Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 649/2026
PDF · 215.64 KB
No categories available
I. ÚS 649/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-21C/8/2021 v období právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 49/2025-32 zo 14. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa v poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. októbra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej aj „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-21C/8/2021 [konanie pôvodne vedené pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 21C/8/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“)] v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 49/2025-32 zo 14. mája 2025. Navrhuje tiež uložiť príkaz mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie 9 000 eur a náhradu trov konania. 1.1. V doplnenom podaní z 2. novembra 2026 sťažovateľ v šestnástich stručných bodoch zopakoval svoje námietky proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní a navýšil svoju požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie o 2 000 eur.
2. Nálezom č. k. II. ÚS 49/2025-32 zo 14. mája 2025 (právoplatným 21. mája 2025) ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, mestskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 1 600 eur a náhradu trov konania.
3. Z opakovane podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je sporovou stranou v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby na okresnom súde 4. februára 2021, ku dňu podania ústavnej sťažnosti tak trvá „5 rokov 8 mesiacov a 1 týždeň“, počas ktorých mestský súd podľa sťažovateľa koná „nesústredene, neefektívne a nehospodárne“. Mestský súd vec prejednal na jedinom pojednávaní (6. decembra 2024) a jeho nečinnosť pretrváva aj v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu. Vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. B1-21C/8/2021-269 z 25. februára 2025, ktorým v časti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody vo výške 90,66 eur konanie zastavil (výrok I), zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 96,07 eur z titulu náhrady majetkovej škody (výrok II), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV). Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 2Co/74/2025-382 z 29. apríla 2026 v časti výroku III a IV rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v danej časti mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Tým sa podľa sťažovateľa potvrdili pochybenia a nesústredený postup v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
4. Sťažovateľ namieta, že ani v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu mestský súd nevykonal dokazovanie v ním navrhovanom rozsahu na preukázanie spôsobenej nemajetkovej ujmy, čím nerešpektuje závery odvolacieho súdu. Okrem meritórneho rozhodnutia v zrušenej časti rozsudku bude súd prvej inštancie musieť opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov konania a jej výške, pričom s ohľadom na prípustnosť sťažnosti proti takému rozhodnutiu sa právna neistota sťažovateľa neustále predlžuje. Súdny spis bol z odvolacieho súdu vrátený 28. mája 2026, mestský súd určil termín pojednávania na 16. október 2026, na ktorom je nutné vykonať dokazovanie výsluchom ďalších osôb. Sťažovateľ žiada, aby čas, po ktorý sa jeho vec nachádzala na odvolacom súde bol pričítaný na ťarchu mestského súdu. Opakovane poukazuje na „TOP prioritný typ“ napadnutého konania a zdôrazňuje, že je osobou vyššieho veku, dôchodcom so zlým zdravotným stavom. V dôsledku pochybení mestského súdu pretrváva jeho právna neistota.
II. Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi mestského súdu v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavného súdu. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vzal na zreteľ skutočnosť, že jeho právna neistota trvá pokiaľ nebude napadnuté konania ukončené vo všetkých jeho zložkách [teda aj v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a výške priznanej náhrady podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pozn.]. Polemizuje o časovom aspekte dosiahnutia meritórneho rozhodnutia, jeho písomného vyhotovenia, doručenia sporovým stranám,
ako aj o možnosti podania opravného prostriedku proti rozsudku mestského súdu, čím dôjde k ďalšiemu oddialeniu právoplatného skončenia veci.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všetky zákonom o ústavnom súde požadované náležitosti (§ 39, § 43, § 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. V úvode predbežného prerokovania veci ústavný súd považuje za potrebné ozrejmiť, že od 1. júna 2023 nastali viaceré zmeny v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. súdna mapa), na základe ktorých prešiel výkon súdnictva vo veci sťažovateľa z pôvodne príslušného Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava IV [§ 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov].
8. Predmetnom posúdenia ústavného súdu bol v tomto prípade sťažovateľom namietaný postup mestského súdu v napadnutom konaní z hľadiska existencie a príčin vzniku zbytočných prieťahov, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. č. k. II. ÚS 49/2025-32 zo 14. mája 2025, právoplatným 21. mája 2025 (ďalej len „posudzované obdobie“).
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, IV. ÚS 173/2021) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
10. Aj v tomto prípade ústavný súd pripomína, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
11. Ak namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, ide o zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).
12. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovensku zo 16. 12. 2003, č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.
13. Reflektujúc skutočnosť, že ústavný súd uvedené kritériá zohľadnil a analyzoval pri svojom rozhodovaní o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa (body 20 až 22 odôvodnenia nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 49/2025-32 zo 14. mája 2025), ústavný súd konštatuje, že samotný časový úsek od právoplatnosti predošlého nálezu (1 rok a 5 mesiacov) len okrajovo naznačuje existenciu možnosti opätovne vysloviť porušenie práv sťažovateľa zbytočnými prieťahmi. Takýto záver však je vyvrátený po dôslednom rozbore procesných úkonov súdu v posudzovanom období, a to aj napriek kasačnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudok č. k. 2Co/74/2025-382 z 29. apríla 2026 ), ktoré by mohlo signalizovať neefektívnosť postupu mestského súdu.
14. Pokiaľ ide o postup mestského súdu v posudzovanom období, ústavný súd v ňom sťažovateľom tvrdené prieťahy nevzhliadol. Podstatnú časť posudzovaného obdobia sa súdny spis nachádzal mimo dispozície mestského súdu, ktorému bol vrátený 28. mája 2026 spolu s čiastočne kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu. Mestský súd 21. júla 2026 nariadil pojednávanie na 16. október 2026, na ktorom mal uskutočniť výsluch sťažovateľa (žalobcu) a ďalších ním navrhovaných osôb. Túto skutočnosť uviedol aj sám sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti (body 21 a 26 ústavnej sťažnosti). Zo zápisnice z pojednávania uskutočneného 16. októbra 2026 však vyplýva, že sťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil. Mestský súd tak nemohol uskutočniť jeho výsluch a ustáliť, či došlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy u žalobcu v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia z 11. júla 2018, a ak áno, v akom rozsahu (v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu). Tiež konštatoval, že nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa nemá v konaní za preukázaný, ale vzhľadom na jeho vek i vek jeho manželky uskutoční ich výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu (Mestský súd Košice, pozn.). Aktuálne je vo veci nariadený termín pojednávania na 26. február 2027.
15. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci od vydania ostatného rozhodnutia ústavného súdu o v poradí prvej ústavnej sťažnosti (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia) zo strany mestského súdu nedošlo k zbytočným prieťahom, na základe ktorých by mohol konštatovať porušenie sťažovateľom označených práv. Vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
16. Nad rámec veci ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľom vytýkané pochybenie mestského súdu (neuskutočnenie výsluchu ním navrhovaných osôb, pozn.) je v rozpore s jeho správaním, keď svojou neprítomnosťou na pojednávaní 16. októbra 2026 zmaril vykonanie navrhovaného dokazovania. Nenáležitou je aj argumentácia sťažovateľa zameraná na konštatovanie hypotetickej dĺžky napadnutého konania v kontexte potreby dosiahnutia meritórneho rozhodnutia, jeho písomného vyhotovenia, doručovania či možnosti podania opravného prostriedku sporovou stranou a fázy rozhodovania o výške priznanej náhrady trov konania. Ústavný súd pri posudzovaní veci z pohľadu (ne)existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zohľadňuje ako jedno z kritérií správanie sťažovateľa, ktoré nateraz vykazuje znaky účelového oddialenia prejednania veci mestským súdom. Na tomto mieste sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi preto pripomína, že zásada plynúca z čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, môže byť aplikovateľná aj na konanie pred ústavným súdom (§ 62 zákona o ústavnom súde).
17. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, o ktorých rozhodovanie je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 5. novembra 2026
Miroslav Duriš predseda senátu