Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/19/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T. R. P., bývajúceho v K.,

L., S., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, so sídlom v B., proti odporcovi Ing. M. S.,

bývajúcemu v P., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo 17. septembra 2007 č. k. - 124

v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza zo 4. októbra 2007 č. k. - 126

a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Prievidza zo 17. septembra 2007 č. k. - 124

v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza zo 4. októbra 2007 č. k. - 126

a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. februára 2008 sp. zn. z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 17. septembra 2007 č. k. – 124 zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil právo na určenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy

z 23. októbra 2006 uzavretej medzi dlžníkom navrhovateľa v postavení predávajúceho

a odporcom - kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností k. ú. K. zapísaných

v katastri nehnuteľností pozemkami : zastavané plochy a nádvoria - parc. č. X. o výmere

2 2 2

X. m, záhrady - parc. č. X. o výmere X. ma záhrady - parc. č. X. o výmere X. m

a rodinným domom súpisné číslo X. postaveným na parc. č. X., za kúpnu cenu 23 567,68 €

( 710 000 Sk ). Uznesením zo 4. októbra 2007 č. k. - 126 rozhodol o práve

na náhradu trov konania tým spôsobom, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie v zmysle § 42b ods. 3

. K právnemu záveru o absencii pasívnej legitimácie dospel na základe

skutočnosti, že v priebehu konania odporca prestal byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli

predmetom prevodu právneho úkonu dlžníka navrhovateľa a odporcu, ktorému navrhovateľ

v tomto konaní odporuje. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla po začatí

konania v danej veci D. na základe kúpnej zmluvy z 22.02.2007 uzavretej medzi odporcom a

týmto tretím subjektom vkladovanej 22.03.2007. Dospel k záveru splnenia podmienok úspešnej

odporovateľnosti namietanému právnemu úkonu, ktorým došlo k prevodu majetku - predmetných

nehnuteľností z A. na odporcu, uskutočneného s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi navrhovateľa judikovanej rozsudkom Okresného súdu

vo Worthing sp. zn. z 27.11.2006 vo výške 5 147,39 £. Odporovateľný právny úkon

bol urobený v posledných troch rokoch, pretože namietaná kúpna zmluva bola uzavretá

23.10.2006 a odporca prevzal vlastníctvo bez primeraného protiplnenia, pretože kúpnu cenu si

účastníci odporovaného právneho úkonu dohodli výškou 23 567,68 € ( 710 000 Sk ), ktorá je

neprimerane nízkou v porovnaní s trhovou hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým

posudkom Ing. B. N. z 25.05.2006 číslo 84/2006 vo výške 82 984,80 € ( 2 500 000 Sk ). I napriek

splneniu zákonom vyžadovaných podmienok odporovateľnosti namietanému právnemu úkonu

vyslovil názor, že ust. vyžaduje uplatniť odporovateľnosť aj

voči dedičom, právnym nástupcom a proti tretím osobám za predpokladu, že im boli známe

okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich právnym predchodcom,

ktorý predpoklad považoval splneným, pretože sestra dlžníka navrhovateľa musela mať

vedomosť o úmysle dlžníka navrhovateľa právnym úkonom znemožniť navrhovateľovi vymôcť

svoju pohľadávku. Navrhovateľ mal preto žalovať aj aktuálnu vlastníčku predmetných

nehnuteľností, singulárnu právnu nástupkyňu odporcu, v ktorom prípade by bol naliehavý právny

záujem na takejto určovacej žalobe a zároveň by bol naplneným okruh všetkých účastníkov na

strane odporcu, ktorí by namietaným právnym úkonom boli dotknutí, keďže v čase rozhodovania

súdu bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností D.. Vyslovil názor, že ak má byť právnym

dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby okrem iného i to, že navrhovateľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku, a na základe toho môže navrhnúť exekúciu predajom veci tak, ako keby

vlastnícky patrila ešte dlžníkovi, môže nastať situácia, že právny nástupca osoby, s ktorou bol

uzavretý odporovateľný právny úkon ( aj niekoľký v poradí ) nemá žiadnu vedomosť

o predchádzajúcej odporovateľnosti právneho úkonu a jediná ochrana by mu zostávala

v exekučnom konaní. Je vylúčeným v exekučnom konaní skúmať u tretích osôb - singulárnych

nástupcov vedomosť o okolnostiach prípadu odôvodňujúcich odporovateľnosť proti právnemu

úkonu uskutočnenému ich právnym predchodcom tak, ako predpokladá § 42b ods. 3

. Výrok o nepriznaní náhrady trov navrhovateľovi odôvodnil

ustanovením v spojení s ustanovením a neúspešnosťou

navrhovateľa, ktorý si trovy v zákonnej lehote nevyčíslil.

Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní navrhovateľa rozsudkom zo 7. februára 2008

sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle

z dôvodu vecnej správnosti a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací

súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Rešpektujúc

zásadu vyplývajúcu z ustanovenia , podľa ktorého pre rozhodnutie súdu

je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorá platí aj pre odvolacie konanie, zhodne

so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ odporca v čase rozhodovania súdu nie je

vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu odporovaného právneho úkonu,

nakoľko ich vlastníctvo previedol na tretiu osobu - sestru dlžníka navrhovateľa, nemá

navrhovateľ výber osoby, proti ktorej bude smerovať svoj návrh. Nepatrí mu preto výber medzi

subjektom, s ktorým dlžník navrhovateľa uzavrel odporovateľný právny úkon alebo tretím

subjektom, na ktorý prípadne ušlý majetok prešiel následným právnym úkonom. Za situácie, že

odporcovi nepatria majetkové hodnoty získané odporovateľným právnym úkonom, navrhovateľ

nemôže priamo žiadať nariadiť exekúciu na vymoženie získaného plnenia, v opačnom prípade by

musel byť jeho exekučný návrh zamietnutý. Exekučným titulom pre prípadnú exekúciu je totiž

len meritórne rozhodnutie vydané na podklade ustanovenia .

Výrok o práve na náhradu trov odvolacieho konania odôvodnil ustanoveniami § 224 ods. 1

a úspešnosťou odporcu v odvolacom konaní, ktorému trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet navrhovateľa podal mimoriadne

dovolanie proti obom rozsudkom súdov nižších stupňov, v prípade súdu prvého stupňa aj proti

súvisiacemu uzneseniu, ktorým rozhodol o práve na náhradu trov konania. Navrhol oba rozsudky

uvedených súdov, aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci ( § 243f ods. 1

písm. c/ ) oboma súdmi nižších stupňov, pričom ochranu práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania - podnecovateľa mimoriadneho dovolania, nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami ( ). Poukázal na účel právnej úpravy

odporovateľnosti právnych úkonov, ktorou je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi

úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým k zmareniu, resp.

k ohrozeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľovi zákon priznáva možnosť

prostredníctvom odporovacej žaloby uplatniť právo na určenie, že dlžníkove právne úkony,

pokiaľ vedú ku skráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Súd

pri rozhodovaní o odporovacej žalobe neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru,

ale rozhoduje konštitutívne, pretože vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovaný

právny úkon sa stáva neúčinným až vyhlásením súdom, ktoré musí predchádzať priznaniu nároku

veriteľa uplatniť si náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Vzhľadom k relatívnemu charakteru neúčinnosti odporovaného právneho úkonu ( platí len voči

veriteľovi ), na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa možno vykonať exekúciu

predajom nehnuteľností tak, akoby k zmene vlastníctva z dlžníka veriteľa na iný subjekt nedošlo.

V prípade, ak to nie je možné, napríklad preto, že nehnuteľnosť sa už nenachádza u vlastníka,

priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu

prospech. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by vlastníctvo toho, kto mal z odporovaného

právneho úkonu prospech, bolo podmienkou odporovateľnosti namietaného právneho úkonu.

Preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemá právny

význam, ktorý môže mať až pri rozhodovaní sa veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky,

keďže mu zákon priznáva právo uplatniť si náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu prospech. Podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky súdy

oboch nižších stupňov pochybili, pretože prihliadli pri svojom rozhodovaní na právne

nevýznamnú okolnosť, že odporca prestal byť vlastníkom nehnuteľností. Odporca je v konaní

o danej veci pasívne legitimovaným subjektom a oba uvedené súdy vec nesprávne právne

posúdili.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol rozsudky oboch

súdov nižších stupňov spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Súhlasil s právnym názorom generálneho prokurátora, že zmena vlastníctva

v priebehu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam, ktorý môže mať

až pri uspokojovaní pohľadávky navrhovateľa, keďže mu zákon priznáva aj právo domáhať sa

náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Odporca právo vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( ) generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ), preskúmal napadnuté

rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Obligatórne ( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Dovolacím dôvodom uplatneným mimoriadnym dovolaním je nesprávne právne

posúdenie veci oboma súdmi nižších stupňov ( ), spočívajúcom

v nesprávnej aplikácii ustanovenia a vo veci samej.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) je posúdiť, či okresný súd i krajský súd na

zistený skutkový stav použili správnu právnu normu a či ju správne interpretovali. Nesprávne

právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre

rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, t. j. ak na takomto právnom posúdení

napadnuté rozhodnutia spočívajú.

Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia

predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a

slobôd.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti

dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch

v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi

dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať ( odsek 2 citovaného ustanovenia ).

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže

uplatniť veriteľ žalobou. Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

V zmysle právo odporovať právnemu úkonu možno

uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti

ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe

okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom

odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,

čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo

na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť

právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a

vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho

úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného

uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho

zákonníka.

Predmetom konania je navrhovateľovo odporovanie právnemu úkonu navrhovateľovho

dlžníka, ktorý uzavrel s odporcom v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

navrhovateľa v období predchádzajúcich troch rokov. Navrhovateľ si uplatnil právo určenia

právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23. októbra 2006 medzi A. v postavení

predávajúceho a odporcom v postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. K. zapísaných v katastri

2

nehnuteľností pozemkami : zastavané plochy a nádvoria - parc. č. X. o výmere X. m, záhrady -

2 2

parc. č. X. o výmere X. ma záhrady - parc. č. X. o výmere X. ma rodinným domom súpisné

číslo X. postaveným na parc. č. X. za kúpnu cenu 23 567,68 € ( 710 000 Sk ). V žalobe uviedol,

že rozsudkom Worthing County Court sp. zn. z 27.11.2006, bola A. uložená

povinnosť zaplatiť mu 5 147,39 £. Pri vymáhaní priznaného peňažného plnenia zistil, že A.,

v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa, označenou kúpnou zmluvou previedol svoje nehnuteľnosti

v kat. úz. K. na odporcu, pričom predmetné nehnuteľnosti boli predané za neprimeranú cenu

567,68 € ( 710 000 Sk ) v porovnaní s cenou určenou znalcom 82 984,80 € ( 2 500 000 Sk ).

Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom

dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok ( veci, práva, pohľadávky ) na úkor veriteľa. Podstatou

odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu

tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Okolnosť, že odporca v priebehu konania o určenie

neúčinnosti kúpnej zmluvy prestal byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto

zmluvy, považovali súd prvého stupňa i odvolací súd za dôvod zamietnutia žaloby. Vychádzali

pritom z názoru, že v takomto prípade navrhovateľ si mohol uplatniť svoje právo odporovať

právnemu úkonu dlžníka navrhovateľa nielen proti odporcovi, ktorý s dlžníkom navrhovateľa

namietaný právny úkon uzavrel ale aj v dôsledku straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom prevodu odporovanej kúpnej zmluvy, aj proti aktuálnej vlastníčke

predmetných nehnuteľností, pretože bez určenia neúčinnosti namietaného právneho úkonu

dlžníka navrhovateľa a osoby, ktorá mala z predmetného právneho úkonu prospech, aj proti tretej

osobe, nemôže mať navrhovateľ úspech v exekučnom konaní. Oba súdy nižších stupňov

prikladali význam skutočnosti straty vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

prevodu odporovaného právneho úkonu, osoby, ktorá ho uzavrela. Tento právny názor oboch

súdov nie je správny. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá

v ustanoveniach § a 42b . Z hľadiska jej systematiky treba

rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( § 42a ods. 1

), podmienkami odporovateľnosti ( až 5 Občianskeho

zákonníka ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti ( ),

pasívnou vecnou legitimáciou ( a ) a právnymi následkami

spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu ( ).

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže

požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech ( ). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu

úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia neúčinnosť tohto

úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j.

táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho

úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej

vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho

úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu,

priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho

úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca

z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle

ustanovenia v spojení s uplatňuje žalobou

o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania,

t. j. neúčinnosť právneho úkonu ( a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to

nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až právoplatnosťou rozsudku,

ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80

, preto navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale

rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný

právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda

nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia

vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je

dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok

domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení

podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože

môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať

právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal

z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je

podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia až 5 ,

preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá

právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich

z úspešného odporovania.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudky okresného súdu i krajského súdu spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci v tom, že okresný súd i odvolací súd prihliadli na okolnosť,

že odporca prestal byť vlastníkom nehnuteľností, hoci táto skutočnosť nie je pre posúdenie

podmienok odporovateľnosti právne významná. Dovolací súd dospel k záveru, že uvedená

okolnosť nemá vplyv na pasívnu legitimáciu v spore o odporovateľnosť veriteľa právnemu úkonu

veriteľovho dlžníka. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s , keďže

jeho podanie vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudky okresného i krajského súdu, v prípade

súdu prvého stupňa aj súvisiace uznesenie o práve na náhradu trov konania, v zmysle § 243b

ods. 2 a 3 v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu

s tým, že právny názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: