Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/38/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a JUDr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja štátni občania Slovenskej republiky, Izraela a Spojených štátov Amerických, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7, Bratislava, deti rodičov – matky: E. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky a Izraela, trvale bytom F. G. H. XX, H., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008 a otca: I. H. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Spojených štátov Amerických a Izraela, bytom XXXX F. D. D.,J. XXX, XXXXX K., Spojené štáty americké, zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO: 42254396, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava 1, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II pod č.k – 1523 zo dňa 23.09.2025 v spojení s opravným uznesením pod č.k. -1594 zo dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi vo výroku I., II., a v závislom výroku III., V. a VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v piatok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.15 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom II. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v piatok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v nedeľu od 19.00 hod. do 19.45 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom III. zaviazal matku povinnosťou deti a súčasne technicko–komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh otca na zmenu úpravy jeho styku s deťmi zamietol. Výrokom V. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -2610 zo dňa 25.01.2022. Výrokom VI. návrh matky na prerušenie konania zamietol a výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil výrok V. rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -1523 zo dňa 23.09.2025 tak, že správne má znieť:

„Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. - 2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 2686 zo dňa 14.06.2022.“ s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhotovení predmetného rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v nesprávnom znení V. výroku, súd v zmysle ustanovenia danú zrejmú nesprávnosť opravil.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 5, , , , , , , , Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), ods. , (ďalej aj ,P“), vecne tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným záujmom vytvorenie podmienok pre zdravý a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň optimálnej úprave.

4. V zmysle ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

5. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrhu otca na rozšírenie úpravy jeho styku s deťmi v ním požadovanom rozsahu a ním navrhovaným spôsobom nie je dôvodné. Súčasný rozsah styku otca s deťmi bol pôvodne upravený ešte uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -88 zo dňa 05.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -133 zo dňa 12.05.2021, právoplatným dňa 10.06.2021, t.j. formou neodkladného opatrenia, a to do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V čase tohto rozhodnutia mal A. 9 rokov a C. 7 rokov. Následne bola uvedená úprava styku prevzatá aj do rozhodnutia vo veci samej

- rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -2610 zo dňa 25.01.2022, kedy mal A. 10 rokov a C. takmer 8 rokov, obaja chlapci boli teda v školskom veku, a to na 1. stupni základnej školy.

6. Otec svoj návrh odôvodňuje podstatnou zmenou pomerov, ktorá má spočívať vo viacerých okolnostiach. Prvou z nich je to, že realizovaný styk v rozsahu stanovenom súdnym rozhodnutím je pre otca a deti nedostačujúci, vníma potrebu byť s deťmi v širšom kontakte a takto oklieštený styk otca s deťmi v porovnaní s časom, ktorý môže s nimi stráviť matka, je diskriminujúci voči otcovi a hrubo zasahujúci do jeho rodičovských práv a povinností. K tomu súd odkázal na teoretické východiská a tiež konštatoval, že nedostatočnosť rozsahu styku otec namietal už v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -2610 zo dňa 25.01.2022, s čím sa vysporiadal Krajský súd v Bratislave vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí č. k. -2686 zo dňa 14.06.2022, keď považoval určený styk otca s maloletými deťmi prostredníctvom informačných technológií v určenom rozsahu za primeraný a dostatočne zabezpečujúci zachovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a deťmi do času, kým nebudú opätovne možné ich osobné stretnutia, a zároveň zohľadňujúci školské povinnosti detí a ich mimoškolské aktivity tak, aby neboli nadmieru obmedzované vo svojom dennom režime. Argument otca o nedostatočnom, resp. diskriminačnom rozsahu jeho aktuálneho styku s deťmi tak nemožno akceptovať z toho dôvodu, že tunajší súd nemôže bez zmeny pomerov reparovať pôvodné právoplatné rozhodnutie.

7. Ďalším dôvodom na zmenu rozhodnutia, ktorý uvádzal otec v návrhu, je to, že aj samotné deti vnímajú potrebu byť s ním v širšom kontakte, sú staršie a majú vlastné telefóny, pričom matka neumožňuje, doslova zakazuje deťom byť v kontakte s otcom nad rámec vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia. K tomu súd konštatoval, že v čase rozhodovania tunajšieho súdu deti rozhodne sú staršie - A. má takmer 14 rokov a C. 11 rokov. Možno sa tiež stotožniť s argumentom otca o význame role otca v živote detí. Synovia sú starší, A. je vo vývinovom období puberty, čo so sebou prináša aj hľadanie svojej mužskej identity, kde je otec pre syna hlavným referenčným bodom: podľa otca sa učí, čo znamená byť mužom, ako zvládať autoritu, emócie, zodpovednosť a vzťahy. Dá sa povedať, že najdôležitejší je otec pre syna v období počas školského veku a puberty (dospievania), keď sa formuje sebavedomie, charakter a mužská identita. V školskom veku však boli deti už počas predchádzajúceho konania, preto uvedený argument otca nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov, a preto nebolo možné ho zohľadniť. Na druhej strane z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že benefity detí z hovorov s otcom od posledného rozhodnutia súdu nevzrástli, pretože otec využíva videohovory so synmi nielen na prejavovanie záujmu o nich a budovanie vzájomného vzťahu, či debatovanie o témach, ktoré sú pre deti zaujímavé, ale žiaľ aj na negatívne vyjadrovanie sa o ich matke, ktorá je pre ne primárnou vzťahovou osobou, a tiež na negatívne vyjadrovanie sa o starých rodičoch detí zo strany matky (babky a dedka), či o psychologičke G. B., ba dokonca o rabínovi (v súvislosti so slávením bar micva A. v rozhovore zo dňa 12.9.2024 a dňa 20.10.2024). Otec teda časový rozsah na kontakt s deťmi nevyužíva len na to, aby sa zaujímal o ich záľuby, spolužiakov, kamarátov, výsledky v škole a rozprával sa s nimi o tom, čo prežívajú, ale tento čas využíva aj na to, aby na deti vyvíjal tlak a podsúval im čo majú robiť (,,použiť svoj hlas") v súlade s jeho predstavami. Uvedené bez pochybností vyplýva z vykonaného dokazovania, a to z prepisov hovorov otca s deťmi zo dňa 21.07.2024, 23.07.2024, 29.08.2024, 12.09.2024 a 20.10.2024, ale napríklad aj zo správy otca adresovanej A. dňa XX.XX.XXXX k jeho narodeninám. Navyše uvedené vyplýva aj z výsluchu psychologičky G. B., ktorá uviedla, že deti sú v rozhovoroch s otcom emočne preťažované neprimeranými témami, ktoré neprislúchajú ich emočnému vývinu, a sťažujú sa na tzv. "boringovanie"

- tak volajú pocit tlaku zo strany otca.

8. Neušlo pozornosti súdu, že aj v čase rozhodovania o poslednej úprave styku (v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. ) sa otec pred deťmi vyjadroval negatívne na adresu matky, resp. ďalších osôb (bod 7.2. odôvodnenia). Obdobné správanie otca súd zaznamenal aj v konaní sp. zn. (bod 8.3. odôvodnenia). Inými slovami, otec kontinuálne a dlhodobo emočne preťažuje deti tým, že ich nie je schopný vynechať zo svojho konfliktu s matkou, vnucuje im svoj pohľad na to, čo sa v ich živote stalo alebo deje. To však prináša deťom napätie, či obavy plynúce z tém ním prinášaných do spoločných rozhovorov. Otec pokračuje v tomto aj naďalej a od takéhoto konania zjavne nemieni ustúpiť, čomu nasvedčuje bagatelizácia svojho konania aj v súčasnosti, v rámci svojich písomných vyjadrení (napr. vyjadrenie doručené dňa 9.7.2025) ako aj celkovo chýbajúci nadhľad, sebareflexia napríklad v podobe uznania toho, že za súčasný stav, keď sa nemôže z dôvodu obmedzení uložených mu v trestnom konaní osobne stýkať s deťmi, je zodpovedný len on sám. Aj z tohto dôvodu nie je namieste, aby súd rozširoval styk otca s deťmi v súlade s jeho návrhom. Inak by tomu bolo v prípade, ak by otec natrvalo upustil od konania, ktoré deti nazývajú ako "boringovanie", čo by bolo možné posúdiť ako zmenu pomerov spočívajúcu v náraste benefitu detí z ich hovorov s otcom, najmä by sa to však vysoko pravdepodobne prejavilo aj v požiadavke samotných detí tráviť s otcom viac času. Deti podľa všetkého v hĺbke srdca túžia po otcovi, resp. byť s ním viac (čo C. verbalizoval pred psychologičkou), resp. túžia mať s ním lepší, plnší vzťah, táto ich túžba však zároveň naráža na obavy z "boringovania" a z opätovného únosu, čo otec posilňuje svojimi opakovanými prehláseniami v rozhovoroch, že "čoskoro" budú spolu, hoci aktuálne súdne rozhodnutia tomu výslovne bránia. Zaťažovanie detí nevhodnými témami zo strany otca, čo im zjavne nie je príjemné, sa v konečnom dôsledku pretavilo do ich vyjadrenia pred súdom, že súčasný rozsah styku im stačí, resp. u A. do vyjadrenia, že ak otec boringuje, tak by chcel ešte menej času. Súd preto dôrazne apeluje na otca, aby prehodnotil svoje správanie v tomto smere a podotkol, že keby otec od uvedeného konania upustil, zostalo by mu viac času na budovanie vzťahu s deťmi a plnenie svojej otcovskej role v živote synov v pozitívnom zmysle slova. Ani fotografie detí z hovorov s otcom zakladané v priebehu konania ním do spisu neboli spôsobilé zvrátiť závery o ich emočnom preťažovaní počas spoločných hovorov. Jednak nie všetky fotografie boli datované a matka sporovala obdobie, z ktorého pochádzajú, spochybnila aj ich autenticitu a tvrdila, že sú štylizované, najmä však vyhodnotením týchto fotografií v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (výsluch detí, výsluch psychologičky a prepisy hovorov otca s deťmi) nebolo možné dospieť k iným, než vyššie uvedeným záverom.

9. V nadväznosti na aktuálny vek detí treba konštatovať aj to, že tento so sebou prináša aj väčší význam rovesníckych vzťahov v ich živote, čo je nielen všeobecne známa skutočnosť, ale uvedené vo svojej výpovedi potvrdila aj psychologička G. B.. Taktiež oproti stavu v predchádzajúcom konaní narástol aj rozsah mimoškolskej činnosti u oboch detí, výraznejšie však u C., ktorý je pohybovo nadaný a venuje sa futbalu, čo súd považuje za podporujúce zdravý psychický a fyzický vývin detí. Takisto je vhodné u detí podporovať pestovanie rovesníckych vzťahov, čo si napokon uvedomujú aj obaja rodičia, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - súd odkazuje na prepisy hovorov otca s deťmi, kde ich on sám k budovaniu rovesníckych vzťahov povzbudzoval, resp. sa téme kamarátov detí venoval. Súd sa v uvedených záveroch opiera aj o vyjadrenie psychologičky detí G. B., podľa ktorej predstavujú rovesníci, krúžky a záujmy detí zdroje, ktoré vedú k ich stabilizácii. Vek detí a s tým súvisiaci nárast významu rovesníckych vzťahov v ich živote a tiež nárast rozsahu ich mimoškolskej činnosti predstavuje zmenu pomerov v živote detí, ktorú súd tiež vyhodnotil v neprospech rozširovania styku otca s deťmi.

10. Tvrdenie otca, že deti vnímajú potrebu byť s ním v širšom kontakte a často sa dožadujú kontaktu navyše, avšak matka im to neumožňuje, nakoľko sa deťom vyhráža, že ak mu zavolajú, vezme im hračky, zamedzí im prístup k videohrám a pod., čo mali otcovi povedať, súd vyhodnotil ako celkom nepreukázané. Naopak, z výpovede A. dňa 11.4.2025 bez pochybností vyplynulo, že s otcom vyslovene odmieta tráviť viac času. Na otázku, čo výslovne chce, aby bolo uvedené v zápisnici z výsluchu, A. odpovedal: "No že nechcem viac času, stačí mi tento čas a keď (otec) boringuje, tak aj menej času. To je to zhrnutie všetkého by som povedal." Podľa vyjadrenia samotného otca o odchodoch A. počas hovorov s ním v poslednom období (vo vyjadrení doručenom dňa 27.8.2025, čo potvrdila aj matka vo vyjadrení zo dňa 17.9.2025 a na pojednávaní dňa 23.9.2025) sa pritom javí, že tento postoj staršieho syna k otcovi od jeho výsluchu na súde dňa 11.4.2025 ešte zosilnel. Súd naviac podotkol, že vek maloletého dieťaťa a s ním spojené plnenie študijných povinností, realizovanie aktívnej záujmovej činnosti a v neposlednom rade aj vlastných osobných záujmov sa považuje za dôležitý faktor pri rozhodovaní o súdnej úprave styku. Treba si pritom uvedomiť, že A. je t.č. vo veku 14 rokov, z pohľadu judaizmu je už dospelý. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, jeho vzťah s otcom je narušený nielen v dôsledku konfliktu rodičov, ale aj únosom do USA v roku 2019 a tiež jeho negatívnymi skúsenosťami z hovorov, kde otec "boringoval". V prípade dieťaťa vo veku A. je tiež potrebné akceptovať aj jeho osobné preferencie na vyplnenie voľného času. Najmä je však zrejmé, že akýkoľvek vonkajší tlak na jeho širšie stretávanie sa s otcom by mohol byť kontraproduktívny a viesť k zhoršeniu situácie. Súd podotkol, že samotný otec v návrhu uviedol, že vzhľadom na vekovú a rozumovú vyspelosť sú deti schopné samé uviesť, kedy a ako dlho chcú s ním telefonovať. Za daných okolností je skôr potrebné rešpektovať vyjadrený názor maloletého. Nie je totiž vonkoncom možné predpokladať, že autoritatívne rozhodnutie súdu o povinnosti maloletého stretávať sa s otcom v širšom rozsahu než doteraz môže byť tou skutočnosťou, ktorá sa pozitívne podpíše na jeho dôvere a lepšom vzťahu k otcovi. To, čo A. od otca očakáva, je sebareflexia ("ak by si priznal, že klamal, bol by ochotný mu odpustiť, ale dovtedy nebude voči nemu lojálny"). Tu súd podotkol, že zaznamenal absenciu sebareflexie u otca, a to minimálne ohľadom únosu detí do USA v roku 2019, z čoho si obe deti nesú traumu doposiaľ (tu súd odkázal o.i. na výsluch psychologičky G. B. ako i na obsah posudku znalca Rappaporta v tom rozsahu, ako ho akceptoval Okresný súd Bratislava V v konaní sp. zn. ). Počas celého tunajšieho konania otec ani jediný raz a ani na priamu výzvu súdu na pojednávaní dňa 18.2.2025 nebol schopný vysloviť ľútosť nad svojím "sebeckým a bezohľadným správaním s významným dopadom na emocionálny a duševný stav maloletých detí, ktoré mali byť odlúčené od svojej matky nie iba na krátky čas, a bez jasnej perspektívy obnovenia kontaktu s ňou" (cit. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -366 zo dňa 23.05.2024).

11. Pokiaľ ide o C., tento v rámci svojho výsluchu v konaní pred súdom v reakcii na otázku ohľadom dĺžky aktuálneho rozsahu styku s otcom spontánne odpovedal, že "je to dosť času". Na otázku, že keby bol ten čas dlhší, čo by sa stalo, odpovedá: "No ja už som zvyknutý na takýto čas...no keby to tak bolo, že viac času, tak by mi to bolo trocha aj dlho. Neviem...takto je to dobre podľa mňa." C. sa teda na rozdiel od A. nevyjadril tak zásadne odmietavo ako A., ani on sa však nedožadoval kontaktu s otcom navyše, čím o.i. otec odôvodnil zmenu pomerov.

12. Pre úplnosť súd k výsluchu detí konštatoval, že neboli preukázané tvrdenia otca v tom smere, že "celý výsluch maloletého bol matkou a ich psychologičkou vopred pripravený, maloletý bol naučený frázy, a mal prebraté názory výlučne len od matky a na niektoré otázky ohľadom matky ani nechcel odpovedať, aby neporušil ich alianciu". Súd mal v rámci výsluchu detí zákonnou sudkyňou možnosť urobiť si vlastný osobný dojem, pričom dospel k záveru, že postoje detí boli autentické a nič nenaznačovalo tomu, že by boli matkou alebo dokonca psychologičkou na výsluch pripravované. Možno síce dôvodne predpokladať, že deti preberajú postoje matky ako preferenčného rodiča, avšak už len z tej skutočnosti, že napriek dlhodobému fyzickému odlúčeniu majú deti silný citový vzťah k otcovi aj jeho rodine možno usudzovať, že matka vedome deti proti otcovi nemanipuluje. Vedomá manipulácia detí matkou nebola preukázaná ani ostatnými vykonanými dôkazmi. Napokon súd konštatoval, že vonkoncom neboli preukázané tvrdenia otca v tom smere, že matka deti za výsluch na súde odmenila.

13. Ako vyplynulo aj z výpovede detí, nie je prekážkou rozširovania styku s otcom ich vzájomný citový vzťah, nakoľko obaja chlapci majú otca radi a sú schopní si spoločný čas s ním užívať a profitovať z neho v prospech svojho zdravého psychického vývinu. Ako však už bolo uvedené vyššie, otec nevyužíva čas s deťmi len na pestovanie a posilňovanie svojho vzťahu s nimi, ale aj na to, aby vyvíjal na ne tlak, ba dokonca v očiach detí dehonestoval matku (ako ich primárnu vzťahovú osobu), jej rodinu (starí rodičia zo strany matky, ku ktorých majú deti silný citový vzťah), či psychologičku G. B. (ktorej deti dôverujú ako svojej terapeutke a narúšanie tejto dôvery je v hrubom rozpore s ich záujmom), a to všetko za situácie, že predovšetkým v dôsledku konania otca - neoprávneného premiestnenia (únosu) detí do USA v roku 2019 si tieto dosiaľ nesú v sebe traumu. Pokiaľ sa otec v konaní (napríklad v písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2025, či dňa 09.07.2025) vyjadril k prepisom nahrávok z jeho hovorov s deťmi tak, že ide o bežné výchovné pôsobenie rodiča, ktoré nemusí byť deťom vždy príjemné, resp. že deťom len vysvetľuje, že spôsob, akým ich celá rodina žije (že sú v osobnom kontakte len s matkou a jej rodinou, že nemôže on ich a ani oni jeho a celú jeho rodinu kontaktovať kedykoľvek chcú) nie je normálny, tak tieto vyjadrenia otca možno vyhodnotiť iba ako jeho nekritický a subjektívny pohľad. Pre rozhodnutie súdu v tomto konaní však nie je dôležité, ako tieto rozhovory vníma otec, ale ako kontakt s otcom vnímajú deti, ktoré otcov prístup a niektoré témy, ktoré s nimi preberá, si samé pomenovali ako "boringovanie", ktoré ich zaťažuje, emocionálne frustruje a snažia sa ho vytesniť. Súd v tomto konaní rozhoduje o rozšírení kontaktu otca s maloletými deťmi, pričom je povinný konať a rozhodnúť v súlade s ich najlepším záujmom. Preto je potrebné, aby pri svojom rozhodnutí dal prednosť zohľadneniu subjektívneho vnímania "boringovania" samotnými deťmi a ich vnútorné prežívanie daných situácií, pred subjektívnym vnímaním otca, ktorý je žiaľ vo vzťahu k sebe nekritický a na škodu veci presvedčený o správnosti svojho prístupu bez snahy o jeho korekciu. Súd podotkol, že článok 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná práve najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie.

14. To, že deti, predovšetkým maloletý A., odmietajú rozšírenie svojho styku s otcom, nie je spôsobené tým, že by k nemu nepociťovali náklonnosť, ale preto, že im nevyhovuje tlak otca a témy ním vnášané do spoločných hovorov, čomu nedokážu čeliť inak, než rôznymi únikovými obrannými stratégiami (A. hovorí: "Ak boringuje, mám stratégiu. Buď ho nepočúvam, alebo odídem a vymením sa s C.." C. hovorí: L. keď boringuje, už ho to nezaujíma, nech hovorí čo chce, ale "ja tomu neuverím."). A. dokonca otec konfrontoval po výsluchu psychologičky na súde v hovore dňa 30.3.2025, čo sám uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2025.

15. Z vykonaného dokazovania teda bez pochybností vyplýva, že synovia majú k otcovi vytvorený citový vzťah, ale nemajú záujem tráviť s ním viac času za tých okolností, že otec nie je schopný prestať vytvárať na nich tlak, resp. nevyjadrovať sa negatívne o matke a jej rodine. Toto prežívanie detí nie je spôsobilé vyriešiť či vylepšiť rozhodnutie súdu, ktoré stretávanie otca rozšíri na ním požadovaný rozsah. Ani takéto rozhodnutie totiž nezmení postoj maloletých detí. Rozhodnutím súdu o rozšírení styku možno k požadovanému správaniu donútiť rodičov, ale v podstatne menšej miere dieťa. Súdom upravený režim a rozsah styku, zodpovedajúci vôli, najmä však najlepšiemu záujmu maloletých, však automaticky nemusí znamenať oslabovanie vzájomného vzťahu s otcom. Intenzita zážitkov z prežívania spoločných chvíľ nie je totiž daná iba dĺžkou ich trvania, ale rovnako aj náplňou, ktoré otec týmto chvíľam dá. Zhruba rovnaký čas ako doteraz môže dieťa vnímať pozitívnejšie, ako rozšírený rozsah času, kde by sa necítilo dobre. Je úlohou otca, aby napriek svojej situácii vynaložil maximálne úsilie stráviť spoločný čas so synmi tak, aby raz boli schopní bez obáv z opätovného únosu či dehonestácie matky a jej rodiny kontaktovať ho aj sami, zo svojich vlastných mobilov tak, ako by si to želal on. Toto by zároveň malo byť aj cieľom matky.

16. K tvrdeniam otca o znemožňovaní kontaktu detí s ním zo strany matky súd poukazuje na vyjadrenie samotného otca v návrhu, kde uviedol, že "styk s deťmi na diaľku realizuje v súdom stanovenom čase

- samozrejme, že sa vyskytujú výnimky, kedy sa styk otca s deťmi nerealizoval." Naviac, pokiaľ by sa aj styk otca s deťmi nerealizoval v súdom stanovenom rozsahu, tak uvedenú situáciu je možné riešiť iba vo vykonávacom konaní, nie však v konaní vo veci samej. Súd tiež podotkol, že otec sám na pojednávaní dňa 23.9.2025 uviedol príklad, kedy C. meškal z futbalového tréningu, nebol doma pred 19.30 hod., avšak hneď po príchode domov bol otec kontaktovaný a mal možnosť s C. hovoriť, hoci aj o trochu neskôr. Ďalej súd konštatoval, že nebolo preukázané, že matka do kontaktu detí s otcom zasahuje. Deti vzhľadom na svoju rozumovú a mentálnu vyspelosť si komunikáciu s otcom riadia samé, čo vyplynulo z výsluchu psychologičky, ale najmä z výsluchu samotných detí. Takisto nebolo preukázané tvrdenie otca o tom, že matka núti deti ukončiť každý jeden telefonát v strede vety, či nastavuje deťom budík. Súd poukázal v uvedenom smere jednak na vyjadrenie A. počas pohovoru na súde a výsluch psychologičky, ale tiež na protichodné tvrdenia matky, že otec sa stále snaží hovory umelo predlžovať s naliehaním na deti, aby ,,použili svoj hlas" . Súd však apeluje na matku, aby v prípade, ak deti samotné majú záujem o predĺženie hovoru s otcom, ich v tomto podporila a umožnila im to.

17. K argumentácii otca v tom smere, že je schopný a pripravený pomáhať deťom v príprave do školy, učiť ich hebrejský jazyk, precvičovať s nimi angličtinu, precvičovať s nimi matematiku, pomáhať im s inými predmetmi, dohliadať na ich hranie na hudobných nástrojoch, učiť ich židovským tradíciám a hodnotám, súd konštatoval, že deti dosahujú výborný prospech, zjavne prípravu na vyučovanie zvládajú veľmi dobre, často aj samostatne a v prípade potreby s pomocou matky, a to v súbehu s bohatou mimoškolskou činnosťou. Anglický jazyk deti ovládajú taktiež výborne, a tento si s otcom prirodzene precvičujú počas hovorov s ním. Obdobne ich môže otec v rámci hovorov doúčať hebrejský jazyk, o to však deti v rámci svojho výsluchu neprejavili záujem. Naviac matka hebrejský jazyk taktiež ovláda a výučbu hebrejského jazyka im zabezpečila v rámci judaizmu. Pomoc s inými predmetmi než angličtinou je zo strany otca naviac len ťažko predstaviteľná, pretože vyučovanie majú deti v slovenskom jazyku, ktorý otec neovláda. Súd zohľadnil aj argument matky v tom smere, že s prihliadnutím na to, že obe deti majú špecifické poruchy učenia, treba sa s nimi učiť osobne prezenčne. Predovšetkým však deti samotné neprejavili vôbec záujem o pomoc otca v naznačenom smere, ktorá sa navyše ani nejaví ako potrebná a efektívne využiteľná. Najmä však uvedenú argumentáciu otca nebolo možné vyhodnotiť ako zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu. Súd v nadväznosti na uvedené podotkol, že otec by mal radšej stavať na tom, čo si deti v hovoroch s ním najviac užívajú, a to je u A. diskusia s otcom o hudbe, politike, histórii, Izraeli, náboženstve a u C. "kamarátske" otázky. Pokiaľ ide o židovské tradície a hodnoty, otcovi nič nebráni tieto s deťmi pestovať v rámci ním realizovaných hovorov, pričom práve s cieľom umožniť otcovi realizovať s deťmi obrad zapaľovania šabatových sviečok súd týmto rozhodnutím presunul štvrtkový styk na piatok.

18. Pokiaľ otec v návrhu argumentoval, že hoci maloleté deti disponujú vlastnými mobilnými telefónmi, a je to práve a len matka, ktorá im nedovoľuje otca kontaktovať, tak súd konštatoval, že toto nebolo ničím preukázané. Naopak, z vykonaného dokazovania (najmä výsluchu detí, výsluchu psychologičky ale aj z prepisov hovorov) vyplynulo, že sú to samotné deti, ktoré nechcú, aby mal otec ich telefónne číslo. Súd naviac podotkol, že deti sú aktuálne už v takom veku (14 a 11 rokov), že ak by skutočne chceli otca kontaktovať cez vlastné mobilné telefóny, takpovediac "kedykoľvek", či už formou bežného telefonického hovoru alebo formou videohovoru cez aplikáciu Whatsapp, tak nie je v silách matky zabrániť tomu, aby svoju túžbu byť viac v kontakte s otcom realizovali aj sami, bez ingerencie súdu. Z výpovede psychologičky pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že tak ako je teraz styk realizovaný, t.j. dištančne a vo veľmi predvídateľnej časovej frekvencii, má pre deti stabilizačný efekt, ale predovšetkým, že pre obidve deti je mimoriadne dôležité - pre elimináciu ich potencionálnej traumatizácie - prežívanie kontroly, predvídateľnosti a pocitu bezpečia. V uvedenej súvislosti súd poukázal tiež na vyjadrenie psychologičky v tom smere, že k udržiavaniu traumatizácie detí alebo jej spusteniu vedie neistota vo vzťahu s otcom, t.j. či by mohol znova reagovať nepredvídateľne, znova si ich zobrať a vytrhnúť ich z ich zázemia - čo je podprahový strach, ktorý stále prežívajú, a čo - ako vyplynulo z dokazovania v tomto konaní - otec nie je schopný a ochotný pripustiť ako dôsledok svojho konania a vníma to výlučne ako dôsledok manipulácie matky. Manipulácia detí matkou - nielen v tomto smere však nebola preukázaná, rovnako ako tvrdenia otca na pojednávaní dňa 5.12.2025 (t.j. že matka deťom hovorí, že on a členovia jeho rodiny sú únoscovia, že by sa ho mali báť a nesmú stretávať s ním a s jeho 78-ročnou matkou a vidieť sa so svojimi strýkami, tetami, bratrancami, sesternicami, pretože to zakazuje súd, resp. im matka tvrdí, koľko ju to stálo peňazí a výdavkov na právne zastúpenie na políciu a na súdy, aby bol vo väzení a nemohol sa s nimi rozprávať a vychovávať ich a že deti počujú, ako ho matka volá ponižujúcimi pomenovaniami). Možno však predpokladať, že matka - hoc aj nevedome, svoje obavy na deti prenáša, čo naznačil výsluch psychologičky (A. vnímal, že mama bola po pojednávaní smutná).

Súd preto apeluje na matku, aby v záujme detí takéto situácie eliminovala. Zároveň však k tvrdeniam otca o úmyselnej manipulácii detí matkou konštatoval, že jediným spôsobom, ako by bolo možné túto preukázať, sú prepisy nahrávok z videohovorov (otec disponuje všetkými nahrávkami, a tie, ktoré boli súdu predložené, manipuláciu detí matkou nepreukázali), alebo znalecké dokazovanie, ktoré však otec považoval za "absolútne nadbytočné." Pokiaľ ale ide o obavy detí a matky z opakovania únosu, tieto sú aj z pohľadu tunajšieho súdu celkom pochopiteľné a vyplývajú nielen z ich subjektívneho prežívania, ale aj z objektívnych skutkových okolností, o čom svedčí o.i. odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. -366 zo dňa 23.05.2024, kde sa výslovne uvádza: "...riziko, že obvinený postaví svoje vnímanie rodinnej situácie nad závery poručenských súdov teda hrozí aj v súčasnosti a nemožno vylúčiť, že by sa mohol uchýliť k extrémnemu protizákonnému správaniu." Súd však apeluje na matku, aby riziko týchto obáv u detí neposilňovala verbalizovaním svojich vlastných obáv pre médiá, a to ani prostredníctvom svojho advokáta. Ak aj v tunajšom konaní nebolo preukázané, že by deti boli akokoľvek ovplyvnené zverejnenými článkami, nemožno vzhľadom na ich vek takýto vplyv na ne do budúcna vylúčiť.

19. V dôsledku uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že je plne v záujme detí zachovať pri realizácii styku práve dosiaľ nastavený formát a stupeň dištančnosti ich hovorov s otcom cez aplikáciu Microsoft Teams, ktorá je "nástupcom" aplikácie Skype, a že je stále potrebné, aby to boli práve deti, a nie otec, kto bude mať tieto hovory "pod kontrolou". Z uvedeného a contrario vyplýva záver, že nie je v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa hovory realizovali otcom navrhovaným spôsobom, t.j. prostredníctvom aplikácie Whatsapp na telefónne číslo detí. Neobstojí ani argument otca, že stará matka detí má problém pripojiť sa cez MS Teams a práve forma komunikácie cez Whatsapp umožní, aby aj ona mohla byť v kontakte s deťmi v čase, ktorý bude mať vyhradený otec. V tejto súvislosti súd poukázal na odôvodnenie uznesenia č.k. -76 zo dňa 16.07.2025, ktorým bol zamietnutý návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Pre úplnosť súd podotkol, že za zmenu pomerov nepovažoval ani zmenu miesta pobytu otca, a to vzhľadom na obmedzenia uložené otcovi uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 23.05.2024, ktorým nahradil väzbu otca peňažnou zárukou, uložil mu povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a uložil mu tiež obmedzenia, medzi ktorými je aj dočasný zákaz osobného styku s maloletými deťmi, vrátane zákazu úmyselného vyhľadávania ich blízkosti na akýchkoľvek miestach, kde sa zdržiavajú.

21. Napriek tomu, že ani jeden z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol vyhodnotiť ako relevantný z hľadiska navrhovaného rozšírenia styku, tak dospel k záveru, že zmena rozhodnutia je potrebná už len na tom skutkovom základe, že medzičasom - od 05.05.2025 spoločnosť Microsoft ukončila prevádzku komunikačnej aplikácie Skype, cez ktorú sa realizovali videohovory otca s deťmi. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -2686, zo dňa 14.06.2022, sa tak stal nevykonateľným, keďže aplikácia, cez ktorú sa videohovory majú realizovať, už neexistuje. Práve z uvedeného dôvodu súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca s deťmi prostredníctvom novej aplikácie Microsoft Teams, cez ktorú sa styk otca s deťmi už fakticky aj realizuje. Z verejne dostupných zdrojov je tiež zrejmé, že používatelia Skype majú mať možnosť prejsť na Microsoft Teams Free na ľubovoľnom podporovanom zariadení pomocou svojich prihlasovacích údajov Skype. Platforma Teams, ktorá je podľa prevádzkovateľa - spoločnosti Microsoft "nástupcom" platformy Skype, sa pritom dá bezplatne nainštalovať ako aplikácia do každého počítača alebo mobilu alebo sa dá používať aj bez inštalácie priamo cez internetový prehliadač.

22. Ďalej súd opodstatnenosť zmeny pôvodného rozhodnutia vzhliadol v tom, že naposledy bol styk otca s deťmi upravený polhodinu (30 minút) v utorky a štvrtky a celú jednu hodinu (60 minút) v nedeľu spoločne pre obe deti. T.j. každé z detí malo upravený styk s otcom na 2 hodiny týždenne. Ide o bežnú prax pri úprave osobného styku vychádzajúcu z toho, že deti budú mať s otcom spoločný čas a počas neho sa predpokladá aj realizácia styku detí s rodinou otca. Inými slovami, styk bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -2610 zo dňa 25.01.2022, kedy mal A. 10 rokov a C. takmer 8 rokov, nastavený tak, že sa bude realizovať spoločne/naraz s oboma deťmi, čo by v prípade bežného osobného (nie dištančného) styku vyhovovalo aj v súčasnosti. V posudzovanej veci sa však praktická realizácia styku vyvinula tak, že tento otec realizuje s každým z detí oddelene, pričom sa chlapci na videohovoroch s otcom striedajú zhruba na polovicu. V čase posledného rozhodovania súdu boli obaja chlapci v mladšom školskom veku, teraz je C. stále detskejší, zatiaľ čo A. aj z pohľadu psychologičky je zrelší. Predovšetkým ale každý z chlapcov má iné záľuby, či povahu, A. baví rozprávať sa o politike, náboženstve, Izraeli, čo sú témy, na ktoré však nereflektuje C. aj vzhľadom na odlišné vlastné - skôr športové záujmy a nižší vek. Je preto prirodzené, že praktická realizácia styku sa postupom času vyvinula tak, že sa chlapci striedajú, takže každý z nich má 15 minút cez týždeň, resp. 30 minút v nedeľu. Počas tohto styku by sa mal realizovať aj styk detí so starou mamou a tiež širšou rodinou otca (stará mama "D.", strýkovia, tety, bratranci a sestrenice), ktorý si chlapci vyslovene žiadajú, čo vyplynulo nielen z ich výsluchu ale aj z výsluchu psychologičky, ktorá uviedla, že v rozhovoroch s deťmi sa "opakovane objavuje" želanie byť viac s rodinou z otcovej strany.

23. Vzhľadom na uvedenú prax a skutočný rozsah realizovaného styku otca s každým z detí súd považoval za potrebné zosúladiť tento faktický stav so stavom právnym tak, že upravil styk otca s každým z detí osobitne, a zároveň tak, aby navzájom časovo nadväzovali. Pri úprave rozsahu tohto styku súd s ohľadom na školské povinnosti detí (C. je v 5. a A. v 7. ročníku ZŠ) počas týždňa a tiež s ohľadom na názor A., ktorý si rozšírenie svojho styku s otcom vyslovene neželal, a tiež názor C., ktorý aktuálny styk považuje za postačujúci a tiež má v utorky futbalové tréningy až do večerných hodín, ponechal utorkový rozsah styku otca s deťmi tak, ako bol nastavený doposiaľ, s výnimkou posunu jeho začiatku o 15 minút neskôr (t.j. od 19.15 hod., a to s ohľadom na futbalové tréningy C., ktoré môžu končiť až o 19.00 hod., k čomu treba pripočítať ešte cestu domov). Pokiaľ ide o štvrtkový styk, súd zohľadnil skutočnosť, že matka súhlasila s výmenou styku vo štvrtok za styk v piatok s ohľadom na preferenciu otca, ktorý má záujem o zapaľovanie šabatových sviečok spolu s deťmi. Tiež z toho dôvodu, že deti nemajú v piatok krúžky a nasledujúci deň je sobota, t.j. nie je potrebná príprava na školské vyučovanie na ďalší školský deň, súd videl priestor na úpravu styku skôr v piatok než vo štvrtok, a to obdobne ako v utorok, t.j. od 19.15 hod. do 19.30 hod. pre maloletého A. a od 19.30 hod. do 19.45 hod. pre maloletého C. s tým, že v čase cca o 19.15 hod., kedy styk oboch chlapcov nadväzuje, môže otec absolvovať s deťmi obrad zapaľovania šabatových sviečok. Pokiaľ ide o úpravu styku v nedeľu, súd tento upravil z vyššie uvedených dôvodov v rozsahu 45 minút pre každé z detí zvlášť a v celkovom rozsahu 75 minút pre obe deti, a to pre maloletého A. od 18.30 hod. do 19.15 hod. a pre maloletého C. od 19.00 hod. do 19.45 hod., a to výhradne s cieľom vytvoriť spoločný čas chlapcov využiteľný na pripojenie starej mamy alebo aj širšej rodiny otca na videohovor. Súd pritom vychádzal z toho, že obaja chlapci prejavili záujem tráviť so starou mamou aj širšou rodinou otca viac času ako doteraz. Je pravdou, že styk starej mamy otca, prípadne širšej rodiny s deťmi je možné upraviť aj samostatne, avšak takúto úpravu je možné dosiahnuť spravidla len v konaní vo veci samej, ktoré konanie (vrátane odvolacieho) trvá minimálne dva roky, čo je veľmi dlhý čas vzhľadom na vek detí a aktuálnu potrebu a túžbu detí na udržiavaní ich kontaktu aj so širšou rodinou. Okrem toho je takáto úprava prirodzenejšia a vhodná aj vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (ktorým je široká rodina otca v USA, s ktorou deti nemajú možnosť - už len kvôli vzdialenosti - sa iným spôsobom stretnúť). Pre úplnosť súd konštatuje, že jedným z dôvodov, prečo otec žiadal o rozšírenie styku na diaľku, bolo aj udržiavanie citových väzieb s jeho rodinou, najmä - ale nielen - so starou mamou zo strany otca, ktorú deti volajú "D." a ktorú poznajú od útleho detstva. K rozsahu styku stanovenému týmto rozhodnutím súd podotýka, že pôvodne bol styk v nedeľu upravený od 18.00 hod. do 19.00 hod., t.j. 60 minút pre obe deti. Deti si však tento spoločný rozsah styku rozdelili na polovicu, t.j. po 30 minút na každé z nich. Súčasná minutáž 45 minút na dieťa je teda kompromisom (priemerom) medzi pôvodne stanoveným časom 60 minút na obe deti súčasne a prakticky realizovaným stykom 30 minút na každé dieťa samostatne, pričom zároveň rozdiel medzi rozsahom 45 minút a 30 minút, t.j. 15 minút spoločných pre obe deti by mal byť využitý práve na deťmi vyslovene žiadaný kontakt s rodinou otca, s ktorým sa v čase posledného rozhodovania súdu explicitne neuvažovalo, a tiež maloleté deti sa ho výslovne nedožadovali. Súd podotkol, že aj styk počas týždňa bol pôvodne stanovený v rozsahu dvakrát 30 minút na obe deti súčasne, a tento sa fakticky v praxi transformoval na dvakrát 15 minút na každé dieťa samostatne, čo však umožňuje otcovi mať s každým synom intenzívnejší kontakt a cieliť rozhovor na témy preferované tým ktorým dieťaťom.

24. Pre úplnosť súd podotkol, že pokiaľ by si deti želali mať styk s rodinou naviac, tak z obsahu spisu v konaní sp. zn. vyplýva, že matka bola ochotná umožniť starej matke z otcovej strany styk prostredníctvom aplikácie MS Teams aj nad rámec rozsahu styku stanoveného otcovi, čo súd oceňuje a zároveň apeluje na to, aby matka želaniam detí v tomto smere vychádzala v ústrety. Zároveň však súd apeluje aj na otca, aby vychádzal v ústrety deťom, a v prípade ich želania mať širší kontakt s jeho rodinou práve počas styku s ním tento umožnil aj v širšom rozsahu, než 15 minút počas nedeľného hovoru.

25. Napokon súd konštatoval, že vylúčené konanie o návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia nie je takou skutočnosťou, ktorá bola spôsobilá zvrátiť závery súdu v tunajšom konaní, keďže tu vyneseným rozhodnutím o návrhu otca na rozšírenie styku nedošlo k takej zmene úpravy styku, ktorá by sa výraznejším spôsobom odlišovala od doterajšej úpravy. Súd podotkol, že doteraz bol týždenný styk otca s deťmi upravený v rozsahu 120 minút s oboma deťmi súčasne a do budúcna má byť styk upravený v rozsahu po 60 minút na každé z detí osobitne a 15 minút spoločne, určených primárne na realizáciu styku detí so širšou rodinou otca. Naviac s ohľadom na predpokladanú dobu trvania konania o nariadení výchovného opatrenia spočívajúceho v odbornom psychologickom poradenstve a tiež dobu samotnej realizácie výchovného opatrenia (v prípade jeho nariadenia súdom), by prerušenie tunajšieho konania spôsobilo jeho neúmerné predĺženie. Súd preto vo výroku VI. tohto rozsudku návrh matky na prerušenie konania zamietol. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal dôkaz navrhnutý matkou na pojednávaní dňa 17.6.2025, t.j. po takmer roku trvania tohto konania (ku ktorému návrhu sa na tomto pojednávaní pripojila aj Okresná prokuratúra Bratislava I, a na poslednom pojednávaní dňa 23.9.2025 aj kolízna opatrovníčka). Matka žiadala znalecké dokazovanie za účelom zistenia psychického stavu otca a psychického stavu maloletých detí a ich vnútorného prežívania. Okrem uvedených dôvodov (predmet konania, kde nejde o osobný styk s otcom, ale len rozšírenie audiohovorov; nespôsobilosť znaleckého dokazovania zvrátiť závery súdu ustálené v tomto konaní a tiež zbytočné predlžovanie konania) súd konštatuje, že psychický stav otca bol posudzovaný znalcom p. Rappaportom a z dokazovania vykonaného v tunajšom konaní, najmä z vyjadrení otca na pojednávaniach nevyplynulo, že tento je zásadnejším spôsobom zmenený od posledného rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o odborné posúdenie vplyvu otca na maloleté deti, ich psychického stavu a vnútorného prežívania, tak súdu v tomto smere postačoval výsluch psychologičky G. B., na základe ktorého bolo možné vyvodiť skutkové závery postačujúce pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

26. K výhradám otca voči osobe klinickej psychologičky detí G. B. súd odkázal na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu č. k. -467 zo dňa 11.12.2023, ktorým bol nahradený súhlas otca k poskytovaniu terapie deťom práve menovanou psychologičkou a podotýka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené aj rozhodnutím odvolacieho súdu. Výhrady otca, ktoré prezentoval už v tamojšom konaní, boli tak prvoinštančným ako aj odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné. G. B. je aktuálne jedinou odborne spôsobilou osobou kvalifikovane sa vyjadriť k aktuálnemu psychickému stavu detí, ich vnútornému emocionálnemu prežívaniu, ako aj k ich vzťahu k obidvom rodičom, deti jej plne dôverujú a súd nezistil žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by mali byť spochybnený obsah jej svedeckej výpovede. Námietka neobjektívnosti a nestrannosti osoby tejto psychoterapeutky podľa zisteného skutkového stavu vychádza zo subjektívnych pocitov otca, a preto jej v tomto konaní nemožno priznať reálny základ. Deti za obdobie trvania psychoterapeutickej intervencie G. M. B. poznajú, dôverujú jej a táto je vzhľadom na svoju odbornosť spôsobilá deťom pomôcť, resp. takáto jej spôsobilosť nebola v konaní relevantným spôsobom spochybnená. Súd preto výhrady otca voči G. M. B. vyhodnotil ako nedôvodné a nestotožnil sa ani s hodnotením výsluchu svedkyne otcom v podaní zo dňa 3.4.2025. Súd podotkol, že svedkyňa podľa svojho vyjadrenia nečerpala informácie o rozhovoroch otca s deťmi od matky tak, ako to tvrdil on, ale od samotných detí. Preto súd jej vyjadrenia v tomto smere považoval za relevantné a dôveryhodné. K tvrdeniu otca, že psychologička s ním odmieta komunikovať, súd konštatuje, že otec nepreukázal, že by po nahradení jeho súhlasu s psychoterapiou bol oslovil psychologičku a táto ho odmietla.

27. Záverom súd považoval za potrebné zdôrazniť, že deti, a to najmä A., sa blíži do veku, kedy si bude schopný regulovať svoj kontakt s otcom úplne sám, a pokiaľ nebude sám chcieť, nebude sa otcom stretávať vôbec. Preto by sa otec mal zamerať skôr na to, ako si vzťah s deťmi udržať tak, aby s ním túžili tráviť čas sami od seba a nie preto, že ich styk s ním je upravený súdnym rozhodnutím. To samozrejme zahŕňa aj nutnosť uzdravenia traumy, spôsobenej deťom ich neoprávneným premiestnením do USA, čo však predpokladá - doteraz žiaľ absentujúcu - sebareflexiu otca ohľadom protiprávneho konania s dlhodobými následkami na psychiku detí a v neposlednom rade aj ospravedlnenie sa deťom a matke.

28. Pre úplnosť súd poukázal na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. ).

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., II. a V. Rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. - 1523 zo dňa 23.09.2025 z dôvodov podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a žiadala, aby odvolací súd podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil nasledovne: I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19,15 hod. do 19,30 hod., v piatok od 19,15 hod. do 19,30 hod. a v nedeľu od 18,30 hod. do 19,00 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19,30 hod. do 19,45 hod., v piatok od 19,30 hod. do 19,45 hod. a v nedeľu od 19,00 hod. do 19,30 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. – 2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. – 2686 zo dňa 14.06.2022. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa javí prekvapivý a nesúladný s jeho zisteniami. Matka napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za a) nesúladné s najlepším záujmom maloletých detí, b) za porušenie participačných práv maloletých detí, ako aj c) za rozhodnutie, ktoré nenapĺňa súdom definovaný a sledovaný cieľ. Zo všetkých uvedených zistení, ktoré mal súd v konaní za preukázané, ale najmä s ohľadom na súdom zisťovaný a zistený názor maloletých detí, možno nespochybniteľne a jednoznačne ustáliť, že návrh otca na rozšírenie jeho kontaktu s maloletými deťmi nie je dôvodný. Bolo preukázané, čo konštatuje aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že otec od posledného rozhodnutia súdu vo veci samej svoje postoje žiadnym spôsobom nezmenil, nedospel k sebareflexii a naďalej tvrdošijne predkladá súdu svoje subjektívne, nekritické, ba až skreslené vnímanie sveta. Otec nie je voči deťom empatický, nie je vnímavý k ich opakovane výslovnému názoru, postojom, zraneniam, obavám, túžbam a potrebám. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu taktiež vyplýva, že súd neakceptoval takmer žiadne tvrdenie, ktorým otec odôvodňoval svoj návrh na začatie konania, keď tvrdil existenciu takej zmeny pomerov účastníkov konania, ktorá podľa jeho názoru napĺňa podmienky pre vyhovenie jeho návrhu a rozšírenie jeho kontaktu s maloletými deťmi. Aj z vyššie uvedených, v konaní preukázaných skutočností, má za to, že v danom prípade neboli dané dôvody pre akékoľvek rozšírenie kontaktu otca s deťmi o to viac, že samotné deti sa k rozšíreniu kontaktu s otcom vyjadrili negatívne a aj samotný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ustálil, že benefity detí z hovorov s otcom od posledného rozhodnutia súdu nevzrástli (bod 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Napadnutým rozhodnutím súd rozšíril kontakt otca s maloletými deťmi v každom kalendárnom týždni v nedeľu o 15 spoločných minút pre obidvoch maloletých synov. Súd toto rozšírenie odôvodnil tým, že „práve tento čas by mal byť využitý práve na deťmi vyslovene žiadaný kontakt s rodinou otca, s ktorým sa v čase posledného rozhodovania súdu explicitne neuvažovalo, a tiež maloleté deti sa ho vyslovene nedožadovali“ (bod 90. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu). Napadnutým rozhodnutím súd nezohľadnil názor maloletých detí, že nemajú záujem o rozšírený kontakt s otcom, ale najmä nesprávne interpretoval a nepremietol explicitne vyslovene vyslovené želanie maloletého A., že aktuálny čas vymedzený pre jeho kontakt s otcom chce rozdeliť tak, že 2/3 času chce komunikovať s otcom a 1/3 s rodinou otca. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva, že takto sa maloletý jednoznačne vyjadril nielen v rámci svojho výsluchu pred súdom dňa 11.04.2025, ale takéto želanie vyslovil aj pred samotnou G. B.. Ak teda súd, hoci s dobrým úmyslom, rozšíril kontakt otca s maloletými deťmi a otcovi v odôvodnení napadnutého rozsudku „odporučil“, aby počas tohto „rozšíreného“ času spoločného pre obe deti pripojil k videohovoru aj svoju rodinu a tento využil pre kontakt detí s otcovou rodinou, urobil tak nielen v rozpore so želaním maloletých detí, ale nedosiahol tým ani ním sledovaný cieľ, keďže z výroku napadnutého rozsudku súdu v dotknutej časti neuložil otcovi povinnosť v konkrétnom čase, t. j. v nedeľu od 19:00 hod. do 19:15 hod. pripojiť k jeho videohovoru s deťmi prostredníctvom aplikácie Microsof Teams aj konkrétnych členov jeho rodiny podľa želania samotných detí, resp. časových možností členov otcovej rodiny. Takto formulovaným výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je naplnený súdom sledovaný cieľ zabezpečiť kontakt detí s rodinou otca, ale naopak vytvorená možnosť otcovi využiť spomínaných 15 minút výlučne pre seba a teda tak, ako konštatuje súd prvej inštancie, o 15 minút dlhšie v kalendárnom týždni „boringovať“ a psychicky deti zaťažovať.

Aktuálne otec dlhodobejšie ani starú matku, ktorú deti oslovujú „D.“, ani ostatných členov svojej rodiny k ním realizovaným videohovorom s deťmi nepripája. Rozšírenie kontaktu s deťmi o 15 minút nevníma otec ako priestor pre komunikáciu detí s jeho rodinou. Napriek tomu, že napadnutý rozsudok súdu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, otec kontaktuje deti v čase podľa aktuálne platnej úpravy o jeho kontakte s deťmi a snaží sa ich kontaktovať už aj v piatok, čo zodpovedá jeho kontaktu s deťmi podľa napadnutého rozsudku. Tlakom, ktorý otec po vynesení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na deti vyvíja, trpí najmä maloletý A., keď otec mu zrozumiteľne odmieta odpovedať na položené otázky (o možnosti komunikácie so D. a čase, odkedy sa majú kontaktovať s otcom v zmenenom režime). Maloletý C. na nátlak otca, kedy mu chce otec opisovať „čo bolo na súde“, reaguje otrávene, s nezáujmom a odmietavo. Vzhľadom k tomu, že otec kontinuálne a dlhodobo emočne preťažuje deti tým, že ich nie je schopný vynechať zo svojho konfliktu s ňou, vnucuje im výlučne svoj subjektívny pohľad na to, čo sa im v ich živote stalo alebo sa im deje a teda slovami samotných detí ich „boringuje“, samotné maloleté deti, využitím vlastných obranných mechanizmov, v snahe si z tejto záťaže čo najviac uľaviť, sa rozhodli počas kontaktu s otcom striedať, čo otec dlhodobo rešpektoval a pred súdom prvej inštancie aj potvrdil. Na túto skutočnosť vnímavo reflektoval aj súd prvej inštancie, keď výrokom napadnutého rozhodnutia v tejto otázke zosúladil stav právny so stavom skutkovým a rozdelil rozsah kontaktu otca s každým z maloletých detí na konkrétne vymedzený čas. Matka takýto postup súdu hodnotí pozitívne a súhlasí s týmto zmysluplným záverom súdu, keď konštatuje že maloletí sú v rôznom veku a majú rozdielne záujmy a preto v prípade ak by otec bol ochotný zmeniť svoje správanie voči deťom, mohol by venovať svoju pozornosť a záujem každému dieťaťu individuálne. Vzhľadom k tomu, že až na doručenie rozsudku odvolacieho súdu je viazaná tak právoplatnosť ako aj vykonateľnosť citovaného rozhodnutia, bez ohľadu na nemennosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, má za to, že pre právnu čistotu mal súd prvej inštancie vo výroku V. vysloviť, že „Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. – 2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. – 2686 zo dňa 14.06.2022“. Pred Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. je vedené konanie o uloženie výchovného opatrenia. Tento návrh podala za účelom dosiahnutia zlepšenia rodičovských zručností najmä u otca, aby tento dospel k sebareflexii, správne opoznal potreby detí a potlačil svoje sebastredné prejavy správania, čo by mohlo mať za následok uvoľnenie tlaku otca na deti, ktorým sú deti extrémne zaťažené a tým aj k zlepšeniu vzťahu otca s deťmi. Aj napriek tomu, že právna zástupkyňa JUDr. Ivana Zmeková otca dlhodobo zastupuje vo všetkých poručenských konaniach pred slovenskými súdmi, otec menovanej advokátke plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o uloženie výchovného opatrenia doposiaľ, zjavne zámerne, neudelil, čo indikuje, že otec má záujem predmetné konanie mariť, pretože on sám z jeho doterajších prejavov prijatie zodpovednosti za svoje správanie odmieta a o zmenu jeho postoja sa neusiluje. Potrebu uloženia výchovného opatrenia najmä otcovi maloletých detí potvrdzuje aj otcova sebaprezentácia a jeho prednes v trestnom konaní pred Mestským súdom Bratislava I, v ktorom je otec obžalovaný za rodičovský únos maloletých detí do USA, v rámci ktorého na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.11.2025, otec ako obžalovaný vyhlásil, že sa necíti byť vinný a opäť sa obmedzil iba na teatrálne osočovanie a diskreditáciu tretích strán. Za ďalší dôkaz krajne necitlivého prístupu otca v súvislosti s uvedeným považuje aj fakt, že takéto vyhlásenia otec učinil aj v prítomnosti zástupcov médií, ktoré otcom uvedené vyjadrenia následne uverejnili a s týmito sú žiaľ konfrontované ich maloleté deti prostredníctvom ich detských komunít v škole a pri voľnočasových aktivitách, čo už vo svojom veku vnímajú citlivo a zraniteľne.

32. K odvolaniu matky sa vyjadrila aj Okresná prokuratúra. Uviedla, že matka v podanom odvolaní v podstate namieta rozšírenie kontaktu otca s maloletými deťmi v nedeľu o ďalších 15 minút s tým, že tento má byť využitý predovšetkým na kontakt maloletých detí s rodinou otca. Prvostupňový súd potrebu rozšírenia styku maloletých detí s otcom v nedeľu odôvodnil pod bodom 90, v podstate tak, že cieľom je vytvoriť spoločný čas chlapcov využiteľný na pripojenie starej mamy alebo aj širšej rodiny otca na videohovor. Vzhľadom na to, že dokazovanie v predmetnom konaní bolo vykonané v tom smere, či sú dané dôvody na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi a nie na úpravu styku maloletých detí so starou mamou, resp. širšou rodinou otca, sa prokuratúra stotožňuje s argumentáciou matky v podanom odvolaní a navrhuje Rozsudok zo dňa 23.09.2025 zmeniť v súlade s jej návrhom.

33. K odvolaniu matky a k vyjadreniu Okresnej prokuratúry sa vyjadril otec. Uviedol, že predmetné odvolanie matky považuje za účelové, keďže jeho cieľom je opätovne predlžovať konanie a eskalovať rodičovský konflikt aj napriek tomu, že napadnutým rozhodnutím došlo len k minimálnemu rozšíreniu kontaktu otca s maloletými deťmi v rozsahu 15 minút týždenne. Napriek tomu, že otec sa v konaní domáhal podstatne širšieho rozsahu styku s maloletými deťmi, súd prvej inštancie mu vyhovel len v minimálnej miere, keď rozšíril styk iba o niekoľko minút. Otec sa však v dobrej viere rozhodol proti tomuto rozhodnutiu nepodať odvolanie (hoci sám s rozhodnutím súdu nesúhlasí), keďže jeho cieľom bolo, aby mohol so svojimi synmi v čo najkratšom čase tráviť aspoň o 15 minút viac času. Matkine odvolanie nereflektuje najlepší záujem maloletých detí, ale výlučne len jej záujmy, nakoľko 15 minút rozhovoru otca s deťmi na diaľku žiadnym výrazným spôsobom neovplyvňuje tak režim maloletých detí, ani ich stabilitu. Otec preto celé odvolanie matky považuje za nedôvodné. Matka v úvode svojho podania namieta postup súdu prvej inštancie, keď poukazuje na neprimerane rozsiahle odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa jej názoru v rozpore s jeho výrokom. Uvedený výrok rozhodnutia sa matke javí ako prekvapivý. Otec však k tomuto uvádza, že odvolací dôvod nemožno opierať o subjektívny pocit prekvapenia účastníka konania, ale výlučne o konkrétne identifikované skutkové alebo právne pochybenia súdu. Samotná okolnosť, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s očakávaniami matky nemôže zakladať samo o sebe záver o nesúlade výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením. Ak matka vníma rozhodnutie ako „prekvapivé" (pričom prekvapenie spočíva v tom, že súd len o niekoľko minút rozšíril kontakt otca s deťmi na diaľku), ide výlučne o dôsledok toho, že súd neprijal jej interpretáciu skutkového stavu ako jedinú možnú, nie o dôkaz nesúladu medzi skutkovými zisteniami a výrokom rozsudku. Matka považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesúladné s najlepším záujmom maloletých detí, za porušenie participačných práv maloletých detí, ako aj za rozhodnutie, ktoré nenapĺňa súdom definovaný a sledovaný cieľ. Uvedené tvrdenia však matka bližšie nekonkretizovala, len prepísala časti rozhodnutia, ktoré sú v neprospech otca. Otec sa s týmito tvrdeniami matky nestotožňuje, nakoľko 15 minút kontaktu navyše otca a jeho rodiny s maloletými deťmi žiadnym výrazným spôsobom ani len nemôže pôsobiť v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Práve naopak, otec za rozporné s najlepším záujmom maloletých detí považuje rozšírenie jeho styku len v takom minimálnom rozsahu. Otec už viackrát uvádzal, že v živote maloletých detí je aj jeho rola ako otca významná, o to viac v ich aktuálnom veku. Aj súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentom otca o významnej role otca v ich živote (a to aj s prihliadnutím na ich vek). Súd prvej inštancie konštatoval, že otec je pre syna v období puberty hlavným preferenčným bodom pri hľadaní svojej identity. Dá sa povedať, že najdôležitejší je otec pre syna v období počas školského veku a puberty (dospievania), keď sa formuje sebavedomie, charakter a mužská identita. Súd taktiež skonštatoval, že obe deti podľa všetkého v hĺbke srdca túžia po otcovi, resp. byť s ním viac (čo maloletý C. dokonca verbalizoval pred psychologičkou) resp. túžia mať s ním lepší, plnší vzťah, táto túžba však naráža na obavy z „boringovania", čo má otec preukazovať opakovanými prehláseniami v rozhovoroch. Otec už aj v predchádzajúcich podaniach apeloval na to, že tieto nahrávky jeho kontaktu s deťmi je potrebné vnímať v širšom kontexte, v celom ich rozsahu, nie len tie útržky, ktoré zvýrazňuje matka. Okrem toho, boli tieto nahrávky neaktuálne. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania nemôže vychádzať len z tých skutkových zistení, ktoré matka považuje za rozhodujúce, ale je povinný hodnotiť všetky v konaní vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie maloleté deti vypočul a zistil ich názory. Názor dieťaťa je dôležitým a podstatným hľadiskom, ku ktorému je súd povinný prihliadať, nemožno ho však považovať za jediné ani výlučné kritérium pri rozhodovaní. Z vyjadrení maloletých detí mal súd okrem iného za preukázané, že deti majú s otcom vybudovaný silný citový vzťah a že samé maloleté deti verbalizovali želanie širšieho kontaktu s otcom a jeho rodinou, a to za predpokladu, že otec zrnení svoj postoj a prístup. Matka však otcovi vyčíta, že 15 minút kontaktu navyše s maloletými deťmi nevyužíva na kontakt so širšou rodinou, hoc súd toto rozšírenie odôvodnil práve želaním detí mať väčší kontakt s rodinou otca. Matka taktiež napáda postup súdu prvej inštancie z toho dôvodu, že otcovi neuložil povinnosť zabezpečiť styk konkrétnych rodinných príslušníkov práve vo výroku v rozhodnutia. Taktiež matka uvádza, že otec dlhšiu dobu nepripojil k hovorom starú matku, čím preukazuje, že nehodlá dobrovoľne napĺňať želanie detí. Otec k tomuto uvádza, že súd mu neuložil ako povinnosť zabezpečiť kontakt s rodinnými príslušníkmi. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení dal ako odporúčanie otcovi, že „by mal byť" tento čas využitý na kontakt so širšou rodinnou. Otec podotýka, že vždy keď je to možné, zabezpečí kontakt aj so širšou rodinou, treba však vnímať aj tú skutočnosť, že jeho rodinní príslušníci sa nachádzajú v iných časových pásmach (Amerika, Japonsko), čo nie vždy umožní zabezpečiť ich pripojenie v čase vymedzenom na styk. K matkou predloženej zvukovej nahrávke otec uvádza, že z jej obsahu vyplýva, že samotná matka informovala maloleté deti o výsledku súdneho konania, pričom im tento výsledok interpretovala nesprávne, keď deťom uviedla, že rozšírenie styku v rozsahu 15 minút navyše je určené výlučne na kontakt detí so starou matkou. Takáto interpretácia však nezodpovedá obsahu rozhodnutia súdu. Skutočnosť, že otec maloletým deťom uviedol, že môžu kontaktovať jeho aj jeho rodinných príslušníkov kedykoľvek, nemožno považovať za zavádzajúce tvrdenie, keďže tým nijako neprekračuje rámec rozhodnutia súdu. Napokon aj samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že maloleté deti, najmä maloletý A., sú vo veku, v ktorom im ani matka, ani súd nemôžu brániť v tom, aby samé iniciovali kontakt s otcom. K matkou predloženej zvukovej nahrávke a jej prepisu otec uvádza, že matka opakovane predkladá len tie záznamy, ktoré zapadajú do ňou vytváraného kontextu, keďže predmetná komunikácia zachytáva rozhovor otca s maloletými deťmi o výsledku súdneho konania. Otec v tejto súvislosti poukazuje na participačné práva dieťaťa, podľa ktorých majú byť maloleté deti primerane svojmu veku informované o záležitostiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú, a to primárne ich rodičmi. Otec opakovane konštatuje, že počas styku s maloletými deťmi nemá zabezpečené žiadne súkromie, keďže je matkou sústavne sledovaný, jeho rozhovory sú pravidelne nahrávané a matka je neraz prítomná aj počas samotného styku. Takýto postup matky následne ovplyvňuje správanie a reakcie maloletých detí, ktoré sa nemôžu s otcom slobodne a dôverne rozprávať, čo je zrejmé aj z matkou predloženej nahrávky, na ktorej je zachytené, že deti sa obracajú s otázkami priamo na matku, ktorá im následne odpovedá. K matkou vyhotovenému prepisu zvukovej nahrávky otec samostatné stanovisko nezaujíma, keďže ide o prepis vyhotovený výlučne matkou, nie o úradný preklad alebo prepis vykonaný oprávnenou osobou. Autenticitu takéhoto prepisu otec namieta, avšak nemá v úmysle účelovo predlžovať odvolacie konanie predkladaním ďalších nahrávok a prepisov, ako to opakovane robí matka. Matka vo svojom odvolaní poukazuje aj na svoju údajne prejavenú „snahu" o zlepšenie vzťahov medzi rodičmi, ktorú odôvodňuje podaním návrhu na uloženie výchovného opatrenia. Túto svoju iniciatívu však opätovne smeruje výlučne voči otcovi, keď uvádza, že predmetné výchovné opatrenie by malo byť primárne zamerané na zlepšenie rodičovských zručností otca. Rodičovský konflikt však nevzniká a ani nepretrváva výlučne v dôsledku správania otca, keďže aj matka je významným udržiavateľom tohto konfliktu. Matka otcovi v odvolaní vytýka, že sa v konaní vedenom pod sp. zn. nenechal zastupovať svojou právnou zástupkyňou, ktorá ho zastupuje v iných súdnych konaniach, a z tejto skutočnosti vyvodzuje záver o údajnom úmyselnom konaní otca smerujúcom k zmareniu predmetného konania. Otec k tomuto uvádza, že v danom type konania právny poriadok neukladá účastníkom povinnosť obligatórneho právneho zastúpenia advokátom. V súvislosti s matkou uvádzaným skutočnostiam vyplývajúcich z trestného konania, otec len v krátkosti uvádza, že tieto nie sú založené na pravde, nakoľko mu Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: zrušil všetky obmedzenia, teda aj tie, ktoré sa týkali osobného kontaktu otca s maloletými deťmi. Otec je toho názoru, že takto minimálne rozšírený kontakt s maloletými deťmi je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ale nie z dôvodov, ktoré uvádza matka.

34. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní zameral predovšetkým na hodnotenie osoby otca a jeho správania vo vzťahu k maloletým deťom, ako aj na priebeh jednotlivých videohovorov. Zároveň však opomenul náležite posúdiť konanie matky, jej vplyv na realizáciu styku a relevantné námietky a dôkazy predložené otcom, týkajúce sa najmä zásahov do súkromia styku otca s maloletými deťmi a ovplyvňovania jeho priebehu zo strany matky. Súd prvej inštancie sa zároveň nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že rozšírenie styku otca s maloletými deťmi len o 15 minút týždenne nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí, keďže ide o neprimerane krátky časový úsek, ktorý nemôže reálne prispieť k posilneniu a stabilizácii vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi ani k vytvoreniu priestoru na nerušený a zmysluplný kontakt. Súd prvej inštancie sa ďalej nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými otcom, z ktorých je zjavné, že matka opakovane zasahuje do realizácie styku, vrátane prerušovania alebo rušenia telefonických hovorov otca s maloletými deťmi. Z predložených zvukových záznamov, vrátane poslednej nahrávky predloženej samotnou matkou, je zrejmé, že matka je počas styku prítomná, čím fakticky znemožňuje akékoľvek súkromie otca s maloletými deťmi, čím sa mení aj správanie samotných detí, ktoré sa pred matkou nedokážu v komunikácii s otcom dostatočne uvoľniť. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil, hoci majú zásadný význam pre posúdenie kvality toho krátkeho času, ktorý otec má vyhradený so svojimi deťmi. Opomenutím týchto skutočností súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci, pričom dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, čo viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktoré nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu maloletých detí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opieral najmä o názor maloletých detí. Otec uvádza, že niet pochýb o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby súd stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal, a aby založil svoje rozhodnutie iba na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi záujmom dieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa (bližšie sp. zn. IV.ÚS/276/2014). Otec je toho názoru, že v predmetnej veci bolo posudzovanie najlepšieho záujmu maloletých detí neprimerane zúžené na zisťovanie ich aktuálnej vôle, resp. subjektívnej predstavy o rozsahu styku. Hoci názor maloletých detí bol zohľadnený ako jeden z relevantných faktorov pri úprave styku otca s maloletými deťmi, tento nebol posudzovaný v kontexte ďalších rozhodujúcich skutočností, a to tak, aby bolo rozhodnutie v celosti v súlade s princípom najlepšieho záujmu maloletých detí. Súd sa pritom dostatočne nezaoberal tým, či takto určený rozsah styku podporuje zachovanie a rozvoj funkčných rodinných väzieb, ani tým, či vytvára reálne podmienky na budovanie všestranne pozitívneho a stabilného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V zmysle ust. odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania. Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd môže prejednať a zmeniť aj taký výrok, resp. jeho časť, ktorý nebol predmetom odvolania matky, pokiaľ to vyžaduje najlepší záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov ani zmenu miesta pobytu otca, keďže v čase rozhodovania mu boli v trestnom konaní uložené viaceré obmedzenia, vrátane zákazu osobného styku s maloletými deťmi (a teda styk na diaľku bol jedinou možnou formou kontaktu otca s deťmi), na čo súd poukázal v bode 87. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tento záver však vychádzal zo skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ako otec už uviedol vyššie, všetky uvedené obmedzenia mu boli v trestnom konaní právoplatne zrušené, čím došlo k jednoznačnej a zásadnej zmene pomerov na jeho strane. Táto zmena má priamy vplyv na možnosti a podmienky realizácie styku otca s maloletými deťmi a je nevyhnutné, aby bola primerane reflektovaná aj v rozhodnutí o úprave styku v odvolacom konaní. V danom prípade je podstatná znamená pomerov tá, že otec už nie je odkázaný na kontakt s maloletými deťmi na diaľku, ale môže realizovať s deťmi osobný styk. S prihliadnutím na ustanovenie otec týmto mení a dopĺňa svoj návrh na zmenu rozhodnutia o úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to v nasledujúcom znení: I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19:30 a s maloletým C. D. A., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 19:30 hod. do 20:00, a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu MS Teams. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a s maloletým C. D. A., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 do utorka nepárneho kalendárneho týždňa do 19:00; každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka pred jarnými prázdninami od 16:00 hod. do nedele nasledujúcej po skončení jarných prázdnin do 18:00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov odo dňa pred Veľkonočnými prázdninami od 18:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa pred jesennými prázdninami od 15:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18:00 hod., počas vianočných a novoročných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 09:00 hod. nepretržite do 27.12. do 10:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 09:00 hod. nepretržite do 02.01. do 17:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka, každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01. 07. od 18:00 hod. do 16. 07. do 18:00 hod. a od 01. 08. od 18:00 hod do 16. 08. do 18:00 hod a každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16. 07. od 18:00 hod. do 01. 08. do 18:00 hod. a od 16. 08. od 18:00 hod do 31. 08. do 18:00 hod. každý kalendárny rok v deň narodenín maloletých detí, a to bez ohľadu na deň v týždni, v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. Miestom prebratia a odovzdania maloletých detí na styk bude školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom zariadení z dôvodu choroby alebo prázdnin, bude miestom prebratia a odovzdania maloletých detí miesto pred budovou bydliska matky.

35. K vyjadreniu prokurátory otec uviedol, že táto sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu nezaoberala samotným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho skutkovými i právnymi závermi. Súd prvej inštancie totižto pri odôvodnení tohto minimálneho rozšírenia styku odporúčal otcovi, aby tento čas využil na podporu kontaktu detí s rodinnými príslušníkmi otca (nerozšíril styk však vyslovene len z toho dôvodu). Hoci otec nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko rozšírenie styku o 15 minút týždenne nepovažuje za primerané ani dostatočné, stotožňuje sa s názorom súdu v jednom, a to že je potrebné posilňovať, rozvíjať a stabilizovať vzťah maloletých detí aj s rodinnou otca, najmä ak maloleté deti samé prejavili záujem o širší kontakt s rodinnými príslušníkmi. Otec však podotýka, že 15 minút kontaktu navyše týždenne je zjavne nedostatočné na riadne a zmysluplné udržiavanie vzťahových väzieb nielen medzi otcom a jeho synmi, ale aj medzi maloletými deťmi a širšou rodinou zo strany otca. V tomto smere si závery rozhodnutia súdu odporujú. Napriek uvedenému prokurátor vo svojom stanovisku tieto skutočnosti nezohľadnil a dostatočne sa nevysporiadal s najlepším záujmom maloletých detí, ani s nimi vysloveným názorom, podľa ktorého si výslovne želajú širší kontakt aj s rodinou otca.

36. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného odvolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj dôvodov v nich uvedených. Otec proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. – 1523 zo dňa 23.09.2025 odvolanie nepodal. Matka nepožíva dôveru v otcovo tvrdenie, že takto sa rozhodol konať iba z dôvodu, že „jeho cieľom bolo, aby so svojimi synmi mohol v čo najkratšom čase tráviť aspoň o 15 minút viac času“. Pokiaľ otec namieta neprimeranosť dĺžky konania pred súdom prvej inštancie matka má za to, že vzhľadom na tvrdenia obidvoch rodičov, ktoré boli významne protirečivé súd musel vykonať dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu a preukázanie pravdivosti jednotlivých tvrdení konkrétneho z rodičov. Tvrdí, že dĺžku samotného konania pred súdom prvej inštancie spôsobil sám otec, pretože v danom prípade nemožno súdu v jeho postupe vytknúť spôsobovanie prieťahov v konaní, keď súd trval na pojednávaní aj v neprítomnosti matky, ktorá bola na preukázanej OČR. Otec vo svojom vyjadrení účelovo vytrhol z kontextu časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a poukázal iba na tie hodnotenia, ktoré zapadajú do jeho konceptu. Je zarážajúce, že niektoré udalosti, ktoré sa v rodine odohrali a ktoré vážnym, negatívnym spôsobom práve konaním otca zasiahli do života ich detí, otec buď účelovo vytesnil alebo v súvislosti s nimi tvrdohlavo a nekompromisne popiera zodpovednosť za svoje správanie. Pokiaľ otec namieta, že zistený názor dieťaťa je dôležitým a podstatným hľadiskom, ku ktorému je súd povinný prihliadať, avšak nemožno ho však považovať za jediné, ani výlučné kritérium pri rozhodovaní, pretože súd je povinný posudzovať dlhodobé dôsledky rozhodnutia, nielen aktuálne prežívanie detí, s týmto názorom sa dá súhlasiť iba do tej miery, pokiaľ by sme hovorili o názore detí, ktoré nedosahujú pre súd mienkotvornú rozumovú vyspelosť. V danej veci však súd zisťoval názor 14 ročného a 11 ročného dieťaťa, ktoré z pohľadu ich vyspelosti, vysoko hodnotenej aj psychologičkou pracujúcou s deťmi, boli a sú schopné presvedčivo, jednoznačne a dostatočne zrelo vyjadriť k svojím potrebám, túžbam, ako aj pomenovať situácie, ktoré im ubližujú. Pokiaľ otec komunikuje vo svojom vyjadrení potrebu kontaktu detí s jeho širšou rodinou, tento majú v ostatnom čase obaja synovia zabezpečený v dostatočnej miere, prostredníctvom videokontaktov realizovaných v doterajšom rozsahu, s čím sú deti spokojné a vyhovuje im to. Naposledy maloleté deti prejavili záujem o videokontakt so svojimi bratrancami a sesternicou zo strany otca, čo deťom zabezpečila dňa 31.01.2026. Matka sa opäť dôrazne ohradzuje voči tvrdeniu otca, že zasahuje do súkromia detí svojou prítomnosťou pri videokontaktoch otca s deťmi. Namieta interpretáciu otca, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. , súd zrušil všetky jeho obmedzenia, teda aj tie ktoré sa týkali osobného kontaktu s maloletými deťmi. Otec má aktuálne právoplatným a vykonateľným rozsudkom upravený jeho pravidelný kontakt s maloletými deťmi vo forme videohovorov, zo žiadneho rozhodnutia súdu nevyplýva právo otca na osobný kontakt s maloletými deťmi v konkrétne v súdnom rozhodnutí vymedzenom čase. Obaja synovia aktuálne osobný kontakt s otcom odmietajú a majú strach. So stanoviskom otca v časti II jeho vyjadrenia, v ktorom sa vyjadruje k vyjadreniu prokurátorky, matka nesúhlasí. So stanoviskom prokurátorky sa stotožňuje, považuje ho za kvalifikované, vecné a presvedčivé. V závere svojho podania zo dňa 20.01.2026, v ktorom sa otec vyjadruje k jej odvolaniu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, otec s poukazom na ust. dopĺňa a mení svoj návrh na zmenu rozhodnutia o úpravu styku otca s maloletými deťmi. Matka s návrhom otca vyslovuje dôrazný nesúhlas a navrhuje, aby súd zmenu návrhu otca nepripustil vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania, ani v ňom vykonaného dokazovania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu otca (ust. ). Maloleté deti boli v dôsledku rozhodnutia amerického súdu v návratovom konaní navrátené na územie SR dňa 29.07.2020. Otec ostal v USA, kde bol následne trestne stíhaný, vyhlásil osobný bankrot a v dôsledku prebiehajúceho trestného konania strávil istý čas vo väzbe a následne po zložení vysokej peňažnej kaucii v domácom väzení. V dôsledku žiadosti otca bol americkými úradmi vydaný na stíhanie na územie SR v máji 2024, od kedy sa zdržiava na území SR. Od 29.07.2020 doposiaľ sa otec s maloletými deťmi osobne nestretol, čo však nebolo spôsobené iba v dôsledku rozhodnutí slovenských súdov tak, ako to deklaruje otec. Aj keď súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že otec má s deťmi vytvorený vzťah, ktorý budoval prostredníctvom online kontaktov, tento vzťah nemožno za žiadnych okolností nazvať zdravým, prirodzeným a natoľko silným, aby po takej dlhej dobe, bez ohrozenia vývinu detí, bolo možné bez ďalšieho realizovať osobný kontakt s deťmi v otcom navrhovanom rozsahu, v zmysle zmeneného návrhu. Aj samotné deti vo výsluchu potvrdili, že sa s otcom osobne stretnúť nechcú a z možného osobného stretnutia s ním pociťujú strach. V tejto súvislosti poukazuje aj na odporúčania G. M. B.. Za daného právneho a skutkového stavu, bez vykonania ďalšieho dokazovania nie sú splnené procesné podmienky, aby súd pripustil zmenu návrhu otca na začatie konanie. Z uvedeného dôvodu preto matka navrhuje, aby odvolací súd nepripustil zmenu návrhu otca na začatie konania.

37. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zotrváva v celom rozsahu. K otázke názoru maloletých detí otec uvádza, že názor dieťaťa je nepochybne významným hľadiskom, najmä pri deťoch vo veku 14 a 12 rokov, avšak ani v tomto veku nejde o kritérium automaticky rozhodujúce a bez ďalšieho „preberané" súdom. Názor dieťaťa sa posudzuje vždy v kontexte jeho najlepšieho záujmu, celkových okolností, dlhodobých dôsledkov a zároveň s rešpektovaním práva detí na zachovanie rodinných väzieb a na pravidelný, osobný a nerušený kontakt s oboma rodičmi, ako aj práva otca na výkon rodičovských práv a povinností, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou práva na rodinný život. Otec zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka hrubo zavádza súd, keď opakovane tvrdí, že pri videohovoroch nie je prítomná a do komunikácie nijako nevstupuje. Na zvukovom zázname, ktorý matka sama predložila v rámci svojho odvolania, je zreteľne počuť, ako sa maloletý na začiatku matky niečo pýta a táto mu odpovedá. Takýto obsah je priamym dôkazom, že matka sa v čase hovoru nachádzala v dosahu komunikácie a minimálne v niektorých prípadoch do nej vstupovala. K otázke „práva na styk" otec uvádza, že matka nesprávne interpretuje situáciu, ak tvrdí, že otcovi „žiadne rozhodnutie neupravuje právo na styk", resp. že styk otca je „obmedzený výhradne len na videohovory". Právo rodiča a dieťaťa na vzájomný kontakt je primárne právom vyplývajúcim zo zákona a z ústavných a medzinárodných garancií rodinného života, pričom súdne rozhodnutie spravidla upravuje výkon styku (jeho režim), v prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť mimosúdne, nie samotnú existenciu práva ako takého. K tvrdeniam matky o tom, že deti majú z otca strach, otec uvádza, že citové prežívanie detí je potrebné brať vážne, avšak je dôvodné skúmať aj to, akým spôsobom je tento strach dlhodobo utváraný a posilňovaný. Otec má za to, že dlhodobé opakované témy únosu (a to aj v prítomnosti detí, resp. v ich prostredí) môže byť faktorom, ktorý strach udržiava a reprodukuje, pričom takéto opakované utvrdzovanie v jednej skutočnosti môže brániť prirodzenej stabilizácii detí a postupnému znižovaniu úzkosti. Otec zároveň poukazuje aj na to, že matka tieto tvrdenia prezentuje aj verejne, vrátane mediálneho priestoru. Vzhľadom na spôsob, akým matka prezentuje predmetnú vec vo verejnom mediálnom priestore, je dôvodné sa domnievať, že obdobná komunikácia prebieha aj v domácom prostredí maloletých detí, čo môže prispievať k zbytočnému zvyšovaniu pocitu ohrozenia a úzkosti. Otec namieta aj tvrdenie matky, že vzťah otca s deťmi bol „vybudovaný" prostredníctvom telefonátov/videohovorov. Otec uvádza, že vzťah si s deťmi budoval od narodenia v Izraeli a kde sa o maloleté detí riadne staral, ako aj neskôr (po príchode matky na Slovensko), vždy keď mu to bolo zo strany matky umožnené. Následne sa snažil udržať vzťah aspoň na diaľku. K správe psychologičky otec poukazuje na to, že táto správa bola opäť vyhotovená na žiadosť matky a v jej prospech, pričom pôsobí tak, že jednoznačne jednostranne zasahuje do výkonu rodičovských práv otca a snaží sa určovať, ako má otec so svojimi deťmi komunikovať a udržiavať s nimi kontakt (napr. odporúčania smerujúce k monitorovaniu hovorov matkou). Otec už niekoľko rokov namieta nestrannosť predmetnej psychologičky, ktorá nevydáva objektívne správy, ale vyhotovuje ich na základe informácii od matky, pričom otcovi odmieta poskytnúť čo i len informácie o maloletých deťoch. Otec zároveň poukazuje na to, že ak by matka skutočne disponovala záznamami o aktuálnom nevhodnom správaní otca počas videohovorov (negatívne ovplyvňovanie, nátlak, nevhodné témy), určite by takýto dôkaz predložila súdu. Matka však takýto relevantný záznam nepredložila. Otec ďalej zdôrazňuje, že matka fakticky odmieta, aby sa otec so synmi stretával, avšak zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom má otec za tejto situácie reálne budovať a prehlbovať vzťah s deťmi do budúcnosti - matka namieta úpravu osobného styku s deťmi, nesúhlasí s rozširovaním styku s deťmi na diaľku, nesúhlasí jednoducho s ničím, čo by malo byť v prospech otca a jeho vzťahu s maloletými deťmi.

38. V ďalšom vyjadrení matka uviedla, že v súvislosti s osočujúcimi tvrdeniami otca na osobu G. M. B. ako psychologičky maloletých detí, však matka považuje za dôležité upriamiť pozornosť na rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. – 467 zo dňa 11.12.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. – 583 zo dňa 27.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2024, a ktorým súd udelil matke súhlas namiesto otca na psychoterapeutické vedenie maloletých detí klinickým psychológom a psychoterapeutom G. M. B.. Otec žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu takých skutkových okolností, ktoré by spochybnili odbornosť a potrebu terapie poskytovanej maloletým. Otec s menovanou odborníčkou nekomunikuje. To, že si G. B. u maloletých verifikuje informácie, ktoré sú jej prípadne z jej strany poskytované, len potvrdzuje, že koná odborne, nestranne a jej prvoradým záujmom je zdravý vývin maloletých detí. Obe maloleté deti G. B. (dlhodobo) poznajú, majú k nej vytvorený vzťah, dôverujú jej a komunikujú s ňou. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia k maloletým deťom, zistený skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, no najmä na opakovane zisťovaný názor maloletých detí, považuje aktuálne prípadné autoritatívne rozhodnutie súdu o osobnom styku otca s maloletými deťmi, za v príkrom rozpore s ich najlepším záujmom.

39. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých tak, že o predmetnom neodkladnom opatrení sa dozvedel až z podania matky zo dňa 09.03.2026, ktoré adresovala do konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.: . Následne sa otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného pod sp. zn.: oboznámil s jeho kompletným obsahom. Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že doručovanie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj samotného uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, prebehlo nesprávnym, neúčinným, nezákonným a zmätočným spôsobom. Súd predovšetkým nekontaktoval právneho zástupcu otca, ktorý ho dlhodobo a kontinuálne zastupuje v súdnych konaniach už od roku 2017. Súd mal k dispozícii aj iné efektívne možnosti komunikácie s otcom, ktoré však z neznámych dôvodov nevyužil, napríklad jeho e-mailovú adresu. Okrem toho otec uvádza, že v čase doručovania rozhodnutia sa nenachádzal ani na území Slovenskej republiky, nakoľko bol od 04.02.2026 do 10.02.2026 krátkodobo odcestovaný v zahraničí. Z vyššie uvedeného otec preto žiadal Mestský súd Bratislava II, aby zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k Uzneseniu č.k. -189, zo dňa 19.12.2025, a zabezpečil riadne a účinné doručenie predmetného uznesenia na adresu právneho zástupcu otca, čím mu bude umožnené efektívne uplatniť jeho procesné práva, najmä právo podať odvolanie. V prípade, ak súd nebude prihliadať na námietky otca súvisiace so zmätočným a nezákonným doručovaním uznesenia a nezruší doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, otec má za to, že je potrebné predmetné uznesenie súdu, ktorým bol uložený zákaz otca priblížiť sa k maloletým deťom, v zmysle ust. zrušiť, nakoľko dôvody na jeho nariadenie ani nikdy neexistovali. K tvrdeniam matky, že G. B. koná odborne a nestranne z dôvodu, že si overuje informácie získané od maloletých detí, otec uvádza, že takýto postup nemožno považovať za nestranný, pokiaľ dochádza k ich verifikácii výlučne u matky. Ak by G. B. postupovala skutočne objektívne a vyvážene, overovala by tieto informácie nielen u matky, ale aj u otca ako rovnocenného rodiča. Otec si je vedomý, že matka by uprednostnila, aby k stretávaniu otca s maloletými deťmi vôbec nedochádzalo. Takýto prístup však nie je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, keďže pre ich zdravý vývin je nevyhnutné, aby mali vo svojom živote prítomných oboch rodičov. V záujme maloletých detí je preto potrebné ich viesť opačným smerom, t. j. podporovať a pozitívne motivovať ich k udržiavaniu pravidelného a prirodzeného osobného kontaktu s otcom. Ak by otec nebol empatický, po zrušení všetkých obmedzení v trestnom konaní by bezodkladne vyhľadal maloleté deti a usiloval by sa o osobný kontakt bez ohľadu na ich aktuálny psychický stav. Otec tak však vedome nepostupoval. Ani zo Záznamu zo školy nevyplýva, že otec by nejakým spôsobom ohrozoval deti. Z tohoto záznamu je práve evidentné, že otec sa domáhala informácii o deťoch a tiež o tom, ako je možné sa viac zapojiť do školských aktivít z jeho strany, čo mu škola vysvetlila.

40. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, matkou maloletých detí ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti a v závislých výrokoch potvrdiť ( ).

41. Predmetom konania je návrh otca, ktorý sa domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom tak, že bude oprávnený stretávať sa s deťmi každý pondelok, stredu a v piatok od 18.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu od 18.00 hod. do 20.00 hod. formou kontaktovania sa prostredníctvom aplikácie Whatsapp na telefónne číslo detí. Matke žiadal uložiť povinnosť zabezpečiť jeho styk s deťmi na diaľku na telefónne číslo a mobilný telefón, ktorý deťom zabezpečí otec a odovzdá ho matke na súdnom pojednávaní. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v piatok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.15 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom II. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v piatok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v nedeľu od 19.00 hod. do 19.45 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom III. zaviazal matku povinnosťou deti a súčasne technicko–komunikačné zariadenie s nainštalovaným G. C. určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh otca na zmenu úpravy jeho styku s deťmi zamietol. Výrokom V. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -2610 zo dňa 25.01.2022, ktorý opravným uznesením opravil nasledovne: Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. - 2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 2686 zo dňa 14.06.2022. Výrokom VI. návrh matky na prerušenie konania zamietol a výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

42. Počas odvolacieho konania otec zmenil svoj návrh a žiadal styk upraviť nasledovne: I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19:30 a s maloletým C. D. A., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 19:30 hod. do 20:00, a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu MS Teams. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a s maloletým C. D. A., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 do utorka nepárneho kalendárneho týždňa do 19:00; každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka pred jarnými prázdninami od 16:00 hod. do nedele nasledujúcej po skončení jarných prázdnin do 18:00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov odo dňa pred Veľkonočnými prázdninami od 18:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa pred jesennými prázdninami od 15:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18:00 hod., počas vianočných a novoročných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 09:00 hod. nepretržite do 27.12. do 10:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 09:00 hod. nepretržite do 02.01. do 17:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka, každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01. 07. od 18:00 hod. do 16. 07. do 18:00 hod. a od 01. 08. od 18:00 hod do 16. 08. do 18:00 hod a každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16. 07. od 18:00 hod. do 01. 08. do 18:00 hod. a od 16. 08. od 18:00 hod do 31. 08. do 18:00 hod. každý kalendárny rok v deň narodenín maloletých detí, a to bez ohľadu na deň v týždni, v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. Miestom prebratia a odovzdania maloletých detí na styk bude školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom zariadení z dôvodu choroby alebo prázdnin, bude miestom prebratia a odovzdania maloletých detí miesto pred budovou bydliska matky.

43. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I., II., a v závislom výroku III., V. a VII. vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky, odvolaciu argumentáciu účastníkov a dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

44. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

45. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

46. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

47. Aj podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

48. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

49. Právo styku vychádza z , keď v zmysle SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov /Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01/, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča /Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97/.

50. Pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, čo vyplýva aj z Charty základných práv Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

51. Princíp (najlepšieho) záujmu dieťaťa nie je presne vymedzený, pretože ide o komplexný, pružný a adaptabilný pojem, čo znamená, že jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu, t. j. podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti. Štát má dohliadať na riadne plnenie práva rodičov na starostlivosť o dieťa. Ak rodičia ohrozujú blaho svojich detí, štát musí konať v najlepšom záujme dieťaťa. Názory a stanoviská dieťaťa sú dôležitým faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Deti majú právo vyjadriť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek tlaku a manipulácie.

52. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6.7.2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13.7.2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4.4.2006, bod 71].

53. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsah styku otca s maloletými deťmi bol pôvodne upravený uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -88 zo dňa 05.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -133 zo dňa 12.05.2021, právoplatným dňa 10.06.2021, t.j. formou neodkladného opatrenia, a to do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V čase tohto rozhodnutia mal maloletý A. 9 rokov a maloletý C. 7 rokov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -2610 zo dňa 25.01.2022, kedy mal A. 10 rokov a C. takmer 8 rokov, obaja chlapci boli teda v školskom veku, a to na 1. stupni základnej školy, styk otca a maloletých bol upravený na každý utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19:30 hod. a nedeľu od 18:30 hod. do 19:30 hod. formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Skype, pričom matke uložil povinnosť deti a súčasne technicko-komunikačné zariadenie s nainštalovaným Skype určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti. Súd zároveň zamietol návrh matky na neupravenie styku otca s deťmi a vo zvyšnej časti zamietol aj návrh otca na úpravu jeho styku s deťmi. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -2686 zo dňa 14.06.2022, bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a IV. potvrdený.

55. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie o návrhu otca majú maloletý A. 14 rokov a maloletý C. 11 rokov.

56. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Keďže možnosti rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá sa čo najviac priblíži požiadavke pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a zároveň ktorá bude rešpektovať konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa.

57. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Za uvedeným účelom boli maloleté deti vypočuté v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom z ich vyjadrenia vyplynulo, že maloleté deti s rozšíreným stykom nesúhlasia a styk, ktorý s otcom upravený majú im postačuje.

58. V danom prípade mal však aj odvolací súd preukázanú dôvodnosť čiastočnej zmeny styku otca s maloletými deťmi, hoci nie v zmysle návrhu otca a súd prvej inštancie svoje závery jasne a zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, aj keď nie so všetkým sa odvolací súd stotožňuje. Avšak nesúhlas matky so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ale ani otca nemôže viesť k inému záveru odvolacieho súdu, pričom do práva účastníka nepatrí právo na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

59. Súd prvej inštancie uviedol, že ani jeden z otcom uvádzaných dôvodov nemohol vyhodnotiť ako relevantný z hľadiska navrhovaného rozšírenia styku v zmysle návrhu otca, s čím sa odvolací súd stotožňuje a správne súd prvej inštancie uzavrel, že napriek uvedenému je tu dôvod na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, čím v zásade pripustil zmenu pomerov, ktorá bola dôvodom pre zmenu skoršieho rozhodnutia (nie spôsobom navrhovaným otcom). Táto potreba vyvstala nielen z toho, že rozsudok upravujúci styk otca s maloletými deťmi sa stal nevykonateľný z dôvodu, že spoločnosť Microsoft ukončila prevádzku komunikačnej aplikácie Skype, cez ktorú sa realizovali videohovory s deťmi, čo už samé osebe bolo dôvodom pre korekciu predchádzajúcej úpravy styku formou súdneho rozhodnutia.

60. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi bola aj tá skutočnosť, že naposledy bol styk otca s deťmi upravený polhodinu (30 minút) v utorky a štvrtky a celú jednu hodinu (60 minút) v nedeľu spoločne pre obe deti. T.j. každé z detí malo upravený styk s otcom na 2 hodiny týždenne. Ako uviedol, ide o bežnú prax pri úprave osobného styku vychádzajúcu z toho, že deti budú mať s otcom spoločný čas a počas neho sa predpokladá aj realizácia styku detí s rodinou otca. Inými slovami, styk bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -2610 zo dňa 25.01.2022, kedy mal A. 10 rokov a C. takmer 8 rokov, nastavený tak, že sa bude realizovať spoločne/ naraz s oboma deťmi, čo by v prípade bežného osobného (nie dištančného) styku vyhovovalo aj v súčasnosti. V posudzovanej veci sa však praktická realizácia styku vyvinula tak, že tento otec realizuje s každým z detí oddelene, pričom sa chlapci na videohovoroch s otcom striedajú zhruba na polovicu. V čase posledného rozhodovania súdu boli obaja chlapci v mladšom školskom veku, teraz je C. stále detskejší, zatiaľ čo A. aj z pohľadu psychologičky je zrelší. Predovšetkým ale každý z chlapcov má iné záľuby, či povahu, A. baví rozprávať sa o politike, náboženstve, Izraeli, čo sú témy, na ktoré však nereflektuje C. aj vzhľadom na odlišné vlastné - skôr športové záujmy a nižší vek. Je preto prirodzené, že praktická realizácia styku sa postupom času vyvinula tak, že sa chlapci striedajú, takže každý z nich má 15 minút cez týždeň, resp. 30 minút v nedeľu. Zároveň uviedol, že počas tohto styku by sa mal realizovať aj styk detí so starou mamou a tiež širšou rodinou otca (stará mama "D.", strýkovia, tety, bratranci a sestrenice), ktorý si chlapci vyslovene žiadajú, čo vyplynulo nielen z ich výsluchu ale aj z výsluchu psychologičky, ktorá uviedla, že v rozhovoroch s deťmi sa "opakovane objavuje" želanie byť viac s rodinou z otcovej strany.

61. Je možné sa stotožniť s argumentáciu matky a prokuratúry v tom, že pokiaľ ide o styk, ktorý súd prvej inštancie rozšíril v nedeľu o 15 minút s cieľom vytvoriť spoločný čas chlapcov využiteľný na pripojenie starej matky alebo širšej rodiny, tento nie je týmto spôsobom vynutiteľný, nakoľko túto povinnosť neuložil vo výroku svojho rozhodnutia, avšak úprava styku a jeho rozšírenie nebolo realizované iba z dôvodu možnosti videohovorov s blízkymi, ale okrem nevykonateľnosti samotného ostatného rozhodnutia bola zohľadnená aktuálna situácia kedy maloletí sú starší, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, majú iné záľuby, sú inak mentálne nastavení a nad uvedené odvolací uvádza, že pokiaľ si maloletí majú nielen udržať, ale aj rozvíjať vzťah s otcom je vhodné postupnými krokmi aj s prihliadnutím na ich stav, tento styk rozširovať, na čo reagoval aj súd prvej inštancie. Aj keď súd prvej inštancie vysvetlil z akých dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhu otca, nemožno aj s ohľadom na vek chlapcov a ich vývoj a i postupnú zmenu ponechať styk tak ako bol bez postupného hoci minimálneho rozširovania.

62. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom matky, že boli porušené participačné práva maloletých a záujem maloletých. Súd je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa, t.j. je jeho úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba na jeho názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Pri rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

63. Súd prvej inštancie zohľadnil záujem maloletých detí, ktorý styk upravil iba čiastočne nielen na zosúladenie stavu faktického s právnym a po posúdení ich veku a záujmov, ale aj po zohľadnení názoru maloletých a to najmä s ohľadom na možnosť styku so širšou rodinou otca a je na otcovi, pokiaľ má záujem na rozvíjaní týchto väzieb aj umožniť styk maloletých so starou matkou a blízkou rodinou, hoci matka tvrdí, že deťom takýto styk umožňuje. K problému starej matky sa pripojiť na aplikáciu sa už vyjadril súd prvej inštancie v bode 86. svojho rozhodnutia a nakoľko deti starú matku poznajú a pokiaľ i nebolo vykonané dokazovanie v tomto smere, je na otcovi, pokiaľ má sám záujem na styku maloletých detí so starou matkou, aby túto možnosť zabezpečil aj s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu, keď stará matka nežije na Slovensku. Je na otcovi, či takýto styk maloletých detí so starou matkou, resp. širšou rodinou zabezpečí, pokiaľ má sám záujem, aby vzťah maloletých zostal zachovaný aj k jeho rodinným príslušníkom, resp. sám využiť možnosť bližšieho rozvíjania vzťahu s maloletými chlapcami. Nemožno súhlasiť s názorom matky maloletých v tom, že pokiaľ súd nepremietol vyslovené želanie maloletého A. v tom, že aktuálny čas vymedzený pre jeho kontakt s otcom je postačujúci, nakoľko tak ako je uvedené naposledy pri úprave styku mal A. 10 rokov a C. takmer 8 rokov, obaja chlapci boli teda v školskom veku, a to na 1. stupni základnej školy, je rozhodnutie nesprávne a nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých. Skutočnosť, že súd prvej inštancie videl dôvod úpravy styku spôsobom ako učinil tak nebola iba možnosť (nie povinnosť otca) komunikovať aj s blízkymi príbuznými otca, predovšetkým vek maloletých, ktorí sú starší a pri úprave styku zohľadňoval aj výsledky vykonaného dokazovania, napr. psychologičkou G. B. (čo bolo aj dôvodom, pre ktorý návrhu otca nebolo vyhovené a ako uviedol súd prvej inštancie v danom prípade je skôr potrebné rešpektovať vyjadrený názor maloletého A., ale napokon i C.. Uvedené však neznamená, že rešpektovanie názoru maloletých má byť absolútne bez zohľadnenia aj už vyššie uvedených okolností. Napokon aj v zmysle ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.). Zmena úpravy styku, ktorá sa odzrkadlila v súdnom rozhodnutí vyplýva nielen z názoru maloletých detí, ale zároveň súd zohľadnil aj ďalšie kritéria v dôsledku ktorých upravil styk otca s maloletými deťmi vhodnejším spôsobom s ohľadom na ich vek a zároveň s umožnením, aby otec mohol pomocou minimálne rozšíreného styku umožniť styk maloletých detí aj širšou rodinou. Uvedené v konečnom dôsledku konštatoval aj súd prvej inštancie bližšie v bode 89. svojho rozhodnutia.

64. Pokiaľ ide o argumentáciu matky v tom, že otec maloleté deti kontinuálne a dlhodobo emočne preťažuje deti a nie je schopný vynechať ich zo svojho konfliktu s ňou, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené je vhodné riešiť v rámci konania o uloženie výchovného opatrenia, a zároveň apeluje na oboch rodičov, aby svoje animozity neprenášali na maloleté deti. Pokiaľ aj výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel nie je dôvod rezignovať, a pokiaľ má otec záujem rozvíjať svoj vzťah s maloletými mal by sám zvážiť, či jeho správanie je vhodné na budovanie hlbšieho vzťahu s deťmi.

65. Otec naopak za rozporné s najlepším záujmom maloletých detí považuje rozšírenie jeho styku len v takom minimálnom rozsahu a toto považuje za neprimerané a nedostatočné na riadne a zmysluplné udržiavanie väzieb medzi otcom a synmi. Má za to, že súd prvej inštancie náležite neposúdil konanie matky a jej vplyv na realizáciu styku a matkino zasahovanie do realizácie styku. Uviedol, že deti majú s otcom vybudovaný silný citový vzťah a vždy keď je to možné, zabezpečí kontakt aj so širšou rodinou a podľa jeho názoru deti nemajú žiadny skutočný problém s tým, že ich kontakt s otcom, prípadne s ďalšími príbuznými sa rozšíril. Poukazoval na zrušenie obmedzení v trestnom konaní a žiadal o zmenu rozhodnutia a úpravu jeho osobného styku s maloletými deťmi s poukazom na ust. a .

66. Pokiaľ ide o otcom tvrdené skutočnosti ohľadom toho, že súd nepostupoval s najlepším záujmom maloletých, s uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie sa jasne a presvedčivo vysporiadal s tým, prečo nevyhovel návrhu otca a odvolací súd uvádza, že ani zrušenie obmedzení v trestnom konaní nespôsobuje nesprávnosť tohto rozhodnutia a odkazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Ani zrušenie obmedzení v rámci trestného konania nemohlo ovplyvniť samotné rozhodnutie, nakoľko, súd prvej inštancie zohľadňoval všetky na vec vzťahujúce sa relevantné skutočnosti, a to najmä výsluch maloletých, ale aj napr. výpoveď psychologičky, z ktorej vyplýva záver tak, ako uviedol súd prvej inštancie, že tak ako je teraz styk realizovaný, t.j. dištančne a vo veľmi predvídateľnej časovej frekvencii má pre deti stabilizačný efekt, predovšetkým pre obe deti je mimoriadne dôležité – pre eliminovanie ich potencionálnej traumatizácie- prežívanie kontroly, predvídateľnosti a pocitu bezpečia. Inak povedané, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všetkých relevantných záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a preto ďalšie námietky otca aj ohľadom uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k. -189 zo dňa 19.12.2025, ktorým bolo nariadenie neodkladné opatrenie a ktoré podľa jeho názoru nebolo správne doručované a je nesprávne, nemohlo ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko závery súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania považuje za správne. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere venoval a správne vyhodnotil najlepší záujem detí. V tejto súvislosti uvádza, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní. Záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, čo vyplýva aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83. Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovanie predstavuje potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa, s poukazom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96 a Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96 (viď. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 24.04.2018). V záujme maloletých detí je udržanie a aj rozvíjanie vzťahu s otcom, avšak vzhľadom k prežitým situáciám je na otcovi, aby empaticky pristupoval k maloletým tak, aby maloletí sami pociťovali potrebu širšieho kontaktu s ním. Za tejto situácie a vzhľadom na aktuálny stav, vyššie uvedené skutočnosti nemohli ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu a preto odvolací súd hoci bral do úvahy zmenu návrhu otca na úpravu styku, ktorý odvolanie nepodal mal za to, že nebolo možné tomuto vyhovieť. K správaniu sa matky a jej zasahovania sa už dostatočne vyjadril súd prvej inštancie (bod 83, 85).

67. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie k výroku V., na ktorý matka poukazovala v odvolaní, odvolací súd nemá za to potrebu sa k uvedenému vyjadrovať.

68. Na základe zisteného skutočného stavu odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi nebola v ich najlepšom záujme, najmä s poukazom na to, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, pričom, pokiaľ je dieťa zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti jedného rodiča, potom by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičov v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnený. S ohľadom na individuálne okolnosti prípadu, má aj odvolací súd za to, že záver súdu prvej inštancie, o čiastočnej zmene úprave styku spôsobom akým ho učinil je správny.

69. Pokiaľ ide o dôkazy predložené v rámci odvolacieho konania, na tieto už odvolací súd neprihliadol, nakoľko by nemali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a uvedené súvisí aj s námietkou otca ohľadom nesprávneho doručovania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie. Jednak odvolací súd nemá dôvod skúmať správnosť doručovania (a tým aj právoplatnosť) uznesenia, ktorým bolo otcovi zakázané priblížiť sa k maloletým deťom, nakoľko ide o iné konanie, avšak je nutné podotknúť, že i v prípade správnosti záverov otca o ne/právoplatnosti uvedeného uznesenia, odvolací súd vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie a z vykonaného dokazovania, ktoré podporujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a to aj bez zohľadnenia už vyššie spomínaného uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

70. Odvolací súd na záver uvádza, že z postoja matky, ale aj otca sú zrejmé pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, tieto však nemožno klásť na ťarchu maloletých detí. Rodičovská zodpovednosť predpokladá schopnosť odlíšiť osobné vzťahy medzi rodičmi od záujmov dieťaťa a odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom nemôže byť ovplyvnené napätím medzi rodičmi.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a v závislom výroku III., V. a VII. o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa .

72. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

73. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania - o úpravu styku otca s maloletým považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

74. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).