8.2018, kde bolo podľa ako príslušný stavebný úrad určené Mesto Žilina. Dňa 17.1.2020 na základe posúdenia novej žiadosti Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 17.1.2020, ktorú odôvodnil tým, že financovanie cyklodopravnej trasy je plánované z európskych finančných zdrojov, ktoré sú časovo obmedzené a vzhľadom na prílišné administratívne zaťaženie stavebného úradu mesta Žilina navrhuje určiť Obec Strečno, bola vykonaná zmena určenia listom č. OÚ-ZA-OVBP-2020/010406-002 zo dňa 17.1.2020. Stavebným úradom príslušným na územné konanie pre vyššie uvedenú stavbu bola určená Obec Strečno, cez katastrálne územie ktorej prechádza najdlhší úsek navrhovanej cyklodopravnej trasy. Určenie príslušnosti stavebného úradu na konanie nemá formu rozhodnutia a v zmysle sa naň nevzťahuje Správny poriadok. Určenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný stanovuje v ustanoveniach . Stavbami, ktoré sa najčastejšie uskutočňujú vo viacerých obvodoch, sú líniové stavby (napr. diaľkové elektrické vedenia, plynovody, ropovody, pozemné komunikácie, telekomunikačné káble, železničné trate, vodovodné rady, zberné kanalizačné potrubia a pod.). Takýmito stavbami môžu byť aj rozsiahle súbory stavieb, rozsiahle terénne úpravy, zmeny vo využití väčších území a pod. Rozhodujúcim kritériom pri určovaní, ktorý úrad bude príslušný vo veci konať a vydať rozhodnutie, je rozsah budúcej stavby v územnom obvode každého stavebného úradu, ako aj odborné predpoklady úradu na konanie (počet a skúsenosti zamestnancov stavebného úradu, poloha stavebného úradu v súvislosti s trasou stavby a pod.). Stavebné úrady dotknuté stavbou, ktoré neboli určené na konanie, by mali určenému stavebnému úradu poskytovať v konaní potrebnú súčinnosť. Zákon výslovne neurčuje, na podnet koho sa podáva návrh na určenie príslušného stavebného úradu podľa odseku 1 na krajský stavebný úrad a podľa odseku 2 na Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Určenie príslušnosti na konanie nemá formu rozhodnutia. s účinnosťou od 1.1.2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. Od 1.10.2013 (účinnosťou ) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbory výstavby a bytovej politiky). Úprava v odseku 3 predchádza stretu záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení stavebníka. Podľa zákona o obecnom zriadení starosta obce zastupuje obec a zároveň je oprávnený vykonávať správne konanie podľa , preto so zreteľom na zásady správneho konania zákon vylučuje, aby vydal rozhodnutie vo veci vlastného návrhu. V tomto prípade je navrhovateľom, čo uvádzajú aj žalobcovia vo svojej žalobe, Žilinský samosprávny kraj, ktorý podal dňa 22.5.2020 na príslušnom stavebnom úrade, ktorým je obec Strečno, návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení vyššie uvedenej stavby cyklodopravnej trasy, z ktorého je zrejmé,

že stavba bude umiestnená v k. ú. I., R. Q.. Q. a C.. Žilinský samosprávny kraj je v zmysle o samosprávnych krajoch „samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky" zriadený podľa a podľa stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Správne konanie (podľa Správneho poriadku) je vybudované na určitých právnych postulátoch, ktoré sú označované ako procesné zásady, ktorými sa spravuje celé správne konanie, vo všetkých jeho štádiách. Uvedené platí aj pre konania vedené podľa . Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania - podľa Správneho poriadku vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Táto zásada je ďalej konkretizovaná najmä v ustanoveniach správneho poriadku upravujúcich procesné práva účastníka. Ide najmä o právo nazerať do spisov (), právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky (), právo podať odvolanie () a pod. Uplatňovanie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania je dôležité najmä vo fáze zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Preto Správny poriadok výslovne formuluje povinnosť správnych orgánov dať účastníkom konania príležitosť, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie a uplatnili svoje návrhy. Porušenie zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania je jedným z dôvodov pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania (. V ustanovení Správneho poriadku je upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania. Jej podstata spočíva v tom, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje aj s , podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V kontexte s touto zásadou správneho konania vyznieva nelogicky argument žalobcov, že ...cit.: „rýchlosť konania bude na prvom mieste...“ Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že „napadnuté rozhodnutie“ zasahuje do ich práv a do spôsobu, akým bude vedené územné konanie, čo môže mat' významný hmotnoprávny dopad na ich súkromie a takisto právo na priaznivé životné prostredie. S vyjadrením žalobcov o zásahu do ich práv sa žalovaný nestotožňuje aj preto, že v prebiehajúcom územnom konaní týkajúcom sa vyššie citovanej stavby cyklodopravnej trasy, si žalobcovia ako účastníci územného konania môžu uplatňovať všetky svoje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti v zmysle príslušných ustanovení v spojitosti s ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré je správny orgán v územnom konaní povinný dodržiavať. To, že obec Strečno je vlastníkom cyklolávky, ktorej rekonštrukcia má byť realizovaná z fondov Európskej únie je v tomto prípade irelevantné, pretože ako aj samotní žalobcovia uvádzajú v žalobe. Územné rozhodnutie týkajúce sa mosta (lávky) už bolo vydané a nie je predmetom územného konania vo veci cyklodopravnej trasy. K argumentu žalobcov o vlastníctve cyklolávky, ktorá má byť súčasťou umiestňovanej cyklodopravnej trasy, obcou Strečno a rizika predpojatosti obce v územnom konaní dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.5.2013 sp. zn. , kde k výkladu ustanovenia dospel NS SR k nasledujúcemu záveru, cit.: ...„Ustanovenia týkajúce sa stavebných úradov sú zaradené v piatej časti a sú aplikovateľné vo všetkých konaniach podľa , nemožno ich vzťahovať len na územné konanie. Pojmy obsiahnuté v je preto potrebné vykladať so zreteľom na konkrétu terminológiu vlastnú jednotlivým druhom konaní podľa . Príkladmo nemožno pojem stavebník terminologicky aplikovať v územnom konaní, keďže tento patrí do stavebného konania, príp. kolaudačného konania, hoc by aj (fakticky totožná) osoba stavebníka vystupovala v územnom konaní ako jeho navrhovateľ. Prvé dva odseky upravujú postup v prípade stavieb alebo opatrení, ktoré sa majú uskutočniť, teda ktorých realizácia je predmetom konkrétneho konania v zmysle , meritum veci. Zásadne platí, že paragraf je ucelenou obsahovou jednotkou týkajúcou sa jednej veci, a teda aj obsah jednotlivých častí paragrafu sa musí týkať jednej veci. Ak zákonodarca v treťom odseku použil vo vedľajšej vete spojenie ktoré sú predmetom konania, tento kvalifikačný znak je potrebné, vychádzajúc zo systematického zaradenia tohto odseku do , vztiahnuť aj na predchádzajúce pojmy vo vete obsiahnuté (stavebník a vlastník stavby) a tento odsek vykladať tak, že je na mieste určiť iný stavebný úrad, pokiaľ je obec stavebníkom alebo vlastníkom stavby, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ je v zmysle vyššie uvedených argumentov potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na vlastníka stavby, ktorá je predmetom konania, najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno tento aplikovať v priebehu konania o umiestnení stavby. K stavbe ako k nehnuteľnej veci v zmysle ,možno vlastnícke právo nadobudnúť až okamihom jej vytvorenia v spojení so zápisom v osobitnej evídencii - katastri nehnuteľností (a to aj k rozostavanej stavbe). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavba v priebehu konania o umiestnení stavby

fakticky ani právne neexistuje, nemôže byt' predmetom vlastníckeho práva, a teda nemožno vymedziť ani žiadnu osobu, ktorá by spĺňala obsah pojmu vlastník stavby....“

5. Vzhľadom k tomu, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením (ďalej „“) nedoručoval vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi.

6. Predtým, ako správny súd pristúpi k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, je povinný v zmysle (ďalej „“) skúmať, či sú splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania.

7. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Právomoc sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu.

9. Pri skúmaní právomoci správny súd musí vylúčiť zo súdneho prieskumu takú vec, ktorá je uvedená v . Uvedené ustanovenie vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Toto skúmanie vykonáva súd z úradnej povinnosti. Pokiaľ nastala niektorá zo skutkových podstát uvedených v tomto ustanovení, takéto akty sú ako predmet súdneho prieskumu z preskúmania vylúčené (princíp tzv. negatívnej enumerácie).

10. V danom prípade má správny súd za to, že bola naplnená skutková podstata , pretože predmetom prieskumu má byť opatrenie orgánu verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov v rade 1/ a 2/.

11. Podľa , ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad.

Podľa , ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo. Podľa , ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

Podľa na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní /Správny poriadok/).

12. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný odpoveďou zo 17.8.2020, ktorou reagoval na žiadosť - návrh žalobcov na zmenu určenia príslušného stavebného úradu v podstate len nevyhovel požiadavke žalobcov na určiť iný príslušný stavebný úrad než aký bol vo veci vydania územného rozhodnutia na predmetnú stavbu určený. Správny súd v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.9.2017) konštatuje, že samotné určenie príslušného stavebného úradu môže byť predmetom preskúmania len vo veci samej, teda v rámci rozhodnutia, ktorým rozhoduje príslušný stavebný úrad o umiestnení stavby. Je potrebné, aby orgán,

ktorý bude postupom podľa určovať príslušný stavebný úrad, vylúčil akékoľvek možné pochybnosti v postupe určeného stavebného úradu a teda aj možné pochybnosti v súvislosti s konaním zamestnancov, ktorí vykonávajú prípravu podkladov na rozhodovaciu činnosť pre územné konanie. Naviac rozhodnutie žalovaného zo 17.8.2020 majúce charakter opatrenia v nijakom ohľade nedefinuje práva a povinnosti žalobcov v rade 1/ a 2/. Toto opatrenie (odpoveď zo 17.8.2020) nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ priamo dotknuté a preto ním žalobcovia v rade 1/ a 2/ zjavne nemohli byť ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá . Vydaním predmetného opatrenia ostali práva i povinnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ identické ako pred jeho vyhotovením. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že určením príslušného stavebného úradu podľa , ktoré nezodpovedá požiadavkám žalobcov v rade 1/ a 2/, týchto žalobcov nijakým spôsobom nelimituje v tom, aby v prebiehajúcom územnom konaní týkajúcom sa vyššie značenej stavby si ako účastníci územného konania nemohli uplatňovať všetky svoje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti v zmysle príslušných ustanovení v spojitosti s ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré je každý správny orgán v územnom konaní povinný dodržiavať. Vyššie opísané imanentné znaky predmetného opatrenia mu dávajú jednoznačne charakter opatrenia procesnej povahy. Z týchto dôvodov správny súd sumárne konštatuje, že napadnutým opatrením nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov v rade 1/ a 2/.

13. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že napadnuté opatrenie je opatrením procesným, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, a preto je vyňaté zo súdneho prieskumu v zmysle . Keďže žaloba proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustná, súd ju odmietol podľa .

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.