Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/XX, D., právne zast.: AK Slebodnik s.r.o., IČO: 56 703 490, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná E. F. B. G., so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 5.000 eur od 28.02.2026 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 481,59 eur, všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Košice (ďalej len „súd“) dňa 7.4.2026 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 23.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 27.02.2026 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 481,59 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-1233/2-VYS-KE-2019 zo dňa 30.12.2019 mu bolo vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa k . Jeho sťažnosť proti uzneseniu zamietla prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II uznesením sp. zn. -26 zo dňa 17.02.2020 a dňa 16.11.2020 na neho podala obžalobu. Mestský súd Košice ho rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.07.2023 podľa oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný; odvolanie prokurátora Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 21.11.2023 zamietol. Trestné stíhanie tak trvalo od 30.12.2019 do 21.11.2023. Predtým bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 10.11.2022 uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom; tento rozsudok odvolací súd zrušil.

3. Žalobca ďalej uviedol, že trestné stíhanie pre mimoriadne stigmatizujúci sexuálny násilný trestný čin, navyše zavŕšené prvostupňovým odsúdením, hlboko zasiahlo do jeho cti, dôstojnosti, dobrej povesti a osobnej integrity. Rodina ho zavrhla, resp. rodinné vzťahy boli vážne narušené, rozpadli sa mnohé priateľstvá, stránil sa spoločnosti a vyhľadával samotu. Dlhodobo pociťoval úzkosť, hanbu, krivdu, bezmocnosť a strach z odsúdenia na trest odňatia slobody v sadzbe päť až desať rokov. V dôsledku stigmy a psychického tlaku ukončil zamestnanie a zhoršili sa jeho možnosti pracovného uplatnenia. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , Ústavného súdu SR sp. zn. , a , podľa ktorých je trestné stíhanie skončené inak ako odsúdením samo osebe spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorej existencia sa v základnom rozsahu predpokladá. Výšku nároku určil sadzbou 500 eur za každý zo 47 mesiacov trestného stíhania a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.04.2022, podľa ktorého je primeranou náhradou 15 eur za deň trestného stíhania.

4. Nárok uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie doručenou Generálnej prokuratúre SR dňa 07.11.2025. Generálna prokuratúra SR mu listom sp. zn. VI/4 Gc 190/25/1000-4 zo dňa 27.02.2026 oznámila, že nárok nebude uspokojený. Uznala pritom, že uznesenie o vznesení obvinenia sa vzhľadom na oslobodenie spod obžaloby považuje za nezákonné rozhodnutie, že je splnená podmienka podania opravného prostriedku a že nárok nie je premlčaný, mala však za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť. Náhradu trov právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku v sume 481,59 eur (dva úkony právnej služby z tarifnej hodnoty 5.000 eur po 180,93 eur, dva režijné paušály po 14,84 eur a 23%-nej DPH 90,05 eur) odmietla s poukazom na Žalobca tieto náklady považuje za účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré mu vznikli v dôsledku zákonnej povinnosti nárok predbežne prerokovať.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.05.2026 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť popri nezákonnom rozhodnutí preukázaná aj existencia ujmy a príčinná súvislosť, a musí byť zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné. Tvrdenia žalobcu majú všeobecný charakter a nie sú podložené objektívnymi dôkazmi. Poukázala na to, že žalobca bol v čase vznesenia obvinenia právoplatne odsúdený v iných trestných veciach aj za násilnú trestnú činnosť a že bol trestne stíhaný aj po skončení predmetnej trestnej veci. Za dostatočné zadosťučinenie považovala konštatovanie porušenia práva. K výške nároku poukázala na a a a o obetiach trestných činov, podľa ktorých by obeť trestného činu znásilnenia mala nárok na odškodnenie vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy, t. j. za rok 2019 sumou 5.200 eur, a na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , a . K nákladom predbežného prerokovania uviedla, že podľa nie sú súčasťou trov konania.

6. Žalobca v replike zo dňa 28.05.2026 namietol, že pri nemajetkovej ujme nemožno vyžadovať, aby každý vnútorný pocit hanby, úzkosti a izolácie dokazoval znalecky; navrhol na preukázanie rozsahu ujmy svoj výsluch. Trestné stíhanie nemuselo byť jedinou príčinou všetkých negatívnych následkov, postačuje, že bolo príčinou podstatnou. Iné trestné konania nemôžu vylúčiť ani znížiť zodpovednosť štátu za konkrétne nezákonné trestné stíhanie a udalosti po jeho skončení nemôžu spätne vysvetľovať ujmu vzniknutú v rokoch 2019 až 2023. Vyššiu ako „obvyklú“ sumu (cca 16,50 eura za deň oproti 15 eurám za deň) odôvodnil dĺžkou stíhania, povahou obvinenia, prvostupňovým odsúdením a tým, že bol počas trestného konania reálne pozbavený osobnej slobody. Ustanovenie podľa neho nezakladá mechanický strop; aj podľa výpočtu žalovanej je maximálna hranica 26.000 eur, ktorú jeho nárok neprekračuje. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX a k nákladom predbežného prerokovania na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a , Krajského súdu v Prešove sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

7. Žalovaná v duplike zo dňa 18.06.2026 zotrvala na svojich námietkach. Zdôraznila, že tvrdenia žalobcu nie sú verifikované dôkazmi objektívneho charakteru, a ujmu spôsobenú trestným stíhaním nemožno porovnávať so spôsobením smrti; prípadnú náhradu by mal súd posúdiť v súlade s vetou prvou , teda najviac do výšky desaťnásobku minimálnej mzdy za rok 2019. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by náhrada presahovala odškodnenie obetí trestných činov sexuálnej povahy.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-1233/2-VYS-KE-2019 zo dňa 30.12.2019 o vznesení obvinenia, so sťažnosťou žalobcu proti nemu, s uznesením Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. -26 zo dňa 17.02.2020, s obžalobou sp. zn. -46 zo dňa 16.11.2020, s rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 28.07.2023, s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.11.2023, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku a s písomným oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.02.2026.

9. Z uznesenia o vznesení obvinenia súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 30.12.2019 vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa k pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 29.07.2019 v Košiciach na ulici A. v osobnom motorovom vozidle voči poškodenej M. H. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 29.07.2019; žalobca bol v tento deň ako podozrivý zadržaný a dňa 30.07.2019 prepustený.

10. Z obžaloby zo dňa 16.11.2020 vyplýva, že žalobca nebol vo väzbe.

11. Z rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 28.07.2023 súd zistil, že v trestnej veci bol najprv vydaný rozsudok zo dňa 10.11.2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou 5 rokov a probačným dohľadom; tento rozsudok krajský súd zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Následne bol žalobca rozsudkom vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2023 spod obžaloby oslobodený, aj tento rozsudok však odvolací súd zrušil a nariadil doplniť dokazovanie výsluchom znalca. Rozsudkom zo dňa 28.07.2023 bol žalobca opätovne oslobodený podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Trestný súd mal za nepochybné, že medzi žalobcom a poškodenou došlo vo vozidle k hlučnej hádke, ktorú zachytila svedkyňa a privolala políciu, výpoveď poškodenej, ktorá bola v čase incidentu v ťažkom stupni opitosti (2,66 g/kg) a pod vplyvom marihuany, však vyhodnotil ako nevierohodnú. Odvolanie prokurátora krajský súd uznesením zo dňa 21.11.2023 zamietol; oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2023.

12. Z výpovedí svedkov uvedených v rozsudku trestného súdu súd ďalej zistil, že v trestnom konaní v prospech žalobcu vypovedali jeho stará matka H. B., s ktorou žalobca od 14 rokov žil a ktorá ho opísala ako veľmi dobrého vnuka, jeho sestra A. B. a jeho kamaráti I. D., J. D. a G. K.. Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie, ktorý bol podkladom trestného rozsudku, vyplýva, že žalobca bol v čase skutku závislý od alkoholu a kanabinoidov, v roku 2014 prekonal psychotickú poruchu vyžadujúcu hospitalizáciu, a z odpisu registra trestov v trestnom spise, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12.08.2014 odsúdený za prečiny nebezpečného vyhrážania a obmedzovania osobnej slobody na podmienečný trest, pričom sa dňom 14.12.2016 osvedčil, a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

13. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a z písomného oznámenia žalovanej súd zistil, že žalobca uplatnil nárok u Generálnej prokuratúry SR dňa 07.11.2025 (žiadosť je zrejme nesprávne datovaná 07.11.2024) a žalovaná mu listom zo dňa 27.02.2026 podľa oznámila, že nárok nebude uspokojený.

14. Podľa vyjadrenia zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 23.10.2026 list žalovanej zo dňa 27.02.2026 bol žalobcovi doručený toho istého dňa (dňa 27.02.2026).

15. Podľa , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa ust. a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v relevantnom znení, t.j. ku dňu vydania nezákonného rozhodnutia (ďalej len „”), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa ust. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa ust. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

19. Podľa ust. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

20. Podľa ust. a ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

22. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

23. Podľa až 4 , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

24. Podľa a , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

25. Podľa ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

26. Podľa a , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa ust. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

28. Podľa ust. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

29. Podľa ust. o minimálnej mzde, účinného ku dňu spáchania trestného činu (29.07.2019), sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok Slovenskej republiky (ďalej len „“) nariadením vlády.

30. Podľa ust. Nariadenia Slovenskej republiky č. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019 s účinnosťou od 1.1.2019, suma minimálnej mzdy na rok 2019 sa ustanovuje na 520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

31. Podľa (ďalej len „“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím štátu - žalovanej. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. existencia škody (ujmy) a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (ujmy), pričom predpokladom uplatnenia samotného nároku na náhradu škody (ujmy) titulom nezákonného rozhodnutia na súde v súlade s ust. je, aby takýto nárok bol predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného.

33. Medzi stranami nebola sporná existencia nezákonného rozhodnutia (prvý predpoklad), keď za nezákonné rozhodnutie v zmysle je potrebné považovať v tu posudzovanej veci uznesenie o vznesení obvinenia. Podľa ustálenej judikatúry totiž, ak sa trestné stíhanie skončí oslobodením spod obžaloby, platí, že uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť vydané, a oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť (pozri nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 13.12.2016). Zároveň nebolo sporné, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca podal sťažnosť, a teda je splnená aj podmienka podania opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu ( ) a žalobca svoj nárok (aj) predbežne prerokoval s príslušným orgánom ( ), keďže žaloba bola podaná po tom, ako mu žalovaná oznámila, že ho neuspokojí.

34. V mene štátu v spore správne koná Generálna prokuratúra SR. Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta o vznesení obvinenia a podal obžalobu, orgánom konajúcim v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona je Generálna prokuratúra SR (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , R 6/2016).

35. Žalovaná od počiatku však spochybňovala vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu ako i príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (ujmy) (t.j. existenciu druhého a tretieho predpokladu pre vznik jej zodpovednosti). Súd námietky žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné.

36. Je pravdou, že samotná nezákonnosť trestného stíhania nemôže automaticky viesť k priznaniu náhrady v peniazoch a že rozsah a intenzitu ujmy treba posudzovať individuálne. Ustálená judikatúra však vychádza z toho, že trestné stíhanie, ktoré sa skončí inak ako právoplatným odsúdením, je samo osebe spôsobilé negatívne ovplyvniť osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život stíhaného a vyvolať u neho nemajetkovú ujmu, ktorej existencia sa v určitom základnom rozsahu predpokladá, keďže stav neistoty a obavy z výsledku trestného konania je psychickou kategóriou, ktorú možno len ťažko objektívne preukazovať (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. a ). Príčinná súvislosť medzi touto základnou ujmou a trestným stíhaním je daná priamo, pretože ide o následok, ktorý je so stíhaním neoddeliteľne spojený.

37. Námietka žalovanej, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je konštatovaním viny, a preto pri rešpektovaní prezumpcie neviny nemohlo negatívne ovplyvniť povesť žalobcu, nie je takisto dôvodná, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, uznesenie o vznesení obvinenia nie je len formálnym úkonom, ktorým sa obvinenému umožňuje uplatniť jeho procesné práva. Policajt ho podľa vydá vtedy, ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Ide teda o autoritatívne vyjadrenie orgánu štátu, že voči konkrétnej osobe existuje kvalifikované podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu, a od tohto momentu sa proti nej vedie trestné stíhanie so všetkými povinnosťami a obmedzeniami, ktoré sú s postavením obvineného spojené. Po druhé, prezumpcia neviny ( ) je zásadou, ktorá zaväzuje orgány verejnej moci, aby s obvineným nezaobchádzali ako s vinným, kým súd nevysloví jeho vinu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Nezaväzuje však okolie obvineného a nebráni tomu, aby rodina, priatelia, zamestnávateľ či verejnosť vnímali obvinenú osobu negatívne. To platí o to viac pri obvinení z pokusu znásilnenia, ktoré je spoločensky mimoriadne stigmatizujúce. Prezumpcia neviny teda chráni obvineného v trestnom konaní, ale neodstraňuje ujmu, ktorú mu vedenie trestného stíhania spôsobuje mimo neho. Po tretie, argumentácia žalovanej by v konečnom dôsledku znamenala, že náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie skončené oslobodením nemožno priznať nikdy, pretože prezumpcia neviny sa uplatňuje v každom trestnom konaní. Takýto výklad je v rozpore s aj s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej oslobodenie spod obžaloby má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej týmto uznesením (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Po štvrté, žalovaná sama v oznámení zo dňa 27.02.2026 uznala, že uznesenie o vznesení obvinenia sa vzhľadom na oslobodenie žalobcu považuje za nezákonné rozhodnutie. Je vnútorne rozporné, ak zároveň tvrdí, že toto rozhodnutie nemohlo zasiahnuť do jeho osobnostnej sféry. Napokon, v prejednávanej veci nezostalo len pri vznesení obvinenia. Na žalobcu bola podaná obžaloba, trestná vec bola opakovane prejednávaná pred súdmi oboch stupňov a žalobca bol v jej priebehu dokonca neprávoplatne odsúdený. Zásah do jeho cti a dôstojnosti tak mal objektívne podklady v postupe orgánov štátu, ktorý sa skončil oslobodením.

38. V týchto intenciách, keďže zároveň súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daný aj kauzálny nexus, a to z dôvodu, že ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, nebola by žalobcovi vznikla škoda spočívajúca vo vyššie popísanej nemajetkovej ujme, dospel súd k záveru, že boli splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

39. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalovanej, že by v danom prípade postačovalo samotné konštatovanie porušenia práva. Žalobca bol takmer štyri roky (1 422 dní) stíhaný pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu, teda pre trestný čin, ktorý je v spoločnosti mimoriadne dehonestujúci, s trestnou sadzbou päť až desať rokov odňatia slobody, a v priebehu konania bol dokonca neprávoplatne odsúdený. Trestné konanie prebehlo v troch kolách pred súdom prvého stupňa a trikrát pred odvolacím súdom a skončilo sa oslobodením preto, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Pri takejto dĺžke, povahe a priebehu trestného stíhania by (len) konštatovanie porušenia práva nebolo primeraným zadosťučinením.

40. Súd na strane druhej pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy však prihliadol na to, že tvrdenia žalobcu o konkrétnych následkoch stíhania nad uvedený základný rámec zostali v podstatnej miere nepreukázané. Žalobca v tomto smere nenavrhol žiadny dôkaz (napr. svedkov z rodiny či okolia, lekársku správu, doklady o skončení zamestnania a pod.). Jeho tvrdenie, že ho rodina zavrhla, je navyše v rozpore s tým, že v trestnom konaní v jeho prospech vypovedali jeho stará matka, s ktorou žil, a jeho sestra, a že ho podporovali aj viacerí kamaráti. Tvrdenie o ukončení zamestnania žalobca nekonkretizoval (kde, kedy a z akého dôvodu pracovný pomer skončil). Tieto tvrdenia preto súd pri určení výšky náhrady zohľadnil len v obmedzenej miere.

41. Nedôvodné bolo v tomto smere aj tvrdenie žalobcu uvedené v replike (a v záverečnej reči právneho zástupcu žalobcu), že bol počas trestného konania „reálne pozbavený osobnej slobody“, resp. že výšku nároku odôvodňuje „výkon väzby“. Podľa obžaloby žalobca vo väzbe nebol, a iný záver žalobca nepreukázal. Bol len krátkodobo zadržaný ako podozrivý v dňoch 29.07.2019 až 30.07.2019, teda ešte pred vznesením obvinenia, a toto zadržanie nie je predmetom žaloby ani nezákonným rozhodnutím, na ktorom žalobca svoj nárok zakladá.

42. Naproti tomu k poukazu žalovanej na iné trestné konania súd uvádza, že žalovaná svoje tvrdenie o právoplatných odsúdeniach žalobcu za násilnú trestnú činnosť ku dňu 30.12.2019 nepreukázala; z odpisu registra trestov, z ktorého vychádzal trestný súd, vyplýva len odsúdenie z roku 2014, pri ktorom sa žalobca osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Trestné stíhania vedené proti žalobcovi po skončení predmetnej veci nemôžu mať vplyv na ujmu vzniknutú v rokoch 2019 až 2023 a pri neskončených konaniach platí prezumpcia neviny. Tieto okolnosti preto nemohli viesť k zamietnutiu žaloby. Súd však v rámci kritéria „osoby poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia“ ( ) prihliadol na to, že podľa zistení trestného súdu žalobca v čase skutku dlhodobo užíval alkohol a kanabinoidy a bol od nich závislý, v minulosti prekonal psychotickú poruchu a bol už v minulosti trestne stíhaný, čo – bez toho, aby sa mu to akokoľvek pričítalo na ťarchu ako odsúdenie – zmierňuje intenzitu zásahu do jeho spoločenskej povesti v porovnaní s osobou, ktorá sa s trestnou justíciou nikdy nedostala do styku.

43. Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k trestnému stíhaniu došlo ( ). Z rozsudku trestného súdu vyplýva, že trestné stíhanie nebolo začaté svojvoľne ani bez reálneho podnetu. V kritický večer došlo medzi žalobcom a poškodenou vo vozidle k hlučnej hádke, ktorú zachytila náhodná svedkyňa a privolala políciu, a poškodená sa policajtom hneď na mieste sťažovala, že ju žalobca chcel znásilniť. Orgány činné v trestnom konaní tak konali na základe bezprostredného oznámenia konkrétnej osoby, ktoré boli povinné preveriť. Žalobca nebol oslobodený preto, že by podozrenie bolo od začiatku zjavne nepodložené, ale preto, že trestný súd po vykonaní dokazovania vyhodnotil výpoveď poškodenej, ktorá bola v čase incidentu v ťažkom stupni opitosti a pod vplyvom marihuany, ako nevierohodnú, a nebolo preto dokázané, že sa skutok stal. Z hľadiska výšky náhrady je podstatné, že intenzita zásahu do práv stíhanej osoby je iná, ak je trestné stíhanie výsledkom svojvôle, zneužitia právomoci alebo zjavne nedostatočného preverenia podozrenia, a iná, ak orgány štátu reagovali na konkrétne a bezprostredné oznámenie trestného činu. V prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by trestné stíhanie žalobcu bolo vedené šikanózne alebo s cieľom ho poškodiť; nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva až z výsledku trestného konania. Táto okolnosť nijako nespochybňuje zodpovednosť štátu, ktorá je objektívna a ktorej sa štát nemôže zbaviť ( ), a nepričíta sa ani na ťarchu žalobcovi. Súd ju zohľadnil len ako jedno z kritérií pri určení primeranej výšky náhrady, pričom zároveň prihliadol na to, že trestné stíhanie sa napriek tomu predĺžilo na takmer štyri roky a vyžiadalo si opakované konanie pred súdmi oboch stupňov.

44. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal z kritérií podľa a z požiadavky, aby jej výška bola preskúmateľná a porovnateľná s náhradami priznávanými v obdobných veciach a pri zásahoch do iných základných práv (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , a ). Keďže nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 30.12.2019, citované ustanovenie sa na vec vzťahuje priamo.

45. Súd však nemohol súhlasiť so žalobcom, že výšku náhrady možno určiť mechanicky násobením dĺžky stíhania paušálnou sadzbou (500 eur mesačne, resp. 15 eur za deň). Dĺžka trestného stíhania je významným, nie však jediným kritériom a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. je rozhodnutím v inej veci, ktoré súd neviaže a z ktorého nemožno vyvodiť všeobecne použiteľnú dennú sadzbu. Súd na druhej strane nesúhlasí ani so žalovanou, že by v spojení s zakladal absolútny strop vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Horná hranica podľa , ktorá za rok 2019 predstavovala 26.000 eur (50 × 520 eur). Keďže a viažu výšku odškodnenia na sumu mesačnej minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku spáchania trestného činu, súd vychádzal z roku 2019, v ktorom sa mal stať skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, a v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie; z tohto roka zhodne vychádzali aj obe strany sporu. Výška odškodnenia, ktoré by podľa patrilo obeti trestného činu znásilnenia (5.200 eur), je však podľa súdu významným porovnávacím kritériom primeranosti. Ak bol žalobca stíhaný práve pre pokus tohto trestného činu, bolo by ťažko odôvodniteľné, aby mu za ujmu z neopodstatneného stíhania patrila bez osobitných okolností vyššia náhrada, než akú zákon priznáva obeti dokonaného znásilnenia. Tomu nie je na prekážku ani judikatúra, na ktorú poukázal žalobca (, , ), podľa ktorej súd nie je viazaný mechanickým porovnaním s inými druhmi odškodnenia, ale má ich zohľadniť ako jedno z kritérií.

46. Sumarizujúc vyššie uvedené, na strane žalobcu súd zohľadnil najmä dĺžku trestného stíhania (takmer štyri roky), mimoriadne stigmatizujúcu povahu obvinenia zo sexuálneho násilia, vysokú trestnú sadzbu, ktorá žalobcovi hrozila, opakované konania pred súdmi oboch stupňov a skutočnosť, že bol v priebehu konania neprávoplatne odsúdený, čo nepochybne zvýšilo jeho obavy z výsledku konania. Zohľadnil aj spôsob skončenia trestného stíhania oslobodením podľa . Na druhej strane prihliadol na to, že žalobca nebol vo väzbe, odsudzujúci rozsudok znel na podmienečný trest a nebol vykonateľný, vec nebola podľa obsahu spisu medializovaná, konkrétne následky v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote nad rámec bežných následkov trestného stíhania žalobca nepreukázal, intenzitu zásahu do jeho spoločenskej povesti zmierňujú okolnosti uvedené v bode 42 a trestné stíhanie nebolo začaté svojvoľne, ale na základe bezprostredného oznámenia poškodenej (bod 43).

47. Pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady súd prihliadol aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v obdobných veciach. Rozsudkom zo dňa 28.03.2017 sp. zn. krajský súd potvrdil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur žalobcovi, proti ktorému bolo trestné stíhanie vedené od 19.08.2009 do 29.11.2012, teda približne tri roky a tri mesiace, a skončilo sa jeho oslobodením spod obžaloby; súd prvej inštancie mu priznal nižšiu sumu, než akej sa domáhal, pretože zásah do jeho osobnostnej sféry nedosiahol tvrdenú intenzitu. Rozsudkom zo dňa 06.03.2019 sp. zn. krajský súd v prípade trestného stíhania pre zločin prevádzačstva, ktoré trvalo približne tri roky a dva mesiace a skončilo sa oslobodením, priznal za samotné vznesenie obvinenia náhradu 2.500 eur, popri samostatnej náhrade 10.000 eur za takmer päťmesačnú väzbu a 2.500 eur za odposluchy, pričom náhradu za väzbu znížil s prihliadnutím na predchádzajúce právoplatné odsúdenie žalobcu za obdobnú trestnú činnosť. Rozsudkom zo dňa 22.05.2019 sp. zn. krajský súd znížil náhradu za takmer šesťročné trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a prijímanie úplatku, ktoré sa skončilo oslobodením, z 24.000 eur na 15.000 eur s odôvodnením, že ujmu z nezákonného trestného stíhania nemožno odškodňovať v rovnakej výške ako úmrtie spôsobené trestným činom a že jej výšku limituje odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Rozsudkom zo dňa 29.11.2022 sp. zn. krajský súd znížil náhradu za trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktoré trvalo päť rokov a päť mesiacov a skončilo sa oslobodením, zo 40.000 eur na 10.000 eur; zohľadnil pritom doterajší bezúhonný život žalobcu, poškodenie jeho povesti v mieste bydliska a stratu zamestnania v súvislosti so stíhaním a uviedol, že náhrady priznávané v obdobných veciach sa pohybujú približne v rozpätí od 5.000 do 20.000 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky výšku náhrady priznanej v týchto veciach nezmenil (uznesenia sp. zn. z 21.11.2018, z 28.10.2020, z 27.01.2022 a z 28.08.2024).

48. V prepočte na dĺžku trestného stíhania krajský súd v uvedených veciach priznal približne 66 eur (sp. zn. , za vznesenie obvinenia), 128 eur (sp. zn. ), 154 eur (sp. zn. ) a 211 eur (sp. zn. ) za každý mesiac stíhania. Náhrada 5.000 eur, ktorá v prejednávanej veci predstavuje približne 106 eur za každý mesiac trestného stíhania, sa tak pohybuje v rámci rozhodovacej praxe odvolacieho súdu a zodpovedá aj dolnej hranici rozpätia, ktoré krajský súd vo veci sp. zn. označil za obvyklé. Vyššiu náhradu za mesiac stíhania, než aká bola priznaná vo veci sp. zn. , odôvodňuje mimoriadne stigmatizujúca povaha obvinenia z pokusu znásilnenia a skutočnosť, že žalobca bol v priebehu konania nepravoplatne odsúdený. Celková suma zodpovedá náhrade priznanej vo veci sp. zn. , kde trestné stíhanie trvalo kratšie; dlhšie trvanie stíhania a závažnosť obvinenia v prejednávanej veci sú tu vyvážené okolnosťami, ktoré intenzitu zásahu do práv žalobcu zmierňujú, a to jeho doterajším životom a okolnosťami, za ktorých k trestnému stíhaniu došlo (body 42 a 43). Nižšiu náhradu, než aká bola priznaná vo veciach sp. zn. a , odôvodňuje kratšia dĺžka trestného stíhania a skutočnosť, že žalobca, na rozdiel od žalobcov v uvedených veciach, ktorí boli stíhaní ako verejní činitelia v súvislosti s výkonom svojej funkcie, pričom jeden z nich v súvislosti so stíhaním prišiel o zamestnanie, nepreukázal konkrétne následky v pracovnom a spoločenskom uplatnení. Podstatne vyššie náhrady, približne 1.000 eur za mesiac, krajský súd priznáva pri pozbavení osobnej slobody, napríklad 15.000 eur za 453 dní výkonu neskôr zrušeného trestu odňatia slobody (rozsudok zo dňa 29.03.2023 sp. zn. ); žalobca však vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody nebol (resp. to nepreukázal). Súd si je pritom vedomý, že uvedené rozhodnutia boli vydané v rokoch 2017 až 2023 a že každá nemajetková ujma je individuálna; slúžia preto len ako orientačné kritérium, ktoré potvrdzuje, že priznaná suma nevybočuje z rámca rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

49. Po zhodnotení všetkých týchto okolností súd dospel k záveru, že primeranou náhradou nemajetkovej ujmy je suma 5.000 eur. Táto suma predstavuje približne 106 eur za každý mesiac trestného stíhania, nedosahuje odškodnenie, ktoré by podľa patrilo obeti trestného činu znásilnenia, a zároveň nie je len symbolická, pretože zodpovedá dĺžke a závažnosti stíhania a poskytuje žalobcovi reálne zadosťučinenie (I. výrok).

50. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok).

51. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia . V žalobe si uplatnil úroky z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 23.500,- eur od 27.02.2026 do zaplatenia.

52. Podľa ust. veta prvá , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

53. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa ust. nariadenia SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Úrokov z omeškania sa žalobca môže domáhať od momentu vzniku omeškania žalovanej s plnením a to vo výške podľa predpisov občianskeho práva. Otázku okamihu omeškania rieši ust. , podľa ktorého lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalovaná odpovedala na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody listom zo dňa 27.2.2026, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.02.2026. Až odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia žalovanej, že nárok žalobcu nebude uspokojený, t.j. od 28.02.2026 mohol súd priznať žalobcovi aj úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 7,15 %, určenej v súlade s nariadenia , teda o 5 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a v prevyšujúcej časti požadujúcej zaplatenie úrokov z omeškania už odo dňa 27.2.2026 žalobu preto zamietol (II. výrok).

56. Žalobca sa popri náhrade nemajetkovej ujmy domáhal aj zaplatenia sumy 481,59 eur ako nákladov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku u žalovanej. Žalovaná namietala, že náhradu týchto nákladov vylučuje druhá veta . Súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú a nárok žalobcu v tejto časti posúdil ako dôvodný z nasledujúcich dôvodov.

57. Predbežné prerokovanie nároku nie je pre poškodeného dobrovoľným krokom. Podľa je poškodený povinný nárok na náhradu škody pred jeho uplatnením na súde predbežne prerokovať s príslušným orgánom a na súde ho môže uplatniť až vtedy, ak mu nebol v zákonom stanovenej lehote uspokojený ( ). Náklady, ktoré žalobcovi v tejto súvislosti vznikli, preto vynaložil v priamej súvislosti so zákonom uloženou povinnosťou, bez splnenia ktorej by sa svojho nároku nemohol domôcť, a ich vznik v konečnom dôsledku vyvolala žalovaná tým, že nárok, ktorý súd v základe uznal za dôvodný, dobrovoľne neuspokojila.

58. Z gramatického a systematického výkladu vyplýva, že toto ustanovenie upravuje náhradu trov konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ako jednu zo zložiek škody, ktorú štát poškodenému nahrádza ( a zákona). Odsek 3 bližšie vymedzuje, čo je súčasťou týchto trov, a jeho druhá veta z nich vylučuje náklady na predbežné prerokovanie nároku. Dôsledkom tejto výluky je, že náklady predbežného prerokovania nemožno uplatniť ako súčasť samotnej škody, teda ako súčasť istiny nároku na náhradu škody. Ustanovenie však nijako neupravuje, či ide o príslušenstvo pohľadávky, a ani ho nevylučuje. Žalobca pritom v prejednávanej veci tieto náklady neuplatnil ako súčasť škody, ale ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy, teda na inom právnom základe, než ktorého sa výluka týka.

59. Keďže zákon povahu nákladov predbežného prerokovania ako príslušenstva pohľadávky osobitne neupravuje, uplatní sa podľa , ktorý sa výslovne vzťahuje aj na predbežné prerokovanie nároku. Podľa sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením. Za takéto náklady sa podľa ustálenej judikatúry považujú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (R 6/2010). Ak by zákonodarca zamýšľal vylúčiť nárok poškodeného na náhradu týchto nákladov úplne, teda aj ako príslušenstva pohľadávky, musel by tak urobiť výslovne. Ustanovenie, ktoré obmedzuje ústavne zaručené právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ( ), nemožno vykladať extenzívne na ťarchu poškodeného.

60. K rovnakému záveru vedie aj účel predbežného prerokovania. Jeho zmyslom je umožniť štátu, aby dôvodný nárok uspokojil bez súdneho sporu, a tým predísť ďalším nákladom. Ak štát túto možnosť nevyužije a nárok, ktorý je v základe dôvodný, neuspokojí, bolo by v rozpore so zásadou, že škodu znáša ten, kto ju spôsobil, aby náklady na uplatnenie tohto nároku zostali na poškodenom. Poškodený by sa tak v porovnaní s inými veriteľmi ocitol v horšom postavení práve vo vzťahu k štátu, ktorý mu škodu spôsobil nezákonným rozhodnutím. Námietka žalovanej, že priznaním týchto nákladov ako príslušenstva sa obchádza § 18 ods. 3 zákona, preto neobstojí, keďže výluka zostáva zachovaná v rozsahu, ktorý zákon upravuje, teda vo vzťahu k trovám konania ako súčasti škody.

61. Súd sa tým priklonil k súdnej praxi, ktorá náklady predbežného prerokovania považuje za príslušenstvo nároku na náhradu škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. marca 1999, R 26/2000, ktorého závery Krajský súd v Banskej Bystrici aplikoval aj na nároky podľa , napr. v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalobca). Na tom nič nemení, že rozhodnutie R 26/2000 bolo vydané za účinnosti , pretože jeho východisko, podľa ktorého ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa , zostalo zachované aj pri súčasnej právnej úprave, ktorá na výslovne odkazuje ( ).

62. Pokiaľ ide o účelnosť a výšku nákladov, súd mal za to, že právne zastúpenie pri predbežnom prerokovaní nároku bolo vzhľadom na povahu uplatneného nároku, jeho právnu zložitosť a potrebu zhodnotiť výsledky niekoľkoročného trestného konania účelné. Nárok žalobcu bol pritom uplatnený dôvodne v základe, a teda náklady na jeho uplatnenie boli vynaložené účelne bez ohľadu na to, že výška náhrady, ktorá závisela od úvahy súdu, bola napokon určená v nižšej sume. Výška nákladov zodpovedá odmene za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie – žiadosť o predbežné prerokovanie nároku) z tarifnej hodnoty 5.000 eur po 180,93 eur, dvom režijným paušálom po 14,84 eur a dani z pridanej hodnoty vo výške 23 %, t. j. 90,05 eur, spolu 481,59 eur, pričom žalovaná výpočet tejto sumy (ani) nenamietala.

63. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

64. Lehota na plnenie stanovená v rozsudku súdu (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.

65. V súdenej veci vzhľadom na vedomosť súdu, že vyplatenie sumy priznanej súdom žalobcovi v prípade subjektu akým je žalovaná, t.j. štát, podlieha istému úradnému schvaľovaciemu postupu, čo si vyžaduje dlhšiu lehotu na dobrovoľné plnenie zo strany žalovanej, keď zároveň mal súd za to, že určenie dlhšej, v tomto prípade 30-dňovej lehoty na plnenie, nebude mať za následok zhoršenie postavenia žalobcu a žalobca s predĺženou lehotou na plnenie aj vyslovil súhlas, žalovanej vyhovel a poskytol lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v spore úspešný v základe nároku, ktorý žalovaná v celom rozsahu popierala, keď tvrdila, že žalobcovi nemajetková ujma nevznikla a že dostatočným zadosťučinením je samotné konštatovanie porušenia práva; súd naopak dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čiastočné zamietnutie žaloby vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy nemožno pri posudzovaní úspechu vo veci pričítať žalobcovi na ťarchu. Výška primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je zákonom ani inak vopred určená, závisí od zhodnotenia viacerých kritérií uvedených v a v konečnom dôsledku od úvahy súdu, a žalobca ju preto v čase podania žaloby nemohol spoľahlivo predvídať. Vyčíslenie nároku v žalobe je za takejto situácie len predstavou žalobcu o primeranom zadosťučinení a skutočnosť, že súd priznal nižšiu sumu, neznamená procesný neúspech v pravom zmysle slova. Ak by sa v takom prípade trovy konania rozdeľovali podľa pomeru priznanej a požadovanej sumy, žalobca, ktorý sa svojho nároku musel domáhať súdnou cestou práve preto, že ho žalovaná odmietla v celom rozsahu, by bol sankcionovaný za odhad, ktorý nemohol s istotou urobiť. Rozhodujúcim je preto úspech žalobcu v základe nároku. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Mestského súdu Košice (, ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .