Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-15-2024.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/15/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XXX, zomr. XX.X.XXXX, za účasti vlastníkov nehnuteľnosti: 1. E. F., naposledy bytom G. XX, H., Česká republika, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, 2. A. F., C. F., naposledy bytom B. XXX, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, 3. Obec Dvorníky, Obecný úrad Dvorníky, Dvorníky 428, 4. I. J., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, L., 5. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/ X, B. F., 6. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, F. 7. H. J., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, O., Česká republika, 8. Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., IČO 00 207 578, so sídlom Bojničky 54, 9. P. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, O., 10. E. D., naposledy bytom B., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, 11. R. D., naposledy bytom B., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, 12. P. M. D., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 13. M. N., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. Q. XXX/X, T. U. L., 14. N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X/XXX, S., 15. B. N. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. N. Q. U., XXXX U., Kanada, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, o odvolaní právnych nástupcov navrhovateľky: 1. V. M., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, 2. S. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, 3. M. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, všetci zastúpení advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Paulínska 17, Trnava, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 17Vyd/1/2023-116 zo dňa 22.8.2023, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky A. B. o potvrdení vydržania vlastníckeho práva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 359a, 359b, § 359c ods. 1 a 2, § 359d ods.1, § 359e ods. 1 - 3 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „C.m.p.“ ), § 130 ods. 1 a 2, § 134 a § 579 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ O.z. “ ).
3. Vecne dôvodil tým, že návrh je nedôvodný, pretože navrhovateľke pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k uvedeným podielom chýbala oprávnenosť a dobromyseľnosť, t. j. oprávnená držba a dobrá viera vo vzťahu k titulu, na základe ktorého jej mohlo vzniknúť vlastnícke právo. Uvedené odôvodňuje to, že k parcelám zapísaným na LV č. XXX ( pôv. parcela č.1023 ), podľa výpisu z LV je navrhovateľka vlastníkom v podiele 12/16, pričom nadobúdacím titulom je dedičské rozhodnutie D 177/84-č.z.9/85 a D 171/93-č.z.98/95 a osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva - NZ 113/2021 zo dňa 29.4.2021. Z uvedeného vyplýva, že predmetná parcela, resp. prislúchajúci podiel bol nadobudnutý dedením ( vyplýva to aj zo samotných dedičských rozhodnutí - č.l. 33-36 spisu, pri každom z dedičských rozhodnutí navrhovateľka nadobudla podiel 1 a 1, t.j. v úhrne nadobudla dedením po predkoch 1 ). Zvyšný podiel bol nadobudnutý Notárkou zápisnicou o vydržaní ( celkovo podiel 12/16 ). Navrhovateľka neoznačila titul, na základe ktorého mala vlastníctvo nadobudnúť aj k zvyšným podielom vo výške 4/16 na uvedených nehnuteľnostiach, pričom skutočnosť, že parcely zapísané na LV č. XXX užíva v celosti, o tieto sa stará, za tieto platí dane, nikto ju v držbe neruší, na dobromyselnosť držby nepostačuje. Obdobne vo vzťahu k parcelám zapísaným na LV č. XXXX ( pôv. parcela č.1017 ), podľa výpisu z LV je navrhovateľka vlastníkom v podiele 11/20, pričom nadobúdacím titulom je iba osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva - NZ 113/2021 zo dňa 29.4.2021. Je zrejmé, že uvedené parcely tak neboli ani predmetom dedenia ( ako napr. horeuvedené parcely zapísané na LV č. XXX ), avšak postup navrhnutý navrhovateľkou - t.j. vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k zvyšným podielom tu neprichádza do úvahy, nakoľko v danom prípade nezahrnutie majetku do dedičskej masy v dedičskom konaní nie je možné takto „ zhojiť “, nakoľko na „ znovuotvorenie “ dedičského konania existujú iné dostupné právne postupy a nie spôsob navrhnutý navrhovateľkou. Aj v uvedenej časti tak vo vzťahu k parcelám zapísaným na LV č. XXXX absentuje označenie titulu, na základe ktorého mala navrhovateľka nadobudnúť vlastníctvo k zvyšným podielom na uvedených parcelách, pričom skutočnosť, že parcely zapísané na LV č. XXXX užíva v celosti, o tieto sa stará, za tieto platí dane, nikto ju v držbe neruší, na dobromyselnosť držby nepostačuje. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného dal do pozornosti, že z nadobúdacích dokladov - kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.1957 je zrejmé, že právny predchodcovia navrhovateľky nadobudli podiel na nehnuteľnostiach vo výške 1/4, t.j. 5/20, ktorý navrhovateľka zjavne nezdedila, pričom ak žiada podiel vo výške 9/20 vydržať, je zrejmé, že ani súčtom uvedených podielov by nenadobudla podiel 1/1 na uvedených nehnuteľnostiach ( resp. 20/20 ). Totožné dôvody platia aj vo vzťahu k parcelám zapísaným na LV č. XXXX ( pôv. parcele č.1022 ), podľa výpisu z LV je vo vlastníctve navrhovateľky v podiele 111/128, pričom nadobúdacím titulom je opäť iba osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva - NZ 113/2021 zo dňa 29.4.2021. Je rovnako zrejmé, že uvedená parcely neboli predmetom dedenia, avšak postup navrhnutý navrhovateľkou - t.j. vydržanie neprichádza do úvahy, nakoľko aj v tomto prípade na „znovuotvorenie“ dedičského konania existujú iné dostupné procesné postupy, a nie spôsob navrhnutý návrhom. Z nadobúdacích dokladov
- z kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.1957 je zrejmé, že predchodcovia nadobudli podiel 197/256, pričom podiel zapísaný na aktuálnom LV je 111/128, resp. 222/256 ( avšak nie titulom dedenia, ale na základe NZ ). Rovnako aj v prípade uvedených parciel súd prvej inštancie konštatoval, že aj v uvedenej časti podielu absentuje označenie titulu, na základe ktorého mala vlastníctvo nadobudnúť k zvyšným častiam
- podielom na uvedených parcelách, skutočnosť, že parcely zapísané na LV č. XXXX užíva v celosti, o tieto sa stará, platí za tieto dane, nikto ju v držbe neruší, na dobromyselnosť držby nepostačuje. Keďže navrhovateľke pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k uvedeným častiam nehnuteľností chýbala oprávnenosť a dobromyseľnosť, t. j. oprávnená držba a dobrá viera vo vzťahu k titulu, na základe ktorého jej mohlo vzniknúť vlastnícke právo, nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí nehnuteľnosť, resp. zvyšný podiel, špecifikovaný v petite návrhu, ktorej potvrdenia vydržania sa domáha ( prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8/1991 Sb., z ktorého vyplýva, že „tvrdenie držiteľa, že vec mu patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné “ ). Podmienkou vydržania vlastníckeho práva je dobromyseľnosť oprávneného držiteľa a to nielen subjektívna, ale i objektívna, ktorá v danom prípade u navrhovateľky chýba, súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 359a až § 359k C.m.p. upravujúce konanie o potvrdení vydržania inak neustanovuje ).
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, právni nástupcovia ( dedičia ) navrhovateľky ( pozn. po vydaní uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 17Vyd/1/2023 -116 zo dňa 22.8.2023 dňa XX.X.XXXX zomrela navrhovateľka a do jej práv a povinností vstúpili v záhlaví označení dedičia, jej deti: V. M. C. B., S. B. a M. B. ), ktorí trvajú na pokračovaní v konaní vo veci potvrdenia vydržania vlastníckeho práva, a za tým účelom splnomocnili na konanie advokátku PhDr. JUDr. Jarmilu Balážiovú, ktorá zastupovala v konaní aj navrhovateľku. Odvolanie podali z dôvodov, že 1/ súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods. 1 C.m.p. ), 2/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „C.s.p.“ ), 3/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ), 4/ súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 365 ods. 1 C.s.p. ), a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 C.s.p. ). Uviedli, že vydaním rozhodnutia o zamietnutí potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva konajúci súd prvej inštancie bezdôvodne podľa ust. § 359 písm. e) ods. 2 C.m.p., t.j. nevydaním rozhodnutia o prípadnom zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, zabránil zomrelej a jej zákonným nástupcom sa účinne brániť a svoje vlastnícke právo nadobudnuté titulom vydržania obhájiť, pretože bez vyhlásenia vyzývacieho uznesenia podľa § 359 písm. f) C.m.p., bez jeho doručenia a zverejnenia podľa § 359 písm. g) C.m.p. rozhodol a znemožnil tak zomrelej a jej právnym nástupcom vyjadriť sa k možným námietkam dotknutých osôb. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie ( predčasné a nedôvodné ) oprel o konštatovanie, že ich matka nepreukázala oprávnenosť a dobromyseľnosť svojej držby ( t.j. nepreukázala oprávnenú držbu a dobrú vieru ) vo vzťahu k právnemu titulu, na základe ktorého jej mohlo vlastnícke právo vzniknúť. Za dôvodné a spravodlivé by bolo možné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu ( aj v prípade zamietnutia návrhu ), keby návrh zamietol z dôvodov a podľa ustanovenia § 359 písm. i) ods. 1 a ods. 2 C.m.p.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - navrhovateľka proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 59 ods. 1 C.m.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti podľa § 127 a § 363 C.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom odvolania ( § 379 C.s.p. ), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi ( § 66 C.m.p.). Postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C.sp.p. á contrario ) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože je tu vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 67 C.m.p. ).
7. Podľa § 7 ods. 1 C.m.p. účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
8. Podľa § 359c ods. 2 písm. C.m.p. účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
9. Podľa § 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).
11. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 7 ods. 1 O.z. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
14. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá O.z. smrťou táto spôsobilosť zanikne.
15. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva rozdiel medzi situáciou, v ktorej k stavu neexistencie ( straty ) procesnej subjektivity príde ešte pred začatím konania a inou situáciou, v ktorej sa tak stane až počas konania ( a zároveň ešte skôr, než konanie právoplatne skončilo ). V prvom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku konania, v dôsledku ktorej súd nemá inú možnosť, než konanie ( bez ďalšieho ) zastaviť ( podľa § 62 C.s.p. ). V druhom prípade naopak v konaní pokračovať môže, podmienkou je tu ale existencia právneho nástupcu počas konania zaniknutého účastníka mimosporového konania ( v opačnom prípade musí dôjsť k zastaveniu konania ), vydanie rozhodnutia, ktorým súd do konania zapojí takéhoto právneho nástupcu ( spravidla dediča fyzickej osoby alebo právneho nástupcu právnickej osoby ) a následne konanie a aj vydanie konečného rozhodnutia za účasti takto zmeneného okruhu pôvodných účastníkov konania.
18. Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu v priebehu celého konania, patrí aj procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou sporu. Táto spôsobilosť je zásadne konštruovaná tak, že sa prekrýva s hmotnoprávnou subjektivitou vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda so samotnou existenciou subjektu, ktorému má patriť.
19. Ustanovenie § 161 ods. 1 C.s.p. ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť tak, aby súdne konanie mohlo prebehnúť v súlade so zákonom a aby súd v súlade so zákonom mohol tiež rozhodnúť. Medzi základné procesné podmienky, na ktorých splnenie má súd povinnosť prihliadať aj bez návrhu počas celého konania, patrí podmienka procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti osoby byť stranou sporu ( účastníkom mimosporového konania ). Spôsobilosť byť stranou sporu ( účastníkom mimosporového konania ) znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré jej zákon priznáva, resp. ukladá. Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( § 7 O.z. ).
20. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že navrhovateľka zomrela dňa XX.X.XXXX, teda ešte skôr, ako súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie ( 22.8.2023 ). Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie konal so zomrelou účastníčkou konania, ktorá nebola nositeľom procesnej subjektivity, a tým zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou zmätočnosti, pretože neskúmal či sú splnené procesné podmienky ( procesnú subjektivitu ), ktorá vada mala za následok zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. ).
21. Je potrebné uviesť, že po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 17Vyd/1/2023 -116 do dňa 22.8.2023, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva vydal uznesenie č.k. 17Vyd/1/2023 -157 dňa 4.12.2023, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi navrhovateľky ( § 63 ods.1 a 2 C.s.p. ), ktorými sú: V. M. C. B., S. B. a M. B..
22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vydaní jeho meritórneho rozhodnutia ( uznesenia č.k. 17Vyd/1/2023 -116 do dňa 22.8.2023, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva ) už nemohol zasiahnuť do tohto meritórneho rozhodnutia tým, že rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi, pretože takéto rozhodovanie by malo byť prenechané až odvolaciemu súdu v už prebiehajúcom odvolacom konaní. Súd prvej inštancie tak zjavne prekročil jeho príslušnosť rozhodnúť v odvolacom konaní o pokračovaní v konaní s dedičmi podľa § 63 C.s.p., pričom takéto rozhodnutie je potrebné považovať za nulitné v dôsledku čoho nie je nikto povinný takéto rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním ( viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS/405/2020 z 25.8.2020 ).
23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, bude úlohou súdu prvej inštancie v procesnom postupe, keďže už nie je dôvod, aby sa takýto procesný postup realizoval v rámci odvolacieho konania, najsamprv rozhodnúť o prípadnom pokračovaní s dedičmi navrhovateľky v zmysle § 63 C.s.p. a až následne rozhodnúť v merite veci.
24. Na margo vyššie uvedeného je potrebné uviesť, že v otázke osvedčenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné postupovať v zmysle v zmysle § 359e ods. 1 C.m.p. a navrhovateľa prípadne vyzvať na označenie, resp. predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich, že vstúpil do držby nehnuteľností, ktorých potvrdenia vydržania sa domáha, pretože cit. ust. je potrebné súdom vykladať s prihliadnutím na princípy mimosporového konania, ktorým je i konanie o potvrdení vydržania. V čl. 6 C.m.p. je vyjadrený nosný princíp, a to princíp materiálnej pravdy. Súd je povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový ( účastníkmi tvrdený ) stav veci. Rovnako je v čl. 6 C.m.p. vyjadrený aj princíp vyšetrovací, ktorý spočíva v obmedzení procesnej diligencie účastníkov vo vzťahu k dokazovaniu a v presunutí dôkaznej iniciatívy na súd.
25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
26. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. súd je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. V súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní v súlade so zákonnými požiadavkami preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 C.s.p.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C. s. p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( § 426 C. s .p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C. s. p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C. s. p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C. s. p. ).