Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/95/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobcu: INGEMA s.r.o., Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411, právne zastúpený: AK - JUDr. Vladimír Šatník s.r.o., Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 55 501 613, proti žalovanej: A. B. A., nar. X.X.XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: LJH Legal s. r. o., Továrenská 1653/2, 071 01 Michalovce, IČO: 55 977 162, o vylúčení spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 20. apríla 2026, č. k.: - 194, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice z 20. apríla 2026, č. k.: – 194.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanej do právoplatného skončenia konania vo veci samej: (i) disponovať s pokladňou žalobcu a s bankovými účtami žalobcu, špecifikovanými vo výroku uznesenia a finančnými prostriedkami tam vedenými; (ii) uzatvárať v mene žalobcu zmluvy alebo prijímať v mene žalobcu záväzky alebo ich zabezpečovať; (iii) udeľovať splnomocnenia tretím osobám na konanie v mene žalobcu; (iv) vykonávať pracovnoprávne úkony v mene žalobcu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha vylúčenia žalovanej ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu, čo dôvodil jej úmyselným, závažným a opakovaným porušením povinností spoločníka spočívajúcim v ohrození riadneho fungovania spoločnosti žalobcu (spočívajúcom v neschválení účtovnej závierky za rok 2024, neúčasťou/nehlasovaním na valnom zhromaždení žalobcu a prijímaním rozhodnutí per rollam, čo predstavuje porušenie článku 6 ods. 2 Spoločenskej zmluvy žalobcu a je v rozpore s ), ako aj ďalších nepriamych porušení povinností spoločníka vo forme ohrozenia finančného stavu žalobcu s rizikom vyhlásenia konkurzu na spoločnosť a to neoprávneným nakladaním s finančnými prostriedkami spoločnosti a vyvíjaním neprimeraného tlaku na zamestnancov.

3. Žalobca sa v podanej žalobe zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Návrh (v znení jeho následných doplnení) odôvodnil tým, že žalovaná ako konateľ žalobcu uzatvorila dňa 11.2.2025 s advokátskou kanceláriou URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária (ďalej aj len „advokátska kancelária“) Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá fakturovala žalobcovi poskytovanie právnych služieb vo výške 86.014,54 eur. Keďže žalobcovi nebolo známe akékoľvek poskytovanie týchto právnych služieb, vyzval žalovanú a advokátsku kanceláriu na ich špecifikáciu, čo sa doposiaľ nestalo. Navyše žalovaná svojvoľne zneužijúc svoje oprávnenie na dispozíciu s bankovým účtom žalobcu a naviac aj v rozpore s účtovnými, daňovými a internými predpismi jednotlivými bankovými prevodmi z účtu žalobcu za účelom úhrady takýchto faktúr zrealizovala v prospech advokátskej kancelárie úhrady vo výške 36.995,34 eur (dňa 28.5.2025 sumu 5.208,44 eur, dňa 29.7.2025 sumu 15.893,45 eur, dňa 28.10.2025 sumu 15.893,45 eur). Zároveň

žalovaná po predchádzajúcich výberoch z účtu žalobcu vedeného vo E. C. v dňoch 15.1.2026 vo výške 10.000,- eur a 6.2.2026 vo výške 10.000,- eur predložila žalobcovi na zúčtovanie príjmové pokladničné doklady z F. G. zo dňa 15.1.2026 na sumu 8.886,31 eur a zo dňa 12.1.2026 na sumu 9.953,24 eur, ktorými preukazovala, že advokátskej kancelárii za účelom úhrady vystavených faktúr vkladom priamo na účet vložila sumu 18.839,55 eur. Žalovaná tak pristúpila k úhrade faktúr advokátskej kancelárie za ňou nijako nepreukázané a teda neexistujúce právne služby spolu vo výške 55.834,89 eur, čo predstavuje značnú finančnú ujmu žalobcu. Navyše hotovostný výber zo dňa 15.1.2026 vo výške 10.000,- eur bol žalovanou zrealizovaný v deň výplaty miezd zamestnancom žalobcu a to z časti finančných prostriedkov určených pre ich výplaty, čím vzniklo riziko, že časti zamestnancom nebude včas vyplatená mzda. Predpoklad úhrad ďalších faktúr za neexistujúce právne služby žalovanou sa potvrdzuje aj tým, že žalovaná dňa 31.3.2026 bez uvedenia akéhokoľvek účelu vybrala z účtu žalobcu ďalšiu sumu vo výške 10.000,- eur v hotovosti, dňa 2.4.2026 vo výške 10.000,- eur a 25.000,- eur, dňa 9.4.2026 vo výške 9.000,- eur, dňa 14.4.2026 vo výške 4.650,- eur, dňa 15.4.2026 vo výške 8.000,- eur, následne dňa 16.4.2026 bezhotovostné výbery vo výške 3.600,- eur, 5.300,- eur a 1.300,- eur. Dňa 17.4.2026 si žalovaná bezhotovostne previedla na svoj osobný účet 5.900,- eur. Takto svojvoľne vybraté sumy žalovaná nepoužila na úhradu iných skutočných a pre činnosť žalobcu dôležitých záväzkov. K 15.4.2026 vznikla žalobcovi povinnosť vyplatiť svojim zamestnancom mzdové prostriedky vo výške cca 140.000,- eur. Žalovaná len za 3-4/2026 bez určenia účelu realizovala z účtu žalobcu hotovostné a bezhotovostné výbery vo výške 92.750,- eur a za rok 2026 vo výške 112.750,- eur, čím závažným spôsobom ohrozila vyplatenie miezd zamestnancom žalobcu ako aj celkové finančné možnosti žalobcu vo vzťahu k plneniu jeho ďalších povinností, nielen voči svojim obchodným partnerom ale aj odvodovým a daňovým povinnostiam. Žalovaná dňa 14.4.2026 svojvoľne a bez akéhokoľvek opodstatnenia zrušila dispozičné právo k účtu žalobcu vedeného v H. G., C. zamestnankyni ekonomického úseku žalobcu, B. I. A., ktorá v rámci plnenia svojich pracovných povinností vykonávala všetky potrebné finančné operácie zamerané na plnenie platobných povinností žalobcu. Za účelom eliminácie týchto nepriaznivých následkov konania žalovanej sa žalobca neodkladným opatrením domáhal zákazu žalovanej disponovať s pokladňou a so štyrmi z desiatich bankových účtov žalobcu (ktoré žalobca nevyhnutne používa na platobný styk so svojimi obchodnými partnermi, na úhradu miezd zamestnancov, ako aj na úhradu svojich odvodových a daňových povinností) a finančnými prostriedkami na nich vedenými.

4. Ďalej žalobca poukázal aj na opakované konanie žalovanej spočívajúce v dlhodobom vyvíjaní neprimeraného tlaku na zamestnanca žalobcu B. J. K., vedúcu ekonomického úseku, ktorý mal nesporne charakter tzv. bossingu. Žalovaná bez objektívneho dôvodu opakovaným ukladaním pracovných úloh pri obchádzaní priamej riadiacej línie neoprávnene zasahovala do výkonu práce tohto zamestnanca žalobcu, čo okrem vytvorenia nepriateľského pracovného prostredia v spoločnosti žalobcu vyústilo až do konania žalovanej, ktorá dala B. K. výpoveď zo zamestnania z dôvodu jej údajného porušenia pracovnej disciplíny, trestné oznámenie a žalobu na ochranu osobnosti. Výsledkom uvedeného konania žalovanej je destabilizácia dôležitého článku organizačnej štruktúry žalobcu, akým je jeho ekonomický úsek, ktorý je kľúčový pre riadne vedenie účtovníctva, komunikáciu s bankami, prípravu účtovnej závierky, pre plnenie daňových povinností a jednoznačným konaním v rozpore so záujmom spoločnosti. Tzv. bossing voči vedúcej ekonomického úseku B. J. K. môže mať za následok odchod kľúčového zamestnanca, nahradenie ktorého by vzhľadom na vysoké odborné nároky nevyhnutné pre výkon tejto funkcie nebolo pre žalobcu jednoduché. Konanie žalovanej vo vzťahu k vedúcej ekonomického úseku je v záujme zamedzenia ďalšej destabilizácie vnútorných pomerov žalobcu nevyhnutné zamedziť. Existuje odôvodnený predpoklad, že žalovaná bude v takomto svojom konaní vo vzťahu k vedúcej ekonomického úseku B. J. K., ale aj vo vzťahu k ďalším zamestnancom žalobcu pokračovať.

5. Žalobca poukázal na judikatúru, podľa ktorej v prípade nariadenia dočasného čiastočného obmedzenia konateľských oprávnení žalovanej nepredstavuje taký exces, ktorý by mal ústavnoprávnu intenzitu (sp.zn. , sp.zn. ).

6. Zvýraznil, že vzhľadom na vzniknutý, prebiehajúci a neustále sa prehlbujúci konflikt medzi stranami sporu, vzhľadom na už žalovanou spôsobené ekonomické riziká, popísanú destabilizáciu riadenia spoločnosti žalobcu, žalovanou spôsobené napätie v pracovnoprávnych vzťahoch, u žalobcu existuje reálna obava, že zo strany žalovanej dôjde k ďalším nežiaducim zásahom do majetku a riadenia spoločnosti žalobcu. Bez dočasnej úpravy pomerov by sa vyššie uvedené negatívne následky len neustále prehlbovali a mohli by vyústiť až do stavu absolútnej nefunkčnosti spoločnosti žalobcu. Cieľom žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabezpečenie ochrany jeho

majetku, zachovanie jeho finančnej stability, prevencia vzniku ďalšej majetkovej ujmy, stabilizácia pracovnoprávnych vzťahov a zachovanie dôvery vo vzťahu k bankám a obchodným partnerom. Nejde pritom o jeho snahu sankcionovať žalovanú, ale výlučne o dočasnú ochranu spoločnosti do rozhodnutia vo veci samej. Navrhované obmedzenie dispozičných práv žalovanej dočasne zabráni nežiaducemu a nekontrolovanému pohybu finančných prostriedkov, svojvoľnému prijímaniu nových záväzkov, udeľovaniu nežiaducich plnomocenstiev v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ako aj destabilizačným zásahom do pracovnoprávnych vzťahov spoločnosti žalobcu.

7. Postavenie žalovanej ako 50 % spoločníčky a konateľky žalobcu so samostatným konaním v mene žalobcu vylučuje uplatnenie akéhokoľvek vnútorného kontrolného mechanizmu spoločnosti, čo je zvýraznené aj nefunkčnosťou valného zhromaždenia žalobcu (rozhodnutia valného zhromaždenia sa podľa článku 8 bod 5 Spoločenskej zmluvy žalobcu prijímajú všetkými hlasmi spoločníkov), ktorú svojim konaním porušujúcim povinnosti spoločníka spôsobila žalovaná. Preto neexistuje iný efektívny nástroj, ktorým by bolo možné zabrániť ďalšiemu rizikovému konaniu žalovanej. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neodníma žalovanej funkciu konateľa, nezasahuje do jej postavenia spoločníka, je časovo obmedzené do skončenia konania vo veci samej a obmedzuje len určité dispozičné oprávnenia žalovanej s potenciálne významným dopadom a ponecháva možnosť riadneho fungovania spoločnosti žalobcu. Nejde ani o likvidačný zásah do práv žalovanej, ale o dočasnú stabilizačnú úpravu pomerov v spoločnosti žalobcu. Žalobca nenavrhuje všeobecný zákaz výkonu konateľskej funkcie žalovanej, ale výlučne cielené obmedzenia vymedzené typom, hodnotou a adresátom zakázaných plnení, pričom bežná prevádzková činnosť spoločnosti zostáva nedotknutá. V danom prípade neexistuje žiaden iný, miernejší právny prostriedok ochrany, keďže žalovaná je konateľkou s právom samostatného konania a akýkoľvek vnútorný kontrolný mechanizmus je zároveň nefunkčný. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k eliminácii žalovanou spôsobených rizík vo forme ohrozenia finančnej stability žalobcu, vo forme ohrozenia zachovania pracovných miest takmer 100 zamestnancov žalobcu, ako aj ďalších nežiaducich dopadov spôsobených žalovanou.

8. Súd prvej inštancie v ods. 3, 5, 7, 9 odôvodnenia uviedol, ktoré listinné dôkazy predložil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , a , , , , , ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia, náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že považoval za osvedčený nárok žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, teda právam a oprávneným záujmom spoločnosti. Spoločníkmi žalobcu sú žalovaná s obchodným podielom 50 % a A. A. s obchodným podielom 50 %. Spoločnosť má dvoch konateľov, ktorí sú oprávnení konať samostatne.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že nevyžadoval dôsledné preukázanie úmyslu žalovanej porušovať povinnosť spoločníka spoločnosti a spôsobiť jej škodu. Vychádzal pritom z toho, že bezprostredný úmysel je možné osvedčiť len vo výnimočných prípadoch, resp. s nepomernými ťažkosťami, čo môže mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami by nebolo možné vôbec dosiahnuť. Efektívnosť neodkladného opatrenia je často determinovaná jeho včasnosťou, pričom skutočný úmysel konajúcej osoby je rozpoznateľný často až v štádiu, keď už tomu nemožno zabrániť.

12. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením súd prvej inštancie vzhliadol v správaní žalovanej vo forme porušovania povinnosti spoločníka, ohrozenia finančného stavu žalobcu s rizikom vyhlásenia konkurzu na spoločnosť, neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami spoločnosti (úhrada faktúr za právne služby, bezhotovostné výbery) a vyvíjania neprimeraného tlaku na zamestnancov.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aj keď obmedzenie konateľských oprávnení predstavuje zásadný zásah do práv a povinností účastníkov konania, nariadenie dočasného čiastočného obmedzenia výkonu funkcie konateľa žalovanej nemožno považovať za výnimočný, či v právnej praxi neobvyklý postup. Naopak, ide o inštitút, ktorého použitie je podložené aj ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , , , ),

ktorý dospel k záveru, že nariadenie neodkladných opatrení zakazujúcich konateľovi obchodnej spoločnosti dočasne vykonávať presne špecifikované úkony nepredstavuje taký exces, ktorý by mal ústavnoprávnu intenzitu a to z dôvodu, že predstavuje iba dočasnú úpravu pomerov slúžiacu na ochranu spoločnosti pred deštruktívnym správaním jej konateľa. V žiadnom prípade nejde o také obmedzenie konateľského oprávnenia, aké je možné realizovať iba zákonom, resp. spoločenskou zmluvou. Dočasné obmedzenie konateľských oprávnení predstavuje legitímny a ústavne akceptovateľný nástroj ochrany, pokiaľ sleduje stabilizáciu pomerov a má len prechodný charakter.

14. Dôvodil súd prvej inštancie, že v konaní nemožno dosiahnuť účinnú ochranu práv žalobcu prostredníctvom miernejších prostriedkov, keďže žalovaná vykonáva funkciu konateľky s oprávnením samostatne konať v mene spoločnosti. Táto skutočnosť jej umožňuje bezprostredne a bez potreby súhlasu inej osoby napríklad disponovať s finančnými prostriedkami spoločnosti a prijímať rozhodnutia s významným dopadom na jej fungovanie. Akékoľvek vnútorné kontrolné mechanizmy sú v takomto nastavení fakticky neúčinné, keďže ich výkon je závislý práve od osoby žalovanej. Rovnako ani dodatočné právne prostriedky (napr. uplatnenie náhrady škody) neposkytujú reálnu ochranu, pretože riešia následky až po vzniku ujmy, pričom existuje reálne riziko vzniku závažných a ťažko napraviteľných škôd, vrátane ohrozenia existencie obchodnej spoločnosti žalobcu. Za týchto okolností je zrejmé, že bez okamžitého a priamo vykonateľného zásahu vo forme neodkladného opatrenia by nebolo možné efektívne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Neodkladné opatrenie tak predstavuje jediný prostriedok, ktorý je schopný promptne stabilizovať pomery v spoločnosti žalobcu a predísť vzniku nenahraditeľnej ujmy.

15. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pre jeho rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení bolo podstatné, že jeho nariadením nevznikne neprimeraná ujma žalovanej. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že neodkladné opatrenie neodníma žalovanej funkciu konateľa, nezasahuje do jej postavenia spoločníka, je časovo obmedzené do skončenia konania vo veci samej a obmedzuje len určité dispozičné oprávnenia žalovanej s potenciálne významným dopadom a ponecháva možnosť riadneho fungovania spoločnosti žalobcu. Nejde o likvidačný zásah do práv žalovanej, ale o dočasnú stabilizačnú úpravu pomerov v spoločnosti žalobcu. V posudzovanej veci neexistuje žiaden iný, miernejší právny prostriedok ochrany, keďže žalovaná je konateľkou s právom samostatného konania a akýkoľvek vnútorný kontrolný mechanizmus je zároveň nefunkčný.

16. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto mu vyhovel.

17. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s poukazom na , keďže neboli splnené podmienky a predpoklady vyžadované ustálenou judikatúrou na nariadenie neodkladného opatrenia; , v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia napádaného uznesenia; , dôvodných pochybností o nezaujatosti konajúceho sudcu vo vzťahu k predmetu sporu a stranám konania; C.s.p, pre vadu nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti výroku napádaného uznesenia; , nekritického a nelogického zhodnotenia dôkazov, čím súd prvej inštancie nesprávne a skreslene vykreslil skutkový stav; , zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko žalovaná v odvolaní preukáže dôvodnosť a oprávnenosť svojho konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Žalovaná v odvolaní namietala, že napádané uznesenie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, zmätočné, nezákonné a arbitrárne. Závažné škody na strane spoločnosti žalobcu podľa informácií žalovanej mali byť spôsobené práve druhým konateľom a spoločníkom spoločnosti žalobcu. Napádané neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie obmedzil konateľské oprávnenia žalovanej, bolo vydané v súvislosti s meritórnym konaním o vylúčenie žalovanej ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu. Vec sama tak s neodkladným opatrením nesúvisí a zároveň nariadením neodkladného opatrenia došlo vo svojej podstate k úplnému paralyzovaniu konateľských oprávnení žalovanej a teda plneniu jej povinností vo vzťahu k spoločnosti žalobcu. Druhý spoločník a konateľ tým prakticky získal výlučnú kontrolu nad riadením spoločnosti, čím sa výrazne narúša rovnováha medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie nekonkretizoval existenciu bezprostredného ohrozenia práva, ktorá predstavuje rozhodujúcu podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia. Obmedzil sa iba na

všeobecnú úvahu, že bez okamžitej úpravy pomerov by mohlo dôjsť k ohrozeniu práva, neuviedol však aké konkrétne konanie žalovanej považuje za ohrozujúce, nevyhodnotil či ide o konanie protiprávne alebo výkon oprávnení konateľa, ani prečo by takáto situácia nezniesla odklad do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň nezdôvodnil na základe čoho považuje žalobcom tvrdený nárok za osvedčený. Súd prvej inštancie nevykonal žiadnu úvahu o tom, či konanie žalovanej je protiprávne, nehodnotil, či tvrdené „výbery finančných prostriedkov“ sú v rozpore so záujmami žalobcu, ani neposudzoval, či sú splnené podmienky pre zásah do práv konateľa. Zároveň úplne rezignoval na svoju povinnosť preskúmať materiálnu opodstatnenosť uplatneného nároku. Argumentácia, podľa ktorej pre nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje dôsledné preukázanie úmyslu žalovanej porušovať povinnosť spoločníka spoločnosti a spôsobiť jej škodu, je nielen právne nesprávna, ale predovšetkým arbitrárna a vnútorne rozporná. Aj v režime neodkladného opatrenia musí byť aspoň v rovine pravdepodobnosti osvedčené, že konanie dotknutej osoby je v rozpore s právom alebo záujmami a že z neho hrozí konkrétna ujma. Zároveň samotné porušovanie povinnosti konateľa nemôže bez ďalšieho viesť k vylúčeniu spoločníka spoločnosti. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako nástroj preventívneho zásahu založeného na ničím nepodložených obavách, ale ako prostriedok ochrany pred konkrétnou, reálnou a bezprostrednou hrozbou ujmy. Takáto hrozba však nebola ani tvrdená v dostatočne konkrétnej podobe, nieto ešte osvedčená. Tvrdenia žalobcu o údajnom „vyberaní finančných prostriedkov“ samy o sebe neumožňujú dospieť k záveru, že ide o konanie v rozpore so záujmami spoločnosti ako žalobcu. Súd prvej inštancie neskúmal právny titul týchto výberov a jeho dôvodnosť, ich účel a súvis s činnosťou spoločnosti žalobcu, ani to, či ide o konanie v rámci oprávnení konateľa alebo o ich zneužitie. Bez takéhoto posúdenia nie je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti protiprávneho konania, resp. konania, ktoré predstavuje porušenie povinností spoločníka a už vôbec nie k záveru o potrebe bezodkladného zásahu. Nemožno hovoriť o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď absentuje nielen osvedčenie nároku, ale aj osvedčenie konkrétnej hrozby, ktorá by odôvodňovala jeho nariadenie. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil prečo považoval skutkové tvrdenia žalobcu za osvedčené a z akých konkrétnych dôkazov takýto záver vyvodil. Len bez ďalšieho prevzal záver žalobcu o neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami žalovanou, avšak nijako nevysvetlil, na základe akého právneho kritéria tieto operácie považuje za neoprávnené, poškodzujúce spoločnosť žalobcu a mali byť v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobcom pripojené prílohy preukazujú, že žalovaná uzatvorila zmluvu o poskytovaní právnych služieb a splnomocnená advokátska kancelária realizovala konkrétne právne podania, preto nejde o neexistujúce služby, ale existujúci právny titul a vecné plnenie, na základe ktorého boli predmetné úhrady realizované. Žalobca zamlčal, že sporné faktúry boli žalovanou ako konateľkou žalobcu riadne predložené do účtovníctva žalobcu so žiadosťou o ich zaúčtovanie, čo bolo B. K. neoprávnene zamietnuté. Súd prvej inštancie selektívne zameral svoju pozornosť výlučne na žalovanú, bez toho, aby skúmal aké finančné operácie vykonáva druhý konateľ a ich dopad na celkové hospodárenie spoločnosti žalobcu a či v porovnaní s jeho finančnými operáciami predstavujú finančné operácie žalovanej „neoprávnené“ nakladanie s finančnými prostriedkami. Inštitút neodkladného opatrenia bol v prejednávanej veci zneužitý ako nástroj riešenia patovej situácie medzi spoločníkmi a nie ako prostriedok ochrany pred bezprostrednou hrozbou ujmy. Žalobca využil procesné prostriedky nie na ochranu ohrozeného práva, ale na posilnenie svojho postavenia v rámci vnútorných pomerov spoločnosti, keďže neodkladné opatrenie slúži ako nástroj na dočasné odstavenie druhého konateľa, čím dochádza k narušeniu rovnováhy medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti. Súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí neuviedol, voči ktorým zamestnancom mal byť vyvíjaný neprimeraný tlak, akým konkrétnym spôsobom sa mal prejavovať, v akom časovom období k nemu malo dochádzať, ani aké dôsledky mal vyvolať. Len všeobecné tvrdenia žalobcu nemôžu byť podkladom pre tak závažný zásah akým je nariadenie neodkladného opatrenie vzťahujúceho sa na všetky pracovnoprávne úkony žalobcu. Navyše výkon riadiacej a organizačnej činnosti vo vzťahu k zamestnancom je imanentnou súčasťou výkonu funkcie konateľa. Súd prvej inštancie neuviedol aké konkrétne konanie žalovanej má predstavovať údajný tlak na zamestnancov, voči ktorým zamestnancom mal byť vyvíjaný, v čom spočívala jeho neprimeranosť a ani aké právne normy alebo povinností mali byť takýmto konaním porušené. Zároveň nevysvetlil, prečo by práve toto konanie žalovanej malo zakladať potrebu okamžitého zásahu a neznieslo odklad do rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie formálne pomenoval okruh dôvodov, v ktorých vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, avšak tieto dôvody zostali výlučne v rovine deklaratórnych tvrdení, bez akéhokoľvek konkrétneho skutkového a právneho odôvodnenia, čím je rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Žalovaná odmietla, že by jej konanie voči B. K. mohlo byť kvalifikované ako bossing, resp. šikanózneho výkonu práva. Išlo vždy o výkon oprávnení a povinností štatutárneho orgánu, pričom organizačné/kontrolné opatrenia smerovali výlučne k odstráneniu stavu informačnej blokácie a k zabezpečeniu riadneho hospodárenia spoločnosti.

B. K. je osoba, ktorá zjavne konala v prospech a na pokyn druhého spoločníka a konateľa žalobcu, s ktorým je žalovaná v spore. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne údaje o hospodárení spoločnosti, jej záväzkoch, likvidite či platobnej schopnosti. Neozrejmil ani to, na základe čoho usúdil, že konanie žalovanej má viesť k tak extrémnemu následku, akým je riziko konkurzu. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe ktorých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že situácia v spoločnosti sa má „zhoršovať“, v čom toto zhoršovanie spočíva, akým konaním žalovanej má byť spôsobované a ani akú intenzitu má dosahovať. Súd prvej inštancie nevykonal žiadnu presvedčivú úvahu, prečo je zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia potrebný práve v danom okamihu, prečo má mať rozsah aký mu priznal a prečo nepostačujú iné, menej invazívne prostriedky ochrany. Súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu, že neodkladné opatrenie žalovanej neodníma funkciu konateľa a obmedzuje len určité dispozičné oprávnenia, avšak tento záver je v zjavnom rozpore s obsahom samotného výroku napádaného uznesenia. Rozsah uložených obmedzení totiž predstavuje faktické vyprázdnenie výkonu funkcie konateľa, keďže žalovanej je zakázané disponovať s finančnými prostriedkami spoločnosti, uzatvárať akékoľvek zmluvy, vykonávať pracovnoprávne úkony a udeľovať splnomocnenia. Takto formulovaný zákaz nepredstavuje „čiastočné obmedzenie“, ale praktickú paralýzu výkonu funkcie konateľa, keď žalovaná nie je objektívne schopná vykonávať základné činnosti, ktoré tvoria obsah tejto funkcie. Súd prvej inštancie nevykonal ani test proporcionality a iba nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, pričom neodôvodnil, prečo neprihliadol na záujmy žalovanej. Nariadené neodkladné opatrenie žalovanej fakticky znemožňuje realizovať všetky zložky vlastníckeho práva vo vzťahu k jej obchodnému podielu, keďže jej bránia vykonávať akéhokoľvek rozhodovacie a riadiace kompetencie v spoločnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou hodnoty a obsahu obchodného podielu. Napadnutým uznesením došlo k takému zásahu do práv žalovanej, ktorý svojou intenzitou presahuje akúkoľvek primeranú mieru a ktorý je potrebné kvalifikovať ako faktické odňatie možnosti vykonávať práva spojené s jej obchodným podielom. Súd prvej inštancie totiž žalovanej ako konateľke uložil také široké a generálne obmedzenia, že jej objektívne znemožnil akýmkoľvek spôsobom zasahovať do riadenia spoločnosti, disponovať s jej majetkom, uzatvárať zmluvy či vykonávať akékoľvek právne úkony smerujúce k ochrane majetkových záujmov. V dôsledku toho sa jej obchodný podiel stáva len formálnym titulom bez reálneho obsahu, keďže žalovaná je zbavená možnosti tento majetok reálne „užívať“ v zmysle jeho ekonomickej a právnej podstaty. Zásah do majetkových práv žalovanej je navyše ešte prehĺbený tým, že jej bolo napadnutým uznesením zakázané udeľovať splnomocnenia v mene spoločnosti, čím jej de facto odňal možnosť riadne sa brániť v konaniach týkajúcich sa spoločnosti. Žalovanej sa tým znemožnilo zabezpečiť právne zastúpenie spoločnosti a vykonávať procesné úkony smerujúce k ochrane záujmov spoločnosti, a to za situácie existujúceho konfliktu medzi spoločníkmi spoločnosti, keď žalovaná má legitímny záujem domáhať sa ochrany práv spoločnosti aj voči druhému spoločníkovi. Súd prvej inštancie pritom nezohľadnil, že postup žalobcu predstavuje zneužitie práva na súdnu ochranu, ktorého cieľom nie je ochrana spoločnosti, ale eliminácia druhého spoločníka z výkonu jeho práv. Dôsledkom takého zásahu je, že druhý spoločník a konateľ získava faktickú kontrolu nad spoločnosťou žalobcu bez akejkoľvek protiváhy, pričom žalovaná je zbavená možnosti proti jeho konaniu zasiahnuť, čo môže viesť k vzniku závažných a nezvratných škôd na majetku spoločnosti žalobcu a teda aj na majetku žalovanej. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, prečo by nebolo možné pristúpiť k menej invazívnym opatreniam, napríklad k obmedzeniu konkrétnych úkonov alebo k nastaveniu kontrolných mechanizmov. Namiesto toho bez akejkoľvek úvahy zvolil najtvrdší možný zásah. Takýto postup je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže nevyvážil intenzitu zásahu do práv žalovanej s tvrdeným cieľom ochrany žalobcu. Zákaz uložený žalovanej postráda akúkoľvek vecnú a obsahovú špecifikáciu, keďže nepredstavuje zákaz vykonávať presne špecifikované úkony, ale ide o plošné a faktické úplné paralyzovanie výkonu funkcie konateľa. Takýto široký zákaz je preto neprimeraný, nešpecifikovaný a nepreskúmateľný. Zároveň neproporcionálny pre absenciu posúdenia, či je primeraný sledovanému cieľu, či je nevyhnutný a či by nepostačovali miernejšie a konkrétnejšie opatrenia. Ak by súd prvej inštancie žalobe vo veci samej vyhovel, jeho rozhodnutie nebude mať žiaden vplyv na postavenie žalovanej ako konateľa spoločnosti žalobcu. Medzi napádaným uznesením a rozhodnutím vo veci samej preto neexistuje žiadna vecná ani právna väzba, ktorá by odôvodňovala trvanie nariadeného neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napádané neodkladné opatrenie nespĺňa ani jeden zo základných predpokladov vyžadovaných ustálenou judikatúrou. Navyše v neodkladnom opatrení dochádza k úplnému zamieňaniu povinností konateľa a povinností spoločníka. Súd prvej inštancie absolútne nerozlíšil dvojitú právnu pozíciu žalovanej ako spoločníka a konateľa, ktoré funkcie sú na sebe nezávislé a právne oddelené. Konanie vo veci samej sa týka výlučne vylúčenia žalovanej ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu. Naproti tomu neodkladným opatrením súd prvej inštancie zasiahol do výkonu funkcie žalovanej ako konateľa. Žalobca v spore nepreukázal, že by tvrdené

konanie žalovanej akýmkoľvek spôsobom predstavovalo neúmerné konanie vo vzťahu k druhému konateľovi v otázke čerpania finančných prostriedkov zo spoločnosti žalobcu. Napádaným uznesením súd neprípustne zasiahol nielen do výkonu funkcie žalovanej, ale aj do jej postavenia ako 50 % spoločníčky v spoločnosti. Odňatím konateľských oprávnení došlo de facto k paralyzovaniu možnosti žalovanej vykonávať a chrániť práva spojené s jej obchodným podielom, čím bol jej majetkový podiel zbavený reálneho obsahu. Druhý spoločník a konateľ spoločnosti žalobcu nemá právo jednostranne odvolať žalovanú z funkcie konateľa. Žalovaná zvýraznila, že nie je možné vylúčiť spoločníka spoločnosti z dôvodu, že tá istá osoba porušuje povinnosti konateľa. Zásah do výkonu konateľských oprávnení žalovanej má priamy dopad na jej majetkové práva, keďže jej znemožňuje realizovať práva spojené s obchodným podielom. Zároveň napádaným uznesením sa vytvoril absurdný stav, v ktorom žalovaná nemôže vykonávať svoje povinnosti, avšak naďalej za ne zodpovedá. Tým, že súd prvej inštancie znemožnil žalovanej podať žalobu o vylúčenie druhého spoločníka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, vytvoril stav, v ktorom druhý spoločník môže nekontrolovane konať, čo môže viesť k vzniku nezvratných škôd. Zákaz udeľovania splnomocnení nepredstavuje len čiastkové obmedzenie, ale aj faktickú elimináciu schopnosti žalovanej konať kvalifikovane, efektívne a v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti podľa . Rovnako zákaz uzatvárať akéhokoľvek zmluvy a vykonávať akékoľvek pracovnoprávne úkony predstavuje neprimerané a plošné obmedzenie, ktoré ide nad rámec legitímneho cieľa sledovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne údaje o hospodárení spoločnosti žalobcu, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o možnom riziku konkurzu na žalobcu. Zo súdnych konaní vedených žalovanou ako fyzickou osobou voči jej manželovi, ktorý je druhý spoločník žalobcu nemajú žiadnu súvislosť so žalobcom, keďže ide o súkromnoprávne spory medzi fyzickými osobami. Žalovaná v podanom odvolaní zároveň uviedla, že vo veci konajúci sudca je vylúčený z dôvodu jeho zaujatosti, ktoré dôvody uviedla už v podanej námietke zaujatosti. Dôvody, pre ktoré žalovaná ako spoločníčka nehlasovala na valnom zhromaždení žalobcu neboli svojvoľné, ale založené na vážnych pochybnostiach o správnosti účtovníctva a hospodárení spoločnosti žalobcu a z dôvodu, že žalovanej neboli poskytované žiadne informácie týkajúce sa hospodárenia a účtovného stavu žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na vzťah druhého spoločníka žalobcu a ďalších subjektov ovládaných druhým spoločníkom žalobcu (A. A. B., AQUA–SENZOR, s.r.o., DOMINO, s.r.o., KM Properties, a.s.). Uviedla žalovaná, že bude iniciovať žalobu o vylúčenie druhého spoločníka zo spoločnosti žalobcu pre jeho závažné porušovania povinností, iniciovala antidiskriminačnú žalobu, žalobu o ochranu osobnosti a náhradu mzdy, podala Oznámenie na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Inšpektorát práce a Národné stredisko pre ľudské práva. Žalovaná ako konateľka a spoločníčka vykonáva riadne činnosti smerujúce k zabezpečeniu chodu spoločnosti žalobcu a ochranu majetku spoločnosti. Situácia tzv. patu medzi dvomi spoločníkmi spoločnosti s rovnakým podielom sama o sebe nemôže byť dôvodom na vylúčenie jedného z nich, keďže ide o prirodzený dôsledok nastavenia spoločenskej zmluvy. Mechanizmus jednomyseľnosti je vedomým zmluvným nastavením spoločníkov, ktorý má zabezpečovať rovnováhu medzi nimi. Skutočnosť, že spoločník nesúhlasí s určitým rozhodnutím, prípadne sa zdrží hlasovania, nie je samo o sebe porušením povinností, ale legitímnym výkonom jeho práv vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy a zákona. Žalovaná z dôvodov na strane žalobcu nemohla pristúpiť k schváleniu účtovnej závierky za rok 2024, nakoľko nemala vedomosť o ekonomickej situácii žalobcu. Žalovaná podmienila uznášaniaschopnosť, resp. prijatie rozhodnutí na valnom zhromaždení žalobcu z dôvodu, že jej ako spoločníčke a konateľke bola dlhodobo odopieraná súčinnosť vo vzťahu k zisteniu účtovnej situácie spoločnosti žalobcu a naopak, ňou doložené faktúry, ktoré do účtovníctva doložila boli zo strany B. K. odmietnuté. Opätovne poukázala na znenie spoločenskej zmluvy dôvodiac, že v nej dohodnutý mechanizmus jednomyseľnosti, ktorý nemožno interpretovať tak, že nesúhlas spoločníka automaticky predstavuje porušenie jeho povinnosti. Inak by samotné nastavenie spoločenskej zmluvy viedlo k absurdnému záveru, že každý nesúhlas je dôvodom na vylúčenie spoločníka. Ďalej žalovaná k tvrdeniam žalobcu o negatívnych následkoch neschválenia účtovnej závierky v podobe rizika pokút, reputačnej škody a možnosti zrušenia spoločnosti žalobcu podľa uviedla, že tieto sú iba hypotetické, účelové a klamlivé. Z obchodného registra vyplýva, že žalobca do Zbierky listín uložil účtovnú závierku nielen za rok 2024, ale aj za rok 2025. Žalovaná potvrdila, že medzi spoločníkmi žalobcu ako manželmi prebieha viacero súdnych sporov, mimo iného aj o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim BSM, ktoré síce predstavujú ich súkromnoprávne spory, no na tento majetok boli vynaložené investície z majetku spoločnosti žalobcu. Zvýraznila pritom, že po upozornení druhého spoločníka žalobcu sama iniciatívne pristúpila k snahe minimalizovať akékoľvek dopady týchto sporov na žalobcu, keď podala návrh na výmaz plomb a poznámok na príslušný kataster nehnuteľností, čo je však podmienené iba ukončením súvisiacich súdnych sporov. Navyše pokiaľ ide

o záväzok žalobcu z úverovej zmluvy vo výške cca 3.000.000,- eur, ten je síce formálne evidovaný ako záväzok žalobcu, no fakticky sa využíva na financovanie vlastných záujmov druhého konateľa a spoločníka. Žalobcom prezentované tvrdenia o údajnom riziku zosplatnenia úveru a následného vzniku úpadku žalobcu predstavujú iba hypotetické a ničím nepreukázané úvahy, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave. Žalovaná realizovala úhradu faktúr č. 2025000049 a č. 2025000116 za riadne poskytnuté služby advokátskej kancelárie, o ktorých nebolo potrebné podrobne informovať druhého konateľa žalobcu, keďže niektoré z nich sa týkali práve práv a oprávnených záujmov žalobcu vo vzťahu ku konaniu druhého konateľa a spoločníka žalobcu, čo by viedlo k zjavnej kolízii záujmov so záujmami žalobcu ako aj žalovanej ako konateľky žalobcu. Nepravdivé, účelové a nepreukázané sú aj tvrdenia žalobcu, že žalovaná svojvoľne zneužila oprávnenie disponovať s bankovým účtom žalobcu, keďže žalovaná disponovala s finančnými prostriedkami žalobcu ako konateľka, oprávnená konať v mene žalobcu samostatne, pričom úhrada sporných faktúr predstavovala štandardné obchodné operácie. Ich úhrada nebola motivovaná osobným prospechom žalovanej, ale snahou zabezpečiť, aby právny zástupca mohol naďalej vykonávať svoju činnosť v prospech žalobcu a chrániť jeho záujmy. Žalobca pritom neosvedčil ani tvrdenia, že finančné prostriedky vybrané žalovanou z účtu žalobcu predstavovali prostriedky určené na mzdy zamestnancov, resp. ich výberom došlo k nedostatku finančných prostriedkov na ich úhradu. Žalovaná dôrazne odmietla generalizované tvrdenia žalobcu o neprimeranom tlaku na zamestnancov žalobcu zvýrazniac, že sa fakticky týkajú iba B. K., vedúcej ekonomického úseku. Nešlo pritom o plošný zásah do pracovnoprávnych vzťahov, ale individuálnu komunikáciu výlučne za účelom výkonu zákonných práv a povinností žalovanej ako konateľky a zároveň spoločníčky žalobcu. Práve B. K. sa vo vzťahu k žalovanej ako konateľke dopustila viacerých závažných pochybení, keď podpisovala predžalobné výzvy za žalobcu bez jej vedomia, čím prekročila rámec svojich pracovných kompetencií a uviedla nepravdivý údaj o schválení účtovnej závierky žalobcu za rok 2024. Pokiaľ žalovaná iniciovala právne kroky, vrátane podania trestných oznámení, či žaloby na ochranu osobnosti, išlo o legitímnu ochranu práv žalovanej, ktorú nie je možné interpretovať ako „bossing“, ale výkon práva na súdnu ochranu. Žalobca sa nemôže úspešne dovolávať „destabilizácie“ ekonomického úseku žalovanou, keď konanie B. K. ako osoby spriaznenej s druhým konateľom, je jedným z hlavných zdrojov konfliktu a narušenia riadneho fungovania spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že by sa seriózne pokúsil o riešenie situácie inými právnymi prostriedkami, naopak z jeho konania je zrejmé, že sleduje iba elimináciu žalovanej zo spoločnosti žalobcu. Žalovaná obšírne poukázala na konanie druhého konateľa a spoločníka žalobcu, ktoré predstavuje systematické dlhodobé zneužívanie finančných prostriedkov žalobcu v rozsahu niekoľko miliónov eur, ktorý uprednostňuje vlastné majetkové záujmy a záujmy spriaznených osôb pred záujmami spoločnosti žalobcu, čo je v rozpore s jeho povinnosťami konateľa podľa . Účelová je snaha žalobcu vytvoriť dojem, že práve konanie žalovanej ekonomicky destabilizuje žalobcu, keď práve konanie druhého konateľa predstavuje zásadný zdroj ekonomického oslabenia spoločnosti žalobcu a systematického odčerpávania jeho majetku, zatiaľ čo žalovaná sleduje výlučnú ochranu spoločnosti a jej majetkových záujmov. Nariadením napádaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poskytol ochranu zjavnému zneužitiu práva zo strany druhého konateľa a spoločníka žalobcu. Žalovaná ďalej uviedla, že druhý konateľ žalobcu sa nesnaží o legitímne riešenie vzniknutej situácie zákonnými prostriedkami, naopak využíva aj neformálne a neštandardné postupy v snahe zbaviť žalovanú jej postavenia v spoločnosti žalobcu a znemožniť jej efektívnu obranu. Žalovaná dôvodila, že s druhým konateľom a spoločníkom sú manželia, ktorí niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Napriek tomu medzi nimi dlhodobo nedochádzalo k zásadným konfliktom a ich súkromný život sa negatívne neodzrkadľoval vo fungovaní spoločnosti žalobcu. K zásadnej zmene došlo v roku 2025, keď žalovaná začala aktívne uplatňovať svoje práva z manželského vzťahu (BSM v súvislosti s iniciovaním rozvodového konania zo strany A. A., a to v konaní sp.zn. a sp.zn. , určenie manželského výživného sp.zn. ) a jej postavenia spoločníka a konateľa žalobcu. Žalobcom požadované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze žalovanej uzatvárať akékoľvek zmluvy v mene žalobcu a preberať záväzky priamo súvisí aj s konaním druhého konateľa, ktorého cieľom je znemožnenie žalovanej uzatvoriť novú zmluvu o operatívnom leasingu na služobné vozidlo v mene žalobcu, pričom druhý spoločník užíva motorové vozidlo najnovšej generácie značky BMW najvyššej rady a jeho partnerka užíva vozidlo prémiovej značky Porsche Cayenne. Taktiež dňa 2.4.2026 bolo s cieľom poškodiť žalovanú deaktivované jej mobilné telefónne číslo, ktoré dlhodobo používala na osobné aj pracovné účely. Žalovanej bol aj odňatý a zničený pracovný počítač. V dôsledku konania žalobcu, v mene ktorého koná druhý konateľ došlo k zásahu do práv žalovanej, a to najmä do práva na nedotknuteľnosť súkromia a rodinného života; na ochranu pred šikanou a diskrimináciou; práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky; práva na odmenu za vykonanú prácu; ochranu proti diskriminácii v zamestnaní.

19. Žalobca navrhol odvolanie žalovanej podané prostredníctvom advokátskej kancelárie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

20. Poukázal, že žalobca dňa 25.5.2026 vypovedal Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvorenú dňa 11.2.2025 s URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária ako aj dohodu o plnej moci zo dňa 22.4.2026, ktorou žalobca splnomocnil na konanie advokátsku kanceláriu. Dôvodil, že záujem žalobcu a žalovanej v spore je v priamej kolízii, preto splnomocnenie udelené tej istej advokátskej kancelárii súčasne na zastupovanie oboch proti sebe stojacich strán (žalobca – žalovaná) je v rozpore s v spojení s o advokácii, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa , ktorá pôsobí od počiatku, zo zákona a erga omnes. Ak je dohoda o plnej moci zo dňa 22.4.2026 absolútne neplatná, advokátska kancelária nebola oprávnená v mene žalovanej v spore vykonávať žiadne procesné úkony a teda ani podať odvolanie. Odvolanie zo dňa 8.5.2026 bolo doručené z e- schránky advokátskej kancelárie a autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskej kancelárie. Za osobu, ktorá podanie spísala a podpísala sa považuje tá osoba, ktorej patrí kvalifikovaný elektronický podpis. Z procesnoprávneho hľadiska pôvodcom podania je URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária a nie žalovaná. Žalovaná síce odvolanie podpísala a pravosť jej podpisu bola notársky overená, no pre zachovanie účinkov originálu v elektronickej podobe sa vyžaduje zaručená konverzia podľa Zákona o e-Governmente. Súdu prvej inštancie však odvolanie v zaručenej konverzii nebolo predložené, preto elektronická podoba notársky overeného podpisu žalovanej nemá účinky originálu. Ide iba o naskenovanú kópiu. Žalovaná následne nesplnila povinnosť upravenú v a odvolanie dodatočne v 10-dňovej lehote nedoručila súdu s autorizáciou podľa osobitného predpisu, t.j. buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe, preto nastala zákonná fikcia, že „na podanie sa neprihliada“.

21. Žalobca sa následne vyjadril aj k vecným dôvodom odvolania zvýrazniac, že postavenie spoločníka a postavenie konateľa sú síce právne dve odlišné kategórie s vlastnými oprávneniami a povinnosťami, avšak v prípade osoby, ktorá je súčasne spoločníkom aj konateľom, sa povinnosti vyplývajúce z oboch postavení reálne prelínajú a nemožno ich od seba striktne oddeľovať pri rovnakom skutkovom konaní. Hotovostné výbery z účtov žalobcu, úhrady faktúr za nepreukázané právne služby vystavené URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, neoprávnené pracovnoprávne úkony voči B. J. K. a destabilizácia ekonomického úseku žalobcu sú konaním, ktoré žalovaná navonok realizovala formou úkonov konateľa. Materiálne však ide o konanie smerujúce proti hospodárskym záujmom žalobcu, proti jeho finančnej stabilite a proti riadnemu fungovaniu jeho orgánov. Takéto konanie je súčasne porušením povinnosti lojality spoločníka, povinnosti podľa a povinnosti vyplývajúcej z článku 6 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalobcu. Žalobca v návrhu popísal súbor konaní žalovanej, ktoré zahŕňajú tak konanie v pozícii spoločníka (najmä opakované úmyselné neschválenie účtovnej závierky za rok 2024) ako aj konanie, ktorého sa dopustila pri výkone konateľského oprávnenia (úhrada nepreukázaných faktúr, neoprávnené výbery, bossing voči zamestnankyni). Žalobca tieto konania posudzuje v ich vzájomnej súvislosti ako jednotný a ucelený vzorec správania žalovanej, smerujúci proti záujmom spoločnosti žalobcu. Pre konanie o vylúčení spoločníka podľa je rozhodujúce, či bola závažným spôsobom porušená povinnosť spoločníka, nie či sa konkrétny úkon dal procesne kvalifikovať aj ako konateľský úkon. Ak ten istý skutkový dej súčasne napĺňa znaky závažného porušenia povinnosti spoločníka, je dôvodom pre vylúčenie spoločníka aj vtedy, ak bol formálne realizovaný cez konateľské oprávnenie. Práve preto je dočasné obmedzenie niektorých konateľských oprávnení žalovanej dôvodné. Žalovaná konkrétne konateľské nástroje (dispozícia s účtami, pracovnoprávne úkony, uzatváranie zmlúv, udeľovanie splnomocnení) v praxi zneužíva na napĺňanie konania, ktoré porušuje jej povinnosti spoločníka. Bez dočasného odňatia týchto nástrojov by sa porušovanie povinnosti spoločníka nedalo zastaviť. Účelom oddelenia funkcií konateľa a spoločníka však nikdy nebolo umožniť osobe, ktorá je súčasne spoločníkom aj konateľom, aby sa svojim porušovaniam povinnosti spoločníka vyhla tým, že ich naformuluje ako úkony konateľa. Princíp oddelenia funkcií nemá poskytovať imunitu spoločníkovi, ktorý systematicky využíva svoje konateľské oprávnenia v rozpore so záujmami spoločnosti. Ak by sa pripustil opačný výklad, dôvod vylúčenia spoločníka podľa by sa stal prakticky aplikovateľným len v situáciách, kde spoločník konkrétny škodlivý úkon urobí výslovne v rovine hlasovania na valnom zhromaždení. Pri jednoosobových spoločnostiach a spoločnostiach s dvoma spoločníkmi s rovnakými podielmi by sa tým stal de facto bezúčelným. V prejednávanom spore ide

o jednu osobu, ktorá v dvoch postaveniach koná v jednom smere v rozpore so záujmami spoločnosti, pričom druhý spoločník a konateľ je práve subjektom poškodzovaným. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z jedného postavenia môže byť dôvodom pre dôsledky v inom postavení vždy, ak materiálne ide o porušenie povinnosti charakteristickej pre obe postavenia. Úhrady faktúr advokátskej kancelárii sú formálne dispozíciou s majetkom spoločnosti, ktorú vykonáva konateľ. Skutkovou podstatou je však úhrada prostriedkov spoločnosti voči advokátovi, ktorý v tom istom časovom úseku zastupuje žalovanú v jej osobných sporoch a vystavuje faktúry, ktorých dôvodnosť a rozsah žalovaná pred druhým konateľom systematicky utajuje. Tieto úhrady sú teda materiálne nakladaním s majetkom spoločnosti v záujme osobnej majetkovej výhody žalovanej ako spoločníčky a fyzickej osoby, čo predstavuje porušenie povinnosti lojality spoločníka podľa a to nezávisle od formálnej procesnej cesty, akou boli vykonané. Hotovostné a bezhotovostné výbery z účtov a z pokladne žalobcu v celkovej výške najmenej 123.007,60 eur predstavuje odčerpávanie majetkovej podstaty spoločnosti, ktorej polovičná hodnota patrí druhému spoločníkovi a polovičná hodnota je viazaná na obchodný podiel samotnej žalovanej. Odčerpávanie hotovosti v rozsahu prevyšujúcom mesačné mzdové potreby spoločnosti je preto súčasne porušením povinnosti lojality spoločníka voči obchodnej spoločnosti aj voči druhému spoločníkovi, ktorého majetkový záujem je týmto konaním priamo dotknutý. Destabilizácia ekonomického úseku, ktorý je kľúčový pre vedenie, je súčasne porušením povinnosti spoločníka zdržať sa konania znemožňujúceho efektívnu hospodársku činnosť spoločnosti podľa článku 6 bod 2 Spoločenskej zmluvy. Udelením plnomocenstva advokátskej kancelárii URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária pre zastupovanie žalobcu, ktorá advokátska kancelária koná v záujme samotnej žalovanej v jej osobných sporoch, teda jej zastupovanie ako žalovanej v konaní o jej vylúčení zo spoločnosti, žalovaná porušuje povinnosť lojality spoločníka a uvádza obchodnú spoločnosť žalobcu do trvalého konfliktu záujmov s jej právnym zástupcom. Žalobca nežiada o sankcionovanie žalovanej za prípadné porušenie konateľských povinností, žiada o dočasnú úpravu pomerov, aby žalovaná nemohla pokračovať v konaní, ktoré porušuje jej povinnosti spoločníka a ktorým súčasne spôsobuje škodu spoločnosti. Obmedzenie konateľských oprávnení vo výroku napadnutého uznesenia je nástrojom dosiahnutia preventívnej ochrany pred porušením povinnosti spoločníka, nie sankciou za porušenie konateľských povinností. Konateľské oprávnenia žalovanej sú obmedzené len v tom rozsahu, v akom ich žalovaná použila a používa na vykonávanie konania porušujúceho povinnosti spoločníka. Žalovaná aj po podaní žaloby a do vydania napádaného neodkladného opatrenia realizovala z účtov žalobcu neopodstatnené hotovostné výbery, dokonca dňa 17.4.2026 bezhotovostný prevod 5.900,- eur na svoj osobný účet, za rok 2026 spolu 112.750,- eur, z toho 92.750,- eur za 3 – 4/2026, teda v období, keď žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť mzdy zamestnancom vo výške cca 140.000,- eur k 15.4.2026. Pri hotovostných výberoch zo dňa 16.4.2026 (3.600,- eur, 5.300,- eur a 1.300,- eur) je zo samotného sledu časov ich realizácie (rozpätí 8 minút) zrejmé, že nemohlo ísť o štandardné prevádzkové potreby žalobcu, ale o cielené odčerpávanie hotovosti. Žalovaná dňa 15.4.2026, t.j. po podaní žaloby sa pokúsila zriadiť si okamžité dispozičné právo k bankovému účtu žalobcu vedenému v L. I. C. M. G., C., ku ktorému dispozičné oprávnenie dovtedy nemala a dňa 14.4.2026 svojvoľne zrušila dispozičné právo k účtu žalobcu v H. G., C., zamestnankyni ekonomického úseku žalobcu, B. I. A., ktorá v rámci plnenia svojich pracovných povinností vykonávala finančné operácie zamerané na plnenie platobných povinností žalobcu. Tieto kroky žalovanej osvedčujú, že žalovaná pripravovala podmienky na ďalšie odčerpávanie finančných prostriedkov. Žalobca si škodu spôsobenú neoprávnenými a neodôvodnenými výbermi z účtov a z pokladne žalobcu uplatnil v upomínacom konaní, kde bol dňa 26.5.2026 vydaný platobný rozkaz, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 123.007,60 eur s príslušenstvom. Dôvodom využitia inštitútu upomínacieho konania bola hospodárnosť konania (výška súdneho poplatku), v rámci ktorého však nemôže byť navrhnuté nariadenie neodkladného opatrenia. Žaloba o náhradu škody pôsobí výlučne reparačne, t.j. odstraňuje až následky vzniknutej ujmy ex post. Neodkladné opatrenie naproti tomu pôsobí preventívne, t.j. zabraňuje ďalšiemu vzniku škody ex ante. Žalovaná neúčasť na valnom zhromaždení dňa 19.3.2025 nepoprela, dokonca potvrdila, že hlasovanie na valnom zhromaždení o schválení účtovnej závierky za rok 2024 podmieňovala zaúčtovaním faktúr vystavených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, ktorá advokátska kancelária ju zastupuje v jej osobných sporoch. Účtovná závierka za rok 2024 pritom nesúvisí so vznikom faktúr za právne služby za rok 2025 a 2026. Žalovaná tak zneužíva korporátne mechanizmy spoločnosti na presadenie majetkového záujmu spojeného s osobou jej advokátskej kancelárie, čo predstavuje závažné porušenie povinnosti spoločníka. Žalovaná taktiež nepoprela, že realizovala pre URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária úhradu faktúr vo výške 36.995,34 eur bezhotovostnými prevodmi a vo výške 18.839,55 eur vkladmi v hotovosti priamo na účet, nepoprela ani samotné hotovostné výbery v rozsahu 112.750,- eur. Žalovaná si z prebiehajúcich rodinnoprávnych a majetkových

konfliktov urobila zdôvodnenie pre to, aby z účtov a z pokladne spoločnosti žalobcu odčerpávala finančné prostriedky, uhrádzala faktúry vystavené advokátskou kanceláriou, ktorá zastupuje aj jej osobné záujmy v sporoch proti druhému spoločníkovi a destabilizovala riadiacu líniu spoločnosti. Napádané uznesenie pritom obsahuje presne špecifikované obmedzenia: (i) zákaz dispozície len so štyrmi konkrétne identifikovanými bankovými účtami žalobcu /z celkového počtu desiatich účtov, ktoré žalobca má, žalobca v návrhu výslovne uviedol, že žalovanej navrhuje zakázať dispozíciu len s tými účtami, ktoré nevyhnutne používa na platobný styk s obchodnými partnermi, na úhradu miezd, na odvodové a daňové povinnosti/; (ii) zákaz uzatvárania zmlúv v mene žalobcu a prijímania záväzkov v mene žalobcu; (iii) zákaz udeľovania splnomocnení tretím osobám na konanie v mene žalobcu a (iv) zákaz vykonávania pracovnoprávnych úkonov v mene žalobcu. Pri každom z týchto obmedzení je presne identifikované, čoho sa obmedzenie týka a v akom rozsahu. Napádané neodkladné opatrenie obstojí aj z pohľadu testu proporcionality s poukazom na zlyhávajúci vnútorný kontrolný mechanizmus spoločnosti, kde žalovaná je konateľkou s právom samostatného konania a valné zhromaždenie je nefunkčné práve v dôsledku konania žalovanej. Žalovaná v podanom odvolaní inú menej invazívnu formu ochrany neuviedla. Závažnosť hroziacej ujmy žalobcovi (spočívajúcej v ohrození: likvidity, výplaty miezd takmer 100 zamestnancom, plnenia úverových povinností voči banke financujúcej žalobcu úverom v rozsahu viac ako 3.000.000,- eur, ohrození podnikateľskej činnosti) výrazne prevažuje nad ujmou žalovanej spočívajúcej v dočasnom obmedzení štyroch z desiatich účtov a vybraných typov úkonov, pri zachovaní funkcie konateľa, postavenia spoločníka a dispozície s ostatnými účtami.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

23. K polemike žalobcu, či k podaniu odvolania voči napádanému neodkladnému opatreniu došlo riadne, t.j. osobou oprávnenou, odvolací súd udáva, že platí, že podanie možno urobiť len písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). V posudzovanej veci bolo odvolanie v listinnej podobe vlastnoručne podpísané žalovanou a následne prevedené do elektronickej podoby a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom štatutárneho orgánu URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária (autorizované vo formáte „asice“) a takto podané na súd prvej inštancie z elektronickej schránky URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária.

24. Autorizácia je vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu. Autorizáciou úkonu sa rozumie vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu. V „hmotnom“ svete autorizáciu predstavuje vlastnoručný podpis. V elektronickom svete sa autorizácia vykonáva prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou (§ 23 Zákona o e-Governmente). A rovnako ako v „hmotnom“ svete poznáme úradné osvedčenie podpisu, jeho alternatívou v elektronickom svete je spojenie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.

25. Odvolací súd zvýrazňuje, že za osobu, ktorá podanie vo veci samej (odvolanie) spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať.

26. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo. Relevantnou skutočnosťou je vytlačené samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu, a to za účelom overenia, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky podpísala.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná dňa 22.4.2026 udelila URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária plnú moc na zastupovanie: (i) žalovanej ako spoločníka žalobcu, (ii) žalovanej ako konateľa žalobcu, (iii) žalobcu a (iv) žalovanej ako fyzickej osoby.

28. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedená plná moc predstavuje „an bloc“ neplatný právny úkon, keďže ňou žalovaná splnomocnila uvedenú advokátsku kanceláriu na zastupovanie mimo iného aj samotného žalobcu, čo je v rozpore s z dôvodu kolízie záujmov, odvolací súd udáva, že aj keby skutočne išlo o kolíziu záujmov pri zastúpení, takáto plná moc by bola (absolútne) neplatná iba vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu a neplatnosť právneho úkonu by sa nevzťahovala na zastupovanie advokátskej kancelárie vo vzťahu k žalovanej ako fyzickej osoby (spoločníka).

29. Preto URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária bola oprávnená v mene žalovanej ako strany v spore o vylúčenie spoločníka zastupovať žalovanú (spoločníka), teda aj podať v jej mene odvolanie proti napádanému rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ktoré riadne elektronické podanie vyvolalo účinky s ním spojené predvídané , keďže odvolanie v elektronickej podobe bolo opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom jej právneho zástupcu (konateľa advokátskej kancelárie).

30. Preto sa už nevyžadovala ani zaručená konverzia odvolania podľa § 35 Zákona o e-Governmente ako proces, kedy sa mení celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného (listinného) dokumentu do inej (elektronickej) podoby.

31. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu.

32. Odvolací súd nezistil, že by neboli splnené procesné podmienky konania. Žalovaná odvolací dôvod podľa relevantne skutkovo nevymedzila.

33. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie ako rozhodnutie nadriadeného súdu podľa , ktorým rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej žalovanou voči konajúcej sudkyni v spore (ktoré totožné dôvody boli obsahom odvolania žalovanej voči napádanému rozhodnutiu o neodkladnom opatrení), kde uznesením zo dňa 20.5.2026, sp.zn. . 676 - 679 spisu/ nadriadený súd rozhodol tak, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v spore vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , keďže žalovanou uvádzané dôvody zaujatosti zákonnej sudkyne sú založené len na všeobecnom tvrdení, ktoré konajúca sudkyňa vylúčila, keď deklaroval, že sa v spore necíti byť zaujatá a zároveň dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Na uvedených záveroch odvolací súd zotrváva a zároveň na ne odkazuje, keďže nedošlo k žiadnej zmene skutkového a právneho stavu.

34. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je vylúčenie žalovanej ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalovanou uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

36. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca relevantným spôsobom osvedčil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

37. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

38. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (ods. 2 písm. c/), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ods. 2 písm. d/).

39. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

40. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

42. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

43. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca osvedčil také správanie žalovanej, ktoré predstavuje porušovanie povinností spoločníka a zároveň predstavuje ohrozenie finančného stavu žalobcu, ktoré môže viesť k vyhláseniu konkurzu na žalobcu, neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami žalobcu a konania, ktoré predstavuje vyvíjania neprimeraného tlaku na zamestnancov žalobcu, teda také konanie žalovanej, ktoré je spôsobilé ohroziť samotný výkon činnosti žalobcu.

44. Odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

45. Žalobca skutkovo uviedol konania žalovanej, evokujúce porušenie jej povinností ako spoločníčky žalobcu, čo podporil aj judikátmi ohľadne lojality spoločníka a právnej úpravy povinnosti spoločníka.

46. U spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyžaduje tzv. povinnosť lojality, ktorá je premietnutá aj v Spoločenskej zmluve žalobcu v článku 6 ods. 2, podľa ktorého povinnosťou spoločníka je zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti. Teda spoločník nemá spoločnosti škodiť alebo brániť naplneniu jej cieľov.

47. V konaní nie je sporné, že žalovaná je spoločníčkou v spoločnosti žalobcu s výškou obchodného podielu 50 % a zároveň konateľkou spoločnosti, štatutárnym orgánom oprávneným konať za spoločnosť samostatne. Zároveň druhým spoločníkom s výškou obchodného podielu 50 % a konateľom s oprávneným konať samostatne je manžel žalovanej, A. A.. Znenie spoločenskej zmluvy žalobcu neuvádza obmedzenia v konaní štatutárneho orgánu.

48. Odvolací súd neprehliadol skutočnosť, že súdny spor je do značnej miery poznačený stigmou rodinného podniku, keď spoločnosť žalobcu dlhodobo fungovala bez akýchkoľvek rozporov medzi jej

spoločníkmi a konateľmi, čo napokon potvrdila aj samotná žalovaná. Z obsahu spisu vyplýva, že až v priebehu roku 2025 žalovaná ako fyzická osoba (a zároveň spoločník/konateľ žalobcu) zjavne z dôvodu možného rozvodu manželstva a tým spojeného následku v podobe vysporiadania BSM manželov začala podnikať faktické a právne kroky, nielen voči svojmu manželovi (druhému spoločníkovi/ konateľovi žalobcu), ale aj voči samotnému žalobcovi, čo žalovaná odôvodňuje ochranou svojich, najmä majetkových práv.

49. O uvedenom svedčí vyvolanie viacerých súdnych sporov žalovanou ako fyzickou osobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie manželského výživného.

50. Pokiaľ žalovaná namietala, že navrhované neodkladné opatrenie nemá súvis s konaním vo veci samej odvolací súd udáva, že zásadnou právnou otázkou je, či spoločník spoločnosti v prípade, ak koná ako fyzická osoba za seba alebo ako konateľ a koná pritom proti spoločnosti, v ktorej je súčasne spoločníkom, je v takomto prípade stále povinný dodržiavať povinnosti spoločníka. Ani skutočnosť, že spoločník porušuje svoje povinnosti tak, že formálne vykonáva konateľskú funkciu nemôže byť dôvodom pre neprihliadnutie na porušenie povinnosti spoločníka. Napokon sama žalovaná v podanom odvolaní uvádzala, že nariadeným neodkladným opatrením sa jej fakticky znemožnilo realizovať všetky zložky vlastníckeho práva vo vzťahu k jej obchodnému podielu.

51. Podľa odvolacieho súdu nie je možné vylúčiť súbeh porušenia povinnosti spoločníka a konateľa. V osobe žalovanej sa kumulujú rôzne pozície. Voči spoločnosti žalobcu má žalovaná dva vzťahy a to vzťah konateľa a vzťah spoločníka. Pri posudzovaní okolností odôvodňujúcich jej vylúčenie zo spoločnosti žalobcu je preto potrebné upriamiť pozornosť na úkony, ktoré vykonala v rámci oboch vzťahov (konateľa aj spoločníka), pretože tvoria jeden celok a nedá sa poukazovať na jedno bez druhého. Ak žalovaná koná ako fyzická osoba alebo koná ako konateľka, je potrebné mať na zreteli, že aj v takomto prípade je stále aj spoločníčkou spoločnosti žalobcu.

52. V prípade takto sa prelínajúcich pozícií, nemôže byť vylúčená zodpovednosť žalovanej, keď proti žalobcovi konala ako fyzická osoba, čo znamená prienik pozície žalovanej ako fyzickej osoby, s jej pozíciou ako spoločníčky žalobcu.

53. Inak povedané, aj keď dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nemôže byť len porušenie povinností konateľa, nemožno vylúčiť, že určité konanie je podľa okolností porušením povinností konateľa a súčasne aj porušením povinností spoločníka. Závažnosť porušenia je daná jednak charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo (konkrétna situácia v spoločnosti, zavedená prax, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali, závažnosť následkov, ktoré porušenia vyvolali a pod.).

54. Skrz takéto nazeranie na tento spor, nemožno vylúčiť, že konanie žalovanej predstavuje súčasne prelínajúce sa porušenie lojality (článok 6 ods. 2 a článok 9 ods. 5 Spoločenskej zmluvy) žalovanej ako spoločníka žalobcu a zároveň konateľa žalobcu, ktoré škodlivé následky pre spoločnosť žalobcu predstavujú súvis medzi navrhovaným neodkladným opatrením a vecou samou. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaná konala vo vzťahu k žalobcovi súčasne ako konateľ a zároveň ako spoločník, čo vyplýva aj z jej korešpondencie vo vzťahu k žalobcovi.

55. K námietke žalovanej, že jej oprávnenia ako konateľa môžu byť obmedzené iba spoločenskou zmluvou a zákonom, odvolací súd udáva, že hoci predmetom žiadnej právnej úpravy nie je výslovne nárok na obmedzenie konateľských oprávnení, neodkladné opatrenie je procesnoprávnym inštitútom spôsobilým toto dosiahnuť, a to v konečnom dôsledku bez ohľadu na hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

56. Konateľ a spoločník spoločnosti je fyzická osoba, preto sa na neho vzťahujú nielen ustanovenia (lex specialis), upravujúce zodpovednosť za škodu ale aj (lex generalis), ktorý upravuje osobitnú prevenčnú povinnosť. V zmysle platí, že ohrozený má pri vážnom ohrození právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Z uvedeného tak vyplýva, že aj konateľ/spoločník môže byť nositeľom právnej povinnosti, ktorá by mu bola súdom uložená na odvrátenie hroziacej škody. Uložená právna povinnosť môže mať povahu nielen aktívnu, spočívajúcu v konkrétnom konaní, ktorým

by bola hrozba vzniku škody odvrátená, ale aj povahu pasívnu, spočívajúcu v zdržaní sa konkrétneho konania.

57. Žalobca pritom v podanej žalobe mimo iného uviedol, že žalovaná ako spoločníčka žalobcu sa odmietla zúčastniť hlasovania na valnom zhromaždení žalobcu, ktorého predmetom bolo schválenie účtovnej závierky za rok 2024, čo žalovaná odôvodňovala jednak tým, že jej táto povinnosť ako spoločníčke z ničoho nevyplýva. K uvedenému odvolací súd udáva, že je síce právom a nie povinnosťou spoločníka zúčastniť sa valného zhromaždenia, no v okolnostiach prejednávaného sporu, keďže obchodný podiel žalovanej predstavuje 50 % a sama žalovaná podmieňovala účasť a hlasovanie na valnom zhromaždení žalobcu aj zahrnutím do účtovníctva žalobcu faktúr za právne služby za rok 2025 – 2026 /č.l. 35 – 36 spisu/, čo nemá súvis s účtovnou závierkou za rok 2024, evokuje skôr porušenie princípu lojality voči žalobcovi a konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podľa , keďže účtovná závierka spoločnosti je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú, teda dôležitý dokument o spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám, a to nielen obchodným partnerom, ale aj orgánom štátnej správy, čo môže reálne viesť k postupu podľa , teda k zrušeniu spoločnosti žalobcu. Samotná žalovaná pritom potvrdila, že nedošlo k schváleniu účtovnej závierky za rok 2024 a 2025.

58. Uvedené platí aj pokiaľ žalovaná podmieňovala schválenie účtovnej závierky za rok 2024 poskytnutím účtovníctva žalobcu za rok 2025, keďže žalovaná nemala ani snahu zúčastniť sa takéhoto valného zhromaždenia a na ňom využiť svoje práva spoločníka na riadenie a kontrolu spoločnosti žalobcu ( ). Nič nebránilo žalovanej na valnom zhromaždení prípadne hlasovať proti schváleniu účtovnej závierky za rok 2024.

59. Nemožno prehliadať ani na konanie žalovanej ako fyzickej osoby (a spoločníka žalobcu), ktorá nechala na katastri nehnuteľností zapísať poznámku o začatí súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v k.ú. A. (areál, kde je umiestnená prevádzka žalobcu a evidovaný ako obchodný majetok druhého spoločníka postupne od roku 2003), ktorý je predmetom záložného práva v prospech E. E. C., ktoré nehnuteľnosti zabezpečujú úver poskytnutý žalobcovi vo výške cca 3.000.000,- eur od roku 2016, keďže uvedená poznámka podľa oznámenia úverového veriteľa predstavuje porušenie úverovej a záložnej zmluvy, čo predstavuje prekážku predĺženia platnosti schváleného úverového rámca /č.l. 67 spisu/. Odvolací súd neupiera právo žalovanej na prípadnú ochranu jej (údajného) vlastníckeho právo, no takéto konanie žalovanej ako fyzickej osoby (a spoločníka) za skutkového stavu, že prípadný prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, za existencie záložného práva banky je nepravdepodobný, je spôsobilé reálne vyvolať nielen zníženie bonity ale aj neplánované zosplatnenie úveru žalobcovi, ktorý je v značnej výške, čo predstavuje reálnu hrozbu úpadku vo forme predĺženia žalobcu podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a ukončenie jeho ekonomickej prevádzky. Uvedené si zjavne uvedomila aj žalovaná, ktorá následne podala návrh na výmaz plomby a poznámky na katastri nehnuteľnosti, čo však bolo podmienené ukončením súvisiacich súdnych sporov. Argumentácia žalovanej, že úver bol použitý na finančné zámery druhého spoločníka žalobcu je z právneho hľadiska irelevantný, keďže úverovým dlžníkom je práve žalobca. Preto aj takéto konanie žalovanej predstavuje značné hospodárske riziko pre žalobcu a prekážku pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť.

60. Neobstojí preto ani obrana žalovanej, že žalobca neosvedčil konkrétnu hospodársku situáciu žalobcu, podľa ktorej by žalobcovi hrozil následok prípadného konkurzu. Žalobca sa môže dostať do úpadku nielen z dôvodu predĺženia ale aj platobnej neschopnosti, pokiaľ nebude schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi ( ).

61. Žalovaná síce poukazovala, že ňou realizované úhrady faktúr za poskytnuté právne služby advokátskej kancelárie, resp. následné bezhotovostné a hotovostné výbery z účtu žalobcu nepredstavovali protiprávne konanie, resp. boli v záujme žalobcu a preto nepredstavujú zneužitie oprávnení žalovanej, keďže advokátska kancelária poskytla právne služby smerujúce k ochrane žalobcu pred nezákonným konaním druhého spoločníka a konateľa žalobcu A. A., no odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že žalovaná splnomocnila advokátsku kanceláriu na zastupovanie nielen žalobcu, ale aj na jej zastupovanie ako fyzickej osoby a spoločníka, čo vyplýva z plnej moci z 11.2.2025 /č.l. 69 - 70 spisu/ ako aj k odvolaniu pripojených úkonov realizovaných advokátskou kanceláriou v mene žalovanej

ako fyzickej osoby, teda advokátska kancelária zastupovala žalovanú aj v jej súkromných sporoch, čo žalovaná ani nevylúčila. Teda vzniká dôvodná pochybnosť, či všetky fakturované právne služby boli poskytované výlučne iba v prospech žalobcu a nie aj v prospech žalovanej ako fyzickej osoby (resp. spoločníčky) a to vzhľadom na to, že práve žalovaná ako fyzická osoba iniciovala viacero súdnych sporov, kde bola právne zastúpená práve advokátskou kanceláriou. O to viac, že z listinného dôkazu predloženého žalovanou a to zápisnice z pojednávania z 7.11.2025 /č.l. 1044 – 1055 spisu/, v spore o určenie manželského výživného, vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. sama žalovaná deklarovala svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď uviedla, že jej finančne pomáha jej otec, ktorý je dôchodca. Vzhľadom k tomu v prípade hotovostných výberov z účtu žalobcu tvrdenia žalovanej o ich použití výlučne v záujme žalobcu sa javia ako iluzórne. Uvedené obdobne platí najmä o bezhotovostnom prevode 5.900,- eur zo dňa 17.4.2026, ktorý žalovaná realizovala na svoj osobný účet, čo nepoprela a ani bližšie neozrejmila. Takéto konanie žalovanej preto nepredstavuje hájenie záujmov žalobcu, ale napĺňanie vlastných osobných a majetkových záujmov. Rovnako žalovaná vôbec neozrejmila snahu zo dňa 15.4.2026 o získanie dispozičného práva k bankovému účtu žalobcu v L. I. C. M. G. C.. Navyše ani zo sporných faktúr vystavených advokátskou kanceláriou nie je zrejmé, čo bolo predmetom fakturovaných služieb.

62. Netransparentné odčerpávanie finančnej hotovosti z účtov žalobcu v nie zanedbateľnej výške preto predstavuje ohrozenie finančnej stability žalobcu, keďže hrozí, že žalobca nebude mať dostatok prostriedkov na úhradu svojich záväzkov nielen voči svojim zamestnancom ale aj obchodným partnerom a orgánom štátnej správy (odvodové a daňové povinnosti).

63. Žalovaná ani nepoprela a zároveň neozrejmila dôvod svojho konania, keď dňa 14.4.2026 zrušila dispozičné právo k účtu žalobcu v H. G., C., zamestnankyni ekonomického úseku žalobcu, B. I. A., čo zjavne bolo spôsobilé ohroziť finančnú disciplínu žalobcu.

64. Pokiaľ ide o konanie zamestnankyne žalobcu B. J. K., ktorá podľa žalovanej neoprávnene konala v mene žalobcu vo vzťahu k tretím subjektom (zaslanie predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky voči dlžníkovi žalobcu HK Dukla Michalovce), odvolací súd udáva, že z pracovnej zmluvy tohto zamestnanca / č.l. 97 – 100 spisu/ vyplýva, že ide o vedúceho ekonomického úseku žalobcu, ktorý je priamo podriadený riaditeľovi (A. A.) a v rámci pracovnej činnosti mimo iného v rozsahu určenia riaditeľom podpisuje ekonomické a finančné dokumenty a zastupuje žalobcu vo finančných a daňových otázkach, teda je oprávnená konať za žalobcu z titulu vnútornej organizácie žalobcu ( ).

65. Právo na poskytovanie informácií o záležitostiach spoločnosti žalobcu si má uplatniť spoločník voči štatutárnemu orgánu spoločnosti a nie priamo voči konkrétnym zamestnancom. Zároveň pokiaľ ide o žalovanú ako konateľa spoločnosti, informácie o obchodných záležitostiach žalobcu predstavuje konanie do vnútra spoločnosti, teda nejde o konanie navonok voči tretím osobám, kde je nevyhnutné rešpektovať ustanovenie , podľa ktorého sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

66. Žalovaná ako konateľka a spoločníčka listom z 19.9.2025 /č.l. 101 – 102 spisu/ mimo iného uviedla, že pokiaľ sa zamestnankyňa dopustí obdobného konania (uvedeného v ods. 64. odôvodnenia tohto uznesenia) dôjde k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s uvedenou zamestnankyňou a zároveň na jej pracovnú pozíciu žalovaná zamestná ňou vybraného nového zamestnanca, čo vzbudzuje dôvodnú obavu o ďalšiu destabilizáciu vnútorných pomerov žalobcu vo vzťahu ku kľúčovému zamestnaneckému substrátu akým vedúci ekonomického úseku rozhodne je. Zároveň z uvedeného vyplýva, že žalovaná mieni samostatne riešiť personálne obsadzovanie vedúcich zamestnancov žalobcu (čo taktiež predstavuje konanie do vnútra spoločnosti), čo pri prípadnej neplatnosti výpovede B. J. K. predstavuje nielen destabilizáciu personálneho substrátu žalobcu, ale aj ďalších vyvolaných nákladov na mzdovú agendu žalobcu spojenú s prípadnou neplatnosťou jej výpovede.

67. Žalovaná v podanom odvolaní zvýraznila, že nariadeným neodkladným opatrením sa jej zmarilo uzatvorenie novej zmluvy o operatívnom leasingu na služobné vozidlo v mene žalobcu, no bez toho, aby osvedčila jeho nevyhnutnú potrebu pri výkone funkcie konateľa, tým len potvrdila snahu o preberanie ďalších neprimeraných záväzkov v mene žalobcu, čo odôvodňuje práve nevyhnutnosť zákazu uzatvárania zmlúv v mene žalobcu. Navyše bez tohto zákazu by žalovaná v mene žalobcu mohla fakticky pristúpiť k preberaniu akýchkoľvek záväzkov žalobcu (z pôžičky, úveru a pod.) a tým aj naďalej

finančne netransparentne zaťažovať žalobcu, keďže prijaté platby by mohli byť žalovanou použité na iné účely ako samotné záujmy žalobcu.

68. Podľa odvolacieho súdu je na mieste aj zákaz žalovanej udeľovať plnomocenstvá tretím osobám na konanie v mene žalobcu, keďže sa tým predíde obchádzaniu zákazu žalovanej priamo uzatvárať zmluvy v mene žalobcu, resp. preberať tomu zodpovedajúce záväzky.

69. K námietke žalovanej, že napádaným uznesením na jednej strane nemôže vykonávať svoje povinnosti avšak naďalej za ne zodpovedá, odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého sa na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje aj príčinná súvislosť, čo pri rešpektovaní zákazu určitého konania uloženého rozhodnutím súdu, nie je daná.

70. Žalovaná síce namietala, že nariadeným neodkladným opatrením druhý spoločník a konateľ získal výlučnú kontrolu nad riadením spoločnosti, no ani len neuviedla aké konkrétne činnosti, ktoré ako konateľ spoločnosti žalobcu bežne a reálne doposiaľ realizovala nariadeným neodkladným opatrením budú ohrozené. Navyše napádané neodkladné opatrenie reflektuje na zachovanie dlhodobo existujúceho faktického stavu v spoločnosti žalobcu.

71. Nariadené neodkladné opatrenie nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do práv žalovanej ako spoločníka spoločnosti a nijako neznemožňuje ich výkon, ani bežné nakladanie s majetkom (obchodným podielom). Iba všeobecné tvrdenia žalovanej nie sú spôsobilé osvedčiť, že nariadené neodkladné opatrenie limituje žalovanú nad nevyhnutú mieru.

72. Žalovanej sa nariadeným neodkladným opatrením nezakázalo disponovať so všetkými bankovými účtami žalobcu ale iba tými, ktoré žalobcovi slúžia na plnenie povinností vo vzťahu k tretím subjektom, čo žalovaná nepoprela.

73. Nariadeným neodkladným opatrením nedošlo ani k vytvoreniu nenávratného stavu, keďže má výlučne dočasnú povahu, neodníma žalovanej postavenie konateľa a spoločníka žalobcu, obmedzuje iba výkon konkrétnych oprávnení, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť do ďalšieho fungovania žalobcu. Rozhodnutím vo veci samej sa potenciálne vyriešia aj vnútorné pomery u žalobcu, ktoré fakticky predstavujú patovú situáciu, ktorá nie je udržateľná z hľadiska doposiaľ pretrvávajúceho stavu.

74. Podľa odvolacieho súdu za danej situácie v spoločnosti žalobcu neexistujú iné vhodné, resp. miernejšie prostriedky zachovania riadneho fungovania žalobcu, keďže sa doposiaľ nepodarilo vyriešiť konflikt vo vnútri spoločnosti žalobcu, a to aj napriek snahe o jeho interné riešenie a minimalizáciu negatívnych dopadov na samotnú spoločnosť, o čom svedčí aj list zo dňa 17.7.2025 ako návrh druhého spoločníka na urovnanie korporátnej krízy v spoločnosti žalobcu /č.l. 43 – 45 spisu/.

75. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná už iniciovala súdne konanie o vylúčenie druhého spoločníka zo spoločnosti žalobcu podľa , teda napádaným rozhodnutím už nemôže ani dôjsť k obmedzeniu ochrany práv žalobcu.

76. Dôvodné nie sú ani ďalšie námietky žalovanej, že nariadené neodkladné opatrenie je nevykonateľné, pretože napadnutý výrok jasne a zrozumiteľne uvádza, najmä akého konania v súvislosti s predmetnými účtami a pokladňou ako aj právnych úkonov sa má žalovaná zdržať, teda podmienka určitosti je splnená.

77. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní uvádzala, že sa nedopustila žiadneho konania, ktorým by porušila svoje povinnosti spoločníka (a aj konateľa) žalobcu, odvolací súd uvádza, že tieto námietky budú predmetom ďalšieho dokazovania, ktoré bude vykonané zo strany súdu prvej inštancie vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.“ S prihliadnutím na toto rozhodnutie potom podľa názoru odvolacieho súdu, v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo

možné zaoberať sa hodnotením tvrdení a dôkazov produkovaných stranami konania, ale len otázkou, či sa porušenie lojality žalovanou javí v danom štádiu konania ako osvedčené v miere potrebnej pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Práve pre štádium konania o nariadenie neodkladného opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie porušenia povinnosti, keďže je postačujúce osvedčiť jej dôvodnosť, k čomu v spojení s ustanovením v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom neodkladnom opatrení zo strany žalobcu došlo. Odvolací súd zvýrazňuje, že pre toto konanie o nariadení neodkladného opatrenia žalobca osvedčil konanie žalovanej, ktoré viedlo ku korporátnej paralýze žalobcu ako aj k neštandardnému nakladaniu s finančnými prostriedkami žalobcu, ktorých odčerpávanie ohrozuje vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu, avšak uvedené neznamená, že pokiaľ v štádiu konania a rozhodovania vo veci samej na základe výsledkov vykonaného dokazovania, by sa dospelo v konaní pred súdom prvej inštancie k názoru, že žalobca dôvodnosť nároku voči žalovanej nepreukázal, ak by k tomuto bol základ vo vykonanom dokazovaní. Osvedčenie dôvodnosti nároku voči žalovanej je konštatované len pre štádium konania o nariadenom neodkladnom opatrení. Primeranosť stupňa osvedčovania zodpovedá doloženým dokladom zo strany žalobcu.

78. Odvolací súd sa už nezaoberal ďalšou argumentáciou žalovanej o konaní druhého spoločníka žalobcu vo vzťahu k žalobcovi, keďže toto presahuje rámec tohto odvolacieho konania a to s poukazom, že mal dostatočne osvedčené, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení ako to už uviedol vyššie. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci.

79. Ako obiter dictum k argumentácii žalovanej, že druhý spoločník a konateľ žalobcu údajne dlhodobo vyvádza finančné prostriedky zo spoločnosti žalobcu odvolací súd uvádza, že žalovaná sama tvrdí, že takto použité prostriedky, resp. nehnuteľnosti patria do masy ich BSM, teda za situácie, že jedinými spoločníkmi žalobcu sú práve manželia, nedošlo k majetkovému poškodeniu žalovanej ako spoločníka, keďže takýto „vyvedený“ majetok (za predpokladu, že tvrdenia žalovanej sú pravdivé), stále predstavuje aj jej majetkový podiel.

80. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o osvedčení splnenia podmienok pre dočasnú úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. To, že sa žalovaná s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi nestotožnila, keď odlišne posudzuje skutkovú a právnu stránku vzťahov medzi sporovými stranami, neznamená, že odôvodnenie nie je dostatočné, jasné a presvedčivé. Požiadavka žalovanej, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu reagovalo na všetky jej výhrady a argumenty v spore, netvorí jej zákonnú náležitosť. Odôvodnenie rozhodnutí v prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.

81. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaná vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaná mala na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

82. Nemožno preto konštatovať, že by uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

83. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, keď dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, potrebu neodkladnej úpravy

a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zároveň iba všeobecné tvrdenia žalovanej nie sú spôsobilé osvedčiť, že nariadené neodkladné opatrenie limituje žalovanú nad nevyhnutnú mieru.

84. Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu.

85. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa , ktoré sa v zmysle primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej.

86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).