Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-108-2026.pdf
PDF · 129.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/108/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X a 2/ E. F. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G., C. H. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, IČO: 35 568 577, proti žalovanému I. A. J. K., L. XX.X.XXXX, trvale bytom M., H. J. XXX/X, zastúp. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom Bratislava 1, Štefánikova 14, IČO:30 850 436, o obnovu konania K2-24C/3/2018, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 17C/39/2025- z 23.6.2026 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch II. a IV.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), žalobu o obnovu konania, vedeného pôvodne na Okresnom súde Košice II, sp. zn. K2-24C/3/2018, zamietol (výrok II.), návrh na odklad právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.5.2021, sp. zn. 248CoP/204/2021-1364 zamietol (výrok III.) a žalovanému priznal voči žalobcom, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne, náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia, ktorí v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 59C/1/2023 vystupovali v procesnom postavení žalovaných, sa návrhom na obnovu konania, domáhajú povolenia obnovy uvedeného konania, v ktorom bolo rozsudkom z 27.5.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2022, sp. zn. 8CoP/204/2021-1364, ich súhlasné vyhlásenie ako rodičov maloletého vyhlásené za neplatné, čím bolo rozhodnuté v ich neprospech.
3. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sa dozvedeli, že dňa 26.9.2025 bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva, zneužívania právomoci verejného činiteľa, korupcie a/alebo nebezpečného vyhrážania, a to práve v súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí napadnutých touto žalobou na obnovu konania. Žaloba je preto podaná včas, v zákonnej lehote. Z predmetného trestného oznámenia zistili závažné podozrenia, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol spáchaný niektorý/niektoré z vyššie uvedených trestných činov. Poukázali na skutočnosť, že vtedajší okresný súd zmenil svoj právny názor na prejednávanú vec až po opakovanom zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí, keď pôvodne rozsudkom zo 17.12.2013 pod sp. zn. 25C/117/2012, žalobu zamietol a krajský súd toto rozhodnutie rozsudkom z 27.5.2016 sp. zn. 8CoP/453/2015 potvrdil. O dovolaní žalobcu (v tomto konaní žalovaného), rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31.10.2017 sp. zn. 6Cdo/224/2016 tak, že rozsudok krajského aj okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní rozsudkom z 12.6.2018 sp. zn. 24C/3/2018, opätovne žalobu zamietol. Po následnom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu z 29.3.2019, sp. zn. 8CoP/273/2018, už bol okresný súd nútený v zmysle viazanosti právnym názorom nadriadeného súdu žalobe vyhovieť a rozsudkom zo dňa zo dňa 27.5.2021, sp. zn. 24C/3/2018 určil, že súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k maloletému N. O. zo dňa 26.2.2013 je neplatné. Z predmetného trestného oznámenia sa žalobcovia dozvedeli o podozreniach z korupčnej trestnej činnosti, ktorá by sa mohla týkať osoby právneho zástupcu žalovaného (žalobcu v pôvodnom konaní). Tieto informácie vychádzajú z mediálnych výstupov (Reportáž TV JOJ - tvnoviny.sk). Podľa medializovaných informácii mal tento advokát uvádzať, že vie za peňažný obnos dosiahnuť priaznivé súdne rozhodnutie v rodinnoprávnej veci, a to pôsobením na dôležité osoby na súde. Aj v prejednávanej veci, ktorú zastupoval tento advokát, rozhodovali sudcovia z Bratislavy a Košíc, čo vzbudzuje u žalobcov dôvodné podozrenie, že výsledok konania bol výsledkom trestnej činnosti. Z časových a vecných súvislosti sa žalobcovia domnievajú, že práve mediálne opísaným správaním mohlo dôjsť k zmene právneho názoru súdov v právnej veci, ktorej sa žaloba na obnovu konania týka. Zdôraznili, že rozhodnutím najvyššieho súdu došlo k zásadnej zmene rozhodovacej praxe, ktorá bola do tohto rozhodnutia ustálená. Pred vydaním predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu neexistoval v tejto otázke rozpor ani medzi právnymi teoretikmi ani súdnou praxou. Určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov nepripadalo do úvahy. Ako dôvod na obnovu konania žalobcovia označili skutočnosť, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Žalobcovia nemajú žiadne procesné postavenie v predmetnom trestnom konaní a ani v trestnom konaní, ktoré sa malo viesť v medializovanej kauze. Žalobcovia preto nemôžu predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania. Taktiež navrhli, aby súd odložil právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.5.2021, sp. zn. 24C/3/2018-1236, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2022, sp. zn. 8CoP/204/2021-1364.
4. Žalovaný návrh na obnovu konania žiadal zamietnuť, lebo dôvod obnovy konania uvádzaný žalobcami nepredstavujú nové skutočnosti ani nové dôkazy v zmysle § 397 CSP, keďže ide o okolnosti, ktoré boli žalobcom známe už v minulosti a na ktoré upriamovali pozornosť. Ich tvrdenia o údajnej difamačnej činnosti určitých osôb a o spochybňovaní zákonnosti rozhodovania všeobecných súdov tvorili podstatnú časť ich procesnej obrany v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie otcovstva k maloletému N. O. B.. Žalobcovia už v roku 2020 disponovali informáciami, na ktoré sa opätovne odvolávajú ako na dôvod obnovy konania. Nejde preto o nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli uplatniť v pôvodnom konaní. Trestné oznámene z 25.9.2025 je účelovým krokom otca žalobkyne E. P. B.. Nie je splnený žiaden z dôvodov na obnovu konania a ide len o pokračovanie chovania žalobkyne a jej otca, ktorí v zásade celú konštrukciu rodičovstva a otcovstva vymysleli, aby zablokovali žalovaného ako otca maloletého N. O. B.. Žalovaný vníma trestné oznámenie z 26.9.2025 v celej jeho obsahovej podobe ako jasne účelový krok smerujúci k ďalšiemu zdržiavaniu a komplikovaniu 13 rokov prebiehajúceho súdneho konania ako tlak na jeho osobu s cieľom odradiť ho od ďalšieho uplatňovania jeho práv k maloletému synovi. Trestné oznámenie je založené na tvrdeniach, ktoré sú nepravdivé, nepodložené a opakovane sa v ňom uvádzajú konštrukcie a obvinenia bez akéhokoľvek vecného či dôkazného základu. Voči právnemu zástupcovi sú vznášané nepodložené a účelové tvrdenia zo strany osoby Ing. Stanislava Vinca.
5. Súd na vec aplikoval ust. § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2 § 404, § 406, § 409, § 410, § 411 ods. 1, 2, § 412, § 414, § 193 CSP. Konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas, oprávnenými osobami, smeruje voči rozsudku pôvodne Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/3/2018-1236 z 27.5.2021 v spojení v rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2022, sp. zn. 8CoP/204/2021-1364, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.4.2022. Súd prvej inštancie určil, že súhlasné vyhlásenie žalovaných 1/ a 2/ (v konaní na obnovu konania už v procesnom postavení žalobcov) o určení otcovstva k maloletému N. O. B., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 26.2.2013 je neplatné, návrh na určenie otcovstva žalobcu k maloletému N. O. B., nar. XX.X.XXXX a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému N. O. B. vylúčil na samostatné konanie a priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobcovia podali žalobu na obnovu konania dňa 29.9.2025, t. j. po objektívnej lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovy sa domáha. Táto objektívna lehota však neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 404 CSP, medzi ktoré patrí i dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP, ktorý označili žalobcovia. Podstatou subjektívnosti lehoty na podanie žaloby o obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t. j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť
vonkajšieho sveta. Ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne na moment právoplatnosti viaže. Preto pokiaľ žalobcovia tvrdili, že dôvodom na obnovu konania je, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, pričom vzhľadom na skutočnosť, že nemajú žiadne procesné postavenie v predmetnom trestnom konaní a ani v trestnom konaní, ktoré sa malo viesť v medializovanej kauze, nemôžu predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce dôvodnosť podanej žaloby.
6. Žalobcovia v konaní predložili trestné oznámenie E. P. B. pre podozrenie zo spáchania trestných činov z 25.9.2025 vrátane jeho príloh i jeho dodatok z 9.11.2025 s rozsiahlymi prílohami a oznámenie GP SR z 30.9.2025 o odstúpení veci Krajskej prokuratúre v Košiciach. Tiež predložili výtlačok z verejne dostupnej webstránku Televízia JOJ Roky nevidela svojho syna. Sama zháňa dôkazy, že advokát jej expartnera a súd sú skorumpovaní | TNLIVE.sk <https://tnlive.sk/domace/clanok/144628-roky-nevidela-svojho- syna-sama-zhana-dokazy-ze-advokat-jej-expartnera-a-sud-su-skorumpovani> z 9.2.2022, i zápisnicu z pojednávania z 30.9.2025 v pôvodnom konaní 24C/3/2018, výtlačky reportáží TV Markíza z 9.2.2022 a 25.3.2021 a ďakovný list viceprezidenta KIA MOTORS Slovakia s.r.o. ako aj dodatok k trestnému oznámeniu č. 2 E. P. B. z 25.1.2026 adresovaného KR PZ v Košiciach, odb. krim. Polície ČVS: KRP-135/3-VYS-KE-2025, č.k. XX Gn 143/25/1000.
7. Z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odbor závažnej kriminality z 20.4.2028 č. XX Gn 143/25/1000 - 12 súd zistil, že trestné oznámenie, ktoré podal oznamovateľ E. P. B. dňa 25.9.2025 na podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona a iné, aj s doplnkom zo dňa 9.11.2025, bolo z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Vyšetrovateľ PZ KR PZ v Košiciach vec odmietol uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku dňa 18.11.2025, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Následne prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach uznesením z 22.1.2026 sťažnosti E. P. B. a A. B. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. Súd preto nepovažoval za hospodárne ani potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať výsluch svedka E. P. B. a takisto pre rozhodnutie vo veci podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné mať pripojený pôvodný spis, ktorý je pripojený k spisu tunajšieho súdu K2-17Pc/3/2022 a aktuálne sa nachádza u znalca.
8. Počas konania žalobcovia doručili súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že majú vedomosť, že vo veci stále prebieha trestné konanie, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, vedené Obvodným oddelením PZ Košice Juh pod sp. zn. ORP-3271/JU-KE-205 a taktiež že Úrad inšpekčnej služby, odbor východ vedie vo veci samostatné konanie pod sp. zn. ČVS: UIS-96/1-OISV-KE-2026 a plánuje aj výsluch príslušníkov policajného zboru v danej trestnej veci. Aj tieto skutočnosti, podľa názoru žalobcov, nasvedčujú relevancii dôvodov na povolenie obnovy konania.
9. Súd dňa 4.6.2026 od OO PZ KE-Juh zistil, že trestné konanie ORP-3271/JU-KE-2025 bolo dňa 19.5.2026 ukončené odovzdaním Okresnému úradu na prejednania a objasňovanie, pričom ide o konanie vo veci nebezpečného prenasledovania, kde oznamovateľom aj poškodeným je P. B.. Z oznámenia Úradu inšpekčnej služby, odbor Východ zo dňa 5.6.2026, vyplynulo, že na ich odbore inšpekčnej služby je vedené konanie ČVS: UIS-96/1-OISV-KE-2026 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde poškodenou boli p. B. a p. B. a konanie bolo dňa 29.5.2026 ukončené postupom pred začatím trestného stíhania rozhodnutím vyšetrovateľa v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne.
10. Súd konštatoval, že je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 CSP, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (tzv. prejudicialita). Ak bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Žalobcovia nepreukázali, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, preto súd návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol.
11. Ako dôvod obnovy žalobcovia uviedli, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Súd uviedol, že dôvodom obnovy konania nemôže byť akýkoľvek trestný čin, ale len trestný čin, ktorý bol spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou. Spáchanie trestného činu uvedenými osobami musí byť právoplatne vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Medzi rozhodovaním a trestným činom musí byť príčinná súvislosť, to znamená, že trestný čin sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní musí byť spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou.
12. V prejednávanej veci zo žiadnych žalobcami predložených či označených dôkazov nevyplýva to, čo bolo pre rozhodnutie súdu relevantné, a teda že by bolo voči niektorému zo sudcov, ktorí rozhodovali v pôvodných konaniach alebo voči iným subjektom pôvodných konaní alebo inej osoby zúčastnenej na konaní právoplatne vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní spáchanie trestného činu v súvislosti s vecou rozhodovanou v pôvodnom konaní. Nebol teda preukázaný žalobcami tvrdený zákonný dôvod na obnovu konania, preto súd obnovu konania zamietol.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali odklad právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. 24C/3/2018-1236 z 27.5.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2022, sp. zn. 8CoP/204/2021-1364., preto zamietol aj návrh žalobcov na odklad právoplatnosti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne.
14. Rozsudok vo výroku II. a IV. napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na obnovu konania vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Argumentovali, že žalobu na obnovu konania podali z dôvodu, že rozhodnutie, ktorého obnovy sa domáhajú, bolo vydané v ich neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo nebolo preukázané, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Uvedené tvrdenie, ktorým súd zdôvodnil zamietnutie žaloby, nezodpovedá pravde. O trestných oznámeniach podaných svedkom E. B. nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, na čo bol súd aj upozornený. Ak by bol súd vykonal výsluch svedka B., ktorý je oznamovateľom trestnej činnosti, bol by zistil, že v trestných veciach sú podané opravné prostriedky. Úrad inšpekčnej služby, odbor Východ uznesením ČVS: UIS-96/1-OISV-KE-2026 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z 29.5.2026, kde sú poškodenými, ukončil postupom pred začatím trestného stíhania rozhodnutím vyšetrovateľa v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Uznesenie z 29.5.2026 napadol oznamovateľ E. B. sťažnosťou zo 17.6.2026, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. O tejto skutočnosti bol súd na pojednávaní konanom 23.6.2026 informovaný a žiadali, aby vyčkal na rozhodnutie o sťažnosti. Voči uzneseniu OOPZ KE- Juh ČVS: ORP-3271/JU-KE-2025 z 19.5.2026, o odovzdaní veci Okresnému úradu na prejednanie a objasňovanie, pričom ide o konanie vo veci nebezpečné prenasledovanie, bola oznamovateľom aj poškodeným E. B. podaná sťažnosť, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. Oznamovateľ E. B. podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky nový podnet na preskúmanie postupu a zákonnosti v konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Košice I pod sp. zn. 1 Pn 363/26/8802-5. Generálna prokuratúra SR podnet odstúpila na Krajskú prokuratúru Košice 22.5.2026. Krajská prokuratúra Košice o podnete dosiaľ nerozhodla. Je zrejmé, že aj súd považoval za pre vec významné zistenie stavu týchto trestných konaní (ktorých stav si aj zisťoval, avšak nie aktuálne ku dňu konania pojednávania, keďže z oznámení nevyplývali informácie o podaných opravných prostriedkoch). Nie je však zrejmé, prečo súd nepovažoval za potrebné vyčkať na ich právoplatné ukončenie, teda na rozhodnutie o opravných prostriedkoch podaných oznamovateľom. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie riadne zistiť stav trestných konaní a vyčkať na ich výsledok. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcov v odvolaní, mal za to, že súd sa v dostatočne vysporiadal s ich argumentáciou a námietkami v konaní. Právny názor žalobcov, že „bolo povinnosťou súdu prvej inštancie riadne zistiť stav trestných konaní a vyčkať na ich výsledok“, považuje za zavádzajúci, účelový a najmä rozporný so zisteným skutkovým stavom, právnym stavom a rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Uviedol, že z obsahu žaloby na obnovu konania ako aj z ich ďalších písomných a ústnych podaní žalobcov, nevyplýva akákoľvek vecná argumentácia o naplnení podmienok obnovy konania. Opakujúce sa
nepodložené, zavádzajúce a nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcov žalovaný považuje v celom rozsahu za bezpredmetné a účelové. Obzvlášť, ak žalobcovia už v roku 2020 prezentovali difamácie, na ktoré sa dnes opätovne odvolávajú ako na dôvod obnovy konania. Žaloba na obnovu konania sa neopiera o nové skutočnosti, ani nové dôkazy. Tvrdenia uvádzané žalobcami sú vedomým šírením vymyslených a príslušnými orgánmi opakovane vyvrátených konštrukcií plných klamstiev, fabulácií, lží, zavádzania a opisovania skutkového stavu výrazne inak, ako je skutočnosť. Z obsahu podnetov otca žalobkyne 1/ a ostatných početných listinných dôkazov žalobcov nijakým spôsobom nevyplýva, že by predmetom oznámení bolo akákoľvek skutočnosť, ktorá je čo i len spôsobilá byť relevantnou pre naplnenie podmienky na obnovu konania - trestný čin sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní musí byť spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou. Súd správne v bode 23. rozsudku uviedol, „dôvodom obnovy konania nemôže byť akýkoľvek trestný čin, ale len trestný čin, ktorý bol spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou. Spáchanie trestného činu uvedenými osobami musí byť právoplatne vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Medzi rozhodovaním a trestným činom musí byť príčinná súvislosť, to znamená, že trestný čin sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní musí byť spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou.“ Keďže táto skutočnosť nie je predmetom podnetov otca žalovanej 1/, ani nevyplýva zo žiadneho ďalšieho listinného dôkazu predložených žalobcami, nie je dôvodné, účelné a hospodárne prerušovať a predlžovať predmetné konanie. Nie je splnený žiaden z dôvodov na obnovu konania a ide len o pokračovanie konania žalobkyne 1/ a jej otca, ktorí si celú konštrukciu rodičovstva a otcovstva vymysleli. Súd správne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, jednoznačne správne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcov a správne a presvedčivo vyhodnotil ich všetky námietky podstatné na rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné. Rozsudok vo veci samej bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.10.2026 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
17. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.
19. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
22. Súd prvej inštancie uviedol právne aj skutkové dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.
23. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky podstatné argumenty žalobcov. V odvolaní nie sú žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalobcov privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
24. Žalobcovia žalobu na obnovu konania podali z dôvodu uvedeného v § 397 písm. c/ CSP, teda mali za to, že v konaní vedenom na Mestskom súde Košice sp. zn. K2 24C/3/2018 bolo rozhodnuté v ich neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.
25. K argumentácii žalobcov v žalobe na obnovu konania je potrebné uviesť, že ani v prípade, ak by strana sporu bola presvedčená, že vydanie rozhodnutia v jej neprospech je výsledkom trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, bez dôkazu súd obnovu konania nemôže povoliť. Subjektívne presvedčenie, že sudca resp. iné osoby alebo subjekty konania rozhodli v neprospech strany v dôsledku trestného činu, jednoducho nestačí.
26. V súvislosti so spáchaním trestného činu sudcu zákon síce jednoznačne nehovorí, že sudca musí byť za trestný čin, v dôsledku ktorého došlo k rozhodnutiu v neprospech strany sporu, aj právoplatne odsúdený. Je preto možné uvažovať o tom, že nebude existovať právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorý sudcu uzná za vinného zo spáchania trestného činu a napriek tomu bude daný dôvod obnovy konania. Pôjde o prípady, ak trestnosť činu zanikla, napríklad v dôsledku premlčania trestného stíhania, avšak v odôvodnení zastavujúceho uznesenia bude konštatované, že sudca naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu. Predpokladom na povolenie obnovy konania je i preukázanie príčinnej súvislosti medzi trestným činom sudcu a nepriaznivým rozhodnutím pre stranu sporu.
27. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní veci vyšiel z toho, že žalobcovia predloženými listinami nepreukázali, že v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa domáhajú, bolo rozhodnuté v ich neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, preto nebol preukázaný nimi tvrdený dôvod na obnovu konania, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. 28. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva.
29. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
30. V súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcami odvolací súd uvádza, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Navyše poukazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ani do času vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu neboli žalobcami preukázané zákonné dôvody, ktoré tvrdili v žalobe na obnovu konania, t. j. že rozhodnuté v ich neprospech bolo v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.
31. K námietke žalobcov, že súd nevykonal nimi navrhnutý dôkaz - výsluch svedka B., odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (ust. § 185 ods. 1 CSP) a nie strany sporu.
32. Záverom odvolací súd odkazuje na prebiehajúce konanie o určenie otcovstva, v ktorom sa dá s definitívnou platnosťou vyriešiť otázka otcovstva k maloletému N. O. B., nar. XX.X.XXXX. Na toto konanie a jeho čím skoršie právoplatné skončenie by mali strany eminentne zamerať svoju pozornosť, ak majú skutočne záujem na odstránení vzájomných sporov o otcovstvo k maloletému, pretože vyriešením tejto otázky v uvedenom konaní odpadnú medzi stranami dôvody pre vedenie iných sporov riešiacich otcovstvo k maloletému dieťaťu.
33. V súvislosti s prejavom nespokojnosti odvolateľov s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcov.
34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
36. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).