Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/124/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: 1. S. T., X. R. T., obaja J. X, J., obaja zastúpení S. T. I.. G. T., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, B. X, J., proti žalovanému: C. P., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, W. Q. XX, J., zastúpenému advokátom C.. O. C., T. X, J., o určenie práva vecného bremena, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.07.2022, č.k. -441, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena na pozemkoch registra „Q.“, parcelné č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie G.É. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a parcelné č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. J., v prospech vlastníkov pozemkov registra „Q.“, parcelné č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie a parcelné č. XXXX, o výmere 346 m2, druh pozemku záhrada, oba katastrálne územie G. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena na pozemkoch registra „Q.“, parcelné č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a parcelné č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. J., v prospech vlastníkov stavby, súpisné č. XXXXX, na pozemku registra „Q.“, parcelné č. XXXX, druh stavby XX, záhradná chatka, katastrálne územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zamietol žalobu o náhradu za zriadenie vecného bremena a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.07.2022, č.k. -441, zamietol žalobu žalobcov (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 14.08.2019, v znení po jej pripustení uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.11.2020, žiadali zriadiť vecné bremeno (in rem) v prospech vlastníka pozemku registra „Q.“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX“) a parcelným č. XXXX, o výmere 346 m2, druh pozemku záhrada (ďalej len „parcela č. XXXX“) a stavby, so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka (ďalej len „stavba“ alebo „záhradná chatka“), okres J. W., obec J. - m.č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaných na liste vlastníctva č.

XXX (ďalej len „VL č. XXX“), vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v bezplatnom práve prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok registra „Q.“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres J. W., obec J. - m.č. G. J., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“) a cez pozemok registra „Q.“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres J. W., obec J. - m.č. G. J., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), podľa geometrického plánu č. 11/2019 na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky s parcelným č. XXXX/X a parcelným č. XXXX/X zo dňa 30.05.2019, vyhotoveného W.. V. J. - N., T. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, autorizačne overeného dňa 03.07.2019 W.. I. G. a úradne overeného dňa 24.07.2019 pod č. G1- 1432/19 W.. C. E. (ďalej len „geometrický plán č. 11/2019“); súčasne žiadali, aby ich konajúci súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 114 eur. Dôvodili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby na parcele č. XXXX a pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, vklad povolený pod V-7926/00 zo dňa 27.06.2001. Pozemky sa spolu s chatkou nachádzali v záhradkárskej oblasti tvorenej približne z 18 záhrad, prístup, ku ktorým bol počnúc od vzniku záhradkárskej oblasti cez prístupovú komunikáciu slúžiacu vždy len záhradkárom vlastniacim záhrady v danej oblasti; v súčasnosti pritom túto tvoria dva pozemky, a to parcela č. XXXX/X, vlastnícky patriaca pôvodnému žalovanému v 1. rade (I. V.O.) a parcela č. XXXX/X, patriaca žalovanému (pôvodne žalovaný v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu), bez vlastníckeho vzťahu k záhradám. Podľa vyjadrenia miestneho úradu J. - G. J. zo dňa 01.05.2017 nemal pôvodný pozemok s parcelným č. XXXX, následne rozdelený na parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, ešte v roku 2001 založený list vlastníctva a bol vedený len na evidenčnom liste č. XXXX. Pôvodný žalovaný v 1. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. , zo dňa 30.06.2009, kým žalovaný v 2. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-19505/12 zo dňa 03.09.2012. Žalobcovia ďalej uviedli, že za účelom zabezpečenia bezproblémového prístupu k pozemkom a chatke sa snažili dohodnúť so žalovanými na podmienkach užívania ich nehnuteľností, avšak bez úspechu; od niektorých ostatných vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti sa pritom dozvedeli, že ani im sa pri osobnom rokovaní nepodarilo s nimi dospieť k dohode o podmienkach užívania. Na uvedenom základe, za účelom riadneho užívania záhrady a chatky, ako i prístupu k nim, nemali inú možnosť ako uplatniť svoje právo žalobou v zmysle (ďalej len „“) v spojení s a (ďalej len „“) na zriadenie vecného bremena v ich prospech ako oprávnených cez pozemky pôvodného žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade ako povinných z vecného bremena za primeranú jednorazovú náhradu. Žalobcovia podotkli, že parcely č. XXXX/X a XXXX/X sa nikdy neužívali, ani sa vzhľadom na svoj tvar v budúcnosti nemôžu užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom inou komunikáciou sa k svojim pozemkom a chatke nemôžu dostať; je potom nielen v ich záujme, ale i vo všeobecnom verejnom záujme (všetkých vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti), aby mohli pozemky patriace žalovaným užívať na vstup a prechod svojim motorovým vozidlom alebo peši.

3. Žalobcovia boli toho názoru, že majú naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu uvedeného v , keďže sa nachádzajú v právnej neistote, či im žalovaní umožnia alebo nie vstup, prechod a prejazd cez ich parcely, a teda sú aj v právnej neistote, či budú alebo nebudú môcť užívať tak záhradu, ako aj chatku; svoje právne postavenie teda bez rozhodnutia súdu považovali za neisté.

4. Žalobcovia za zriadenie vecného bremena navrhli vyplatiť žalovaným náhradu, ktorú určili analogickým použitím znaleckého posudku č. 08/2016 W.. C. L. zo dňa 15.02.2016; v ňom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumou 7,07 eura za 1 m2, keď vychádzala z porovnateľných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J.. Pri celkovej rozlohe parcely č. XXXX/X, o 147 m2, predstavovala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumu 1.039,29 eura (147 m2 x 7,07 eur = 1.039,29 eura), avšak zohľadniac, že spolu so žalobcami využívajú pozemok ako prístupovú cestu aj ďalší, približne 18 vlastníci záhrad a chatiek, zodpovedala jednorazová primeraná náhrada za zriadenie vecného v prospech žalobcov sumu 58 eur (1.039,29 eura / 18 vlastníkov záhrad = 57,73 eura); v prípade pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 142 m2, zodpovedala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sume 1.003,94 eura, po zohľadnení využitia aj ostatnými záhradkármi, jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena na tomto pozemku predstavovala sumu 56 eur (1.003,94 eura / 18 vlastníkov záhrad = 55,77 eura).

5. Pôvodný žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, uvádzajúc, že pôvodne bol pozemok parcela č. XXXX/X evidovaný pod parcelným č. XXX/X a patril jeho otcovi, ktorý sa v roku 1967 rozhodol časť pôdy rozdeliť a predať na záhradky. Pri tejto príležitosti sa s kupujúcimi dohodol, že z pôvodného pozemku oddelí na šírku jeden meter a vytvorí tak prístup - chodník k záhradám; rovnako postupovala i jeho sestra, ktorá vlastnila pozemok parcela č. XXX/X, čím sa vytvoril prístup vytvorený z dvoch chodníkov; geometrickým plánom W.. L. bolo takto novovytvorenému pozemku, ktorý nespĺňa charakter cesty, pridelené jedno parcelné číslo. Pôvodní vlastníci záhrad nemali záujem odkúpiť tento pozemok, keď za účelom prístupu k nim im postačovalo jeho ubezpečenie, že im v prístupe nebude brániť. Nereagovali ani na jeho ochotu predať jemu patriacu časť prístupovej cesty, tlmočenú cez I.. G. O., povereného zástupcu majiteľov asi 14 záhrad, ktorý ho oslovil. Pokiaľ išlo o samotné zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pôvodný žalovaný v 1. rade zdôraznil, že nikdy záhradkárom nebránil v prístupe k ich nehnuteľnostiam cez svoj pozemok; podotkol pritom, že jeho šírka, keďže ide o chodník, nevyhovuje prejazdu osobným alebo nákladným motorovým vozidlom.

6. Pôvodne žalovaný v 2. rade, ktorý sa v priebehu konania stal vlastníkom i pozemku parcela č. XXXX/X, poprel akékoľvek rokovanie so žalobcami ohľadne užívania pozemkov. I on uviedol, že vlastníci záhrad, vrátane žalobcov, nemali nikdy problém dostať sa ku svojim pozemkom, v prístupe ku ktorým im nikdy nebránil. Na uvedenom základe považoval ich žalobu za predčasne podanú.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2019, sp. zn. , konanie proti pôvodnému žalovanému v 1. rade zastavil, pričom ďalej konal so žalovaným v 2. rade označujúc ho len ako žalovaný.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a podľa výpisu z LV č. XXX zistil, že stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX, a pozemky parcela č. XXXX a č. XXXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. Podľa znaleckého posudku č. 08/206 stanovila W.. C. L. všeobecnú hodnotu vecného bremena zriadenia a prevádzky inžinierskych sietí. Z listu I.. G. O. zo dňa 11.04.20017 podľa konajúceho súdu vyplynulo, že tento prevzal právne zastúpenie vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkárskej oblasti na X. A. E. J. (vrátane žalobcov), ktorí deklarovali záujem dojednať podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena. Právny zástupca žalovaného v odpovedi na predmetný list zo dňa 25.05.2017 žiadal predložiť plnomocenstvá zastúpených vlastníkov, ako i konkrétny návrh odplaty za zriadenie práva vecného bremena v ich prospech.

9. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. , predmetný súd zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena.

10. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci záhradnej chatky a pozemkov zapísaných na LV č. XXX, v katastrálnom území G. J., kým žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov vedených na LV č.XXXX a č. XXXX (správne má byť č. XXXX - pozn. odvolacieho súdu) t.j. parcely č. XXXX/X a č. XXXX/ X, v katastrálnom území G. J.. So zreteľom na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena in rem spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného, nebolo podľa mienky konajúceho súdu potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na podanej žalobe; keďže predmetom konania bolo konštitutívne zriadenie práva prechodu (cesty) cez cudzí pozemok, skúmal len splnenie zákonných podmienok pre jeho zriadenie v zmysle (správne má byť - pozn. odvolacieho súdu) .

11. V ďalšom konajúci súd konštatoval, že pokiaľ ide o vecné bremeno charakteru in rem, toto vecnoprávne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe odlišného vlastníka a prichádza do úvahy, ak prístup k tejto stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, a z neho následne k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel, ktorým je, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste), ktoré sú vymedzené v o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „“). Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty (prechodu) vynucovať prístup k stavbe.

12. Vychádzajúc z uvedeného, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemky vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, sú v zmysle zápisu na príslušnom liste vlastníctva charakterizované ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba

- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti (legenda 22) a ako pozemná komunikácia podliehajú právu všeobecného verejného užívania v zmysle , a teda tieto predstavujú účelovú cestu, s verejným charakterom a žalobcovia na ňu majú zo svojho pozemku a stavby zabezpečený prístup, v ktorom im žalovaný ani nijakým spôsobom nebráni, dospel konajúci súd, za súčasnej aplikácie až ods. 3, až ods. 3 , až ods. 3 , k záveru o neopodstatnenosti žaloby; k stavbe v ich vlastníctve totiž majú zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie.

13. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že žalobcovia ničím nespochybnili žalovaným tvrdené skutočnosti, a to, že pozemky v jeho vlastníctve vždy slúžili ako prístupová cesta, a teda ich vlastníci záhrad, vrátane žalobcov, na tento účel slobodne a bez akéhokoľvek obmedzenia roky používali, pričom nijako a ničím relevantne nepreukázali, že by mali niekedy problém sa k svojej záhrade cez tieto pozemky dostať.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle , v spojení s a a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti neúspešným žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa , , až h) Napadnutý rozsudok označili za nepreskúmateľný, keďže hoci ho súd prvej inštancie vyhotovil na 19- tich stranách, odôvodnenie zúžil do bodu 30., a v jeho rámci svojvoľne a bez opory v zákone podal i výklad ustanovení , ktorý sa na predmet sporu nevzťahoval; na pozemky vo vlastníctve žalovaného totiž nemožno aplikovať žiadnu definíciu cesty, tak ako je uvedená v . Konajúci súd pritom ani neskúmal o aký typ komunikácie ide a ani či ide vôbec o komunikáciu; napokon ani žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by sa na pozemky v jeho vlastníctve vzťahovali ustanovenia , konkrétne alebo , nejde totiž o žiaden uzatvorený areál, ale o chatovú oblasť, do ktorej možno vstúpiť a prejsť k jednotlivým chatám a pozemkom jedine cez sporné pozemky. Vlastníci chatiek a pozemkov pritom nemajú inú možnosť ako sa dostať na verejnú a verejne prístupnú komunikáciu ako práve cez tieto parcely. Žalovaný nepreukázal, že tieto pozemky boli skolaudované v zmysle platných predpisov ako verejná komunikácia a ani, že je registrovaný ako ich správca. Súd prvej inštancie pri ustálení charakteru pozemkov vychádzal len z legendy uvedenej na listoch vlastníctva, ktorá však nemá takmer žiadnu právnu relevanciu, keďže ide len o označenie na katastrálnom odbore; nezisťoval ako reálne široké sú sporné pozemky, či je po nich možné prejsť pešo alebo aj motorovými vozidlami, keď v tomto smere sa stotožnil s tvrdeniami o šírke pozemkov jeden meter. Nezisťoval ani či bariéry zabraňujúce prechodu cez sporné pozemky budoval žalovaný alebo niekto iný; žalobcovia podotkli, že záhradkári by konali nelogicky, pokiaľ by si na pozemkoch opakovane budovali rôzne bariéry. V tomto smere tiež žalobcovia konajúcemu súdu vytkli, že nevykonal dokazovanie z fotiek predložených oboma sporovými stranami, z ktorých vyplývali iné skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku. V ňom pritom súd prvej inštancie klamlivo uviedol, že I.. G. O. ich zastupoval pri rokovaní o práve užívať sporné pozemky, a to i napriek tomu, že od počiatku tvrdili, že uvedenej osobe neudelili žiadne plnomocenstvo a také žalovaný v priebehu konania nepredložil. V tejto súvislosti žalobcovia zopakovali, že vo veci práva prechodu sa snažili dohodnúť ešte s pôvodným žalovaným v 1. rade, avšak bezúspešne, pričom nemali vedomosť, že by mal záujem jemu patriaci pozemok predať. Rovnako mali záujem o dohodu s konateľom žalovaného, avšak i tu narazili na jeho negatívny postoj; žalovaný tak nepreukázal hodnoverným spôsobom ochotu dohodnúť sa s vlastníkmi nehnuteľností v záhradkárskej osade.

16. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal a v rozpore so zisteným skutkovým stavom nereagoval na to, že pozemky boli oplotené a nepriechodné počas celého trvania sporu a tieto zábrany žalovaný účelovo odstránil na jar 2022. Žalobcovia aj ostatní chatári ostali potom v neistote ohľadne toho, či budú môcť nerušene a do kedy prechádzať cez sporné pozemky. Konajúci súd tak obhajoval len práva žalovaného na prechod k jeho nehnuteľnostiam a jeho právo zriaďovať vecné bremená k susedným pozemkom, bez zohľadnenia, že rovnaké práva mali aj oni, pričom mali záujem i plnohodnotne užívať svoje skolaudované stavby a pozemky; týmto postupom súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán a právo na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia tiež podotkli, že aj iní vlastníci nezastavaných pozemkov majú záujem stavať, avšak potrebujú nevyhnutne súhlas žalovaného formou zriadenia vecného bremena prechodu za účelom prístupu k pozemkom, ako aj za účelom vedenia inžinierskych sietí.

17. A napokon, žalobcovia vyčítali konajúcemu súdu, že v napadnutom rozsudku neuviedol v akom rozsahu žalobu zamieta. Nevyhodnotil, že na susedných pozemkoch z ulice Svornosti bolo totožným súdom zriadených niekoľko vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu a prejazdu pre vlastníkov pozemkov a chát v danej lokalite, konanie vedené pod sp. zn. . Hoci poukázal na rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II, č.k. -175, ktorému predchádzalo súdne konanie medzi iným chatárom a žalovaným o totožné právo, skutkový stav v prebiehajúcom konaní bol iný, keďže žalobcovia mali na pozemkoch postavenú riadne skolaudovanú stavbu, a preto boli toho názoru, že splnili všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena v ich prospech; zopakovali pritom, že iný prístup k ich stavbe a pozemkom v danej lokalite ako cez sporné pozemky nemajú. Na uvedenom základe žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel alebo tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný jeho rozsahom, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2023 ( v spojení s ).

20. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené v ustanovení a pokiaľ tieto odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa, možno ho označiť za nepreskúmateľné. Výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo uvedie, za súčasného vysvetlenia a vysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; svoj myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal, tak, aby tieto boli dostatočne preskúmateľné. Vo svojej argumentácii by pritom súd nemal byť nekoherentný, t. j. rozhodnutie by malo byť konzistentné a prezentované argumenty musia podporiť ním prijatý záver. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Len prostredníctvom takého odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu, v ktorom jasne ozrejmí skutkový a právny základ rozhodnutia, sa môže v plnej miere realizovať právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Porušením uvedeného práva sa potom strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov; nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno preto považovať za porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces garantovaný v článku 46 ods. 1 , ako aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v

21. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia, a tým nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

22. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena (in rem) na pozemkoch žalovaného v ich prospech, t.j. v prospech pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ako i stavby záhradnej chatky na pozemku parcela č. XXXX, všetko za primeranú náhradu v sume 114 eur, ktorú mali zaplatiť žalovanému. Súd prvej inštancie podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku žalobu žalobcov zamietol; je zrejmé, že ju zamietol v celosti, t.j. v časti žaloby o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako i žaloby o zaplatenie náhrady za jeho zriadenie. Žalobcovia potom nedôvodne konajúcemu súdu vytýkali nejasnosť rozsahu, v akom ich žalobe nevyhovel.

23. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX a č. XXXX, ako i záhradnej chatky na parcele č. XXXX, kým žalovanému prináleží vlastnícke právo k pozemkom parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. V ďalšom, zaoberajúc sa splnením zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky žalovaného v zmysle ustanovenia , správne konštatoval, že jeho konštituovanie prichádza do úvahy, keď vlastník stavby nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a tento nemôže zabezpečiť inak ako zriadením práva nevyhnutnej cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve osoby odlišnej. Zistiac, že sporné pozemky vo vlastníctve žalovaného predstavujú pozemky priľahlé k stavbe, i pozemkom žalobcov, sústredil sa na preskúmanie toho, či žalobcovia disponujú prístupom k verejnej komunikácii. Vykonaným dokazovaním, konkrétne z legendy pod číslom XX, zapísanej na LV č. XXXX a č. XXXX, vzťahujúcej sa k pozemkom žalovaného, pritom ustálil, že táto informuje o postavenej inžinierskej stavbe, ktorou môže byť cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, z čoho následne dovodil, že na pozemkoch žalovaného sa nachádza účelová pozemná komunikácia s právom všeobecného verejného užívania, na ktorú majú žalobcovia zo svojho pozemku, ako aj zo stavby, zabezpečený prístup, v ktorom im naviac, žalovaný ani nebráni; ich žalobu preto z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu možnosti priameho prístupu k ich stavbe z tejto verejnej účelovej komunikácie (pozemkov žalovaného) ako nedôvodnú zamietol.

24. Odvolací súd musel dať za pravdu žalobcom, že z takto koncipovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, na základe čoho konajúci súd ustálil, že pozemky vo vlastníctve žalovaného spadajú pod definíciu verejnej účelovej komunikácie, resp. účelovej cesty (viď znenie a ); za tú treba v zmysle považovať pozemnú komunikáciu slúžiacu spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch, s tým, že na vydanie rozhodnutia o povolení stavby účelovej cesty platí ustanovenie citovaného zákona. I keď záver o charaktere pozemkov žalovaného konajúci súd opieral o vykonané dokazovanie, z dôkazov, z ktorých ustálil zistený skutkový stav (body 15. až 22.), ním prijatý názor nemožno dovodiť; pokiaľ sa v tejto súvislosti odvolával na prednesy právnych zástupcov strán sporu (viď bod 14.), tieto nemožno považovať za dôkazné prostriedky v zmysle ustanovenia a Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by k otázke charakteru pozemkov žalovaného konajúci súd vykonal nejaké dokazovanie, príp. že by v tomto smere panovala medzi stranami sporu zhoda a súd prvej inštancie uplatnil postup podľa Odvolací súd poukazuje na to, že pôvodný žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že parcela č. XXXX/ X predstavuje úzky chodník, nespĺňajúci klasifikáciu cesty, keď ani jeho šírka nevyhovovala prejazdu motorovými vozidlami, čo pokiaľ išlo o klasifikáciu pozemku, vrátane možností prejazdu cez neho, žalobcovia popierali. V ďalšom namietali tvrdenie žalovaného (pôvodného žalovaného v 2. rade) o tom, že oba jemu patriace pozemky, ktoré sa síce roky využívali ako prístupová cesta, možno považovať za verejne prístupné komunikácie, na ktorých užívanie netreba súhlas ich vlastníka (ide o súkromné pozemky), dodávajúc, že cez pozemky sa dá prejsť osobným motorovým vozidlom. V situácii, keď medzi stranami bola sporná povaha pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, bolo povinnosťou konajúceho súdu sa s touto otázkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadať, a túto ustáliť, a to nielen zužujúcim odkazom na popis legendy 22 vo výpise z LV č. XXXX a č. XXXX, ale i vo väzbe na konkrétne dôkazy, najmä, pokiaľ z týchto dôkazov mal podľa odôvodnenia rozhodnutia vychádzať (viď bod 30.). Hodno podotknúť, že legenda 22 sa evidentne vzťahovala ku skupine inžinierskych stavieb počnúc od cestnej, miestnej a účelovej komunikácie po lesnú a poľnú cestu, chodník, parkovisko a ich súčasti; súd prvej inštancie neozrejmil, na základe akých skutočností a najmä dôkazov vyhodnotil, že pozemky žalovaného napĺňajú definičné znaky práve účelovej cesty (a nie inej inžinierskej stavby) podľa kritérií ; v tomto smere dokonca neskúmal faktický účel ich využívania, vrátane možnosti prejazdu motorovými vozidlami. Treba zdôrazniť, že len skutočnosť, že samotní žalobcovia označili pozemky žalovaného ako komunikáciu, resp. prístupovú cestu, konajúci súd nezbavovala povinnosti označiť dôkazy, vyhodnotením ktorých ustálil, že tieto patria do kategórie účelových ciest v zmysle a v tomto smere opísať i svoju myšlienkovú úvahu.

25. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že tak žalobcovia, ako aj žalovaný, založili do súdneho spisu fotodokumentáciu zachytávajúcu, okrem iného, i sporné pozemky žalovaného. Podľa tejto pozostávajú pozemky z úzkeho pásu chodníka, čiastočne vyšliapaného a čiastočne vytvoreného zrejme z betónových tabúľ, po ktorom je bezpochyby možný prechod peši; je však otázne, či cez tieto pozemky je možný prejazd i osobným alebo nákladným motorovým vozidlom, a teda či tieto skutočne predstavujú účelovú cestu v zmysle ustanovení . Zároveň sa z danej fotodokumentácie javí, že z pozemkov žalovaného parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X je možný prechod na pozemky registra „Q.“ s parcelným č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie G. J., s prístupom na ne z ulice D..

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcov, že záver konajúceho súdu o tom, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k záhradnej chatke v ich bezpodielovom spoluvlastníctve cez pozemky žalovaného, majúce povahu verejnej účelovej komunikácie v zmysle ustanovení , treba považovať za nepreskúmateľný, a tým zatiaľ za nesprávny; pri spornosti charakteru pozemkov žalovaného konajúci súd neuviedol rozhodujúce dôkazy, z nich vyplývajúce skutkové zistenia a nevysvetlil ani myšlienkovú úvahu, na ktorej založil ním prijaté závery, tak, aby ich správnosť bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Jeho rozhodnutie potom v tejto časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

27. I napriek vytknutému nedostatku je však nepochybné, že konajúci súd správne konštatoval, že pokiaľ sa žalobcovia žalobou domáhali zriadenia práva vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného, bolo nevyhnuté, aby preukázali predpoklady stanovené v ; okrem iného, i to, že vecné bremeno je nevyhnutné na prístup k ich stavbe - záhradnej chatke. Zo skutkových tvrdení uvedených žalobcami v žalobe, ako i tých uplatnených počas konania pred súdom prvej inštancie, a napokon i zo znenia žalobného návrhu (petitu) je pritom zrejmé, že zriadenia práva vecného bremena sa domáhali nielen v prospech im patriacej záhradnej chatky, ale i pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX.

28. Vychádzajúc z ustanovenia , ktoré konajúci súd na rozhodnutie o veci správne aplikoval a ku ktorému sa obe procesné strany v priebehu konania vyjadrovali, ako i konštantnej judikatúry, súd nemôže rozsudkom zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch ako upravujú ustanovenia , a to ani vtedy, ak by sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu. Dôvodným je preto, aby súd posudzoval zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty len pre vlastníka stavby, nie však pre vlastníka pozemku, za predpokladu, že prístup k nej nemožno zabezpečiť inak. Pokiaľ potom žalobcovia, okrem požiadavky na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného v prospech ich stavby, vzniesli požiadavku na jeho zriadenie i v prospech ich pozemkov, parcela č. XXXX a č. XXXX, je nepochybné, že táto nemala opodstatnenie v ustanovení , a preto tejto nebolo možné vyhovieť. Za danej situácie, pokiaľ preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov v tejto časti, t.j. v časti zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech ich pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ako nedôvodnú zamietol, i keď z iných dôvodov, rozhodol po právnej stránke správne; zamietnutie žaloby vychádzalo z aplikácie zodpovedajúceho ustanovenia právneho predpisu.

29. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými vozidlami cez pozemok parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X, v prospech vlastníkov pozemkov parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, ako vecne správny podľa potvrdil, a vo zvyšnej časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby, súpisné č. XXXXX, na pozemku parcela č. XXXX, žalobu o náhradu za zriadenie vecného bremena a v časti náhrady trov konania v zmysle zrušil a vec podľa § vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bez toho, aby sa v ďalšom zaoberal posudzovaním správnosti ostatnej odvolacej argumentácie žalobcov vzťahujúcej sa k veci samej. Vychádzal pritom i z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti rozhodnutia ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu prieskumu. V novom konaní sa bude súd prvej inštancie riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle viazaný. Opätovne prejedná žalobu v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby - záhradnej chatky, ako i v časti zaplatenia primeranej náhrady za jeho zriadenie v sume 114 eur. Zameria sa pritom na skúmanie splnenia podmienok pre zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok v zmysle , ktoré boli medzi stranami sporné, a tieto vyhodnotí tak, aby bolo zrejmé, či prístup žalobcov k záhradnej chatke (ne)možno zabezpečiť inak a či (ne)absentujú okolnosti vylučujúce zriadenie takého práva; za také pritom treba považovať možnosť prístupu k stavbe cez pozemok majúci charakter pozemnej komunikácie, na ktorú sa vzťahuje právo všeobecného užívania. V tomto smere, v intenciách skutkových tvrdení žalobcov a procesnej obrany žalovaného, sa bude súd prvej inštancie zaoberať i účelom, na ktorý slúžili a dodnes slúžia pozemky žalovaného, ich charakterom, polohou a možnými prístupmi k nim. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti zriadenia práva cesty cez pozemky žalovaného podľa požiadaviek žalobcov, a to za použitia geometrického plánu, ktorý sa stáva súčasťou výroku jeho rozhodnutia, rozhodne i o primeranej náhrade za jeho konštituovanie; medzi zriadením vecného bremena a zaplatením primeranej náhrady totiž existuje synalagmatický vzťah a ide o nároky vzájomne podmienené (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Konajúci súd svoje rozhodnutie náležite a spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu odôvodní, tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporné a ktoré nie, aké dôkazy súd prvej inštancie vo veci vykonal, ako ich vyhodnotil a na ich základe ustálil skutkový stav, na ktorý následne aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov, vysporiadavajúc sa i s rozhodujúcou argumentáciou sporových strán. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania ( C.s.p, a nasl. ).

30. Na účely ďalšieho postupu vo veci odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby; ide teda o vecné bremeno in rem, späté s vlastníctvom stavby, ktoré sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Jednou z podmienok jeho zriadenia, ktorej overenie prináleží súdu prvej inštancie, je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; tento predpoklad nie je naplnený, ak vlastník stavby má možnosť prístupu k nej, napríklad cez prechod z inej verejnej komunikácie, keďže nie je významné, že prístup cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, by bol pre neho výhodnejší; táto podmienka tiež nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty, a to i pred začatím súdneho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).