Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoEk-6-2026.pdf
PDF · 108.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoEk/6/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vlasty Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. – B., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o vymoženie dlžného výživného v sume 1 726,08 eura a bežného výživného v sume 99,58 eura, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. mája 2026, č. k. 27Er/590/2006-53, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 7. mája 2026, č. k. 27Er/590/2006-53 exekúciu zastavil (výrok I.), súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5, priznal trovy exekúcie vo výške 52,57 eura (výrok II.) a súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5, uložil povinnosť vrátiť Okresnému súdu Nitra nespotrebovanú časť preddavku na trovy exekúcie (po zúčtovaní s priznanými trovmi exekúcie vo výške 52,57 eura) v sume 113,40 eura, do 3 dní po doručení právoplatného uznesenia (výrok III).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, 5, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 2 ods. 1, § 3, § 14 ds. 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2006 požiadala mal. oprávnená prostredníctvom matky – zákonnej zástupkyne, uvedeného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie proti povinnému. Exekučné konanie začalo dňa 23.08.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5403 023552 * bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi súdom prvej inštancie udelené dňa 20.11.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 27.11.2006. Súd prvej inštancie na základe platobného poukazu zo dňa 26.09.2008 poskytol súdnemu exekútorovi preddavok na trovy exekúcie vo výške 5 000 Sk (165,97 eura), ktorý bol súdnemu exekútorovi vyplatený dňa 19.10.2010 z rozpočtových prostriedkov štátu. Súdny exekútor dňa 20.04.2023, na výzvu súdu prvej inštancie, predložil súdu oznámenie o stave exekučného konania, v ktorom uviedol, že vyživovacia povinnosť povinného naďalej trvá z dôvodu, že povinná bola k 20. aprílu 2023 študentkou. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinný si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej neplní prostredníctvom exekútorského úradu ani úhradami
priamo oprávnenej. Z tohto dôvodu oprávnená poberá náhradné výživné, ktorého podmienkou je prebiehajúce exekučné konanie. Lustráciami majetku povinného bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorý by podliehal tejto exekúcii, s tým, že účet v banke má zablokovaný na sumu cca 70 000 eur.
4. Súdny exekútor následne dňa 16.05.2024 podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 15.05.2024 z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa súdneho exekútora bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný je dlhodobo nemajetný, teda nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, ktorého predajom by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávnenej a trovy exekúcie. Z vykonaných súčinností bolo zistené, že povinný nie je zárobkovo činný a nevykonáva podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky alebo dôchodky, ktoré by podliehali tejto exekúcii. Súdny exekútor v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, s tým, že naposledy bol zamestnaný v roku 2018, s tým, že jeho pracovný pomer trval 1 deň. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný má na účtoch v bankách záporné zostatky a vlastní len 40-ročný automobil, ktorého zostatková hodnota je minimálna. Pretože v tomto prípade nie je reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony exekučnej činnosti by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože by viedli k neúčelnému navyšovaniu trov. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor požiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, s tým, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie vo výške 75,18 eura zaviaže Okresný súd Nitra. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdu predložil aj vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 15.05.2024 (v súdnom spise na č. l. 24). Súdny exekútor dňa 10.06.2025 súdu dodatočne predložil exekučný spis sp. zn. EX 3570/2006 za účelom preukázania svojho nároku na náhradu trov exekúcie.
5. Súd prvej inštancie predmetné exekučné konanie posúdil podľa ustanovení zákona ZoUNEK, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2020. Súd zistil, že v exekučnom konaní v danej veci nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu, že ide o exekúciu na vymoženie výživného, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK zo zákona nezastavuje. Na základe vyššie uvedeného súd pokračoval v exekučnom konaní podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a uznesením rozhodol o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a o trovách exekúcie.
6. Súd prvej inštancie preskúmaním súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 3570/2006 zistil, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného a iné úkony exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V priebehu exekučného konania nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorý by podliehal exekúcii, a z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávnenej a trovy exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný toho času nie je zamestnaný, ani nevykonáva podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, a zároveň nie je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, dávky v hmotnej núdzi alebo inej štátnej sociálnej dávky, ktorá by podliehala exekúcii. Povinný je vlastníkom 40-ročného motorového vozidla (v súdnom spise na č. l. 28), ktorého zostatková hodnota je len minimálna, preto náklady spojené s jeho odobratím a predajom by preukázateľne prevýšili výťažok z predaja. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný má v mBank S.A. vedené 4 účty, na ktorých však nemá žiadne finančné prostriedky (podľa č. l. 27). Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor dospel správne k záveru, že u povinného nie je reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii a je preto dôvodné exekúciu zastaviť. Uvedené podľa súdu platí aj v prípade, ak vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej naďalej trvá a oprávnenej je vyplácané náhradné výživné.
7. Súd prvej inštancie mal lustráciou v Sociálnej poisťovni preukázané, že povinný dlhodobo nie je zárobkovo činný, pretože nie je zamestnaný a nevykonáva ani podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, nie je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, dávky v hmotnej núdzi alebo iných štátnych sociálnych dávok, ktoré by podliehali tejto exekúcii. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorého predajom by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávnenej a trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu nastali v priebehu exekučného konania okolnosti, ktoré predpokladá § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda že povinný je nemajetný, pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd exekúciu aj napriek námietkam oprávnenej, ktoré nie sú dôvodné,
pretože súd musí prihliadnuť na nemajetnosť povinného aj v prípade ak jeho vyživovacia povinnosť nezanikla, zastavil.
8. Súd preskúmaním vyčíslenia trov súdneho exekútora a spisového materiálu zistil, že súdny exekútor si odmenu za účelne vynaložený čas pri vykonávaní exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyčíslil nesprávne, v rozpore s Exekučným poriadkom a cit. vyhláškou. Súd v prvom rade nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony „vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, jeho zaevidovanie a odoslanie (35 min)“, za „zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie v evidenčných zošitoch súdneho exekútora (25 min)“ a za „zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie (15 min)“ z dôvodu, že nejde o úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale len exekučné úkony evidenčnej povahy, preto ich nemožno súdnemu exekútorovi priznať ako účelné a hospodárne vynaložené trovy exekúcie. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani časovú odmenu za úkon „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie (10 min)“ z dôvodu duplicitnosti, pretože je už zahrnutý v úkone exekučnej činnosti „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ zo dňa 20.11.2006, za ktorý patrí exekútorovi odmena vo výške 3,32 eura podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za úkon „rozposlanie upovedomenia opr. a pov. a ich zaevidovanie (20 min)“ z dôvodu, že je viac-menej duplicitný s úkonom „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, za ktorý exekútorovi patrí odmena vo výške 3,32 eura podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nemohol priznať časovú odmenu za úkony exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti po zastavení exekúcie rozhodnutím súdu, a ktorých vykonanie nevyplýva z obsahu spisového materiálu, nasledovne: za zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 min), za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jej odoslanie (15 min), za vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie (15 min), za vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 min) a za archiváciu exekučného spisu a vyvedenie z evidencií súdneho exekútora (50 min). Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za účelne vynaložený čas pri vykonávaní exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky za 100 min, tzn. za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti vo výške 13,28 eura. Súd ďalej preskúmaním vyčíslenia trov a spisového materiálu zistil, že súdny exekútor si správne vyčíslil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Z obsahu súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 3570/2006 vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania účelne a hospodárne vykonal 3 úkony exekučnej činnosti nasledovne: získanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.11.2006 podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky a zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska povinného podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky, tzn. spolu 9,96 eura (3,32 eura za 1 úkon). Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za jedn. úkony exekučnej činnosti podľa predloženého vyúčtovania trov exekúcie. Súd z vyčíslenia trov exekúcie a spisového materiálu ďalej zistil, že súdny exekútor si náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vyčíslil v súlade s Exekučným poriadkom a s cit. vyhláškou. Súd preskúmaním súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 3570/2006 našiel spolu 13 poštových doručeniek a 4 poštové obálky, v dôsledku čoho má za preukázané doručovanie 17-ich zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v exekučnom konaní. Na základe vyššie uvedeného súd v rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky exekútorovi priznal poštovné podľa predloženého vyčíslenia vo výške 19,50 eura za doručovanie 17-tich úradných zásielok (teda poštovné 1,15 eura za 1 zásielku). Súd následne preskúmal nárok súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) s tým, že súdu je z úradnej činnosti známe, že súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák bol v priebehu exekučného konania registrovaný ako platiteľ DPH. Súd preskúmaním súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu zistil, že poverený súdny exekútor vykonal viacero úkonov exekučnej činnosti až do zastavenia exekúcie, preto mu súd priznal 23%-nú DPH z časovej odmeny a z náhrady hotových výdavkov (poštovného) podľa súčasnej právnej úpravy. Súdny exekútor si síce vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 15.05.2024 uplatnil len 20 %-nú DPH podľa toho času platnej a účinnej právnej úpravy, ale v tomto vyúčtovaní z objektívnych dôvodov neboli zohľadnené posledné vykonané úkony súdneho exekútora, ani zmena právnej úpravy ohľadne DPH.
9. Na základe konštatovaných skutočností a cit. zákonných ustanovení súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,57 eura vrátane 23 %-nej DPH. Napriek tomu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 203 ods. 2, vety druhej, Exekučného poriadku, na úhradu trov exekúcie nie je prípustné zaviazať oprávnenú v konaní o vymoženie výživného.
Vzhľadom na vyššie uvedené budú trovy exekúcie uhradené súdnemu exekútorovi z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nitra s tým, že súd nemá nárok na náhradu zaplatených trov exekúcie.
10. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že súdnemu exekútorovi bol na základe platobného poukazu zo dňa 26.09.2008 poskytnutý preddavok na trovy exekúcie v súlade s § 197 ods. 3 Exekučného poriadku, a to v sume 165,97 eura (5 000,- Sk), ktorá bola dňa 19.10.2010 vyplatená Mgr. Stanislavovi Polákovi. Keďže tento preddavok je účelovo určený na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pri zastavení exekúcie je potrebné pokryť skutočne vzniknuté trovy týmto preddavkom, ktorým súdny exekútor už disponuje. Nezohľadnenie poskytnutého preddavku pri rozhodovaní o trovách v súvislosti so zastavením exekúcie by znamenalo, že súdny exekútor má popri už poskytnutom preddavku nárok aj na ďalšie trovy, ktoré súd pri zastavení exekúcie priznáva. Pokiaľ súd priznal exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,57 eura, tieto si zúčtuje s preddavkom poskytnutým vo výške 165,97 eura. Pretože súdom priznané trovy súdneho exekútora vo výške 52,57 eura neprevyšujú poskytnutý preddavok v sume 165,97 eura, poverený súdny exekútor je povinný v lehote do 3 dní od doručenia právoplatného uznesenia Okresnému súdu Nitra vrátiť nespotrebovanú časť preddavku na trovy súdneho exekútora vo výške 113,40 eura.
11. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že s rozhodnutím o zastavení exekúcie nesúhlasí. Predmetná exekúcia bola vedená od roku 2006 za účelom vymoženia výživného, ktoré bolo oprávnenej priznané právoplatným súdnym rozhodnutím. Ide o pohľadávku na výživnom, ktorá požíva osobitnú zákonnú ochranu, keďže jej účelom je zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Počas celého obdobia vedenia exekúcie si povinný svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne a dobrovoľne neplnil. V dôsledku jeho dlhodobého neplatenia bola matka oprávnenej nútená požiadať štát o poskytovanie náhradného výživného. Počas rokov, keď prebiehalo exekučné konanie, existovali okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinný pracuje (matka ho videla rozvážať pizzu, čo povinný poprel, čo však nebolo možné preukázať spôsobom umožňujúcim postihnutie príjmu v exekúcii. Zo starších súdnych konaní je oprávnenej známe, že povinný čelí viacerým exekučným konaniam. Táto skutočnosť mohla predstavovať motiváciu vyhýbať sa oficiálnemu zamestnaniu, čo následne sťažovalo dokazovanie príjmov a vymoženie pohľadávky na výživnom. Povinný sa počas rokov vyhýbal plneniu svojich zákonných povinností, pričom samotná skutočnosť, že dlhodobo nevykazoval oficiálny príjem, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na ukončenie snahy o vymoženie pohľadávky na výživnom. Zastavením exekúcie dochádza k výraznému zhoršeniu možností oprávnenej účinne sa domáhať svojho zákonného nároku na výživné. Zároveň uviedla, že v súčasnosti je oprávnená študentkou denného vysokoškolského štúdia. Po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre je prijatá na denné magisterské štúdium. Naďalej teda nie je schopná samostatne sa živiť a vyživovacia povinnosť rodiča voči oprávnenej naďalej trvá. Domnieva sa preto, že zastavenie exekúcie je v rozpore s účelom ochrany práv oprávneného dieťaťa a bolo prijaté predčasne bez dostatočného preskúmania všetkých okolností prípadu.
12. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
23. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák podal dňa 31.08.2006 na Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému E. B. pre vymoženie neuhradeného výživného na oprávnenú ako aj bežné výživné od mesiaca august 2006. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24. februára 2004, č. k. 18C/104/2003-25, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.05.2004. Súd prvej inštancie poverením č. 5403 023552 zo dňa 20. novembra 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie zo dňa 15.05.2024 označené ako „Predloženie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku – č.k.: EX 3570/2006“, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.
24. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb.. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá (vyberal) oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
27. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
28. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, v ktorom je uvedené okrem iného aj „Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí“. Ďalej uvádza, že „Ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ 29. Z vyššie citovaného uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových pomerov povinného. Súd prvej inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len z obsahu exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného, ktorý v čase zisťovania majetku súdnym exekútorom nevlastnil žiadny nehnuteľný majetok. 30. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo 13/2012 z 15. augusta 2012). 31. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní pripojený exekučný spis EX 3570/2006, na základe ktorého získal prehľad o majetkových pomeroch povinného a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinnej osoby v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch s poukazom na dlhodobý charakter stavu nemajetnosti. Z návrhu súdneho exekútora na zastavenie konania, ako aj z obsahu exekútorského spisu vyplýva, že povinný je nemajetný a dlhodobo nezamestnaný. Odvolací súd dodáva, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnená podala v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata. (IV. ÚS 452/2011). 32. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. rozhodol vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).