Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/106/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, podnikajúcej pod obchodným menom Oľga Fehérová - NOVOLI, s miestom podnikania Wurmova 1134/13, Košice-Sídlisko KVP, IČO: 32 520 247, právne zastúpená: KubalaLegal s.r.o., so sídlom Rozvojová 2, Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 111 213, proti žalovanému: C. D. D., podnikajúcemu pod obchodným menom C. D. D. VETIS, s miestom podnikania Kráľovičove Kračany 91, IČO: 32 320 833, právne zastúpený: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 328/4/1094, Dunajská Streda, IČO: 11 848 014, o zaplatenie 5 320,82 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 320,82 eura,

- úrok z omeškania 11,00 % ročne zo sumy 2 491,86 eura od 8.12.2022 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 2 463,98 eura od 24.1.2023 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 17,00 % ročne zo sumy 2 036,50 eura od 11.2.2023 do 16.2.2023,

- úrok z omeškania 17,00 % ročne zo sumy 121,66 eura od 17.2.2023 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 17,00 % ročne zo sumy 2 036,50 eura od 11.3.2023 do 20.3.2023,

- úrok z omeškania 17,00 % ročne zo sumy 121,66 eura od 21.3.2023 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 17,50 % ročne zo sumy 2 036,50 eura od 12.4.2023 do 13.4.2023,

- úrok z omeškania 17,50 % ročne zo sumy 121,66 eura od 14.4.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,00 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5 320,82 eura s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za režijné náklady a časť nájomného. Žalobkyňa v právnom postavení prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu uzavreli dňa 05.06.2015 zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobkyňa prenechala za odplatu na dobu určitú žalovanému do nájmu nebytový priestor špecifikovaný v čl. I. ods. 1 predmetnej zmluvy, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to za účelom vykonávania a zabezpečovania podnikateľskej činnosti žalovaného (ďalej aj ako „nájomná zmluva“). V sume nájomného nie je zahrnutá úhrada za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom (t. j. náklady za dodávku studenej vody, plynu na výrobu tepla, odvod splaškových a zrážkových vôd a pod. Dodávka plynu pre plynovú kotolňu je meraná podružným meračom (plynomerom) a fakturácia je formou mesačných záloh s koncoročným vyúčtovaním. Za dodávku plynu do nebytového priestoru podľa nájomnej zmluvy žalobkyňa vystavila a doručila žalovanému faktúry v nasledovnom rozsahu: faktúra VS zo dňa 26.11.2022 na zaplatenie sumy 2.491,86 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 07.12.2022 - uvedená suma predstavuje nedoplatok po úhrade zálohových platieb

za spotrebu plynu v období od 01.01.2022 do 22.11.2022 na základe konečného stavu plynomera špecifikovaného v tejto faktúre); faktúra VS zo dňa 14.01.2023 na zaplatenie sumy 2.463,98 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 23.01.2023- uvedená suma predstavuje nedoplatok po úhrade zálohovej platby za spotrebu zemného plynu v období od 23.11.2022 do 31.12.2022 na základe konečného stavu plynomera špecifikovaného v tejto faktúre. Žalovaný vrátil žalobkyni faktúru VS dňa 13.12.2022, čo sám uviedol v jeho liste zo dňa 24.01.2023 označenom ako „Odpoveď na Vašu výzvu“ a súčasne týmto listom vrátil žalobkyni aj faktúru VS . Žalovaný predmetné faktúry vrátil žalobkyni s tým, aby žalobkyňa podala na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky žiadosť o poskytnutie dotácie na krytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien energií (elektriny a plynu). Požiadavka žalovaného obsiahnutá v liste zo dňa 24.01.2023 na uplatnenie údajnej kompenzácie na Ministerstve hospodárstva SR v dôsledku zvýšenia cien energií podľa nášho názoru nepredstavuje prípustný právny dôvod žalovaného na odmietnutie úhrady faktúr VS a VS , ktoré boli vystavené v súlade podmienkami nájomnej zmluvy a v súlade so spotrebou plynu špecifikovanou v predmetných faktúrach. Dôvod odmietnutia úhrady žalovaným nebol medzi sporovými stranami nikdy dohodnutý a nemá akúkoľvek oporu v nájomnej zmluve rovnako ako ani v zákonnej úprave. Ceny plynu premietnuté v neuhradených faktúrach neurčila žalobkyňa ale dodávateľ plynu (viď prílohy ku faktúram č. 2220079150 a 2220088197 od distribútora plynu: – distribúcia, a.s.). Žalobkyňa v minulosti vystavila žalovanému faktúru zo dňa 10.01.2022 na zaplatenie sumy 1.036,90 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 20.01.2022, pričom uvedená suma na úhradu taktiež predstavovala nedoplatok po úhrade zálohových platieb a vzniku nedoplatku za spotrebu plynu v období od 01.01.2021 do 31.12.2021. Žalovaný uhradil faktúru žalobkyni v celom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad, pričom žalovaný postupoval rovnako aj v prípade všetkých predchádzajúcich faktúr vystavených žalobkyňou žalovanému za spotrebu plynu nad rámec uhradených zálohových platieb (t. j. taktiež ich uhrádzal v celom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad). Vyššie opísané potvrdzuje vznik ustálenej individuálnej obchodnoprávnej praxe v súvislosti s úhradami faktúr za spotrebu plynu žalovaným, ktorá v celom rozsahu zodpovedá úprave práv a povinností v nájomnej zmluve. Ďalej žalobkyňa uvádza, že sporové strany sa dohodli na mesačnom nájomnom v sume špecifikovanej v uvedenom odseku nájomnej zmluvy, pričom nájomné je fakturované mesačne so splatnosťou ku 10. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné uhrádza. Prenajímateľ (žalobca) má právo na úpravu nájomného o mieru ročnej inflácie vyhlásenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Štatistický úrad SR“), a to vždy v nasledujúcom roku nájmu po vyhlásení výšky inflácie Štatistickým úradom SR. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa upravila nájomné s prihliadnutím na mieru inflácie za rok 2022, avšak nájomné zvýšila o mieru ročnej inflácie iba v čiastočnej (polovičnej) výške 6,40 % a nie o oficiálnu mieru ročnej inflácie za rok 2022 podľa prechádzajúceho odseku. Na základe vyššie opísaných skutočností žalobkyňa vystavila a doručila žalovanému faktúry v nasledovnom rozsahu: faktúru č. zo dňa 01.02.2023 na zaplatenie sumy 2.036,50 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 10.02.2023, faktúru č. zo dňa 01.03.2023 na zaplatenie sumy 2.036,50 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 10.03.2023, faktúru č. 29/1/31/2023 zo dňa 01.04.2023 na zaplatenie sumy 2.036,50 EUR s DPH s dátumom splatnosti dňa 10.04.2023. Zo strany žalovaného však došlo iba k čiastočným úhradám faktúr. Spolu so žalobou predložila Zmluvu o nájme, faktúru č. VS s prílohou, faktúru č. VS s prílohou, ftk. podacieho lístka, informáciu o doručovaní, Odpoveď na výzvu zo dňa 24.01.2023, faktúru č. , faktúru č. VS , faktúru č. VS , faktúru č. VS , potvrdenie o úhrade.

2. Žalovaný v odpore k nedoplatkom uviedol, že k nedoplatkom došlo napriek skutočnosti, že režijné náklady vo forme mesačných preddavkov platili pravidelne. Žalovanú sumu by mali zaplatiť nad rámec mesačných preddavkov. Nakoľko však v danom období došlo k prudkému zvýšeniu cien energií, dodávateľ plynu žalobkyni ako svojmu podnikateľskému odberateľovi taktiež ceny za dodávku plynu prudko zvýšil. Žalobkyňa následne tieto zvýšené ceny v plnom rozsahu preniesla na žalovaného ako nájomcu. Žalovaný nesporoval, že režijné náklady nie sú zahrnuté v nájomnej zmluve. Sporoval samotný nárok uplatnený žalobkyňou na nedoplatkoch za plyn, nakoľko má dôvodne za to, že žalobkyňa nielenže mohla, ale aj mala vykonať príslušné kroky smerujúce k tomu, aby nedoplatok na režijných nákladoch bol podstatne nižší. Možnosť žiadať o energodotácie bola žalobkyňa žalovaným upozornená listom zo dňa 12.12.2022. Žalobkyňa však o príslušné energodotácie MH SR nepožiadala. V tejto súvislosti poukazuje na zákonnú úpravu predchádzania hroziacim škodám v zmysle a nasl. . V období prudkého zvýšenia cien energií, za ktoré obdobie si žalobkyňa svoj nárok uplatňuje, konkrétne v decembri 2022, MH SR vyhlásilo príslušnú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov na energie. Podmienkou poskytnutia dotácie bolo podanie

príslušnej žiadosti o poskytnutie dotácie, a to pri splnení podmienok žiadateľom pomoci, spočívajúcich napr. v tom, že žiadateľ nie je v konkurze a pod.. V predmetnej výzve je uvedené, že žiadosti je možné predkladať od 01.12 do 22.12.2022. My sme podľa prílohy č. 1 žalobkyňu písomne upozornili na túto možnosť dotácie listom zo dňa 12.12.2022. Oprávnenou osobou, tj. oprávneným žiadateľom na predloženie žiadosti o poskytnutie dotácie bola práve žalobkyňa ako subjekt, ktorý má uzavretú príslušnú zmluvu o dodávke plynu s jeho dodávateľom. Naviac, podľa predmetnej výzvy, o podanie žiadosti o dotáciu na energie, oprávnenosť na podanie žiadosti sa na iný subjekt nedala delegovať. Nakoľko na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie žalovaný nebol oprávnený, naopak, na podanie žiadosti bola oprávnenou výlučne žalobkyňa, v liste zo dňa 12.12.2022 na možnosť požiadania o dotáciu žalobkyňu upozornil, pričom apeloval na to, že v rámci dlhodobej spolupráce je minimálne nekorektné, keď žalobkyňa iba zašle faktúru vystavenú na režijné náklady v sume niekoľkonásobne prevyšujúcej doterajšie fakturované sumy, ale ona na zabránenie a odstránenie tohto nežiaduceho stavu nič nepodniká, a to ani vtedy, keď na to zjavne možnosť má. Na naliehanie žalobkyňa reagovala listom zo dňa 05.02.2023 iba strohým uvedením toho, že „v súčasnosti neexistuje žiadna výzva MH SR na kompenzáciu cien za energie.“ (viď príloha č. 3 – List žalobkyne zo dňa 05.02.2023). To, či práve v uvedenom období určitá výzva bola alebo nebola vyhlásená, žalovanému známe nie je, pričom aj v súčasnosti je dňom 21.02.2023 vyhlásená ďalšia výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie energodotácií, s možnosťou podania žiadosti o dotáciu do dňa 30.06.2023, o čom názorne súčasnú výzvu predkladá. Ako je zrejmé, výzvy na prekladanie žiadostí o dotáciu boli postupne zverejňované, takže ak žalobkyňa by mala skutočný záujem o podanie žiadosti o dotáciu, tak to mohla už viackrát urobiť. Pravdou je však to, že uvedené v plnom rozsahu opomenula. Vojna na Ukrajine vypukla dňa 24.02.2022, odkedy hneď došlo k prudkému nárastu energií, ktoré štát spätne postupne kompenzuje až dodnes, poukazujúc aj na poslednú výzvu. Na základe vyššie uvedených skutočností má dôvodne za to, že žalobkyňa ešte pred tým, ako si uplatnila svoj nárok, mohla a v rámci svojej zákonnej povinnosti na predchádzanie zvýšeným výdavkom aj mala požiadať MH SR o poskytnutie príslušných energodotácií. Uvedené odôvodňuje analogickým použitím ustanovení a 417 ods. 1 citovaných v bode 2) vyššie, upravujúcich všeobecnú povinnosť osôb predchádzať škodám. I keď v prípade zvýšených režijných nákladov sa nejedná o škodu v klasickom slova zmysle, práve použitím analógie legis možno dospieť k použitiu poukazovaných zákonných ustanovení i v prípade enormne zvýšených výdavkov na dodávku plynu, ktoré zvýšenie v čase uzavretia Nájomnej zmluvy ešte ani jedna zmluvná strana nemohla dôvodne predpokladať a predvídať. Ak však k takémuto prudkému zvýšeniu v dôsledku vojny na Ukrajine došlo, potom sa dá právom požadovať od tej zmluvnej strany, ktorá možnosť a príležitosť na to má – tj. žalobkyňa – aby tá riadne a včas učinila všetky možné kroky k tomu, aby dopad prudkého zvýšenia cien energií – plynu – bol na druhú zmluvnú stranu čo najmiernejší, aby tým druhej zmluvnej strane zbytočne nevznikala škoda v podobe nepredpokladateľných enormne zvýšených nákladov na energie. Uvedené tobôž platí, keď druhá zmluvná strana, tj. žalovaný, nemá dosah na využitie prostriedkov poskytovaných štátom na zmiernenie dopadov prudkého zvýšenia cien energií na podnikateľský sektor, ale naopak, práve takúto možnosť prvá zmluvná strana – tj. žalobkyňa – výlučne má. Ak by si žalobkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť na predídenie vzniku zbytočných fakturovateľných zvýšených režijných nákladov, na jej strane by sa to prejavilo tak, že by jej štátom bola poskytnutá dotácia na pokrytie práve tej časti zvýšených nákladov, ktoré neskôr fakturáciou v plnej miere preniesla na nás bez toho, aby sa aspoň o poskytnutie dotácie akýmkoľvek relevantným spôsobom pokúsila. Uvedené konanie žalobkyne je teda v priamom rozpore s generálnou prevenčnou povinnosťou vyjadrenou v a v spojitosti s tým aj so zásadou neminem laedere (nikomu neškodiť) ako jednou zo základných zásad súkromného práva. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne v návrhu na str. 3 o tom, že keď nám v minulosti vystavila faktúru na zaplatenie nedoplatku za dodávku plynu (č. zo dňa 10.01.2022), tú uhradili, čím sa medzi stranami mala ustáliť prax s úhradami faktúr, uvedené tvrdenie je zavádzajúcim. Pri predmetnej faktúre totiž išlo o úhradu nedoplatku za plyn za celé obdobie roka 2021, čo potvrdzuje sama žalobkyňa v návrhu, kedy vojna na Ukrajine ešte neprepukla a ceny energií sa kvôli tomu ani prudko nezvýšili. Nedoplatok za rok 2021 vznikol nie z dôvodu prudkého zvýšenia cien energií, ale z dôvodu určitej nadspotreby zamestnancov žalovaného, voči čomu prijali príslušné opatrenia na zabránenie nadspotreby v ďalšom období. Naviac, faktúru za nadspotrebu v roku 2021 aj riadne uhradili. V prejednávanom prípade sa však jedná o nedoplatok z roku 2022, a to z úplne iných dôvodov, ako tomu bolo v roku 2021. V žiadnom prípade sa teda nejedná o akési ustálenie praxe v úhrade faktúr vystavených z titulu nedoplatku za plyn medzi stranami sporu. Na základe vyššie uvedených skutočností má dôvodne za to, že v prebiehajúcom súdnom konaní bude potrebné preukazovať skutočnosť, že v prípade, ak by si žalobkyňa splnila svoju zákonnú všeobecnú prevenčnú povinnosť a požiadala by o

energodotácie, aká by bola výška dotácie, o ktorú by sa mohla znížiť žalobkyňou fakturovaný nedoplatok za dodávku plynu, ktorý nedoplatok však už nevznikol nadspotrebou (ako v roku 2021), ale enormným zvýšením cien plynu kvôli vojne na Ukrajine v roku 2022. Uvedené bude možné v konaní zistiť až vykonaním príslušného znaleckého dokazovania. Z tohto dokazovania by naviac malo vyplynúť aj to, že spotreba plynu v roku 2022 sa oproti roku 2021 znížila. Ak napriek tomu k tak vysokému nedoplatku predsa došlo, potom je to jednoznačne zapríčinené enormným zvýšením ceny plynu v roku 2022 z dôvodu vojny na Ukrajine, o kompenzáciu ktorej mala možnosť a zároveň v zmysle a 417 bola povinnou výučne žalobkyňa. Spolu s odporom žalovaný predložil List zo dňa 12.12.2022, Výzva – dotácie 2022, Odpoveď zo dňa 05.02.2023, Výzvu MHSR.

3. V replike žalobkyňa uviedla, že argumentácia žalovaného obsiahnutá v odpore predstavuje tendenčnú obranu v sporovom konaní bez opory v skutkovom a právnom základe prejednávanej veci s cieľom vyhnúť sa (aspoň dočasne) splneniu povinnosti zaplatiť peňažné nároky v tomto súdnom konaní, ktoré sú vzhľadom k doterajšej argumentácii, tvrdeniam a dôkazom predloženým k žalobe oprávnené a dôvodné. Žalovaný k odporu predložil výzvu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2023 na predkladanie žiadostí o poskytnutie energodotácií a argumentoval tým, že žalobkyňa mohla na základe tejto výzvy požiadať o poskytnutie dotácie. Žalovaný však v ďalšej časti odporu účelovo opomenul uviesť k tejto výzve tvrdenie, že oprávnené obdobie na poskytovanie dotácií podľa predmetnej výzvy sa vzťahovalo na obdobie od 01.01.2023 do 31.03.2023. Sumy vyúčtované vo faktúrach VS a VS však predstavujú nedoplatok za spotrebu plynu za obdobie, ktoré nespadá do oprávneného obdobia podľa výzvy zo dňa 21.02.2023, v dôsledku čoho argumentácia žalovaného podľa predchádzajúcej vety je bez akejkoľvek opory v skutkovom základe predmetnej veci. Odhliadnuc od vyššie opísaného aj naďalej zastáva názor, že argumentácia žalovaného na uplatnenie údajnej kompenzácie na Ministerstve hospodárstva SR v dôsledku zvýšenia cien energií prezentovaná žalovaným v mimosúdnej komunikácii a v odpore podľa nášho názoru nepredstavuje prípustný právny dôvod žalovaného na odmietnutie úhrady faktúr VS a VS , ktoré boli vystavené v súlade podmienkami nájomnej zmluvy a v súlade so spotrebou plynu špecifikovanou v predmetných faktúrach.

4. V duplike žalovaný uviedol, že jeho stanovisko zostáva nezmenené a s nárokom žalobkyne naďalej nesúhlasí. V danom prípade sa konkrétne jedná o nedoplatky po úhrade zálohových platieb za dodávku plynu v období od 01.01.2022 do 31.12.2022, spolu v sume až 4 955,84 eura. K uvedeným nedoplatkom v takej výške došlo napriek skutočnosti, že režijné náklady vo forme mesačných preddavkov žalovanej platili pravidelne ako aj nájom. Žalovanú sumu by teda mali zaplatiť nad rámec mesačných preddavkov. Nakoľko však v danom období došlo k prudkému zvýšeniu cien energií, dodávateľ plynu žalobkyni ako svojmu podnikateľskému odberateľovi taktiež ceny za dodávku plynu prudko zvýšil. Žalobkyňa následne tieto zvýšené ceny v plnom rozsahu preniesla na nájomcu. Vtedy žalobkyni navrhli riešenie v forme energodotácií. Ďalej žalovaný uviedol, že od roku 2016 reklamoval u odporcu neadekvátnu spotrebu vody s tým, že žiadal namontovať na potrubia vodomery a doteraz sa tak nestalo. Takú enormnú spotrebu nedokáže vyrobiť jedna toaleta s umývadlom. Ďalej žalovaný pripomína dezolátny stav budovy, ktorú tiež reklamoval dlhé roky, poškodenú izoláciu strechy, nakoľko zatekala voda (tovarové zásoby žalovaného boli poškodené), oprava nebola uskutočnená napriek písomného sľubu žalobkyne naposledy zo dňa 05. 2. 2023. Žalobkyňa s reklamáciami izolácie strechy, vodomeru, výmenou vchodových kovových netesniacich dvier a so znížením nájomného kvôli nedodržiavaniu V. oddielu OSTATNÉ DOJEDNANIA Nájomnej zmluvy bod č. 6. „Prenajímateľ je povinný počas doby nájmu zabezpečiť nájomcovi nerušený výkon.“ sa nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené trvá na stanovisku, ktoré uviedol v odpore a to aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a zároveň navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu vrátane svedkov. Spolu s duplikou žalovaný predložil Zoznam dodávateľov plynu poskytujúc univerzálnu službu.

5. Na pojednávaní dňa 12.01.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na všetkých argumentoch, tvrdeniach a dôkazov predložených na podporu týchto argumentov a tvrdení v doterajšom priebehu konania. Peňažné nároky žalobkyne uplatňované v konaní považuje naďalej na oprávnené a dôvodné. Tvrdenia a argumentácia žalovaného prezentované v doterajšom priebehu konania považuje za tendenčnú obranu v sporovom konaní bez opory na skutkovom a právnom základe prejednávanej veci s cieľom sa vyhnúť splneniu povinnosti zaplatiť peňažné nároky v tomto súdnom konaní. Žiadal súd, aby vzhľadom k uplatnenej koncentrácii konania neprihliadal na argumentáciu tvrdenia a návrhu na dokazovanie prezentované vo vyjadrení z 02.01.2026. Žalovaný mal dostatok

času, aby si v predmetnej veci vyhľadal a splnomocnil kvalifikovaného zástupcu na zastupovanie v konaní, a aby uplatnil právo procesnej obrany, alebo procesného útoku už skôr, čo však neurobil a konal v rozpore s rímskou zásadou práva patria bdelým. Návrhy na vykonanie dôkazov predloženým žalovaným vrátane návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania navrhuje zamietnuť v celom rozsahu, považuje iba za bezúčelné a špekulatívne predlžovanie tohto konania a za tendenčnú obranu žalovaného v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Súčasne žiadal , aby v prípade predloženia akýchkoľvek dôkazov, alebo návrhov na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného, súd na takéto dôkazy, alebo návrhy neprihliadal, nepripustil ich v konaní a ich konanie zamietol v celom rozsahu.

6. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobou uplatňovaný nárok je dôvodný, môže sa javiť dôvodný iba sčasti, to, že v akej časti, k tomu navrhli viesť dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie by sa malo zamerať na to, že v prípade ak by žalobkyňa požiadala o energodotácie o akú sumu by sa mohla znížiť žalobou uplatňovaná suma. Strany sporu boli v zmluvnom vzťahu v období rokov 2015 až 2025, kedy žalovaný si voči žalobkyni riadne plnil všetky svoje zmluvné povinnosti, vrátane včasných úhrad faktúr, či za nájomné, alebo za energie. Považujeme za dôležité povedať aj to, že počas tohto desaťročného obdobia žalovaný sa so žalobkyňou stretol iba jediný raz, žalobkyňu vždy zastupoval jej manžel, pán B., s ktorým žalovaný bol v častom kontakte, či už osobnom, mailovom, telefonickom. Uvedené sa týka aj zamestnancov žalovaného na jeho prevádzke v Košiciach. Ohľadom právnej stránky veci má za to, že žalobkyňa porušila svoju zákonnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, túto svoju prevenčnú povinnosť žalobkyňa porušila v dvoch rovinách : Prvá rovina je tá, že žalobkyňa mala a aj reálne mohla požiadať o energodotácie v danom spornom období, žalovaný disponuje vyjadrením Ministerstva hospodárstva SR, kde sa uvádza, že o dotáciu na kompenzovanie vysokých cien energií môžu podať odberatelia elektriny, alebo plynu, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť, pričom dotácia bude poskytnutá vo výške 80% oprávnených nákladov za energie, vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR je uvedené aj to že žiadosti je možné podávať iba elektronicky. K podávaniu žiadosti sa pán Fehér v zastúpení manželky – žalobkyne sa vyjadril tak, že o dotáciu nepožiadal preto, lebo nemá elektronickú schránku a tiež platný občiansky preukaz s čipom, takýto občiansky preukaz bude mať za mesiac a uvažuje o tom, či by nevedel splnomocniť firmu, ktorá by za neho žiadala energodotácie, alebo podala tú žiadosť. Druhá rovina k zabráneniu vyšších škôd je tá, že žalobkyňa ako prenajímateľka je povinná udržiavať predmet prenájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie, do uvedeného spadá aj povinnosť zabrániť tomu, aby energie, napríklad ako teplo z vykurovania neunikali z predmetu nájmu. Disponujeme fotografiami v akom stave sa predmet nájmu nachádzal, zatekal, boli tam otvory, kde teplo unikalo, v podstate sa čiastočne vykurovala v úvodzovkách ulica a teda, aby v predmete nájmu dosiahla teplota, v ktorej bolo možné prevádzkovať činnosť, bolo na to potrebné použiť omnoho viac energie, žalovaný disponuje početnými listami kde vyzýva žalobkyňu, aby tá vykonala nápravu, čo sa týka vykonania rôznych izolácií a úprav, aby k úniku energií nedochádzalo, vykonanie týchto rôznych úprav bolo vždy sľúbené, len do ďalšej vykurovacej sezóny nebolo vôbec vykonané. Vzhľadom na poukázané skutočnosti má za to, že žaloba je dôvodná , môže byť dôvodná iba v nepatrnej miere a to, že konkrétne v akej navrhuje vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom pána B., výsluchom zamestnankyne žalovaného, ktorá viedla prevádzku žalovaného v Košiciach – C. E. F., prípadne C. G. D. , ako aj prípadným znaleckým dokazovaním, čo sa týka určenia rozdielu , ktorý by skutočne vznikol alebo rozdielu, na ktorý by žalovaný mal byť zaviazaný na zaplatenie. V ostatnej časti navrhujeme žalobu zamietnuť.

7. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

18. Podľa 1 písm. a o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „“) tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

19. Podľa tento zákon sa vzťahuje na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

20. Podľa ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

21. Podľa ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

22. Podľa (ďalej len „“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

24. Podľa (ďalej len „“) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

26. Predmetom sporu bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5 320,82 eura s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za režijné náklady a zvýšené nájomné. Žalovaný v konaní namietal len výšku faktúr č. VS a faktúru č. VS celkovo vo výške 4 955,84 eura. Ostatné faktúry vystavené žalobkyňou ako prenajímateľom žalovaný v žiadnom smere nerozporoval ani čo do výšky, ani čo do dôvodu, ani čo do omeškania s platením nájomného, preto súd považoval nárok žalobkyne vo výške 364,98 eura s príslušenstvom za nesporný. Súd teda ďalšie

konanie a dokazovanie v spore viedol len k odstráneniu spornosti nároku žalobkyne vo výške 4 955,81 eura s príslušenstvom a k nemu prislúchajúce faktúry č. VS a č. VS .

27. V konaní nebolo sporným uzatvorenie Zmluvy o nájme zo dňa 05.06.2015. Neboli sporné skutočnosti, že režijné náklady nie sú súčasťou nájomného (čl. IV bod 4 Zmluvy o nájme), nedoplatky k faktúram č. vo výške 121,66 eura, faktúre č. vo výške 121,66 eura, faktúre č. 29/1/31/2023 vo výške 121,66 eur. Medzi stranami zostalo sporným výška žalovaného nároku, avšak len v časti faktúr za režijné náklady a podanie žiadosti žalobkyňou o dotáciu na MHSR a s tým spojené predchádzanie vzniku škody.

28. Žalovaný sa ohľadom zaplatenia faktúry č. VS a faktúry č. VS bránil tým, že žalobkyňa mala v rozhodnom období požiadať o energodotácie na MHSR, k čomu ju aj vyzýval. Týmto žalobkyňa podľa žalovaného porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle . Tým mala vzniknúť žalovanému škoda, ktorú mienil určiť znaleckým posudkom. Ďalej žalovaný uviedol, že predmet nájmu nebol vo vyhovujúcom stave a že žalobkyňa, napriek výzvam žalovaného neurobila žiadne opatrenia.

29. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žalobe bolo nutné vyhovieť v celom rozsahu. Ako súd vyššie uviedol, žalobný nárok pre absenciu účinného sporovania zo strany žalovaného vo výške 364,98 eura s príslušenstvom považoval súd za nesporný, preto žalobkyni priznal nárok vo výške 364,98 eura a aj úroky z omeškania tak, ako si ich žalobkyňa vo svojej žalobe vyčíslila a ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Ohľadom žalovaným sporovanej časti nároku vo výške 4 955,84 eura s príslušenstvom súd uvádza, že tento nárok sa týkal dvoch nezaplatených faktúr, a to faktúry č. VS a faktúry č. VS .

31. Ohľadom faktúry č. VS 149 1/31/2023 súd uvádza, že faktúra bola vystavená na sumu 2 491,86 eura (č. l. 16). Prílohou k faktúre bolo vyúčtovanie spotreby plynu za obdobie od 01.11.2022 – 22.11.2022 (č. l. 17). Žalovaný faktúru neuhradil ani sčasti.

32. Ohľadom faktúry č. VS súd uvádza, že faktúra bola vystavená na sumu 2 463,98 eura (č. l. 18). Prílohou k faktúre bolo vyúčtovanie spotreby plynu za obdobie od 23.11.2022 – 31.12.2022 (č. l. 19). Žalovaný faktúru neuhradil ani sčasti.

33. Súd k obrane žalovaného uvádza, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval právny vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy (č. l. 12). Režijné náklady neboli obsiahnuté v rámci nájomného a akúkoľvek úpravu režijných nákladov zmluva o nájme neobsahovala. Strany sporu neuvádzali a súdu zo spisového materiálu nevyplýva, že by medzi stranami sporu existovala ďalšia osobitná dohoda ohľadom fakturovania režijných nákladov. Súd uvádza, že žalobkyni nevyplývala žiadna povinnosť žiadať o energodotácie či už z právneho predpisu, alebo z nejakej osobitnej dohody medzi stranami. Podľa spisového materiálu a vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný účinne nepoprel, režijné náklady boli vždy žalovaným uhrádzané. Žalovaný síce v konaní preukázal, že upovedomil žalobkyňu o tom, že je možné žiadať o energodotácie, avšak nepreukázal, že o tieto energodotácie bolo možné žiadať aj rozhodnom období. Za rozhodné obdobie súd považuje obdobie, za ktoré bola žalovanému vyfakturovaná suma za spotrebu plynu, a to od 01.11.2022 do 22.11.2022 a od 23.11.2022 do 31.12.2022. Žalovaný preukázal, že bolo možné žiadať o dotácie v roku 2023 (č. l. 41), pričom nepreukázal, že o dotácie bolo možné žiadať aj spätne, teda za rozhodné obdobie. Súd pre úplnosť súd uvádza, že aj keby nastala situácia, že by žalobkyňa podala žiadosť o dotáciu, žalovaný nebol týmto zbavený povinnosti úhrady za poskytnuté služby zo strany žalobkyne (režijné náklady - plyn). Po poskytnutí energodotácií bolo možné tieto faktúry dobropisovať, ak by žalobkyni energodotácie boli MH SR priznané. Súd preto konštatuje, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni splatné faktúry č. č. VS 149 1/31/2023 a č. VS .

34. K zodpovednosti žalobkyne za vznik škody žalovanému , ktorou sa bránil žalovaný, súd uvádza, že tento argument súd nevzal do úvahy. Žalovaný si voči žalobkyni žiadnu náhradu škody riadne procesne neuplatnil (či už vzájomnou žalobou alebo kompenzačnou námietkou). Ďalej súd konštatuje, že žalovanému žiadna škoda ani nevznikla. Žalovaný neuhradil žalobkyni faktúry, a teda mu nevznikla reálna ujma na majetku, skutočná škoda. A to ani čiastočne, keďže faktúry neuhrádzal ani čiastočne.

Jedná sa pritom o jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu – skutočný vznik škody, skutočná ujma na majetku, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Preto sa súd ďalej náhradou škody nezaoberal. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa tiež neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť v zmysle ustanovenia . Ďalej žalovaný nepreukázal, aké iné povinnosti žalovaná porušila odkazujúc na .

35. K namietanému stavu predmetu nájmu zo strany žalovaného súd uvádza, ak aj mal žalovaný za to, že bolo potrebné na predmete nájmu vykonať zmeny smerujúce k lepšiemu a nerušenému užívaniu predmetu nájmu, mal si žiadať u žalobkyne pomernú zľavu z nájomného a to v zmysle ustanovení . Nakoľko sa v predmetnom konaní nejednalo o úhradu nezaplateného nájomného z nájomnej zmluvy, súd na túto argumentáciu žalovaného neprihliadal.

36. Súd preto vedený vyššie uvádzanými úvahami rozhodol tak, že žalobkyni priznal celý uplatnený nárok tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

37. Podľa prvá veta dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

38. Podľa v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

39. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

40. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

41. Súd zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe reflektujúc pritom dátumy splatnosti jednotlivých faktúr, od ktorých svoj nárok odvodzoval.

42. Zároveň súd priznal žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle vo výške 200,00 eur (5 faktrúr x 40,00 eur), nakoľko žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanému uplatnil dôvodne. Súd poukazuje na aplikovateľné Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022 sp. zn. v zmysle, ktorého právnej vety :I. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa v spojení s Nariadenia Vlády SR č. vo výške 40,00 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.

43. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znalecké dokazovanie a výsluch svedkov, ktorí mali byť navrhnutí, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania považoval súd za nehospodárne a neúčelné vzhľadom k zistenému skutkovému stavu. Súd mal z listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu dostatočne zistený skutkový stav, kedy strany sporu najmä listinnými dôkazmi mohli preukázať svoje tvrdenia. Súd zároveň neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 12.01.2026 (vyjadrenie MH SR – nepredložené súdu ako dôkaz, komunikácia

s pánom B.), nakoľko boli uvádzané neskoro, po koncentrácii konania, pričom nešlo o žiadne skutočnosti, ktoré neboli strane sporu známe už pri doručení žaloby. Zároveň svoje tvrdenia žalovaný ani nepodporil žiadnymi dôkazmi.

44. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().