Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CbZm-5-2021.pdf
PDF · 129.11 KB
No categories available
26CbZm/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1./ ZAMOČNÍCTVO, s.r.o., so sídlom Abrahám 25, 925 45 Abrahám, 3./ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Ul. Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581 4./ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpeného: ALFA LEGAL, s.r.o., so sídlom Šustekova 14, Bratislava, IČO: 47 237 121, o zaplatenie zmenkovej sumy 50.000,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 50.000,-eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 83.329,33 eura od 11.06.2021 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 277,76 eura to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania,
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2021 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.000,-eur spolu so zmenkovým úrokom 6 % p.a. zo zmenkovej sumy 83.329,33 eur od 11.06.2021 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 277,76 eura a taktiež sa domáhal, aby bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhrada trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 07.04.2015 Zmluvu o financovaní č. 421 023 5105 v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej žalobca, poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 110.000,- eur, za podmienok uvedených v Zmluve o úvere v znení neskorších dodatkov. Na zabezpečenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere dňa 07.04.2015 v Galante vystavil žalovaný v 1. rade vlastnú zmenku na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade, žalovaný v 4. rade túto zmenku svojím podpisom avaloval ako avalista 1, avalista 2, avalista 3. K zmenke sa viaže Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 421 023 5105 zo dňa 07.04.2015, na základe ktorej žalovaní udelili žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to v časti určenia, ktorými sú zmenková suma vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so splácaním peňažného záväzku, na čo bol viac krát písomne upozornený. Vzhľadom ku skutočnosti, že porušil svoje zmluvné povinnosti uhrádzať záväzok riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na splatenie poskytnutého úveru v lehote do 05.02.2021. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade do dnešného dňa uhradená. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nevrátil žalobcovi finančné prostriedky, ktoré mu poskytol na základe Zmluvy o úvere, pristúpil žalobca dňa 31.05.2021 k vyplneniu blankozmenky. Blankozmenka bola doplnená o nasledovné údaje: Mena: EUR, Zmenková suma: 83 329,33 EUR, Slovom: osemdesiattritisíctristodvadsaťdeväť eur tridsaťtri centov, Dátum splatnosti: 31.05.2021 Žalobca si v rámci dispozičného oprávnenia uplatňuje prostredníctvom žalobného návrhu istinu len vo výške 50.000,- eur napriek tomu, že žalovaní neuhradili do dnešného dňa dlžnú sumu, a to ani sčasti.
2. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s touto nesúhlasí, nakoľko v tomto prípade už prišiel o rodinný dom a na preukázanie uvedeného predložil notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dobrovoľnej dražby.
3. Žalovaný v 4. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 24.11.2020 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti žalovaného v 1. rade, pričom vzdanie sa funkcie konateľa doručil dňa 26.11.2020 žalovanému v 1. rade. Dňom 27.02.2021 prišlo k zániku jeho funkcie ako konateľa spoločnosti žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 4. rade ďalej uviedol, že si je vedomý, že sa ako avalista vo vzťahu k predmetnej zmenke zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy za podmienok dohodnutých v zmluve oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke. Napriek tomu, že už nie je konateľom žalovaného v 1. rade a nemá preto vedomosť o záväzkoch žalovaného v 1. rade, nemá dôvod rozporovať tvrdenie žalobcu o tom, že mu žalovaný v 1. rade doposiaľ neuhradil dlžnú sumu. Žalovaný zároveň vyjadril ochotu žalobcovi uhradiť jednu tretinu istiny, zmenkového úroku a zmenkovej odmeny.
4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade uviedol, že v týchto neboli spochybnené žalobcom tvrdené skutočnosti a preto trvá na podanej žalobe s tým, že všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho nárok už predložil. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalovaného v 4. rade na uzatvorenie súdneho zmieru.
5. Súd uznesením č.k. 26CbZm/5/2021-91 zo dňa 27.05.2022 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, keď počas konania zistil, že tento zomrel dňa 23.03.2021, teda pred podaním žaloby, čím vznikla neodstrániteľná podmienka konania a to strata procesnej spôsobilosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s vlastnou zmenkou zo dňa 07.04.2015 vystavenou žalovaným v 1. rade, so Zmluvou o financovaní č. 421 023 5105 vrátane dodatkov, so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 421 023 5105 s oznámením o vyplnení blankozmenky, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nakoľko sa pojednávania zúčastnili len právni zástupcovia avalistov žiada, aby súd neprihliadal na námietky avalistov, nakoľko títo takéto oprávnenie v zmysle judikatúry nemajú, teda všetky otázky a návrhy týkajúce sa kauzy samotnej sú úplne irelevantné. Kauzálne námietky avalistom neprislúchajú. Vlastník zmenky C. banka Slovensko, a.s. sa zlúčila so G. Slovensko, a.s. a stala sa jej univerzálnym právnym nástupcom a nie je tam pochybnosť, kto vstúpil do práv a povinnosti G. Slovensko, a.s.. Čo sa týka prevodu zmenky, nie je si vedomý, že by bola zmenka prevedená, rubopisovaná. Čo sa týka neplatnosti zmluvy oprávňujúcou na vyplňovacie právo jedná sa len o tvrdenie bez dôkazu, ktorý by podporoval jeho pravdivosť. Na jednej strane právny zástupca žalovaného v 4. rade uvádza, že sa nevedia dostáť k účtovníctvu žalovaného v 1. rade, na strane druhej tvrdí, že suma na ktorú bola vyplnená zmenka nie je správna. Bolo by korektné uviesť správny výpočet, ktorý by bolo možné konvalidovať, prípadne odmietnuť. Zároveň čo sa týka adresy na Vysokej 9 v Bratislave možno zmenku bez problémov zaplatiť. Zmenku je vyplnená a podpísaná všetkými osobami. Žalovaný v 3. rade rozporuje svoj podpis čo je jeho právo, ale prvý krát až po dvoch rokoch na pojednávaní, čo podľa právneho zástupcu predstavuje obštrukciu v snahe predlžovať konanie.
8. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že listina, ktorá sa vydáva za zmenku je datovaná dátumom 07.04.2015, ale jej splatnosť a suma sú dodatočne doplnené, pričom splatnosť nadobudla podľa tvrdenia žalobcu 31.05.2021. Z výpisu z Obchodného registra spol. G. Slovensko, a. s. vyplýva, že táto zanikla zlúčením 01.08.2017 a z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola listina označená ako zmenka vyplnená, už došlo k zlúčeniu predmetných spoločností. Z listiny označenej ako zmenka je ako miesto platenia a domicil uvedené sídlo spol. G. G., a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, predtým je uvedené v Bratislave. Platobné miesta sú na predmetnej zmenke dve, jednak v Bratislave a následne je to u G. Slovensko, a. s. , Vysoká 9, Bratislava. Samozrejme samotné označenie miesta platenia v Bratislave nerobí zmenku neplatnou, avšak v zmenke nemôžu byť uvedené dve platobné miesta, napr. v Bratislave, v Trnave, v Košiciach, v prípade, ak by súd prijal záver, že sa nejedná o dve rozdielne platobné miesta ale jedno platobné miesto, teda u G. G., a. s., Vysoká 9, Bratislava, ako sídlo spoločnosti, v tom prípade je potrebné namietať, že v čase, keď bola listina označená ako zmenka vyplnená, bolo vypĺňajúcej osobe zrejmé, že toto miesto platenia, domicil neexistuje, nie je zrejmé, prečo toto miesto nebolo tiež predmetom dohody o vypĺňaní blanko zmenky. Tým, že pri vystavovaní blanko zmenky bolo miesto splatnosti uvedené konkrétnou adresou, nemožno sa odvolávať na ustanovenie, ktoré umožňujú identifikovanie miesta splatnosti len označením mesta, nakoľko vôľou strán označených v zmenke, ako aj uzatvárajúcich vyplňujúce právo k zmenke bolo ujednanie práve na tomto mieste splatnosti. Bianco zmenka stáva perfektnou v čase, keď miesto splatnosti reálne existuje a toto zanikne až po splatnosti zmenky, avšak tu je situácia, keď spol. G. Slovensko a. s. zanikla, predmetná bianco zmenka nebola perfektnou a táto bola vyplnená až v čase, keď miesto splatnosti neexistovalo, t. z. že ten, kto ju vypĺňal, si v zmysle formálnej publicity Obchodného registra musel byť vedomý toho, že miesto splatnosti, tak, ako je uvedené v bianco zmenke neexistuje. Zároveň uviedol, že žalovaný v 3. rade rozporuje svoj podpis na predmetnej bianco zmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že námietkou dôkazné bremeno pravosti podpisu prechádza na žalobcu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1164/2010 a 29Cdo/3478/2007 a teda vo vzťahu k podpisom tým pádom má dokazovať žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno pravosti podpisu. Tiež opätovne poukázal na vnútorný rozpor zmenky a na rozdiel medzi platobným miestom a domicilom, pričom v texte zmenky sú uvedené buď dve rozdielne miesta, teda miesto platnosti v Bratislave a zároveň ako domicil G. G. Bratislava, ktoré sa vylučujú alebo sa jedná o jedno miesto, pričom v čase vyplnenia listiny označenej ako zmenka tzv. bianco zmenky, takéto sídlo spoločnosti neexistovalo. Aj z tohto dôvodu možno označiť predmetnú listinu označenú ako zmenka za neplatnú. Právny zástupca upriamil pozornosť na čiarku, v Bratislave čiarka u G. Slovensko a v rovnakom duchu sa nesie aj upresňovací text pod týmto označením splatné „v“ (miesto platenia) „u“ (domicil), teda sa má jednať o dve rozdielne miesta.
9. Právna zástupkyňa žalovaného v 4. rade uviedla, že osoba, ktorá vyplňovala zmenku, resp. zmenečnú sumu nemala dostatočne riadne vystavené plnomocenstvo a nebola oprávnená vyplniť zmenku. Poukázala na rozpor so zmenkovým a šekovým zákonom, ktorý v príslušných ustanoveniach uvádza, ako má byť prevedené vlastníctvo zmenky vyplnenej na konkrétnu sumu, aj vlastná zmenka aj bianco zmenka. V prípade tohto prevodu zmenky neboli dodržané práva všetkých zmenečných ručiteľov, ktorými sú konkrétne fyzické osoby. Žalovaní v 3. rade a v 4.rade v čase, keď bola vyplnená zmenka nemali prístup k bankovému účtu žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nie je zastúpený žiadnym štatutárnym ani právnym zástupcom a žalovaní v 3. a 4. rade nemajú možnosť klásť mu otázky akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami patriacimi do účtovníctva. Bolo povinnosťou žalobcu vykonať všetky právne úkony, vrátane podania trestného oznámenia za účelom vymoženia dlžnej sumy. Žalovaný v 4. rade podal trestné oznámenie z dôvodu, že nemal prístup k bankovému účtu žalovaného v 1. rade, na ktorý boli vyplatené finančné prostriedky, takisto nemá k dispozícii účtovníctvo spoločnosti a nemôže si tak uplatniť prípadne námietky. Právny zástupkyňa zároveň poukázala na neplatné vyplnenie zmenky v rozpore so zmenkovým a šekovým zákonom a jeho ustanoveniami. Keďže ide o obchodnoprávny spor žalovaný v 1. rade musí byť zastúpený právnym zástupcom. Je amorálne, že žalobca požaduje vyplatenie uvedenej žalovanej čiastky od ručiteľov napriek tomu, že žalovaní v 3. rade a 4. rade nemali prístup k týmto peniazom, nemali možnosť právnej obrany, splnili si svoju aj oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a nemajú inú možnosť ako sa majú domáhať voči zomrelému konateľovi vyplatenia finančnej čiastky. Právna zástupkyňa namietla neplatnosť ustanovení samotnej zmluvy o vyplnení bianco zmenky. Žalovaný v 4. rade nemá možnosť ako fyzická osoba uplatňovať svoje práva, pričom v prípade vzťahu žalovaného v 4. rade a žalobcu sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Avalisti v čase, keď podpisovali zmenku a bola vyplácaná suma, nemali možnosť vedieť, že zo strany tretej osoby, ktorá mala prístup k bankovému účtu spoločnosti dôjde k spáchaniu trestného činu. Z tvrdení žalovaného v 4. rade vyplýva viac než dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu a to konkrétnym pracovníkom banky žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že zo strany banky prišlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, ale následný postup žalobcu nebol korektný, keď nedodržal zákonné podmienky na uplatnenie procesného práva napr. samotná výzva na zaplatenie dlžnej sumy datovaná 03.04.2021. Banka nekonkretizovala opakované porušenie povinností, ktorého sa mali žalovaní dopustiť. Neuhradený zostatok s príslušenstvom je naďalej úročený až do jeho vyrovnania sankčnou úrokovou sadzbou, pričom veriteľ je povinný uvádzať konkrétne sumy, v opačnom prípade nemá na ne nárok. Ručitelia majú právo vedieť aktuálnu výšku zostatku, samotné vyčíslenie pohľadávky uplatňované v tomto konaní je právne neurčité.
10. Zo zmluvy o financovaní č. 421 023 5105 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1.rade vyplýva, že banka a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 12.03.2008 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 421 023 5105 v znení je dodatkov na základe ktorej banka poskytla žalovanému v 1. rade úverový rámec až do výšky 98.000,-eur pozostávajúci z kontokorentného úveru do výšky 70.000,-eur a rámca pre bankové záruky do výšky 28.000,-eur s konečným dňom platnosti úverového rámca k 30.06.2019. Banka a žalovaný v 1. rade sa dohodli, že odo dňa účinnosti tejto zmluvy sa všetky záväzky týkajúce sa kontokorentného úveru z pôvodne uzatvorenej Úverovej zmluvy považujú za záväzky podľa tejto zmluvy. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal za účelom zabezpečenia svojich záväzkov vystaviť na rad banky blankozmenku s avalom: zmenečným ručiteľom I. U. C., zmenečným ručiteľom II. D. R., zmenečným ručiteľom III. C. R. a uzatvoriť s bankou zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke.
11. Zo Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 421 023 5105 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1.rade ako vystaviteľom zmenky, U. C.om ako avalistom 1, D. R. ako avalistom 2, C. R. ako avalistom 3 vyplýva, že vystaviteľ zmenky banke ako prvému majiteľovi vydáva túto blankozmenku, ktorá je pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa ustanovení tejto zmluvy, ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 3 ods. 1,2 tejto zmluvy. Z článku 3 zmluvy vyplýva, že blankozmenka vystavená v prospech banky ako vlastná zmenka, podpísaná v mene vystaviteľa zmenky osobou na to oprávnenou ako štatutárny orgán vystaviteľa zmenky a to U. C. a zmenečným ručiteľom I. U. C., zmenečným ručiteľom II. D. R., zmenečným ručiteľom III. C. R. s doložkou bez protestu, splatná v Bratislave u banky ako domiciliáta, s miestom a dátumom vystavenia Galanta , 07.apríl 2015. Z bodu 1.3 článku 3 zmluvy vyplýva, že banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorými sú: údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky, ktorým bude dátum uplatnenia vyplňovacieho práva podľa tejto zmluvy.
12. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 31.05.2021 súd zistil, že dňa 31.05.2021 žalobca pristúpil k vyplneniu vystavenej blankozmenky v zmysle Dohody vzhľadom na to, že ku dňu vyplnenia zmenky nebol zo strany dlžníka úver splácaný riadne a včas. Do vystavenej zmenky boli doplnené nasledovné údaje a to zmenková suma 83.329,33 eura a údaj o splatnosti 31.05.2021.
13. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 05.02.2021 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu nezaplatenej pohľadávky vo výške 79.555,84 eura, z toho nezaplatená istina 58.743,75 eura, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 20.782,09 eura a poplatok za upomienku vo výške 30,-eur.
14. Vystaviteľ, spoločnosť žalovaného v 1. rade, vystavil blankozmenku na rad žalobcu s doložkou bez protestu, s dátumom vystavenia 07.apríl 2015 a miestom vystavenia Galanta, podpísanú avalistami- žalovaným v 3. rade a 4. rade.
15. Súd v súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie takýchto návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Žalovaný v 3.rade v konaní navrhol vypočuť žalovaného v 3. rade ohľadom pravosti podpisu na blankozmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Súd nenariadil výsluch žalovaného v 3. rade a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď súd na námietku vznesenú jeho právnym zástupcom na pojednávaní, ktorým namietol pravosť podpisu ako avalistu na zmenke a ďalších listinách neprihliadol, čo súd odôvodnil v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia. Súd nevykonal dôkaz ani výsluchom žalovaného v 4. rade, keďže nie je zrejmé, čo by jeho výsluchom ku skutočnostiam ohľadom účtovníctva spoločnosti a trestného konania malo byť v tomto konaní preukázané a to aj s poukazom na skutočnosť, že námietky týkajúce sa kauzy žalovanému v 4. rade ako avalistovi neprislúchajú. Zároveň súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním a oboznámením dokladov od banky na preukázanie kto prijal plnenie zo zmluvy o financovaní, nakoľko v konaní nebolo sporným, že toto bolo poskytnuté žalovanému v 1. rade ako zmenkovému dlžníkovi a tiež vyžiadaním a oboznámením trestného spisu v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, ktorá by sa mala týkať aj zmenky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom z vyjadrenia samotnej právnej zástupkyne vyplýva, že v tejto veci nebolo začaté trestné stíhanie a v inom trestnom konaní týkajúcom sa veci bolo rozhodnuté, že nedošlo k spáchaniu podvodu ani iného trestného činu.
16. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
17. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
18. Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
19. Podľa článku I. § 32 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
20. Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
21. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
22. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade vyplývajúci z vlastnej blankozmenky vystavenej dňa 07.04.2015 so splatnosťou dňa 31.05.2021 na zaplatenie časti zmenkovej sumy 50.000,- eur na rad žalobcu avalovanej žalovaným v 3.rade a 4.rade, pričom v konaní medzi stranami nebolo sporné, že zmenka na zaplatenie zmenkovej sumy bola pôvodne blankozmenkou a mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého majiteľom zmenky (právnym predchodcom žalobcu), vystaviteľovi zmenky - spoločnosti žalovaného v 1.rade. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmenka bola vystavená spoločnosťou žalovaného v 1.rade v prospech právneho predchodcu žalobcu ako blankozmenky a že následne došlo k jej vyplneniu v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti.
27. Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je preto potrebné v prvom rade vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Zmenky boli v tomto prípade vystavené ako blankozmenky, teda ako zmenky, ktoré vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplnil a nadobúdateľovi udelil vyplňovacie právo. Vyplnením blankozmeniek sa z nich stali zmenky úplné a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniklo. Žalovaní v 3. a 4.rade rade vystupovali v pozícií avalistov, teda podstata žalobcom uplatneného nároku voči žalovaným spočívala v nezaplatení dlžnej sumy z vystavenej zmenky, za ktoré sa žalovaný v 3.rade a žalovaný v 4. rade zaručil ako zmenkový ručiteľ. Vzhľadom na vyššie zmienenú abstraktnosť typickú pre zmenkové záväzky a najmä s poukazom na § 32 ods. 2 a § 47 Zákona zmenkového a šekového súd uvádza, že v prípade zmenkového ručenia ide o abstraktné ručenie. Záväzok ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka, zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení. Záväzok avalistu sa vyznačuje akcesoritou len ku zmenke, nie ku kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného záväzku. Avalista preto môže uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov k majiteľovi zmenky. Nemôže uplatňovať námietky, ktoré prislúchajú k zmenkovému dlžníkovi, pretože avalista automaticky nevstupuje do kauzálnych vzťahov medzi majiteľom a avalátom (zmenkovým dlžníkom).
28. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi zmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 362/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 47/2007).
29. Žalovaný v 3. rade namietal neplatnosť zmenky s poukazom na vzájomný konflikt medzi platobným miestom a domicilom. Podstatou vlastnej zmenky je bezpodmienečný sľub vystaviteľa zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zákonnou obsahovou náležitosťou zmenky je aj údaj miesta, kde sa má platiť, keď výstavca zmenky sa práve v platnom mieste zaväzuje zmenku zaplatiť a veriteľ má tomu zodpovedajúce právo len v tomto platobnom mieste plnenie podľa zmenky požadovať. Platobné miesto je tak miestom, kde má byť zmenka pri splatnosti k plateniu predložená. Údaj o mieste, kde má byť zmenka platená, musí byť preto jasný a určitý, tak, aby bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, kde má výstavca zmenky vlastnú povinnosť plniť a majiteľ zmenky právo plnenie požadovať. K splneniu požiadavky určitosti platobného miesta postačí aj uvedenie obce alebo mesta. Zmenka teda môže udávať len jedno platobné miesto, ak je na zmenke uvedených viac platobných miest vedľa seba, nemôže ísť o zmenku platnú. Vo vzťahu k miestu, v ktorom má byť zmenka predložená na preplatenie, umožňuje zmenkový zákon tzv. domicilovanie zmenky. Najčastejšie sa domicilačná doložka v zmenkovej praxi na zmenke vyjadruje slovným spojením „Splatné u ...“, po ktorom nasleduje označenie osoby domiciliáta. Pokiaľ teda platobné miesto označuje určité miesto (adresu) v ktorom zmenku treba predložiť na preplatenie, údaj domicilu označuje osobu, ktorá má zmenku v mene a na účet vystaviteľa preplatiť. Aj v prípade domicilovania zmenky sa v domicilačnej doložke vyskytuje určité miestne označenie, toto však neoznačuje platobné miesto, ale bližšie určuje miesto domiciliáta, preto je potrebné rozlíšiť, či miestny údaj sa vzťahuje k osobe domiciliáta, alebo ide o miestny údaj vo význame platobného miesta. Zároveň v tomto smere platí zásada jednotnosti platobného miesta, čo znamená, že neplatnou je taká zmenka, v ktorej je medzi platobným miestom (ak je okrem domicilu v zmenke obsiahnuté) a domicilom rozpor, teda zmenka, ktorá je splatná podľa jej výslovného znenia v určitom platobnom mieste, avšak domicilovaná je v inom mieste. Jej neplatnosť vyplýva z toho, že miesto, kde má byť fakticky zmenka preplatená, môže byť iba jedno, preto z takej zmenky nie je zrejmé, v ktorom mieste má byť na preplatenie predložená, či v mieste platobnom alebo v mieste domiciliáta. V danom prípade zmenka bola splatná v Bratislave u G. Slovensko, a.s., Vysoká 9, 910 00 Bratislava (domicil). V danom prípade sa nejedná o rozporné údaje, domicil sa nedostáva do rozporu s miestom platobným, len upresňuje miesto platobné. Pritom na povinnosť zaplatiť zmenku nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že k dátumu jej splatnosti v rámci vymedzeného platobného miesta osoba, u ktorej má byť platné neexistuje (bola dobrovoľne vymazaná v dôsledku zlúčenia so žalobcom), rozhodujúcim je, že aj naďalej zostáva jednoznačne určené miesto platenia a to v Bratislave.
30. Právny zástupca žalovaného v 3. rade ďalej uviedol, že žalovaný v 3. rade namieta podpis na predmetnej blankozmenke ako aj na listinách s ňou súvisiacich. Základný predpoklad pre pomýšľanie strany sporu na úspech v konaní je odvodzovaný od jej povinnosti tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a zároveň od povinnosti substancovať relevantné tvrdenia, a to s prihliadnutím na princíp kontradiktórnosti konania. Východiskovým kritériom posudzovania účinnosti, či neúčinnosti prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán v spore, a to či už v písomnej forme alebo v podobe ústneho prednesu, je pre súd včasnosť ich uplatnenia. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Súd má za to, že žalovaný skutkové tvrdenia na základe ktorých rozporoval podpis na zmenke neuplatnil v rámci procesnej obrany včas, pričom tak mohol urobiť už v rámci svojho vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 26.08.2021 (pričom v tomto čase pravosť svojho podpisu vôbec nespochybňoval, iba konštatoval, že v súvislosti s touto vecou už prišiel o rodinný dom) a jeho uplatnenie na pojednávaní dňa 20.06.2023 a vykonanie dokazovania k danému skutkovému tvrdeniu výsluchom žalovaného v 3. rade a k preukázaniu pravosti podpisu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a preto súd na námietku, ktorým namietol pravosť svojho podpisu ako avalistu na zmenke a ďalších listinách neprihliadol.
31. Žalovaný v 4. rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade musí byť v zmenkovom konaní zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa vzťahuje na osobitné druhy sporov, pri ktorých všeobecná hmotnoprávna a procesnoprávna náročnosť odôvodňuje požiadavku na obligatórne profesionálne zastúpenie. Civilný sporový poriadok vymedzuje päť základných kategórií sporov, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie advokátom, pričom ide o taxatívny výpočet, ktorý nemožno modifikovať a v rámci ktorého je povinné zastúpenie bezvýnimočné. Jedná sa o spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, spory z ochrany hospodárskej súťaže, spory z nekalého súťažného konania, spory z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a spory súvisiace s ochranou práva duševného vlastníctva. Z uvedeného je zrejmé, že povinné zastúpenie advokátom sa nevyžaduje v prípade sporov z právnych vzťahov zo zmenky a šeku a teda ani žalovaný v 1. rade nemusí byť v tomto konaní zastúpený.
32. Žalovaný v 4. rade ďalej uviedol, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanoveniami zmenkového a šekového zákona, pričom nekonkretizoval v čom konkrétno tento rozpor spočíva a súd žiaden takýto rozpor ani nezistil. Rovnako tak argumentoval neplatnosťou vzniku ručiteľského vzťahu, pričom ani v tomto prípade neuviedol v čom by táto neplatnosť mala spočívať. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia, ktorá má charakter procesného bremena. Následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd nezohľadní jeho procesnú obranu. Čo sa týka námietky nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. Žalovaný, ktorý v konaní namietol nesprávnosť vyplnenia zmenkovej sumy podľa názoru súdu nepreukázal, že by chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore so zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke vyplnené. Z článku 3 bod 1.3. Zmluvy vyplýva, že banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorým je aj údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné, pričom z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy je zrejmé, že nezaplatená istina predstavuje výšku 58.743,75 eura a zvyšná časť sú nezaplatené úroky z omeškania a poplatok za upomienku.
33. Námietky súvisiace so spotrebiteľským charakterom zmluvy, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, sú námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch žalovaného v 1. rade ako vystaviteľa k majiteľovi zmenky, teda z tohto dôvodu neboli predmetom dokazovania, ani vyhodnocovania obrany žalovaného v 4. rade. Zmenka je totiž abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov - kauzy, pre ktoré je vystavená. Nad rozsah uvedeného k argumentu právneho zástupcu žalovaného, že na predmetný vzťah je potrebné hľadieť ako na vzťah spotrebiteľský si súd dovoľuje poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a to vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 17.03.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2016, vydané v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 5 Ndc 10/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2017. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, sa na žalovaného v 4.rade spotrebiteľská ochrana nevzťahuje, a to i napriek tomu, že vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba. Navyše predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky.
34. K námietke, že k prevodu vlastníctva k zmenke došlo v rozpore s ustanoveniami zákona zmenkového a šekového súd uvádza, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že dňa 01.08.2017 došlo k zániku spoločnosti G. Slovensko, a.s., a to v dôsledku zlúčenia so žalobcom, na základe čoho na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti G. Slovensko, a.s. vrátane práv zo zmenky, ktorá je predmetom konania. Dochádza tu k univerzálnej sukcesii, kedy právny nástupca na základe jedinej právnej skutočnosti naraz vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu, a ak zákon neustanovuje inak, má nadobúdateľ ako právny nástupca voči tretím osobám rovnaké postavenie, aké mal jeho predchodca a k prechodu práv zo zmenky tak nebolo potrebné vykonať ďalšie právne úkony.
35. Nakoľko v konaní predložená zmenka spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu zmenku, pričom žalovaní nepreukázali uhradenie dlžnej zmenkovej sumy, súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal zaplatiť žalovaných spoločne a nerozdielne žalovanú sumu vrátane príslušenstva a zmenkovej odmeny.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).