Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 678/2026
PDF · 169.87 KB
No categories available
III. ÚS 678/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej LJH Legal s. r. o., Továrenská 1653/2, Michalovce, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/95/2026-1342 z 29. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. októbra 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením o nariadení neodkladného opatrenia.
II.
2. Žalobca, spoločnosť s ručením obmedzeným, sa žalobou domáha vylúčenia sťažovateľky z tejto spoločnosti ako jej spoločníčky. Spoločníkmi spoločnosti sú sťažovateľka a jej manžel, ktorí vlastnia rovnaké obchodné podiely vo výške 50 % a zároveň sú obaja jej konateľmi, oprávnenými konať za spoločnosť samostatne. Mestský súd na návrh spoločnosti do skončenia konania nariadil neodkladné opatrenie. Súd ním sťažovateľke zakázal disponovať pokladňou a bankovými účtami spoločnosti. Taktiež v jej mene nesmie uzatvárať zmluvy, prijímať či zabezpečovať záväzky, udeľovať splnomocnenia tretím osobám a vykonávať pracovnoprávne úkony. Podľa súdu bolo osvedčené, že sťažovateľka porušuje povinnosti spoločníčky a konateľky. Z účtov spoločnosti postupne vybrala 120 000 eur a nepoužila ich v jej prospech. Časť z tejto sumy vyplatila advokátovi za spoločnosti neposkytnuté právne služby a zvyšok si ponechala na nezistené účely. Tým vystavuje
spoločnosť hrozbe úpadku. Sťažovateľka dlhodobo vyvíjala neprimeraný tlak na vedúcu ekonomického oddelenia, pričom na ňu podala trestné oznámenie a žalobu o ochranu osobnosti.
3. Podľa mestského súdu účinnú ochranu práv spoločnosti nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Funkcia konateľky totiž sťažovateľke umožňuje bez súhlasu iného disponovať s financiami spoločnosti a prijímať rozhodnutia s významným dopadom na jej fungovanie. Akékoľvek vnútorné kontrolné mechanizmy sú neúčinné, keďže ich výkon závisí od sťažovateľky. Ani dodatočné právne prostriedky (náhrada škody) neposkytujú dostatočnú ochranu pred hrozbou ťažko napraviteľných škôd či zániku spoločnosti. Mestský súd uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne sťažovateľke neprimeraná ujma, keďže naďalej je spoločníčkou.
4. Proti tomu sa sťažovateľka odvolala. Namietla, že medzi konaním vo veci samej a neodkladným opatrením nie je súvis. Predmetom žaloby je vylúčenie sťažovateľky ako spoločníčky. Súd jej však neodkladným opatrením zakázal výkon konateľských oprávnení. Rozhodnutie súdu o vylúčení zo spoločnosti nespôsobuje zánik funkcie konateľa. Namietla, že zákaz udeľovať splnomocnenia tretím osobám jej fakticky znemožnil zabezpečiť pre spoločnosť právne zastúpenie. Nemôže tak prostredníctvom advokáta realizovať nevyhnutné úkony na ochranu spoločnosti pred konaním druhého konateľa. Namietla, že mestský súd nevykonal test proporcionality. Nezdôvodnil, prečo nepostačovali menej invazívne opatrenia – napríklad vhodné kontrolné mechanizmy alebo zákaz len konkrétne vymedzených, rizikových úkonov. Neodkladné opatrenie je neprípustným, takmer generálnym zákazom výkonu konateľských oprávnení.
5. Krajský súd potvrdil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že sťažovateľka porušuje povinnosti spoločníka. K tomu doplnil, že sťažovateľka odmietla hlasovať za schválenie účtovnej závierky, ktorá je dôležitým dokumentom. Svoj súhlas podmieňovala zaúčtovaním budúcich faktúr za právne služby. Hoci účasť na valnom zhromaždení nie je povinnosťou, bez súhlasu sťažovateľky nemožno prijať žiadne uznesenie. Sťažovateľka vyvolala spor o vlastníctvo nehnuteľností, ktorými spoločnosť zabezpečovala úver. Tým ohrozila bonitu spoločnosti (neplánované zosplatnenie úveru), čo si zrejme neskôr uvedomila, a spor preto ukončila. K výberom peňazí za služby advokáta uviedol, že z faktúr nevyplýva, čo bolo predmetom služieb. Tento advokát zastupoval sťažovateľku vo viacerých sporoch, v ktorých nekonala za spoločnosť. Niektoré finančné výbery realizovala formou prevodu na vlastný účet. Sťažovateľka hrozí výpoveďou vedúcej ekonomického odboru za nie neoprávnené konanie. Konanie sťažovateľky predstavuje pre spoločnosť vážne hospodárske riziko. Netransparentné odčerpávanie značných finančných prostriedkov ohrozuje finančnú stabilitu spoločnosti. Hrozí neschopnosť spoločnosti plniť záväzky voči zamestnancom, obchodným partnerom či štátu.
6. Krajský súd k námietke, že neodkladné opatrenie nemá súvis s vecou samou, uviedol, že aj keď dôvodom na vylúčenie spoločníka nemôže byť len porušenie povinností konateľa, nemožno vylúčiť, že určité konanie je porušením povinností konateľa aj spoločníka. Podstatné je, že konanie sťažovateľky, ktorá je spoločníčkou, má pre spoločnosť škodlivé následky. Podľa súdu opodstatnený je zákaz uzatvárať v mene spoločnosti zmluvy. V opačnom prípade by sťažovateľka mohla spoločnosť finančne zaťažovať úvermi, ktoré by mohla použiť na súkromné účely. To vyplýva aj z tvrdenia sťažovateľky, že jej bolo znemožnené uzatvoriť zmluvu o lízingu na služobné auto, no jeho potrebu pri výkone svojich funkcií neosvedčila. Opodstatnený je aj zákaz udeľovať plnomocenstvá tretím osobám, keďže bez neho by bolo možné obísť zákaz uzatvárať zmluvy. Sťažovateľka neuviedla, aké konkrétne činnosti, ktoré ako konateľka dosiaľ vykonávala,
jej budú týmito zákazmi znemožnené. Preto nemožno dospieť k záveru, že by ju neodkladné opatrenie, ktoré sa netýka práv spoločníčky, obmedzovalo nad nevyhnutnú mieru. Zákaz disponovať s účtami spoločnosti sa nevzťahuje na všetky účty, ale len na tie, z ktorých spoločnosť uhrádza záväzky. Sťažovateľke sa len dočasne obmedzil výkon konkrétnych konateľských oprávnení, ktorými by mohla nepriaznivo zasiahnuť do fungovania spoločnosti. Rozhodnutím vo veci samej sa vyrieši vnútorný konflikt v spoločnosti, ktorý sa napriek snahe druhého konateľa nepodarilo vyriešiť interne. Podľa súdu neexistujú miernejšie prostriedky na zachovanie riadneho fungovania spoločnosti.
III.
7. Sťažovateľka porušenie ústavných práv vyvodzuje z nedostatočného zodpovedania jej troch odvolacích námietok. Prvá spočívala v odôvodnení toho, prečo majú zákazy trvať do skončenia sporu o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, v ktorom sa nerozhoduje o funkcii konateľa. Krajský súd nevysvetlil, ako rozsudok o vylúčení sťažovateľky zo spoločnosti ovplyvní jej funkciu konateľky. Druhá spočívala v odôvodnení zákazu udeľovať plnomocenstvá na právne zastúpenie spoločnosti a úkony na ochranu spoločnosti pred druhým konateľom a spoločníkom. Krajský súd neuviedol, prečo sa tento zákaz vzťahuje na každé splnomocnenie bez ohľadu na to, čo je jeho predmetom. Napokon podľa sťažovateľky krajský súd nedostatočne vysvetlil, prečo nepostačovalo použiť menej invazívne opatrenie. Krajský súd nevysvetlil, prečo konanie sťažovateľky odôvodňuje zákaz uzatvárať všetky zmluvy a udeľovať plnomocenstvá na všetky úkony.
IV.
8. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. K preskúmavaniu uznesení o neodkladnom opatrení ústavný súd pristupuje zdržanlivo, vychádzajúc z toho, že zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, lebo nie je opravnou inštanciou v sústave všeobecných súdov, ale aj preto, lebo ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Ústavný súd k zrušeniu rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia pristupuje len za výnimočných okolností, ak by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (II. ÚS 435/2021, I. ÚS 19/2020). Tak tomu v prípade sťažovateľky nie je.
9. Intenzita zásahu do konateľských oprávnení sťažovateľky sama osebe neznamená jeho neprimeranosť, ak rozsah obmedzenia zodpovedá závažnosti osvedčeného konania sťažovateľky a je potrebný na účinnú ochranu spoločnosti. Súdy vychádzali z konania sťažovateľky, ktoré ani ona sama nespochybňuje a ktoré spočívali v postupnom odčerpaní značných financií spoločnosti a nepreukázania ich použitia v jej prospech, prevodov financií na osobný účet sťažovateľky, nejasností týkajúcich sa fakturovaných právnych služieb, ohrozenia úverových vzťahov spoločnosti, výkonu práv spoločníčky, ktorý znemožňoval prijímanie zásadných rozhodnutí, a neprimeraného tlaku na vedúcu ekonomického oddelenia. Hoci si sťažovateľka vie predstaviť užšie vymedzenie jednotlivých zákazov, závažnosť jej osvedčeného konania, rozsah potenciálnej ujmy a jej oprávnenie konať za spoločnosť samostatne dostatočne a rozumne odôvodňujú dočasné zákazy obmedzujúce výkon určitých konateľských oprávnení.
10. Námietka o nedostatočnom odôvodnení súvisu konania vo veci samej s neodkladným opatrením je nedôvodná. Krajský súd uviedol, že konanie sťažovateľky môže byť porušením povinností spoločníka aj konateľa a že výsledok konania o vylúčenie zo spoločnosti bude mať význam pre ďalšie usporiadanie pomerov v spoločnosti. Dôvody, ktorými spoločnosť odôvodňuje vylúčenie sťažovateľky zo spoločnosti, súvisia aj s konateľskými oprávneniami. Podstatné je, že obmedzenie sleduje ochranu spoločnosti pred pokračovaním v konaní, ktoré je súčasne jedným z dôvodov uplatneného nároku na vylúčenie sťažovateľky zo spoločnosti. Treba súhlasiť so sťažovateľkou, že rozhodnutím o jej vylúčení zo spoločnosti jej nezanikne funkcia konateľa. No súčasné postavenie sťažovateľky ako 50 % spoločníčky fakticky blokuje valné zhromaždenie v prijatí rozhodnutia o odvolaní konateľa. Ak súd rozhodne o vylúčení sťažovateľky zo spoločnosti, valné zhromaždenie bude môcť rozhodnúť o zániku funkcie konateľa. Preto má konanie o vylúčenie sťažovateľky zo spoločnosti vplyv na jej prípadné odvolanie z funkcie konateľky.
11. Námietka o nedostatočne odôvodnenom a príliš široko formulovanom zákaze udeľovať v mene spoločnosti splnomocnenia je nedôvodná. Krajský súd vysvetlil, že tento zákaz je nevyhnutným doplnkom zákazu uzatvárať v mene spoločnosti zmluvy. Toto zdôvodnenie zodpovedá účelu nariadeného opatrenia, ktorým je zabrániť tomu, aby sťažovateľka mohla naďalej samostatne vykonávať úkony spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť do finančnej stability spoločnosti. Vzhľadom na konanie sťažovateľky nie je neprimerané, ak súdy považovali za potrebné zabrániť nielen priamemu uzatváraniu zmlúv, ale aj možnosti obchádzať tento zákaz prostredníctvom splnomocnených osôb. K argumentu, že sťažovateľke bolo týmto zákazom znemožnené zabezpečiť právne zastúpenie spoločnosti, treba uviesť, že nekonkretizovala situáciu, v ktorej by tento zákaz viedol k bezprostrednému ohrozeniu záujmu spoločnosti. Tiež to, že spoločnosť má ďalšieho konateľa oprávneného konať samostatne. I keď je medzi nimi konflikt, neznamená to, že sťažovateľka musí mať zachované neobmedzené oprávnenie konať v mene spoločnosti, ak práve jej konanie bolo vyhodnotené ako závažne ohrozujúce spoločnosť.
12. Námietka o nedostatočne odôvodnenom závere o neexistencii menej invazívnych opatrení je nedôvodná. Z odôvodnení súdov vyplýva, že sa možnosťou miernejších opatrení zaoberali. Uviedli, že vnútorné kontrolné mechanizmy sú neúčinné, keďže ich výkon závisí od sťažovateľky, a že dodatočné uplatnenie náhrady škody nie je dostatočnou ochranou. Súdy tiež konkretizovali riziká spojené s jednotlivými konateľskými oprávneniami. Podstatné je, že zo strany sťažovateľky nešlo o ojedinelé alebo izolované konanie, ale dlhodobejšie a opakované konanie, ktoré súdy vyhodnotili ako ohrozujúce riadne fungovanie spoločnosti. Pri takomto konaní nemožno súdom vyčítať, že menej invazívne opatrenia nepovažovali za účinné. Požiadavka proporcionality neznamená povinnosť súdov uviesť v odôvodnení zoznam všetkých alternatívnych opatrení a osobitne odôvodniť odmietnutie každého z nich. Ani sama sťažovateľka menej invazívne opatrenia, ktorými by bolo možné sledovaný cieľ dosiahnuť, nešpecifikuje. Tvrdí len to, že zákazy sa mali vzťahovať na konkrétne úkony, voči konkrétnym osobám, v konkrétnych oblastiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu