Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-168-2025.pdf
PDF · 119.74 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/168/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 3. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, ako právnych nástupcov – dedičov pôvodnej navrhovateľky E. C., F. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelej XX.X.XXXX, všetci zastúpení: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, IČO: 42 157 668, so sídlom Paulínska 17, Trnava, za účasti vlastníkov nehnuteľností: 1. H. I., naposledy bytom J. XX, K., L. F., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 2. E. I., F. I., naposledy bytom C. XXX, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, 3. Obec C., K. M. C., C. XXX, 4. N. O., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, P., 5. B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, C. I., 6. B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 7. K. O., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, Q., L. F., 8. Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., IČO: 00 207 578, so sídlom Bojničky 54, 9. R. P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Q., 10. H. G., naposledy bytom C., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 11. T. G., naposledy bytom C., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 12. R. B. G., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, XX. B. P., F. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. S. XXX/X, U. V. W., 14. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, D., 15. C. P. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/X, B., o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ ) č. k. 17Vyd/1/2023-195 zo dňa 27. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Predmetom konania je pôvodný návrh E. C., F. G., doručený súdu dňa 22.06.2022, ktorým sa domáhala potvrdenia, že ku dňu 29.04.2002 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k zostávajúcim spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXX v podiele 4/16, na LV č. XXXX v podiele 51/384, t. j. 17/128, a na LV č. XXXX v podiele 9/20.
1.2. Pôvodná navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X. Dom bol postavený jej rodičmi X. G. a I. G. v rokoch 1952 až 1953, pričom výstavbu na pôvodných parcelách č. XXXX a XXXX povolil Okresný národný výbor v I. výmerom zo dňa 09.07.1952.
1.3. Tvrdila, že predmetné pozemkové nehnuteľnosti, pôvodne parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, boli pri výstavbe rodinného domu začiatkom 50. rokov oplotené a jej rodičmi následne pokojne, nerušene a dobromyseľne užívané v presvedčení, že im pozemky spolu s rodinným domom výhradne patria. Po smrti rodičov v užívaní pokračovala pôvodná navrhovateľka, ktorá sa o oplotený komplex nehnuteľností starala a platila dane z nehnuteľností. V návrhu pritom výslovne uviedla, že bola presvedčená, že jej k predmetným pozemkom svedčí vlastnícke právo titulom dedenia po jej rodičoch.
1.4. Pôvodná navrhovateľka zároveň uviedla, že po smrti matky I. G. nadobudla podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Q. sp. zn. D 177/84 zo dňa 01.03.1984 spoluvlastnícky podiel 1/2 k rodinnému domu a po smrti otca X. G. podľa rozhodnutia Okresného súdu v Q. sp. zn. 11D 171/93, Dnot. 482/93 zo dňa 28.12.1994 ďalší spoluvlastnícky podiel 1/2 k rodinnému domu.
1.5. Vlastníctvo rodičov k pozemkom odvodzovala najmä od kúpnopredajných zmlúv z 29.03.1956 a 05.04.1957 a od tvrdenej reálnej deľby. Zároveň poukazovala na dlhodobý spôsob užívania pozemkov ako domu, dvora a záhrady.
1.6. V bode 4.1 návrhu E. C. výslovne vyhlásila, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla titulom dedenia a vydržania, užíva pokojne, nerušene a dobromyseľne od 29.04.1992, že sa jej započítava aj držba jej právnych predchodcov a že vlastnícke právo vydržaním nadobudla najneskôr 29.04.2002.
1.7. Okresný súd Trnava návrh prvýkrát zamietol uznesením č. k. 17Vyd/1/2023-116 zo dňa 22.08.2023. Následne vyšlo najavo, že pôvodná navrhovateľka zomrela už dňa 30.06.2023.
1.8. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/15/2024-168 zo dňa 19.02.2025 uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola procesná vada spočívajúca v rozhodnutí vo veci po smrti pôvodnej navrhovateľky bez predchádzajúceho procesného vyriešenia pokračovania v konaní s jej právnymi nástupcami.
1.9. Odvolací súd zároveň uložil súdu prvej inštancie, aby po rozhodnutí o pokračovaní s dedičmi postupoval podľa § 359e ods. 1 CMP, podľa potreby vyzval navrhovateľov na označenie ďalších dôkazov o vstupe do držby a pri rešpektovaní materiálnej pravdy a vyšetrovacieho princípu zisťoval skutočný stav veci.
1.10. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 17Vyd/1/2023-174 zo dňa 06.05.2025 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodnej navrhovateľky a vyzval ich na doplnenie dôkazov.
1.11. Navrhovatelia podaním zo dňa 07.07.2025 zotrvali na návrhu a predložili ďalšie podklady, najmä potvrdenie Obce C. zo dňa 01.07.2025 týkajúce sa dlhodobého bývania a užívania nehnuteľností rodinou G. a C..
1.12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh opätovne zamietol. Za podstatné považoval najmä to, že nebola osvedčená oprávnená držba a objektívna dobromyseľnosť pôvodnej navrhovateľky práve vo vzťahu k zostávajúcim spoluvlastníckym podielom.
2. Proti uzneseniu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Namietali nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie potrebných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a porušenie práva na spravodlivý proces.
2.1. Za procesné pochybenie považovali aj to, že súd prvej inštancie rozhodol bez predchádzajúceho vyjadrenia ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Súčasne namietali, že súd nedostatočne rešpektoval zákonnú domnienku oprávnenosti držby podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zisťoval skutočný stav.
2.2. Vecne zdôrazňovali súhlas vtedajších vlastníkov s výstavbou rodinného domu, výmer ONV v I. z roku 1952, oplotenie pozemkov, kúpnopredajné zmluvy z rokov 1956 a 1957, zaplatenie kúpnej ceny a dlhodobé nerušené užívanie nehnuteľností.
2.3. Zároveň však sami v odvolaní konkretizovali, že kúpnou zmluvou z 29.03.1956 nadobudli X. a I. G. z pôvodnej parcely č. XXXX spoluvlastnícky podiel 1/2, kúpnou zmluvou z 05.04.1957 z pôvodnej parcely č. XXXX podiel 197/256 a z parciel č. XXXX a XXXX podiel 1/4.
2.4. V odvolaní tiež označili uznesenie Ľudového súdu odd. 3 zo dňa 26.02.1957 č. d. XXX/XX, ktoré malo súvisieť s odpísaním pozemkov a ich zápisom do inej pozemnoknižnej vložky.
2.5. Navrhovatelia navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na vydanie vyzývacieho uznesenia, prípadne ho zmeniť a vyzývacie uznesenie vydať priamo odvolacím súdom. V závere odvolania formulovali požiadavku, aby boli dotknuté spoluvlastnícke podiely potvrdené „rovnovážne“ v prospech nich samých ku dňu smrti ich matky 30.06.2023.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom podľa § 66 CMP nebol viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi a podľa § 67 CMP prihliadal na vady konania pred súdom prvej inštancie, iba ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Civilný mimosporový poriadok zároveň umožňuje v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové tvrdenia a dôkazy.
3.1. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a jeho nariadenie nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
4. Podľa § 359d ods. 2 CMP musí navrhovateľ opísať skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov vydržania, označiť nehnuteľnosť a deň nadobudnutia vlastníckeho práva; tieto skutočnosti musí osvedčiť. Podľa § 359e ods. 1 CMP súd skúma, či navrhovateľ osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pričom môže vykonať potrebné šetrenia alebo vyzvať na označenie ďalších dôkazov. Ak podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia splnené nie sú, návrh zamietne; ak osvedčené sú, vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 1 CMP vydá.
4.1. Osvedčenie neznamená úplné dokazovanie v rozsahu potrebnom na konečné rozhodnutie po prípadných námietkach. Neznamená však ani to, že na vydanie vyzývacieho uznesenia postačuje iba tvrdenie možnosti vydržania. Už v tejto úvodnej fáze musia byť z predložených tvrdení a podkladov dostatočne pravdepodobné všetky hmotnoprávne predpoklady vydržania, vrátane oprávnenej držby v presne tom rozsahu vlastníckeho práva, ktorého potvrdenia sa navrhovateľ domáha.
4.2. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 je držiteľ oprávnený, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe desať rokov, pričom podľa § 134 ods. 3 sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu.
4.3. Spoluvlastnícky podiel pritom podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Samotná skutočnosť, že jeden zo spoluvlastníkov fyzicky užíva celú spoločnú vec, preto ešte bez ďalšieho neznamená, že vykonáva držbu aj spoluvlastníckych podielov ostatných osôb ako svojich.
4.4. Dobromyseľnosť sa posudzuje nielen podľa subjektívneho presvedčenia držiteľa, ale so zreteľom na všetky objektívne okolnosti prípadu. Zákonná domnienka oprávnenosti držby podľa § 130 ods. 1 OZ je uplatniteľná pri pochybnostiach, nie však proti konkrétnym okolnostiam, ktoré presvedčenie držiteľa o vlastníctve v tvrdenom rozsahu objektívne spochybňujú.
4.5. Odvolací súd pritom nepovažuje za správne založiť zamietnutie návrhu iba na absencii platného alebo domnelého právneho titulu. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 vyslovil, že právny titul je iba jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť a oprávnenosť držby a jeho nedostatok sám osebe nespôsobuje neoprávnenosť držby; rozhodujúca je poctivosť nadobudnutia so zreteľom na všetky okolnosti prípadu.
4.6. Rovnako odvolací súd nepreberá bez výhrady úvahu súdu prvej inštancie, že nezahrnutie určitého majetku do dedičstva nemožno „zhojiť“ vydržaním a jediným možným postupom je dodatočné konanie o dedičstve. Dedičstvo sa podľa § 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa. Ak by poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom určitého majetku, jeho nezahrnutie do pôvodného dedičského rozhodnutia samo osebe neznamená, že hmotnoprávne vlastníctvo nemohlo prejsť dedením. Pre toto konanie je preto rozhodujúce nie to, či boli všetky pozemky v dedičských rozhodnutiach formálne uvedené, ale či bolo osvedčené, že ich právni predchodcovia vôbec vlastnili, prípadne ich mali v oprávnenej držbe v rozsahu potrebnom na vydržanie, a či na takúto oprávnenú držbu mohla nadviazať E. C..
4.7. Napadnuté uznesenie je teda potrebné potvrdiť nie preto, že bez formálneho právneho titulu je vydržanie vylúčené, ani preto, že majetok nezahrnutý do dedičstva nikdy nemožno posudzovať z hľadiska vydržania, ale preto, že konkrétne skutkové okolnosti tejto veci neosvedčujú objektívne odôvodnenú dobrú vieru vo vzťahu práve k tým zostávajúcim spoluvlastníckym podielom, ktorých potvrdenie sa požaduje.
5. Odvolací súd považuje za významné, že právni predchodcovia pôvodnej navrhovateľky vstúpili do faktického užívania pozemkov už v roku 1952, teda skôr, než uzavreli kúpnopredajné zmluvy. Súhlas vlastníkov s výstavbou domu a užívaním pozemkov, následné oplotenie a vytvorenie jedného funkčného celku sú relevantnými okolnosťami pri hodnotení charakteru ich držby.
5.1. Tieto okolnosti však nemožno posudzovať izolovane od toho, čo nasledovalo. V rokoch 1956 a 1957 právni predchodcovia uzavreli písomné kúpnopredajné zmluvy, ktoré rozsah nimi nadobúdaného vlastníckeho práva výslovne vyjadrovali spoluvlastníckymi podielmi.
5.2. Pri pôvodnej parcele č. XXXX išlo podľa samotných odvolateľov o podiel 1/2, pri pôvodnej parcele č. XXXX o podiel 197/256 a pri parcele č. XXXX o podiel 1/4. Odvolatelia tieto údaje nespochybňujú; naopak, v odvolaní z nich sami vychádzajú a prepočítavajú im zodpovedajúce výmery.
5.3. Uvedené zmluvy preto nie sú bez významu len preto, že podľa judikatúry veľkého senátu nemusí byť právny titul nevyhnutným predpokladom oprávnenej držby. V prejednávanej veci majú osobitný význam ako objektívna informácia o rozsahu vlastníctva, ktorý ich účastníci sami právnym úkonom nadobúdali.
5.4. Ak teda právni predchodcovia pred uzavretím zmlúv užívali celý v prírode vymedzený pozemkový celok, uzavretím zmlúv, ktoré výslovne uvádzali iba určité ideálne podiely, získali objektívnu informáciu, že nimi nadobúdané vlastnícke právo nie je vlastníctvom celej veci. Od tohto okamihu bolo potrebné preukázať inú konkrétnu okolnosť, ktorá by napriek uvedenému mohla rozumne založiť ich presvedčenie, že im patria aj podiely ostatných spoluvlastníkov.
5.5. Taká okolnosť osvedčená nebola. Samotné ďalšie výlučné užívanie celého oploteného areálu, fakt, že ich nikto v užívaní nerušil, ani platenie daní nie sú samy osebe dostatočné na záver, že držali ako vlastníci aj cudzie ideálne spoluvlastnícke podiely.
5.6. Podielové spoluvlastníctvo totiž nevylučuje faktické užívanie celej spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov. Faktické panstvo nad celým pozemkom preto nemožno bez ďalšieho stotožniť s vôľou a dobromyseľnosťou držať vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov ako svoje.
5.7. Osobitne významná je aj časová následnosť. Od vstupu právnych predchodcov do užívania v roku 1952 do uzavretia kúpnych zmlúv v rokoch 1956 a 1957 neuplynula desaťročná vydržacia doba. Ak teda tieto zmluvy najneskôr v rokoch 1956 a 1957 objektívne odhalili podielový rozsah ich vlastníctva, nemožno samotnou predchádzajúcou držbou od roku 1952 vysvetliť nadobudnutie celého vlastníctva ešte predtým.
5.8. Odvolací súd neprehliadol tvrdenie o reálnej deľbe podľa skoršieho obyčajového práva. Návrh však nekonkretizuje dohodu o reálnej deľbe spôsobom, z ktorého by bolo možné spoľahlivo identifikovať jej účastníkov, čas jej uzavretia, presný predmet ani to, akým spôsobom mala viesť k nadobudnutiu práve všetkých podielov, ktoré sú predmetom terajšieho konania. Všeobecný odkaz na historickú reálnu deľbu preto nepostačuje na osvedčenie nadobudnutia zostávajúcich spoluvlastníckych podielov.
6. Kľúčové je následne postavenie samotnej E. C.. Tá svoj návrh výslovne formulovala tak, že nehnuteľnosti užíva dobromyseľne od smrti otca XX.XX.XXXX a že vlastnícke právo vydržaním nadobudla XX.XX.XXXX. Súčasne uviedla, že jej vlastnícke právo k pozemkom svedčí dedením po rodičoch.
6.1. Preto treba pri každom z troch listov vlastníctva osobitne skúmať, aký vlastnícky stav objektívne vyplýval z listín, ktoré mala E. C. k dispozícii, a k akému zvyšnému podielu sa v tomto konaní domáhala potvrdenia vydržania.
7. Pri nehnuteľnostiach na LV č. XXX nadobudli rodičia pôvodnej navrhovateľky podľa kúpnej zmluvy z 29.03.1956 spoluvlastnícky podiel 1/2.
7.1. Tento podiel následne E. C. zdedila po rodičoch: podľa zistení súdu prvej inštancie nadobudla po matke podiel 1/4 a po otcovi ďalší podiel 1/4, teda dedením spolu 1/2 = 8/16.
7.2. Ďalší podiel 4/16 bol v jej prospech zapísaný až na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní NZ 113/2021 zo dňa 29.04.2021, čím jej evidovaný spoluvlastnícky podiel dosiahol 12/16. Predmetom terajšieho konania je posledný zostávajúci podiel 4/16, teda 1/4, patriaci podľa evidovaného právneho stavu ostatným spoluvlastníkom.
7.3. Vlastnícka postupnosť na LV č. XXX je preto z hľadiska dobrej viery mimoriadne významná: 1/2 dedením + 1/4 osvedčením vydržania z roku 2021 + teraz uplatnená posledná 1/4.
7.4. Ak pôvodná navrhovateľka tvrdila, že už od 29.04.1992 bola v dobrej viere, že jej patrí celá nehnuteľnosť, musela byť osvedčená objektívna okolnosť, ktorá jej umožňovala napriek podielovému vlastníctvu jej rodičov a napriek rozsahu jej dedičského nadobudnutia dôvodne usudzovať, že jej patrí aj posledná 1/4.
7.5. Takáto okolnosť osvedčená nebola. Naopak, dedičské rozhodnutie po otcovi z 28.12.1994 bolo vydané ešte počas desaťročnej doby, ktorú samotná navrhovateľka vymedzila obdobím od 29.04.1992 do 29.04.2002. Najneskôr obsah tohto rozhodnutia predstavoval objektívnu informáciu o rozsahu vlastníctva nadobudnutého dedením.
7.6. Odvolací súd tým netvrdí, že dedičské rozhodnutie má konštitutívny účinok alebo že majetok v ňom neuvedený nemohol byť hmotnoprávne predmetom dedenia. Rozhodujúce je, že pôvodná navrhovateľka sama svoju dobrú vieru odvodzovala od dedenia a zároveň listiny týkajúce sa dedenia neosvedčovali vlastníctvo celej parcely. Preto bolo potrebné preukázať ďalší objektívny dôvod jej presvedčenia o vlastníctve aj posledného podielu 4/16.
8. Pri LV č. XXXX je situácia odlišná. Právni predchodcovia E. C. nadobudli kúpnou zmluvou z 05.04.1957 na pôvodnej parcele č. XXXX spoluvlastnícky podiel 197/256.
8.1. Podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie však tento pozemkový podiel nebol predmetom dedičských konaní po rodičoch. E. C. teda podiel na dnešných parcelách zodpovedajúcich pôvodnej parcele č. XXXX nenadobudla evidenčne titulom predmetných dedičských rozhodnutí.
8.2. Jej neskorší podiel 111/128, čo zodpovedá 222/256, bol zapísaný na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní NZ 113/2021 zo dňa 29.04.2021. V tomto konaní sa požaduje vydržanie zostávajúceho podielu 17/128, teda 34/256, čím by vlastníctvo dosiahlo celý podiel 256/256.
8.3. Samotná skutočnosť, že pôvodný podiel rodičov 197/256 nebol zahrnutý do dedičského konania, nevylučuje, že by ho E. C. hmotnoprávne mohla nadobudnúť dedením, ak bol vo vlastníctve poručiteľov. Nie je však spôsobilá vysvetliť, prečo by bola dobromyseľná aj vo vzťahu k podielom presahujúcim 197/256, teda vo vzťahu k podielom, ktoré ani podľa nadobúdacej zmluvy rodičom nepatrili.
8.4. Práve tento rozdiel je rozhodujúci. Ak sa pôvodná navrhovateľka dovolávala dedenia po rodičoch, mohla od tohto titulu objektívne odvodiť nanajvýš to vlastnícke právo, ktoré mohli mať jej rodičia. Nadobúdacia zmluva rodičov však vyjadrovala iba podiel 197/256. Pre presvedčenie o vlastníctve zvyšku bola potrebná ďalšia ospravedlniteľná objektívna skutočnosť; tá osvedčená nebola.
9. Analogická situácia je pri LV č. XXXX. Rodičia pôvodnej navrhovateľky nadobudli kúpnou zmluvou z 05.04.1957 na pôvodnej parcele č. XXXX spoluvlastnícky podiel 1/4, teda 5/20.
9.1. Ani tento spoluvlastnícky podiel podľa zistení súdu prvej inštancie nebol predmetom dedičských konaní po rodičoch. Pôvodná navrhovateľka bola neskôr na LV zapísaná v podiele 11/20 až na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní NZ 113/2021. V tomto konaní žiada potvrdiť vydržanie zostávajúceho podielu 9/20, teda dosiahnuť vlastníctvo celku.
9.2. Ani tu samotné dedenie nemôže vysvetľovať objektívnu dobrú vieru vo vlastníctvo celku, keď právni predchodcovia mali podľa svojho písomného nadobúdacieho úkonu iba podiel 1/4. Ak mala E. C. nadobudnúť viac než tento podiel vydržaním, bolo potrebné osvedčiť okolnosť odôvodňujúcu jej presvedčenie, že drží ako vlastné aj zostávajúce spoluvlastnícke práva.
10. Odvolací súd nepodceňuje význam dlhodobého faktického stavu. Stavba rodinného domu, oplotenie areálu, jeho desaťročia trvajúce užívanie ako domu, dvora a záhrady, platenie daní a absencia sporov sú okolnosti podporujúce tvrdenie o faktickej držbe nehnuteľností.
10.1. Medzi faktickou držbou celého pozemku a oprávnenou držbou všetkých ideálnych spoluvlastníckych podielov však nemožno položiť automatické rovnítko. Pri podielovom spoluvlastníctve sa faktický spôsob užívania veci a právny rozsah držaného vlastníckeho práva nemusia prekrývať.
10.2. Práve preto je potrebné identifikovať dôvod, pre ktorý držiteľ objektívne považoval za svoje aj podiely ostatných spoluvlastníkov. V tejto veci taký dôvod nemožno vyvodiť iba zo súhlasu s výstavbou domu v roku 1952, pretože neskoršie kúpne zmluvy výslovne vymedzili len určité spoluvlastnícke podiely.
10.3. Formulácia kúpnych zmlúv, že nehnuteľnosti sa prevádzajú v stave a polohe, v akej sa nachádzajú v prírode, tento záver nemení. Takáto formulácia opisuje predmet a jeho faktický stav, ale sama osebe nepreukazuje prevod spoluvlastníckych podielov osôb, ktoré neboli prevodcami, ani rozšírenie výslovne uvedeného podielového rozsahu prevodu.
10.4. Potvrdenie Obce Dvorníky z roku 2025 osvedčuje dlhodobé bývanie a užívanie nehnuteľností. Nepreukazuje však právne presvedčenie držiteľov vo vzťahu ku konkrétnym ideálnym podielom ani právnu skutočnosť, ktorá by toto presvedčenie objektívne ospravedlňovala.
10.5. To isté platí o platení daní. Platenie dane z nehnuteľnosti môže podporovať tvrdenie, že osoba považovala pozemok za svoj a starala sa oň, ale pri existencii konkrétnych listín s podielovým rozsahom vlastníctva samo osebe nepostačuje na osvedčenie držby všetkých ostatných spoluvlastníckych podielov.
10.6. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní NZ 113/2021 zo dňa 29.04.2021 taktiež nemôže samo vytvoriť dobromyseľnosť spätne pre celé obdobie, ku ktorému pôvodná navrhovateľka viazala vydržanie. Dobromyseľnosť musí existovať počas rozhodujúcej vydržacej doby. Navyše toto osvedčenie viedlo iba k zápisu určitých podielov a práve ďalšie zostávajúce podiely sú predmetom tohto konania.
10.7. Pokiaľ odvolatelia poukázali na uznesenie Ľudového súdu čd. XXX/XX zo dňa 26.02.1957, z ich vlastnej odvolacej argumentácie vyplýva, že ho spájajú predovšetkým so spôsobom pozemnoknižného zápisu. Z odvolania nevyplýva, že by uvedené rozhodnutie priznávalo X. a I. G. vlastnícke právo aj k zostávajúcim podielom iných spoluvlastníkov nad rozsah podielov uvedených v kúpnopredajných zmluvách. Preto ani táto okolnosť nemení výsledok posúdenia.
11. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že jeho záver nie je založený na prekonanom formalistickom pravidle, podľa ktorého držiteľ bez platného právneho titulu nikdy nemôže byť oprávneným držiteľom.
11.1. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 je v tomto smere plne rešpektovaný. Aj bez dokonalého právneho titulu môže byť držba oprávnená, ak zo všetkých okolností vyplýva poctivé a objektívne ospravedlniteľné presvedčenie držiteľa, že vec alebo právo mu patrí.
11.2. V prejednávanej veci však problém nespočíva v tom, že by právni predchodcovia nemali žiadny titul. Naopak, tituly mali, ale tieto tituly výslovne určovali, že nadobúdajú iba konkrétne spoluvlastnícke podiely. Práve obsah týchto listín je jednou z objektívnych okolností, podľa ktorých sa posudzuje ich dobrá viera.
11.3. Poctivé zaplatenie kúpnej ceny, na ktoré odvolatelia opakovane poukazujú, svedčí v prospech poctivosti nadobudnutia toho, čo bolo predmetom kúpy. Samo osebe však nepreukazuje presvedčenie, že kupujúci nadobudli aj vlastnícke práva ďalších spoluvlastníkov, ktorých podiely predmetom zmluvy neboli.
11.4. Takto chápaný záver je v súlade s 1VCdo/1/2024: právny titul nie je absolútnou podmienkou vydržania, jeho obsah však zostáva relevantnou okolnosťou pri objektívnom hodnotení dobrej viery.
12. Nedôvodná je námietka, že súd prvej inštancie porušil právo navrhovateľov na spravodlivý proces tým, že pred zamietnutím návrhu nevyžiadal stanoviská ostatných účastníkov a nenariadil pojednávanie.
12.1. § 359e ods. 3 CMP výslovne ustanovuje, že o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súd rozhoduje bez vyjadrenia ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Takýto procesný postup preto nemožno sám osebe kvalifikovať ako odňatie procesných práv.
12.2. Nemožno prisvedčiť ani námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Po vrátení veci rozhodol o pokračovaní s dedičmi, vyzval ich na doplnenie dokazovania a ich podanie zo dňa 07.07.2025 vyhodnotil. Predchádzajúci právny názor odvolacieho súdu neznamenal, že vyzývacie uznesenie musí byť vydané; ukladal len dôslednejšie zistenie skutočného stavu a umožnenie doplnenia podkladov.
13. Odvolací súd sa zaoberal aj tým, že odvolatelia v závere odvolania požadovali vydanie vyzývacieho uznesenia „rovnovážne“ v prospech seba samých ku dňu smrti ich matky 30.06.2023, zatiaľ čo pôvodný návrh smeroval k potvrdeniu vydržania v prospech E. C. ku dňu 29.04.2002. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa zmenu návrhu aj v odvolacom konaní (§ 64 CMP). Ani prípadné posúdenie tejto časti odvolania ako zmeny návrhu však nemôže viesť k inému výsledku.
13.1. Smrť E. C. dňa XX.XX.XXXX je okamihom prechodu jej dedičstva na dedičov podľa § 460 OZ, nie sama osebe právnou skutočnosťou spôsobujúcou vydržanie dovtedy cudzích spoluvlastníckych podielov. Dedičia mohli smrťou poručiteľky nadobudnúť iba práva, ktoré jej v okamihu smrti patrili.
13.2. Ak preto nebolo osvedčené, že E. C. pred svojou smrťou nadobudla predmetné zostávajúce spoluvlastnícke podiely vydržaním, nemohla samotná univerzálna sukcesia založiť ich nadobudnutie v prospech dedičov.
14. Odvolací súd uzatvára, že dlhodobé užívanie oploteného pozemkového celku rodinou pôvodnej navrhovateľky je dostatočne osvedčené. Nie je však dostatočne osvedčená oprávnenosť tejto držby v rozsahu všetkých zostávajúcich ideálnych spoluvlastníckych podielov.
14.1. U rodičov pôvodnej navrhovateľky je zásadnou objektívnou okolnosťou obsah kúpnopredajných zmlúv z rokov 1956 a 1957, ktorými nadobudli iba konkrétne podiely. U E. C. sa k tomu pridáva obsah a rozsah dedičského nadobudnutia pri LV č. XXX a skutočnosť, že pri LV č. XXXX a LV č. XXXX pozemkové podiely rodičov predmetom pôvodných dedičských konaní neboli, hoci ona sama svoje vlastnícke presvedčenie odvodzovala od dedenia.
14.2. Za týchto okolností navrhovatelia neosvedčili konkrétnu právnu alebo skutkovú udalosť, ktorá by objektívne odôvodňovala presvedčenie právnych predchodcov alebo E. C., že napriek uvedenému podielovému právnemu stavu im patria aj podiely ostatných spoluvlastníkov.
14.3. Samotná dlhodobosť užívania, oplotenie, starostlivosť o nehnuteľnosti, platenie daní, neprítomnosť sporov a súhlas so stavbou rodinného domu tento deficit nenahrádzajú. Ide o okolnosti významné pre faktickú stránku držby, nie však samy osebe pre objektívnu dobrú vieru v rozsahu vlastníctva všetkých zostávajúcich spoluvlastníckych podielov.
14.4. Neboli preto splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP a súd prvej inštancie vo výroku správne postupoval podľa § 359e ods. 2 CMP, keď návrh zamietol.
14.5. Odvolací súd pritom, ako bolo uvedené vyššie, nepreberá všetky čiastkové právne úvahy súdu prvej inštancie, najmä kategorickú požiadavku existencie právneho titulu ani záver, že nezahrnutie majetku do dedičského konania samo osebe vylučuje posúdenie vydržania. Napriek tomu je napadnuté uznesenie vo výroku vecne správne, čo je pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodujúce naviac ak sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP zároveň ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať s podstatnými odvolacími tvrdeniami, čo odvolací súd vykonal vyššie.
14.6. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v konaní o potvrdení vydržania CMP neustanovuje osobitný režim náhrady trov a neboli zistené okolnosti odôvodňujúce použitie výnimiek podľa § 54 alebo § 55 CMP. Základným pravidlom mimosporového konania je, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, ak zákon neustanovuje inak.
16. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).