Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Co/13/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov: Mgr. Matúš Staríček a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava, IČO: 42 403 375, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -190 zo dňa 10.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu so žalobkyňou predvolaný, výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na , (ďalej len „“), čl. 19 Ústavného (ďalej len „“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Ak zásah súčasne zasiahol osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany, avšak len pokiaľ ide o jej osobnosť. Napríklad ak by išlo o korešpondenciu, sú samostatne aktívne legitimovaní tak pisateľ, ako aj adresát.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, poukazujúc na obsah spisu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. , že žalobkyňa v tomto konaní podala návrh o nariadenie neodkladného opatrenia dňa 3.2.2023, ktorému súd uznesením zo dňa 3.3.2023 vyhovel a uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 26.6.2023 pod sp. zn. zmenil predmetné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že uložil

žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu so žalobkyňou predvolaný. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR (5M ), z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä obžaloby smerujúcej voči žalovanému ako aj z obsahu tejto žaloby, je dostatočne osvedčené, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním aj do budúcna môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne, pričom túto skutočnosť konštatoval Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa 26.6.2023. Odvolací súd zdôraznil a opakoval v tomto uznesení, že nariadené neodkladné opatrenie je prostriedkom preventívnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Odvolávanie sa žalovaného na prezumpciu neviny a popieranie viny v trestnom konaní, je preto v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia právne nedôvodné. Už pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa úvahy súdu žalobkyňa dostatočne preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a teda dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď jej tvrdenie o obave zo žalovaného po jeho prepustení z väzby má logický základ. Žalovaný bol z väzby prepustený dňa 17.1.2023 a po tom, ako žalobkyňa sa túto skutočnosť dozvedela, podaním zo dňa 27.1.2023 požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedenú argumentáciu už odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, že trestné konanie voči jeho osobe je vedené už od 03.08.2021, podaním návrhu až v uvedenom čase nie je splnená podmienka bezodkladnosti a naliehavosti. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave a síce, že žalobkyňa logicky argumentovala, že na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvod, pokiaľ bol žalovaný vo väzbe. Zistené okolnosti veci nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a poukazujúc na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne ktorá poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný sa nepriblížil k žalobkyni len z toho dôvodu, že by v opačnom prípade by bol dôvod na opätovné jeho vzatie do väzby, súd prvej inštancie učinil záver, že v danom prípade je na mieste žalobe v celom rozsahu vyhovieť a preto súd návrhu vyhovel a žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu so žalobkyňou predvolaný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore podľa , v spojení s .

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do jeho výrokov I. a II. podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil právne , a (ďalej len „“). Poukázal na to, že dňa 17.1.2023 bol uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. prepustený z väzby na slobodu. Do dňa podania odvolania sa k žalobkyni nepriblížil, žiadnym spôsobom ju ani nekontaktoval, vedie riadny život, pričom súd v bode 22. predmetného rozhodnutia sám poukázal na to, že nebolo preukázané žiadne jeho aktívne konanie smerujúce k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Ak žalobkyňa poukazuje na skutočnosti z trestného konania, tak v tejto spojitosti zdôrazňuje, že znalecké posudzovanie žalobkyne v trestnom konaní preukázalo, že ide o osobu, ktorá v nemalej miere prispievala k vzniku konfliktov v partnerskom vzťahu, avšak nie do takej intenzity, aby napĺňali znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania. Čo dokazuje aj skutočnosť, že u poškodenej neboli zistené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, či týrania. V minulosti sa nedopustil fyzického či psychického násilia voči žalobkyni. Ak ho niekto opakovane kontaktoval, je to práve žalobkyňa. V ňou podanej žalobe sa nenachádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť podanej žaloby. Napadnutý rozsudok, ako už aj zmienená žaloba zo strany žalobkyne nevychádza zo žiadnych dôkazov, ktoré by reflektovali aktuálny stav medzi žalovaným a žalobkyňou. Ani v čase podania žaloby neexistovali dôvody na jej podanie. Napriek tomu, že žalobkyňa sa domáha ochrany osobnosti zákazom priblíženia, väčšina okolností, uvedených v žalobe a vo vyjadreniach žalobkyne, sa má týkať iba jeho konania v súvislosti so zverejňovaním informácií o žalobkyni, ktoré si žalobkyňa neželá, resp. ktoré majú zasahovať do jej osobnosti. Zákaz priblíženia nie je nástrojom, ktorý by takéto konanie znemožnil, resp. zabezpečil ochranu žalobkyne pred takýmto konaním zo strany žalovaného. Okrem všeobecných úvah, svoje rozhodnutie súd prvej inštancie konkrétne zdôvodnil len v bode 18. odôvodnenia rozsudku, odvolávajúc sa na predchádzajúce rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Nepovažoval napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, pretože nebol preukázaný, nielen zásah do osobnostných práv žalobkyne, ale nebola preukázaná ani bezprostredná hrozba.

6. Žalobkyňa nepovažovala odvolanie žalovaného za dôvodné. Počas celého konania písal na Facebooku pod pseudonymom I. J. difamujúce články o nej. Udržiaval ju v strachu a v strese. Nemala ani trocha pokoja, počas celého konania riešila ďalšie trestné oznámenia voči žalovanému za ohováranie a nebezpečné elektronické obťažovanie. Orgány činné v trestnom konaní stále vo veci konajú. Ohováral ju označoval ju ako členku organizovanej zločineckej skupiny, zastrašoval ju už sofistikovanejším spôsobom, napríklad tak, že zverejnil na Facebooku pod týmto svojím profilom videoklip, v ktorom skupina mužov týra ženu podobajúcu sa na ňu. Keď zverejnila na Facebooku správu o strate svojho kocúra a prosila ľudí o pomoc, žalovaný zverejnil na svojej Facebookovej stránke informáciu, že našiel takého kocúra a pridal nápadne sa podobajúcu fotku, o ktorej zistila, že bola stiahnutá z internetu. To, že profil I. J. je profilom D. E. preukázala počas konania tak, že predložila súdu profil D. E. a profil I. J., ktorý mal identické príspevky. Zároveň predložila súdu dôkaz o tom, že v trestnom konaní sa žalovaný počas svojho výsluchu priznal k tomu, že zverejňoval príspevky pod pseudonymom I. J.. Takéto správanie žalovaného malo na ňu negatívny dopad, predovšetkým zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré riešila častejšími psychoterapiami a psychiatričkou doporučenými silnejšími liekmi. Pri dvoch príležitostiach počas súdneho konania jej policajti hliadkovali pri dome a keď sa ich opýtala, prečo práve v tom dni robia okolo jej domu hliadku, povedali jej len, že pre istotu. Poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie (v trestnom konaní súdu prvého stupňa), konkrétne Okresného súdu Dunajská Streda, na základe ktorého bol žalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2025 uznaný za vinného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , (bod 1.) a zločin marenia spravodlivosti podľa v znení účinného od 6.8.2024, citujúc znenie skutkovej vety v oboch bodoch. Žalovaný bol prepustený z väzby dňa 17.1.2023 len z dôvodu existencie procesných pochybení súdu a nie pre pominutie dôvodov väzby. V závere poukazovala na závery znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní. Žalovaný klame, ak tvrdí, že sa nedopustil skutkov, pre ktoré bol uznaný za vinného súdom prvej inštancie (súdom prvého stupňa).

7. Žalovaný v odvolacej replike odkázal na svoju argumentáciu v odvolaní. Nad rámec uvedeného poukázal na to, že skutky pre ktoré sa vedie trestné konanie mali byť spáchané pred viac ako 4 rokmi a od tej doby sa nepriblížil k žalobkyni. Písanie článkov, na ktoré žalobkyňa poukazuje, nemajú súvis s predmetom tohto konania, ktorým je zákaz priblíženia.

8. Žalobkyňa sa v rámci odvolacej dupliky nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému zákaz priblíženia sa žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na úkonoch civilného a trestného konania.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nevykonaní relevantných navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie strán sporu. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu.

14. Odvolací dôvod podľa. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovenia , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho nadaný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezistil aktuálny skutkový stav, keď sa v podanej žalobe nenachádzajú konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť podanej žaloby. Upriamil pozornosť na to, že zákaz priblíženia nie je nástrojom, ktorý by znemožnil jeho konanie, ktoré malo súvisieť so zverejňovaním informácií o žalobkyni. Napadnutý rozsudok nepovažoval za riadne odôvodnený.

17. Z odvolania žalovaného odvolací súd vyvodil, že žalovaný namietal aj spôsob hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne zistil a ustálil skutkový stav veci, keď založil svoje rozhodnutie predovšetkým na skutočnostiach, ktoré boli osvedčené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda. sp. zn. ), na ktoré nadväzovala podaná žaloba v tejto veci samej, na podanie ktorej odkázal žalobkyňu Krajský súd v Trnave, uznesením, č. k. -163 zo dňa 26.6.2023. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, aké konkrétne dôkazy vykonal a následne v rozpore s ustanovením neuviedol, ktoré skutočnosti považoval z vykonaného dokazovania ku dňu rozhodnutia vo veci samej za preukázané. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, avšak z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký skutkový stav ku dňu rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie zistil, keďže, ako bolo vyššie uvedené, išlo prevažne o popísanie skutočností zistených z konania a rozhodovania o neodkladnom opatrení.

18. Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu. Súd však musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). V kontexte odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie vzhliadol práve v identifikovanom

postupe, kedy súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav rozhodný v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia v súlade s . Pokiaľ nebol riadne zistený skutkový stav, nemohol súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť a jeho rozhodnutie je možné považovať za predčasné.

19. Odvolací súd uvádza, že každý rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. , pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Napadnutý rozsudok však v dotknutej časti požiadavkám tohto ustanovenia nevyhovuje.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nespravoval ustanovením , keď svoj rozsudok riadne neodôvodnil, keďže len skopíroval obsah odôvodnenia z konania o nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré uvádzal Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací vo svojom uznesení č. k. -163 zo dňa 26.6.2023. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné pre nedostatok dôvodov, pretože úplne absentuje vyhodnotenie skutkového stavu vo veci samej, ktorý mal súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa zistiť. Len nekritické prebratie skutočností z konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navyše len osvedčených, nie je možné považovať za riadne zistenie skutkového stavu.

22. Právo na ochranu osobnosti vo všetkých jeho zložkách chráni právo každého slobodne rozvíjať svoju osobnosť, pričom ochranu čiastkových práv nepokrýva len , 13 , ale aj ďalšie prostriedky osobitnej právnej úpravy ochraňujúce pred diskriminačným konaním (zákon č. 365/04 Z.z. antidiskriminačný zákon), pred porušovaním osobných prejavov autorskej povahy (zákon č. 180/15 Z.z. autorský zákon), poskytujúce ochranu telesnej integrity (napr. podmienenie zásahov do ľudského organizmu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zákone č. 576/04 Z.z. o zdravotnej starostlivosti), postihovanie neoprávneného konania proti životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti, občianskej cti (zákon č. 300/05 Z.z. , zákon č. 372/90 Zb. o priestupkoch), právo na vyjadrenie k nepravdivým, či neúplným informáciám (zákon č. 265/22 Z.z. o publikáciách).

23. Každý z právnych inštitútov chrániacich niektoré zo zložiek osobnosti človeka má svoje špecifické podmienky uplatnenia. Fyzická a psychická integrita, ako súčasť osobnostných práv podľa je v zmysle chránená v situácií, ak išlo o objektívne neoprávnený zásah do práva (bez ohľadu na zavinenie), ktorý má charakter ohrozujúceho konania (s hrozbou opakovania) alebo došlo k dokonaniu skutku, ktorého následky je potrebné reparovať. Nároky na ochranu z porušenia práv osobnosti môžu by uplatnené v zmysle ako určovacie, že došlo k zásahu do práv, ako negatórne -zdržovacie, ktorých predpokladom je, aby protiprávny zásah trval alebo hrozilo reálne jeho opakovanie, keď pri uplatnení takejto negatórnej, teda zdržovacej žaloby na zdržanie sa neoprávneného zásahu uložená povinnosť nemá prekračovať cieľ ochrany osobnosti, teda nadmerne zasahovať pôvodcu zásahu nad rámec sledovaného účelu, napr.

ako zákaz akejkoľvek činnosti rušiteľa. Ďalšou z možností poskytnutia ochrany podľa je nárok reštitučný smerujúci k odstráneniu následkov neoprávneného zásahu a nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Negatórny petit musí presne identifikovať právo, do ktorého bolo zasiahnuté a konanie žalovaného, ktorým do tohto práva zasiahol a je povinný sa ho zdržať, reštitučný petit musí jasne vymedziť, čo má žalovaný na odstránenie následkov vykonať.

24. Žalobkyni bola uložená povinnosť podať žalobu o ochranu osobnosti, s odkazom na a 13 , uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. -163 zo dňa 26.6.2023 v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Následne žalobkyňa podala žalobu označenú ako žaloba o ochranu osobnosti, so žalobným petitom znejúcim na uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch civilného, trestného konania, na ktoré by mohli byť strany sporu predvolané. Súd prvej inštancie tak v konaní rozhodol podľa a , o uložení zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni, bez toho, aby sa vôbec zaoberal podstatnou skutočnosťou, či žalobný návrh vykazuje znaky niektorého z do úvahy prichádzajúcich prostriedkov ochrany práv vo forme určovacieho, negatórneho alebo reštitučného petitu. Vzhľadom na uvedené, je potrebné, aby súd prvej inštancie uviedol jasnú právnu úvahu, či je uloženie zákazu priblíženia rozsudkom vhodným prostriedkom ochrany práv aplikovateľným v zmysle , keďže podľa žalobného petitu, má mať rozsudkom judikovaná povinnosť charakter trvalého obmedzenia žalovaného, pričom je potrebné venovať pozornosť aj súladu poskytnutia tohto typu ochrany v súvislosti s ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa Čl. 23 SR. Súd prvej inštancie však v časti právneho posúdenia neuviedol žiadne dôvody, ani žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by smerovala k riadnemu odôvodneniu, či žalobný nárok korešponduje s právnymi prostriedkami ochrany práv vo forme určovacieho, negatórneho alebo reštitučného petitu.

25. Z hľadiska odvolacích námietok tak bola relevantná i odvolacia námietka žalovaného, ktorý spochybňoval práve to, že charakter žalobného nároku, nemôže slúžiť ako nástroj na zamedzenie konania, ktoré malo súvisieť so zverejňovaním informácií o žalobkyni. Uvedená odvolacia argumentácia bezprostredne nadväzuje i na skutočnosti prezentované odvolacím súdom v ods. 24. tohto uznesenia, preto aj v tejto časti konštatuje odvolací súd nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď na to, či je žaloba o ochranu osobnosti, spočívajúca v uložení zákazu priblíženia sa k žalobkyni, vhodne zvoleným procesným nástrojom ochrany, s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené už v samotnej žalobe, týkajúce sa zverejňovania difamačných a dehonestujúcich informácií o jej osobe. Vo svojej podstate, súd prvej inštancie nevenoval v tejto veci žiadnu pozornosť otázke, či možno požadovanú ochranu žalobkyne, zabezpečiť na základe formulovaného petitu znejúceho na zákaz priblíženia, hoci v samotnej žalobe žalobkyňa prevažne uvádza aj argumentáciu týkajúcu sa zverejňovania nepravdivých informácií a súvislosť s trestným konaním, ktoré je vedené proti žalovanému.

26. Vzhľadom na to odvolací súd nemal inú možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušiť, pretože uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom s prihliadnutím na zabezpečenie dvojinštančnosti konania a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci a závislý výrok o trovách konania (výrok III.). Úlohou súdu prvej inštancie, tak bude v ďalšom konaní v prvom rade zaoberať sa tým, či žalobný nárok, obsahovo vymedzený žalobným petitom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ergo nárok na ochranu osobnosti, korešponduje s právnymi prostriedkami ochrany práv, t. j. či je možné dosiahnuť požadovanú ochranu žalobkyne na základe podanej žaloby znejúcej na uloženie povinnosti zákazu priblíženia, ktoré má charakter trvalého obmedzenia pohybu. Zároveň zistí skutkový stav veci ku dňu vyhlásenia nového rozhodnutia a svoje rozhodnutie následne odôvodní v súlade s požiadavkami .

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ) podľa výsledku sporu.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podľa má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa ods. l z. č. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).