Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Nám. M.R.Štefánika 43/51, 977 01 Brezno, IČO: 36 754 404 zastúpeného Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO:54 691 419 proti žalovanej A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX zastúpenej JUDr. Evou Mikulovou, advokátkou, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.06.2022, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, parcela KN C 140/1 o výmere 1163 m2, záhrada, parcela KN C 140/2 o výmere 377 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela KN C 140/3 o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela KN C 140/4 o výmere 75 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinný dom súpisné číslo 62 postavený na parcele KN C 140/3 a hospodárska budova súpisné číslo 65 postavená na parcele KN C 140/4 nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C., okres Svidník, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom a ktorá bola uzatvorená medzi B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.01.2023 na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon súdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov) domáhal, aby súd určil, že právny úkon- dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 15.06.2022, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, parcela KN C 140/1 o výmere 1163 m2, záhrada, parcela KN C 140/2 o výmere 377 m2, zastavaná plocha a nádvorie parcela KN C 140/3 o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela KN C 140/4 o výmere 75 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby- rodinný dom súpisné číslo 62 postavený na parcele KN C 140/3 a hospodárska budova súpisné číslo 65 postavená na parcele KN C 140/4 nachádzajúce sa v k. ú. C., obce C., okres Svidník, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom a ktorá bola uzatvorená medzi B. B., nar. XX.XX.XXXX ( správne malo byť 16.09.1971), bytom C. XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX je voči žalobcovi právne neúčinná a náhrady trov konania. I keď v petite žaloby bol B. B. označený nesprávnym dátumom narodenia XX.XX.XXXX, tak nakoľko z obsahu žaloby bol zrejmý jeho správny dátum narodenia dňa XX.XX.XXXX, súd bez ohľadu na danú zrejmú nesprávnosť nemal pochybnosti, že stranou odporovanej dohody bol vtedajší manžel žalovanej B. B., nar.XX.XX.XXXX a preto vo výroku rozsudku bez ďalšieho uviedol jeho správny dátum narodenia.

2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná spolu s manželom B. B. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.XXX v k.ú. C., ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 2013, čo preukazuje historický výpis listu vlastníctva. Uviedol, že na základe uzavretej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 15.06.2022 sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stala žalovaná. Poukázal na to, že voči dlžníkovi má pohľadávku priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2022 sp.zn.29Up/983/2022, ktorý právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 17.09.2022 a keďže k dobrovoľnému plneniu judikovanej pohľadávky dlžníkom nedošlo, na jej vymoženie sa vedie exekučné konanie u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu pod sp.zn.128 Ex 970/22, v ktorom ku dňu podania žaloby nebola vymožená pre žalobcu žiadna suma. Žalobca v žalobe tvrdil, že pred vydaním platobného rozkazu, ešte dňa 25.04.2022 dlžníkovi zaslal predžalobnú upomienku na ktorú dlžník reagoval žiadosťou o povolenia splácať záväzok v pravidelných mesačných splátkach po 300,-eur, no následne jemu k podpisu zaslanú dohodu o splátkach nepodpísal, splátky neuhradil, preto žalobca podal žalobu. Tvrdiac, že aktuálna výška jeho pohľadávky je 24.378,95 eur žalobca poukázal na s tým, že v danom prípade došlo zo strany dlžníka k jeho ukráteniu ako veriteľa, kde úmysel dlžníka ukrátiť ho je zjavný a demonštruje ho viacero skutočností, navyše žalovaná je jeho blízkou osobou kde sa ukracujúci úmysel predpokladá a je na dlžníkovi blízkej osobe aby preukázala opak. Ukracujúci úmysel dlžníka podľa žalobcu demonštruje to, že tento mal vedomosť o záväzku voči žalobcovi na základe predžalobnej upomienky zo dňa 25.04.2022, prejavil predstieraný záujem vysporiadať svoj záväzok, aby získal čas na vyporiadanie BSM, dohodu o jeho vyporiadaní uzavrel dňa 15.06.2022, teda potom, ako bol predžalobnou upomienkou upozornený na svoj záväzok voči žalobcovi, pričom k vyporiadaniu BSM nepristúpil potom, ako začal podnikať prostredníctvom spoločnosti Filtre a oleje s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 05.04.2018, ale až 15.06.2022, potom ako sa dozvedel o svojom záväzku.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Odporovateľným podľa nej nie je právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu voči inej osobe ako osobe žalujúceho veriteľa a právne úkony dlžníka môžu ukracovať veriteľa len vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka uspokojil. Tomuto zodpovedá podľa nej aj Knappovo vymedzenie ukrátenia veriteľa, ktoré neumožňuje odporovať synalagmatickému právnemu úkonu dlžníka, nakoľko takým úkonom nebol zmenšený majetok dlžníka a sotva tu bude daný aj animus fraudandi. Poukázala na to, že dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 15.06.2022, ktorú uzavrela so svojim manželom nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX v k.ú. C., avšak zároveň v zmysle článku III. bodu 2 Dohody prevzala na seba záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy č.5039438504 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., pričom daný úver bol zabezpečený záložným právom k daným nehnuteľnostiam na LV č.XXX k.ú. C.. Z uvedeného podľa nej vyplýva, že išlo o synalagmatický právny úkon, keď len chcela dať do súladu faktický stav s právnym, lebo aj pred vyporiadaním aj po vyporiadaní BSM to bola práve ona, kto splácal poskytnutý úver. Taktiež podľa nej nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť, keďže na tomto majetku viazlo záložné právo prednostného zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. Keďže banka nemá dôvod predčasne zosplatniť úver, ktorý sa riadne spláca a ak by aj veriteľ chcel uspokojiť svoju pohľadávku predajom tohto majetku, nebolo by to možné, lebo banka by mu súhlas neudelila a v zmysle § 63 ods.2 Exekučného poriadku má exekútor viaceré spôsoby vykonania exekúcie, pričom exekútori nepristupujú k predaju nehnuteľnosti, ak jej hodnota a výška pohľadávky je v značnom nepomere, čo je aj tento prípad, nie je podľa nej splnená základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, lebo je možné očakávať, že exekúcia bola by bezvýsledná alebo sťažená a teda veriteľ by nemohol dosiahnuť uspokojenie predajom tohto majetku. Poukázala v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.30Cdo 1412/2009 zo dňa 18.05.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.30Cdo 2079/2010 zo dňa 23.02.2012 a tvrdila, že k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok je prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. Tu podľa nej dlžník v podstate transformoval svoj majetok z nehnuteľnej veci na peniaze, a o odporovateľný právny úkon nejde ani vtedy, kedy by dlžník tieto peniaze použil na iný účel, ako na zaplatenie pohľadávky veriteľa. Čo sa týka ukracujúceho úmyslu, ktorý sa u blízkej osoby predpokladá, k tomu uviedla, že skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie sama osebe ešte nedokazuje úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Dôvodom prečo manželia zrušili a následne vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo bolo podľa nej to,

že ich manželstvo tvorilo už len formálny zväzok, k rozvodu zatiaľ pristúpiť nechceli, ale keďže každý z nich žil si svoj vlastný život, chceli si usporiadať svoje vzájomné majetkové pomery, v žiadnom prípade nemali úmysel ukracovať veriteľov. Poukázala na to, že v uplynulých rokoch si prešla veľmi ťažkým životným obdobím, v roku 2021 jej bola diagnostikovaná rakovina, musela absolvovať operačný zákrok a následne liečbu, do roka jej bola diagnostikovaná ďalšia rakovina, čo si vyžiadalo ďalšiu operáciu a liečbu. Nakoľko riešila vo svojom živote oveľa závažnejšie, existenčné problémy, ako aj z dôvodu, že manželia sa o aktivity druhého manžela dopodrobna nezaujímajú, nemala vedomosť, že manželovi sa nedarí v podnikaní a že z tohto dôvodu mu vznikli ďalšie dlhy. O jeho podnikateľských aktivitách sa dozvedela až neskôr, pôžička žalobcu bola pôvodne poskytnutá spoločnosti Filtre a oleje s.r.o., v ktorej jej manžel podnikal, použitá bola výlučne na jeho podnikanie a potom ju prevzal ako fyzická osoba, ona však o ničom z toho v čase podpisu napádanej dohody nemala vedomosť. Pri vyporiadaní BSM konala obozretne tak, že úmysel dlžníka, svojho manžela nemohla rozpoznať, dohoda spísaná bola v advokátskej kancelárii a bola ubezpečená, že je uzatvorená v súlade so zákonom. Jediný úmysel ktorý mala a poznala bolo, že si chcela s manželom usporiadať majetkové pomery a „cenou“ za nadobudnutie nehnuteľností bolo prevzatie úveru.

4. Žalobca v replike s tvrdeniami žalovanej nesúhlasil. Uviedol, že ním predložené dôkazy sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré uvádza žalovaná, jej argumentácia je účelová a v rozpore s dôkazmi, ktoré aj sama predložila. Poukázal na správu o stave exekučného konania zo dňa 28.02.2024 ktorá preukazuje, že povinný nevlastní žiaden exekvovateľný majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho nárok čo i len čiastočne. Jeho nárok aktuálne predstavuje 28.492,-eur, čo nie je zanedbateľná suma a tento nie je možné uspokojiť v rámci exekučného konania, pričom žalovaná nepreukázala aký iný majetok okrem predmetnej nehnuteľnosti, ktorý by mohol byť exekučne postihnutý povinný vlastní. Tvrdenie žalovanej, že dlžník svoj nehnuteľný majetok pretransformoval na peniaze označil za účelové, nakoľko je evidentné, že tieto údajné peniaze, ktoré mal utŕžiť neboli doteraz použité na splácanie jeho záväzku. Čo sa týka tvrdení žalovanej o úvere, nakoľko dohoda o vyporiadaní BSM nie je voči banke účinná a žalovaná nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že na základe danej dohody došlo k úprave úveru a zo zmluvy bol vypustený dlžník a jediným jej účastníkom ostala ona, považuje tvrdenia žalovanej v tomto smere za nepreukázané, zavádzajúce a účelové. Dohodu o vyporiadaní BSM tu podľa žalobcu nemožno považovať za ekvivalentný právny úkon, lebo dlžník sa vzdal svojho jediného majetku a podľa úverovej zmluvy je povinný splácať aj úver zabezpečený danou nehnuteľnosťou, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná. O ekvivalentný úkon by podľa neho išlo iba vtedy, ak by dlžník za prevedené veci skutočne dostal ich obvyklú cenu alebo inú skutočne primeranú náhradu, no žalovaná nepreukázala, žeby dlžník bol vyňatý z úverového vzťahu, resp. že v prípade nesplácania záväzku by si banka nárok neuplatňovala aj voči nemu. K uvedenému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.21Cdo 4333/2007. Na rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu podľa neho nemá žiaden vplyv skutočnosť, že na nehnuteľnostiach nadobudnutých žalovanou viaznu ťarchy, záložné právo, lebo nie je vylúčené, že v budúcnosti bude možné uspokojiť ako záložného veriteľa, tak aj žalobcu, navyše môže dôjsť aj k zániku záložného práva. Hmotnoprávne podmienky na vyhovenie žalobe sú podľa neho splnené a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/101/2017 podľa ktorého ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, ktoré môže uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi neuniesla podľa neho dôkazné bremeno, že úmysel ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Jej tvrdenie, že o aktivity manžela sa nezaujímala a preto o jeho úmysle ukrátiť veriteľa nemohla vedieť je podľa neho nepostačujúce na ubránenie sa odporovacej žalobe.

5. Žalovaná v duplike poukázala na to, že dôvodom zrušenia a vyporiadania BSM bolo, že jej manželstvo s dlžníkom plnilo len formálnu funkciu, celá ťarcha starostlivosti o domácnosť, rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania bola po ekonomickej aj faktickej stránke na nej a aj úver poskytnutý im na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností splácala v prevažnej miere ona. V dohode o vyporiadaní sa preto dohodli, že ako kompenzáciu nadobudnutia nehnuteľností prevezme poskytnutý úver a momentom účinnosti dohody sa zaviazala sama úver splácať akoby bola jediným dlžníkom z úverovej zmluvy alebo úver v celom rozsahu vyplatiť z vlastných zdrojov, resp. iným úverom. Dohoda o vyporiadaní je síce voči banke neúčinná, ale žiadne zákonné ustanovenie manželom neprikazuje, že po zrušení BSM je pri prevzatí záväzku jedným manželom nevyhnutné, aby manžel ktorý ho prevzal urobil úkon voči banke a vypustil druhého manžela ako účastníka úverového vzťahu, práve

naopak, keďže tento proces je náročný, bežne sa stáva, že dlžníkmi ostávajú obaja manželia, ale fakticky postupujú tak ako sa dohodli v dohode o vyporiadaní BSM, že úver spláca len jeden z nich. Poukázala na výpis z účtu, podľa ktorého sama úver spláca. Treba podľa nej vziať na zreteľ, že úver, ktorý bol manželom poskytnutý bankou na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bol vo výške 197.000,-eur, teda vysoký úver rovnajúci sa hodnote nehnuteľnosti. Ku dňu vyporiadania bol zostatok úveru 139.361,18 eur, aktuálne je 130.837,12 eur. Celý úver investovaný bol do nehnuteľnosti, pričom protiplnenie pri vyporiadaní nemusí mať len povahu peňažnú, ale môže spočívať aj v tom, že sa zníži záväzková povinnosť dlžníka. Poukázala v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.9Co/163/2018. Dlžníkovi tak podľa nej bola poskytnutá primeraná náhrada, vyporiadanie bolo vykonané podľa zásad v a preto má za to, že uzatvorená dohoda bola ekvivalentným právnym úkonom. Poukázala na to, že návrh na zrušenie BSM s manželom podali vo februári 2022, toto bolo zrušené rozsudkom z 18.03.2022 právoplatným dňa 26.03.2022 a následne dňa 15.06.2022 bola podpísaná dohoda o vyporiadaní BSM, pričom platobný rozkaz sp.zn.29Up/983/2022 je zo dňa 23.08.2022 a exekučný príkaz zo dňa 05.12.2022 a predžalobná upomienka zaslaná bola 25.04.2022. Z takejto časovej súslednosti podľa nej vyplýva, že návrh na zrušenie BSM bol podaný predtým ako prišla predžalobná upomienka a vyporiadanie bolo len logickým vyústením zrušeného BSM bez toho, aby mal dlžník úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Ona účastníčkou konania o vymáhanie sumy 19.988,47 eur nebola, návrh na zrušenie BSM podala predtým ako prišla predžalobná upomienka, nemohla mať priamu vedomosť o záväzku manžela z podnikateľskej činnosti. V čase uzavretia dohody o manželových podnikateľských aktivitách vedomosť nemala, lebo ten ju o veciach týkajúcich sa podnikania neinformoval a z vlastných pozorovaní to nemala ako zistiť vzhľadom na jej vtedajšie zdravotné problémy. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2Co/316/2015 a označila za krajne nespravodlivé, ak by bolo žalobcovi priznané právo uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá vznikla pri podnikateľských aktivitách dlžníka z celej hodnoty majetku, ktorý patril do BSM, nakoľko roky tvrdo pracovala, a to aj počas choroby len aby mohla zabezpečiť potreby rodiny. Nie je podľa nej splnená ani jedna podmienka odporovateľnosti a nesúhlasila s tým, aby mala niesť zodpovednosť za dlh manžela a okrem pohľadávky banky uspokojiť aj ďalšiu pohľadávku, ak sa chce vyhnúť exekúcii.

6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení zotrval na názore, že dohoda o vyporiadaní BSM nebola tu ekvivalentný úkon, lebo výlučným vlastníkom nehnuteľností stala sa žalovaná, dlžník ostal naďalej dlžníkom z úverového vzťahu a to bez nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, teda vzdal sa svojho podielu na nehnuteľnostiach bez akejkoľvek adekvátnej náhrady. Z hľadiska posúdenia ekvivalentnosti rozhodujúce podľa žalobcu je posúdiť všeobecnú obvyklú cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu. Do pozornosti dal tiež to, že predmetom dohody o vyporiadaní boli napriek 30 ročnému manželstvu len nehnuteľnosti, žiaden iný majetok, či účty, hoci predmetom vyporiadania má byť všetok majetok, ktorý manželia počas manželstva nadobudli, dohoda neobsahuje ani hodnotu nehnuteľností a k jej uzavretiu došlo až potom, čo dlžník prejavil svoj záujem mimosúdne vyporiadať svoj záväzok, k čomu však reálne nedošlo. K dohode došlo tesne potom ako sa manželia dozvedeli o tom, že vymáha svoju pohľadávku, ktorá k septembru 2025 je vo výške už 29.699,62 eur a exekučne už uspokojená byť nemôže, lebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bola exekúcia zastavená. K tvrdeniam žalovanej, že návrh na zrušenie BSM podala predtým, ako prišlo k expedovaniu predžalobnej výzvy poukázal na dohodu o zaplatení dlhu zo 07.09.2021, ktorú uzavrel dlžník ako pristupiteľ k záväzku spoločnosti Filtre a oleje s.r.o., kde podpis dlžníka je úradne osvedčený. Dlžník teda vedel o záväzku a úmysel ukrátiť veriteľa je evidentný, čo vyvracia tvrdenia žalovanej. Poukázal na trvalý pobyt žalovanej a dlžníka na rovnakej adrese, títo zdieľajú rovnakú nehnuteľnosť, pričom zákon úmysel ukrátiť veriteľa pri blízkej osobe predpokladá a žalovaná nepreukázala akú činnosť vyvinula, aby v danej dobe úmysel ukrátiť poznala a že išlo o náležitú starostlivosť. Poukázal na skutočnosti, ktoré podľa neho vyvracajú tvrdenia žalovanej, že z jej príjmov sa financoval chod domácnosti, nakoľko tržby z dlžníkových firiem boli v porovnaní s firmami žalovanej dvoj až trojnásobne vyššie, čo sa muselo podľa neho odzrkadliť aj na rodinnom rozpočte. Na žalobe trval.

7. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 27.05.2026 uviedla, že záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam bol splnený, keď banka listom zo dňa 19.03.2025 udelila súhlas s predajom nehnuteľností za účelom vyplatenia jej pohľadávky, ktorá ku dňu 31.03.2025 bola vo výške 137.784,73 eur. Dňa 26.03.2025 banka vystavila potvrdenie o splnení záväzku a žiadosť o výmaz záložného práva a je tak podľa žalovanej ďalej neudržateľné tvrdenie žalobcu, že dohoda o vyporiadaní BSM nebola ekvivalentným úkonom, lebo dlžník ostal súčasťou úverového vzťahu. Je zrejmé, že žalovaná úverový záväzok reálne splnila, nešlo teda o formálne, prázdne alebo predstierané

protiplnenie a ekonomický obsah dohody o vyporiadaní BSM sa naplnil tým, že zabezpečený záväzok banky bol žalovanou reálne vyrovnaný, dlžník teda neostal v stave reálneho rizika, že bude nútený úver splácať. Poukázala na prehľad transakcií z internetbankingu z ktorého podľa nej vyplýva, že od decembra 2018 do marca 2024 boli realizované pravidelné platby úveru na bývanie vo výške spolu 34.176,86 eur, čo podporuje jej tvrdenie, že úver viazaný na rodinný dom nebol len formálne prevzatým záväzkom, ale na jeho splácaní sa reálne a dlhodobo podieľala. Ani prípadná vedomosť dlžníka o jeho záväzku podľa žalovanej sama osebe nepreukazuje jej vedomosť o úmysle ukrátiť žalobcu, ani jeho objektívne ukrátenie. Ako na novú skutočnosť poukázala na to, že jej manželstvo s dlžníkom bolo medzičasom rozvedené rozsudkom, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 19.03.2025, čo podľa nej potvrdzuje, že tvrdenia o reálnom rozpade manželského spolužitia neboli účelovou procesnou konštrukciou. V súvislosti s konkurzom na majetok dlžníka poukázala na to, že ak žalobca tvrdí jeho nepoctivý zámer, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, nemožno však dôsledky oddlženia preniesť na žalovanú bez splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti. Keďže medzičasom došlo k predaju nehnuteľností, priznanie náhrady podľa voči nej by viedlo ku krajne nespravodlivému výsledku, lebo by zo svojho majetku mala znášať podnikateľský záväzok svojho bývalého manžela. Trvala na zamietnutí žaloby.

8. Žalobca v písomnej reakcii na uvedené tvrdenia žalovanej uviedol, že nakoľko došlo k prevodu nehnuteľností, ak súd vyhovie žalobe, nebude sa už môcť uspokojiť z majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu a do úvahy tak prichádzať bude právo na náhradu voči žalovanej podľa k čomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo R 110/1998. Nesúhlasil s tvrdením, že splatenie pohľadávky banky je dôkazom ekvivalentnosti dohody o vyporiadaní BSM. Keďže banka súhlas s predajom nehnuteľností adresovala aj B. B., je evidentné že tento bol v banke napriek dohode so žalovanou stále vedený ako hlavný dlžník. Ak mali nehnuteľnosti v roku 2013 hodnotu 197.000,-eur, tak po 13-ich rokoch ich hodnota nemohla byť nižšia ale vyššia, preto ak kúpna cena za ktorú nehnuteľnosti žalovaná predala bola určená v súlade s trhovými podmienkami, potom nemohla byť predaná za 137.784,-eur a teda žalovanej zostali financie na uspokojenie veriteľov dlžníka. Dohoda preto nebola ekvivalentná a uzavretá bola účelovo za účelom ochrániť jediný majetok dlžníka, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti, čo bolo potvrdené aj výsledkom oddlženia ktoré bolo zrušené pre nemajetnosť dlžníka. K procesným dôsledkom predaja nehnuteľností žalovanou s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR ( ) uviedol, že tieto nemajú na posúdenie odporovateľnosti a určenie neúčinnosti právneho úkonu žiaden vplyv a žaloba je naďalej dôvodná.

9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na podanej žalobe trval. Navrhol doplniť dokazovanie o kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností zo žalovanej na tretiu osobu, nakoľko má za to, že hodnota nehnuteľností musela byť cez 200.000,-eur a teda ak by bol ich vlastníkom naďalej aj dlžník, bola by tam pohodlná suma na uspokojenie jeho pohľadávky. Po predložení danej zmluvy žalovanou uviedol, že tá potvrdzuje dôvodnosť žaloby, nakoľko je z nej zrejmé, z jej čl. IV., že po odrátaní dlžnej sumy z úveru zostáva suma 94.770,27 eur, teda ak by BSM vyporiadaval súd, polovica uvedenej sumy, by bola suma, na ktorú by mal dlžník nárok, a teda mal žalobu aj s poukazom na uvedené za dôvodnú.

10. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na nedôvodnosti žaloby. Otázka aktuálnej hodnoty nehnuteľností pri predaji je podľa nej irelevantná pre toto konanie, mohla by mať význam až pre prípad posudzovania peňažnej náhrady po vyslovení odporovateľnosti danej dohody, pričom v tomto konaní môžu sa podľa nej riešiť len skutočnosti k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, a keďže k nemu došlo v roku 2022, nie je podstatná hodnota nehnuteľností v roku 2025.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán v priebehu sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených a navrhnutých listinných dôkazov. Oboznámil sa tiež s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn.18Pc/24/2024 a , ktorých obsah na pojednávaní oboznámil ( podľa keďže ide o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti). K vykonanému dokazovaniu súd uvádza, že vyhovel všetkým dôkazným návrhom strán, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol.

12. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

13. Medzi stranami nebolo skutkovo sporné, že Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.29Up/983/2022 zo dňa 23.08.2022, ktorý právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 17.09.2022 ( č.l.5 až 7 spisu) bolo dlžníkovi B. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom Dukovce 62/62 uložené zaplatiť žalobcovi sumu 19.988,47 eur, úrok 2.157,09 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 19.988,47 eur od 26.09.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Sporné nebolo ani to, čo vyplýva zo žalobcom predloženej Dohody o zaplatení dlhu zo dňa 06.09.2021 ( č.l.152-153 spisu), a síce, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere poskytol pôvodný veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s. spoločnosti FILTRE A OLEJE s.r.o. k jej podnikateľskému účtu kontokorentný úver, ktorý sa B. B. zaviazal spolu s danou spoločnosťou splácať v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok ako pristupujúci k záväzku, pričom z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany dlžníkov veriteľ ukončil zmluvný vzťah a dlžníkov vyzval zaplatiť spoločne a nerozdielne celý splatný záväzok, čo neurobili a ku dňu 24.08.2021 bol ich záväzok vo výške 22.145,56 eur. V uvedenej dohode B. B. a uvedená obchodná spoločnosť dlh čo do dôvodu aj výšky uznali a zaviazali sa ho zaplatiť v splátkach uvedených v článku II. Dohody. Sporným nebolo ani to, že povinnosť uložená B. B. platobným rozkazom splnená nebola a žalobca preto inicioval exekučné konanie vedené pod sp.zn.128EX 970/2022 pred súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom, pričom zo správy súdneho exekútora zo dňa 28.02.2024 ( č.l.75 spisu) vyplýva, že z dôvodu nemajetnosti dlžníka, ktorý nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá, účty v bankách, nie je poberateľom žiadnych dávok ani dôchodku nebola v exekučnom konaní vymožená žiadna suma a dňa 15.05.2025 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn.5OdK/62/2025 vyhlásený konkurz.

14. Sporné nebolo ani to, že žalovaná a dlžník B. B. boli až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.02.2025, č.k.18Pc/24/2024-26 manželmi, pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo ešte za trvania manželstva na základe návrhu tu žalovanej podaného na súde dňa 16.01.2022 rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 18.03.2022, č.k.5C/1/2022-18 zrušené.

15. Rovnako skutkovo sporným nebolo, že žalovaná a jej vtedajší manžel B. B. dňa 15.06.2022 uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( č.l.54 až 56 spisu), v ktorej s poukazom na uzavretie ich manželstva dňa 21.11.1992 a rozsudok sp.zn.5C/1/2022 o zrušení BSM právoplatný a vykonateľný dňa 26.03.2022 dohodli sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k majetku a záväzkom, ktoré nadobudli počas manželstva s podmienkami stanovenými v tejto dohode ( článok I. bod 4) nasledovne. V článku II bode 1 dohody zhodne vyhlásili, že počas trvania manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., zapísané na LV č.XXX, a to parcely C KN č.140/1, 140/2, 140/3, 140/4 a stavby –rodinný dom súp. číslo 62 postavený na pozemku C KN č.140/4 a hospodársku budovu súp. číslo 65 postavenú na pozemku C KN č.140/4 nadobudnuté kúpnou zmluvou V 180/2013 vo vzťahu ku ktorým sú na LV č.XXX zapísané výlučne nasledovné ťarchy: Zmluva V 179/2013 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam rodinný dom s.č.62 postavený na pozemku parc. č.140/3, hospodárska budova s.č.65 postavená na pozemku parc.č.140/4 a pozemky parc.č.140/1, 140/2, 140/3 a 140/4 v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. V článku II. bod 3 Dohody prehlásili, že berú na vedomie, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam je zriadené a vzniknuté záložné právo v súvislosti so zmluvou o splátkovom úvere číslo 5039438504 zo dňa 22.03.2013 uzatvorenou medzi manželmi ako solidárnymi dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, v zmysle ktorej táto banka poskytla manželom hypotekárny úver v celkovej výške 197.000,-eur, kde výška mesačnej splátky úveru je 1.141,14 eur. V článku II. bode 4 Dohody prehlásili, že úver z danej úverovej zmluvy je ku dňu jej uzavretia splatený tak, že zostatok istiny úveru a predpísaného úroku je 136.361,18 eur. Manželia sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ( článok III. Dohody) tak, že ich jediným výlučným vlastníkom sa stáva tu žalovaná a vo vzťahu k úverovej zmluve dohodli sa na vyporiadaní záväzkov tým spôsobom, že jediným dlžníkom voči banke titulom úverovej zmluvy sa stane manželka, a to momentom kedy dohoda nadobudne účinnosť. Momentom účinnosti sa zaviazala buď a) sama úver z úverovej zmluvy v pravidelných mesačných splátkach splácať ako keby bola jediným dlžníkom z úverovej zmluvy alebo b) úver v celom rozsahu vyplatiť z vlastných zdrojov, resp. iným úverom s tým, že spôsob úhrady dlhu z úverovej zmluvy zvolí podľa svojho uváženia. V článku III. bod 3 Dohody sa manželia dohodli, že nakoľko sa BSM vyporiadava tým spôsobom, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stane manželka, avšak súčasne sa stáva aj jedinou osobou zaviazanou na úhradu dlhu z úverovej zmluvy, preto žiaden z manželov nie je titulom vyporiadania BSM povinný na vyrovnanie podielov uhradiť druhému manželovi akúkoľvek sumu. V článku III. bode 2 Dohody manželia vyhlásili, že vyporiadanie BSM touto Dohodou je konečné a že im nie sú známe akékoľvek ďalšie aktíva alebo pasíva, ktoré by mali tvoriť ich BSM.

V článku V. bod 7 Dohody manželia prehlásili, že aktuálnou adresou ich trvalého pobytu je adresa C. XX, XXX XX D..

16. Žalobca touto žalobou domáhal sa určenia, že predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 15.06.2022 je voči nemu právne neúčinná, čo odôvodnil tým, že išlo o účelový prevod, keďže sa dlžník zbavil jediného majetku s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalobcu.

17. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

19. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

20. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

21. Podľa až 4 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

22. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že pokiaľ právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom ( odporovacou žalobou), ktorý smeruje k tomu, aby vo vzťahu k nemu boli vyhlásené za právne neúčinné. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym úkonom, iba vo vzťahu medzi účastníkmi ( veriteľom a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym úkonom) sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k danému právnemu úkonu nedošlo. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu tak poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu

jeho majetku, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Je pritom nepodstatné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu práve tohto veriteľa, ktorý právnemu úkonu dlžníka odporuje. Na to, aby veriteľ mohol nejakému právnemu úkonu dlžníka odporovať, stačí objektívna skutočnosť, že týmto právnym úkonom bol ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky, a to napriek tomu, že úmysel dlžníka prípadne smeroval k ukráteniu iného veriteľa. Odporovacia žaloba smeruje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech ( t.j. na koho bol prevedený dotknutý majetok). Odporovacia žaloba nie je klasickou určovacou žalobou, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ). Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa ( objektívna stránka odporovateľnosti ) a úmysel ukrátiť veriteľa ( subjektívna stránka odporovateľnosti). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka veriteľa je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie znáša veriteľ.

23. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci- nebyť týchto úkonov- by sa z majetku dlžníka inak uspokojiť mohla. Zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, alebo ak dlžník dostal za prevedený majetok skutočne ( reálne) ich obvyklú cenu, resp. rovnocennú náhradu. Pokiaľ ide o preukázanie ukracujúceho úmyslu, toto nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou“ sú osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá ( ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku) a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať.

24. Právna teória aj súdna prax sú zároveň jednotné v tom, že „Právnemu úkonu tu nemožno s úspechom odporovať iba vtedy, keď druhá strana ( t.j. osoba blízka dlžníkovi ) nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto prípade musí byť teda dokázaná nevedomosť druhej strany. Pokiaľ by boli pochybnosti o jej vedomosti, bolo by možné s úspechom odporovať právnemu úkonu.“ ( citované z I. Fekete, M. Feketeová.: , Prehľadný komentár, Bratislava, EPOS 2012, komentár k strana 142.)

25. Z hore citovaných zákonných ustanovení upravujúcich odporovateľné právne úkony je zrejmé, že zákon stanovuje podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať. Sú nimi a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná ( čo tu bolo splnené), b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch ( čo tu bolo splnené), c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa ( čo tu z dôvodov ďalej uvedených bolo rovnako splnené) a d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky ( čo tu takisto bolo splnené).

26. Skutočnosť, že existuje tu vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebola sporná a nemôžu byť o tom žiadne pochybnosti, nakoľko žalobca disponuje exekučným titulom- vykonateľným súdnym rozhodnutím proti dlžníkovi. Rovnako nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu nezanikla, nebola uspokojená v celom rozsahu, čo bolo preukázané listinami z exekučného konania. Sporné tiež nebolo, že v prípade napádanej Dohody o vyporiadaní BSM išlo o platný právny úkon, ani to, že odporovacia žaloba bola tu podaná včas, teda v prekluzívnej trojročnej hmotnoprávnej lehote a že je tu splnená aj podmienka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie ( žalobcom je tu veriteľ dlžníka a žalovanou tretia osoba- subjekt do ktorého majetkovej sféry prešiel predmetný nehnuteľný majetok dlžníka ) a sporným nie je ani to, že na strane žalovanej jednalo sa v čase uzavretia odporovaného úkonu o blízku osobu dlžníka podľa ( jeho manželku).

27. Žalovaná svoju obranu voči žalobe založila na tvrdení, že predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM nebola uskutočnená s úmyslom ukrátiť veriteľa, o dlhoch manžela v tom čase nevedela, lebo o jeho podnikanie sa nezaujímala a bolo podľa nej jednoznačne preukázané, že skutočným dôvodom bolo majetkové vyrovnanie po zrušení BSM aj vzhľadom na v tom čase už len formálny charakter manželstva a skutočnosť, že úver aj predtým splácala ona a ona ťahala domácnosť, pričom vzhľadom na prevzatý záväzok výlučne dosplácať úver išlo o ekvivalentný právny úkon a veriteľ by aj tak uspokojenie z

dôvodu zriadeného záložného práva banky v tom čase nedosiahol. S touto obranou žalovanej sa súd nestotožnil.

28. K obrane žalovanej súd najskôr pripomenie základné a všeobecné východisko vyššie citovanej právnej úpravy odporovateľnosti, a síce, že dôvodne favorizuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka, ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na osobu dlžníkovi blízku alebo ktoré dlžník urobil v prospech takejto osoby. Teda v prípade režimu blízkych osôb možno bez ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. „Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky, je z textu ustanovenia zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný ( citované z Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. s 355).

29. Poukazovanie žalovanej na to, že jej úmyslom nebolo ukrátiť veriteľa nemohlo ako obrana obstáť, lebo rozhodujúci je tu objektívny stav ukrátenia veriteľa a skutočný úmysel nie je tu vôbec relevantný, keďže úmysel ukrátiť veriteľa sa tu prezumuje ex lege. Tá časť obrany žalovanej, v ktorej poukazovala na nedostatok ukracujúceho úmyslu preto nemohla byť tu úspešná, lebo v prípade blízkych osôb zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Súd v tejto súvislosti podporne opätovne poukazuje na Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. s 355) podľa ktorého, cit. “Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb a osôb s rovnakým postavením zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala, alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky.“

30. Uvedené závery potvrdzuje aj relevantná judikatúra, viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.03.2017 sp.zn.5Obdo/4/2016 ( publikované pod č. R 67/2017) podľa ktorého „Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. II. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. “.

31. Rovnako podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR „Pretože zákon vychádza v prípadoch uvedených v z toho, že ukracujúci úmysel dlžníka je daný v týchto prípadoch vždy, druhá strana môže vylúčiť následky odporovateľnosti právneho úkonu iba vtedy, ak preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky dlžníkovho veriteľa“.

32. Preto vo vzťahu k bremenu tvrdenia a dôkaznému bremenu strán tohto sporu súd uzatvára, že žalobca ako veriteľ bol povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovaný právny úkon objektívne skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, viedol k zmenšeniu majetku dlžníka a že v dôsledku tohto úkonu vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť odporovaného právneho úkonu by sa z tohto majetku uspokojil. Žalobca toto svoje bremeno uniesol, lebo preukázal, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná a že dlžníkov právny úkon ukrátil jej uspokojenie, nakoľko z výsledku exekučného konania ale aj z vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zrejmé, že ostatný majetok dlžníka, ktorý mu ostal nestačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom dlžník nedostal za žalovanej prevedený majetok skutočne ( reálne) jeho obvyklú cenu, resp. rovnocennú náhradu, keďže nešlo o reálne ekvivalentný úkon. Samotný konkurz na majetok dlžníka a jeho oddlženie nič tu nemení na prípustnosti ( a tu ani dôvodnosti) odporovacej žaloby. Vzhľadom na o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať danému úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté a na tento účel pôvodná pohľadávka oddlžením nie je dotknutá, nezanikla. Podľa uvedeného zákona totiž oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Aj dôvodová správa k ktorým sa daná úprava ( ) zaviedla k tomu jasne uvádza, že „ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka“. Rovnaké závery potvrdzuje aj súdna prax, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/86/2019 alebo Krajského súdu v Košiciach sp.zn.3Co/75/2022.

33. Naopak, žalovaná svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno podľa názoru súdu neuniesla. V prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou blízkou nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka skrátiť veriteľa vedel a je na žalovanom, aby preukázal, že v čase právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol spoznať. Aj keby bolo zistené, že žalovaná dlžníkovi blízka osoba o jeho úmysle skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani nemusela vedieť, nepostačuje to samo osebe k úspešnej obrane proti odporovacej žalobe. Úspešná obrana žalovanej dlžníkovi blízkej osoby teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula “pracovitosť“ k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o „preverovanie“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť ( aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala ( t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). K tomu pozri napr. publikáciu JUDr. Jaroslav Krajčo, pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k , strana 568 a tam citované rozhodnutie NS ČR .

34. Žalovaná podľa názoru súdu úkony náležitej starostlivosti nepreukázala. Nepreukázala úsilie, pracovitosť, preverovanie. Žalobca predloženou dohodou o zaplatení dlhu zo dňa 06.09.2021 preukázal, že dlžník dlh uznal, zaviazal sa ho zaplatiť, vedel o jeho dôvode aj výške, pričom predžalobnou upomienkou- posledným pokusom o zmier zo dňa 25.04.2022, teda ešte pred uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM bol vyzvaný na plnenie dlhu, v tom čase vo výške 23.411,11 eur najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalobca správou elektronickej pošty zo dňa 24.05.2022 ( č.l.11 spisu) preukázal, že dlžník požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, bola mu v tejto súvislosti aj zaslaná k podpisu príslušná dohoda, pričom k urgencii doručenia podpísaného vyhotovenia dohody dlžníkovi právnym zástupcom žalobcu ( č.l.16 spisu) došlo práve dňa 15.06.2022, teda v deň kedy bola uzavretá odporovaná Dohoda o vyporiadaní BSM.

35. Tvrdenia žalovanej, že dohodou chcela dať iba do súladu faktický stav s právnym, že manželstvo s dlžníkom v tom čase bolo už len formálnym zväzkom, k rozvodu pristúpiť nechceli, ale žili si každý vlastný život a chceli si len usporiadať vzájomné pomery a nemali úmysel ukracovať veriteľov a ani jej tvrdenia, že sa o aktivity manžela dopodrobna nezaujímala, nemala vedomosť, že sa mu nedarí v podnikaní a vznikli mu dlhy na preukázanie vynaloženia náležitej starostlivosti nestačia. Súd nijako nespochybňuje vážne zdravotné problémy žalovanej, ktoré táto preukázala lekárskymi správami, ale ani tie v konkrétnych okolnostiach tu súdenej veci nemôžu viesť k vyvráteniu danej právnej domnienky. Ak pri danej situácii ( kedy manželia podľa Dohody o vyporiadaní BSM mali trvalý pobyt na rovnakej adrese, kedy dlžník už dňa 06.09.2021 uznal dlh, zaviazal sa ho splácať, bol predžalobnou upomienkou vyzývaný k plneniu pod následkom súdneho vymáhania, následne požiadal o splátky, no príslušnú dohodu podpísanú nezaslal a splátky ani nehradil a následne, práve v deň urgencie vrátenia podpísanej dohody uzavrel Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej všetky spoločné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná bez vyplatenia akejkoľvek sumy manželovi na vyrovnanie ) skutočne o tom žalovaná nevedela, potom to len potvrdzuje záver, že nevyvinula náležitú starostlivosť, konkrétnu aktivitu, konkrétne úkony, preverovanie za účelom zistenia daných skutočností. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj výpoveď samotného dlžníka ( manžela žalovanej v čase uzavretia dohody) na rozvodovom pojednávaní dňa 28.02.2025, kde ten ( viď č.l.23 spisu sp.zn.18Pc/24/2024) sám výslovne uviedol, že keď ho syn vyhodil z firmy „zrušili sme bezpodielové spoluvlastníctvo, lebo som mal exekúcie na nejakých 15 000 eur. Manželka prišla s tým, že predsa nebudem platiť niekoho iného, aj keď by som tých 15 000 eur dokázal vyrovnať za 3 mesiace. Rozdelili sme si BSM. Pri rozdelení BSM manželka navrhla, aby som na ňu napísal dom...“ Dané skutočnosti a vyjadrenie samotného dlžníka pred rozvodovým súdom podľa názoru súdu jednoznačne vyvrátili obranu žalovanej a preukazujú dôvodnosť žaloby.

36. Bolo povinnosťou žalovanej ako blízkej osoby vynaložiť náležitú starostlivosť, čo predpokladá, že mala vykonať konkrétnu činnosť ( aktivitu, úkony ), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa spoznala. Ak teda žalovaná tvrdí, že sa nezaujímala o podnikanie manžela, nevedela o dlhoch, neprichádza do úvahy záver, žeby preukázala náležitú starostlivosť pri zisťovaní ukracujúceho úmyslu dlžníka, pričom to, že ona sama o tomto úmysle prípadne nevedela ani nemusela vedieť k úspešnej obrane proti odporovacej žalobe nestačí. V prípade blízkych osôb, čo je prípad tu prejednávaného sporu je rozhodujúce ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne dôsledky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka, lebo ukracujúci úmysel sa tu prezumuje a preto skutočný úmysel je irelevantný. Navyše, ako už bolo uvedené, tvrdenia samotného dlžníka o okolnostiach uzavretia dohody vyvrátili danú obranu žalovanej.

37. Súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/165/2021 zo dňa 13.12.2022 kde v dovolacom prieskume plne obstál záver Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku sp.zn.26Co/114/2019 podľa ktorého „Obrana žalovaného bola nepostačujúca, len samotným popretím vedomosti o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, síce aj s pokusom o objasnenie účelu prevodu rodinnej nehnuteľnosti – bytu....Zákon u žalovaného ako blízkej osoby vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii obrany spočívajúcej v odkazovaní na nevedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť a dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť.“

38. Ďalej súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.22Co/6/2021 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.1Co/10/2021 kde ten konštatoval ( viď body 32 a 33 odôvodnenia) „Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obrana žalovanej spočívajúca v tom, že vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav sa otec žalovanej rozhodol usporiadať si svoje majetkové záležitosti tak, že previedol svoj majetok na dcéru, ktorá ho v prípade potreby bude v budúcnosti opatrovať resp. mu zabezpečí potrebnú starostlivosť, preto neobstojí. V danej veci žalovaná v konaní nepreukázala, že by vyvinula nejakú konkrétnu aktívnu činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa rozpoznala. Žalovanej, ako blízkej osobe dlžníka, sa v konaní nepodarilo zákonnú domnienku vyvrátiť, nakoľko žiadne relevantné skutkové zistenia neopodstatňujú záver v prospech žalovanej. Sama pred súdom prvej inštancie uviedla, že o záväzkoch jej otca voči žalobcovi nevedela. Žalovaná mala sústrediť dokazovanie

na svoje úkony náležitej starostlivosti (z dokazovania nevyplynulo, že by akýkoľvek úkon v tomto smere vykonala) a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka.“

39. Vzhľadom na všetko uvedené súd obranu žalovanej v danej časti, poukazujúcej na absenciu ukracujúceho úmyslu mal za nedôvodnú. Táto nevyvrátila dôvodnosť žaloby. Ako už bolo uvedené, v prípade blízkej osoby musí byť dokázaná nevedomosť druhej strany, pri pochybnostiach o jej vedomosti je možné s úspechom odporovať právnemu úkonu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

40. Ani s tvrdením žalovanej, že išlo o ekvivalentný právny úkon, lebo prevzala na seba záväzok z úveru sa súd nestotožňuje.

41. Dlžník svojím právnym úkonom ukráti pohľadávku veriteľa v zmysle vo všeobecnosti vtedy, keď veriteľovi znemožní domôcť sa uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka. V literatúre prevláda názor, že právny úkon dlžníka nemôže byť odporovateľný, ak sa v dôsledku neho nezmenšuje majetok dlžníka (KNAPP, V. Odporovatelnost. In Právo a zákonnost. 1992, č. 7, s. 381). Rovnako aj v judikatúre sa presadzuje názor, že dlžníkov právny úkon nespôsobil zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené majetkové hodnoty dostal primerané protiplnenie, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky (pozri v tomto zmysle rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.11.2008, sp. zn. ). Tieto názory však boli podrobené aj kritike [pozri napríklad CUKEROVÁ, D.: Odporovateľnosť ekvivalentných právnych úkonov. In: Súkromné právo. Roč. 4, č. 2 (2018) alebo NOVOTNÝ, M.: Navrhovaná úprava odporovateľnosti právnym úkonom. In: Súkromné právo. Roč. 4, č. 6 (2018)].

42. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn.26Co/101/2022 kde ten uviedol, že účelom právnej úpravy odporovateľných úkonov, v ktorej sa inherentne prejavuje zásada pacta sunt servanda je poskytnúť veriteľovi účinný prostriedok právnej ochrany pred znemožnením uspokojenia jeho pohľadávky právnymi úkonmi dlžníka, ktorý v zásade nie je obmedzený v možnostiach nakladania so svojím majetkom. Zároveň ak je účelom právnej úpravy ochrana veriteľa, nie dlžníka, nie je namieste uplatniť pri výklade pojmu ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa zužujúci prístup, ale naopak. Odvolací súd považoval preto za správne tie úvahy, ktoré priznávajú právu veriteľa odporovať úkonom dlžníka širší obsah v materiálnom zmysle. Ak má byť podmienkou úspešného uplatnenia tejto ochrany veriteľa formou odporovacej žaloby ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, nemôže byť rozhodujúcim kritériom len to, či dlžník svoj majetok previedol za primeranú protihodnotu. Možno preto zmysluplne konštatovať, že aj ekvivalentný právny úkon dlžníka môže napĺňať pojmové znaky ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ak to odôvodňujú okolnosti, s ktorými sa tento úkon spája.

43. Spornou Dohodou o vyporiadaní BSM došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v zmysle . Žalovaná nespochybnila, že prevedené nehnuteľnosti boli jediným majetkom dlžníka, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu aj reálne uspokojená. Napokon, ako už bolo naznačené vyššie, absencia iného majetku dlžníka vyplýva aj z výsledkov exekučného konania a oddlženia. Žalovaná sama uviedla ( viď jej duplika) že úver poskytnutý manželom na nadobudnutie a úpravu nehnuteľnosti ( v roku 2013) bol vo výške 197.000,-eur rovnajúcej sa hodnote nehnuteľností. Ak teda dlžník nemal okrem prevedených nehnuteľností iný majetok, je na prvý pohľad zrejmé, že ekvivalentnou protihodnotou nemohlo byť len to, že sa podľa žalovanej zbavil podielu na záväzku v tom čase vo výške 139.361,18 eur. Naviac, ako správne žalobca podotkol, daná dohoda voči banke bola právne neúčinná a dlžník naďalej úverovým dlžníkom ostal. Ak žalovaná poukazovala na to, že sa len zosúlaďoval dovtedajší stav lebo aj predtým úver splácala ona, tak k tomu treba uviesť, že až do zrušenia BSM ho vzhľadom na povahu BSM nesplácala zo svojich, ale spoločných prostriedkov.

44. Na záver, že ide o ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka je potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je preto rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú ( obvyklú ) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci ( napr. nehnuteľnosti) a to v dobe uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy.

O ukracujúci právny úkon v zmysle ust. nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne ( reálne ) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná ( rovnocenná ) náhrada ( Rc 30/2009). Aj k uvedenému viď už spomínaný komentár autora I. Feketeho a spol. ( strana 140 a 141). Aj z uvedeného komentára zároveň vyplýva, že veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník ( ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby. Ust. b ods.4 zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže prechádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal prospech z odporovateľného úkonu k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia až 5 ( R 5/2008), preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. Náhrada je limitovaná výškou získaného prospechu.

45. Ak preto manželia v roku 2013 od banky obdržali úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam vo výške 197.000,-eur, potom tvrdenie žalovanej o ekvivalentnosti „protiplnenia“ v podobe jej prevzatia záväzku voči banke vo výške 139.361,18 eur nemožno mať za preukázané a dôvodné, keď aj z kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nehnuteľnosti v roku 2025 predala vyplýva, že ich hodnota ( predané boli za 232.555,-eur) v priebehu času neklesala, ale stúpala. Preukázať že išlo o skutočne ekvivalentný právny úkon bolo na žalovanej a to sa vzhľadom na uvedené nestalo. Pri riadnom ( aj súdnom) vyporiadaní BSM, pri rovnosti podielov, ak by aktíva BSM strán sporu činili 197.000,-eur ( hodnota nehnuteľností tvrdená žalovanou v roku 2013, nebolo preukázané, žeby v roku 2022 bola nižšia) a pasíva sumu 139.361,18 eur, čistá hodnota BSM by činila 57.638,82 eur, čím každá zo strán mala by nárok na polovicu tejto hodnoty aj pri prevzatí záväzku žalovanou. Nešlo preto podľa názoru súdu o reálne ekvivalentný právny úkon. Podporne treba uviesť, že aj kúpna cena v roku 2025 ( 232.555,-eur) takmer o 100.000,-eur presahuje prevzatý záväzok z úveru v čase uzavretia dohody a mnohonásobne prevyšuje splátky, ktoré po zrušení BSM žalovaná hradila, keď táto sama uviedla, že od decembra 2018 do marca 2024 boli realizované platby vo výške 34.176,86 eur. Ani obrana žalovanej, že nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom a žalobca by sa teda aj tak z nich reálne neuspokojil vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí.

46. Žalovaná v súvislosti s tvrdením, že jednalo sa tu o ekvivalentný právny úkon poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.9Co/163/2018. Ten však na tu súdenú vec nie je použiteľný v ňou zamýšľanom smere, nakoľko v tam prejednávanej veci išlo o podstatné skutkové odlišnosti. Predovšetkým tam nejednalo sa o blízke osoby. Išlo síce o pôvodne manželov, avšak tí v čase uzavretia odporovanej Dohody o vyporiadaní BSM ( v roku 2015) boli už právoplatne rozvedení, pričom už od roku 2007 nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu, teda 6 rokov pred poskytnutím pôžičky veriteľa dlžníkovi. Súdy teda ustálili, že nešlo o osoby navzájom blízke a že v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM žalovaná nemala (a ani nemohla mať) vedomosť o prípadných dlhoch bývalého manžela. Súd zároveň opätovne poukazuje na novšie rozhodnutie rovnakého krajského súdu ( v Trnave) sp.zn.26Co/101/2022 nepodporujúce tvrdenia žalovanej. K poukazu žalovanej na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2Co/316/2015 treba uviesť, že ani toto nepotvrdzuje dôvodnosť obrany žalovanej v konkrétnych okolnostiach tejto veci, nakoľko záver odvolacieho súdu ( viď bod 22 jeho odôvodnenia) tam bol v skutočnosti taký, že „V danom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak bol pre neho dostačujúci záver, že z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že o podnikateľských aktivitách žalovaného v 1. rade nemala vedomosť, nakoľko ju manžel neinformoval o veciach týkajúcich sa podnikania a z vlastných pozorovaní bola presvedčená, že žalovaný v 1. rade tak v rozhodnej dobe, ako aj v súčasnosti úspešne podniká.“ Navyše aj tam bola podstatná skutková odlišnosť, keďže dlžník v priebehu tam vedeného konania pred súdom prvej inštancie zaplatil žalobcovi celú istinu dlhu a v priebehu odvolacieho konania aj úroky z omeškania aj trovy exekúcie, pričom nič z toho sa v tu súdenej veci nestalo a k žiadnemu plneniu tu nedošlo.

47. Skutočnosť, že žalovaná v priebehu sporu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom odporovaného právneho úkonu previedla na tretiu osobu nie je dôvodom na nevyhovenie žalobe. Žalobu o vyslovenie

neúčinnosti právneho úkonu nemôže súd zamietnuť len z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle veta za bodkočiarkou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2020 sp. zn. ). Aj tu teda boli teoretické východiská a formulované závery žalobcu z nich vyplývajúce na danú vec správne, čo žalovaná ani nenamietala. Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa až ods. 5 . Ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu ( k tomu podporne napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.1Co/34/2024 z 27.05.2025). Na rozhodnutie súdu o určenie neúčinnosti právneho úkonu preto nemá vplyv, ak počas súdneho konania žalovaný ako osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, prevedie vec nadobudnutú od dlžníka právnym úkonom na ďalšiu osobu (k tomu viď závery z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. a ). Žalovaný má v spore aj po prevode veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, na ďalšiu osobu pasívnu vecnú legitimáciu v spore o neúčinnosť právneho úkonu. V takej situácii má veriteľ v prípade úspechu v spore právo na náhradu voči osobe, ktorá mala z neúčinného právneho úkonu prospech, podľa ustanovenia , keďže veriteľ už nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu podľa ustanovenia tak je existencia konštitutívneho rozsudku o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, keďže posúdenie otázky neúčinnosti právneho úkonu nemožno v tomto konaní vyriešiť ako otázku predbežnú. ( uznesenie NS SR sp.zn.3Obdo/90/2019).

48. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a . V danom prípade plný úspech v spore mal žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, preto podľa mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd nezistil žiaden dôvod na výnimočnú aplikáciu , čoho sa tu žalovaná ani nedomáhala, žiadne také dôvody nepreukázala ani netvrdila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.