Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoZm-6-2024.pdf
PDF · 241.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoZm/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1./ ZAMOČNÍCTVO, s. r. o., so sídlom Abrahám 25, 925 45 Abrahám, IČO: 36 731 927 (vymazaný z Obchodného registra SR dňom 09.11.2023), 3./ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Ul. Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, 4/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpeného: ALFA LEGAL, s. r. o., so sídlom Šustekova 14, Bratislava, IČO: 47 237 121, o zaplatenie zmenkovej sumy 50.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 3/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 26CbZm/5/2021- 195 zo dňa 20.06.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26CbZm/5/2021- 195 zo dňa 20.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 26CbZm/5/2021-296 zo dňa 20.06.2023 p o t v r d z u j e vo vzťahu k žalovanému v 3 rade.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému v 3 rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žaloby voči žalovanému v 4 rade, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26CbZm/5/2021- 195 zo dňa 20.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 26CbZm/5/2021-296 zo dňa 20.06.2023 zrušuje vo vzťahu k žalovanému v 4 rade a konanie voči žalovanému v 4 rade zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 26CbZm/5/2021- 195 zo dňa 20.06.2023 (ďalej aj napadnutý rozsudok), rozhodol tak, že I. žalovaný 1/, žalovaný 3/ a žalovaný 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 50.000 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 83.329,33 eura od 11.06.2021 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 277,76 eura to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň II. žalovanému 1/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 18.06.2021 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1/ až 4/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.000 eur spolu so zmenkovým úrokom 6 % p. a. zo zmenkovej sumy 83.329,33 eur od 11.06.2021 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 277,76 eura a taktiež sa domáhal, aby bola žalovaným 1/ až 4/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhrada trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný 1/ uzatvorili
dňa 07.04.2015 Zmluvu o financovaní č. XXX XXX XXXX v znení neskorších dodatkov (ďalej len Zmluva o úvere), na základe ktorej žalobca, poskytol žalovanému 1/ peňažné prostriedky vo výške 110.000 eur, za podmienok uvedených v Zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere dňa 07.04.2015 v Galante vystavil žalovaný 1/ vlastnú zmenku na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalovaný 2/, žalovaný 3/, žalovaný 4/ túto zmenku svojím podpisom avaloval ako avalista 1, avalista 2, avalista 3. K zmenke sa viaže Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.04.2015, na základe ktorej žalovaní udelili žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to v časti určenia, ktorými sú zmenková suma vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania so splácaním peňažného záväzku, na čo bol viac krát písomne upozornený. Vzhľadom ku skutočnosti, že porušil svoje zmluvné povinnosti uhrádzať záväzok riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného 1/ na splatenie poskytnutého úveru v lehote do 05.02.2021. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ do dnešného dňa uhradená. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ nevrátil žalobcovi finančné prostriedky, ktoré mu poskytol na základe Zmluvy o úvere, pristúpil žalobca dňa 31.05.2021 k vyplneniu blankozmenky. Blankozmenka bola doplnená o nasledovné údaje: Mena: EUR, Zmenková suma: 83 329,33 eur, Slovom: osemdesiattritisíctristodvadsaťdeväť eur tridsaťtri centov, Dátum splatnosti: 31.05.2021.
3. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe s ňou nesúhlasil, nakoľko v tomto prípade už prišiel o rodinný dom a na preukázanie uvedeného predložil notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dobrovoľnej dražby. 4. Žalovaný 4/ k žalobe uviedol, že dňa 24.11.2020 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti žalovaného 1/, pričom vzdanie sa funkcie konateľa doručil dňa 26.11.2020 žalovanému 1/ a dňom 27.02.2021 prišlo aj k zániku jeho funkcie konateľa. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že si je vedomý, že sa ako avalista vo vzťahu k predmetnej zmenke zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy za podmienok dohodnutých v zmluve oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke. Napriek tomu, že už nie je konateľom žalovaného 1/ a nemá preto vedomosť o záväzkoch žalovaného 1/, nemá dôvod rozporovať tvrdenie žalobcu o tom, že mu žalovaný 1/ doposiaľ neuhradil dlžnú sumu. Zároveň vyjadril ochotu žalobcovi uhradiť jednu tretinu istiny, zmenkového úroku a zmenkovej odmeny. 5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ uviedol, že v týchto neboli spochybnené žalobcom tvrdené skutočnosti a preto trval na podanej žalobe s tým, že všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho nárok už predložil. Zároveň nesúhlasil s návrhom žalovaného 4/ na uzatvorenie súdneho zmieru. 6. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 26CbZm/5/2021-91 zo dňa 27.05.2022 konanie voči žalovanému 2/ zastavil, keď počas konania zistil, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním žaloby, čím vznikla neodstrániteľná podmienka konania a to strata procesnej spôsobilosti. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s vlastnou zmenkou zo dňa 07.04.2015 vystavenou žalovaným 1/, so Zmluvou o financovaní č. XXX XXX XXXX vrátane dodatkov, so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX XXXX, s oznámením o vyplnení blankozmenky, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nakoľko sa pojednávania zúčastnili len právni zástupcovia avalistov žiadal, aby konajúci súd neprihliadal na námietky avalistov, nakoľko títo takéto oprávnenie v zmysle judikatúry nemali, teda všetky otázky a návrhy týkajúce sa kauzy samotnej boli úplne irelevantné. Kauzálne námietky avalistom neprislúchajú. Vlastník zmenky Prima banka Slovensko, a. s., sa zlúčila so Sberbank Slovensko, a. s., a stala sa jej univerzálnym právnym nástupcom a nebola pochybnosť, kto vstúpil do práv a povinnosti Sberbank Slovensko, a. s.. Čo sa týka prevodu zmenky, nebol si vedomý, že by bola zmenka prevedená, rubopisovaná. Čo sa týka neplatnosti zmluvy oprávňujúcou na vyplňovacie právo jednalo sa len o tvrdenie bez dôkazu, ktorý by podporoval jeho pravdivosť. Na jednej strane právny zástupca žalovaného 4/ uviedol, že sa nevedia dostáť k účtovníctvu žalovaného 1/, na strane druhej tvrdil, že suma na ktorú bola vyplnená zmenka nebola správna. Bolo by korektné uviesť správny výpočet, ktorý by bolo možné konvalidovať, prípadne odmietnuť. Zároveň čo sa týka adresy na Vysokej 9 v Bratislave možno zmenku bez problémov zaplatiť. Zmenka bola vyplnená a podpísaná všetkými osobami. Žalovaný 3/ rozporoval svoj podpis čo bolo jeho právo, ale prvý krát až po dvoch rokoch na pojednávaní, čo podľa právneho zástupcu predstavovalo obštrukciu v snahe predlžovať konanie. 9. Právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní uviedol, že listina, ktorá sa vydáva za zmenku je datovaná dátumom 07.04.2015, ale jej splatnosť a suma boli dodatočne doplnené, pričom splatnosť nadobudla podľa tvrdenia žalobcu 31.05.2021. Z výpisu z Obchodného registra spol. Sberbank Slovensko, a. s. vyplývalo, že táto zanikla zlúčením 01.08.2017 a z uvedeného vyplývalo, že v čase,
keď bola listina označená ako zmenka vyplnená, už došlo k zlúčeniu predmetných spoločností. Z listiny označenej ako zmenka bolo ako miesto platenia a domicil uvedené sídlo spol. Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, predtým bolo uvedené v Bratislave. Platobné miesta sú na predmetnej zmenke dve, jednak v Bratislave a následne u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava. Samozrejme samotné označenie miesta platenia v Bratislave nerobí zmenku neplatnou, avšak v zmenke nemôžu byť uvedené dve platobné miesta, napr. v Bratislave, v Trnave, v Košiciach, v prípade, ak by súd prijal záver, že sa nejedná o dve rozdielne platobné miesta ale jedno platobné miesto, teda u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava, ako sídlo spoločnosti, v tom prípade bolo potrebné namietať, že v čase, keď bola listina označená ako zmenka vyplnená, bolo vypĺňajúcej osobe zrejmé, že toto miesto platenia, domicil neexistuje, nebolo zrejmé, prečo toto miesto nebolo tiež predmetom dohody o vypĺňaní blanko zmenky. Tým, že pri vystavovaní blanko zmenky bolo miesto splatnosti uvedené konkrétnou adresou, nemožno sa odvolávať na ustanovenie, ktoré umožňujú identifikovanie miesta splatnosti len označením mesta, nakoľko vôľou strán označených v zmenke, ako aj uzatvárajúcich vyplňujúce právo k zmenke bolo ujednanie práve na tomto mieste splatnosti. Bianco zmenka stáva perfektnou v čase, keď miesto splatnosti reálne existuje a toto zanikne až po splatnosti zmenky, avšak tu bola situácia, keď spol. Sberbank Slovensko a. s., zanikla, predmetná bianco zmenka nebola perfektnou a táto bola vyplnená až v čase, keď miesto splatnosti neexistovalo, t. z. že ten, kto ju vypĺňal, si v zmysle formálnej publicity Obchodného registra musel byť vedomý toho, že miesto splatnosti, tak, ako je uvedené v bianco zmenke neexistuje. Zároveň žalovaný 3/ rozporoval svoj podpis na predmetnej bianco zmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že námietkou dôkazné bremeno pravosti podpisu prechádza na žalobcu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1164/2010 a 29Cdo/3478/2007 a teda vo vzťahu k podpisom tým pádom mal dokazovať žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno pravosti podpisu. Tiež opätovne poukázal na vnútorný rozpor zmenky a na rozdiel medzi platobným miestom a domicilom, pričom v texte zmenky boli uvedené buď dve rozdielne miesta, teda miesto platnosti v Bratislave a zároveň ako domicil Sberabank Slovensko Bratislava, ktoré sa vylučujú alebo sa jedná o jedno miesto, pričom v čase vyplnenia listiny označenej ako zmenka tzv. bianco zmenky, takéto sídlo spoločnosti neexistovalo. Aj z tohto dôvodu možno označiť predmetnú listinu označenú ako zmenka za neplatnú. Právny zástupca upriamil pozornosť na čiarku, v Bratislave čiarka u Sberbank Slovensko a v rovnakom duchu sa nesie aj upresňovací text pod týmto označením splatné „v“ (miesto platenia) „u“ (domicil), teda sa má jednať o dve rozdielne miesta. 10. Právna zástupkyňa žalovaného 4/ uviedla, že osoba, ktorá vyplňovala zmenku, resp. zmenečnú sumu nemala dostatočne riadne vystavené plnomocenstvo a nebola oprávnená vyplniť zmenku. Poukázala na rozpor so zmenkovým a šekovým zákonom, ktorý v príslušných ustanoveniach uvádza, ako má byť prevedené vlastníctvo zmenky vyplnenej na konkrétnu sumu, aj vlastná zmenka aj bianco zmenka. V prípade tohto prevodu zmenky neboli dodržané práva všetkých zmenečných ručiteľov, ktorými boli konkrétne fyzické osoby. Žalovaní 3/ a / v čase, keď bola vyplnená zmenka nemali prístup k bankovému účtu žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nebol zastúpený žiadnym štatutárnym ani právnym zástupcom a žalovaní 3/ a 4/ nemajú možnosť klásť mu otázky akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami patriacimi do účtovníctva. Bolo povinnosťou žalobcu vykonať všetky právne úkony, vrátane podania trestného oznámenia za účelom vymoženia dlžnej sumy. Žalovaný 4/ podal trestné oznámenie z dôvodu, že nemal prístup k bankovému účtu žalovaného 1/, na ktorý boli vyplatené finančné prostriedky, takisto nemal k dispozícii účtovníctvo spoločnosti a nemohol si tak uplatniť prípadne námietky. Právna zástupkyňa zároveň poukázala na neplatné vyplnenie zmenky v rozpore so zmenkovým a šekovým zákonom a jeho ustanoveniami. Keďže išlo o obchodnoprávny spor žalovaný 1/ musel byť zastúpený právnym zástupcom. Je amorálne, že žalobca požadoval vyplatenie uvedenej žalovanej čiastky od ručiteľov napriek tomu, že žalovaní 3/ a 4/e nemali prístup k týmto peniazom, nemali možnosť právnej obrany, splnili si svoju aj oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a nemajú inú možnosť ako sa domáhať voči zomrelému konateľovi vyplatenia finančnej čiastky. Právna zástupkyňa namietla neplatnosť ustanovení samotnej zmluvy o vyplnení bianco zmenky. Žalovaný 4/ nemal možnosť ako fyzická osoba uplatňovať svoje práva, pričom v prípade vzťahu žalovaného 4/ a žalobcu sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Avalisti v čase, keď podpisovali zmenku a bola vyplácaná suma, nemali možnosť vedieť, že zo strany tretej osoby, ktorá mala prístup k bankovému účtu spoločnosti dôjde k spáchaniu trestného činu. Z tvrdení žalovaného 4/ vyplývalo viac než dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu a to konkrétnym pracovníkom banky žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného 4/ v záverečnej reči uviedla, že zo strany banky prišlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, ale následný postup žalobcu nebol korektný, keď nedodržal zákonné podmienky na uplatnenie procesného práva napr. samotná výzva na zaplatenie dlžnej sumy datovaná 03.04.2021. Banka nekonkretizovala opakované porušenie povinností, ktorého sa
mali žalovaní dopustiť. Neuhradený zostatok s príslušenstvom bol naďalej úročený až do jeho vyrovnania sankčnou úrokovou sadzbou, pričom veriteľ bol povinný uvádzať konkrétne sumy, v opačnom prípade nemal na ne nárok. Ručitelia mali právo vedieť aktuálnu výšku zostatku, samotné vyčíslenie pohľadávky uplatňované v tomto konaní bolo právne neurčité. 11. Zo zmluvy o financovaní č. XXX XXX XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ vyplývalo, že banka a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 12.03.2008 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXX XXX XXXX v znení je dodatkov na základe ktorej banka poskytla žalovanému 1/ úverový rámec až do výšky 98.000 eur pozostávajúci z kontokorentného úveru do výšky 70.000 eur a rámca pre bankové záruky do výšky 28.000 eur s konečným dňom platnosti úverového rámca k 30.06.2019. Banka a žalovaný 1/ sa dohodli, že odo dňa účinnosti tejto zmluvy sa všetky záväzky týkajúce sa kontokorentného úveru z pôvodne uzatvorenej Úverovej zmluvy považujú za záväzky podľa tejto zmluvy. Žalovaný 1/ sa zaviazal za účelom zabezpečenia svojich záväzkov vystaviť na rad banky blankozmenku s avalom: zmenečným ručiteľom I. Ľ.H. C., zmenečným ručiteľom II. D. R., zmenečným ručiteľom III. C. R. a uzatvoriť s bankou zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke. 12. Zo Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ ako vystaviteľom zmenky, Ľ. C. ako avalistom 1, D. R. ako avalistom 2, C. R. ako avalistom 3 vyplývalo, že vystaviteľ zmenky banke ako prvému majiteľovi vydával túto blankozmenku, ktorá bola pri vydaní neúplná a ktorú bol v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa ustanovení tejto zmluvy, ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 3 ods. 1, 2 tejto zmluvy. Z článku 3 zmluvy vyplývalo, že blankozmenka vystavená v prospech banky ako vlastná zmenka, podpísaná v mene vystaviteľa zmenky osobou na to oprávnenou ako štatutárny orgán vystaviteľa zmenky a to Ľ. C. a zmenečným ručiteľom I. Ľ. C., zmenečným ručiteľom II. D. R., zmenečným ručiteľom III. C. R. s doložkou bez protestu, splatná v Bratislave u banky ako domiciliáta, s miestom a dátumom vystavenia Galanta, 07.apríl 2015. Z bodu 1.3 článku 3 zmluvy vyplývalo, že banka bola oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorými boli: údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky, ktorým bude dátum uplatnenia vyplňovacieho práva podľa tejto zmluvy. 13. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 31.05.2021 súd prvej inštancie zistil, že dňa 31.05.2021 žalobca pristúpil k vyplneniu vystavenej blankozmenky v zmysle Dohody vzhľadom na to, že ku dňu vyplnenia zmenky nebol zo strany dlžníka úver splácaný riadne a včas. Do vystavenej zmenky boli doplnené nasledovné údaje a to zmenková suma 83.329,33 eura a údaj o splatnosti 31.05.2021. 14. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 05.02.2021 žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu nezaplatenej pohľadávky vo výške 79.555,84 eura, z toho nezaplatená istina 58.743,75 eura, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 20.782,09 eura a poplatok za upomienku vo výške 30 eur. 15. Vystaviteľ, spoločnosť žalovaného 1/, vystavil blankozmenku na rad žalobcu s doložkou bez protestu, s dátumom vystavenia 07.apríl 2015 a miestom vystavenia Galanta, podpísanú avalistami- žalovaným 3/ a 4/. 16. Súd v súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie takýchto návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Žalovaný 3/ v konaní navrhol vypočuť žalovaného 3/ ohľadom pravosti podpisu na blankozmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Súd prvej inštancie nenariadil výsluch žalovaného 3/, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď na námietku vznesenú právnym zástupcom žalovaného 3/ na pojednávaní, ktorým namietol pravosť podpisu ako avalistu na zmenke a ďalších listinách neprihliadol, čo konajúci súd odôvodnil v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz ani výsluchom žalovaného 4/, keďže nebolo zrejmé, čo by jeho výsluchom ku skutočnostiam ohľadom účtovníctva spoločnosti a trestného konania malo byť v tomto konaní preukázané a to aj s poukazom na skutočnosť, že námietky týkajúce sa kauzy žalovanému 4/ ako avalistovi neprislúchajú. Zároveň súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vyžiadaním a oboznámením dokladov od banky na preukázanie kto prijal plnenie zo zmluvy o financovaní, nakoľko v konaní nebolo sporným, že toto bolo poskytnuté žalovanému 1/ ako zmenkovému dlžníkovi a tiež vyžiadaním a oboznámením trestného spisu v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, ktorá by sa mala týkať aj zmenky, ktorá bola predmetom tohto konania, pričom z vyjadrenia samotnej právnej zástupkyne vyplývalo, že v tejto veci nebolo začaté trestné stíhanie a v inom trestnom konaní týkajúcom sa veci bolo rozhodnuté, že nedošlo k spáchaniu podvodu ani iného trestného činu. 17. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), a to článku I. § 10,
§ 17 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, ods. 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok, resp. CSP) uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným 1/, 3/ a 4/ vyplývajúci z vlastnej blankozmenky vystavenej dňa 07.04.2015 so splatnosťou dňa 31.05.2021 na zaplatenie časti zmenkovej sumy 50.000 eur na rad žalobcu avalovanej žalovaným 3/ a 4/, pričom v konaní medzi stranami nebolo sporné, že zmenka na zaplatenie zmenkovej sumy bola pôvodne blankozmenkou a mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého majiteľom zmenky (právnym predchodcom žalobcu), vystaviteľovi zmenky
- spoločnosti žalovaného 1/. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmenka bola vystavená spoločnosťou žalovaného 1/ v prospech právneho predchodcu žalobcu ako blankozmenky a že následne došlo k jej vyplneniu v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. 18. Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je preto potrebné v prvom rade vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Zmenky boli v tomto prípade vystavené ako blankozmenky, teda ako zmenky, ktoré vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplnil a nadobúdateľovi udelil vyplňovacie právo. Vyplnením blankozmeniek sa z nich stali zmenky úplné a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniklo. Žalovaní 3/ a 4/ vystupovali v pozícií avalistov, teda podstata žalobcom uplatneného nároku voči žalovaným spočívala v nezaplatení dlžnej sumy z vystavenej zmenky, za ktoré sa žalovaný 3/ a žalovaný 4/ zaručil ako zmenkový ručiteľ. Vzhľadom na vyššie zmienenú abstraktnosť typickú pre zmenkové záväzky a najmä s poukazom na § 32 ods. 2 a § 47 Zákona zmenkového a šekového súd prvej inštancie uviedol, že v prípade zmenkového ručenia ide o abstraktné ručenie. Záväzok ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka, zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení. Záväzok avalistu sa vyznačuje akcesoritou len ku zmenke, nie ku kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného záväzku. Avalista preto môže uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov k majiteľovi zmenky. Nemôže uplatňovať námietky, ktoré prislúchajú k zmenkovému dlžníkovi, pretože avalista automaticky nevstupuje do kauzálnych vzťahov medzi majiteľom a avalátom (zmenkovým dlžníkom). 19. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi zmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 362/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 47/2007). 20. Žalovaný 3/ namietal neplatnosť zmenky s poukazom na vzájomný konflikt medzi platobným miestom a domicilom. Podstatou vlastnej zmenky je bezpodmienečný sľub vystaviteľa zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zákonnou obsahovou náležitosťou zmenky je aj údaj miesta, kde sa má platiť, keď výstavca zmenky sa práve v platnom mieste zaväzuje zmenku zaplatiť a veriteľ má tomu zodpovedajúce právo len v tomto platobnom mieste plnenie podľa zmenky požadovať. Platobné miesto je tak miestom, kde má byť zmenka pri splatnosti k plateniu predložená. Údaj o mieste, kde má byť zmenka platená, musí byť preto jasný a určitý, tak, aby bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, kde má výstavca zmenky vlastnú povinnosť plniť a majiteľ zmenky právo plnenie požadovať. K splneniu požiadavky určitosti platobného miesta postačí aj uvedenie obce alebo mesta. Zmenka teda môže udávať len jedno platobné miesto, ak je na zmenke uvedených viac platobných miest vedľa seba, nemôže ísť o zmenku platnú. Vo vzťahu k miestu, v ktorom má byť zmenka predložená na preplatenie, umožňuje zmenkový zákon tzv. domicilovanie zmenky. Najčastejšie sa domicilačná doložka v zmenkovej praxi na zmenke vyjadruje slovným spojením „Splatné u ...“, po ktorom nasleduje označenie osoby domiciliáta. Pokiaľ teda platobné miesto označuje určité miesto (adresu) v ktorom zmenku treba predložiť na preplatenie, údaj domicilu označuje osobu, ktorá má zmenku v mene a na účet vystaviteľa preplatiť. Aj v prípade domicilovania zmenky sa v domicilačnej doložke vyskytuje určité miestne označenie, toto však neoznačuje platobné miesto, ale bližšie určuje miesto domiciliáta, preto je potrebné rozlíšiť, či miestny údaj sa vzťahuje k osobe domiciliáta, alebo ide o miestny údaj vo význame platobného miesta. Zároveň v tomto smere platí zásada jednotnosti platobného miesta, čo znamená, že neplatnou je taká zmenka, v ktorej je medzi platobným miestom (ak je okrem domicilu v zmenke obsiahnuté) a domicilom rozpor, teda zmenka, ktorá je splatná podľa jej výslovného znenia v určitom platobnom mieste, avšak domicilovaná je v inom mieste. Jej neplatnosť vyplýva z toho, že miesto, kde má byť fakticky zmenka preplatená, môže byť iba jedno, preto z takej zmenky nie je zrejmé, v ktorom mieste má byť na preplatenie predložená,
či v mieste platobnom alebo v mieste domiciliáta. V danom prípade zmenka bola splatná v Bratislave u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava (domicil). V danom prípade sa nejedná o rozporné údaje, domicil sa nedostáva do rozporu s miestom platobným, len upresňuje miesto platobné. Pritom na povinnosť zaplatiť zmenku nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že k dátumu jej splatnosti v rámci vymedzeného platobného miesta osoba, u ktorej má byť platné neexistuje (bola dobrovoľne vymazaná v dôsledku zlúčenia so žalobcom), rozhodujúcim je, že aj naďalej zostáva jednoznačne určené miesto platenia a to v Bratislave.
21. Žalovaný 3/ namietal podpis na predmetnej blankozmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Základný predpoklad pre pomýšľanie strany sporu na úspech v konaní je odvodzovaný od jej povinnosti tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a zároveň od povinnosti substancovať relevantné tvrdenia, a to s prihliadnutím na princíp kontradiktórnosti konania. Východiskovým kritériom posudzovania účinnosti, či neúčinnosti prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán v spore, a to či už v písomnej forme alebo v podobe ústneho prednesu, je pre súd včasnosť ich uplatnenia. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný skutkové tvrdenia, na základe ktorých rozporoval podpis na zmenke neuplatnil v rámci procesnej obrany včas, pričom tak mohol urobiť už v rámci svojho vyjadrenia k žalobe doručeného konajúcemu súdu dňa 26.08.2021 (pričom v tomto čase pravosť svojho podpisu vôbec nespochybňoval, iba konštatoval, že v súvislosti s touto vecou už prišiel o rodinný dom) a jeho uplatnenie na pojednávaní dňa 20.06.2023 a vykonanie dokazovania k danému skutkovému tvrdeniu výsluchom žalovaného 3/ a k preukázaniu pravosti podpisu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a preto súd prvej inštancie na námietku, ktorou namietol pravosť svojho podpisu ako avalistu na zmenke a ďalších listinách neprihliadol. 22. Žalovaný 4/ poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ musel byť v zmenkovom konaní zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa vzťahuje na osobitné druhy sporov, pri ktorých všeobecná hmotnoprávna a procesnoprávna náročnosť odôvodňuje požiadavku na obligatórne profesionálne zastúpenie. Civilný sporový poriadok vymedzuje päť základných kategórií sporov, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie advokátom, pričom ide o taxatívny výpočet, ktorý nemožno modifikovať a v rámci ktorého je povinné zastúpenie bezvýnimočné. Jedná sa o spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, spory z ochrany hospodárskej súťaže, spory z nekalého súťažného konania, spory z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a spory súvisiace s ochranou práva duševného vlastníctva. Z uvedeného je zrejmé, že povinné zastúpenie advokátom sa nevyžaduje v prípade sporov z právnych vzťahov zo zmenky a šeku a teda ani žalovaný 1/ nemusel byť v tomto konaní zastúpený. 23. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanoveniami zmenkového a šekového zákona, pričom nekonkretizoval v čom konkrétne tento rozpor spočíval a súd prvej inštancie žiaden takýto rozpor ani nezistil. Rovnako tak argumentoval neplatnosťou vzniku ručiteľského vzťahu, pričom ani v tomto prípade neuviedol v čom by táto neplatnosť mala spočívať. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia, ktorá má charakter procesného bremena. Následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd nezohľadní jeho procesnú obranu. Čo sa týka námietky nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplývalo, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. Žalovaný 4/, ktorý v konaní namietol nesprávnosť vyplnenia zmenkovej sumy podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že by chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore so zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke
vyplnené. Z článku 3 bod 1.3. Zmluvy vyplývalo, že banka bola oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorým bol aj údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné, pričom z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy bolo zrejmé, že nezaplatená istina predstavuje výšku 58.743,75 eura a zvyšná časť boli nezaplatené úroky z omeškania a poplatok za upomienku. 24. Námietky súvisiace so spotrebiteľským charakterom zmluvy, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, sú námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch žalovaného 1/ ako vystaviteľa k majiteľovi zmenky, teda z tohto dôvodu neboli predmetom dokazovania, ani vyhodnocovania obrany žalovaného 4/. Zmenka je totiž abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov - kauzy, pre ktoré je vystavená. Nad rozsah uvedeného k argumentu právneho zástupcu žalovaného, že na predmetný vzťah je potrebné hľadieť ako na vzťah spotrebiteľský súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a to vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 17.03.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2016, vydané v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 5 Ndc 10/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2017. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípadoch, akým bola aj prejednávaná vec, sa na žalovaného 4/ spotrebiteľská ochrana nevzťahuje, a to i napriek tomu, že vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba. Navyše predmetom tohto konania neboli nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky. 25. K námietke, že k prevodu vlastníctva k zmenke došlo v rozpore s ustanoveniami zákona zmenkového a šekového súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu z obchodného registra bolo zrejmé, že dňa 01.08.2017 došlo k zániku spol. Sberbank Slovensko, a. s., a to v dôsledku zlúčenia so žalobcom, na základe čoho na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti spol. Sberbank Slovensko, a. s., vrátane práv zo zmenky, ktorá je predmetom konania. Došlo tu k univerzálnej sukcesii, kedy právny nástupca na základe jedinej právnej skutočnosti naraz vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu, a ak zákon neustanovuje inak, má nadobúdateľ ako právny nástupca voči tretím osobám rovnaké postavenie, aké mal jeho predchodca a k prechodu práv zo zmenky tak nebolo potrebné vykonať ďalšie právne úkony. 26. Nakoľko v konaní predložená zmenka spĺňala všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu zmenku, pričom žalovaní nepreukázali uhradenie dlžnej zmenkovej sumy, súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal zaplatiť žalovaných 1/, 3/, 4/ spoločne a nerozdielne žalovanú sumu vrátane príslušenstva a zmenkovej odmeny. 27. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
28. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný 3/ odvolanie proti všetkým výrokom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie, alebo, zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 3/ zamietne a zároveň mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%. 29. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu ku kumulácii domicinu a platobného miesta na zmenke uviedol nasledovné: „ Žalovaný v 3. namietal neplatnosť zmenky s poukazom na vzájomný konflikt medzi platobným miestom a domicilom. ... Platobné miesto je tak miestom, kde má byť zmenka pri splatnosti k plateniu predložená. Údaj o mieste, kde má byť zmenka platená, musí byť preto jasný a určitý, tak, aby bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
určiť, kde má výstavca zmenky vlastnú povinnosť plniť a majiteľ zmenky právo plnenie požadovať. K splneniu požiadavky určitosti platobného miesta postačí aj uvedenie obce alebo mesta. Zmenka teda môže udávať len jedno platobné miesto, ak je na zmenke uvedených viac platobných miest vedľa seba, nemôže ísť o zmenku platnú. ... V danom prípade zmenka bola splatná v Bratislave u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava (domicil). V danom prípade sa nejedná o rozporné údaje, domicil sa nedostáva do rozporu s miestom platobným, len upresňuje miesto platobné. Pritom na povinnosť zaplatiť zmenku nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že k dátumu jej splatnosti v rámci vymedzeného platobného miesta osoba, u ktorej má byť platné neexistuje (bola dobrovoľne vymazaná v dôsledku zlúčenia so žalobcom), rozhodujúcim je, že aj naďalej zostáva jednoznačne určené miesto platenia a to v Bratislave.“ 30. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný 3/ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že zmenka môže udávať len jedno platobné miesto, ak je na zmenke uvedených viac platobných miest vedľa seba, nemôže ísť o zmenku platnú. Mal ale za to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 31. Podstatou zmenkového umiestnenia (domicilu) je, že zvláštnou zmenkovou doložkou sa zmenka urobí splatnou u tretej osoby (domiciliáta - ktorý nie je účastníkom zmenkového vzťahu), ktorú osobu zmenkový dlžník použije ako svoju „predĺženú ruku“ pri preplatení zmenky. Domicilovanú vlastnú zmenku teda jej majiteľ nepredkladá na preplatenie vystaviteľovi v mieste platenia, ale domiciliátovi, ktorý zmenku vyplatí na miesto neho a v takomto prípade miesto domiciliáta bude aj miestom platobným. Preto v takomto prípade uvedenie osobitného údaja platobného miesta nie je potrebná. Najčastejšie sa domicilačná doložka v zmenkovej praxi na zmenke vyjadruje slovným spojením „Splatné u ...“, po ktorom nasleduje označenie osoby domiciliáta. „Pokiaľ teda platobné miesto označuje určité miesto (adresu) v ktorom zmenku treba predložiť na preplatenie, údaj domicilu označuje osobu, ktorá má zmenku v mene a na účet vystaviteľa preplatiť“. (viď Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 64CbZm/5/2012). 32. Žalovaný 3/ poukázal na skutočnosť, že na zmenke v celkovej sume 83.329,33 eur bolo ako miesto platenia a domicil uvedené nasledovné v Bratislave, na Sberbank Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava.
33. Vo vzťahu k uvedenému screenshotu z predmetnej zmenky žalovaný 3/ uviedol, že: a) Podľa predmetného znenia zmenky bolo platobným miestom Bratislava, ale domicilom bola konkrétna spoločnosť na konkrétnej adrese “u Sberbank Slovesnko, a. s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava“. Z uvedeného tak nevyhnutne vyvstáva záver, že predmetná zmenka je neplatnou pre rozpor medzi platobným miestom a domicilom. b) Podľa predmetného znenia zmenky bol ako domicil uvedený údaj “u Sberbank Slovesnko, a. s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava“, pričom ale ku dňu splatnosti zmenky neexistovala ani spoločnosť Sberbank Slovesnko, a. s. a ani žalobca ako jej právny nástupca nemal sídlo na uvedenej adrese, resp. jeho sídlo je a aj vždy bolo v Žiline, čo bolo nielen úplne iné mesto, ale aj úplne iný kraj. Z uvedeného tak vyvstáva záver, že predmetná zmenka bola neplatnou z dôvodu, že uvedený domicil ku dňu jej splatnosti neexistoval.
34. Zároveň žalovaný 3/ dodal, že zmenka bola vypĺňaná už v čase, kedy muselo byť zrejmé, že nebude možné plnenie v rámci platobného miesta a ani v označenom domicile. Bol si vedomí skutočnosti, že v prípade miesta platenia stačí, ak je na zmenke uvedené napríklad miesto: Bratislava. Uvedené je aj náležitosťou, ktorá je vyžadovaná priamo zákonom § 75 zákona č. 191/1950 Zb., avšak za podstatný rozdiel považoval, keď je zmenka vypĺňaná spolu s domicilom a platobným miestom, o ktorých v momente vypĺňania zmenky vypĺňajúca osoba vie (resp. musí vedieť), že neexistuje a ani nebude existovať alebo je zmenka vypĺňaná spolu s domicilom a platobným miestom, ktorý v momente vypĺňania zmenky existuje a aj existovať bude. Zdôraznil, že miesto splatnosti a domicil sú dve rozdielne veci, a preto nemôže byť zmenka splatná aj v Bratislave a aj na konkrétnej adrese u konkrétneho subjektu (ktoré ale v čase vyplnenia zmenky neexistujú). Uvedené je obdobné, ako keby bol domicilom napr. ostrov, ktorý sa potopil, a v takom prípade by zmenku nebolo možné splniť. Z dôvodu zlúčenia spol. Sberbank Slovensko, a. s., a spol. Primabanka Slovensko a. s., muselo byť pri vypĺňaní zmenky zrejmé, že adresa uvedená na domicile bude uvedená nesprávne. Bolo by pritom v poriadku, ak by platobné miesto a domicil boli totožné, resp. ak by bolo uvedené len platobné miesto. Uvedené ale nebol tento prípad, kedy boli nielenže uvedené rozdielne údaje o platobnom mieste a o domicile, ale navyše domicil v čase splatnosti neexistoval. Vo vzťahu k uvedenému poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 64CbZm/5/2012 zo dňa 27.02.2015, ktorým tento zrušil zmenkový platobný rozkaz v celom znení s nasledovným odôvodnením: „Zároveň v tomto smere platí zásada jednotnosti
platobného miesta, čo znamená, že neplatnou je taká zmenka, v ktorej je medzi platobným miestom (ak je okrem domicilu v zmenke obsiahnuté) a domicilom rozpor, teda zmenka, ktorá je splatná podľa jej výslovného znenia v určitom platobnom mieste, avšak domicilovaná je v inom mieste. Jej neplatnosť vyplýva z toho, že miesto, kde má byť fakticky zmenka preplatená, môže byť iba jedno, preto z takej zmenky nie je zrejmé, v ktorom mieste má byť na preplatenie predložená, či v mieste platobnom alebo v mieste domiciliáta.“
35. V tejto súvislosti žalovaný 3/ poukázal aj na skutočnosť vyplývajúcu z Obchodného registra Slovenskej republiky, a to, že v rámci spol. Sberbank Slovensko, a. s., prišlo k zlúčeniu s právnym nástupcom Prima Banka Slovensko a. s., ktorá má sídlo na adrese: Hodžova 11, Žilina 010 11. Zároveň je z výpisu z obchodného registra zrejmé, sídlo spol. Sberbank Slovensko, a. s. bolo na adrese: Vysoká 9, 810 00 Bratislava len do dátumu 31.07.2017. Na samotnej zmenke bola však v čase jej splatnosti uvedená domicilová doložka: u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava 810 00, ktorá v danom čase (ku dňu splatnosti) neexistovala, čo malo za následok neplatnosti celej zmenky. Žalovaný 3/ bol názoru, že nebolo možné, aby prišlo k plneniu zo zmenky a predmetná zmenka bola neplatná, keďže adresa uvedená na domicilovej doložke, nachádzajúca sa na zmenke neexistuje. Na základe vyššie uvedeného sa domnieval, že v tomto prípade neboli splnené všetky náležitosti vyžadované § 75 zákona č. 191/1950 Zb. a z uvedeného následne vyplývalo, že: a) Platobné miesto označuje určité miesto (adresu) v ktorom zmenku treba predložiť na preplatenie. Na platobnom mieste označenom ako „Bratislava“ nebolo možné zmenku splniť, nakoľko ku dňu splatnosti zmenky (31.05.2021, resp. vždy v minulosti) mal vlastník zmenky Prima Banka Slovensko a. s. (ako nástupca banky Sberbank Slovensko, a. s.) sídlo v úplne inom okrese Slovenska, t. j. v Žiline. Zároveň ani jeden zo žalovaných nemali sídlo / miesto trvalého pobytu v Bratislave. Žalovaný 3/ tak nemohol splniť zmenku v Bratislave, keď žalobca mal sídlo v Žiline a ani jeden zo žalovaných nemal evidovaný pobyt v Bratislave. b) Údaj domicilu označuje osobu, ktorá má zmenku v mene a na účet vystaviteľa preplatiť. Na predmetnej zmenke je uvedený ako domicil „u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava“, pričom ale ku dňu splatnosti zmenky (31.05.2021) neexistovala nielen spol. Sberbank Slovensko, a. s. a ani jej právny nástupca Prima Banka Slovensko a. s., nemala v tom čase a ani nikdy v minulosti sídlo na adrese Vysoká 9, 910 00 Bratislava. Žalovaný 3/ tak nemohol splatiť zmenku ani u spol. Sberbank Slovensko, a. s., a ani na adrese Vysoká 9, 910 00 Bratislava. c) Údaj platobného miesta „Bratislava“ bol v rozpore s údajom domicilu „u Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava“, čo podľa žalovaného 3/ robí zmenku vnútorne rozpornou. 36. Žalovaný 3/ bol názoru, že predmetná zmenka je a aj zo strany súdu prvej inštancie mala byť posúdená ako neplatná, a to z dôvodu rozporu medzi platobným miestom a domicilom, resp. z dôvodu nemožnosti plnenia zmenky tak v mieste plnenia, ako aj v rámci domicilu obsiahnutého v zmenke. Ak by sme sa stotožnili s tým, že by bol pôvodný domicil nahradený domicilom novým, teda „u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava“ by bolo nahradené novým domicilom „u Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina 010 11“, tak uvedené predstavuje úplne iný údaj / domicil a zároveň rozpor s miestom plnenia, ktoré bolo označené ako Bratislava. Žalovaný 3/ zdôraznil, že nielen vlastník zmenky, ale ani jeden zo žalovaných nemali sídlo / trvalý pobyt evidovaný v Bratislave ako platobnom mieste a aj z uvedeného dôvodu plnenie na danom platobnom mieste nebolo možné, k čomu sa pridáva aj nesprávny údaj o domicile (ani tento neexistoval). Uvedené tak malo za následok neplatnosť danej zmenky. V prípade, ak by sme sa s uvedeným názorom nestotožnili, tak by bolo akceptovateľné aj uvedenie ako miesta plnenia opustený ostrov v mori a uvedenie domicilu, ktorý neexistuje. 37. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k podpisu žalovaného 3/ na zmenke uviedol nasledovné: „30. ... Súd má za to, že žalovaný skutkové tvrdenia na základe ktorých rozporoval podpis na zmenke neuplatnil v rámci procesnej obrany včas, pričom tak mohol urobiť už v rámci svojho vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 26.08.2021 (pričom v tomto čase pravosť svojho podpisu vôbec nespochybňoval, iba konštatoval, že v súvislosti s touto vecou už prišiel o rodinný dom) a jeho uplatnenie na pojednávaní dňa 20.06.2023 a vykonanie dokazovania k danému skutkovému tvrdeniu výsluchom žalovaného v 3. rade a k preukázaniu pravosti podpisu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a preto súd na námietku, ktorý m namietol pravosť svojho podpisu ako avalistu na zmenke a ďalších listinách neprihliadol.“ K uvedenému uviedol, že aj právny zástupca žalovaného 4/ na pojednávaní zo dňa 20.06.2023 žiadal umožnenie nahliadnutia do originálu zmenky, ktorý by mal byť uložený do súdneho trezoru. V samotnom súdnom spise sa pritom nachádzala len čiernobiela fotokópia zmenky (č. l. 27), z ktorej ale nebolo zrejmé, či podpisy na zmenke ako takej neboli sfalšované, resp. či podpisy na zmenke uloženej v súdnom spise neboli len počítačovou reprodukciou (napr. aj prostredníctvom
kvalitnejšej tlače). Tým, že právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní zo dňa 20.06.2023 vzniesol námietku vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaného 3/ na zmenke tak dôkazné bremeno na preukázanie jeho pravosti prechádzalo na žalobcu. K uvedenému rovnako ako na pojednávaní zo dňa 20.06.2023 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. NS ČR 21Cdo/1164/2010 zo dňa 27.04.2011: „V rozsudku ze dne 21.prosince 2009, sp. zn. 29 Cdo 3478/2007, jej je verejnosti k dispozici na webových stránkách Nejvyššího soudu, Nejvyšší soud dovodil je popre-li žalovaný ve sporu o zaplacení vlastnísménky její pravost, leží dúkazní bremeno ohledné pravosti sménky (pravostipodpisu žalovaného na sménce) na žalobci, který sménku k dúkazu predložil a který ze skutečností v ní uvedených vyvozuje žalobou uplatnéný nárok. Tento záver se uplatní bez ohledu na to, zda bylo o smenečném nároku rozhodnuto smenečnýmplatebním rozkazem. “ 38. Žalobca napriek tomu, že vznesením námietky pravosti podpisu žalovaného 3/ prešlo na neho dôkazné bremeno, nepreukázal pravosť podpisu žalovaného 3/ na predmetnej zmenke, z ktorej žalobca vyvodzoval pre seba priaznivé rozhodnutie vo veci. Už len na základe uvedeného mal súd prvej inštancie návrh voči žalovanému 3/ zamietnuť. Žalovaný 3/ nemal ako vedieť, či podpis na danej zmenku k jeho menu bol jeho podpisom alebo nie, keď mu táto zmenka nebola nikdy predložená a ani nebol nikdy konajúcim súdom alebo žalobcom oboznámený, že originál zmenky bol v trezore súdu prvého stupňa. Žalobca totiž nikdy žalovanému 3/ nepredložil originál takejto zmenky a ani konajúci súd žalovanému 3/ neoznámil, že originál predmetnej zmenky sa nachádza v trezore súdu prvého stupňa, Žalovanému 3/ bola súdom prvého stupňa doručená len čiernobiela kópia predmetnej zmenky. Taktiež daná zmenka nebola ako originál ani prečítaná a oboznámená súdom prvej inštancie v rámci pojednávania zo dňa 20.06.2023, nakoľko na tomto bolo dokazovanie vykonané nasledovne: „Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, nakoľko však tieto boli stranám sporu v priebehu konania doručené a ich obsah nebol stranou spochybnený tak ich nečíta ani neoboznamuje ich obsah.“
39. S poukazom na hore uvedený spôsob vykonaného dokazovania žalovaný 3/ uviedol, že pred vykonaním dokazovania súdom prvého stupňa bola pravosť podpisu na zmenke žalovaným 3/ rozporovaná vo vyjadrení jeho právneho zástupcu na pojednávaní zo dňa 20.06.2023, kde tento okrem iného uviedol, že: „Zároveň uvádzam, že klient rozporuje svoj podpis na predmetnej bianco zmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich“, teda ešte pred vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi bola žalovaným 3/ rozporovaná pravosť jeho podpisu nielen na predmetnej zmenke o ktorej sa dozvedel až 11.05.2023.
40. Žalovaný 3/ bol názoru, že súd prvého stupňa nikdy nevykonal dôkaz originálu zmenky, ale vykonal len dôkaz fotokópie zmenky, nakoľko iba táto bola stranám sporu doručená a rovnako súd prvého stupňa nikdy nevykonal ani dôkaz predstavujúci oznámenie, že v trezore súdu sa nachádza originál zmenky, nakoľko listina s takýmto oznámením nebola žalovanému 3/ doručená a na pojednávaní zo dňa 20.06.2023 nebola čítaná. V súdom spise sa síce nachádzala kópia zmenky pričom, ale takto označená zmenka nebola nikdy žalovanému 3/ doručovaná / doručená, a tento nebol ani informovaní o tom, že by sa akýkoľvek dokument / originál zmenky mal nachádzať v trezore súdu prvej inštancie. Žalovanému 3/ bol doručený len dokument, ktorý korešpondoval s prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu označenou ako „4. 2021 05 31_Blankozmenka“ predloženou súdu prvej inštancie ako PDF dokument. V predmetnom návrhu pritom absentoval akýkoľvek údaj o tom, že by žalobca do súdneho spisu, resp. do trezoru súdu mal v pláne predložiť aj prvopis zmenky. Žalovaný 3/ tak aj pri svojej obrane, pred nahliadnutím do spisu dňa 11.05.2023, vychádzal z toho, že žalobca predložil len predmetný dokument vo formáte PDF a že prvopis zmenky sa v súdnom spise nenachádzal.
41. Žalovaný 3/ tak mohol námietku vo vzťahu k jeho údajnému podpisu vzniesť až keď sa o existencii originálu zmenky dozvedel, pričom o existencii originálu sa nedozvedel z podania súdu prvej inštancie alebo žalobcu, ale až nahliadnutím do súdneho spisu dňa 11.05.2023. Pretým nemal žalovaný 3/ odkiaľ vedieť, že v trezore súdu by sa mal nachádzať originál predmetnej zmenky. Súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť žalovaného 3/ nikdy neupozornil a aj napriek tomuto predmetný návrh žalovaného 3/ o preskúmanie pravosti jeho podpisu zamietol s poukazom na koncentráciu konania. 42. Žalovaný 3/ bol názoru, že ak existuje dôkaz, ktorý nebol strane konania predložený ani strane konania oznámené, že takýto dôkaz existuje v trezore súdu prvého stupňa (je pritom bezpredmetné či došlo k pochybeniu strany konania alebo konajúceho súdu), tak nebolo možné námietky proti takémuto dôkazu a návrhy na vykonanie dokazovania v súvislosti s takýmto dôkazom prednesené na najbližšom pojednávaní odo dňa oboznámenia sa s existenciou predmetného dôkazu zamietnuť ako podané oneskorene.
43. Žalovaný 3/ nebol nikdy nikým upozornený, že originál zmenky je súčasťou návrhu na začatie konania a súčasne na pojednávaní nebol nikdy vykonaný dôkaz predstavujúci originál zmenky, pričom podľa žalovaného 3/ na priznanie práva zo zmenky nepostačuje oboznámiť jej neoverenú fotokópiu, ale je potrebné oboznámiť originál zmenky. 44. Voči napadnutému rozsudku podal odvolanie žalovaný 4/, a to v celom rozsahu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 písm. b) CSP, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozsahu; alternatívne, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 45. So skutkovými a právnym závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku žalovaný 4/ nesúhlasil a považoval ich za nesprávne a nezákonné. Podľa názoru žalovaného 4/, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnych skutkovým a právnym záverom, kedy nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a rovnako aj námietky žalovaného 4/ ako aj jeho návrhy na vykonanie doplnenia dokazovania za účelom zistenia relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, na základe čoho súd dospel k nesprávnym zisteniam, ktoré boli premietnuté do napadnutého rozsudku.
46. Žalovaný 4/ namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho námietkou, že zmenka bola nesprávne vyplnená a bola v rozpore so zmenkovým a šekovým zákonom. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný 4/ nemal konkretizovať v čom konkrétne mala spočívať nesprávnosť vyplnenej zmenky. V tejto súvislosti žalovaný 4/ namietal, že osoba, ktorá vyplňovala zmenku, resp. zmenečnú sumu nemala dostatočne riadne vystavené plnomocenstvo a nebola oprávnená zmenku vyplniť. Rovnako žalovaný 4/ poukazoval na rozpor so zmenkovým a šekovým zákonom, ktorý v príslušných ustanoveniach obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa podmienok prevodu vlastníctva zmenky vyplnenej na konkrétnu sumu. Žalovaný 4/ uviedol, že v prípade tohto prevodu zmenky neboli dodržané práva všetkých zmenečných ručiteľov, ktorými boli v danom prípade fyzické osoby. Uvedenú námietku považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, čo odôvodnil iba tým, že ak bola zmenka (pôvodne vystavená ako blankozmenka) vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to síce za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením článku I. § 10 zmenkového a šekového zákona osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Súd prvej inštancie procesnú obranu žalovaného 4/ ohľadom nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy vyhodnotil tak, že žalovaný 4/ v tomto smere konajúcemu súdu nepreukázal, že by chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a rozpore so zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke vyplnené. 47. Z bodu 1.3.1. Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke vyplývalo, že banka bola oprávnená vyplniť blankozmenku v časti určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenkovú sumu), vo výške, ktorá zodpovedá aktuálnej zabezpečenej pohľadávky a to podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné. V tejto súvislosti však žalobca nepredložil žiadny účtovný záznam banky ani prípadný výpis z účtovných záznamov, teda žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázal dôvodnosť výšky zmenečnej sumy uvedenej v blankozmenke. Z uvedeného dôvodu žalovaný 4/ namietal aj samotnú výšku žalovanej sumy. Súd prvej inštancie sa uspokojil iba s výškou sumy uvedenou vo výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, čo však v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz preukazujúci výšku zostatku neuhradenej sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní aj domáhal. V tomto smere mal žalobca nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť vo vzťahu k výške uplatneného nároku, keďže túto žalovaný 4/ namietal, pričom oprieť rozhodnutie len o výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy považoval žalovaný 4/ za nedostatočné a neprípustné.
48. Rovnako žalovaný 4/ namietal aj neplatnosť vzniku ručiteľského záväzku ako aj neplatnosť samotnej zmenky, kedy sa stotožnil s právnou argumetnáciou žalovaného 3/ s poukazom na rozpor medzi platobným miestom a domicilom. Vo vzťahu k tejto námietke opäť súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 4/ nemal konkretizovať v čom konkrétne mala spočívať neplatnosť a túto ani konajúci súd
nezistil. K uvedenému žalovaný 4/ uviedol, že zmenkový a šekový zákon údaj miesta, kde sa má platiť, považuje za podstatnú náležitosť zmenky. Jedná sa o platobné miesto, t. j. miesto, kde má prísť k výplate zmenky. Z uvedeného dôvodu údaj o mieste, kde má byť zmenka platená, musí byť uvedený jasne a určite tak, aby ho bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti určiť, kde má vystaviteľ zmenky povinnosť plniť a majiteľ zmenky právo plnenie požadovať. V predloženej zmenke bolo ako miesto platenia a domicil najprv uvedené „v Bratislave“ a následne „u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava“, z čoho jednoznačne vyplývalo, že na zmenke boli uvedené dve miesta na platenia bez ohľadu na to, že na splnenie požiadavky určitosti platobného miesta postačilo aj uvedenie obce alebo mesta. Na zmenke musí byť uvedené iba jedno platobné miesto, v prípade ak obsahuje viac platobných miest (vedľa seba), nemôže sa jednať o platnú zmenku. Uvedený obsahovaný nedostatok nemožno pritom konvalidovať ani tzv. domicilovaním zmenky, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zmenkový zákon síce umožňuje tzv. domicilovanie zmenky vo vzťahu k miestu, na ktorom má byť zmenka predložená na preplatenie, ale uvedené nebolo možné použiť v prejednávanom prípade. 49. Žalovaný 4/ mal za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade konal nad rámec zákona. V prípade domicilovania zmenky sa v domicilačnej doložke označuje osoba domiciliátu, a nie súčasne platobné miesto (určité miesto, na ktorom zmenku treba predložiť na preplatenie) a údaj domicilu (označenie osoby, ktorá má zmenku v mene a na účet vystaviteľa preplatiť) ako to nesprávne uviedol súd. Teda v prípade domicilovania zmenky sa namiesto označenia platobného miesta určuje iba miesto domiciliáta, a preto je potrebné rozlišovať, či miestny údaj sa vzťahuje k osobe domiciliátu alebo ide o miestny údaj vo význame platobného miesta. Zmenka môže udávať len jedno platobné miesto, v prípade ak je na zmenke uvedených viac platobných miest vedľa seba (ako v danom prípade miestne označenie a súčasne miesto domiciliátu), nemôže ísť o platnú zmenku. Žalovaný 4/ poukázal aj na rozhodnutie súdu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64CmZb/5/2012 zo dňa 27.02.2015, v ktorom súd konštatuje, že „V tomto smere platí zásada jednotnosti platobného miesta, čo znamená, že neplatnou je taká zmenka, v ktorej je medzi platobným miestom (ak je okrem domicilu v zmenke obsiahnuté) a domicilom rozpor, teda zmenka, ktorá je splatná podľa jej výslovného znenia v určitom platobnom mieste, avšak domicilovaná je v inom mieste. Jej neplatnosť vyplýva z toho, že miesto, kde má byť fakticky zmenka preplatená, môže byť jedno, preto z takej zmenky nie je zrejmé, v ktorom mieste má byť na preplatenie predložená, či v mieste platobnom alebo v mieste domiciliáta.“
50. Žalovaný 4/ namietal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý sa nesprávne vysporiadal s námietkou súvisiacou so spotrebiteľským charakterom vzťahu medzi žalovaným 4/ a žalobcom, na základe čoho dospel aj k nesprávnym právnym záverom, že na žalovaného 4/ sa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje. V súvislosti s touto vznesenou námietkou konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že námietky súvisiace so spotrebiteľským charakterom zmluvy, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, sú námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch žalovaného 1/ ako vystaviteľa k majiteľovi zmenky, a z tohto dôvodu neboli ani predmetom dokazovania ani vyhodnocovania obrany žalovaného 4/. S poukazom na uvedené, žalovaný 4/ namietal spotrebiteľský vzťah medzi ním a žalobcom vyplývajúci z vlastnej blankozmenky vystavenej na rad žalobcu avalovanej o. i. žalovaným 4/ (teda medzi vtedajším konateľom žalovaného 1/ a veriteľom spoločnosti), teda nie vzťah medzi žalovaným 1/ a žalobcom vyplývajúci zo zmluvy o oprávnení na vyplňovacie právo k blankozmenke. Žalovaný 1/ pri uzatváraní Zmluvy o financovaní vystupoval ako právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorému bol poskytnutý úverový rámec, ale v prípade žalovaného 4/ ako aj žalovaného 3/, ktorí zabezpečovali splatenie úveru poskytnutého majiteľom zmenky (právnym predchodcom žalobcu) vystaviteľovi zmenky (spoločnosti žalovaného 1/), platil úplne iný právny režim. Žalovaný 4/ ako aj žalovaný 3/ pri zabezpečovaní záväzku vystupovali ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je potrebné aplikovať vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené, vzniknutý ručiteľský vzťah nie je možné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, ale ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný 4/ pri jeho
uzatváraní nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pritom skutočnosť, že či žalovaný 4/ bol v rozhodnom čase konateľom spoločnosti žalovaného 1/, teda v úzkej väzbe so žalovaným 1/ nebolo v danom prípade relevantným.
51. V neposlednom rade žalovaný 4/ namietal aj postup súdu prvej inštancie, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalovaného 4/, vyžiadaním a oboznámením dokladov od banky na preukázanie toho, kto prijal plnenie zo zmluvy o financovaní a tiež vyžiadaním a oboznámením trestného spisu týkajúceho sa danej zmenky, ktoré konajúci súd nepovažoval za potrebné. Vykonanie týchto navrhnutých dôkazov žalovaný 4/ odôvodnil tým, že žalovaný 4/ ako aj žalovaný 3/ v čase, keď bola zmenka vyplnená, nemali prístup k bankovému účtu žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nebol v konaní zastúpený štatutárnym ani právnym zástupcom, kedy obidvaja žalovaní nemohli žalovanému 1/ klásť otázky akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami patriacimi do účtovníctva. Žalovaný 4/ podal aj trestné oznámenie z dôvodu, že nemal prístup k bankovému účtu žalovaného 1/, na ktorý boli vyplatené finančné prostriedky, takisto nemal k dispozícii účtovníctvo spoločnosti a nemohol si tak uplatniť prípadné námietky. Síce avalista nemôže uplatňovať námietky, ktoré prislúchajú k zmenkovému dlžníkovi, keďže avalista automaticky nevstupuje do kauzálnych vzťahov medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom, ale môže uplatňovať námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov k majiteľovi zmenky. Vzhľadom na nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý námietky žalovaného 4/ vyhodnotil ako neprípustné, nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré by prispeli k náležitému zisteniu skutkovému stavu. Uvedeným nesprávnym procesným postupom tak znemožnil žalovanému 4/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím je naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 písm. b) CSP.
52. K odvolaniam sa písomne vyjadril žalobca, a navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 386 písm. d) CSP odvolanie č. 1 a odvolanie č. 2 žalovaných 3/ a 4/odmietol, alebo aby postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Žalobca poukázal na to, že v podanom odvolaní žalovaný 3/ tvrdil, že predmetná zmenka bola neplatná z dôvodu, že adresa uvedená na domicilovej doložke označenej na zmenke ako u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava 810 00, bola v rozpore s platobným miestom označeným na zmenke v Bratislave. Ďalej podľa žalovaného 3/ tým, že právny predchodca Sberbank Slovensko, a. s., sa zlúčil so žalobcom, ktorý má sídlo na adrese: Hodžova 11, Žilina 010 11 zároveň automaticky prišlo k zániku domicilovej doložky, nakoľko v čase splatnosti zmenky neexistovala spol. Sberbank Slovensko, a. s., a ani žalobca nemal sídlo na adrese Vysoká 9, 810 00 Bratislava, vzhľadom že žalobca má a vždy mal sídlo v Žiline čo má za následok neplatnosť celej zmenky. Ďalej žalovaný 3/ v odvolaní dôvodil skutočnosť nového domicilu, tým že prišlo k zlúčeniu Sberbank Slovensko, a. s., a žalobcu kedy žalobca sa stal právnym nástupcom Sberbank Slovensko, a. s. Ak by sme sa stotožnili s tým, že by bol pôvodný domicil nahradený domici/om novým, teda „u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 OO Bratislava" by bolo nahradené novým domici/ om „u Príma banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina O1O11", tak uvedené predstavuje úplne iný údaj/ domicil a zároveň rozpor s miestom plnenia, ktoré bolo označené ako Bratislava. Tieto tvrdenia žalovaného 3/ žalobca považoval za nesprávne a zavádzajúce s jediným cieľom predlžovať súdne konanie a tým aj oddialenie splnenia si povinnosti úhrady dlžnej sumy žalobcovi.
53. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovaným 1/, 3/ a 4/ vyplývajúci z vlastnej blankozmenky vystavenej dňa 07.04.2015 so splatnosťou dňa 31.05.2021 na zaplatenie časti zmenkovej sumy 50.000 eur na rad žalobcu avalovanej žalovaným 3/ a 4/, pričom v konaní medzi stranami nebolo sporné, že zmenka na zaplatenie zmenkovej sumy bola pôvodne blankozmenkou a mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého majiteľom zmenky (právnym predchodcom žalobcu), vystaviteľovi zmenky
- spoločnosti žalovaného l/. Vystaviteľ spoločnosť žalovaného 1/ vystavil blankozmenku na rad žalobcu s doložkou bez protestu s dátumom vystavenia .....apríl 2015 a miestom vystavenia Galanta, pričom žalovaní 3/ a 4/ podpísali uvedenú blankozmenku ako avalisti a tým vystupujú v zmysle ustanovení Zákona zmenkového a šekového ako zmenkový ručitelia a teda zmenka v uvedenom konaní predstavuje iba ako prostriedok zabezpečenia splnenia povinnosti žalovaného 1/ vrátiť žalobcovi finančné prostriedky, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1/ podľa zmluvy o financovaní č. 421 023 5105 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/. 54. Každý nárok uplatnený zo zmenky je potrebné posudzovať vzhľadom na náležitosti zmenky v zmysle Zmenkového a šekového zákona. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom zmenky a správne vyhodnotil jej náležitostí v zmysle § 75 Zmenkového a šekového zákona. Náležitosti blankozmenky a
aj jej vyplnenia boli tak v zmysle Zmenkového a šekového zákona perfektné. Zmenka musí obsahovať miesto kde má byť zmenka platená a toto miesto môže byť označené názvom obce. K platobnému miestu môže byť pripojená domicilová doložka, ktorá predstavuje označenie osoby u ktorej sa má platiť. Podľa judikatúry platí, že nesmie prísť k rozporu medzi označením platobného miesta a označenia domicilu. V predmetnej zmenke je platobné miesto označené v Bratislave a označenie domicilu u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 OO Bratislava. Platobné miesto aj miesto domiciilu je v zmenke vyjadrené rovnako a to zhodným údajom BRATISLAVA. O rozpore a konflikte by sme mohli tvrdiť vtedy keby, napr. bolo platobné miesto označené ako Bratislava a domicil napr. u osoby XY, bydlisko (Sídlo) Trnava. Uvedené príkladné údaje sa však na zmenke nenachádzali. Uvedené skutočnosti tak vyvracajú tvrdenia žalovaného 3/ o konflikte platobného miesta a domicilu uvedeného na zmenke. 55. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného 3/, že právnym nástupníctvom Sberbank Slovensko, a. s., bol pôvodný domicil nahradený domicilom novým, teda „u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 OO Bratislava" by bolo nahradené novým domicilom „u Príma banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina 010 11". Toto tvrdenie a výklad obsahu zmenky odporuje zámeru vystaviteľa zmenky v čase vystavenia zmenky. V čase vystavenia vlastnej zmenky žalovaného 1/ a avalovaním žalovanými 2/, 3/, a 4/, t. j. dňa 07.apríla 2015 bolo jednoznačne určené platobné miesto v Bratislave a miesto domicilu na zmenke u Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 OO Bratislava, ktoré neboli v rozpore. Prejav vôle žalovaného 1/ ohľadne platobného miesta bol určitý a zrozumiteľný. V danom prípade sa nejednalo o rozporné údaje, domicil sa nedostal do rozporu s miestom platobným, len upresnil miesto platobné. Na povinnosť zaplatiť zmenku nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že k dátumu jej splatnosti v rámci vymedzeného platobného miesta osoba, u ktorej malo byť platené neexistuje (bola dobrovoľne vymazaná v dôsledku zlúčenia so žalobcom), rozhodujúcim bolo, že aj naďalej zostávalo jednoznačne určené miesto platenia, a to v Bratislave. Iný výklad ohľadne platobného miesta a domicilu by bol v rozpore s prejavom vôle zhmotnenom na vystavenej zmenke a aj v rozpore s ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona. 56. Žalovaný 3/ vzniesol námietku pravosti svojho podpisu rade na zmenke. Podľa žalovaného 3/ súd prvého stupňa nikdy nevykonal dôkaz originálu zmenky, ale vykonal len dôkaz fotokópie zmenky a rovnako súd prvého stupňa nikdy nevykonal ani dôkaz predstavujúci oznámenie, že v trezore súdu sa nachádza originál zmenky, nakoľko listina s takýmto oznámením nebola žalovanému 3/ doručená a na pojednávaní zo dňa 20.06.2023 nebola čítaná. Žalobca napriek tomu, že vznesením, námietky pravosti podpisu žalovaného 3/ prešlo na neho dôkazné bremeno, nepreukázal pravosť podpisu žalovaného 3/ na predmetnej zmenke. Žalovaný 3/ nebol nikdy nikým upozornený, že originál zmenky je súčasťou návrhu na začatie konania a súčasne na pojednávaní nebol nikdy vykonaný dôkaz predstavujúci originál zmenky čo nepostačovalo na priznanie práva zo zmenky. 57. Žalobca považoval v tejto právnej veci dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa za úplné a správne. Žalobca pri podaní návrhu, ktorým sa domáhal zaplatenia nároku uviedol všetky podstatné skutočnosti a označil všetky dôkazy, ktorými preukazoval svoj nárok. Žalobca na základe výzvy zo dňa 14.07.2021 predložil konajúcemu súdu dňa 16.07.2021 prvopis zmenky. Žalobca pred podaním návrhu na súd, listovými zásielkami RF040223139SK z 01.06.2021 a RF040002755SK 04.06.2021 oznámil žalovanému 1/ vyplnenie blankozmenky a vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním návrhu na súd. Takéto podania žalobca aj uskutočnil voči osobám žalovaného 2/ až 4/ rade. 58. Žalovaný 1/ si ani jednu zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný 3/ pôsobil u žalovaného 1/ do 20.01.2022 vo funkcii štatutárneho orgánu konateľa spoločnosti. Z uvedených skutočností tak vyplývalo, že v prípadne riadneho výkonu funkcie štatutárneho orgánu u žalovaného 1/ sa žalovaný 3/ mohol a mal možnosť oboznámiť sa s nárokom žalobcu a z akého dôvodu žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca odmietal, že by mal povinnosť v dôsledku námietky pravosti podpisu žalovaného 3/, ktorú vzniesol na pojednávaní 20.06.2023 teda až po uplynutí 2 rokov od začiatku konania dokazovať-vyvracať tvrdenie žalovaného 3/, že podpis na jeho zmenke nebol jeho. Súdne konanie o zmenkách a aj sporové súdne konania všeobecne sa riadia určitými zásadami vyjadrenými v Civilnom sporovom poriadku. Podľa ČI. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V § 153 CSP, sú vyjadrené zásady sudcovskej koncentrácie konania, v zmysle ktorej strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z uvedeného priebehu konania vyplývalo, že žalovaný 3/ mal a mohol vzniesť svoju námietku pravosti podpisu už pri svojom vyjadrení v rámci svojej procesnej obrany. Súd prvej inštancie v rámci zásady efektívnosti a hospodárnosti správne postupoval, že na námietku žalovaného 3/ neprihliadol na pojednávaní 20.06.2023, keďže išlo
zjavne o účelové podanie námietky s cieľom zmarenie účelu pojednávania. Žalovaný 3/ bol zastúpený advokátskou kanceláriou a tak vzhľadom na odborné znalosti a skúsenosti právneho zástupcu sa mohol s ním poradiť o postupe a uplatňovaní svojich procesných práv a povinností a to aj o možnosti nahliadať do súdneho spisu od momentu nadobudnutia postavenia účastníka konania.
59. K podanému odvolaniu zo dňa 23.08.2023 žalovaného 4/ žalobca uviedol, že žalovaný 4/ všetky svoje odvolacie námietky už tvrdil skôr na pojednávaní, pričom nepoukázal v rozpore s akými ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona malo prísť k nesprávnemu vyplneniu zmenky. Žalovaný 4/ poukázal, že zmenku vypĺňala osoba, ktorá nemala dostatočné oprávnenie na vyplnenie zmenky a zmenkovej sumy. Žalobca uvedené tvrdenie považoval za samoúčelné s tým, že žalovaný 4/ nevedel poukázať na rozpor samotného vyplnenia zmenky s ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona. Dôkazné bremeno podložiť svoje tvrdenia leží na strane, ktorá tieto tvrdenia prednáša. Žalovaný 4/ žiadne dôkazy ohľadne nesprávneho vyplnenia zmenky v konaní ani na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil.
60. Žalovanému 4/ ako avalistovi neprislúchajú v zmysle zásad zmenkového práva rovnaké oprávnenia vznášať námietky ako dlžníkovi, t. j. v tomto prípade žalovanému 1/. Avalisti ako zmenkový ručitelia môžu namietať iba zmenku vo svojom vzťahu k veriteľovi a nie všeobecne. Postavenie avalistu v rámci zmenkových vzťahov je iné ako všeobecné postavenie ručiteľa. Avalista nemôže vznášať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný. V prípade kauzálnych námietok môže uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných mimo zmenkových vzťahov s majiteľom zmenky. 631. Žalobca odmietol námietky žalovaného 4/ ohľadne rozporu platobného miesta a domicilu z dôvodov uvedených vyššie a poukázal na skôr uvedené vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 3/. 62. Žalovaný 4/ tvrdil, že žalovaný 1/ pri uzatváraní Zmluvy o financovaní vystupoval ako právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný 3/ a žalovaný 4/ vystupovali pri zabezpečovaní záväzku ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa žalovaného 4/ vzniknutý ručiteľský vzťah nebolo možné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, ale ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného 4/ za nedôvodné, nakoľko žalovaný 4/ bol v čase prijímania záväzku zo Zmluvy o financovaní nielen štatutárnym orgánom žalovaného 1/, ktorý v jeho mene konal ale bol a ešte aj toho času je spoločníkom žalovaného 1/, t. j. požíval materiálne výhody z podnikateľskej činnosti žalovaného 1/. Blankozmenka vystavená pri poskytovaní úveru predstavovala formu zabezpečenia a teda nejednalo sa tak o hlavný vzťah, na základe ktorého si žalobca uplatnil nárok. Hlavný právny vzťah predstavoval vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného 1/, s tým že zmeneční ručitelia sa zaručili, že splnia v prípade nemožnosti plnenia žalovaného 1/ záväzok vyplývajúci z tohto vzťahu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno nazerať na avalistov- zmenečných ručiteľov ako na spotrebiteľov. 63. K tvrdeniu, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy žalovaného 4/ týkajúce sa kto prijal plnenia zo zmluvy o financovaní, sa žalobca stotožnil s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého sa súd prvej inštancie s uvedenými návrhmi oboznámil a z hľadiska efektívnosti ich nepovažoval za potrebné vykonávať, nakoľko by nepriniesli nič nové. Nespokojnosť strán s rozsahom vykonaného dokazovania nemôže byť sama o sebe porušením práva. Súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (Rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 252/04, 1. ÚS 50/04,1. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
64. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.
65. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, napadnutého rozsudku, odvolania žalovaných 3/ a 4/ a vyjadrenia žalobcu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ktoré nebolo potrebné doplniť, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 3/, 4/ nie sú dôvodné, nie je možné im vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
66. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 67. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo neriadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 68. Podľa § 167 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Ak súd neodmietne žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. (2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 69. Podľa Čl. I § 7 Zmenkového a šekového zákona, ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných. 70. Podľa Čl. I. § 10 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 71. Podľa Čl. I § 16 ods. 1 prvá veta Zmenkového a šekového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. 72. Podľa Čl. I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. 73. Podľa Čl. I § 30 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. 74. Podľa Čl. I § 31 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. 75. Podľa Čl. I § 31 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona, ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. 76. Podľa Čl. I § 31 ods. 3 Zmenkového a šekového zákona, o holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. 77. Podľa Čl. I. § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. 78. Podľa Čl. I. § 32 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. 79. Podľa Čl. I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. 80. Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 81. Podľa Čl. I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 82. Podľa Čl. I § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). 83. Podľa Čl. I § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). 84. Podľa Čl. I § 77 ods. 3 ZZŠ, rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prijíma, prijíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. 85. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ktorý tento odvodzuje z vlastnej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy 50 000 eur spolu so 6 % ročným zmenkovým úrokom zo zmenkovej sumy 83 329,33 eur od 11.06.2021 do zaplatenia, a to od pôvodne žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne a nerozdielne a náhrada trov konania voči žalovanému 1/ ako vystaviteľovi zmenky a žalovaným 2/, 3/, 4/ ako avalistoch predmetnej zmenky.
86. Odvolací súd vychádzajúc z písomného podania žalobcu zo dňa 17.04.2024 - späťvzatie žalobného návrhu voči žalovanému 4/, na základe medzi nimi uzatvorenej dohody o urovnaní, ktorej predmetom bola aj dohoda o trovách súdneho konania a následného písomného súhlasu žalovaného 4/ so späťvzatím žaloby a dohody o trovách konania zo dňa 20.06.2024, postupujúc v súlade s § 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby v časti voči žalovanému 4/ ako aj o zrušení napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením a zastavení konania voči žalovanému 4/. 87. Potom predmetom odvolacieho konania ostali len odvolacie námietky žalovaného 3/ a odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného 3/, ktoré tento podal voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré konajúci súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie ustálil zistený skutkový stav vyplývajúci z predložených dôkazov stranami sporu preukazujúci ich skutkové tvrdenia a aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy Zmenkového a šekového zákona na spor sa vzťahujúce. 88. K námietke, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis (Zmenkový a šekový zákon, Civilný sporový poriadok).
89. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu (žalovanému 3/) uplatniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je súdnou praxou vykladaný pomerne široko a zahŕňa okrem iného, napr. právo na prístup k súdu, právo na spravodlivý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu a tiež aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za nesprávny procesný postup žalovaný 3/ považoval to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie originálom predmetnej zmenky a takýmto svojím nesprávnym postupom znemožnil žalovanému 3/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva - riadne namietanie pravosti podpisu žalovaného 3/ na predmetnej zmenke.
90. Odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP - existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci predstavuje akékoľvek procesné pochybenie konajúceho súdu dosahujúce intenzitu následku nesprávneho rozhodnutia vo veci. Môže sa jednať o nevykonanie takých dôkazov, ktoré sú relevantné pre posúdenie sporu, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Môže sa tiež jednať napríklad o posúdenie predbežnej otázky potrebnej pre rozhodnutie sporu a to v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu alebo pochybenie pri vykonávaní dokazovania (napr. vypočutie svedka bez jeho zákonného poučenia), príp. poučovacia povinnosť strán sporu pri ich procesných právach a povinnostiach. Odvolací súd z obsahu odvolania sa domnieva, že pod tento odvolací dôvod žalovaný 3/ zahrnul a namietal obdobne ako v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku nevykonanie dôkazu konajúcim súdom na nariadenom pojednávaní, a to originálom zmenky, ako aj to, že súd prvej inštancie ho osobitne neupozornil na to, že originál zmenky bol uložený v trezore konajúceho súdu.
91. Ods. X Odvolací súd uvádza, že aktuálna právna úprava (CSP, Zmenkový a šekový zákon) neustanovuje všeobecné pravidlo o tom, že avalista (žalovaný 3/) má možnosť svoj podpis na zmenke poprieť až po fyzickom oboznámení sa (vzhliadnutí) s originálom zmenky. Originál zmenky, ale aj iného písomného dokladu je spravidla zásadný pre dokazovanie iba v prípade písmoznaleckého dokazovania. V danom prípade je z obsahu spisu súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovanému 3/ bola fotokópia zmenky riadne doručená spolu so žalobou a výzvou na vyjadrenie sa. Predložená fotokópia zmenky bola vyhotovená čitateľne, bol na nej riadne označený žalovaný 3/ ako avalista a k jeho menu bol pripojený podpis. Žalovaný 3/ sa k žalobe písomne vyjadril dňa 26.08.2021, pričom v tomto vyjadrení svoj podpis na zmenke nijako nespochybnil. Žalovanému 3/ doručená fotokópia zmenky podľa presvedčenia odvolacieho súdu nijako neobmedzovala možnosť namietnuť platnosť jeho podpisu na zmenke, čo však tento neučinil. Kópia zmenky celkom zrejme nebola vyhotovená nekvalitne, nebola neúplna, rozmazaná, a vo forme neumožňujúcej identifikovať podpis žalovaného 3/ na zmenke. Zároveň pred konaním pojednávania (20.06.203) bol právny zástupca žalovaného 3/ dňa 11.05.2023 nahliadať do súdneho spisu, pričom však až do termínu pojednávania konaného o viac než mesiac dňa 20.06.2023 podpis žalovaného 3/ na zmenke nenamietal a ani sa dovtedy nedomáhal predloženia originálu zmenky. Právny zástupca žalovaného 3/ až na nariadenom pojednávaní namietal pravosť podpisu žalovaného 3/ avšak nijako (ani v podanom odvolaní) nevysvetlil prečo žalovaný 3/ nevzniesol túto námietku už skôr v rámci vyjadrenia k žalobe, alebo v dostatočnom časovom horizonte pred nariadeným termínom pojednávania a potom je potrebné uzatvoriť v súlade s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie dôkazu predložením originálu zmenky by si vyžadovalo odročenie pojednávania a teda zbytočné predĺženie konania. Súd prvej inštancie potom správne postupoval, keď v napadnutom rozsudku dostatočne jasne odôvodnil svoj postup (bod 21 tohto rozhodnutia), keď uzatvoril, že žalovaný 3/ námietku pravosti svojho podpisu na zmenke neuplatnil včas v rámci svojej procesnej obrany (§ 153 ods. 1 CSP), s čím sa odvolací súd plne stotožňuje a v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie, ktoré by napĺňalo takýto odvolací dôvod.
92. Odvolacie námietky žalovaného 3/ sú v podstate obsahovo totožné s jeho argumentmi prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré všetky dal konajúci súd v napadnutom rozsudku dostatočne presvedčivé odpovede. Odvolací súd potom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (najmä body 18 - 21 tohto rozhodnutia), s ktorým sa plne stotožňuje a odkazuje naň a nad jeho rámec uvádza, že žalovaný 3/ v odvolaní argumentoval v podstate rovnakými dôvodmi ako v konaní pred súdom prvej inštancie o neplatnosti zmenky z dôvodu rozporu medzi platobným miestom a domicilom uvedenými na zmenke ako aj namietaním pravosti svojho podpisu na zmenke.
93. Odvolací súd k námietke rozporu platobného miesta a domicilu uvedených na zmenke uvádza, že na základe písomného uvedenia platobného miesta a domicilu na zmenke v znení: Splatné v Bratislave, u Sherbank, Vysoká 9, Bratislava, žiadny rozpor a ani pluralita platobného miesta zmenky nevyplýva. Miesto plnenia je na zmenke jasne uvedené a to Bratislava, pričom údaj u Sherbank, Vysoká 9, Bratislava, toto miesto (Bratislava) iba bližšie konkretizuje prostredníctvom uvedenia adresy domiciláta, avšak bezpochyby obe tieto údaje smerujú do toho istého miesta - Bratislava. Podľa odvolacieho súdu zánik domiciláta (Sherbank a. s.) nemá za následok neplatnosť zmenky ako sa domnieval žalovaný 3/. Na zmenke totiž ostáva ako rozhodujúci povinný údaj miesto platenia - Bratislava a toto ostáva v texte zmenky jednoznačne určiteľné. Vlastná zmenka musí obsahovať údaj jej platobného miesta, t. j. kde sa má zmenka plniť. Zásada jednotnosti platobného miesta zmenky znamená, že z obsahu zmenky nemôžu vyplývať dve geograficky rozdielne, resp. alternatívne lokality plnenia. V predmetnom spore nie je geografický rozdiel medzi miestom platenia a adresou domicilátu, nakoľko obe uvádzajú jediné geografické miesto - Bratislavu. Platobné miesto Bratislava je na zmenke len spresnené uvedením konkrétne v sídle Sherbank, na Vysokej ul. č. 9 (domicilát). Zákonná úprava zmenkového a šekového zákona v čl. I § 75 vyžaduje ako podstatnú náležitosť platnej zmenky uvedenie miesto platenia, avšak nie nevyhnutne aj uvedenie existujúceho domiciláta. V posudzovanej zmenke je zrejmé, že miesto platenia - Bratislava je na nej uvedené samostatne, jednoznačne, určiteľne a nespochybniteľne. Údaj domicilátu (Sherbank) predstavuje na zmenke len doplnenie určením osoby s presnou adresou. Ako určenie platobného miesta postačuje označenie obce, resp. mesta uvedením jeho názvu, bez udania bližšej adresy nachádzajúcej sa v označenom meste. Prípadné určenie presnej adresy miesto platenia iba presnejšie konkretizuje. Odvolací súd uvádza, že prípadný následný zánik domiciláta po podpise zmenky v priebehu jej existencie nespôsobuje neplatnosť zmenky. Zároveň z obsahu zmenky po jej vzhliadnutí bez potreby podrobnejšieho skúmania je celkom zrejmé, že údaj o domicilátovi: u Sherbank, Vysoká 9, Bratislava, bol na zmenke vyplnený už pri jej podpise v roku 2015 a nebol doplnený neskôr pri vyplnení peňažnej sumy - splatnosti zmenky, t. j. 31.05.2021, v období kedy už domicilát Sherbank zanikol (k 31.07.2017). Podstatné je, že v čase uvedenia adresy domiciláta - Sherbank, tento existoval a zanikol až neskôr zlúčením so žalobcom, ktorý sa stal jeho univerzálnym nástupcom. Zároveň platí, že aktuálne sídlo žalobcu ako majiteľa zmenky v Žiline samo osebe nevytvára nové - ďalšie platobné miesto zmenky a nie je ani v rozpore s na zmenke uvedenom platobnom mieste - Bratislava, nakoľko zmenka neurčuje, že sa má platiť v mieste jej majiteľa, ktoré je v súčasnosti v Žiline. Potom námietke neplatnosti zmenky z tohto dôvodu odvolací súd neprisvedčil.
94. K námietke žalovaného 3/ - pravosti jeho podpisu ako avalistu na zmenke odvolací súd uvádza, že v zmysle zákonnej právnej úpravy v zmysle čl. I § 7, § 30 až § 32 Zmenkového a šekového zákona, avalistovi môže zo zmenky vzniknúť zmenkový záväzok len na základe podpisu, ktorý je možné mu pripísať. Nepravosť podpisu avalistu však nespôsobuje neplatnosť celej zmenky, ale spôsobuje, že takáto zmenka nezaväzuje tohto avalistu, ktorého meno bolo na zmenke uvedené a ktorému však nepatril podpis na zmenke. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že v prípade, ak dôjde k popretiu pravosti podpisu avalistu na zmenke, dôkazná povinnosť preukázania pravosti takéhoto podpisu prechádza na majiteľa zmenky (žalobcu). Takáto dôkazná povinnosť však nastupuje len v prípade včasného a riadneho popretia zo strany avalistu (žalovaný 3/). Z obsahu prejednávaného sporu je podstatné posúdenie včasnosti vznesenia námietky pravosti podpisu žalovaného 3/ na zmenke ako avalistu. Žalovaný 3/ mal možnosť vzniesť takúto námietku na prvom v spore nariadenom pojednávaní, avšak konajúci súd nemusel na takto vznesenú námietku prihliadnuť v prípade, ak usúdil, že žalovaný 3/ pri náležitej procesnej starostlivosti v konaní mal objektívne možnosť takúto námietku vzniesť už skôr - vo vyjadrení k žalobe. Tvrdenie žalovaného 3/, že nemal možnosť sa oboznámiť s originálom zmenky a bola mu predložená iba fotokópia zmenky v danom prípade nie je relevantné (bližšie pozri odôvodnenie bodu X tohto rozsudku). Odvolací súd uvádza, že využitie sudcovskej koncentrácie (§ 153 CSP) v spore je fakultatívne a konajúci súd môže, ale nemusí na oneskorene uplatnenú námietku prihliadať, pričom však musí svoj postup riadne odôvodniť konkrétnou procesnou situáciou v postupe dotknutej strany v konaní. Odvolací súd z hľadiska posúdenia postupu súdu prvej inštancie pri vyhodnotení včasnosti vznesenia námietky pravosti podpisu žalovaným 3/ plne odkazuje na bod X odôvodnenia tohto rozsudku a potom treba prijať záver, že vzhľadom na stav žalovanému 3/ na vyjadrenie predloženej kópie zmenky, ktorá bola riadne čitateľná, nepoškodená je táto odvolacia námietka nedôvodná. Žalovaný 3/ nijako relevantne nevysvetlil, prečo z jeho strany nedošlo k skoršiemu popretiu pravosti jeho podpisu na zmenke a túto skutočnosť namietal (cestou svojho právneho zástupcu) až v priebehu v spore nariadeného pojednávania. V danom prípade nebolo potrebné predloženie originálu zmenky na to, aby žalovaný 3/ namietal pravosť svojho podpisu na nej, nakoľko mu nič nebránilo, aby z vlastnej
vedomosti v prípade, ak zmenku nepodpísal takúto skutočnosť namietal už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2021 (túto námietku vzniesol až po takmer dvoch rokoch na pojednávaní dňa 20.06.2023). Takýto jeho procesný postup objektívne spôsobil oneskorenie vznesenia tejto námietky, čo správne vyhodnotil súd prvej inštancie a následne dostatočne jasne a logicky odôvodnil svoj postup v napadnutom rozsudku. Preukazovanie pravosti podpisu žalovaného 3/ by si totiž vyžadovalo odročenie nariadeného pojednávania, výsluch žalovaného 3/, resp. výsluch prípadne navrhnutých svedkov, alebo nariadenie znaleckého dokazovania pravosti podpisu na zmenke, čo by viedlo k neúmernému predĺženiu celého konania.
95. Z obsahu odôvodnenie napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky a v dostatočnom rozsahu odôvodnil a podal zrozumiteľné vysvetlenie svojho prijatého právneho záveru, ktorý odzrkadľoval v spore zistené skutočnosti vyplývajúce z tvrdení strán sporu a nimi predložených dôkazov, z ktorých tieto ich tvrdenia vyplývali. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie podľa odvolacieho súdu jasne vyplýva záver prijatý napadnutým rozsudkom. Skutkové tvrdenia žaloby, o ktoré ju žalobca oprel boli v spore v dostatočnom rozsahu preukázané. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa odvolacieho súdu boli jasne a zrozumiteľne uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie kladne rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dal podrobnú, jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na všetky pre rozhodnutie v spore podstatné skutočnosti a tiež vysvetlil prečo žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade dôvody a závery napadnutého rozsudku rešpektujú tak názory právnej teórie, ako aj súdnej praxe a nie je ho možné považovať za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny.
96.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania žalovaného 3/, napadnutý rozsudok ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdil voči žalovanému 3/ (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil aj nárok na príslušenstvo, na ktoré zaviazal žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 6% ročne od správne určeného začiatku omeškania žalovaných (túto skutočnosť žalovaný 3/ v podanom odvolaní nenamietal). 97. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne úspešný v odvolacom konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému 3/ s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 98 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).