Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-33-2025.pdf
PDF · 140.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/33/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: Priemyselný park Chemes, s.r.o., so sídlom 066 01 Humenné, Chemlonská 1, IČO: 36 471 780, zastúpeného: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanej: A. B. C. - C. - D. C. - E. F., so sídlom XXX XX G., H. XX, A.: XXXXXXXX, zastúpenému: JUDr. Radovan Bilý, advokát, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, IČO: 40119203, o zaplatenie 10.965,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/23/2023-799 z 24.3.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa v konaní domáha peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo svojom vlastníctve, nachádzajúcich sa v areáli Priemyselného parku Chemes v Humennom, na ktorých je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovanej využívaná na podnikateľskú činnosť. Nárok sa po viacerých zmenách žaloby týka užívania pozemkov v období od júla 2014 do júna 2017, za ktoré medzi stranami nebola uzavretá nájomná zmluva. Spornou zostala predovšetkým výška obvyklého nájomného ako peňažného ekvivalentu získaného majetkového prospechu.
2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania pod sp. zn. 21C/493/2015 a druhoinštančného konania pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 21C/493/2015.
III. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania vedeného pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/40/2020 v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania pod sp. zn. 21C/23/2023 a druhoinštančného konania vedeného pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 14Co/13/2024 v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podrobnou rekapituláciou predchádzajúceho konania, znaleckého dokazovania a výsledkov zisťovania výšky nájomného v iných lokalitách po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú nasledujúce rozhodujúce skutkové a právne závery:
3.1. Žaloba bola podaná 1.12.2014 pôvodne o zaplatenie 2.424,08 eur s príslušenstvom; konanie sa viedlo pod sp. zn. 21C/117/2015. Žalobca tvrdil, že žalovaná užíva jeho pozemky v katastrálnom území G. bez platného nájomného vzťahu. Po čiastočnom uznaní uplatneného nároku žalovanou bol rozsudkom pre uznanie Okresného súdu Humenné z 5.5.2015, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/117/2015 a právoplatným 23.6.2015, priznaný žalobcovi nárok v sume 689,68 eur s príslušenstvom a zostávajúca časť veci bola vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 21C/493/2015.
3.2. Uznesením Okresného súdu Humenné z 9.6.2016, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/493/2015, bolo po čiastočnom plnení žalovanej zastavené konanie o istine 516,- eur a bola pripustená zmena žaloby. Uznesením Okresného súdu Humenné z 5.9.2017, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/493/2015, súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby v nadväznosti na rozšírenie uplatneného obdobia. Žalobca vtedy uplatnil istinu 10.965,60 eur s jednotlivými úrokmi z omeškania špecifikovanými vo výroku o pripustení zmeny žaloby. Podaním z 21.8.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 581,40 eur a úrokov z omeškania 158,69 eur, ktoré žalovaná podľa oznámenia z 20.8.2018 uhradila. V tejto časti bolo konanie zastavené.
3.3. Za preukázané súd považoval, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/XX s výmerou 613 m2 a parc. č. XXXX/XXX s výmerou 471 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., v celkovej výmere 1 084 m2. Na uvedených pozemkoch stojí stavba súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Strany boli pôvodne v nájomnom vzťahu, ktorý bol ukončený výpoveďou žalobcu, pričom nová nájomná zmluva uzavretá nebola. Žalovaná pozemky naďalej užívala a poskytovala žalobcovi platby zodpovedajúce predchádzajúcej dohodnutej úrovni nájomného. Základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi stranami sporný, sporná bola výška peňažnej náhrady.
3.4. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie č. k. 21C/493/2015-255 z 25.7.2017 v spojení s uznesením č. k. 21C/493/2015-298 z 11.9.2017, ktorými bolo na návrhy oboch sporových strán nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec A. I. F. vypracoval znalecký posudok č. 55/2017 z 19.11.2017, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nájmu porovnávacou aj výpočtovou metódou. Výpočtová metóda poskytla hodnotu 1,339 eur/m2 ročne bez DPH, porovnávacia metóda hodnotu 2,807 eur/m2 ročne bez DPH.
3.5. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 21C/493/2015-400 z 25.9.2018 žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Pri určení výšky majetkového prospechu vychádzal z výpočtovej metódy použitej znalcom A. I. F., keď porovnávací súbor pozostávajúci z nájomných vzťahov v samotnom areáli žalobcu nepovažoval za výsledok pôsobenia riadneho trhového mechanizmu. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 14Co/9/2019-514 zo 4.6.2019 zamietajúci výrok potvrdil.
3.6. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 na dovolanie žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 4.6.2019, sp. zn. 14Co/9/2019, a rozsudok Okresného súdu Humenné z 25.9.2018, sp. zn. 21C/493/2015, v dovolacím súdom vymedzenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zrušenie sa netýkalo právoplatne zastavenej časti konania ani výroku o trovách skoršej samostatne skončenej veci vedenej pod sp. zn. 21C/117/2015.
3.7. V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 dovolací súd uzavrel, že pri zisťovaní obvyklého nájomného sa nemožno obmedziť na nájomné vzťahy v uzavretom areáli žalobcu. V bode 25. odôvodnenia uložil prihliadať na reálne hladiny nájomného v iných priemyselných parkoch v danom mieste a pri nedostatku porovnateľných parkov zisťovať pomery v širšom regióne, predovšetkým v porovnateľných okresných mestách. Použitie porovnávacej metódy označil za vylúčené iba pri nemožnosti obstarať potrebné skutkové zistenia alebo pri možnosti ich obstarania len s nepomernými ťažkosťami.
3.8. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie vyžiadaním údajov od miest, obcí a subjektov pôsobiacich v priemyselných parkoch na východnom Slovensku. Okresný súd Humenné následne rozsudkom č. k. 21C/23/2023-704 z 27.10.2023 žalobe v zostávajúcej časti vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.9. Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024 vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné a vnútorne rozporné odôvodnenie, keď napriek vysloveným pochybnostiam o použiteľnosti získaných porovnávacích údajov žalobe vyhovel bez určenia, z ktorých konkrétnych dôkazov, a ktorým hodnotiacim postupom vyvodil dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy. Uložil mu vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť podľa § 191 ods. 1 CSP, uviesť zrozumiteľné skutkové závery a rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP a súčasne pripomenul viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu.
3.10. V teraz napadnutom rozsudku súd prvej inštancie rekapituloval výsledky zisťovania cenových hladín v regióne. Vo vzťahu k Priemyselnému parku Guttmanovo v Humennom uviedol, že v rozhodnom období nebola uzavretá nájomná zmluva a oznámená neskoršia sadzba predstavovala 0,50 eur/m2 ročne. Pri Priemyselnom parku Ferovo vo Vranove nad Topľou okresný súd konštatoval absenciu zmluvy v rozhodnom období a údaj o sadzbe 0,15 eur/m2 ročne. Pri meste Medzilaborce konštatoval absenciu zmluvy z rokov 2014 až 2017 a cenu 0,33 eur/m2 ročne pre II. pásmo podľa tamojších pravidiel.
3.11. Pokiaľ ide o mesto Snina, súd prvej inštancie poukázal na členenie minimálnych sadzieb nájomného podľa spôsobu užívania pozemku a mestskej zóny a na oznámenie mesta, že v rozhodnom období nemalo uzavretú nájomnú zmluvu na pozemok s nájomcom, ktorý by bol zároveň vlastníkom budovy stojacej na prenajatom pozemku. Súd prvej inštancie z odpovede mesta nevyvodil existenciu kvalitatívne porovnateľného nájomného vzťahu v priemyselnom parku.
3.12. V súvislosti s priemyselným areálom v Strážskom súd uviedol, že vyžiadaná odpoveď nepreukázala existenciu nájomnej zmluvy z rozhodného obdobia. Pri Priemyselnom parku Kechnec poukázal na majetkový model, pri ktorom investori spravidla nadobúdajú pozemky do vlastníctva, nie do nájmu. Obec D. podľa okresného súdu v rozhodnom období nemala zmluvy potrebného druhu.
3.13. Pri meste Stropkov súd prvej inštancie uviedol, že boli zaslané sadzby nájomného za nebytové priestory a pozemky, aktualizované v roku 2023, pričom pripojené zmluvy kvalifikoval ako zmluvy o prenájme nebytových priestorov spolu s pozemkami. Neprijal záver o existencii samostatnej porovnateľnej výšky nájomného za pozemok na priemyselné využitie z rozhodného obdobia.
3.14. Vo vzťahu k mestu Prešov prvoinštančný súd konštatoval predloženie prehľadov nájomného podľa miestnych častí a ulíc, ako aj nájomnej zmluvy z augusta 2017, v ktorej nájomcom vystupoval vlastník stavby nachádzajúcej sa na pozemku mesta. Údaj z uvedenej zmluvy nepovažoval za využiteľný z dôvodu jeho časového zaradenia mimo uplatneného obdobia. Súčasne zdôraznil odlišnú hospodársku úroveň Prešova ako krajského mesta oproti Humennému, z ktorej vyvodil neporovnateľnosť nájomného trhu.
3.15. Podľa súdu prvej inštancie takto doplnené dokazovanie nevytvorilo súbor najmenej troch nájomných zmlúv spôsobilých na použitie porovnávacej metódy podľa prílohy č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. Za rozhodujúce kvalitatívne podmienky obdobnosti považoval, aby vlastník pozemku a vlastník stavby boli rozdielnymi subjektmi, aby išlo o totožné rozhodné obdobie a aby prenajímateľ mal obdobné monopolné postavenie v priemyselnom parku ako žalobca. Keďže podľa okresného súdu takéto podmienky získané údaje nesplnili, označil porovnávaciu metódu za nepoužiteľnú.
3.16. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa jeho názoru obvyklé nájomné musí zodpovedať cene vytvorenej pri slobodnom strete ponuky a dopytu. Nájomné zmluvy predložené pôvodne žalobcom, konkrétne dodatky k nájomným zmluvám uzatvoreným so spoločnosťou Andritz Slovakia, s.r.o. a doplnok k nájomnej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Nexis Fibers, a.s., podľa neho takúto podmienku nesplnili, pretože žalobca vystupoval v každom z týchto vzťahov ako jediný vlastník pozemkov pod stavbami iných vlastníkov a mohol podstatne ovplyvňovať výšku požadovaného nájomného.
3.17. Na podporu záveru o deformácii nájomného trhu okresný súd uviedol pôvodnú výšku nájomného dohodnutého v rokoch 2010 až 2013, ktorá sa podľa jeho zistenia pohybovala približne od 0,199 eur do 0,2176 eur/m2 ročne bez DPH. Po vypovedaní nájomného vzťahu žalobcom listom zo 7.2.2014 nasledoval návrh novej zmluvy doručený žalovanej 3. júna 2014 s cenou 10 eur/m2 ročne bez DPH; následne žalobca vyúčtoval užívanie pozemkov podľa sadzby 4 eur/m2 ročne bez DPH. Okresný súd hodnotil takýto nárast ako dôsledok nerovnovážneho postavenia strán, nie ako výsledok všeobecného vývoja nájomného na trhu.
3.18. Pri právnom posúdení súd prvej inštancie poukázal na § 451, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka, pričom uzavrel, že výška obohatenia nezodpovedá jednostranne fakturovanej cene 4 eur/ m2 ročne bez DPH. Pri absencii podľa jeho názoru použiteľných komparátorov považoval za správne vychádzať z výpočtovej hodnoty 1,339 eur/m2 ročne bez DPH stanovenej znaleckým posudkom A. I. F. č. 55/2017 z 19. novembra 2017.
3.19. Pri celkovej výmere 1 084 m2 okresný súd určil náhradu pri použití výpočtovej hodnoty na 120,96 eur mesačne bez DPH, resp. 145,15 eur s DPH. Za 36 mesiacov, teda od júla 2014 do júna 2017, vyčíslil náhradu na 5.225,40 eur s DPH. Konštatoval, že žalovaná túto sumu žalobcovi poskytla, čo vyplýva z bankových dokladov o úhradách z 29.9.2015 a z 20.8. 2018 a z čiastočného späťvzatia žaloby z 21.8.2018. Vzhľadom na uvedené považoval ďalší žalovaný nárok za nedôvodný.
3.20. V bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd ešte uviedol, že ak by sa použila porovnávacia metóda podľa pôvodných zmlúv predložených žalobcom, znalecký posudok č. 55/2017 z 19.11.2017 poskytuje sadzbu 2,807 eur/m2 ročne bez DPH, ktorá je tiež nižšia než žalobcom fakturované 4 eur/m2 ročne bez DPH. Súčasne uviedol, že po oboznámení sa s ďalšími listinnými dôkazmi strany nenavrhli ďalšie dokazovanie, a preto súd dokazovanie ukončil.
3.21. O trovách pôvodnej fázy konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä čiastočné plnenie žalovanej počas konania, čiastočné späťvzatie žaloby a skutočnosť, že výška peňažnej náhrady bola predmetom znaleckého dokazovania nariadeného na návrhy oboch strán. Pri neskoršom prvoinštančnom konaní a súvisiacom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/13/2024, ako aj pri dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/40/2020, vychádzal zo zásady konečného úspechu žalovanej podľa § 255 CSP a dôvody na výnimočné nepriznanie náhrady trov už nezistil.
4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie proti všetkým výrokom. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd podľa § 390 CSP vo veci sám rozhodol a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4.1. Žalobca predovšetkým namietal, že zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024 smerovalo iba k odstráneniu nedostatočného odôvodnenia skoršieho vyhovujúceho rozsudku. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie prekročil rámec záväzného pokynu, keď namiesto doplnenia hodnotenia dôkazov zmenil aj samotný výsledok konania a žalobu zamietol.
4.2. Žalobca ďalej namietal nesprávnu interpretáciu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022. Zdôraznil, že pri nedostatku porovnateľných nájomných vzťahov v Humennom možno zohľadniť reálne hladiny nájomného v širšom regióne, a preto podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vylúčil odpovede subjektov pôsobiacich v mestách Prešov, Stropkov a Snina.
4.3. Podľa odvolateľa boli rozhodné sadzby za zastavané pozemky v Prešove 4,70 eura/m2 ročne, v Stropkove 4,23 eur/m2 ročne a v Snine 4,50 eur/m2 ročne. Žalobca tvrdil, že ide o rovnaký druh pozemkov určených na priemyselné využitie a že všetky uvedené hodnoty presahujú uplatnenú sadzbu 4 eur/m2 ročne. Odvolateľ považoval za nepreskúmateľné, prečo okresný súd na tieto údaje neprihliadol.
4.4. Žalobca zároveň uviedol, že pojem priemyselný park netreba vykladať iba ako súvisle oplotený priemyselný areál, ale podľa jeho názoru postačuje funkčne určená priemyselná zóna v rámci mesta. Pri ďalších lokalitách s nízkymi oznamovanými sadzbami upozornil na osobitné necenové plnenia alebo
investičné záväzky nájomcov. Namietal tiež, že rozhodnutie českého súdu, na ktoré odkázal okresný súd, nie je záväznou rozhodovacou praxou slovenského dovolacieho súdu.
4.5. Vo vzťahu k trovám konania žalobca poukázal na rozhodovaciu prax pri nárokoch, ktorých výška závisí od znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu, a vyvodzoval svoj úspech z preukázaného základu bezdôvodného obohatenia. Namietal vzájomnú rozpornosť výrokov II. a IV. a nesprávnosť výroku III. s tým, že v dovolacom konaní skončenom uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 bol úspešný žalobca.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu z 19.5.2025 navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastávala názor, že okresný súd postupoval v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, pretože regionálnym zisťovaním sa nepodarilo obstarať najmenej tri porovnateľné nájomné zmluvy. Za nevyhnutné podmienky obdobnosti naďalej považovala odlišnosť vlastníkov pozemku a stavby, totožné časové obdobie a jediného vlastníka pozemkov v priemyselnom areáli. Zároveň poukázala na plnenia uskutočnené podľa výpočtovej hodnoty zo znaleckého posudku A. I. F. č. 55/2017 z 19.11.2017.
6. V ďalších vzájomne doručovaných podaniach v rámci odvolacieho konania strany zotrvali na svojich stanoviskách.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach rozsahu podaného odvolania (§ 379 CSP) a uplatnených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím na vady uvedené v § 380 ods. 2 CSP. Vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože na rozhodnutie nebolo nevyhnutné opakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.
8. Pre právne posúdenie veci je podľa odvolacieho súdu podstatné ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
12. V predmetnom spore nebol sporný skutkový základ bezdôvodného obohatenia, ale existencia ďalšieho neuspokojeného peňažného nároku nad rozsah plnení už poskytnutých žalovanou.
13. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).
14. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odsek 3).
15. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025).
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dostatočným a vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle § 387 CSP odkazuje a na zdôraznenie správnosti tam uvedených záverov dodáva:
17. K odvolacej námietke, podľa ktorej okresný súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku nemohol meniť svoj meritórny záver, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024 bol rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 21C/23/2023-704 z 27.10.2023 zrušený. Jeho výrok, ktorým žalobe vyhovel tak nemohol predstavovať procesne záväzný výsledok ďalšieho konania nasledujúceho po zrušení. Pokyn odvolacieho súdu smeroval k opätovnému vyhodnoteniu dôkazov a prijatiu preskúmateľného skutkového a právneho záveru, nie k zachovaniu už zrušeného vyhovujúceho výroku.
18. Uvedený záver vyplýva priamo z bodu 30. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024, v ktorom bolo rozhodnutie o prípadnej výške povinnosti žalovanej výslovne viazané na skutkový záver, aký bude prijatý o obvyklej cene užívania predmetných pozemkov. Ak teda súd prvej inštancie po vyhodnotení existujúceho dôkazného materiálu dospel k záveru, že žalobca výšku ďalšieho uplatneného nároku nepreukázal, samotná zmena výsledku oproti skoršiemu, zrušenému rozsudku nepredstavuje nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu.
19. Pri posúdení námietky nesprávneho výkladu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 odvolací súd považuje za potrebné odlíšiť otázku všeobecných právnych kritérií porovnateľnosti nájomných vzťahov od otázky, či listiny získané súdom v tejto konkrétnej veci poskytujú dostatočný dôkaz o obvyklej výške nájomného. Tieto otázky nemožno stotožniť.
20. Žalobca dôvodne namieta nesprávnosť výkladu, podľa ktorého by pre použitie každej porovnávacej transakcie museli kumulatívne existovať tri vlastnosti uvedené okresným súdom v bodoch 21., 22. a 35. napadnutého rozsudku. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 taká podmienka ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva. Rozdielne vlastnícke usporiadanie pozemku a stavby a časová blízkosť nájmu sú okolnosťami významnými pre odborné posúdenie podobnosti, nie však bezvýhradnými podmienkami vylučujúcimi z porovnania akúkoľvek inú nájomnú transakciu.
21. Rovnako nemožno vyžadovať, aby porovnávaný prenajímateľ bol v monopolnom postavení. Takáto požiadavka by zrejme odporovala účelu uvedeného dovolacieho rozhodnutia, ktorým bolo uložené preskúmať obvyklé nájomné na externom trhu, aby sa nepreberali bez korekcie ceny potenciálne ovplyvnené postavením žalobcu ako jediného vlastníka pozemkov pod stavbami v jeho areáli. Nesprávny je podľa odvolacieho súdu vo všeobecnosti aj záver, že údaj získaný z mesta Prešov je vylúčený už preto, že ide o krajské mesto. Rozdiely polohy a hospodárskej úrovne lokality možno zohľadniť v odbornom porovnaní, avšak automatické vylúčenie podľa administratívneho statusu mesta z právnej úpravy nevyplýva.
22. Uvedené čiastkové nedostatky právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie však samy osebe neodôvodňujú zmenu zamietajúceho výroku. Z prílohy č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že porovnávacia metóda predstavuje transakčný spôsob zisťovania hodnoty na základe súboru najmenej troch identifikovateľných porovnávacích jednotiek. Porovnávanie sa vykonáva na mernú jednotku, pri zohľadnení odlišností ekonomických, polohových a fyzických okolností. Získanie samostatných sadzieb z troch miest preto nie je rovnocenné zisteniu troch porovnateľných trhových cien nájmu príslušného druhu pozemku.
23. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal konkrétnou námietkou žalobcu uvedenou v bodoch 7. až 12. odvolania, podľa ktorej už z údajov poskytnutých mestami Prešov, Stropkov a Snina vyplýva dôvodnosť jednotkovej ceny 4 eur/m2 ročne bez DPH. Pre posúdenie tejto námietky je podľa odvolacieho súdu určujúce, či žalobcom označené sumy predstavujú ceny skutočne dohodnutých nájomných vzťahov k pozemkom funkčne a ekonomicky porovnateľným s pozemkami registra C KN parc. č. 5006/96 a
5006/159 v k. ú. G., a nie iba všeobecné cenové údaje, minimálne sadzby alebo nájomné za iný predmet plnenia.
24. Pokiaľ žalobca označil ako porovnávací údaj mesto Prešov a sadzbu 4,70 eur/m2 ročne, tu treba rozlišovať medzi odbornými cenovými podkladmi zaslanými spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o., listom č. HRU-0037/1477/N/2023-PR z 27.7.2023 a konkrétnymi nájomnými zmluvami. Uvedená spoločnosť oznámila, že zaslané výšky nájomného k pozemkom vo vlastníctve Mesta Prešov boli stanovené znalcom a slúžili ako podklad pre minimálne nájomné. Výška konečného nájomného mohla byť ovplyvnená výsledkom obchodnej verejnej súťaže. Z tohto oznámenia nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že každá z uvedených sadzieb bola skutočne dohodnutou cenou nájmu v porovnateľnom priemyselnom vzťahu.
25. Predložené elaboráty A. J. K., označené ako „Stanovenie výšky nájomného za pozemky vo vlastníctve mesta Prešov“ z 26. júna 2014 (pre obdobie júl až december 2014) a z 15.2.2016 (pre obdobie marec až jún 2016), vychádzajú z hodnotových podkladov o pozemkoch a stanovujú sadzby prostredníctvom oceňovacieho postupu. Nejde teda o identifikovaný súbor nájomných zmlúv, z ktorých by bola prevzatá reálna hladina nájomného za porovnateľné pozemky v priemyselnom areáli. Ich dôkazná vypovedacia hodnota k meritu tohto sporu je preto odlišná od porovnávacích trhových transakcií požadovaných podľa bodu 25. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022.
26. Nájomná zmluva č. 24/2017 uzatvorená medzi Mestom Prešov a fyzickou osobou – vlastníčkou garáže – sa týka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX s výmerou 20 m2 v k. ú. E., bola uzatvorená za účelom majetkovoprávneho usporiadania užívania pozemku pod garážou na Ul. L.. Ide teda o nájom pozemku v zastavanom území mesta v súvislosti s individuálnou garážou, nie o nájom pozemku určeného na výrobnú alebo inú priemyselnú podnikateľskú činnosť. Odlišnosť sa prejavuje nielen vo výmere 20 m2 oproti 1 084 m2, ale aj v účele využitia a ekonomickej povahe predmetu nájmu. Preto nemožno prisvedčiť odvolacej námietke, že samotná skutočnosť evidencie pozemku ako zastavanej plochy preukazuje jeho porovnateľnosť s predmetom sporu.
27. Na tomto posúdení nič podstatné nemení, že zmluva č. 24/2017 bola uzavretá v roku 2017, teda v časovej blízkosti súdeného obdobia. Odvolací súd je toho názoru, že účelová a ekonomická odlišnosť konkrétneho nájmu neumožňuje bez príslušného odborného porovnania odvodiť z tohto vzťahu nájomné za priemyselne využívaný pozemok. Ani tento dôkaz preto podľa odvolacieho súdu nepreukazuje žalobcom uvádzanú obvyklú cenu 4 eur/m2 ročne bez DPH.
28. Pokiaľ ide o údaje z mesta Stropkov, žalobcom označená sadzba 4,23 eur/m2 ročne vyplýva z čl. 3 ods. 2 cenníka nájomného za prenájom nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve Mesta Stropkov, ktorý je podľa svojho označenia aktualizovaný o infláciu a používaný od 1. januára 2023. Predmetná suma predstavuje minimálnu sadzbu nájomného za pozemky v II. pásme podľa cenníka, nie identifikovanú jednotkovú cenu z nájomnej transakcie z obdobia júl 2014 až jún 2017. Bez údajov umožňujúcich časové a vecné priradenie ju nemožno považovať za samostatný dôkaz obvyklej trhovej ceny v uplatnenom období.
29. Mesto Stropkov e-mailom z 1.8.2023 zároveň predložilo dve nájomné zmluvy týkajúce sa hnedého priemyselného parku na Hviezdoslavovej ulici. Pokiaľ by sa pri hodnotení odvolacej námietky vychádzalo z obsahu predloženej zmluvy medzi Mestom Stropkov a spoločnosťou IP Connector Technology, s.r.o., v ktorej je uvedený aj samostatný nájom pozemku s výmerou 110 m2 pri jednotkovej sadzbe 3,32 eur/m2 ročne a nájomný vzťah zasahujúci do rokov 2015 až 2017, ani takýto údaj nie je potvrdením žalobcom tvrdenej sadzby 4,23 eur/m2 ročne. Navyše, aj pri akceptácii tohto zistenia by išlo nanajvýš o jeden externý nájomný vzťah použiteľný ako východiskový údaj pre ďalšie odborné porovnanie, nie o vykonanú porovnávaciu metódu resp. o dôkaz pre stanovenie výšky nájmu 4 eur/m2 ročne za pozemky žalobcu.
30. Ďalšia nájomná zmluva uzatvorená medzi Mestom Stropkov a Stanislavom Potomom PS, týkajúca sa výrobnej haly a pozemkov v priemyselnom areáli, síce zahŕňa samostatne uvedené pozemky s výmerou 1 320 m2 mimo podlahovej plochy prenajatých nebytových priestorov, avšak podľa čl. 5 ods. 3 uvedenej zmluvy je nájomné za pozemky zahrnuté do nájomného za nebytové priestory. Zmluva teda neobsahuje samostatne vyčíslenú jednotkovú cenu nájmu pozemkov a bez ďalšieho rozdelenia zjednaného plnenia neposkytuje cenový údaj použiteľný na priame porovnanie so súdeným nárokom.
31. Pri meste Snina žalobcom označená sadzba 4,50 eur/m2 ročne nepredstavuje cenu uvedenú v predložených dvoch nájomných zmluvách. Mesto C. v odpovedi č. 22196/3782/2023/SMaS/Ch z 25.7.2023 oznámilo minimálne sadzby podľa všeobecne záväzného nariadenia č. 109/2011, rozčlenené podľa spôsobu užívania a jednotlivých zón. Pri pozemkoch pre výrobne, dielne a obdobné využitie boli uvedené sadzby 2,70, 2,30 a 1,70 eur/m2 ročne. Ak sa na pozemku nachádza stavba, sadzba za zastavanú plochu sa zvyšuje o 50 %. Mesto súčasne výslovne uviedlo, že oznámené ceny sú s DPH. Bez určenia konkrétnej tarifnej kategórie, polohy a daňového režimu nemožno z týchto údajov bezpečne odvodiť žalobcom požadovanú porovnateľnú cenu 4 eur/m2 ročne bez DPH.
32. Nájomná zmluva Mesta Snina č. 49/2015/Pr. z roku 2015 bola uzatvorená so spoločnosťou NOTAX CONSULTING, spol. s r.o., a týkala sa spoluvlastníckeho podielu mesta na pozemku registra C KN parc. č. 501/1, zodpovedajúceho výmere 196,33 m2. Predmet nájmu slúžil na prístup a používanie zadných vstupov polyfunkčnej budovy umiestnenej na iných parcelách, pričom dohodnuté ročné nájomné predstavovalo 589 eur, t. j. 3 eur/m2 ročne. Tým nie je preukázaná žalobcom tvrdená sadzba 4,50 eur/ m2 ročne ani priemyselná povaha nájomného vzťahu.
33. Nájomná zmluva Mesta Snina č. 08/2015/Pr. z roku 2015 sa týkala časti pozemku registra C KN parc. č. 37/97 s výmerou 20 m2, prenajatej na zriadenie vstupu do predajne potravín. Ročné nájomné bolo dohodnuté vo výške 60,- eur, t.j. 3 eur / m2 ročne. Aj pri tomto zmluvnom vzťahu ide o drobnú prístupovú plochu k obchodnej prevádzke, nie o nájom pozemku funkčne určeného na priemyselnú výrobu. Dve uvedené zmluvy navyše vychádzajú z cien stanovených podľa príslušného predpisu prijatého mestom, takže nepreukazujú nezávislý výsledok porovnateľného trhového vyjednávania.
34. Z uvedených dôvodov námietka žalobcu, že údaje z miest Prešov, Stropkov a Snina predstavujú tri porovnateľné ceny prevyšujúce 4 eur/m2 ročne, neobstojí. Označené sumy pochádzajú z rozdielnych zdrojov a nevyjadrujú tri porovnateľné skutočne dohodnuté ceny za užívanie pozemkov rovnakého alebo dostatočne podobného hospodárskeho určenia. Predložené nájomné zmluvy sa týkajú odlišných predmetov a účelov užívania, pričom niektoré neobsahujú osobitnú cenu užívania pozemku. Samotné administratívne určenie druhu parcely ako zastavanej plochy takúto porovnateľnosť nenahrádza.
35. Nedôvodná je aj odvolacia námietka, podľa ktorej okresný súd nezohľadnil širší význam pojmu priemyselný park. Predmetom posúdenia zo strany súdu totiž nie je, či porovnávaný pozemok leží v oplotenom areáli alebo v širšej priemyselnej zóne. Rozhodujúce je jeho skutočné hospodárske určenie a druh užívania, poloha, funkčné väzby na podnikateľský objekt, výmera, vybavenosť a obdobné okolnosti vplývajúce na cenu. Uvedený prístup nevyžaduje formálne označenie lokality ako priemyselného parku, zároveň však nepripúšťa považovať za porovnateľný každý nájom zastavanej plochy bez ohľadu na účel užívania.
36. Pokiaľ žalobca namieta, že okresný súd mal vychádzať z vyšších sadzieb a ignoroval údaje s nižšími cenami z iných miest, odvolací súd konštatuje, že ani údaj o výške nájomného z Priemyselného parku Guttmanovo v Humennom, Priemyselného parku Ferovo vo Vranove nad Topľou alebo z mesta Medzilaborce nemožno mechanicky použiť na určenie hodnoty sporného užívania. Okresný súd zodpovedajúce údaje v bode 18. odôvodnenia rozsudku reprodukoval a rozlíšil ich časovú a vecnú obmedzenosť. Ak odvolateľ pri niektorých uvádza existenciu investičných, či iných necenových plnení, uvedené opäť potvrdzuje potrebu odborne hodnotiť celý ekonomický obsah predloženej zmluvy, nie vyberať izolovanú jednotkovú sadzbu.
37. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodný záver žalobcu, že obvyklé nájomné 4 eur/m2 ročne bez DPH bolo preukázané samotným porovnaním troch označených čísel. Hoci okresný súd pri formovaní podmienok obdobnosti zvolil neprípustne rigidný prístup, výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú bez ďalšieho odborného vyhodnotenia získaných podkladov prijať záver o výške ďalšieho bezdôvodného obohatenia nad plnenie, ktoré už žalovaná poskytla. Nemožno pritom zamieňať podklad použiteľný na odborné porovnanie s výsledkom porovnávacej metódy. Podľa odvolacieho súdu je preto rozhodujúce, že dokazovanie vyžadujúce zistenie obvyklého nájomného za konkrétny pozemok bolo na pôvodné návrhy strán vykonané znaleckým posudkom A. I. F. č. 55/2017 z 19.11.2017 a po zrušení
predchádzajúcich rozhodnutí Najvyšším súdom SR ďalšie regionálne podklady zabezpečil súd prvej inštancie. Napriek znalosti ich obsahu a vzájomných rozdielov žalobca nenavrhol doplnenie pôvodného znaleckého posudku, ďalšie znalecké dokazovanie ani odborné vyjadrenie k porovnateľnosti transakcií z Prešova, Stropkova a Sniny. Súd prvej inštancie k tomu v bode 19. napadnutého rozsudku uviedol, že strany už ďalšie dôkazné návrhy nemali, čo aj vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní.
38. Takýto procesný stav je významný z hľadiska uplatnenia prejednacej zásady a pravidiel dokazovania. Podľa § 185 CSP je dokazovanie v sporovom konaní primárne podmienené dôkaznými návrhmi strán, pričom zákonné výnimky z tejto zásady nepredstavujú všeobecné oprávnenie súdu vyhľadávať dôkazy o výške súkromnoprávneho nároku namiesto procesne nečinnej strany. Podľa § 206 CSP sa odborné vyjadrenie vyžiada na návrh a podľa § 207 ods. 1 CSP sa znalecké dokazovanie nariaďuje na návrh pri splnení zákonných podmienok. Procesná zodpovednosť za preukázanie ďalšej žalovanej sumy zaťažovala žalobcu.
39. Súd prvej inštancie ani odvolací súd nemohol za absencie príslušného procesného návrhu nahradiť chýbajúcu dôkaznú iniciatívu žalobcu tým, že by z úradnej povinnosti ustanovil znalca, formuloval nové otázky na odborné korekcie jednotlivých nájomných cien a na tomto základe vytváral nový dôkaz o výške peňažnej pohľadávky.
40. Odvolacia námietka týkajúca sa odkazu okresného súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR nezakladá dôvodnosť odvolania. Žalobca správne uvádza, že rozhodnutia súdov iných štátov nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu Slovenskej republiky. Uvedené napokon zdôraznil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022. Záver odvolacieho súdu o nepreukázaní ďalšieho žalovaného nároku však nie je založený na odkazovanom právnom názore českého súdu, a preto ani táto odvolacia námietka nemôže privodiť zmenu rozsudku.
41. Z vykonaného dokazovania, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi za rozhodné obdobie sumu 5.225,40 eur, ktorú súd prvej inštancie vyčíslil na základe znaleckého posudku A. I. F. č. 55/2017 z 19.11.2017 pri výpočtovej hodnote 1,339 eur/m2 ročne bez DPH. Odvolací súd nepovažuje za potrebné prijať všeobecný záver o výlučnej prípustnosti výpočtovej metódy v danom type sporu, keďže pre konštatovanie vecnej správnosti rozsudku postačuje, že žalobca nepreukázal ďalšiu splatnú pohľadávku nad rozsah už poskytnutého plnenia. Za takých okolností je zamietajúci výrok rozsudku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
42. Pokiaľ ide o odvolacie námietky smerujúce proti výrokom II. až IV. napadnutého rozsudku, žalobca tieto odôvodnil jednak tvrdením o svojom procesnom úspechu čo do základu nároku, jednak tvrdenou vzájomnou rozpornosťou rozhodnutia o trovách jednotlivých konaní a napokon tým, že v dovolacom konaní bol procesne úspešný.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP sa náhrada trov konania priznáva podľa pomeru úspechu vo veci; podľa § 256 ods. 1 CSP sa pri zastavení konania zohľadňuje procesné zavinenie jeho zastavenia. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozhodovanie o trovách preto vyžaduje vyhodnotenie nielen konečného rozsudku, ale pri aplikácii osobitných ustanovení aj relevantného procesného priebehu a dôvodov čiastočného zastavenia konania.
44. Žalobca síce dôvodne vychádza z toho, že pri nároku, ktorého presná výška závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, nemusí byť plný úspech čo do základu bezvýznamný pre rozhodnutie o trovách. V prejednávanej veci však nemožno bez ďalšieho vyvodiť žalobcov plný procesný úspech iba z existencie bezdôvodného obohatenia, ktorej základ žalovaná ani nepopierala. Žalovaná v priebehu konania poskytla plnenia, v dôsledku ktorých žalobca v príslušnej časti vzal žalobu späť. V zostávajúcom predmetne prejednávanom nároku na ďalšie peňažné plnenie žalobca nebol úspešný. Odlišnosť medzi základom právneho vzťahu a procesným výsledkom zostávajúcej žaloby je pritom pre aplikáciu § 255 CSP rozhodujúca.
45. K námietke proti výroku II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že okresný súd konkrétne označil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých pri pôvodnej fáze konania vedeného pod sp. zn. 21C/493/2015 a pri nadväzujúcom odvolacom konaní postupoval podľa § 257 CSP. Význam mala
najmä kombinácia čiastočných úhrad počas procesu, následných späťvzatí žaloby a potreby odborného zisťovania výšky náhrady. S ohľadom na mimoriadny procesný vývoj predmetného sporu nemožno považovať nepriznanie náhrady trov ani jednej strane za neprimerané. Žalobca neuvádza takú konkrétnu okolnosť, ktorá by vyvracala výnimočný charakter súdom zohľadnených skutočností.
46. Pokiaľ ide o výrok III., žalobca správne poukazuje na to, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2020 z 30.11.2022 bolo vyhovené jeho dovolaniu a došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí v relevantnom rozsahu. Samotný procesný úspech v mimoriadnom opravnom prostriedku však neznamená, že pri neskoršom konečnom rozhodnutí o trovách dovolacieho konania je súd povinný priznať náhradu trov dovolateľovi bez ohľadu na výsledok sporu.
47. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I.ÚS/453/2019 z 19.11.2019 vyslovil prípustnosť osobitného hodnotenia úspechu v dovolacej fáze konania. Z uvedeného rozhodnutia však nevyplýva povinnosť takto postupovať v každom prípade. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 2Obdo/7/2026 z 28.5.2026 s poukazom na uznesenie sp. zn. 6CdoPr/4/2025 z 27.5.2025 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/49/2026 z 29.1.2026 výslovne potvrdil, že pri trovách dovolacieho konania je za okolností konkrétnej veci akceptovateľné vychádzať tak z úspechu v dovolacom konaní, ako aj z konečného výsledku celého sporu.
48. V prejednávanom spore dovolanie žalobcu podané proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/9/2019-514 zo 4.6.2019 viedlo k doplneniu skutkového základu podľa pokynov dovolacieho súdu. Konečné meritórne rozhodnutie však žalobcovi ďalšie plnenie nepriznalo. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania preto okresný súd mohol zohľadniť konečný úspech žalovanej. Takýto postup je v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP a neznamená popretie skutočnosti, že žalobca uspel v samotnom dovolacom konaní.
49. Námietka vzájomnej rozpornosti výrokov II. a IV. je nedôvodná. Výrok II. je založený na výnimočnej moderácii podľa § 257 CSP v pôvodnej fáze sporu, v ktorej mala význam časová následnosť úhrad a späťvzatí a rozsah odborného zisťovania výšky nároku. Naproti tomu výrok IV. vychádza zo zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP v ďalšom prvoinštančnom konaní a odvolacom konaní skončenom uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/13/2024-778 zo 4.11.2024. Odlišný právny základ rozhodnutia o trovách procesne rozdielnych fáz konania sám osebe nezakladá ich vzájomný rozpor.
50. V konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/13/2024 bola úspešná žalovaná, na odvolanie ktorej bol rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 21C/23/2023-704 z 27.10.2023 zrušený. Po vrátení veci v ďalšom prvoinštančnom konaní žalobca so zostávajúcim nárokom neuspel. V tejto fáze sa neuskutočnilo nové znalecké dokazovanie ani doplnenie posudku, ktoré by odôvodňovalo identickú moderáciu trov ako pri pôvodnom konaní. Okresný súd preto pri výroku IV. dôvodne aplikoval § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
51. Keďže námietky žalobcu proti výrokom o náhrade trov konania nie sú dôvodné a odvolací súd nezistil takú vadu, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť ich výsledku, potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
52. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).