Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/3/2025

Potvrdené rozhodnutím 19CoCsp/11/2026
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného LEGALINK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 53, IČO 50 990 365, o zaplatenie 9.333,19 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.439,10 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. apríla 2026, č.k. 7Csp/3/2025-138, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti – výrokoch II., III., IV. p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: LEGALINK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 53, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 9.333,19 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.439,10 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.439,10 eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.439,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Žalobca sa žalobným návrhom, podaným pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, dňa 26.6.2025, voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 9.333,19 eur, úroku vo výške 4.396,81 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 10.292,59 eur od 26.4.2024 do 22.1.2025, zo sumy 10.132,69 eur od 23.1.2025 do 12.2.2025, zo sumy 9.972,79 eur od 13.2.2025 do 12.3.2025, zo sumy 9.812,89 eur od 13.3.2025 do 10.4.2025, zo sumy 9.652,99 eur od 11.4.2025 do 14.5.2025, zo sumy 9.496,09 eur od 15.5.2025 do 11.6.2025 a zo sumy 9.333,19 eur od 12.6.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania, s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa a nasl. (ďalej aj len „OZ“), zo dňa 27.12.2024, medzi postupcom, Ahoj a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej aj len „postupca“ alebo „právny predchodca žalobcu“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, bol žalovaný v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 3.6.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ÚZ“). Na Základe ÚZ postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v ÚZ. Žalobca zastáva názor, že ÚZ obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia až a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ustanovením upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa ÚZ. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami ÚZ a k 20.1.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva podľa v spojení s pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.1.2024. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 15.000 eur. Z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 8.087,56 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu vo výške 4.707,41 eur a na zmluvný úrok vo výške 3.380,15 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 11.935,87 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.292,59 eur a z riadneho úroku vo výške 1.643,28 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok (ďalej aj len „ZPP“), kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky, uvedenej v predmetnej prílohe, zodpovedá stavu účtovníctva postupcu k rozhodujúcemu dňu v zmysle ZPP. Žalovaný po postúpení pohľadávky, ku dňu podania žalobného návrhu, vykonal 6 úhrad po 159,90 eur (spolu 799,50 eur), a to v dňoch 22.1.2025, 12.2.2025, 12.3.2025, 10.4.2025, 14.5.2025 a 11.6.2025. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,NSSR“), zo dňa 16.6.2020, sp.zn. , zverejneným v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R5/2021: ,,Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Rovnaký právny názor vyjadril NSSR aj v ďalších rozhodnutiach (sp.zn. , , , , , , ), v ktorých uznal v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nárok veriteľa na úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13.730 eur, pričom žalobca si s poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax NSSR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre:

- istina vo výške 9.333,19 eur - riadny úrok vo výške 4.396,81 eur, predstavujúci úrok z istiny aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 7.776,96 eur (X) – 3.380,15 eur (Y) = 4.396,81 eur (Z). Výška úroku z istiny akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X) zodpovedá celkovým nákladom spotrebiteľa v zmysle zmluvy o úvere, pretože žalovaný v zmysle ÚZ nebol povinný zaplatiť žiadne iné príslušenstvo pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica, v upomínacom konaní, pod sp.zn. , dňa 7.7.2025, vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým priznal žalobcovi ním v konaní uplatnený nárok v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý zdôvodnil tým, že žalobcom uplatňovaný nárok je nedôvodný, neopodstatnený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu. Nesúhlasí s platobným rozkazom, pretože ÚZ neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaný vystupuje ako slabšia strana – spotrebiteľ, pričom veriteľ vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Súd by mal predmetný právny vzťah posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Za týmto účelom je povinnosťou dodávateľa splniť si zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať údaje, ktoré sú špecifikované v citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto povinnosti, tak, ako je to zrejmé z ustanovenia , je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až . Podľa názoru žalovaného len skutočnosť, že si veriteľ riadne neplnil svojej povinnosti podľa , má za následok, že veriteľ nemá právo podľa citovaného zákona žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca nijako nepreukázal, že veriteľ pri poskytovaní úveru postupoval dôsledne, v súlade s citovaného zákona a náležite preveril schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver a teda neuniesol ani bremeno tvrdenia ako jedno zo základných bremien, ktoré musí strana sporu v konaní uniesť.

Žaloba neobsahuje nijaké skutkové tvrdenia, týkajúce sa posudzovania bonity spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy. Žalobca v žalobe predložil listinu ,,Hodnotenie bonity“, v ktorej je uvedený priemerný mesačný príjem žalovaného za posledné tri mesiace vo výške 896,66 eur. Žalobca však nepredložil ani jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že veriteľ skúmal výšku mesačnej mzdy žalovaného za posledné tri mesiace. V riadku mesačné výdavky je uvedená 0, z čoho sa javí, že pôvodný veriteľ sa výdavkami žalovaného ani nezaoberal. Žalobca teda nepreukázal splnenie povinností podľa , a síce, že s odbornou starostlivosťou preveril bonitu žalovaného. Je toho názoru, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností podľa , čo by malo mať za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citujúc ustanovenia a , uviedol, že žalobca v podanej žalobe tvrdí, že podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva podľa v spojení s ustanovením v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.1.2024, čo preukázal aj predloženou listinou ,,Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.4.2024“. Žalobca však nepredložil dôkaz, že pôvodný veriteľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súčasne toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca nepreložil žiadnu výzvu, v ktorej by upozornil žalovaného, že pristúpi k vyhláseniu splatnosti úveru pre nezaplatenú splátku zo dňa 20.1.2024. Navyše, žalobca dňa 25.4.2024 zosplatnil predmetný úver už tretíkrát (najskôr dňa 26.2.2024, potom dňa 25.3.2024 a nakoniec dňa 25.4.2025), pričom výzvu, v ktorej upozornil žalovaného, že pristúpi k zosplatneniu úveru, odoslal žalovanému len raz a to výzvu zo dňa 25.1.2024, v ktorej žalovaného upozornil na neuhradenú splátku zo dňa 20.11.2023 vo výške 237,26 eur. Žalobca tvrdí, resp. sa podľa jeho právneho názoru domnieva, že žalovaný ku dňu zosplatnenia úveru nebol v omeškaní s úhradou splátky, zo dňa 20.11.2023, ale splátky zo dňa 20.1.2024. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal, je však zrejmé, že do dňa zosplatnenia, t.j. 25.4.2024, žalovaný už splátku zo dňa 20.11.2023 uhradil, teda mal byť veriteľom opakovane vyzvaný na úhradu omeškanej splátky zo dňa 20.1.2024. Do pozornosti súdu dáva takisto rozhodnutie NSSR, sp.zn. , podľa ktorého v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre splatný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Je zrejmé, že označenie presnej konkrétnej splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, je nevyhnutné okrem iného i z hľadiska počítania premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. , zo dňa 19.12.2024, Krajského súdu v Žiline, sp.zn. , zo dňa 18.12.2024 a NSSR, sp.zn. , zo dňa 26.6.2024. Ak by sa aj súd stotožnil s právnym názorom žalobcu a dospel by k názoru, že na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a názoru došlo k platnému zosplatneniu úveru dňa 25.4.2024, má za to, že v zmysle , veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nemohol od žalovaného žiadať celý dlh jednorazovo splatiť a teda predčasné zosplatnenie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu je treba považovať za neplatný právny úkon a keďže na neplatnom právnom úkone nemožno založiť právo, nemohol pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku na nového veriteľa. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom, žalobca nepreukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu postúpenia pohľadávky, úver ešte nebol splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z ustanovenia zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Vzhľadom na uvedené sa javí, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zmluva o postúpení pohľadávky by preto mala byť považovaná za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom ( ). Súčasne je toho názoru, že ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Oznámením postúpenia pohľadávky, adresovanej dlžníkovi dochádza k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a zároveň berie na seba riziko, vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení splní dlžník dlh tretej osobe. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než k osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba, oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (viď aj rozsudky Krajského súdu v Žiline, sp.zn. z 30.1.2019 a Krajského súdu v Prešove, sp.zn. z 16.12.2019).

3. V priebehu konania, podaním zo dňa 9.4.2026, si žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou, nárok na zaplatenie sumy 1.439,10 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu po podaní žaloby na súd uhradil žalobcovi z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru jeho právnym predchodcom, keďže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru a následného postúpenia pohľadávky na žalobcu.

4. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 3-7, zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 11-15, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2024 č.l. 18, zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 19-22, príloha č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.l. 23, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere č.l. 24-27, dotazník o klientovi č.l. 31, údaje k žiadosti č.l. 32-34, 3. upomienka - výzva na zaplatenie č.l. 35, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru č.l. 36, vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru č.l. 37-38, doručenky č.l. 39, výpis z účtu č.l. 40-42, hodnotenie bonity č.l. 43, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky č.l. 44, podací hárok č.l. 45, pokus o zmier č.l. 46, odpor proti platobnému rozkazu č.l. 50-53, vyjadrenie žalobcu č.l. 59-62, 63-68, dáta dopytu č.l. 72-74, výpis z účtu žalovaného za obdobie mesiacov február 2021 až máj 2021 č.l. 75-85, vyjadrenie žalovaného č.l. 96-97, vyjadrenie žalobcu č.l. 100-101, odpoveď Národnej banky Slovenska žalobcovi č.l. 102-104, výpis z účtu žalobcu č.l. 105, vyjadrenie žalobcu č.l. 118-119, vyjadrenie žalovaného č.l. 123, vyjadrenie žalobcu č.l. 126-127, 128, vyjadrenie žalovaného č.l. 129, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

5. Dňa 3.6.2021 uzavrel právny predchodca žalobcu (spoločnosť Ahoj, a.s.), v postavení veriteľa, so žalovaným, v postavení dlžníka, ÚZ, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver, z časti za účelom splatenia iných úverov žalovaného a z časti ako bezúčelový spotrebiteľský úver, a to v celkovej výške 15.000 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe úveru 11,90 % ročne, výške mesačnej splátky 237,26 eur, pri počte splátok 96, s tým, že splátky sú splatné mesačne vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli takisto na dátume splatnosti prvej splátky 20.7.2021, na dátume splatnosti poslednej splátky 20.6.2029, na celkovej čiastke, ktorú z úveru žalovaný zaplatí v sume 22.776,96 eur, s tým, že celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 7.776,96 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“) 11,90 %. Následky riadneho nesplácania úveru, vrátane vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, boli účastníkmi ÚZ dohodnuté v bode 3 ÚZ. Súčasťou ÚZ je aj príloha č. 1 k ÚZ (č.l. 23), ktorá obsahuje bližšiu špecifikáciu podmienok, upravujúcich čerpanie úveru a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.6.2021, v ktorých je okrem iného uvedený aj vzorec pre výpočet RPMN a priemerná hodnota RPMN vo výške 9,12 %. V článku 3 bod 3.2 písm. d/ si účastníci ÚZ dohodli možnosť predčasného splatenia úveru veriteľom v prípade omeškania so splátkami žalovaným (v súlade s ust. § a ).

6. Pred uzavretím ÚZ právny predchodca žalobcu, aj prostredníctvom žalovaného, zisťoval osobné, príjmové i výdavkové pomery žalovaného (žiadateľa o úver), pričom zistil, že žalovaný potrebuje úver pre bežné výdavky domácnosti (č.l. 31), že žalovaný je ženatý, býva vo vlastnom byte/dome, je zamestnaný v spoločnosti D. E. D., že je zamestnaný na dobu neurčitú, od 1.5.2015, že v posledných troch mesiacoch bol jeho čistý príjem vo výške 905 eur, 828 eur, 889 eur, že príjmy z iných zdrojov nemá, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a že jeho mesačné finančné výdavky sú vo výške 0 eur, že účelom pôžičky je konsolidácia úverov, pričom voči veriteľovi, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, má žalovaný dlh vo výške 558,60 eur, ktorý spláca mesačne sumou 45 eur, voči veriteľovi, OTP Banka Slovensko, a.s., má žalovaný dlh vo výške 5.307,75 eur, ktorý spláca mesačne sumou 98 eur a takisto má dve ďalšie interné zmluvy v spoločnosti so zostatkami dlhov 4.358,81 eur a 2.783,02 eur, ktoré spláca mesačnými splátkami vo výške 83,54 eur, resp. 54,66 eur.

7. Z ďalšej písomnosti, založenej do spisu žalobcom, týkajúcej sa bonity žalovaného (č.l. 43), vyplýva celkový čistý mesačný príjem žalovaného vo výške 896,66 eur a mesačné výdavky žalovaného vo výške 0 eur. Takisto je tam uvedené mesačné životné minimum na žiadateľa vo výške 214,83 eur, celková výška splátok 387 eur a celková výška interných splátok 138,20 eur.

8. Žalobca k žalobe predložil aj doklady, označené ako dáta dopytu (založené v spise na č.l. 72-74). Na pojednávaní pred súdom žalobca uviedol, že sú to podklady zo sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím ÚZ bol žalovaný zamestnaný viac ako 90 dní, s tým, že za predposledný mesiac bol jeho vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň vo výške 1.159 eur, nebol jeho vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň vo výške 1.159 eur za predpredposledný mesiac, že nie je poberateľom invalidného ani starobného dôchodku, že jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace bol aspoň vo výške 1.159 eur, že u zamestnávateľa nepracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, že žalovaný má štyri existujúce splátkové kontrakty, so zostávajúcou istinou a príslušenstvom vo výške 4.549 eur, 7.228 eur, 625 eur a 6.660 eur.

9. Z výpisu z účtu na meno žalovaného, za obdobie od februára 2021 do mája 2021 (č.l. 75-85), ktorý výpis na žiadosť právneho predchodcu žalobcu žalovaný veriteľovi poskytol, vyplýva, že na začiatku vyššie uvedených mesiacov mal žalovaný vlastné použiteľné prostriedky väčšinou v mínuse (k 31.1.2021 -878,40 eur, k 28.2.2021 +102,79 eur, k 31.3.2021-874,96 eur, ku dňu 30.4.2021 -877,95 eur). Z výpisov z účtu je zrejmý čistý mesačný príjem žalovaného v každom jednotlivom mesiaci (889,33 eur, 828,50 eur, 905,04 eur a 954,61 eur). Z vyššie uvedených výpisov z účtu žalovaného sú takisto zrejmé aj jeho výdavky na bežný život a takisto z nich sú zrejmé aj vyživovacie povinnosti žalovaného k dvom jeho maloletým deťom.

10. Listom, zo dňa 25.1.2024, právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že vzhľadom na to, že nereagoval na ich predchádzajúce výzvy na zaplatenie – upomienky a súčasne je v omeškaní spolu už s troma splátkami úveru, poskytnutého mu na základe ÚZ, ho opätovne vyzývajú na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru, ktoré k dnešnému dňu predstavujú sumu 706,70 eur, ktorú ho vyzval zaplatiť na účet. Súčasne ho veriteľ upozornil na skutočnosť, že v prípade, ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.11.2023, vo výške 237,26 eur, najneskôr do 19.2.2024, tak veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a teda žiadať ho o zaplatenie celého úveru, poskytnutého mu na základe ÚZ, v celej dlžnej sume. Žalovaný bol takisto upozornený na to, že ak vyššie špecifikovanú dlžnú čiastku omeškaných splátok neuhradí, vzniknú mu ďalšie náklady, spojené s vymáhaním dlhu, pretože poveria vymáhaním jeho dlhu inkasnú agentúru a súčasne sa vystavuje riziku, že pohľadávku uplatnia na súde žalobou.

11. Listom, zo dňa 26.2.2024, vyhlásil právny predchodca žalobcu okamžitú splatnosť úveru. Uviedol, že vzhľadom na to, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru vo výške 237,26 eur, ktorá bola splatná 20.11.2023 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v upomienke 3. upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe ÚZ a túto dlžnú splátku úveru v stanovenej lehote neuhradil, je veriteľ nútený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru. Súčasne žalovanému oznámil, že celý jeho dlh z ÚZ sa stal splatný v celom rozsahu ku dňu 26.2.2024 a to v súlade s ustanoveniami ÚZ, týkajúcimi sa vyhlásenia splatnosti úveru, v nadväznosti na a . Súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru (istiny) v celkovej výške 12.170,61 eur, z toho istiny vo výške 11.512,58 eur a úrokov vo výške 658,03 eur, a to najneskôr do 7 dní.

12. Napriek vyššie uvedenému listu (bod 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia), právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému aj ďalšie dva listy, datované dňom 25.3.2024 a 25.4.2024, ktorými opätovne vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z ÚZ, a to ku dňu 25.3.2024 a 25.4.2024 a opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z úveru v celom rozsahu.

13. Doručenie vyššie uvedených listín (body 10 až 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia) žalobca v konaní preukazoval doručenkami založenými v spise na č.l. 39.

14. Dňa 27.12.2024 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom, v súlade s ustanovením a nasl. , ZPP, ktorej súčasťou bola aj Príloha k ZPP medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, zo dňa 27.12.2024.

15. Z prílohy k ZPP (č.l. 18) mal súd okrem iného zistený zostatok neuhradenej istiny vo výške 10.292,59 eur, zostatok úroku vo výške 1.643,28 eur, celkový zostatok vo výške 11.935,87 eur, počet dní omeškania splátky 341 a dátum poslednej úhrady 8.11.2024.

16. Postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 7.1.2025 (č.l. 44-45).

17. Listom, zo dňa 10.6.2025, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 12.270,03 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 9.493,09 eur, riadneho úroku vo výške 1.643,28 eur, úroku z neuhradeného úveru vo výške 411,56 eur a z nákladov právneho zastúpenia vo výške 722,10 eur, s tým, že ak v uvedenej lehote dlh neuhradí, budú nútení pristúpiť k podaniu žaloby o zaplatenie predmetnej pohľadávky na súde.

18. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu časť žalovanému poskytnutého úveru použil priamo na úhradu dlhu žalovaného z iného úveru (jeho zostatku) v sume 5.307,75 eur, preukázal žalobca výpisom z účtu, ktorý je súčasťou spisu (č.l. 105).

19. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania okrem iného popieral tvrdenie žalovaného, že by postupca nedostatočne skúmal bonitu žalovaného. Uviedol, že podľa na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a/ čistý príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľom a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa ustanovenia Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 (ďalej aj len „Opatrenie“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Podľa Opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa ods. 1 nemôže prekročiť 1. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej len ,,DSTI“) stanovilo Opatrenie v ustanovení nasledovne: DSTI = výdavky (V) / [príjem (P) mínus náklady na zabezpečenie základných životných potrieb – životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti (N)]. hodnotu Žalobca v tomto konkrétnom prípade vychádzal z výstupu interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo sociálnej poisťovne, získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu, ktorý obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa , vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Poukázal aj na odpoveď Národnej banky Slovenska, zo dňa 14.3.2024 (č.l. 102), ktorá potvrdzuje vyššie uvedený názor žalobcu. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil dňa 27.5.2021 nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že spotrebiteľ mal nasledujúce úverové záväzky, týkajúce sa splátkových úverov s mesačnou splátkou 55 eur + 84 eur + 45 eur + 98 eur + kreditná karta s mesačnou splátkou vo výške 105 eur. Splátkové úvery mali byť novo poskytnutým úverom vyplatené a preto veriteľ zohľadnil existujúce záväzky vo výške 105 eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 342,26 eur. Pokiaľ ide o celkovú výšku čistých príjmov spotrebiteľa, tento bol overený nezávislým dopytom do sociálnej poisťovne, zo dňa 3.6.2021 a súčasne preukázaným výpisom z účtu spotrebiteľa s poukazovanou mzdou 954 eur v mesiaci máj 2021, 905 eur v mesiaci apríl 2021, 828 eur v mesiaci marec 2021 a 889 eur v mesiaci február 2021, teda bolo zistené, že žalovaný mal priemerný čistý mesačný príjem za posledné 4 mesiace vo výške 894 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 214,83 eur, pretože spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované dieťa. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a podobne. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšenú o 40 % - teda 271,67 eur (894 eur – 214,83 eur) x 40 %. V tejto súvislosti poukázali aj na odpoveď NBS, zo dňa 14.3.2024, podľa ktorej: ,,Výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie náklady na zabezpečenie základných životných potrieb ... Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa, napríklad za daný mesiac. NBS na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúseností z dohľadu nad finančným trhom, že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napríklad náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť)“. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 486,50 eur. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI = 342,26 eur / (894 eur – 486,50 eur). Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1 (bola 0,84) a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením NBS a . K platnosti zosplatnenia, v súlade s a uviedol, že postupca výzvou, zo dňa 25.1.2024, vyzval žalovaného v súlade s , na úhradu omeškaných splátok vo výške 706,70 eur a upozornil ho, že v prípade, ak nedôjde ani k úhrade splátky splatnej dňa 20.11.2023, vo výške 236,26 eur do 19.2.2024, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani dlžnú sumu omeškanej splátky splatnej dňa 20.11.2023 a ani celkovú sumu omeškaných splátok vo výške 706,70 eur. Túto zásielku si žalovaný prevzal dňa 29.1.2024 a nasledujúci deň začala plynúť 15-dňová lehota na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom uplynula dňa 13.2.2024. Dňa 26.2.2024 vyhlásil postupca splatnosť pre neuhradené splátky dňa 20.11.2023. Podanie zo dňa 25.3.2024 a podanie zo dňa 25.4.2024 je preto bez právneho významu. Žalobca teda zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa a a takisto podľa ustanovenia . Napriek vyššie uvedenému, odvolávajúc sa aj na iné rozhodnutia súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 26.2.2025, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.1.2024 a sp.zn. zo dňa 26.6.2024), zastávajú názor, že uvádzanie splátky vo vyššie uvedených podaniach je absurdnou požiadavkou, ktorá nemá oporu v zákone. S ohľadom na uvedené, má žalobca za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa a rovnako aj v samotnom zosplatnení, nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Spotrebiteľ sa tak paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve podľa akúkoľvek omeškanú splátku, pretože by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu, čo by však nemohlo nastať, pretože pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa zostali zachované (spotrebiteľ by bol naďalej v omeškaní so plácaním dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti). Poukazuje takisto na to, že predmetné znenie bolo od 1.11.2024 novelizované, čím zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku, pričom ani po novelizácii nebude ,,obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon aj ako postupovali veritelia, resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 1.11.2024 povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumy splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní – obligatórnou náležitosťou takejto výzvy dokonca pod sankciou neurčitosti, teda ani po účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver zosplatnil. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 1.4.2015: ,,Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencie výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu“. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 22.6.2017, č.k. -65: ,,Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky ,,novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom“. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, t.j. ústavnoprávnych východísk priority platnosti právneho úkonu a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať, nie však novelizovať, podľa jeho názoru je riešenie uvedenej právnej otázky zo strany senátu 5Cdo v predmetnej problematiky právne neudržateľné, pričom naopak senát 1Cdo predmetnú právnu otázku vyriešil zákonne a správne. Poukazujú na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. z 27.2.2024.

20. Žalovaný v priebehu konania okrem iného uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu za nedostatočné na preukázanie riadneho posúdenia jeho schopnosti splácať úver v zmysle . Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že v čase poskytnutia úveru vyhlásil, že nevyživuje žiadne deti. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v čase žiadosti o poskytnutie úveru mal dve maloleté deti, čo je preukázateľné aj z dôkazov predložených samotným žalobcom. Zo žalobcom priloženého výpisu z jeho účtu za mesiac marec 2021 jednoznačne vyplýva, že dňa 10.3. bola z jeho účtu realizovaná debetná operácia vo výške 57,60 eur v prospech F. G. A. C., označená ako obedy H. B.“ a dňa 5.3.2021 platba vo výške 15 eur, označená ako ,,C. G.“. Tieto platby sa opakujú pravidelne každý mesiac a jednoznačne preukazujú, že v čase poskytnutia úveru zabezpečoval výživu dvoch maloletých detí. Je teda názoru, že žalobca mal pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver zohľadniť aj životné minimum na dve maloleté deti vo výške 196,19 eur (98,08 eur x 2 deti). Vzhľadom na uvedené mala byť výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určená vo výške 411,99 eur (214,83 eur + 98,08 eur + 98,08 eur) a nie vo výške 214,83 eur. Aj z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že žalobca sa nedostatočne zaoberal skúmaním jeho bonity, keď opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že na konci každého kalendárneho mesiaca bol končený stav na jeho účte v záporných hodnotách približne – 870 eur. Takýto stav jasne indikuje, že jeho finančná situácia v čase poskytnutia úveru neumožňovala vznik ďalšieho úverového zaťaženia bez ohrozenia schopnosti plniť existujúce záväzky. Nesúhlasí tiež s tvrdením žalobcu, že časť poskytnutého úveru mala slúžiť na vyplatenie zostatku už skôr poskytnutého úveru od I. J. vo výške 5.307,75 eur, pretože tento úver žalobcom vyplatený nebol a do dnešného dňa ho spláca v ponížených splátkach. Z tohto dôvodu mal žalobca pri posudzovaní jeho bonity započítať aj mesačnú splátku predmetného úveru vo výške 98 eur medzi jeho pravidelné mesačné výdavky. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že jeho reálne mesačné výdavky na peňažné záväzky v čase žiadosti o úver boli vo výške 98 eur (úver č. 4 podľa vyjadrenia žalobcu) + 105 eur (úver č. 5 podľa vyjadrenia žalobcu) + 237,26 eur (novoposkytnutý úver), teda spolu 440,26 eur a nie vo výške 342,26 eur ako nesprávny tvrdí žalobca. Z vyššie uvedeného sa jednoznačne javí, že žalobca už v čase poskytnutia úveru mohol a mal predpokladať, že nebude schopný poskytnutý úver riadne splácať v splátkach, ktoré od neho v zmysle zmluvy požadoval. Ak by sa žalobca bol riadne a dôsledne venoval skúmaniu jeho bonity, musel by dospieť k záveru, že nemá žiadne voľné peňažné prostriedky použiteľné na splácanie ním poskytnutého úveru. Podľa metodiky NBS, na ktorú sa vo svojom vyjadrení odvoláva samotný žalobca, sa posudzovanie schopnosti splácať úver vykonáva na základe rozdielu medzi čistým mesačným príjmom spotrebiteľa a životným minimom domácnosti. Z takto určeného disponibilného zostatku môže najviac 60 % slúžiť na úhradu všetkých splátok úverov, pričom zvyšných 40 % musí spotrebiteľovi zostať na bežné životné výdavky. Ak teda jeho čistý mesačný príjem predstavoval 894 eur a jeho životné minimum s nevyhnutými nákladmi bolo 410,99 eur, potom disponibilný zostatok predstavoval sumu 483,01 eur. Z tejto sumy by maximálna prípustná výška všetkých mesačných splátok podľa opatrenia NBS mohla byť vo výške 289,81 eur (60 % z 483,01 eur). Jeho reálne mesačné splátky však predstavovali sumu 440,26 eur, teda o 150,45 eur viac, ako dovoľuje limit stanovený NBS. Z vyššie uvedeného treba vyvodiť záver, že žalobca neposúdil jeho schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou, podľa . Poskytnutie úveru za takýchto okolností by preto malo byť v rozpore so zákonom aj so zásadou ochrany spotrebiteľa pred nadmerným úverovým zaťažením. Z uvedeného dôvodu by podľa názoru žalovaného mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže poskytnutie úveru v situácii, keď veriteľ nemal k dispozícii dôkazne overené informácie o jeho schopnosti splácať, predstavuje hrubé porušenie jeho zákonnej povinnosti podľa . Nedostatok objektívnych a overených údajov o jeho bonite by malo znamenať, že neboli splnené zákonné predpoklady ani pre samotné zosplatnenie úveru a preto je akékoľvek vyhlásenie o predčasnej splatnosti neplatné a bez právnych účinkov. Z uvedeného je potom zrejmé, že pohľadávka nemohla byť veriteľom platne postúpená na žalobcu, keďže nebola splnená ani základná podmienka platného zosplatnenia úveru. Z tohto dôvodu žalobca podľa názoru žalovaného nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku z predmetného úveru a jeho nároky sú tak v tejto časti neopodstatnené. Argumentáciu žalobcu považuje za neudržateľnú, keďže v závere svojho vyjadrenia sám konštatuje, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo je podľa jeho názoru právne neudržateľná a jeho aplikáciou by došlo k zneplatneniu ,,tisícou až desaťtisícov“ právnych úkonov veriteľov, ktoré súvisia s vyhlásením úverov za predčasne splatné a na druhej strane ďalej žalobca selektívne odkazuje na uznesenie NSSR, podľa ktorého môže byť vo výzve na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa zákona o bankách považované aj oznámenie o predčasnej splatnosti, ak jej obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Tento prístup žalobcu, ktorý zrejme akceptuje rozhodnutia súdov, ktoré mu vyhovujú a spochybňuje tie, ktoré mu nevyhovujú, považuje za nerozumný a selektívny, pričom je toho názoru, že takúto selekciu právnych názorov nemožno považovať za relevantnú z hľadiska objektívnej aplikácie práva.

21. V elektronických podaniach, doručených súdu, dňa 5.11.2025, dňa 20.3.2026 a dňa 8.4.2026, právny zástupca žalobcu k dovtedajším tvrdeniam žalovaného takisto uviedol, že v súvislosti s námietkou žalovaného, že pôvodný veriteľ nezohľadnil vyživované deti, poukazuje na skutočnosť, že to bol práve žalovaný, ktorý je ako spotrebiteľ povinný uvádzať pravdivé údaje vo svojej žiadosti o úver. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ spotrebiteľ uvádza vedome nepravdivé údaje, koná zlomyseľne, s cieľom vylákať úver od veriteľa. Veriteľ má len limitované možnosti ako overiť spotrebiteľom uvádzané údaje. V uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. , z 25.10.2022, je uvedené: ,,V tejto súvislosti je nutné poukázať i na to, že aj samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ustanovenia povinnosti, a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje, potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver“. Dodávateľ nie je policajný orgán, t.j. jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované (nariadenie GDPR) a musí prioritne vychádzať z údajov, ktoré mu poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. , zo dňa 21.8.2024: ,,Prenášanie povinností žalovaného uviesť výšku svojich mesačných výdavkov, prípadne uviesť existenciu a výšku vyživovacej povinnosti voči tretej osobe na právneho predchodcu žalobcu, dôvodiac tým, že právny predchodca žalobcu je profesionál, je nutno považovať za účelovú obranu žalovaného, s cieľom vyhnúť sa a oddialiť plnenie svojich zmluvných povinností“. Z obsahu Dát dopytu je zrejmé, že zo strany žalovaného sa nejednalo o prvý kontakt s finančnou inštitúciou, len za obdobie roku 2015 čerpal cca 15 úverov, cca 14 jeho žiadostí bolo zamietnutých, čo nasvedčuje tomu, že s otázkou stanovenia výšky svojich mesačných výdavkov nebol konfrontovaný prvýkrát. Je nutné doplniť, že ustanovenia nielen že ukladajú povinnosť veriteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ale zároveň ukladajú i dlžníkovi (spotrebiteľovi) povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ( ). Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a podobne. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, zvýšený o 40 %. V súlade s vyššie uvedeným bola nepochybne schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s opatrením NBS a . Podľa článku 3 ods. 3.2 písm. d/ ÚZ: ,,V prípade ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku s príslušenstvom....“. Výzvou, zo dňa 25.1.2024, vyzval žalovaného, v súlade s ustanovením na úhradu omeškaných splátok vo výške 706,70 eur a upozornil ho, že v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej dňa 20.11.2023, vo výške 237,26 eur do 19.2.2024, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani dlžnú sumu omeškanej splátky vo výške 237,26 eur, splatnej dňa 20.11.2023 a ani celkovú sumu omeškaných splátok, vo výške 706,70 eur. Túto zásielku si žalovaný prevzal dňa 29.1.2024 a nasledujúci deň začala plynúť 15-dňová lehota na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom uplynula dňa 13.2.2024 a dňa 26.2.2024 vyhlásil postupca splatnosť pre neuhradenie splátky dňa 20.11.2023. Pokiaľ ide o námietku premlčania, podľa druhá veta , k zosplatneniu úveru došlo pre neuhradenie splátky splatnej 20.11.2023, od splatnosti ktorej začala plynúť premlčacia doba, tak ako na to poukázal aj žalovaný. Nárok žalobcu, v konaní uplatnený, teda nemôže byť premlčaný.

22. Právny zástupca žalovaného elektronickým podaniami, doručenými súdu, dňa 31.3.2026 a dňa 9.4.2026, okrem iného uviedol, že v zmysle ustanovenia druhá veta , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti. Premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. To sa týka ako prípadov, keď sa zvyšok dlhu stane splatným (jedine) v dôsledku úkonu veriteľa, tak aj prípadov, keď je medzi stranami dohovorené, že v dôsledku nesplnenia čiastkového záväzku (pre omeškanie s úhradou niektorej z dohodnutých splátok) sa automaticky stáva splatným celý dlh. Odhliadnuc od uvedeného, majú za to, že zosplatnenie dlhu bolo neplatné, a to s poukazom na rozhodnutie NSSR, sp.zn. z 25.1.2024: ,,V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. V prejednávanom prípade v zosplatnení absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NSSR je zosplatnenie (a tým aj postúpenie) úveru, neplatné. Poskytnutý úver je bezúročný a to z dôvodu porušenia ustanovenia , , a . Rovnako z dôvodu porušenia veta prvá , veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože nekonal s odbornou starostlivosťou podľa . Žalobca vzal žalobu v časti žalovanej istiny vo výške 1.439,10 eur späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným. Uvedené plnenia boli realizované ešte pred rozhodnutím vo veci samej, pričom žalobca napriek tomu uplatnil nárok v pôvodnej výške, čím spôsobil vznik trov konania, ktoré by inak nevznikli. Je preto zrejmé, že žaloba bola už v čase podania aspoň v tejto časti nedôvodná. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 1439,10 eur v presvedčení, že žalobca je oprávnený veriteľom pohľadávky. Následne však vyšlo najavo, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nepreukázal platné a účinné postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia podľa zákona o bankách a . Má za to, že v tomto konaní je vylúčené postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nemožnosti postúpenia pohľadávky pre neplatné zosplatnenie úveru z dôvodu nedostatočného skúmania bonity žalovaného a jeho následnú nemožnosť postúpenia podľa veta pred bodkočiarkou . Za tejto situácie nemožno dospieť k záveru, že žalobca nadobudol postavenie veriteľa. Ak žalovaný plnil subjektu, ktorý nebol jeho veriteľom, ide o plnenie bez právneho dôvodu. Na strane žalobcu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške poskytnutého plnenia, ktoré je povinný žalovanému vydať.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní okrem iného uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby, takisto aj na ich doterajších vyjadreniach k meritu veci. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto považujú za nedôvodnú a ako takú ju navrhujú zamietnuť, pretože majú za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj jeho postúpenie na žalobcu, bolo urobené v súlade so zákonom, a teda žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu nemá objektívne ako zistiť, aké vyživovacie povinnosti žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere mal. Žalobca nemá prístup, resp. ani právny predchodca žalobcu nemal prístup do registra obyvateľov, čiže ak žalovaný informáciu o jeho vyživovacích povinnostiach neuviedol, žalobca, resp. jeho právny predchodca toto nemal ako overiť. Poukázal na to, že úmyselným zamlčaním takejto skutočnosti mohla byť naplnená aj skutková podstata trestného činu úverového podvodu, keďže zamlčaním tejto skutočnosti žalovaný upravil svoje podmienky bonity tak, že mu úver poskytnutý bol, pričom v prípade, ak by túto informáciu o svojich vyživovacích povinnostiach veriteľovi bol poskytol, úver by mu pravdepodobne poskytnutý nebol. Veriteľ zohľadnil životné minimum na žiadateľa o úver a na členov jeho domácnosti. Skúmanie reálnych výdavkov žalovaného je neobjektívne, jednak z pohľadu toho, že ich nemá veriteľ ako objektívne overiť, ako sa ukázalo aj ohľadne vyživovacích povinností žalovaného a taktiež tieto sa môžu v čase meniť, veriteľ preto použil životné minimum ako objektívny ukazovateľ, pričom takýto postup je aj v súlade s metodickými usmerneniami NBS. Informácie ohľadom domácich pomerov dlžníka sú obsiahnuté v dotazníku, ktorý žalovaný vypĺňal prostredníctvom internetu. Tento dotazník (č.l. 31) predchádzal posúdeniu samotnej žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru. V dotazníku sú obsiahnuté údaje ohľadne ubytovania, kde sa uvádza, že žalovaný má vlastný byt, že žalovaný je ženatý a sú v ňom uvedené aj informácie o jeho príjme, ako aj o tom, či je žalovaný zamestnaný, resp. nezamestnaný, na dobu určitú, alebo neurčitú. Nie je dôvod zisťovať príjem partnera, resp. manželky žalovaného, pretože sa skúma bonita len žalovaného. Zohľadňuje sa aj životné minimum na ostatných členov domácnosti. Splátky úverov žalovaného, ktoré boli refinancované novým úverom, poskytnutým mu právnym predchodcom žalobcu, boli približne o 70 eur vyššie ako je splátka nového úveru, teda finančné zaťaženie žalovaného kleslo, ako aj jeho mesačné výdavky.

24. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní okrem iného uviedol, že žaloba je najmä pre neskúmanie bonity žalovaného nedôvodná, a to najmä z dôvodu porušenia ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého právny predchodca žalobcu neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca, resp. jeho právny predchodca veľmi nedostatočným spôsobom skúmali bonitu žalovaného, pri určení výšky jeho príjmov vychádzali len zo životného minima, ktoré si stanovili podľa seba, čiže to už len preukazuje, že nekonali s odbornou starostlivosťou. Nad rámec uvedeného majú za to, že nebolo platne dojednané ani zosplatnenie úveru, čo spôsobuje ďalšiu procesnú preukážku pre úspech tejto žaloby. Žalovaný má za to, že jeho bonita nebola náležite skúmaná, pretože právny predchodca žalobcu neskúmal informácie a aktívne si nezabezpečoval ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto riadne nevyhodnotil, pretože dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strany rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Právny predchodca žalobcu nezískal hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a podobne. Pokiaľ teda veriteľ nepoznal celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je, alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp.zn. a sp. zn. . V nadväznosti na uvedené majú za to, že žaloba je nedôvodná a akékoľvek plnenie poskytnuté zo strany žalovaného žalobcovi je bezdôvodným obohatením. Z výpovede žalovaného, ako aj zo všetkých dôkazov, ktoré sú v spise, vyplýva, že právny predchodca žalobcu si nesplnil svoju povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko pre splnenie podmienok podľa § 11 ods. 2 nepostačuje zistiť čistý mesačný príjem dlžníka a následne sa uspokojiť s vlastným uvážením, že zákonné podmienky pre konanie s odbornou starostlivosťou boli týmto splnené. Pre splnenie zákonných podmienok je nevyhnutné, aby veriteľ pri poskytovaní úveru bral do úvahy nielen čistý príjem žiadateľa, ale aj jeho výdavky, ako napríklad výdavky za energie, nájomné, telefón, či vyživovacie povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. , podľa ktorého, ako bolo zistené súdom prvej inštancie, právny predchodca vôbec neprihliadal na sociálne pomery žiadateľa, jeho výdavky a vyživovacie povinnosti. V tomto konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania splnenia podmienok podľa § 11 ods. 2. Jeho žaloba v tomto smere je založená iba na pravdepodobnosti a nejakých úvahách, dôkazy však v tomto smere poskytnuté neboli. Z uvedeného dôvodu je žaloba v celom rozsahu nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť a z dôvodu neplatného postúpenia je potrebné priznať žalovanému všetky plnenia, ktoré žalobcovi následne poskytol.

25. Žalovaný na pojednávaní okrem iného uviedol, že sa snažil úver riadne splácať, nedarilo sa mu to však, omeškané splátky úveru sa vždy snažil nejako dorovnať. Mal záujem predchádzajúce úvery refinancovať, preto uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ÚZ. Vzhľadom na odstup času si už nepamätá, či ho oslovila priamo spoločnosť Ahoj, alebo či túto spoločnosť oslovil on. Žil v čase uzavretia ÚZ s manželkou, ktorá bola zamestnaná, dosť však v tom čase aj maródovala. Pokiaľ manželka pracovala, mala mesačný príjem vo výške cca 570 eur, keď marodila, jej príjem bol asi 400 eur mesačne. Dve jeho mladšie deti chodili v tom čase ešte na základnú školu a najstaršie dieťa navštevovalo strednú školu. Právnemu predchodcovi žalobcu poslal len výpisy zo svojho účtu, a to tie, ktoré sú založené v spise. Nič iné od neho právny predchodca žalobcu nežiadal. Zmluva sa uzavrela na diaľku, táto mu bola poslaná, on ju len podpísal a vrátil späť. Bolo na ňom, aby sa s obsahom ÚZ, ako aj s písomnosťami, ktoré s ňou súvisia, oboznámil on sám, nikto mu nič ohľadne konkrétnych ustanovení zmluvy, resp. písomností, ktoré s tým súvisia, neoznámil. V podstate porozumel všetkému, čo v ÚZ bolo uvedené. V čase uzavretia ÚZ žiadne problémy s úhradami nejakých výdavkov nemal. S odstupom času sa už nepamätá, či od neho právny predchodca žalobcu žiadal nejaké informácie ohľadne jeho osobných pomerov, osobitne či má, resp. nemá deti. On žiaden dotazník nevypĺňal, bol len v kontakte s nejakou pani telefonicky, táto pani mu povedala, aby jej poslal výpisy z účtu a prefotený občiansky preukaz. Či ešte niečo iné žiadala, uviesť nevedel. Býva v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jeho svokre. Nepamätá sa, že by sa žalobca, resp. jeho právny predchodca niečo pýtal ohľadne toho, či vlastní nejakú nehnuteľnosť, resp. kde býva, či býva v dome, v byte a či ide o jeho nehnuteľnosť. V čase uzavretia ÚZ býval v dome patriacom jeho svokre s manželkou, jeho tromi, vtedy ešte maloletými deťmi a svokrou. Pokiaľ ide o zisťovanie jeho príjmu, právny predchodca žalobcu požadoval od neho, aby preukázal výpisom z účtu svoj príjem, a to za posledné tri mesiace. Po uzavretí ÚZ bola výška splátky tohto úveru vyššia, než všetky splátky z predchádzajúcich jeho úverov. Nevie, ako boli vyplnené údaje v žiadosti o úver.

26. Podľa , a (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

27. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

28. Podaním, zo dňa 8.4.2026, vzal žalobca žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.439,10 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby na súd vyššie uvedenú sumu peňazí žalovaný žalobcovi, v období od 11.7.2025 do 11.3.2026, v 159,90 eur mesačných splátkach, zaplatil.

29. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní pred súdom s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

30. Akceptujúc dispozičnú vôľu žalobcu s nakladať s predmetom sporu, súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.439,10 eur, v súlade s ustanovením , zastavil.

31. Podľa až 4 (účinného v čase uzavretia ÚZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa (účinného v čase uzavretia ÚZ), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa (účinného v čase uzavretia ÚZ), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

34. Podľa (účinného v čase uzavretia ÚZ), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa a o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia ÚZ), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia ÚZ), na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

37. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia ÚZ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

38. Podľa a o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia ÚZ), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa , , a a alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

39. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ), na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

41. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

47. Podľa o bankách ( ďalej aj len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Je nesporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu tzv. spotrebiteľskú zmluvu, keďže v úverovom zmluvnom vzťahu vystupoval veriteľ ako dodávateľ (predajca) a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ (spotrebiteľ).

50. Je tiež nesporné, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.

51. Súd preveril jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy, pričom zistil, že ÚZ obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia ÚZ. V ÚZ je uvedená aj správna ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len ,,RPMN“).

52. Aj pokiaľ ide o dohodnutú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v postavení spotrebiteľa (RPMN vo výške 11,9%), táto je v súlade s ust. , keďže najvyššia prípustná výška odplaty nesmela prevyšovať dvojnásobok priemernej RPMN, teda 18,34% (viď súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021).

53. Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s a a takisto Postupca výzvou, zo dňa 25.1.2024, doručenou žalovanému dňa 29.1.2024, vyzval žalovaného v súlade s , na úhradu omeškaných splátok vo výške 706,70 eur a upozornil ho, že v prípade, ak nedôjde ani k úhrade splátky splatnej dňa 20.11.2023, vo výške 236,26 eur do 19.2.2024, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani dlžnú sumu omeškanej splátky splatnej dňa 20.11.2023 a ani celkovú sumu omeškaných splátok vo výške 706,70 eur. 30.1.2024 začala plynúť 15-dňová lehota na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá uplynula dňa 13.2.2024. Dňa 26.2.2024 vyhlásil postupca splatnosť pre neuhradené splátky dňa 20.11.2023. Ďalšie podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.3.2024 a zo dňa 25.4.2024 sú, vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti bez právneho významu.

54. Pokiaľ ide o námietku premlčania, vznesenú v priebehu konania žalovaným, podľa druhá veta , k zosplatneniu úveru malo dôjsť pre neuhradenie splátky splatnej 20.11.2023, od splatnosti ktorej by začala plynúť premlčacia doba, tak ako na to poukázal aj žalovaný. Nárok žalobcu, v konaní uplatnený, teda nemôže byť premlčaný.

55. Bez ohľadu na právne závery súdu, uvedené v bodoch 50 až 54 odôvodnenia tohto rozhodnutia, vzhľadom na námietky žalovaného, že žalobca dôsledne nezisťoval pred uzavretím ÚZ bonitu žalovaného, súd sa v priebehu konania zaoberal predovšetkým tým, či právny predchodca žalobcu pred uzavretím ÚZ so žalovaným, dôsledne zisťoval všetky osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho pravidelný mesačný príjem a takisto jeho výdavky.

56. Súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že jeho právny predchodca pred uzavretím ÚZ so žalovaným skúmal pomery žalovaného, avšak pri ich zisťovaní podľa názoru súdu nepostupoval aktívne, z časti sa spoľahol len na to, čo mu uviedol sám žalovaný, pričom sa písomnosťami, predloženými mu žalovaným, zrejme dôsledne ani nezaoberal. Z predloženého výpisu účtu žalovaného za obdobie mesiacov február až máj 2021 je totiž možno jednoznačne zistiť, že na konci každého predchádzajúceho mesiaca bol celkový zostatok finančných prostriedkov žalovaného (okrem jedného mesiaca) výrazne v mínuse, čo právny predchodca žalobcu zrejme dostatočne nezohľadnil, keďže výška poskytnutého úveru žalovanému, doba jeho splácania a konečná suma, ktorú bol povinný žalovaný z úveru zaplatiť, bola vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť a takisto relatívne nízky pravidelný mesačný príjem žalovaného (cca 896 eur) a takisto ďalšie úvery, ktoré v tom čase splácal, vysoká.

57. Právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru žalovanému vôbec nezohľadnil ani to, že v čase uzavretia ÚZ žalovaný vyživoval žalovaný tri deti, ktoré v tom čase boli ešte maloleté, pričom skutočnosť, že žalovaný v tom čase mal vyživovacie povinnosti k deťom, mohol právny predchodca žalobcu zistiť z výpisu z účtu žalovaného, ktorý mu žalovaný na jeho žiadosť, v súvislosti s poskytnutím mu úveru, aj predložil a teda mal ho v tom čase k dispozícii. Právny zástupca žalobcu pritom sám uviedol na pojednávaní, že ak by právny predchodca žalobcu o vyživovacej povinnosti žalovaného v čase uzavretia ÚZ vedel, ÚZ by so žalovaným pravdepodobne neuzavrel.

58. Pri uzavretí ÚZ právny predchodca žalobcu vychádzal takisto z toho, že žalovaný v tom čase žil vo svojom dome/byte. Aj v tomto prípade sa právny predchodca žalobcu spoľahol len na tvrdenie žalovaného, keďže nehnuteľnosť nie je v podkladoch, získaných od žalovaného, nijako bližšie špecifikovaná, pričom žalovaný v konaní tvrdil, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, že v súčasnosti a aj v čase uzavretia ÚZ býval so svojou manželkou, svojimi tromi deťmi (v čase uzavretia ÚZ boli všetky maloleté) v dome/byte, vlastnícky patriacom jeho svokre.

59. Právny predchodca žalobcu takisto nevenoval pred uzavretím ÚZ žiadnu pozornosť skutočným nákladom žalovaného na stravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, ošatenie dopravu a podobne, o čom najlepšie svedčí údaj v nijako neoznačenej písomnosti, predloženej do spisu žalobcom, v súvislosti so zisťovaním pomerov na strane žalovaného pred uzavretím ÚZ, založenej na č.l. 43, kde vedľa koloniek počet nezaopatrených osôb, výška vyživovacej povinnosti a mesačné výdavky je vždy uvedené číslo 0. Tie isté údaje sú uvedené aj v ďalšej písomnosti, do spisu, z tých istých dôvodov, predložených žalobcom („Údaje žiadosti“ – č.l. 32).

60. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že bolo povinnosťou žalovaného pred uzavretím ÚZ poskytnúť veriteľovi všetky relevantné informácie o jeho pomeroch pravdivo, súd sa s týmto jeho názorom stotožnil, a napokon to vyplýva aj z ust. , na druhej strane však nemožno opomenúť ani to, že akékoľvek informácie od žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu, majúc skúsenosti s poskytovaním úverov aj iným osobám, len nekriticky prevziať a pokiaľ ich k dispozícii mal, bolo jeho povinnosťou sa s nimi aj dôkladne oboznámiť. Ak by právny predchodca žalobcu venoval náležitú pozornosť hoci len výpisu z bankového účtu žalovaného, musel by minimálne zistiť, že zo svojho príjmu má žalovaný problémy uhrádzať svoje mesačné náklady, resp. náklady svojej rodiny (vrátane troch detí).

61. Vyššie uvedené závery tunajšieho súdu sú v súlade aj so súčasnou judikatúrou krajských súdov, napr. Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , či Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. , na ktoré rozhodnutia v priebehu konania poukázal aj žalovaný.

62. Krajský súd v Prešove, v konaní pod sp.zn. , v odôvodnení svojho rozhodnutia takisto uviedol: „Zatiaľ čo ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovuje, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Berúc do úvahy uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver aj napriek tomu, že nemal hodnovernými dokladmi preukázané výdavky na živobytie a tým zodpovedanú otázku, či žalovanej zostáva dostatok peňažných prostriedkov na splácanie úveru. V dôsledku takéhoto formálneho a odbornej starostlivosti nezodpovedajúceho postupu právneho predchodcu žalobcu nedošlo k dostatočnému overeniu bonity žalovanej. Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac - nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta a nepravdivá informácia o jeho už existujúcom úverovom zaťažení. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. So žalobcom predložených listín jednoznačne vyplýva, že záväzky žalovanej v čase podania žiadosti o úver jednoznačne prevyšovali jej príjem. Okrem toho, že žalobca neskúmal žiadne bežné výdavky žalovanej ako sú strava, doprava, ošatenie, telefón a podobne, vôbec nebral do úvahy ani náklady na bývanie ....... Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, že klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Pri overovaní bonity žalovanej nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinností uloženej mu v ustanovení . Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v citovanom ustanovení zákona nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa...Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že právny predchodca žalobcu skúmal iba príjem žalovanej a jej úverové zaťaženie, vôbec neskúmal výdavky na bývanie, dopravu, domácnosť. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úveru“.

63. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia sp.zn. , okrem iného uviedol: ,,Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informáciu pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa, tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov tak stranu výdavkov a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje........... Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere. Pri získavaní relevantných informácií veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (v danom prípade z obsahu spisu nevyplýva, aké informácie o svojom príjme dodal žalovaný ako dlžník pred uzatvorením zmluvy o úvere), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a podobne. Pokiaľ teda veriteľ nepoznal celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii dostatočné údaje o jeho príjmoch a výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu zákonom podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení § 7 ods. 1 citovaného zákona nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru, ktorý vyplýva z použitého ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže v prejednávanej veci k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a taktiež sa nejednalo ani o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (v dôsledku porušenia povinností uvedených v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch), preto postúpenie pohľadávky s odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2023 bolo neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle a teda správnym dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu“.

64. V odôvodnení svojho rozhodnutia, sp.zn. , Krajský súd v Trenčíne, okrem iného uviedol: „Zákon o spotrebiteľských úveroch nedefinuje, čo treba rozumieť pod pojmom odborná starostlivosť. Tento pojem je však vymedzený v o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to v . Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Žalobca v odvolaní tvrdil, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá, o čom v konaní doložil aj relevantné dôkazy. Výslovne žalobca v odvolaní uvádza, že veriteľ posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopytom do úverového registra a potom už nemal zákonnú povinnosť vyžadovať od spotrebiteľa ďalšie informácie, týkajúce sa jeho príjmov a podobne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca skúmal bonitu žalovaného pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere tak, že by postupoval minimálne s odbornou starostlivosťou....... Ako bolo zistené súdom prvej inštancie, príjem žalovaného bol nižší a existujúce úverové zaťaženie vyššie, najmä existujúcimi úvermi od nebankových spoločností, pričom právny predchodca žalobcu tiež vôbec neprihliadal na sociálne pomery žalovaného, jeho výdavky a vyživovacie povinnosti. .............Odvolací súd má za to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že veriteľ nemôže žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru“.

65. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Je povinnosťou dodávateľa (predajcu) okrem iného analyzovať aj spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Právny predchodca žalobcu vôbec neprihliadal na konkrétne sociálne pomery žalovaného, jeho výdavky a vyživovacie povinnosti, a teda ani nemohol získať hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na ubytovanie, stravu, bývanie, dopravu, či zdravotnú starostlivosť a podobne. Pokiaľ teda veriteľ nepoznal celkový objem výdavkov žalovaného, nemohol ani urobiť záver o tom, či je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

66. Vzhľadom na vyššie uvedených zistení a právnych záverov súdu, je súd toho názoru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ (v postavení predajcu) pred uzavretím ÚZ so žalovaným (v postavení spotrebiteľa) nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, berúc do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytol, výšku tohto úveru, príjem žalovaného a jeho výdavky (ktoré postupca ani nezisťoval), a teda právny predchodca žalobcu pred uzavretím ÚZ so žalovaným konal v rozpore s ustanovením , v dôsledku čoho, v súlade s ustanovením citovaného zákona, nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie predmetného úveru.

67. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu napriek vyššie uvedenému, úver predčasne zosplatnil, je tento jeho právny úkon, v zmysle ustanovenia , absolútne neplatný.

68. Z vyššie uvedených záverov súdu je teda preukázané, že pre neplatnosť zosplatnenia úveru, keďže je možno postúpiť na nebankový subjekt len splatnú pohľadávku, postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu, ktorú mal voči žalovanému na žalobcu, je takisto bez akýchkoľvek právnych účinkov ( ), a teda žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.

69. Z vyššie uvedených dôvodov (body 67 a 68 odôvodnenia tohto rozhodnutia), súd žalobu v prevyšujúcej časti (v časti ktorej konanie vo veci nebolo zastavené) ako nedôvodnú zamietol.

70. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, podanú podľa , súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že je v celom rozsahu dôvodná a preto súd samostatným výrokom (III. rozsudku) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.439,10 eur. V priebehu konania bolo totiž vykonanými dôkazmi nesporne preukázané, že v období od 11.7.2025 do 11.3.2026 zaplatil žalovaný žalobcovi spolu sumu 1.439,10 eur, majúc za to, že pohľadávka pôvodného veriteľa (postupca) z úveru poskytnutého pôvodným veriteľom (spoločnosť Ahoj, a.s.) bola platne postúpená, v súlade s ustanovením a nasl. , na žalobcu.

71. Keďže však v konaní bolo preukázané, že vyššie uvádzané platby, resp. sumu 1.439,10 eur, zaplatil žalovaný žalobcovi, majúc za to, že pohľadávka z predmetného úveru prešla zmluvou o postúpení na žalobcu, pričom predmetný právny úkon (postúpenie pohľadávky z veriteľa na žalobcu) je absolútne neplatným právnym úkonom ( ), vzniklo na strane žalobcu na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa (žalovaný plnil žalobcovi bez právneho dôvodu), a preto súd, v súlade s ustanovením , uložil žalobcovi povinnosť bezdôvodné obohatenie žalovanému vydať, resp. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému vzájomnou žalobou žalovanú sumu 1.439,10 eur.

72. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. . Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný (nielen pokiaľ ide o žalobcom v konaní uplatnený nárok ale aj pokiaľ ide o vzájomnú žalobu), preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach ( v spojení s ).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný zákon).