Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-117-2021.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/117/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: V. U., nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXX, C., dedič : U. R., M..XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, C., o vymoženie 355,17 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 1/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.8.2020, č. k.6Er/11/2010-107, v znení opravného uznesenia č.k 6Er/11/2010-157 zo dňa 09.02.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a vo výroku II. návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Súd prvej inštancie opravil napadnuté uznesenie v záhlaví č.k. 6Er/11/2010-107 zo dňa 20.8.2020 tým, že vydal uznesenie č.k. 6Er/11/2010-157 zo dňa 09.02.2021 tak, že označenie oprávneného malo správne znieť: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: XXXXXXXX zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava. Ostatné časti uznesenia ostali nezmenené.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 18.1.2010 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 355,17 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o ukončení starej exekúcie podané v zákonnej 30 dňovej lehote. Oprávnený žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného, nakoľko vymáhaná pohľadávka bola predmetom postúpenia na tretiu osobu. Zároveň uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, pretože exekúcia nebola do 30.06.2016 zapísaná do Centrálneho registra exekúcií. Taktiež podľa jeho názoru upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. a nie je preskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, aké úkony súdny exekútor vykonal a prečo došlo k zastaveniu exekúcie. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd prerušil exekučné konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP, a aby podal návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie súladu ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Po citovaní ustanovení § 2ods.1,2, § 3, §5, §6, §6 ods.4,§7 zákona č. 233/1995 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) , §243h ods.1, §243d ods.3, §9a ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)v účinnom znení, §1 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.355/2014 Z.z. o centrálnom registri exekúcii, zápis, zmena a výmaz údajov o právoplatne neskončenej exekúcií a podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“) súd prvej inštancie konštatoval, že po preskúmaní námietok oprávneného tieto nepovažuje za dôvodné. Predovšetkým však uviedol, že v exekučnom spise neeviduje žiadnu žiadosť, resp. návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného, či už od účastníka konania, príp. súdneho exekútora. Uviedol, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1) a to rovnako platí o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici, keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej zákonu č. 233/2019 Z. z. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Súd následne poukázal na to, že ustanovenie § 6 ods. 4 zák. č. 233/2019 Z. z. nehovorí o včasnosti alebo nevčasnosti zápisu, ale hovorí v písmene b) o tom, či vôbec bola alebo nebola táto exekúcia zapísaná do registra. Včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj v zmysle § 211a Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu pre súd bola podstatná iba samotná existencia alebo neexistencia zápisu v registri. Lustráciou v tomto registri súd prvej inštancie zistil, že predmetná exekúcia tam je zapísaná, preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne oprávneným preukázaný opak. Navyše akékoľvek určenie včasnosti zápisu do registra exekúcií pre posúdenie nároku na trovy exekúcie nevyplýva nijakým spôsobom z cit. zákona, podľa ktorého nárok na trovy exekútorovi vzniká už len existenciou zápisu a to logicky ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastaveniu exekúcie ex lege. K ďalším namietaným skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa § 5 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. a je v ňom jednoznačne uvedené, kvôli čomu došlo k zastaveniu exekúcie, pričom súdny exekútor v tomto upovedomení nie je povinný uvádzať, čo všetko v priebehu konania vykonal, pretože k zastaveniu exekúcie došlo ex lege, čo je v samotnom upovedomení uvedené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie námietky oprávneného ako nedôvodné v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol.
3. Súd prvej inštancie taktiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko podľa jeho názoru nie sú splnené predpoklady v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Súd, resp. sudca je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný nielen zákonom, ale principiálne predpisom vyššej právnej sily ako je zákon, a to ústavy. Účelom zmocňovacích ustanovení v čl. 130 ods. 1 písm. d) v spojení s čl. 144 ods. 2 ústavy je umožniť súdu, aby na základe skúseností s aplikáciou všeobecne záväzného právneho predpisu v konkrétnom rozhodovacom kontexte namietol a zdôvodnil údajný nesúlad takéhoto predpisu s ústavou, a tým predišiel dvom ústavne neželateľným situáciám, a to situácii, v ktorej súd o veci rozhodne podľa právneho predpisu, o súlade ktorého s ústavou má dôvodné pochybnosti a situácii, v ktorej všeobecný súd na seba atrahuje právomoc rozhodnúť o súlade dotknutého právneho predpisu s ústavou napriek tomu, že takáto právomoc je v SR zverená výlučne ústavnému súdu. V zmysle citovaného ustanovenia môže súd prerušiť konanie pred rozhodnutím vo veci. Zákon č. 233/2019 Z. z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie zo zákona (§ 2 ods. 1), t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti. Súd vo veci samej teda nerozhodoval a tak nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Akýkoľvek návrh či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, t.j. ani návrh na prerušenie konania nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto "zastaveného" exekučného konania. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu prvej inštancie vydané v súlade so zákonom č. 233/2019, pre nepriznanie trov súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis do centrálneho registra exekúcií ako taký, obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd prvej inštancie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z
ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietol, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci i námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.6.2016 podľa § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2013, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 7.1.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 30.9.2020.
6. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku I. a II., zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p..
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 04.01.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
11. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa ustanovenia § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f)
návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 C.s.p., taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd prvej inštancie námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor.
13. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného vo výrokoch I. a II. odmietol.
15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.5.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.1.2019, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).