Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_TT-20S-42-2023.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Subarea
TT-20S/42/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Delip, s.r.o., IČO: 52 752 470, so sídlom Hviezdoslavov 455, zastúpený: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s.r.o., IČO: 53 998 791, so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292229/2023 zo dňa 16. mája 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 30.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292229/2023 zo dňa 16.05.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103358771/2022 zo dňa 14.12.2022, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2020 v sume 4 899,99,- €.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, že všetky procesné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú splnené. Zároveň konštatoval, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený. Uviedol, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa dostal do platobne zlej situácie, ktorá by narušila jeho „obeh peňazí“ v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Pre svojich dodávateľov a zamestnancov by sa stal nedôveryhodným, čo by malo priamy vplyv na jeho ďalšie príjmy. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do sťaženej schopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom a podobne. Žalovaný je oprávnený realizovať výkon rozhodnutia, ktoré je síce vykonateľné, avšak ešte môže byť správnym súdom zrušené alebo zmenené. Nie je teda daná vlastnosť materiálnej a formálnej nezmeniteľnosti. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Priznaním odkladného účinku sa nevytvorí trvalý právny stav až do momentu právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe, ale správny súd môže uznesenie o priznaní odkladného účinku v priebehu konania aj zrušil.
3. Žalobca uviedol, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody, keďže bude bez disponibilných prostriedkov a dostane sa do platobnej neschopnosti, pričom v prípade predaja majetku by nemohol vo svojej činnosti pokračovať. Z uvedeného dôvodu nebude žalobca schopný uhrádzať dane a poistné.Terajšia finančná situácia dovoľuje žalobcovi ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúca,
nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. Prípadná exekúcia nie len že nenaplní svoj účel, navyše dostane žalobcu do platobnej neschopnosti bez možnosti ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti a ako taká prestane fungovať.
4. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov – zálohových a riadnych faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Napadnuté rozhodnutie v spojení s ďalšími rozhodnutiami žalovaného a daňového úradu predstavuje určenie rozdielu vo výške presahujúcej 30 000,- €, a to len na dani z pridanej hodnoty, čo nie je nezanedbateľná suma. V prípade narušenia finančného obehu žalobcu a prípadného úspechu v spore bude mať výkon rozhodnutia nezvratné dôsledky. Navyše, finančnými prostriedkami žalobca nedisponuje, sám využíva na svoj chod externé financovanie. Žalobca v súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 zo dňa 04.02.2019. Taktiež poukázal aj na konštantnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhoduje o správnych žalobách spoločností spadajúcich do skupiny Hydina a ktorý priznáva podaným správnym žalobám odkladný účinok. Žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a poukázal najmä na to, že v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie je zrejmé, že vykonanie týchto rozhodnutí sa dotkne majetkovej sféry žalobcu. Je tu vysoko pravdepodobná značná hospodárska alebo finančná škoda a takisto vážny nenapraviteľný následok. Nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje.
5. Žalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, keďže priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu v žiadnom prípade nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, až do právoplatného skončenia súdneho konania. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť tak, ako tomu je doposiaľ. Nepriznanie odkladného účinku môže pre žalobcu dokonca znamenať až zánik. V rámci zachovania právnej istoty a už raz priznanému odkladnému účinku správnej žalobe považuje žalobca návrh na priznanie odkladného účinku za relevantný a predložené dôkazy za dostatočné. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou so svojím majetkom ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a/ SSP a žalobcovi hrozí závažná ujma z dôvodu zablokovania značných finančných prostriedkov, pričom žalobca je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov rodín.
6. Správny súd v Bratislave prevzal v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súdne spisy zo správnych kolégií Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. S účinnosťou od 01.06.2023 Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť.
7. Po prerozdelení vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola vec sp. zn. TT-20S/42/2023 pridelená senátu 2S.
8. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol, aby Správny súd v Bratislave nepriznal podanej žalobe odkladný účinok.
9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
11. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
14. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
15. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
16. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
17. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. vážne ohrozenie jeho činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o poškodení jeho podnikateľskej činnosti, dennodenného chodu žalobcu, možnosti vzniku druhotnej platobnej neschopnosti. Žalobca však existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci žalobca neurobil.
18. V tomto kontexte nemožno hrozbu začatia exekúcie zo strany správcu dane na vymoženie nedoplatku považovať za dôvod, ktorý by bez iného priznanie odkladného účinku odôvodňoval. Bezpochyby samotný výkon rozhodnutia na plnenie by sa dotkol majetkovej sféry povinného subjektu, avšak bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov nie je dôvod na jeho priznanie. Pokiaľ by aj samotný výkon rozhodnutia (daňová exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá § 185 písm. a/ SSP, uvedené by zákonodarca v takom prípade spojil s odkladným účinkom, ktorý by nastal ex lege, čo sa však nestalo. Žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, konkrétne, že by nemal dostatočné likvidné prostriedky na úhradu dane, prípadne akým spôsobom by bola ohrozená jeho ďalšia činnosť. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.
19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.
20. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
21. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil.
22. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil.
23. Argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
24. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.
25. Správny súd skúmal aj tú skutočnosť, či sú vo veci dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, avšak konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok ani z dôvodu ustanoveného § 185 písm. b) SSP.
26. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).