Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/50/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX, E., zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47876034 a otca A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X, E., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36866008, o návrhu matky a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým A. nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:30 hod. do pondelka rána nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.

- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:30 hod. do piatka do 8:00 hod.

Matka si maloletého v určenom čase prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v prípade, ak sa maloletý v danom čase nenachádza v tomto zariadení, prevezme maloletého v mieste bydliska otca. Po ukončení styku matka odovzdá maloletého v zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v prípade, ak v daný deň maloletý nemôže byť v tomto zariadení, odovzdá maloletého v mieste bydliska otca.

Otec je povinný maloletého na styk riadne pripraviť, umožniť matke prevzatie maloletého a riadny výkon jej práv.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 270 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 27.03.2024 do vykonateľnosti výroku o zverení maloletého.

V. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 27.03.2024 do 28.02.2026 vo výške 2779,35 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Matka je povinná počnúc vykonateľnosťou výroku o zverení maloletého prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 170 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

VII. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. -115 zo dňa 17.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -193 zo dňa 23.10.2024.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IX. Tento rozsudok je vo výroku I. a III. rozsudku vykonateľný doručením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2024 matka maloletého žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Zároveň žiadala, aby v ostanej časti ostal výkon rodičovských práv neupravený. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec s nimi dlhodobo nežije a dlhodobo reálne nevykonáva žiadne rodičovské práva a povinnosti k maloletému, maloletého nechal na starosti výlučne matke. Vzťah medzi rodičmi dieťaťa ako aj vzťah medzi otcom a maloletým je neexistujúci. Otec súhlasil so zmenou priezviska maloletého na priezvisko matky. V dôsledku dlhodobo neexistujúcich vzťahov matka má záujem z dôvodu právnej istoty upraviť a obmedziť výkon niektorých rodičovských práv k dieťaťu. Nie je rozumný predpoklad ani vhodné, aby otec po tak dlhej dobe začal vykonávať svoje rodičovské práva, keďže neexistuje žiaden citový vzťah medzi ním a dieťaťom. Bol by to len stresujúci a nepríjemný zážitok na všetkých stranách. Matka nežiada upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, keďže má dostatok prostriedkov na zaopatrenie maloletého. Ak by sa pomery v tomto smere zmenili, tak nič nebráni dodatočne upraviť aj túto časť rodičovských povinností.

2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril v podaní zo dňa 28.05.2024 (č.l.58), pričom súhlasil, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že budú obaja oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Zároveň navrhol, aby mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 Eur mesačne a upravený jeho styk s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni vždy v pondelok, stredu a piatok v čase od 10,00 hod. do 12,00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 10,00 hod. do 12,30 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do nedele do 17,00 hod., a to bez prítomnosti matky. Uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil v 07/2021. Krátko na to začali žiť v jednej domácnosti v matkinom byte v I. spolu s jej maloletou dcérou z prvého manželstva. Matkina dcéra E. počas víkendov, vrátane troch týždňov z letných prázdnin v roku 2022, trávila s otcovou matkou v jej dome v I., kam spolu s matkou chodili za nimi na víkendy. Po pôrode sa matkino správanie zmenilo, začala byť hašterivá, neustále otcovi niečo vyčítala. Chodil so synom na plávanie do Devínskej Novej Vsi, no matke prekážalo, že tam syna musela voziť. Druhý turnus, ktorý už bol zaplatený, ani nedokončili. Matka začala mať výhrady voči otcovej rodine, nedovolila, aby otcova mama synovi čokoľvek kúpila; keď tak urobila, matka jej to vytkla. Otec bol obviňovaný z nevery, matka sledovala jeho polohu cez telefón, kontrolovala, aký má program. Dňa 12.02.2023 si otec náhodou vypočul matkin telefonát s jej vtedajším milencom, pohádali sa a matka ho v afekte o 21,00 hod. bosého v tričku vyhodila z bytu. Odmietla mu vrátiť osobné veci. Aj keď sa otec snažil vec riešiť kompromisom, matka mu neumožňovala kontakt so synom, odmietala riešiť vec párovou terapiou, ktorú otec zabezpečil. Prostredníctvom právneho zástupcu, bola matka oslovená s návrhom na osobné rokovanie za účelom riešenia výkonu rodičovských práv a povinností. V dôsledku listu z advokátskej kancelárie mu matka začala umožňovať styk s maloletým na dennej báze, kedy otec mohol navštevovať maloletého od 11,30 hod. do 14,00 hod. Veľmi mu na tom záležalo a prispôsobil tomu aj pracovné povinnosti. V tom období opäť začali žiť ako rodina. V tom čase sa otec zamestnal ako bezpečnostný technik. Rozhodli sa, že sa presťahujú do väčšieho bytu v Bratislave, ktorý otec vlastní spolu s jeho mamou. Po presťahovaní náklady na bývanie, stravu, ako aj potreby pre deti hradil výlučne otec. S deťmi im pomáhala otcova mama. V júli 2023 plánovali vycestovať do Chorvátska na dovolenku aj s matkinou staršou dcérou. Pred odchodom na dovolenku mu matka oznámila, že ide sama, kedy sa pohádali. Keď jej chcel zabrániť, aby odišla sama s deťmi, matka otca napadla a musel privolať policajnú hliadku. Prv než hliadka prišla, matka s deťmi odišla. Na druhý deň za matkou aj deťmi vycestoval. Po návrate z tejto dovolenky si matka dala podmienku, aby s ňou otec uzavrel manželstvo. Keď nepristúpil na sobáš, opäť ho vyhodila z bytu a odcudzila mu občiansky preukaz. Ďalšou podmienkou matky, aby sa otec mohol vrátiť späť k synovi do jej domácnosti, bola požiadavka na zmenu priezviska maloletého syna. Veľmi chcel byť so synom a privolil. Dňa 10.08.2023 po dohode s matkou nastúpil na materskú dovolenku so synom, príspevok matke posielal na účet. Opäť sa presťahovali do bytu k jej matke. V decembri 2023 sa vzťahy medzi otcovou matkou a matkou maloletého vyostrili a opäť sa otec s matkou presťahovali do I., do matkinho bytu s presvedčením, že po sviatkoch si nájdu nájom väčšieho bytu. Dňa 16.01.2024 matka otca napadla a po hádke z dôvodu, že si otec odmietol osvojiť jej dcéru a uviesť ju do závetu

ako dediča, ho opäť vyhodila z bytu. Dňa 23.01.2024 sa s matkou definitívne rozišli a odvtedy matka s otcom nekomunikuje, nereaguje na požiadavky otca vidieť syna, o synovi otca vôbec neinformuje, bráni mu v stretávaní s ním. Aj keď sa niekoľkokrát pokúsil dieťa navštíviť v I., kontakt mu matka neumožnila. Matka používa rovnaký model správania ako na otca jej staršej dcéry. Dňa 14.02.2024 si matka prostredníctvom internetbankingu z účtu otca previedla na svoj účet 1500 EUR bez vysvetlenia. Otec podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Od mesiaca 02/2024 matke každý mesiac otec zaslal 150 Eur na výživu maloletého, no táto suma sa otcovi vždy vrátila späť. Matka je konfliktná, nevyrovnaná a neprispôsobivá. Nie je pravdou, že so synom nemá otec vytvorený vzťah. O syna sa vždy zaujímal, keď žili v spoločnej domácnosti, riadne sa mu venoval a v čase, keď v spoločnej domácnosti nežili a bolo mu to umožňované, ho otec denne navštevoval. Aj keď bude mať maloletý onedlho iba dva roky, je otec schopný sa o neho samostatne postarať, pozná jeho denný režim, stravovacie návyky, maloletý je v jeho spoločnosti spokojný a spontánny. Matka neuviedla žiadny skutočný a relevantný dôvod, pre ktorý by otec mal byť obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností v časti zastupovania dieťaťa a správy majetku.

3. Rodičia sa na pojednávaní dňa 04.06.2024 na základe pokusu súdu o uzavretie rodičovskej dohody a najmä motiváciu matky k začatiu realizácie styku otca sa maloletým, dohodli na realizácii styku maloletého s otcom do ďalšieho pojednávania za prítomnosti matky v utorok a štvrtok od 16,30 hod. do 18,30 hod. So širšou realizáciou styku navrhovanou otcom, ktorý chcel realizovať styk aj v soboty doobeda, matka na pojednávaní nebola ochotná súhlasiť s tým, že až podľa toho, ako bude prebiehať tento styk, bude matka prístupná dohode na rozšírení styku. Rodičom bolo zároveň odporučené absolvovať odborné poradenstvo.

4. Súd v priebehu konania na návrh otca, keďže matka styk otca s maloletým bez relevantných dôvodov naďalej vôbec neumožňovala, uznesením č.k. -115 zo dňa 17.07.2024 vykonateľným dňa 05.08.2024, právoplatným dňa 21.11.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -193 zo dňa 23.10.2024 upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok od 16:30 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že otec si v určenom čase maloletého prevezme v mieste bydliska matky s výnimkou, ak sa maloletý nachádza v predškolskom zariadení, kedy prevezme maloletého z tohto zariadenia a po ukončení styku ho v určenom čase odovzdá v mieste bydliska matky. Súd zároveň uznesením č.k. -111 zo dňa 17.07.2024 zamietol návrh matky na zmenu kolízneho opatrovníka.

5. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.06.2024 (vec vedená pôvodne pod sp.zn. spojená na spoločné konanie uznesením č.l.113) poukázal na to, že matka mu oznámila, že pre nepredvídateľné okolnosti musí styk zrušiť a ďalej už na správy neodpovedala, telefón nedvíhala, dvere neotvárala, styk neumožnila. Poukázal na to, že v čase keď žili v spoločnej domácnosti, sa otec bez prítomnosti matky sám staral aj na pol dňa tak o maloletého A., ako aj o staršiu dcéru matky. O maloletého syna sa postarať vie aj bez prítomnosti tretej osoby. S dieťaťom mal veľmi pekný vzťah a na jeho prítomnosť bolo zvyknuté, reagovalo pozitívne. So starostlivosťou vie otcovi pomôcť aj jeho matka. Otec sa nemôže stotožniť s názorom, že je potrebné, aby začal realizovať styk so synom iba v prítomnosti matky. Je potrebné zohľadniť, že otec záujem o kontakt prejavoval, avšak matka styk zamedzovala. Prítomnosť matky pri styku bude veľmi rušivým prvkom pre jeho samotný priebeh. Matka akýkoľvek kontakt s otcom využíva na výčitky a osočovanie otca, používa na jeho adresu vulgarizmy a nie raz sa stalo, že bola voči nemu aj brachiálne agresívna. Ich syn by nemal byť takýchto prejavov účastný. Z vyjadrení matky vyplynulo, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie. Ak teda dieťa je schopné tráviť takmer celý deň bez prítomnosti matky, je otec presvedčený, že ak si dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia, bude schopný dva resp. tri dni do týždňa po dobu dvoch hodín bez akýchkoľvek problémov tráviť čas so synom.

6. Dňa 27.06.2024 doručila matka svoje vyjadrenie (č.l. 102) v ktorom uviedla, že na pojednávaní predbežne dohodnutý styk sa nerealizuje, a to z dôvodu nevhodnej komunikácie zo strany otca. Otec iba matke oznámil, že „dnes čaká malého 16:30 podľa dohody“, pričom sa ani len nepokúsil dohodnúť miesto stretnutia či spôsob jeho priebehu a pod. Takýto spôsob jednania považuje matka za panovačný a nezrelý, ktorým vytvára negatívnu atmosféru a konflikt. Matka bola v danom čase u svojich rodičov a zistila od susedov, že pod jej bytovým domom nečaká otec sám, ale čaká tam spoločne s ďalšími dvoma neznámymi mužmi. Matka sa nikdy nedohodla na tom, aby styk prebiehal aj za prítomnosti ďalších osôb.

Takéto konanie otca vníma matka za zastrašovanie, ktoré vzbudzuje u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie maloletého a jej dcéry. Ak bude otec iba oznamovacím spôsobom s matkou jednať a bude brať na styk neznámych mužov, matka nemôže pristupovať k výkonu styku otca s maloletým. Aj toto konanie otca v matke prehlbuje presvedčenie, že záujem otca nie je v prvom rade o styk s maloletým ale o ukázanie dominancie nad matkou, čo matka vníma za ďalší dôvod, prečo je nevyhnutné, aby súd ustanovil znalca, ktorý vyhodnotí psychický stav otca, či nie je nebezpečným pre maloletého.

7. Počas konania matka pristúpila k zmene návrhu, keď navrhla zverenie do svojej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, styk navrhla upraviť v utorky a štvrtky 16:30 hod. do 18:30 hod., a to za prítomnosti matky a žiadala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 400 Eur mesačne bežné výživné a 100 Eur na tvorbu úspor. 7.1 Otec tiež počas konania pristúpil k zmene svojho návrhu a navrhol zverenie do svojej osobnej starostlivosti a aby matka bola zaviazaná prispievať na výživu sumou 200 Eur mesačne a styk, aby mala matka upravený v rozsahu ako sama navrhuje upraviť otcovi (neskôr v konaní otec výšku výživného aj úpravu styku ponechal na úvahe súdu). Zmenu návrhu otec na pojednávaní dňa 06.02.2025 odôvodnil tým, že matka zamedzuje kontakt otca s dieťaťom, neplní si informačnú povinnosť voči otcovi a odmieta poskytnúť informácie o dieťati súdu, ako aj orgánu sociálnoprávnej ochrany, a to ohľadom predškolského zariadenia, tiež neinformovala otca ohľadom detského lekára. Otec fungoval s maloletým v domácnosti, vie ako zaobchádzať s deťmi.

8. Otec v podaní doručenom súdu dňa 16.04.2025 (č.l. 317), uviedol, že od nariadenia výkonu rozhodnutia sa jeho styk s maloletým (v prípade, ak mu je tento umožnený) realizuje v prítomnosti matky, a to iba v utorok a vo štvrtok od 16,30 hod. v okolí bydliska matky, v závislosti od počasia v trvaní od 30 minút do 2 hodín. V sobotu mu nie je umožnený kontakt so synom. Matka toto odôvodňuje tým, že je počas týždňa pracovne vyťažená a v sobotu chce mať svoj program. Počas stretnutí na neho syn reaguje bezproblémovo, komunikácia s matkou funguje v rámci okolností na primeranej úrovni. Syn je v jeho prítomnosti uvoľnený, spontánny, trávia čas na detskom ihrisku, kopú si loptu alebo sa hrajú v pieskovisku. Vždy mu syn pri odchode dá pusu. Otec konštatoval, že napriek tomu, že matka mu vďaka nariadenému výkonu rozhodnutia začala umožňovať osobný kontakt s dieťaťom, tento sa nerealizuje v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Stretnutia sa nerealizujú v čase určenom súdom, ani v jeho dĺžke. Nie je mu umožnené ostať s dieťaťom osamote bez prítomnosti matky napriek tomu, že dieťa na neho reaguje pozitívne a vie sa o neho postarať. Matka veľa stretnutí zrušila, resp. ich nerealizáciu odôvodnila zdravotným stavom maloletého alebo počasím. Otec tieto dôvody rešpektoval v snahe nezmariť ďalšie možné stretnutia pre nezmenený postoj matky, ktorý je odmietavý a direktívny.

9. Na pojednávaní dňa 30.04.2025 otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že od pojednávania 06.02.2025, kedy malo podľa neodkladného opatrenia prebehnúť 30 stretnutí, sa otec stretol so synom iba 8-krát, z toho v sobou ani raz a raz trvalo stretnutie iba 20 minút. Otec uviedol, že by dokázal pristúpiť k dohode s matkou, ak by videl zásadnú zmenu jej postoja, avšak stretávania sa nerealizujú tak, ako by si predstavoval otec. Matka niektoré stretnutia rušila z rôznych dôvodov ako napr. že ide k právnikovi, na dovolenku, len 2 stretnutia sa nerealizovali pre chorobu otca. Matka je na stretnutiach s otcom rušivým elementom. Takto sa vyjadrila aj psychologička v TENENET. 9.1 Matka sa na pojednávaní dňa 30.04.2025 vyjadrila, že navrhla otcovi rodičovskú dohodu, s tým, že trvá na styku za jej prítomnosti. Súhlasila by v rámci rodičovskej dohody s výživným 250 Eur od otca pričom, ak nedôjde k uzavretiu dohody, trvá na výživnom 400 Eur mesačne a 100 Eur na tvorbu úspor. Ďalej sa vyjadrila, že s otcom začali komunikovať, stretnutia sa realizovali po dohode a prebiehali lepšie, avšak otec sa stále sústreďoval na matku, nevenoval sa synovi, napr. si nesadol k nemu do piesku. Prebehlo aj stretnutie s otcovou matkou, a to 09.04.2025, kde syn reagoval na starú matku pozitívne, lepšie ako na otca. Otec matke poslal 750 Eur výživné za uplynulé obdobie, ktoré mu matka predtým vracala.

10. Na pojednávaní dňa 16.09.2025 otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že situácia v rodine ostala nezmenená. Matka s otcom takmer nekomunikuje. Na stretnutia sa dostavuje neskoro, alebo tieto ruší. Od mesiaca máj 2025 mal otec možnosť realizovať v zmysle rozhodnutia súdu 49 stretnutí, z ktorých sa realizovalo iba 9, aj to nie v rozsahu súdom určenom. Matka rušila stretnutia z rôznych dôvodov vrátane osobných, zdravotného stavu dieťaťa a pod., bez toho, aby tieto dôvody preukázala. Keď dieťa pozitívne reaguje na otca, matka v tom dieťaťu zabráni. Na stretnutia berie

so sebou st. dcéru, ktorá zabáva brata, alebo je voči otcovi maloletého drzá. Otec postrehol, že napriek veku maloletého, maloletý nerozpráva, vie povedať len niekoľko nezrozumiteľných slov. Je logopedicky silne zanedbaný. V letných mesiacoch otec postrehol, že dieťa začalo mať očné tiky. Matka bola na toto upozornená, avšak bez akejkoľvek reakcie. Otec má pocit, že dieťa je zdravotne a výchovne zanedbávané. Matka poslala otcovi formulár - žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do MŠ D. D. XX v E., ktorú otec za seba vyplnil, podpísal a zaslal matke. Začiatkom septembra uvedenú škôlku navštívil a zistil, že ju nenavštevuje a žiadosť o prijatie im nebola doručená. Na dopyt otca, kam chodí do škôlky, mu matka odmietla túto informáciu poskytnúť s tým, že odpoveď dostane v závislosti od toho, ako sa otec a jeho zástupca budú správať na pojednávaní. Napriek veku maloletého a nedostatočnej interakcii dieťaťa s otcom, ktorej matka cieľavedome bráni a otcovi vytvára sofistikované prekážky, otec s ohľadom na aktuálny skutkový stav s poukazom na najlepší záujem maloletého a ochranu jeho zdravia a vývinu, trvá na jeho zverení do starostlivosti otca, ktorý dokáže zabezpečiť starostlivosť. V situáciách, kedy otec realizoval styk s maloletým a maloletý bol uvoľnený, využil nepozornosť matky, sám vyhľadal otca a začal sa s ním spontánne hrať. Je nemysliteľné, aby bol rodič, ktorý pred dieťaťom druhého rodičia označuje za „zlého uja“ a starú matku za „tetu“ favorizovaný v konaní a vo výchovnom procese.

11. Na pojednávaní dňa 15.01.2026 matka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že trvá na realizácii styku za jej prítomnosti. Maloletý sa s otcom nechce stretávať, pre matku je stále ťažšie syna presviedčať. Podľa lekárskej správy má maloletý poruchu autistického spektra. Zároveň uviedla, že sa dostaví na poradenstvo v Tenenet, a to aj s maloletým, začne realizovať styk aj v soboty a tiež bude dôslednejšie dodržiavať styk podľa neodkladného opatrenia. Predškolské zariadenie odmietla oznámiť s tým, že to ešte zváži. 11.1 Otec sa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.01.2026 vyjadril, že vyšetrenia maloletého sa uskutočnili bez vedomosti a súhlasu otca a nebol informovaný zo strany matky, že by problémami označenými v lekárskej správe trpel. Čo sa týka oneskoreného vývinu reči, uvedené už otec komunikoval aj súdu, že si to všimol. Matka však doposiaľ neprijala opatrenia na objednanie dieťaťa k logopédovi, napriek tomu, že otec s uvedeným súhlasil a bol pripravený pomôcť. Stretnutia otca s maloletým sa nerealizujú, napriek tomu, že otec sa riadne dostavuje aj v soboty. Matka mu však v kontakte s maloletým bráni alebo sa na stretnutie vôbec nedostaví. Trval preto na zverení maloletého do starostlivosti otca a uviedol, že zabezpečí maloletému aj potrebnú diagnostiku a návštevu logopédie. Poukázal na to, že psychologička Tenenet ponúkla matke 22 termínov, z ktorých matka akceptovala len jeden, a to skoro ten najneskorší. 11.2 Kolízny opatrovník sa na pojednávaní dňa 15.01.2026 vyjadril, že pokiaľ sa postoj matky nezmení, čo zatiaľ tak nevyzerá, neostáva mu nič iné len tiež navrhovať zveriť maloletého do starostlivosti otca. Ak bude súd upravovať styk matke, mal za to, že by mal byť bez prítomnosti otca, pretože s ohľadom na konfliktnosť vzťahov rodičov, to nerobí maloletému dobre.

12. V podaní zo dňa 29.01.2026 (č.l.544) matka oznámila súdu, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie MŠ C. J. v E..

13. Na pojednávaní dňa 27.02.2025 obaja rodičia doložili prehľad stykov od pojednávania dňa 15.01.2026. Podľa prehľadu doloženého otcom (č.l.559) sa konalo len jedno stretnutie dňa 29.01.2026, pričom syn na otca okamžite pozitívne reagoval, ťahal ho na ihrisko do guličiek, jeho sestra celý čas odpútavala pozornosť maloletého, po cca hodine matka synovi prikázala, že nech sa ide obliecť, syn reagoval tak, že utiekol na trampolínu, nechcel ísť domov, matka otcovi vytkla, že sa ďalej hrá so synom a aj keď stretnutie malo byť do 18:30 odišli 18:17. Ostatné stretnutia sa nekonali, čo matka zdôvodnila tým, že nepresvedčila syna, prípadne sa ani neozvala. Dve stretnutia otec zrušil a pýtal sa na náhradný termín. Matka uviedla, že je chorý a 3 stretnutia sa pre chorobu syna nerealizovali. Otec poukázal na to, že na jednom stretnutí, keď mu matka písala, že sa synovi nechce, chcel synovi odovzdať darčeky a žiadal matku, aby zišla aspoň dole, nech mu dá ten darček. Matka uvedené odmietla. Otec navrhoval viaceré miesta stretnutí, aj za účelom oslavy maloletého, matka trvala na Cubicone. 13.1 Podľa prehľadu styku doloženého matkou (č.l. 568) sa konalo len jedno stretnutie dňa 29.01.2026 v Cubicone. Podľa matky otec meškal, keď chcel malého zdvihnúť, ten začal kričať, aby ho pustil. Otcovi sa zdalo, že stretnutie je krátke, podľa matky sa však väčšinou rozprával s kamarátmi. Inak sa stretnutia nekonali, pretože syn buď odmietal alebo sa s otcom nedalo dohodnúť, dvakrát zrušil stretnutie otec a trikrát matka pre chorobu dieťaťa. Ďalej sa matka vyjadrila k správe z poradenstva, kde odôvodnila opustenie miestnosti tým, že na ňu otec kričal a išla to len predýchať a vrátila sa. Čo sa týka jej motivácie,

na ktorú poukázala psychologička, uviedla, že akú ma mať motiváciu, keď dostáva zo strany súdu len pokuty a nepochopenie.

14. Na pojednávaní dňa 27.02.2025 otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v tomto prípade je citeľná neochota matky rešpektovať otca v živote dieťaťa, čo vyplynulo z konania aj z poslednej správy z Tenenet, ktorá je vo vzťahu k matke ešte láskavá s ohľadom na priebeh tohto stretnutia, kde matka používala tie najnechutnejšie vulgarizmy na stranu otca aj v prítomnosti psychológa. Matka sa neštíti ani pred dieťaťom ničoho. Presadzuje len svoje záujmy. Aj z návrhu matky bol už zrejmý jej postoj. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k prísnejšiemu hodnoteniu konania rodičov. Maloletý bude mať 4 roky, na otca pozitívne reaguje, ak je mu to dovolené. Matka však sofistikovaným a zákerným spôsobom aj prítomnosťou dcéry a iných osôb zasahuje do styku, nahovára ich na zlé veci. Matka absolútne nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku, ktoré by umožňovalo rozvíjať vzťah otca s maloletým. Na pojednávaní matka predložila účelovú a nedôveryhodnú lekársku správu. Diagnóza v tomto veku nemôže byť uzavretá. Konečná diagnostika môže byť potvrdená až vo vyššom veku - asi 7 rokov. Okrem toho aj diagnostika tohto ochorenia sa realizuje špeciálnym vyšetrením a dlhodobejším pozorovaním. Matka toto vyšetrenie absolvovala bez vedomia a kooperácie otca. Maloletý je riadne integrovaný v predškolskom zariadení. Dieťa bolo presúvané z iného zariadenia. Matka sa dieťaťu nedostatočne venuje, dieťa nenavštevuje logopéda. Z vývojovej psychológie dieťaťa vyplýva, že do troch rokov dieťaťa je dieťa intenzívne naviazané na matku, od 3 rokov však vstupuje do života dieťaťa potreba mužského vzoru - otca, ktorý je mimoriadne dôležitý a tiež je nevyhnutnosť socializácie v širšom okolí. Matka podľa všetkého sfalšovala otcov podpis, ktorý prihlášku do MŠ, ktorú maloletý navštevuje, nepodpisoval. Teda nebol prihlásený do tejto škôlky so súhlasom otca, nevedel o nej, pričom matka aj súdu odmietala uviesť, ktoré predškolské zariadenie maloletý navštevuje. Matka otca nenávidí a viní ho za všetky krivdy, aj že sa nepostaral o jej druhé dieťa. Takto nastavený rodič nemôže dieťa pozitívne vychovávať, nie je schopný vytvárať pozitívny obraz o druhom rodičovi a nemožno ho považovať za kompetentného. Styk prebieha za prítomnosti matky, ktorú si matka vynútila, pričom jej prítomnosť je kontraproduktívna. Styk sa uskutočnil od 15.1.2026 len raz 29.1.2026, a to za prítomnosti príbuzných, za výrazných prekážok zo strany matky. Je pravdou, že otec dvakrát zrušil styk, avšak preto, že matka včas neodpovedala. Choroby maloletého nemá otec preukázané. Matka sa absolútne žiadnym spôsobom neposunula vo výkone svojich zručností. Návrh otca je snahou o najlepší záujem dieťaťa a posedná možnosť, ako môže otec realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému. Otec nemá inú možnosť ako zotrvať na svojom návrhu na zverenie do jeho starostlivosti. Výživné navrhuje za čas, kedy dieťa je v starostlivosti matky, vo výške 150 Eur mesačne, ktoré otec hradí. Styk navrhol matke upraviť tak, ako aj sama navrhuje otcovi, recipročne. Výživné od matky ponechal otec na úvahe súdu. Otec uvažoval aj o striedavej starostlivosti, ale túto nie je možné realizovať, keďže matka nie je schopná ani v súčasnosti otcovi umožniť styk. Jej postoj je odmietavý, otcovi je to ľúto. Otec je pripravený umožniť matke kontakt s maloletým. Je tiež pripravený zabezpečiť riadnu starostlivosť, aj čo sa týka zdravotného stavu a dovyšetrenia maloletého a logopedickú starostlivosť. Otec je presvedčený, že maloletému bude v starostlivosti otca lepšie. Aj s ohľadom na dĺžku odvolacieho konania navrhol, aby rozsudok bol predbežne vykonateľný. Je potrebné čo najskôr podchytiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú je otec pripravený maloletému poskytnúť. 14.1 Na pojednávaní dňa 27.02.2025 matka zotrvala na svojom návrhu a prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že popiera ako nepreukázané tvrdenia otca o vulgarizmoch, či zákerných spôsoboch správania matky. Je potrebné zohľadniť matkou doložené lekárske správy, kde sa neodporúčala odlúčenie dieťaťa od matky. Poprela, že by sa matka nedostatočne venovala alebo sa nevedela postarať o dieťa, čo vyvracia aj správa zo škôlky, kde je uvedené, že matka sa riadne stará. Poprela tiež, že by falšovala podpis na prihláške do materskej školy. Podľa matky je potrebné dovyšetriť dieťa s ohľadom na jeho najlepší záujem, pričom má už termín u psychlogičky. 14.2 Na pojednávaní dňa 27.02.2025 sa kolízny opatrovník vyjadril, že avizoval, že pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene postoja matky, navrhne zverenie do starostlivosti otca. Zmenu postoja matky nezaregistroval. Preto navrhol, aby bol maloletý zverený otcovi, matke určené výživné vzhľadom na metodiku 170 Eur mesačne a matke bol upravený styk čo najširšie aj s prespatím a bez prítomnosti otca, vrátane preberania v predškolskom zariadení, aby sa rodičia čo najmenej stretávali. Poukázal na to, že už v júli 2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, pričom odvtedy neprebehol styk ani raz podľa neodkladného opatrenia. Dôvody matky boli, že by to maloletý nezvládol, styk odmieta, nevie ho namotivovať. Je však zaujímavé, že ho vie namotivovať, aby bol 8 hod. v materskej škole. Aj keď zo správy vyplýva, že sú problémy s lúčením, maloletý vie byť v materskej škole 8 hodín bez matky. Čo

sa týka lekárskej správy, je potrebné dokončiť diagnostiku maloletého, okrem toho lekárka pri svojich záveroch vychádzala z vyjadrení matky, ktorá uvádzala lekárke, že otec sa nijako nezaujíma.

15. V rámci záverečných vyjadrení, matka zotrvala na svojom návrhu. Otec súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka s tým, že úpravu styku ponechal na úvahe súdu. Súhlasil s preberaním v predškolskom zariadení. Aj keď matka je najbližšou vzťahovou osobou dieťa a je na ňu citovo naviazané, treba prihliadať na to, že celú túto situáciu spôsobila matka a otec nedostal priestor. Správanie matky nemožno akceptovať a odporuje najlepšiemu záujmu dieťaťa a jeho potrebám. Kolízny opatrovník doplnil, že dieťa má právo udržiavať rovnocenný osobný kontakt s obomi rodičmi. Nikto nespochybňuje, že matka je najbližšou vzťahovou osobou, avšak je potrebné prihliadať, ktorý z rodičov predstavuje záruku, že bude podporovať vzťah s druhým rodičom. Týmto rodičom nie je matka, a to viedlo k tomu, že navrhuje zverenie otcovi.

16. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, listinami z pripojených spisov a , výsluchom otcom navrhovaného svedka, listinnými dôkazmi doloženými rodičmi a zabezpečenými súdom k ich príjmovým a majetkovým pomerom, rodičmi doloženou komunikáciou a fotografiami, matkou doloženým čestným prehlásením otca a rozhodnutím Okresného úradu Malacky o zmene priezviska maloletého, matkou doloženými lekárskymi správami, rozsudkom OS Bratislava III č.k. -46 a zápisnicou, správami doloženými kolíznym opatrovníkom zo šetrenia pomerov, z predškolských zariadení, od pediatrov, úradnými záznamami a komunikáciou ÚPSVaR s rodičmi, správami z poradenstva z TENENET a ďalšími listinnými dôkazmi, ako je v podstatnom opísané nižšie a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

17. Na návrh otca prebieha na súde konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia pod sp. zn. , v ktorom súd uznesením č.k. -133 zo dňa 09.01.2025 (č.l.241) nariadil výkon rozhodnutia. Z odôvodnenia predmetného uznesenia (bod 33. a 34. odôvodnenia) mimo iné vyplýva, že súd mal z doložených listinných dôkazov (sms správy, výpis hovorov, mailová komunikácia) preukázané, že otec sa snažil matku opakovane kontaktovať za účelom realizácie styku otca s maloletým, táto však nereagovala. Tvrdenia matky, že napr. maily od otca jej neboli vôbec doručené, sú absolútne nedôveryhodné, sám kolízny opatrovník poukázal na viaceré preukázateľné klamlivé informácie, ktoré mu matka pri sociálnom šetrení uvádzala. Matka zatajovala pred otcom, kolíznym opatrovníkom ako aj priamo pred súdom podstatné informácie ohľadom maloletého, keď odmietala odpovedať na otázku, aké predškolské zariadenie maloletý navštevuje, čo je ďalším dôkazom toho, že sa cielene snažila zamedziť realizovaniu styku maloletého s otcom. Videozáznam doložený matkou, ktorý zachytáva pokus otca o realizáciu styku otca s maloletým zo dňa 07.11.2024 je ďalším nepochybným dôkazom o bránení kontaktu otca s maloletým, keď z uvedeného záznamu je zrejmé, že styku otca s maloletým aktívne zamedzila a neumožnila otcovi žiadnu interakciu s maloletým. Z jej strany nesmerovala žiadna iniciatíva, aby styk mohol prebehnúť, otec nemal možnosť si syna prevziať, keď bol matkou maloletý vyložený z auta a okamžite vnesený na rukách do domu starých rodičov, ktorých prítomnosť viedla len k ďalším zbytočným konfliktom. Súd mal za preukázané, že otec sa styku aktívne domáhal, tvrdenia matky, že sa na styk nedostavoval neobstoja. To matka realizovala aktívne kroky, aby sa styk s otcom nerealizoval – zmenila bydlisko a uvedené neoznámila otcovi (až na výzvu ÚPSVaR otca informovala o zmene bydliska), odmietla mu oznámiť, aké jasle maloletý navštevuje, nereagovala na komunikáciu iniciovanú otcom za účelom realizácie styku. Matka napriek vyslovenému súhlasu s odborným poradenstvom nereagovala, keď ju psychologička ÚPSVaR kontaktovala za účelom dohodnutia poradenstva a došlo len k individuálnemu stretnutiu otca s psychologičkou.

18. Súd pristúpil v konaní o výkon rozhodnutia k ukladaniu pokút matke, keďže matka po nariadení výkonu rozhodnutia na výzvu na dobrovoľné plnenie nereflektovala a uznesením č.k. -189 zo dňa 23.10.2025 (č.l.530) uložil matke pokutu vo výške 200 Eur a následne uznesením č.k. -233 zo dňa 28.01.2026 vo výške 400 Eur.

19. Počas konania na súde zároveň prebiehalo pod sp. zn. konanie o uloženie výchovného opatrenia na základe návrhu ÚPSVaR Malacky. Obaja rodičia s uložením výchovného opatrenia na pojednávaní súhlasili (zápisnica č.l.236). Vo veci bol dňa 06.02.2025 vyhlásený rozsudok (č.l.240), v zmysle ktorého bolo maloletému a jeho rodičom uložené výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu realizovanému akreditovaným

subjektom TENENET o.z. v rozsahu 30 hodín tak, že toto poradenstvo bude poskytované každému z rodičov osobitne, následne obom rodičom spoločne a napokon aj maloletému a rodičom spoločne.

20. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 04.06.2024 vypovedala, že začali spolu s otcom žiť v júli 2021. Otec ju nechcel s rodinou zoznamovať, urobil tak na jej naliehanie. Po narodení syna začalo peklo, s deťmi bola väčšinou sama. Otec utekal stále do bytu matky v Bratislave. V roku 2023 sa na 3 mesiace rozišli. Chodili aj na párovú terapiu, ktorú otec ukončil, keďže terapeutka bola podľa neho zaujatá. Nie je pravda, že by otec všetko finančne zabezpečoval. Sem tam urobil nejaký nákup. Keď si od neho pýtala peniaze, tak bol okolo toho humbuk. Dňa 15.12.2023 ich jeho matka vyhodila z bytu. Odišli do I.. Otec sa snažil, aby ho odtiaľ matka vyhodila. Odišiel od nich a odvtedy nie sú spolu. Otec nemá so synom vzťah. Do starostlivosti sa nezapájal, nikdy sa o syna sám nestaral, vždy bol so synom len v jej prítomnosti. Keď bol otec na materskej, to bolo len papierovo, celý čas sa starala o syna matka. SMS doložené otcom sú upravené, otec si v sms 2x pýtal malého, matka vtedy nereagovala, lebo sa jej vyhrážal políciou a druhý krát bol syn chorý. Otec za nimi do I. ani raz neprišiel. Matka žiadala otca o zmenu priezviska, chcela mať rovnaké priezvisko ako syn. Bola chyba, že na matrike súhlasila s priezviskom otca. Otec na matku podal trestné oznámenie, že si nechala poslednú materskú, preto otcovi vracala ním zaslané výživné. Jej čistý mesačný príjem je okolo 1200 Eur. Maloletý navštevuje jasle s poplatkom 400 Eur. Je zdravý. Poberá tiež rodičovský vo výške 473,30 Eur. Starostlivosť o obidve deti zabezpečuje sama. Aj jej staršia dcéra sa otca maloletého bojí. Medzi otcom a matkou dochádzalo k častým konfliktom. Otec očakával, aby sa dieťa prispôsobovalo jemu a nie naopak. Otcova matka strážila niekedy jej dcéru. Nakoniec ich však vyhodila. Pre otca je najdôležitejšou osobou jeho matka. Ona a deti ho zaujímali oveľa menej. Zo strany otca došlo aj k fyzickému atakovaniu jej osoby, nikdy to však neriešila ani u lekára, ani na polícii. Matka sa len bránila, mala nejaké modriny. 20.1 Otec na pojednávaní dňa 04.06.2024 vypovedal, že býva v byte s jeho matkou v Bratislave. Ide o byt v podielovom spoluvlastníctve s jeho matkou. Po narodení syna začali problémy. Matka otca k ničomu nepúšťala. Chodili hlavne k jej rodine, k jeho mame chodiť nechcela. Dochádzalo medzi nimi k opakovaným rozchodom. Jeho matka si brávala k sebe aj staršiu matkinu dcéru aj maloletého A. aj na celý víkend. Matkina dcéra bola u jeho matky aj 3 týždne. Ku konfliktom s matkou dochádzalo kvôli tomu, že sa kontaktovala s iným mužom a kvôli tomu, že chcela, aby si ju otec zobral a osvojil jej dcéru ako aj kvôli jeho matke, ktorá bola podľa matky maloletého príliš starostlivá. Čo sa týka fyzického atakovania, matku nikdy nenapadol, to matka napádala otca. Aj sa mu vyhrážala políciou s tým, že ak ju otec udrie, pôjde do basy. Počas jedného z ich odlúčení, chodil za synom, kde sa s ním hrával, zatiaľ, čo sa matka mala kurz účtovníctva. Nie je pravda, že by nikdy nebol sám so synom. Matka chodila na kurz háčkovania alebo z iného dôvodu opustila domácnosť a vtedy bol so synom aj jej dcérou sám. Bolo to aj na pol dňa. Vie aj prebaľovať, kúpať, robiť mlieko. Starostlivosť o maloletého vie zabezpečiť. Po poslednom rozchode matku kontaktoval s tým, že chce zostať v živote syna. Matka mu bráni v kontakte z pomsty. Trestné oznámenie podával na neznámeho páchateľa, keďže mu z účtu zmizlo 1500 Eur. Výživné matke posiela vo výške 150 Eur mesačne od februára 2024, ktoré matka vracia naspäť a otec ho ukladá na osobitný účet. Po rozchode bol niekoľkokrát v I., nikto však neotváral. Čakal tam aj hodinu. Tiež matke písal ohľadom stretnutia so synom, matka však nereagovala. Rovnako jeho matka si chcela zobrať deti na víkend, na čo matka tiež nereagovala.

21. Matka na pojednávaní dňa 06.02.2025 uviedla, že byt v I. predala a kúpila si 2-izbový byt v E.. Do K. pri D. chodí so synom na víkendy. Maloletý chodí do jasiel na celý deň, pokiaľ nemá homeoffice, ktorý máva si raz až dvakrát do týždňa. Teraz je syn u rodičov, pretože má po chorobe kľudový režim. Adaptácia na jasle bola u syna náročná, nechce tam chodiť, ráno sa mu nechce obliekať, vymýšľa. Matka má flexibilný pracovný čas, syna si vyzdvihuje po 15 hodine. Okrem bytu vlastní motorové vozidlo, väčšie úspory nemá. Otec prispieva na výživu sumou 150 Eur mesačne. Partnera nemá, býva sama s deťmi. Stretnutie, ktoré sa odohralo v mesiaci január bolo len jedno, trvalo asi polhodinu. K inému stretnutiu maloletého s otcom nedošlo kvôli chorobe syna s tým, že keď už bol zdravý, tak zrušil stretnutie otec. Počas stretnutia syn otca nevnímal. Ona synovi povedala, že idú na stretnutie s otcom. Syn ešte dobre nerozpráva, rozumie mu len matka alebo jej mama, ešte nekomunikuje vo vetách. Syn je zdravý okrem bežných ochorení. Náklady na škôlku sú do 600 Eur mesačne. Inak s ním má bežné výdavky, a to na zdravotnú starostlivosť, hygienu, oblečenie, na noc plienky. Uviedla, že kontakt maloletej E. s jej otcom neprebieha, pretože otec prestal za ňou chodiť. Na otázku či žiadala otca o súhlas s návštevou predškolského súkromného zariadenia, uviedla, že jeho súhlas nepotrebovala. Matka až na tomto pojednávaní oznámila súdu, otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, akú škôlku a pediatra maloletý navštevuje.

21.1 Otec na pojednávaní dňa 06.02.2025 uviedol, že čo sa týka stretnutia v januári, tak keď vyšiel syn, tak sa mu prihováral, matka však syna zatvorila do auta. Matkina matka ho natáčala. Chcel, aby sa išli sami prejsť, teda len matka so synom a on, na čo mu povedali, že syn nie je cvičená opica a chce ísť domov. Ďalšie stretnutie sa nezrealizovalo, prišiel pred ich bytový dom, ale začalo pršať, napísal, aby sa stretli v centre, na čo mu bolo odpísané, že má sopeľ a nie je vhodné, aby išiel medzi deti. Ďalšie stretnutia sa kvôli chorobám nerealizovali. Otec podniká formou živnosti a aj s.r.o. ide o oblasť športu, trénerstvo a pod. Živnosť je doprava do 3,5 t. Jeho čisté mesačné príjmy odhadol do 1200 Eur netto mesačne. Spoločnosť nevlastní žiaden majetok, on má jedno motorové vozidlo, byt vlastní v podielovom spoluvlastníctve s jeho mamou. V byte býva on s matkou, úvery nespláca, má bežné náklady na domácnosť. Výživné hradí stále 150 Eur. Väčšie úspory nemá, ani iný väčší majetok. Pôsobí v ružinovskom športovom klube ako tréner detí v predškolskom veku. Trénuje hokej. V rámci s.r.o. tiež prevádzkuje požičovňu korčúľ. Na otázku matky, že matka vie, že len učí korčuľovanie, potvrdil, že učí deti korčuľovať.

22. Otec na pojednávaní dňa 30.04.2025 uviedol, že stretnutia začali prebiehať lepšie. Zobral na stretnutie loptu, so synom si kopali. Malý otca neodmietal, keď ho zavolal, aby mu dal pusu, tak mu ju dal. Matka mu navrhla rodičovskú dohodu v tom smere, že styk bude s prítomnosťou matky a nechcela sobotu, preto otec nesúhlasil. Zo začiatku otec nemal problém, aby matka bola pri stretnutiach, chcel však, aby to bolo len dočasne. Psychologička otcovi povedala, že by bolo vhodné pre ich vzťah so synom, aby bol so synom aj sám. Po tom, čo sa s matkou nedohodli, matka začala rušiť stretnutia z rôznych dôvodov. Naposledy spolu boli so synom 24.04.2025, vtedy už prišla matka nahnevaná, otec vedel, že je zle. Prišla aj s dcérou. Deti sa spolu hrali. Otec povedal, že by to malo byť o tom, aby bol on so synom. Matke navrhol, že by s malým išiel na plávanie alebo korčuľovanie, pričom obe aktivity odmietla, aj keď hovoril, že to bude platiť. Priniesol tiež synovi nejaké veci k šibačke, na čo mu matka povedala, že si ho nemá kupovať. Keď chcel dať malému pusu, chytil si ústa a utekal. Celé stretnutie prebehlo v inom duchu ako tie predchádzajúce. Keď matke povedal, že by chcel byť so synom aj sám, matka mu povedala, že „až v osemnástke“. Tiež žiadal matku, aby na začiatku stretnutia synovi povedala, že prišiel tatino, povedala, že: „to by si chcel veľa“. 22.1 Matka na pojednávaní dňa 30.04.2025 uviedla, že stretnutia nerušila kvôli tomu, že nedošlo k dohode, ale z dôvodu počasia a na šibačku, keď si odišla oddýchnuť. Ona správanie nezmenila. Darček, čo otec doniesol bol od babky, preto sa s ňou aj stretla a poďakovala. Keď matka niečo navrhne, tak vtedy je problém a krik. Keď navrhla 300 Eur výživné, tak to bolo podľa otca veľa. Otec jej sám povedal, že nechce byť so synom sám, kým si matka nebude istá a nechce ho zveriť do starostlivosti. Otec matke hovorí niečo iné, než v pojednávacej miestnosti. 22.2 Matka na pojednávaní dňa 30.04.2025 požiadala otca o podpis prihlášky do MŠ F. I. s tým, že matka trvala na tom, aby to otec podpísal na dnešnom pojednávaní. Otec vyhlásil, že si do MŠ zvolá a zistí si podmienky, následne prihlášku podpíše. Podpísaniu sa nebráni. Chcel si prihlášku odfotiť, no matka ju vytrhla.

23. Matka na pojednávaní dňa 15.01.2025 uviedla, že na stretnutie 16.12.2025 sa dostavila aj so svojím otcom bez syna, keďže sa chcela najprv porozprávať sama s otcom o jeho správaní a ako budú ďalej fungovať, kde jej otec asi 3x povedal, že on syna nechce do starostlivosti a potom odišiel a stretnutie sa nerealizovalo, i keď mu po rozhovore chcela syna doviesť dole. Tiež sa stal incident 18.11., kedy ju otec pri stretnutí fyzicky napadol. Otec matku sotil a syn to videl. Tiež urážal matkinu dcéru, ktorá bola prítomná. Ďalej matka uviedla, že otec jej ani nepoprial na Vianoce, jeho matka áno. Ozval sa až 13.1.2026, že sa nedostaví. So stykom v soboty nesúhlasí, lebo syn má svoj harmonogram. Na otázku súdu, kde maloletý navštevuje predškolské zariadenie, matka uviedla, že to zatiaľ neoznámi. Chráni tým svojho syna. Čo sa týka poradenstva, uviedla, že keď jej psychologička povie, že má priviesť aj syna, tak ho privedie. 23.1 Otec na pojednávaní dňa 15.01.2025 uviedol, že hovoril matke len, že dieťa jej nikto nechce zobrať. Čo sa týka údajného napadnutia, keď sa zohol k synovi, tak ho matka päsťami udrela zozadu do hlavy, čo sa nestalo prvýkrát. Tiež nemohol odovzdať synovi darček na Mikuláša, matka mu odpísal, že je odcestovaná až do 08.01. Od posledného súdu bol so synom asi hodinu, pričom styk bol aj za prítomnosti matkinej dcéry. Ďalej otec doplnil, že sa nikam neposunul, z 200-krát čo mal mať styk s maloletým, sa s ním stretol 25-krát, aj to nie v plnom rozsahu a len za prítomnosti matky. Tiež matka určuje, že styk bude prebiehať pred jej domom vonku, i keď je teraz tma a zima. Nevie už, čo má robiť. Matka ho nepravdivo obvinila z napadnutia.

24. Matka na pojednávaní dňa 27.02.2026 vypovedala, že pri styku 29.1.2026 bola jej matka prítomná, lebo aj otec uvádzal, že príde s matkou. Prišiel 17:20 hod. väčšinu času sa rozprával so známymi, ktorých stretol. Keď chcel vziať syna na ruky, ten kričal, aby ho pustil. Celý čas ona s matkou sedela za stolom, do styku nezasahovali. Syna len raz zavolala, aby sa napil, keď na to otec nemyslí. Sám otec navrhol Cubikon, súhlasila. Je to aj cenovo prístupné. Tam sa môžu stretávať. Potom to však otec začal popierať, ona mala za to, že to platí. Rada by dodržiavala dohody, ale nie je to možné, ak to druhá strana marí. Čo sa týka Tenenetu opustila na chvíľu miestnosť, lebo otec ju atakoval, potom sa vrátila. Ona otca vulgárne nenapádala. Čo sa týka prihlášky, nepamätá si, kedy ju otec podpísal, ale podpísal ju. Podpis nefalšovala a nepoužila žiadnu inú prihlášku. Otec si nič nepamätá. Čo sa týka dcéry, otec jej sám na stretnutí povedal, že sa môže hrať s A.. Psychologické vyšetrenie syna by sa malo konať niekedy v lete. Presný termín nebude špecifikovať. Na opakovanú otázku súdu, prečo nechce matka uviesť termín vyšetrenia, matka odpovedala, že vždy je všetko použité proti nej a nechce to preto špecifikovať. Ďalej uvádzala, že v styku otcovi nebráni. Nemá problém, aby otec bol súčasťou života maloletého, pričom bola by za to, aby sa stretával aj mimo určeného času, ale až keď bude otec normálny. Naposledy, keď bol maloletý chorý, tak otec sa nezaujímal či sú zakúpené lieky, pričom výživné 150 Eur je nedostatočné. Otcovi vyhovovalo, keď bol syn chorý, lebo mal prácu. Začína už byť lepšie počasie, preto bude dobré, ak sa budú môcť stretávať vonku. Syn s otcom sám byť nechce, s čím matka nič nespraví. V správe škôlky, je uvedené, že boli problémy s adaptáciou a tie pretrvávajú. Na otázku, prečo sa nerealizovalo stretnutie v Tenenet aj s maloletým, matka uviedla, že jej nevyhovoval ani jeden termín, ktorý jej psychologička poskytla, matka je pracovne vyťažená. Ďalej doplnila, že otec napadol svojho otca, ktorému zlomil bedrovú kosť, o čom sú určite záznamy na polícii a skončil v nemocnici. Tiež sa stalo, že keď syn nemal ani rok a plakal, otec ho chcel za to udrieť, aby prestal. Neudrel ho, lebo sa medzi nich postavila. Uvedené nie je adekvátne správanie rodiča. Otcovi odpovedá ohľadom stretnutí tesne pred stykom preto, že dovtedy nevie, ako sa to vyvinie. Reaguje na aktuálnu situáciu. 24.1 Otec na pojednávaní dňa 27.02.2026 uviedol, že čo sa týka údajného napadnutia jeho otca išlo o to, že jeho otec napádal nožom jeho matku, za čo bol jeho otec aj odsúdený, otec zasiahol tak, že ich rozdelil. Až o 3 dni si otec zlomil bedrový kĺb. Otec nebol nijako v tejto veci stíhaný, ani priestupkovo. Rieši sa to len v dedičskom konaní, kde bol svojím otcom vydedený. Otec deň vopred komunikuje ohľadom styku s matkou. Matka odpovedá neskoro. Keď chcel malému odovzdať darčeky a tiež chcel vedieť, či je syn v poriadku, matka ani nezišla dolu a nereagovala. Tiež sa pýtal, či môžu ísť spolu k lekárke a na to matka reagovala, že to nie je potrebné, teda nie je pravda, že sa nezaujíma, matka otca vždy odpálkuje. Čo sa týka stretnutia, ktoré sa realizovalo, keď tam matka so starou matkou prišli, pozval ich na kávu, syn ho hneď chytil za ruku a ťahal do guličiek. Dcéra matky vždy do hry zasahovala a volala ho na niečo iné. Je pravda, že tam stretol známych a tí videli, že syn na otca pozitívne reaguje, následne matka bez pozdravenia s maloletým a matkou odišli, a to 20 min. skôr s tým, že syn utekal ešte na trampolínu, pričom matka otcovi uviedla, že má rešpektovať jej rozhodnutia. Nebola dohoda, že stretnutia majú stále prebiehať len v Cubikone, matka vie, že chce so synom chodiť korčuľovať alebo na plávanie. Tiež sa stalo, že čakal hodinu v Cubikone, následne mu matka písala, že sa museli minúť a že nemá telefón, pritom predtým písala z telefónu, že sú už na ceste. Ak sa stretnutie uskutoční, vždy dlho čaká a matka stretnutia predčasne ukončuje. Otec podpísal prihlášku do MŠ D. D., inak by neuvádzal súdu, že nevie, kde syn chodí. Otec sa snaží s matkou komunikovať, pýta sa. Matka zavádza súd, klame. Správa z Tenentu je ešte jemne napísaná, matka bola vulgárna. Čo sa týka účtovníctva za rok 2025, nie je ešte spracované a daňové priznanie nebolo ešte podávané.

25. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -46 zo dňa 29.05.2014 (č.l.54) súd rozviedol manželstvo matky s otcom maloletej E. a na základe schválenej rodičovskej dohody zveril maloletú E. do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou každý párny štvrtok od 17:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod do 17:00 hod., a to v prítomnosti matky. Podľa zápisnice z konania zo dňa 29.05.2014 (č.l.406) matka pri výsluchu uvádzala, že otec sa s dcérou stretáva sporadicky, hoci ona mu nebráni. Otec mal. E. uviedol, že: „potvrdzujem, že mi bráni stretávať sa s dcérou, neviem však z akého“ (pozn. zrejme dôvodu).

26. Otcom navrhnutý svedok L. D. (otec maloletej E.), pri výsluchu na pojednávaní dňa 15.01.2026 uviedol, že je bývalý manžel matky. Otca maloletého vidí po prvýkrát. S matkou maloletého sa rozišiel vo februári 2014, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Následne matka podala cez leto návrh na rozvod. Súdom mal upravený styk na 2 hodiny každý druhý týždeň v prítomnosti matky. Dvakrát sa takto dostavil na návštevu, potom odišiel do zahraničia. Odvtedy matku viac nekontaktoval ani matka jeho. Stretnutia

neboli príjemné. Išlo však o vzájomnú nevraživosť, on nevyvinul dostatočnú snahu. Nepamätal si, že by mu matka niekedy neumožnila stretnúť sa, keď on chcel. Nepamätal si, že na pojednávaní uviedol, že mu matka bránila v styku. Ich vzťah bol veľmi napätý.

27. V mailovej komunikácii zo dňa 06.04.2023 (č.l.63) právna zástupkyňa otca kontaktovala matku mailom za účelom uzavretia dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, kde mimo iné uvádza, že zo strany matky otcovi nie je umožňovaný kontakt s dieťaťom a matka vracia otcovi zaslané výživné, ako aj že otec má záujem sa riadne podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa. Matka na uvedené reagovala mailom zo dňa 11.04.2023 s tým, že jej služby už nebudú potrebovať.

28. Podľa čestného prehlásenia otca (č.l.3), otec súhlasil so zmenou priezviska maloletého a rozhodnutím Okresného úradu Malacky zo dňa 28.08.2023 (č.l.8) úrad rozhodol o povolení zmeny priezviska maloletého z F. na B..

29. Na fotografiách doložených matkou (č.l.79-89,104), je vyobrazený maloletý sám, maloletý spolu s matkou. Ďalej otec v telocvični s členmi boxerského klubu a pri tréningu boxu, spiaci v posteli či sediaci v pohostinstve a jedna fotografia zobrazuje stojace motorové vozidlo s osobou na mieste spolujazdca (zrejme vozidlo otca, kde čaká na styk v aute).

30. V komunikácii rodičov (č.l.73-74) zo dňa 23.02.2024 ako aj dňa 05.03.2024 otec matku dopytuje, kedy uvidí maloletého. Ďalej v komunikácii z februára 2023 sa otec pýta či to plávanie je zrušené a kedy môže prísť za synom, ako aj či sa môže zastaviť v I., keďže chce vidieť syna a zobrať si doklady, tiež sa dohodnúť, koľko bude matke platiť. Matka odpovedala v tom zmysle, že ona si potrebuje oddýchnuť, otcovi vyčítala, že myslí len na seba, otca v komunikácii označovala nadávkami (aj hrubým vulgarizmom), uvádzala, že plávanie synovi zrušila. Otec viackrát v komunikácii žiadal matku, aby mu dvihla telefón, aby sa dohodli. V ďalšej otcom doloženej komunikácii sa matka domáha od otca súhlasu k zmene jeho priezviska, v rámci uvedenej komunikácie otec matke uvádza, že mu zakazuje stretávať sa so synom. Matka mu na uvedené odpovedá, že to on ich opustil. Matka je v uvedenej komunikácii s otcom vulgárna a uráža otca. V sms komunikácii (č.l. 105-109) otec matke oznamuje, že čaká malého podľa dohody a tiež vopred matku informuje, že dnes bude čakať 16:30 pod domom. V komunikácii rodičov (č.l.35 v spojenom spise ) sa otec matky dopytuje, kam má prísť. Matka odpisuje, že pre nepredvídateľné okolnosti to bude musieť zrušiť a realizovať až budúci štvrtok. Na ďalšie dopyty otca, aby špecifikovala dôvod, nereagovala. Podľa komunikácie rodičov (č.l.213) sa otec v dňoch určeného styku opakovane dopytuje matky, kam sa má dostaviť či do I. alebo K. C. D., keďže matka nemala vo K. C. D. auto a v určenom čase sa nenachádza ani vo K. C. D. ani v I.. Podľa výpisu hovorov z mobilu otca (č.l.214) otec sa opakovane pokúšal matke dovolať. Podľa komunikácie rodičov (č.l.320) matka otcovi oznamuje, že syn je chorý, stretnutia ruší a poslala otcovi bloček za lieky, ktorý otec podľa potvrdenia o platbe zo dňa 18.02.2025 uhradil. V komunikácii (č.l.559-563) z januára a februára 2026 otec matke navrhuje rôzne miesta stretnutí so synom – detské kútiky, matka jeden deň odpovedá, že sa jej nepodarilo syna presvedčiť, ďalší deň (v sobotu) na sms správu otca, že čaká pod domom nereaguje. V ďalšej komunikácii matka odpovedá, že žiada rešpektovať synovu diagnózu, nie je vhodné ho vláčiť po detských kútikoch a stretnutia sa naďalej budú konať v mieste bydliska, ako je syn zvyknutý. Na to otec matke zasiela fotografiu matky s maloletým z detského kútiku a chce, aby sa k tomu vyjadrila. Podľa komunikácie z 29.01.2026 otec matke píše, že už je na mieste stretnutia a matka odpovedá, že sú na ceste. V ďalšej komunikácii otec matke píše, že je pod domom, matka odpisuje, že sa synovi nechce. Otec ju prosí aby aspoň zišla, že má pre syna darček. Matka odpisuje, že ho nemôže nechať samého doma. Tak ju otec žiada, aby zobrala aj syna a len mu dá darček alebo nech otca pustí a dá mu ho pred dverami. Matka odpisuje, aby to doniesol v utorok. V ďalšej komunikácii otec matke píše, že už je na mieste stretnutia a čaká, matka odpisuje, že sú na ceste, otec o necelú hodinu odpisujem, že už odchádza a už nebude čakať. Matka večer následne písala otcovi, že sa museli minúť a že si zabudla mobil. V ďalšej komunikácii sa otec pýta matky či je syn už zdravý a že by ho chcel zobrať na kryté pieskovisko a odovzdať mu darčeky k meninám. Matka odpisuje, že sa vidia v Cubikone. Matka trvala na stretnutí v Cubikone, na čom sa podľa matky dohodli. Otec oponoval, že sa na tom nedohodli a že program v určenom čase organizuje on.

31. Podľa záznamu ÚPSVaR Malacky zo dňa 24.06.2024 (č.l.146) sa otec dňa 24.06.2024 dostavil na úrad a informoval ich o tom, že matka mu neumožňuje kontakt s maloletým v zmysle dohody na

pojednávaní dňa 04.06.2024, otcovi neodpovedá na sms a nereaguje na telefonáty, to že príde jej oznamuje aj vopred, keď príde v danom čase pred jej domácnosť, matka tam nemá zaparkované auto a na telefonáty nereaguje, naďalej mu vracia ním hradené výživné vo výške 150 Eur mesačne. Podľa záznamu ÚPSVaR zo dňa 26.06.2024 (č.l.147) sa pracovníčka úradu telefonicky skontaktovala s matkou, matka potvrdila, že styk sa od pojednávania nerealizoval vôbec. Matka uviedla, že na sms správy otca neodpovedá, pretože v nich píše len oznamovacie vety a keďže to nie sú otázky, nemusí na tieto správy odpovedať, čo jej potvrdil aj jej právny zástupca. Odpovedala na správu, kde jej otec položil otázku s tým, že mu oznámila, že pre neodkladné povinnosti sa styk nebude realizovať. Náhradné termíny za nerealizované styky otcovi neponúkla. Ďalej matka uviedla, že v čase styku sa nenachádza vo svojej domácnosti ale v domácnosti svojich rodičov, keďže sa otca bojí a nechce s ním byť sama. To, že sa matka v danom čase bude nachádzať u svojich rodičov, otcovi neoznámila, pretože sa jej otec nepýtal. Ďalej uvádzala, že otec chodí na styk v sprievode iných ľudí a za takýchto podmienok sa s ním odmieta stretnúť. Na otázku či otca požiadala, aby na styk chodil sám, uviedla, že ho o to nepožiadala. Úrad označil komunikáciu s matkou za problematickú, matka bola útočná, vystupovala arogantne. Matke bolo vysvetľované, že obaja rodičia majú rovnaké práva, matka odsekla, že otec ich nemá.

32. Podľa záznamu z úradu práce zo dňa 22.07.2024 (č.l.148) sa otec dostavil na úrad a oznámil, že matka mu ani po doručení neodkladného opatrenia nereaguje na správy a telefonáty, nemá vedomosť, kde syn navštevuje jasle a kde si ho teda môže vyzdvihnúť. Podľa úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 26.07.2024 (č.l. 149) sa úrad opakovane pokúšal telefonicky kontaktovať matku, ktorá nereagovala ani úrad spätne nekontaktovala.

33. V mailovej komunikácii zo dňa 08.08.2024 (č.l.150) otec informoval mailom pracovníčku ÚPSVaR, že matka mu naďalej neumožňuje styk so synom, nereaguje na telefonáty, nie je na adrese, otec podal trestné oznámenie. V mailovej komunikácii zo dňa 27.08.2024 (č.l.156) otec informoval pracovníčku ÚPSVaR, že matka mu oznámila, že mení miesto stretnutia so synom na adresu vo K. C. D., pričom otec bude rešpektovať nariadenie súdu a nie svojvoľné rozhodnutie matky. Úrad mailom zo dňa 28.08.2024 upovedomil otca, že pri sociálnom šetrení im matka uviedla, že sa bude zdržiavať vo K. C. D. u svojich rodičov a upovedomili otca, že je potrebné, aby sa dostavoval na matkou oznámenú adresu, keďže miestom prevzatia je skutočné bydlisko matky, nie adresa jej trvalého pobytu. V mailovej komunikácii s ÚPSVaR zo dňa 31.08.2024 (č.l.199) otec ÚPSVaR informoval, že sa riadil matkou oznámenou zmenou bydliska, no matka mu syna ani raz nedala, ignorovala zvonenie, telefón mala vypnutý. Privolanej hliadke otvoril matkin otec, ktorý syna otcovi odmietol vydať. Matka auto pred domom nemala. Podľa úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 03.09.2024 (č.l.201) sa úrad pokúšal kontaktovať matku, za účelom poučenia o potrebe rešpektovania nariadeného neodkladného opatrenia. Skontaktovať sa im matku nepodarilo. Mailom zo dňa 03.09.2024 (č.l.202) pracovníčka úradu poučila matku o vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia a jej povinnosti ho rešpektovať. Podľa úradného záznamu zo dňa 06.09.2024 (č.l.204) úrad telefonicky komunikoval s otcom, ktorý uviedol, že styk sa naďalej nerealizuje, na zvonenie na zvonček domu nikto nereagoval, dovolať sa otec nevie, na správy matka neodpovedá. Otec si dohodol termín u psychológa úradu na 17.09.2024. Podľa záznamu zo dňa 03.10.2024 (č.l.205) sa úrad dňa 03.10.2024 pokúšal skontaktovať s matkou za účelom preverenia dôvodov nerešpektovania nariadeného neodkladného opatrenia pre účely konania o nariadenie výkonu rozhodnutia, matka nedvíhala, späť úrad nekontaktovala. Mailom zo dňa 03.10.2024 (č.l.206) úrad kontaktoval matku za účelom dohodnutia vykonania pohovoru s matkou na účely konania o výkon rozhodnutia. Podľa úradného záznamu zo dňa 07.10.2024 (č.l.208) sa úrad opätovne pokúšal kontaktovať matku, avšak neúspešne, matka nereagovala, telefón nedvíhala, ani následne úrad nekontaktovala. Podľa mailovej komunikácie zo dňa 07.10.2024 (č.l.209) matka uviedla úradu, že jej nevyhovujú úradom navrhované termíny z dôvodu pracovného vyťaženia a sama napíše úradu termín stretnutia. Následne mailom zo dňa 07.10.2024 (č.l.211) potvrdila úradu termín stretnutia. V mailovej komunikácii otca s ÚPSVaR (č.l. 215) otec oznamuje úradu, že styk sa nerealizuje, matka sa v určenom čase nenachádza vo Vysokej pri Morave ani v Stupave. Matka nereaguje na správy ani telefonáty. Otec uvádzal, že netuší, kde v I. chodí do škôlky a vyčerpal už všetky miesta, kde by ho mohol prevziať. Podľa úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 25.10.2024 (č.l.217) sa úrad pokúšal kontaktovať matku za účelom poučenia, aby dodržiavala vykonateľné súdne rozhodnutie a informovala otca o podstatných záležitostiach maloletého. Na telefonáty úradu matka nereagovala alebo telefonát zrušila a späť sa neozvala. Mailom zo dňa 25.10.2024 (č.l.218) úrad matku poučil o povinnosti dodržiavať vykonateľné súdne rozhodnutie a informovať otca o podstatných záležitostiach maloletého o.i. aj o tom, aké predškolské zariadenie maloletý navštevuje. Mailom zo dňa 25.10.2024 (č.l.220) matka odpovedala,

že nie je povinná komunikovať s úradom telefonicky, má s tým z minulosti zlé skúsenosti a preferuje mailovú komunikáciu. Zároveň uviedla, že otec sa na styk nedostavuje, o čom začala vyhotovovať nahrávky. V mailovej komunikácii zo dňa 28.10.2025 (č.l.492) otec upovedomil ÚPSVaR, že stretnutia sa nekonali, otec sa na adresu dostavil v určenom čase, matke oznámil, že čaká pred domom, matka neodpovedala ani na zaslanú sms, po pol hodine čakania otec odišiel. Vysvetlenie k zrušeniu otec nedostal. Zistil, že na zvončeku pri dome nie je uvedené meno matky, o čom doložil fotografiu.

34. Podľa správy ÚPSVaR Malacky dňa 23.08.2024 (č.l.139) sa sociálny pracovníci na základe predchádzajúceho dohovoru dostavili do bydliska matky maloletého v I.. V čase návštevy sa v domácnosti nachádzala matka spolu so svojím otcom, t. j. starým otcom maloletého. Jedná sa o 2-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. V domácnosti žije matka spolu s maloletým A. a maloletou E., nar. XX.XX.XXXX. V domácnosti bolo v čase návštevy upratané a hygiena bola na dobrej úrovni. Maloletý A. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a citový vývin. Matka v rámci šetrenia uviedla, že v súčasnosti, a to od začiatku letných prázdnin, sa spolu s oboma maloletými deťmi zdržiava v domácnosti svojich rodičov vo K. C. D., kde plánuje zostať aj naďalej v závislosti od situácie. Náklady na domácnosť predstavujú splátku hypotekárneho úveru vo výške 250,- Eur mesačne, poplatok za dodávku elektrickej energie vo výške cca 30,- Eur mesačne, poplatok za dodávku plynu vo výške 5,- Eur mesačne, nájomné do bytového fondu (voda, kúrenie, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov) vo výške 145,- Eur mesačne, poplatok za internet vo výške 20,- Eur mesačne, poplatok za odvoz odpadu vo výške 174,- Eur ročne, daň z nehnuteľností vo výške cca 12,- Eur ročne a poistenie domácnosti vo výške 100,- Eur ročne. Matka je zamestnaná v spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o. na pozícii účtovníčka s priemerným čistým príjmom vo výške 1.400,- Eur mesačne vrátane daňového bonusu na obe maloleté deti. Matka poberá výživné na maloletú E. vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré jej uhrádza otec maloletej, rodinné prídavky na 2 maloleté deti v celkovej výške 120,- Eur mesačne a rodičovský príspevok na maloletého A. vo výške 483,- Eur mesačne. Výživné na maloletého A. vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré jej zasiela otec maloletého, matka podľa svojho vyjadrenia tento mesiac otcovi nevrátila, uložila si ho na samostatný bankový účet. Matka v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia v jej domácnosti uviedla, že styk otca s maloletým A. sa nerealizuje, keďže otec sa doposiaľ u matky neinformoval o mieste, kde sa má styk realizovať, iba chodí do jej domácnosti a nahlasuje matku na políciu. Matka podľa svojich slov takisto neoznámila otcovi, že v čase, keď sa má styk realizovať, sa zdržiava v domácnosti svojich rodičov, t. j. starých rodičov maloletého. Podľa matky otec taktiež chodí na stretnutia v sprievode iných osôb. Podľa vyjadrenia matky rodičia spolu nekomunikujú vôbec, otec matku nijakým spôsobom nekontaktuje, matke už asi mesiac ani nepíše, že sa dostavil do jej domácnosti. Maloletý A. navštevuje súkromné detské jasle v I. (presnú adresu matka nechcela špecifikovať), a to od marca 2024 s poplatkom vo výške 400,- Eur mesačne vrátane stravného. Matka uviedla, že maloletý do detských jaslí chodí od pondelka do piatku od cca 07:00 hod. do 16:00 hod. Podľa slov matky má ráno maloletý A. problém ísť do jaslí, resp. sa s ňou v detských jasliach rozlúčiť, matka s ním musí stráviť 15 až 20 minút v jasliach, než môže odísť do práce. Maloletý A. je zdravý, nenavštevuje žiadne špecializované ambulancie.

35. Podľa správy ÚPSVaR Bratislava, zo dňa 20.08.2024 (č.l.141) orgán SPODaSK vykonal dňa 15.8.2024 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti otca v E.. Otec spolu so svojou matkou býva v dvojpodlažnom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve otca a jeho matky. Na prízemí sa nachádza obývačka, kuchyňa, kúpeľňa a WC. Na poschodí sa nachádzajú tri miestnosti, a to detská izba pre maloletého, izba otca a izba jeho matky. Detská izba je prispôsobená potrebám maloletého dieťaťa so zreteľom na jeho vek. Hygiena v byte bola v čase šetrenia nadštandardná. Otec maloletého je konateľom firmy E. s.r.o. a zároveň je aj samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti autodopravy. Jeho čistý mesačný príjem je v sume 1000 až 1200 eur. Otec maloletého uviedol, že každý mesiac matke dieťaťa zasiela sumu 150 eur mesačne ako výživné. Matka však túto sumu vždy vráti späť. Tieto peniaze on potom vkladá maloletému na sporiaci účet. Tiež uviedol, že od doby, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v I. mu matka bráni v kontakte s maloletým A.. Na opakované otcove telefonáty, ani sms matka nereaguje. Matka dieťaťa odmieta otcovi poskytnúť akékoľvek informácie ohľadne maloletého, vrátane informácií týkajúcich sa detskej lekárky, zdravotného stavu a jaslí, ktoré maloletý navštevuje. Záverom orgán SPODaSK konštatoval, že maloleté dieťa má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie svojich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

36. Podľa správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 13.03.2025 (č.l.265) orgán SPODaSK vykonal dňa 07.03.2025 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky maloletého, na adrese D. D. XX, E.. V byte

býva matka maloletého spolu s maloletým a jeho sestrou maloletou E., nar. XX.XX.XXXX. Rodina býva v 2-izbovom, štandardne zariadenom byte. Maloleté deti majú vlastnú izbu, ktorá je kompletne zariadená a prispôsobená potrebám maloletých detí. Hygiena v byte bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Maloletý A. aktuálne navštevuje súkromné jasle M. a mesačné náklady na jasle sú cca 580-600 Eur. Matka uviedla, že otec sa aktuálne s maloletým stretáva za jej prítomnosti. Rodičia sa pokúšajú o nadviazanie vzájomnej komunikácie. Maloletý má v domácnosti u matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie svojich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

37. Podľa správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.11.2025 (č.l.491) neohlásené sociálne šetrenie v domácnosti matky sa vykonať nepodarilo. S matkou sa skontaktovali pracovníci úradu telefonicky, ktorým matka odmietla uviesť názov zariadenia, ktoré maloletý navštevuje.

38. Podľa správy TENENET z výchovného opatrenia za mesiac apríl 2025 (č.l.372) otec v tom čase akceptoval, že styk sa realizuje za prítomnosti matky. Matka uvádzala, že dokáže s otcom komunikovať a dohodnúť sa na styku, styk sa realizoval počas pracovných dní za prítomnosti maty. 38.1 Podľa správy TENENET za mesiac máj 2025 (č.l.373) otec prezentoval potrebu tráviť kvalitný čas s maloletým, kedy by s ním bol aj bez matky. Otec zároveň súhlasil s navrhnutým spoločným poradenstvom a to následne aj s maloletým. Matka opisovala stretnutia s otcovou matkou, ako príjemné v porovnaní so stretnutiami s otcom. Opisovala, že ju otec ponižuje. Matka v rámci poradenstva prejavila skôr negatívny postoj k spoločnému poradenstvu, ktorého by bol účastný aj maloletý. Otec opisoval problémy pri realizácii styku, a to že sa k nemu matka správa ako k cudziemu, o nerealizácii styku ho informuje tesne pred stretnutím, odmietla pri zlom počasí realizovať styk v interiéri. Matka uvádzala, že otec jej nadával, povyšoval sa, robil scény. 38.2 Podľa správy TENENET za mesiac jún (č.l.379) otec tlmočil, že jeho kontakt s maloletým je veľmi obmedzený – priemerne 30 minút mesačne, matka ho pred synom označuje ako „zlý ujo“. Matka vyjadrovala nedôveru voči otcovi, na stretnutiach zažíva verbálne útoky od otca a znevažovanie (napr. výrok o „nevychovaných deťoch“), otec sa prezentuje ako nadradený, ocenila darček od otca pre dieťa (hasičské auto). 38.3 Podľa správy TENENET za mesiac júl 2025 (č.l.383) obaja rodičia prezentovali psychologičke priebeh stretnutí naďalej ako problematický a poznačený vzájomnými konfliktami, matka tvrdila, že záujem otca nie je skutočný a ide len o pretvárku. Atmosféra na stretnutiach je podľa matky nepríjemná, dochádza k hádkam, otec podľa matky podrýva jej autoritu, lebo keď maloletému dohovárala, tak sa otec smial. Matka podľa otca vníma stretnutia otca so synom ako prejav svojej dobrej vôle, na ihrisko už nechodia, podľa otca preto, lebo matke sa nepáčilo, že tam sa mohol so synom hrať a nadväzovať kontakt, preto sa len prechádzajú. Vodí tam aj dcéru, ktorá zasahuje do styku. Pri akomkoľvek kontakte otca so synom matka alebo dcéra zasiahnu. Otec vnímal zmenu u syna v jeho nastavení k otcovi, ktorý sa predtým podľa otca tešil, syn si ho teraz nevšíma. Podľa otca matkou bol vykreslený ako zlý ujo, ktorý im robí zle. Matka sa snaží, aby otec mal na stretnutiach čo najmenej kontaktu so synom, zakázala mu nosiť na stretnutia aj loptu. Záverom psychologička konštatovala, že medzi rodičmi dochádza k eskalácii napätia, sú prítomné prejavy narušenej rodičovskej spolupráce. Pretrvávajúce konflikty a napätie medzi rodičmi majú potenciálne negatívny vplyv na psychickú pohodu a vývin maloletého, najmä pokiaľ dochádza k jeho priamemu či nepriamemu vystaveniu týmto konfliktom. 38.4 Zo správy TENENET zo dňa 13.09.2025 za mesiace august a september (č.l.385) a zo záverečnej správy zo dňa 13.10.2025 (č.l. 477) vyplýva, že otec akceptoval návrh na spoločné poradenstvo aj s maloletým, matka zapojenie syna do poradenstva odmietla. V časti psychologické zhodnotenie psychologička mimo iné poukázala na skutočnosť, že obe strany poukazujú na nesprávne správanie druhej strany pred dieťaťom, čím dochádza k narušovaniu rodičovských rolí a možnému zmäteniu dieťaťa v identifikácii rodičovských autorít; sú pozorované znaky parentifikácie a narušených väzieb – označovanie otca ako zlý ujo a babky ako teta poukazuje na možné ovplyvňovanie vnímania blízkych osôb, aktuálna dynamika rodičov je viac zameraná na dokazovanie si pozícií než hľadanie spoločného riešenia. V závere správy je konštatované, že u rodičov sú dlhodobé problémy v komunikácii a pretrvávajúce napätie, ktoré ovplyvňuje aj kvalitu kontaktu maloletého s rodičmi. Priebeh styku je nestabilný, nepredvídateľný a emocionálne vyhrotený, dieťa tak môže byť priamo alebo nepriamo vystavované konfliktom, čo môže negatívne ovplyvniť jeho pocit bezpečia a vývin vzťahovej väzby. Bolo dané odporúčanie na pokračovanie v poradenstve, a to aj formou spoločného poradenstva rodičov a následne aj za účasti maloletého. 38.5 Podľa správy TENENET zo dňa 09.01.2025 (č.l.504) rodičom boli poskytnuté viaceré termíny v doobedných aj poobedných hodinách, pričom z ponúkaných termínov stretnutí matke najskôr žiaden

nevyhovoval, následne z ďalších termínov jeden zvolila, medzičasom sa však už obsadil. Nakoniec došlo k dohode o termíne spoločného poradenstva na 21.01.2025. Psychologička konštatovala, že otec je pri dohadovaní termínov flexibilný a prispôsobivý. 38.6 Podľa správy TENENET zo dňa 20.02.2026 (č.l.556) prebehlo spoločné stretnutie rodičov, medzi rodičmi pretrváva výrazné napätie, vzájomná krivda, obviňovanie a emočne zaťažená komunikácia. Tieto prvky naznačujú dlhodobo narušený vzťahový rámec s nízkou mierou kooperácie a nedostatočnou schopnosťou konštruktívne riešiť konflikty. Matka počas stretnutia prejavila odmietavý postoj k aktívnemu hľadaniu riešení. Na výzvu formulovať vlastné návrhy na zlepšenie situácie reagovala vyhlásením, že nič navrhovať ani riešiť nebude. Následné emočné vypätie a dočasné opustenie konzultácie, môže poukazovať na vysokú mieru frustrácie, zahltenia alebo obranného nastavenia. Je možné predpokladať prítomnosť silného vnútorného odporu voči spolupráci, ktorý môže súvisieť s neuzavretými konfliktami či pocitom ukrivdenia. Otec počas stretnutia verbalizoval záujem o maloletého syna, najmä o jeho zdravotný stav, diagnostický proces, kontakt so synom a jeho dochádzku do materskej školy. Jeho prejavy naznačujú snahu o participáciu na rodičovských kompetenciách a záujem o aktívne zapojenie do života dieťaťa. Z pozorovania vyplýva výrazná nerovnováha v miere ochoty spolupracovať. Otec sa javí ako viac orientovaný na riešenie a komunikáciu, zatiaľ čo matka prejavuje rezistenciu voči spoločnému plánovaniu a hľadaniu dohody. Skutočnosť, že otec nebol informovaný o vyšetrení maloletého na autizmus, poukazuje na deficit v rodičovskej komunikácii a potenciálne jednostranné rozhodovanie v záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Takýto postup môže zvyšovať mieru nedôvery a prehlbovať konflikt. Následné odmietnutie všetkých ponúknutých termínom ďalšieho stretnutia zo strany matky môže indikovať pokračujúci odpor voči poradenskému procesu alebo nízku motiváciu k spoločnej práci na zlepšení situácie. Dlhodobé pretrvávanie konfliktov vzájomné obviňovanie a nedostatok kooperácie medzi rodičmi predstavujú významný rizikový faktor pre psychický vývin maloletého dieťaťa. Rodinná situácia sa javí ako konfliktná s nízkou mierou spolupráce medzi rodičmi. Matka aktuálne vykazuje znaky odporu voči riešeniu situácie a nízku angažovanosť v poradenskom procese. Otec prejavuje záujem o dieťa a ochotu komunikovať, avšak medzi rodičmi pretrváva vysoká miera napätia.

39. Podľa lekárskej správy pediatra zo dňa 03.03.2025 (č.l.261) má maloletý psychomotorický vývoj primeraný, sociálny kontakt dieťaťa v norme, má absolvované všetky preventívne prehliadky, očkovaný je riadne. Chorobnosť je primeraná veku. 39.1 Podľa lekárskej správy pediatra zo dňa 10.10.2025 (č.l.433) maloletý je v ich ambulancii vedený od 01.01.2025, bol niekoľkokrát vyšetrený pre infekciu horných dýchacích ciest, do ambulancie prišiel s matkou, liečebné pokyny dodržiava. 21.08.2025 bola vykonaná 3 ročná preventívna prehliadka, počas ktorej riešili možnú poruchu vývoja reči, navrhnutá bola zatiaľ len intenzívna domáca starostlivosť, plánovaná kontrola v prípade potreby, indikovaná logopedická starostlivosť, pre plochonožie dieťa odoslané k ortopédovi. Iné odchýlky nezistené.

40. Z lekárskej správy pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. Anny Kováčovej zo dňa 03.09.2025 doloženej matkou (č.l. 535) súd zistil, že maloletému bolo diagnostikované ľahké oneskorenie nástupu reči a bolo odporučené ako vhodné stretávanie s otcom len za prítomnosti matky. Kontrola podľa potreby. Zo správy vyplýva, že matka lekárke udávala, že maloletý nastúpil do predškolského zariadenia pred druhým rokom, nemal veľmi problém byť bez matky, zvykol si, toho času je v štátnej materskej škole bez adaptačných problémov, sťažnosti neboli. Syn nezaspí bez matky, ktorá ho uspáva, potom spí sám. Matka má súd s otcom, otec odišiel, keď malo dieťa mesiac, t.č. sa otec chce kontaktovať s dieťaťom. Matka chce dieťa do svojej starostlivosti, aby sa nestalo, že jej ho vezme otec. Dieťaťu otec nerozumie, nebol s ním po celý rok, nepýtal sa na neho, neposielal ani sms. Otec chce maloletého do svojej starostlivosti, no v Tenenete povedal, že nechce plnú starostlivosť. Lekárka v správe konštatovala, že dieťa priliehavo nadväzuje kontakt, spokojné, prichádza ochotne, ústretové, pozornosť koncentrovaná na hru, vyjadruje sa slabikami, krátkymi slovami, javí sa ako veľmi dobré dieťa, prítomné pozitívne ladenie k okoliu, veľmi pozitívny vzťah k matke, nezáujem otca o dieťa. 40.1 Z lekárskej správy pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. Anny Kováčovej zo dňa 26.11.2025 doloženej matkou (č.l. 535) súd zistil, že maloletému bolo diagnostikované ľahké oneskorenie nástupu reči s prejavmi autizmu, porucha autistického spektra v budúcnosti smerom k aspergerovmu syndrómu a ADHD. Dieťa ako obetný baránok, boj proti matke. Zo správy vyplýva, že matka udávala, že prebieha súd matky s otcom, otec odišiel, keď malo dieťa mesiac, t.č. sa otec chce kontaktovať s dieťaťom, matku na súde urážal, že je dieťa logopedicky zanedbané, nie je oň dostatočne postarané oblečením, chce si ho zobrať do starostlivosti, platí len 150 Eur, matke dali pokutu za nedodržiavanie termínov stretnutia s otcom. Otec sa matke vyjadril, že ju zničí, o dieťa nemá záujem, matku vyhlasuje za psychicky labilnú,

má zámer matke škodiť, vyhrať súd. Maloletý nastúpil do predškolského zariadenia pred druhým rokom, nemal veľmi problém byť bez matky, zvykol si, toho času je v štátnej materskej škole bez adaptačných problémov, sťažnosti neboli. Syn nezaspí bez matky. Matka chce dieťa do svojej starostlivosti, aby sa nestalo, že jej ho vezme otec, ktorý mu nerozumie, nenavštívil ho celý rok, neinformoval sa na jeho stav, neposielal sms. Matka lekárke uviedla, že otec chce maloletého do svojej starostlivosti, v Tenenete sa vyjadril, že nechce plnú starostlivosť, v súčasnosti sa vyhráža, že jej maloletého vezme pre údajnú nestarostlivosť pre zaostávanie reči maloletého. Objektívne lekárka konštatovala, že dieťa priliehavo nadväzuje kontakt, spokojné, prichádza ochotne, ústretové, okolie veľmi nevníma, plne zaujatý hrou, vyjadruje sa slabikami, krátkymi slovami, začína spájať slová, javí sa ako veľmi dobré dieťa. Prítomné pozitívne ladenie k okoliu, veľmi pozitívny vzťah matke, autistické prvky: prehliadanie okolia, nerozvinutá reč, motorické emócie, sporadický očný kontakt, senzorická hypersenzitivita, zameranie na detaily, problematická socializácia – samotár v MŠ. Orientačne veľmi dobrý intelekt. Lekárka v odporúčaní mimo iné uviedla, že je vhodné, aby sa maloletý stretával s otcom len za prítomnosti matky a odporučila doplniť psychologické vyšetrenie dieťaťa aj so zameraním na autizmus a súdnoznalecké vyšetrenie rodičov. Ďalej lekárka uviedla odporúčanie pre súd a kuratelu, kde uviedla, že ide o diskrétnu poruchu autistického spektra s hyperaktivitou a oneskoreným vývinom reči s dobrou prognózou a intelektom. Oneskorený vývin reči nie je zanedbávaním dieťaťa a je základným príznakom nerovnomerného vývinu pri dg. autistického spektra. Dieťa preukazuje pri návštevách výrazný pokrok. Nie je vhodné odlučovanie dieťaťa od matky príkazom ako ani nútené stretávanie dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky.

41. Podľa správy súkromného zariadenia Lambee s.r.o. zo dňa 15.04.2025 (č.l. 329) maloletý do zariadenia nastúpil dňa 01.12.2024. Adaptačný proces prebehol bez výraznejších problémov, dieťa si v zariadení postupne zvyklo na denný režim, striedanie aktivít prijímalo bez výraznejších problémov. Sociálny kontakt nadväzuje ľahko. Verbálny prejav je vo vývoji a porozumenie reči prítomné. Emočné prejavy nie sú nápadné. Komunikácia s rovesníkmi a úroveň hry zodpovedajú fyzickému veku dieťaťa. Samoobslužné a hygienické činnosti zodpovedajú veku dieťaťa. Pri jedle je dieťa samostatné. Z domu má už vytvorené návyky. Do zariadenia prichádza/odchádza iba s matkou, dochádzka je pravidelná a jeho absencia sa nevymyká priemeru. Poznajú iba matku, komunikácia, spolupráca s matkou je normálna, príjemná, dobre sa im spolupracuje. Paušálny mesačný poplatok je 480 euro mesiac + strava 5 euro deň. Nedostatky v starostlivosti nespozorovali žiadne, matka sa pekne stará. Sociálne, rodinné a bytové pomery nepoznajú. Predbežná dohoda znie, že A. ukončí dochádzku v ich zariadení dňa 30.4.2025 a mal by nastúpiť do materskej školy. 41.1 Podľa správy materskej školy, C. J. X, E. zo dňa 30.01.2026 (č.l. 550) dieťa MŠ navštevuje od mája 2025, do MŠ chodí pravidelne, načas, upravený, čisto oblečený. Maloletý je citlivý, naviazaný silno na mamu. V kolektíve je skôr samotár, dokáže sa zahrať sám najradšej s autíčkami. Má problém s komunikáciou – oneskorený nástup reči, čo potvrdzuje aj lekárska správa, ktorú im matka predložila. Do MŠ ho vodí a vyzdvihuje matka 7:30-15:30. Poplatky sú školné 60 Eur, stravné 63 Eur, 140 ročne triedny fond. Matka hradí poplatky načas. Spolupráca s matkou je veľmi dobrá, o syna sa vzorne stará a každodenne sa informuje o správaní a činnostiach v MŠ. Maloletý sa na mamu vždy teší, je k nemu milá a láskavá. Je veľmi starostlivá matka a maloletý má k nej hlboký citový vzťah. Prihláška do MŠ bola podpísaná obomi rodičmi. V prílohe bolo vyjadrenie triednych učiteliek, ktoré nad rámec uvedeného uviedli, že čo sa týka adaptácie, maloletý bol zo začiatku plačlivý, na matku je silne citovo naviazaný. Postupne plač ustal, no ranné príchody do triedy boli náročné, keďže potreboval veľa motivácie zo strany učiteliek, aby bol ochotný nechať matku odísť. Momentálne stále pretrváva to, že má ťažkosti ráno odísť od matky. Jeho prejavy v triede sú odlišné od ostatných detí. Často sa stane, že sa nezapája do spoločných aktivít, napriek snahe a motivácii učiteliek, ostáva bokom od kolektívu a radšej sa ide hrať svoje hry. Počas voľnej hry detí preferuje samostatnú hru a ak mu do nej niekto zasiahne, hnevá sa. Ťažkosti mu robí aj komunikácia, a to najmä reč, ktorej vývin je oneskorený. Maloletému mnohokrát deti a aj učiteľky nerozumejú, čo tiež narúša priebeh jeho socializácie. V rámci prístupu k maloletému treba postupovať maximálne individuálne, kde ako učiteľky musia hľadať cesty, ako ho čo najefektívnejšie zapájať, aby budovali jeho socializáciu a začlenenie sa do kolektívu detí. Tiež je pri práci s maloletým dôležité voliť citlivý prístup keďže na nečakané zmeny či nátlak reaguje neistotou, stresom, plačom či útekom.

42. K navrhovanému a súdom nevykonanému odkazovaniu súd uvádza nasledovné. Matka v podaní zo dňa 27.06.2024 navrhla ako dôkaz výsluch svedka – suseda matky k okolnostiam, že sa otec odstavil na styk s inými osobami. Tiež navrhla vykonať znalecké dokazovanie na preverenie psychického stavu otca či nie je pre syna nebezpečný. Na pojednávaní dňa 27.02.2026 matka ďalej navrhla, aby súd

vypočul starú matku zo strany matky k priebehu styku. Súd predmetné matkou navrhované dokazovanie nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keďže obsah spisu a vykonané dokazovanie poskytovali súdu dostatočný podklad na to, aby mohol vec posúdiť a rozhodnúť. 42.1 Čo sa týka výsluchu suseda matky, súd nemal dôvod v tomto smere dokazovanie vykonávať, otec nepoprel, že na styk prišiel v aute s inými osobami či osobou (čo mal vidieť matkou označený sused). Už v uznesení o neodkladnom opatrení č.l. 115 súd matke k jej argumentácii, že sa styk dohodnutý na pojednávaní nerealizuje aj preto, lebo jej susedia otca videli, ako prišiel na styk aj s inými osobami, uviedol, že uvedené neznamená, že otec mal zámer realizovať styk s maloletým za prítomnosti niekoho cudzieho. Matkou v tom čase uvádzané dôvody, prečo styk neprebieha (mimo iné aj to že, otec s ňou komunikuje oznamovacím spôsobom) považoval za vykonštruované a bez racionálneho základu, keďže z jej strany v tom čase nedošlo ani len k jednému pokusu o realizovanie styku otca s maloletým a sama neposkytla žiadnu súčinnosť či iniciatívu, aby sa styk (za akýchkoľvek podmienok, ktoré by otcovi komunikovala) realizoval. 42.2 K matkou navrhovanému znaleckému dokazovaniu súd nepristúpil, keďže na to nevzhliadol dostatok dôvodov. Súd nemá dôvod predpokladať, že by otec nebol spôsobilý starostlivosť o maloletého zabezpečovať. Otec má podľa správy ÚPSVAR zo šetrenia v domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky, je zárobkovo činný, v konaní bolo preukázane z komunikácie rodičov, že s maloletým počas spolužitia s matkou chodil na plávanie, čo mu matka následne už neumožňovala. Z toho je zrejmé, že už aj v útlom veku maloletého bol otcom, ktorý chcel participovať na jeho výchove a starostlivosti a záležalo mu na tom, aby syn prosperoval a aby si budoval so synom vzťah a zároveň vyvracia tvrdenia matky o tom, ako sa otec o syna vôbec nezaujímal, čo matka klamlivo prezentuje iným osobám (napr. pedopsychiatričke pri vyšetrení, či v podanom návrhu na súd). Právo na starostlivosť o vlastné dieťa vyplýva rodičovi priamo zo zákona a nie je možné automaticky bez ďalšieho žiadať, aby na zverenie do starostlivosti rodiča, bolo potrebné znalecké posúdenie, teda aby bol rodič najskôr vyhodnotený v rámci takéhoto dokazovania ako spôsobilý zabezpečovať starostlivosť, najmä ak tu nie sú dostatočné indície svedčiace o opaku, ktoré v tomto prípade podľa názoru súdu absentujú. Súd nemal na základe čoho dospieť k záveru, že otec by mal byť pre maloletého ohrozením či byť akokoľvek nebezpečný, ako dôvodila matka. Súd v prípade oboch rodičov nepochybuje, že dokážu poskytovať maloletému dostatočnú úroveň starostlivosti, čo sa týka zabezpečovania jeho každodenných potrieb s výnimkou výrazného deficitu na strane matky spočívajúcom vo vylučovaní druhého rodiča zo života maloletého, čo jej rodičovskú spôsobilosť a kompetencie výrazne limituje. 42.3 Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom matkinej matky, keď sa stotožnil s argumentáciou otca, že v prípade starej matky ide o zaujatého neobjektívneho svedka, o čom svedčí aj záznam z konania o výkon rozhodnutia, na ktorom boli agresívne prejavy starej matky vo vzťahu k otcovi, ktorý chcel realizovať styk s maloletým. Podľa názoru súdu, tento výsluch by navyše nič nepriniesol a smeroval by len k odročeniu pojednávania, čo nebolo súladné so záujmom maloletého. Zároveň ani potvrdenie verzie matky starou matkou o priebehu styku, kde bola prítomná, by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu. Rovnako nebolo namieste odročiť pojednávanie a čakať na vyšetrenia maloletého u psychologičky, ktoré matka avizovala a ktoré sa malo realizovať až o niekoľko mesiacov.

43. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

44. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

45. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

46. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

47. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

48. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť

49. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

50. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

51. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

52. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

53. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

54. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

55. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

56. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

57. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

58. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

59. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

60. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

61. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

62. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

63. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie ÚS SR sp. zn. ). Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem dieťaťa je vždy v každom konkrétnom prípade výsledkom posúdenia špecifických okolností každého dieťaťa a jeho rodinnej situácie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

64. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, SR (čl. 41 ods. 4) ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (článok 7, 8, 9 Dohovoru o právach dieťaťa). Obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa a dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby s obomi rodičmi trávilo čas, ktorý umožní každému rodičovi realizovať rodičovské práva a povinnosti. Aj keď niektorý z rodičov nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, nepodieľa sa na 24-hodinovej starostlivosti o dieťa, nie je zbavený svojej zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a práve právo styku tohto rodičia s dieťaťom okrem rozvíjania ich vzájomného vzťahu zabezpečuje, aby tento rodič nestratil dosah na výchovné pôsobenie na dieťa. Súd musí vždy rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a to aj v prípade, že rodičia sú v pretrvávajúcom konflikte.

65. Pre správny vývoj každého dieťaťa je rola matky ako aj otca v živote dieťaťa rovnako dôležitá a nenahraditeľná. V záujme maloletého dieťaťa preto spravidla je, aby v dostatočnej miere udržiavalo kontakt a rodinné zväzky s obidvomi rodičmi, aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a dostalo príležitosť vytvoriť si a rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom a prejavovať svoje city slobodne bez zásahov zo strany druhého rodiča, i keď rodičia spolu nežijú a vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti je preto aj vytvárať priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Preferenčný rodič je povinný dieťa na styk s druhým rodičom riadne pripraviť a svojím prejavom (verbálnym i neverbálnym) dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi podporovať, usmerňovať a organizovať program dieťaťa s ohľadom na záujem dieťaťa stretávať sa s druhým rodičom. Opačný postoj svedčí o výchovnej nespôsobilosti

preferenčného rodiča. Nepodložené a bezdôvodné výhrady preferenčného rodiča voči druhému rodičovi pôsobia na vzťah dieťaťa s druhým rodičom škodlivo a najmä pri dlhodobom pôsobení na dieťa ho môžu ťažko napraviteľným spôsobom narušiť.

66. Všeobecne možno konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iné uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. ... Významné je, že výlučná starostlivosť toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa, potom vytvára väčší priestor nie len pre to, aby dieťa absorbovalo vo väčšej miere výchovné pôsobenie i druhého rodiča (ktorý nemá zverené dieťa do výchovy a iba realizuje styk s dieťaťom), ale zvyšuje sa tým pravdepodobnosť pozitívnej intenzívnej emocionálnej väzby dieťaťa k druhému rodičovi. Rodič vykonávajúci výlučnú starostlivosť teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, lebo sa to môže prenášať i na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - či už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, pokiaľ by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (nález ÚS ČR zo dňa 18.08. 2010) Akokoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a riadne oboch svojich rodičov, mať možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa napríklad aj s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak jeden z rodičov vedie dieťa k nenávisti či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne nenávisti k sebe samému. Štát má pritom zodpovednosť prostredníctvom svojich orgánov viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. (nález ÚS ČR zo dňa 26.07.2017).

67. Pokiaľ rodič bráni druhému rodičovi v styku s maloletými deťmi, dokonca negatívne ovplyvní maloleté deti tak, aby tieto styk s druhým rodičom odmietali, je nepochybné, že tento rodič nie je dostatočne vyspelý na to, aby mal maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, a preto je v danom prípade na zváženie, či otec nemá lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti, respektíve, či sú dané podmienky pre zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. ...Byť „dobrým“ rodičom totiž podľa názoru odvolacieho súdu neznamená len poskytovať deťom bežnú dennú starostlivosť, ale hlavne vychovávať deti a viesť ich aj k tomu, aby rešpektovali oboch rodičov, nakoľko každý rodič má v živote dieťaťa svoju rolu, a na to aby aj deti mohli v budúcnosti prežiť plnohodnotný život, potrebujú aj druhého rodiča (hoci rozvedeného), ktorého musia prijať napriek jeho chybám, nakoľko deti chyby svojich rodičov spravidla nikdy nevnímajú a majú ich radi bez ohľadu na ich nedostatky. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 12. 12. 2018)

68. S poukazom na uvedené a na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v najlepšom záujme maloletého je jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, a to nie z dôvodu, že by matka bežnú každodennú starostlivosť o maloletého nezvládala či zanedbávala, ale z dôvodu, že súd mal z doloženej komunikácie rodičov, záznamov ÚPSVaR aj zo samotných vyjadrení a výsluchov rodičov preukázané, že matka dlhodobo, systematicky a nedôvodne od rozchodu rodičov zamedzuje otcovi riadny kontakt s maloletým. V konaní bolo preukázané, že odkedy došlo k definitívnemu ukončeniu spolužitia rodičov v januári 2024 matka niekoľko mesiacov absolútne neumožňovala kontakt otca s maloletým. Súd sa pokúsil na pojednávaní dňa 04.06.2024 docieliť aspoň čiastočnú dohodu rodičov, ako začať realizovať styk otca s maloletým do ďalšieho pojednávania. Matka veľmi neochotne ale predsa na určitú dohodu (bod 3. odôv.) pristúpila. Otec bol pripravený rešpektovať stabilitu výchovného prostredia a spočiatku súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky a mal záujem o postupné obnovovanie a rozširovanie jeho kontaktu s maloletým spočiatku aj s akceptáciou prítomnosti matky pri styku. Matka na dohodnutom adaptačnom procese nespolupracovala, pred otcom sa zatajovala, adekvátne s otcom nekomunikovala a styk v zmysle pravidiel dohodnutých na pojednávaní sa vôbec nerealizoval. Keďže matka styk napriek dohode na pojednávaní bezdôvodne absolútne neumožňovala, súd musel pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia a následne z dôvodu nerešpektovania nariadeného neodkladného opatrenia aj k nariadeniu výkonu rozhodnutia a ukladaniu pokút matke. Matka sa pred otcom spočiatku doslova zatajovala, keď z úradných záznamov a komunikácie ÚPSVaR s rodičmi (bod 31.-33. odôv.) vyplýva, že otec ani len nevedel, kde má chodiť na styk, keďže mu matka neoznámila, kde sa s maloletým zdržiava a v mieste svojho bydliska v I. sa nenachádzala, nedvíhala telefón, neodpovedala na správy. Komunikáciu s matkou hodnotil ako problematickú (dokonca ako arogantnú a útočnú) aj orgán sociálnoprávnej ochrany, ktorý sa taktiež často nevedel s matkou skontaktovať. Ani nariadenie neodkladného opatrenia, nariadenie výkonu rozhodnutia, ukladanie pokút či súdom uložené výchovné

opatrenie neviedlo k tomu, že by sa styk začal riadne realizovať. Postupne začalo dochádzať len v zásade k sporadickým stretnutiam otca so synom vždy však za prítomnosti matky, ktorá nebola ochotná ani len raz vyskúšať, aby otec čo i len na pár minút bol so synom sám alebo si ho prevzal z predškolského zariadenia, ako mu umožňovalo neodkladné opatrenie.

69. Počas skoro dvoch rokov prebiehajúceho konania sa správanie matky výraznejšie nemenilo, naďalej vylučovala otca zo života maloletého; otca, súd aj orgán sociálnoprávnej ochrany (ako vyplýva zo správ úradu zo šetrení bod 34. a 37. odôv.) opakovane odmietla informovať, aké zariadenie maloletý navštevuje a na položené otázky v tomto smere odmietla na pojednávaní súdu odpovedať. Zariadenie vybrané matkou maloletému počas konania bez súhlasu a vedomia otca 2-krát zmenila. Materská škola síce v podanej správe oznámila, že prihláška bola podpísaná obomi rodičmi, je však nelogické, ak by otec prihlášku naozaj podpísal, prečo by matka následne odmietala súdu a otcovi uviesť, aké zariadenie maloletý navštevuje. Súd preto nemá dôvod spochybňovať tvrdenie otca, že skutočne nemal o materskej škole vedomosť a že podpisoval prihlášku na inú materskú školu, v ktorej sa však následne informoval a maloletý tam prihlásený nebol. Naopak tvrdenie uvádzané matkou, že otec prihlášku na túto MŠ podpísal ale nepamätá si to, považuje súd za nedôveryhodné. Matka neinformuje otca v zásade o žiadnych podstatných záležitostiach maloletého, a to ani čo sa týka jeho zdravotného stavu, keď otec nemal až do pojednávania dňa 15.01.2026 vedomosť, že matka bola so synom na vyšetrení u pedopsychiatra. Aj na poslednom pojednávaní matka v tomto správaní pokračovala a odmietala súdu aj otcovi uviesť plánovaný termín vyšetrenia u psychológa, na ktorý syna objednala. Správanie matky v tomto smere súd hodnotí ako maximálne nekonštruktívne, iracionálne, kontraproduktívne a poukazujúce na jej neschopnosť kooperácie a nevyzretosť.

70. Tvrdenia matky o nezáujme otca o maloletého boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Otec preukázal doloženou komunikáciou, že matku za účelom umožnenia styku s maloletým opakovane po rozchode kontaktoval a výpismi z účtu (č.l.65,66) preukázal aj plnenie si vyživovacej povinnosti, ktoré výživné mu matka vracala, čo matka sama potvrdila. Zároveň z dokazovania vyplynulo (bod 27. odôv.), že po ich krátkodobom odlúčení v roku 2023 otec kontaktoval právneho zástupcu a chcel sa s matkou na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť, keďže matka už vtedy kontaktu otca so synom bránila, rodičia však následne na istý čas obnovili spolužitie. Matkou občasne umožnené stretnutia, ktoré sa pod tlakom prebiehajúceho konania o výkon rozhodnutia začali realizovať, avšak doslova len v rozsahu niekoľko málo hodín či minút do mesiaca a za jej prítomnosti, nemožno hodnotiť ako adekvátny čas pre otca a syna, v ktorom by si aj pri najlepšej snahe otec dokázal budovať vzájomný vzťah so synom. Matkinu snahu o realizáciu styku súd hodnotí ako skutočne nedostatočnú a formálnu bez skutočného záujmu podporiť a umožniť budovanie vzťahu maloletého s otcom, ktorého rozvíjaniu matka podľa svojho doterajšieho správania nie je naklonená.

71. Súd musí žiaľ konštatovať, že matka je rodičom, ktorý nie je schopný prijať a akceptovať postavenie otca v živote maloletého, čo ukázala svojím správaním trvajúcim od rozchodu rodičov a na ktorom zásadnejšie nič nezmenili ani prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia či uložené výchovné opatrenie. Správanie matky svedčí o tom, že nie je schopná participovať s otcom na výchove maloletého (neoznámenie zmeny bydliska, opakované zatajovanie škôlky, termínu vyšetrenia u psychologičky a pod.). V poslednej správe z psychologického poradenstva poskytovaného rodičom zo dňa 20.02.2026 (bod 38.6 odôv.) psychologička poukázala na odmietavý postoj matky k aktívnemu hľadaniu riešení, absenciu ochoty spolupracovať, rezistenciu voči hľadaniu dohody a nízku motiváciu k spoločnej práci na zlepšení situácie. Naopak u otca skonštatovala ochotu spolupracovať, otec sa podľa nej javí ako viac orientovaný na riešenie a komunikáciu, pričom poukázala na jeho snahu o participáciu na rodičovských kompetenciách a záujem o aktívne zapojenie do života dieťaťa.

72. Súd dospel k záveru, že matka sa snažila vylúčiť otca zo života maloletého, o čom svedčí nie len neumožnenie riadneho kontaktu ale aj samotný návrh matky, kde sa najskôr domáhala, aby bola sama zákonným zástupcom maloletého a otec bol obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach či skutočnosť, že iniciovala zmenu priezviska maloletého, s čím otec nakoniec na naliehanie matky, ako vyplýva z doloženej komunikácie (bod 28.,30. odôv.) súhlasil, či vracala otcovi platby výživného, čím jednoznačne konala v značnom rozpore so záujmom maloletého. Už tým, aký návrh matka na súd podala, demonštrovala, aký je jej postoj k otcovi a aký chce dať otcovi priestor v živote maloletého. V zásade matka ponúkla otcovi „obchod“ – nemusíš platiť výživné, ale dieťa bude len moje. Až keď matka pochopila, že otec sa nemieni vzdať kontaktu s maloletým a svojich rodičovských

práv výmenou za neplatenie výživného, začala žiadať od otca výživné vo výške spolu 500 Eur a úpravu styku výlučne však za jej prítomnosti a vo veľmi reštriktívnom rozsahu len v utorky a štvrtky v rozsahu 2 hodín, teda nechce umožňovať otcovi ani žiaden víkendový styk.

73. Opísané správanie matky spočívajúce v pretrvávajúcom bránení riadneho kontaktu otca so synom aspoň v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia následne viedlo otca k návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, čo bolo pochopiteľným krokom otca, ktorého dôvodnou obavou bolo, že inak v dôsledku odcudzenia príde o syna a jeho syn o otca. Ani tento návrh otca, upozornenia súdu, kolízneho opatrovníka, prebiehajúce poradenstvo a ani ukladanie pokút v konaní o výkon rozhodnutia či hrozba trestného stíhania, nič nebolo pre matku dostatočne „motivačným“ faktorom na prehodnotenie svojho postoja a ukázanie čo i len trochu uveriteľnej snahy o umožnenie riadneho kontaktu otca so synom aspoň v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia, kde styk bol upravený citlivo s ohľadom na vek maloletého a situáciu po niekoľkomesačnom prerušení kontaktu.

74. Správanie matky spočívajúce v bránení kontaktu otca s maloletým súd hodnotí ako systematické, dlhodobé, zámerné a bez ospravedlniteľných dôvodov. Matka dlhodobo vykonáva kroky, ktoré majú za ciel sťažiť druhému rodičovi kontakt s dieťaťom, je nespolupracujúca, v komunikácii s otcom maximálne neústretová a niekedy aj značne vulgárna (bod 30 odôv.). Aj samotný priebeh styku, ktorý keď sa sporadicky uskutočnil, matka často umožňovala len formou prechádzky pri jej dome, vrátane účasti jej dcéry na styku, pričom pochopiteľne čím viac osôb bolo pri styku prítomných, tým menší priestor mal otec. Otca oberala ešte aj o kompetenciu vybrať v rámci upraveného styku, kde a s akým programom sa bude styk realizovať. Matka tak dlhodobo nevytvára podmienky pre riadnu realizáciu styku otca s maloletým a zneužíva svoje postavenie preferenčného rodičia vykonávajúceho faktickú starostlivosť o maloletého.

75. Matka na základe opísaného správania (bránením kontaktu, popieraním práv otca, uzurpovaním si výlučného práva rozhodovať o maloletom v každej oblasti, opakovaným zatajovaním podstatných skutočnosti o maloletom otcovi, opatrovníkovi dieťaťa i súdu), ukázala, že dokým nezmení svoj postoj, nie je v záujme maloletého, aby maloletý bol v jej starostlivosti. Súd musí konštatovať, že matka ukázala prvky správania svedčiace o tom, že je rodičom, ktorý chce druhého rodičia zo života dieťaťa čo najviac eliminovať. Súčasné nastavenie matky k realizácii kontaktu maloletého s otcom a k umožneniu participácie otca na výchove maloletého, matku zo starostlivosti o maloletého diskvalifikuje. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Matka nedáva záruky toho, že dieťa nebude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, nebude manipulované, citovo vydierané či programované voči druhému rodičovi.

76. Ani jeden z rodičov striedavú osobnú starostlivosť nenavrhoval, súd sa však zaoberal aj touto možnosťou. Matka podľa názoru súdu nie je zatiaľ dostatočne zrelým rodičom na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, o čom svedčia aj dosiahnuté výsledky odborného poradenstva a jej nespolupracujúce nastavenie opísané psychologičkou v poslednej správe zo dňa 20.02.2026. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Jedným z hmotnoprávnych predpokladov pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine je, aby obaja rodičia boli spôsobilí dieťa vychovávať. Nespôsobilosť vychovávať dieťa spočíva aj v nevhodnej kvalite výchovného pôsobenia rodiča. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je nutné konštatovať, že rodič je výchovne nespôsobilý. Súd musí konštatovať, že takto výchovne nespôsobilým rodičom je dlhodobo matka. Aj v zázname kolízneho opatrovníka je uvedené, že matka sa vyjadrila, že otec práva nemá (bod 31. odôv.). Matka podľa svojho správania nedokáže prijať, že maloletý má právo utvárať a rozvíjať svoj vzťah s obomi rodičmi a zároveň, že otec má rovnaké právo participovať na výchove maloletého. Za súčasnej situácie súd preto nariadenie striedavej starostlivosti nepovažoval za vhodné a možné riešenie, keďže vzhľadom na doterajší postoj matky nemožno predpokladať jej funkčnosť. O tejto forme starostlivosti však podľa názoru súdu po zásadnej zmene postoja matky, bude možné uvažovať, ak zároveň takáto forma starostlivosti nebude z iných dôvodov nevyhovujúca (napr. pre zdravotný stav maloletého, keďže porucha autistického spektra môže indikovať nevhodnosť striedavej starostlivosti). Aktuálne ani po skončení výchovného opatrenia nariadeného súdom zmena postoja matky nenastala, a hoci rodičia pokračujú v poradenstve z poslednej správy vyplýva, že matka nie je nastavená spolupráci a hľadaniu riešení.

77. V súvislosti s podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti súd poukazuje tiež na nález ÚS ČR sp.zn. zo dňa 29.10.2019, podľa ktorého pri skúmaní, či je nariadenie striedavej starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa musí byť v prvom rade splnené subjektívne kritérium spočívajúce v tom, že obaja rodičia musia o zverenie dieťaťa do starostlivosti prejaviť skutočný a úprimný záujem. Ďalej je treba skúmať naplnenie objektívnych kritérií, ktorými sú: 1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou usilujúcou o jeho zverenie do starostlivosti, 2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti danej osoby, 3) schopnosť zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a 4) prianie dieťaťa. V prípade, že jeden z rodičov napĺňa tieto kritéria výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča. Ak napĺňajú obaja rodičia tieto kritéria zhruba rovnakou mierou, je treba vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. I v prípade ak spĺňajú vyššie uvedené kritéria obaja rodičia zhruba rovnakou mierou, môže sa vyskytnúť nejaký závažný dôvod, prečo striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa. /Potrebu zohľadnenia rovnakých kritérií ako vyplýva z citovaného rozhodnutia ÚS ČR konštatoval tiež Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. -63 zo dňa 3. augusta 2017/

78. Súd pri skúmaní predpokladov na nariadenie striedavej starostlivosti ako vyplývajú z citovanej judikatúry dospel k záveru, že porovnaním uvádzaných kritérií tieto svedčia v prospech zverenia do starostlivosti otca, keďže nemohol dospieť k záveru, že ich napĺňajú približne v rovnakej miere, ale naopak, že výrazne lepšie tieto kritéria napĺňa práve otec. Pokrvné puto ako prvé kritérium svedčí obom rodičom. U matky nie je naplnený druhý predpoklad, pri ktorom súd má hodnotiť mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti danej osoby. Matka, ako mal súd za preukázané, vylučuje otca zo života maloletého a nedáva záruku, že bude rešpektovať právo maloletého na rozvíjanie jeho vzťahu aj so svojím otcom ako druhým rovnocenným rodičom. Matka svoj odmietavý postoj k otcovi prenáša do svojej výchovy a maloletý spolu s otcom v dôsledku správania matky nemajú možnosť budovať a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Otec dáva väčšiu záruku, že maloletý bude mať vo svojom živote oboch rodičov, a preto je v záujme maloletého, aby bol zverený do starostlivosti práve otca, ktorý viac uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a ktorý nebude kontaktu s druhým rodičom brániť. Schopnosť zaistiť vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby maloletého ako tretie kritérium podľa názoru napĺňajú obaja rodičia v tom zmysle, že súd nemá dôvod domnievať sa, že by nedokázal ktorýkoľvek z rodičov zabezpečovať materiálne potreby dieťaťa a bežnú každodennú starostlivosť. U matky však s ohľadom na už uvedené nemôže súd predpokladať dostatočné naplnenie emocionálnych a vývojových potrieb dieťaťa z pohľadu umožnenia maloletému budovať vzťah s otcom a nezaťažovania ho svojím negatívnym postojom k otcovi. Čo sa týka priania dieťaťa, čo je posledné skúmané kritérium, súd uvádza, že súd počas konania jeho názor/prianie nezisťoval, a to s ohľadom na vek maloletého (3,5 roka) a tomu zodpovedajúcu rozumovú a emocionálnu vyspelosť, ktorá v tomto veku nie je dostatočná. Okrem toho z konania vyplynulo, že maloletý má oneskorený vývoj reči a je problematické mu rozumieť, teda aktuálne ešte nedokáže jasne formulovať svoje názory, čo vyplýva aj z poslednej správy zo škôlky či lekárskych správ.

79. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. , zo dňa 04.03.2014)

80. Súd nespochybňuje existujúcu citovú väzbu maloletého k matke, ktorá je aktuálne jeho najbližšou osobou vykonávajúcou starostlivosť o maloletého, avšak stav, keď otec nemal možnosť vybudovať si obdobnú citovú väzbu s maloletým a došlo k dlhodobejšiemu prerušeniu ich kontaktu, bol vyvolaný práve matkou a rozhodnutie o zverení do starostlivosti otca má umožniť nápravu tohto stavu zapríčineného matkou. Súd musel hodnotiť záujem dieťaťa v jeho dlhodobom horizonte s ohľadom na nepopierateľnú dôležitosť role oboch rodičov pre celý budúci život maloletého, v dôsledku čoho dospel k záveru, že na to, aby mal maloletý vo svojom živote oboch rodičov, je nevyhnutné pristúpiť k zmene aktuálneho výchovného prostredia. Ponechanie v aktuálnom, podľa názoru súdu z tohto pohľadu nevhodnom

výchovnom prostredí u matky, by predstavovalo vážne ohrozenie záujmu maloletého na zachovaní jeho vzťahu a kontaktu s obomi rodičmi. Nie vždy je stabilita výchovného prostredia dieťaťu na prospech a vtedy je potrebné do nej zasiahnuť.

81. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ustanovenia § 24 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o rodine, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní musí mať konajúci súd vždy na mysli, že záujem na riadnej výchove maloletého by mal prevážiť nad záujmom stability jeho výchovného prostredia, keďže stabilita výchovne nevhodného prostredia nemôže byť pre dieťa prínosom. Záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný faktický vzťah. Nie je to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča (R 21/1965). Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 4 na prvom mieste určuje ako podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie najlepších záujmov maloletého dieťaťa, s ohľadom najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. (uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 29.09. 2021)

82. Súd by vyhovením návrhu matky umožnil matke ďalej neprípustne vylučovať otca zo života maloletého, čo matka od rozchodu rodičov praktizovala. Matka nemá úprimnú snahu napomôcť plnohodnotnej realizácii styku otca s maloletým. Otec mal dlhodobo práve z dôvodu konania matky absolútne zamedzený prístup k dieťaťu ako aj k akýmkoľvek informáciám ohľadom maloletého, ktoré doposiaľ matka otcovi neposkytuje a zatajovala ich aj súdu či kolíznemu opatrovníkovi. Súd musí konštatovať, že doterajšie správanie matky svedčí o tom, že si neželá rozvíjanie vzťahu otca s maloletým a doposiaľ neprispievala k tomu, aby si otec a syn skutočne mohli prostredníctvom spoločne tráveného času budovať vzájomné väzby, na čo má nielen otec ale aj ich maloletý syn právo, ktoré matka obom dlhodobo upiera. Keďže matka zotrvávala a pokračovala počas celého konania vo svojom správaní, nebolo možné vyhovieť jej návrhu na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, hoci je nepochybne pre maloletého aktuálne jeho najbližšou osobou zabezpečujúcou starostlivosť o maloletého. Súd si uvedomuje, že zverenie do starostlivosti otca predstavuje pre maloletého zmenu v doterajšom výchovnom prostredí a je zásahom do stability jeho výchovného prostredia, ku ktorej však súd v záujme budovania jeho vzťahu k otcovi musel pristúpiť. Záťaž, ktorej bude maloletý vystavený v súvislosti so zvykaním si na prevzatie starostlivosti otcom, je dôsledkom opísaného správania matky.

83. Ak by matka preukázala skutočnú snahu k realizácii styku maloletého otcom, nemusel maloletý túto zmenu v jeho výchovnom prostredí podstúpiť a mohol si postupne zvykať na pravidelný kontakt s otcom, ktorý by sa časom postupne rozširoval. Ak by sa aj neodkladné opatrenie nerealizovalo vždy „do bodky“, avšak súd by vnímal skutočnú snahu matky k jeho realizácii a videl potenciál do budúcna na riadny kontakt syna s otcom, k zvereniu do starostlivosti otca by nepristúpil a ani otec by podľa všetkého o zverenie syna nežiadal. Zo strany matky však nedošlo ani len k jednému pokusu o odovzdanie dieťaťa na styk a otec nikdy nemal priestor realizovať svoje právo na styk s maloletým bez zásahov zo strany matky či rušivých vplyvov iných osôb (dcéry matky). Matka od začiatku realizáciu styku bez jej prítomnosti negovala a nebola ochotná ani raz za celé skoro dva roky konania k tomu pristúpiť. Zároveň matka bránila tomu, aby maloletý bol účastný výchovného opatrenia, hoci to súd naradil a psychologička to matke navrhovala, matka však túto možnosť počas poradenstva vyslovene odmietla (bod 38.4 odôv.) a hoci na pojednávaní dňa 15.01.2026 sa vyjadrila, že sa dostaví k psychologičke aj s maloletým, tak sa tak ani do ďalšieho termínu pojednávania 27.02.2026 nestalo.

84. Otec v konaní poukázal na skutočnosť, že matka koná obdobne ako pri prvej svojej dcére, ktorá sa so svojím otcom vôbec nekontaktuje. Súd otca maloletej E. v konaní vypočul (bod 26. odôv.) a ten pri výsluchu nepotvrdil, že mu matka v styku s dcérou bránila, no zo zápisnice z konania vyplynulo (bod 25. odôv.), že v čase rozvodu tvrdil, že matka v styku bráni. Bez ohľadu či ide alebo nejde o opakovanie vzorcov správania matky z prechádzajúceho rozchodu, aktuálne správanie matky je neakceptovateľné. Hoci matka už jedno dieťa vychováva bez otca, neznamená to, že takýto stav je želateľný aj pre maloletého A., kde otec má iný prístup ku kontaktu s dieťaťom a podieľaní sa na starostlivosti, ako mal otec maloletej E., ktorý sa styku po rozvode podľa všetkého nedomáhal a nejavil záujem o maloletú.

85. Čo sa týka lekárskych správ z pedopsychiatrickej ambulancie (bod 40. odôv.), kde lekárka najskôr na prvom vyšetrení v septembri 2025 diagnostikovala ľahko oneskorený nástup reči a následne na druhom vyšetrení vyslovila už poruchu autistického spektra s potrebným dovyšetrením s predpokladom Aspergerovho syndrómu či ADHD. Súd uvádza, že ani táto diagnóza maloletého (ktorú však zatiaľ ani nemožno považovať za definitívnu) neoprávňuje matku k jej konaniu spočívajúcemu v nerešpektovaní rodičovských práv otca a súdnych rozhodnutí. Zásadnou pri hodnotení predmetnej lekárskej správy je skutočnosť, že lekárka pri formulovaní svojich odporúčaní k styku či starostlivosti vychádzala z jednostranných a podľa názoru súdu zavádzajúcich a vyslovene klamlivých informácií, ktoré jej o správaní a osobe otca, ako aj o priebehu doterajšieho styku poskytla výlučne matka, ktorá dlhodobo v konaní prezentuje svoj postoj neumožniť otcovi akýkoľvek styk v jej neprítomnosti. Zo správy je zreteľné, že lekárka nekriticky prebrala zavádzajúce tvrdenia matky /o nezáujme otca o dieťa a o boji otca proti matke či o skutočnosti, že otec jej chce maloletého vziať pre jej údajnú nestarostlivosť pre zaostávanie reči maloletého/, ktorá sa pred lekárkou prezentovala ako obeť správania otca, ktorý ju chce zničiť, ako aj že správu vystavila na požiadanie/objednávku matky aj na účely súdneho konania s odporúčaniami odvíjajúcimi sa od tvrdení matky. Je úlohou súdu, nie lekárky, vyhodnocovať všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, a to vo vzájomných súvislostiach, pričom súd konštatuje, že predmetná lekárska správa neviedla súd k záveru, že by ospravedlňovala doterajšie konanie matky alebo že by mohla predstavovať dôvod na iné rozhodnutie súdu v otázke zverenia maloletého. Či sa u dieťaťa diagnóza potvrdí alebo nepotvrdí, uvedené matku neoprávňuje vylučovať otca zo života dieťaťa. Matka zdravotné problémy v tomto prípade zneužíva na ospravedlnenie svojho konania. Súd nemôže prijať záver, že ak má dieťa takúto či obdobnú diagnózu resp. podozrenie na ňu, nemožno pristúpiť v odôvodnených prípadoch aj k zmene jeho doterajšieho výchovného prostredia, ak s ohľadom na okolnosti prípadu, toto výchovné prostredie sa ukáže ako nevhodné. Okrem toho matka aj v čase, keď ešte nemala dôvod uvažovať o takýchto diagnózach syna a sama uvádzala, že syn je zdravý, adekvátnemu kontaktu s otcom bránila. Aktuálna lekárska správa nemôže matku s ohľadom na zistený skutkový stav akokoľvek zvýhodňovať a vylúčiť otca zo starostlivosti o maloletého. Súd nemá dôvod sa domnievať, že by otec nedokázal zabezpečiť starostlivosť o maloletého aj s ohľadom na jeho zdravotný stav. Súd znovu opakuje, že si uvedomuje záťaž spojenú so zvykaním si dieťaťa na starostlivosť inej osoby, táto záťaž by bola prítomná v zásade u každého dieťaťa, avšak za daného nastavenia matky, od ktorého matka nemienila ustúpiť, súd považoval za nevyhnutné k tomu pristúpiť.

86. Čo sa týka správ predškolských zariadení (bod 41. odôv.), v prvej správe sa konštatuje, že maloletý bol bez adaptačných problémov, v druhej správe je naopak uvedené, že adaptačné problémy boli a ešte stále je pre maloletého ťažké sa ráno s matkou rozlúčiť. Dieťa v dôsledku rôznych vývojových období, ktorými prechádza, na činnosti alebo situácie, ktoré v určitom období prijíma dobre, následne môžu robiť dieťaťu ťažkosti a naopak, pričom do prežívania dieťaťa vstupujú aj rôzne iné faktory, čo v danom prípade nič nemení na skutočnosti, že maloletý je od nízkeho veku matkou umiestňovaný do jaslí a predškolských zariadení. Maloletý je teda na pravidelné trávenie času bez matky od rána do poobedných hodín zvyknutý a dokázal sa tomu prispôsobiť a zotrvať v starostlivosti iných (cudzích) osôb a aj z tohto titulu nebolo trvanie matky na svojej neustálej prítomnosti pri styku pochopiteľné. Súd zároveň poukazuje na samotné tvrdenie matky, ktorá pri lekárskom vyšetrení maloletého udávala, že maloletý si dokázal zvyknúť na predškolské zariadenie už pred druhým rokom života. Maloletý je tak od útleho veku zvyknutý byť aj v starostlivosti iných osôb (pričom z rozhodnutia matky vystriedal už viacero zariadení – v rámci konania vyplynula návšteva postupne v 3 zariadeniach).

87. Matka sa počas konania v určitých momentoch snažila vykresliť otca ako osobu s agresívnymi prejavmi správania. Súd tvrdenia o údajnom napadnutí matky otcom, keď ju mal napr. sotiť, nemal nijako preukázané. Navyše rodičia sa v tomto smere vzájomne obviňovali, otec uvedené poprel a uvádzal, že to matka otca napadla a začala otca pri styku s maloletým udierať päsťami do hlavy. Aj ďalšie tvrdenia matky v tomto smere boli otcom popreté a súd nemal nijako preukázané a nemal dôvod sa domnievať, že by otec bol agresívnou či nebezpečnou osobou a ohrozoval maloletého. Matka tiež doložila fotografie otca, ktorý sa podľa nich venuje boxu, k uvedenému súd len uvádza, že takúto aktivitu otca, nemá dôvod súd negatívne hodnotiť. Čo sa týka samotnej dôveryhodnosti niektorých tvrdení matky, súd konštatuje, že matka ukázala, že nie je pre ňu problém, aby dosiahla svoj cieľ, uvádzať súdu či iným osobám aj klamlivé či značne zavádzajúce tvrdenia (napr. súdu i lekárke o nezáujme otca o maloletého po rozchode rodičov; na uvádzanie klamlivých informácií matkou poukázal aj orgán sociálnoprávnej ochrany v rámci konania

o výkon rozhodnutia - bod 17.odôv., tvrdenia matky o podpise prihlášky otcom sú tiež nedôveryhodné – bod 69. odôv.).

88. Súd z dôvodu zverenia maloletého do starostlivosti otca pristúpil k úprave styku maloletého s matkou, aby mal maloletý zachovaný pravidelný kontakt s matkou, pričom uvedený rámec styku je minimum, ktoré musí otec matke umožniť a platí, že rodičia sa môžu dohodnúť aj odchylne od súdom nastavenej úpravy, teda aj v širšom rozsahu. Aktuálny rozsah styku, tak ako ho súd nastavil, považuje však súd za adekvátny situácii, ktorá viedla k zvereniu do starostlivosti otca. Je potrebné zastabilizovať maloletého v starostlivosti otca a dať mu priestor, aby si na domácnosť otca zvykol. Súd sa nestotožnil s pôvodným návrhom otca na úpravu styku matky s maloletým, ktorý smeroval k recipročnej úprave, teda v rozsahu ako navrhovala upraviť otcovi matka. Hoci takéto riešenie by sa mohlo zdať na prvý pohľad z pohľadu otca spravodlivé, tak reštriktívna úprava styku maloletého s matkou by nebola v záujme maloletého. Preto súd upravil styk aj s prespatím, kedy v oboch týždňoch maloletý bude prespávať v domácnosti matky po dva dni. Aj s ohľadom na konfliktnosť vzťahu rodičov a pretrvávajúce napätie medzi rodičmi, ktoré nepochybne negatívne vplýva na maloletého, súd nastavil odovzdávanie a preberanie maloletého v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka v predškolskom zariadení, aby sa kontakt rodičov minimalizoval, keď je súd presvedčený, že preberanie v predškolskom zariadení bude prebiehať pokojnejšie.

89. Osobitnú úpravu styku počas sviatkov či prázdnin ani jeden z rodičov nenavrhoval. Realizáciu styku počas sviatkov súd ponechal na ich dohodu s tým, že ak sa nedohodnú, bude sa aj v tomto období realizovať bežná úprava styku. Okrem toho maloletý ešte nie je školopovinné dieťa, teda nie je v štandardnom režime školských prázdnin. Súd zároveň nemá dôvod sa domnievať, že by otec bol tým rodičom, ktorý by matke neumožnil aj širší styk napr. práve počas sviatkov či cez leto. Súdne rozhodnutie upravujúce styk predstavuje pre rodičov základný legálny rámec zaručujúci právnu istotu a stabilitu, ktorý si však po dohode (ak jej budú schopní) nie jednostranne, môžu operatívne prispôsobiť aktuálnym potrebám a môžu ho rozšíriť či inak meniť.

90. Súd podotýka, že akokoľvek je snahou súdu pri úprave starostlivosti či riešení iných podstatných vecí maloletého dieťaťa dosiahnuť vždy riešenie korešpondujúce s najlepším záujmom dieťaťa, to či dieťa vyrastá v harmonickom výchovnom prostredí sa odvíja primárne od vzťahov medzi rodičmi. Bez správneho a spolupracujúceho nastavenia rodičov žiadne rozhodnutie súdu bez ďalšieho nezabezpečí maloletému pokojné a šťastné detstvo; to môžu len jeho rodičia. Tejto svojej zodpovednosti by si mali byť rodičia vedomí. Rodičia musia myslieť na to, že dieťa nemôže byť rukojemníkom ich sporov a žiaden z rodičov nemôže presadzovať svoje želania bez ohľadu na záujem maloletého. Prvoradou povinnosťou rodičov je konať v najlepšom záujme ich maloletého dieťaťa a tento uprednostniť pred svojimi osobnými záujmami. Obaja rodičia sú povinní zabezpečiť, aby ich maloleté dieťa vyrastalo v pokojnom, láskyplnom a bezpečnom prostredí a obaja nesú po každej stránke plnú zodpovednosť za jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

91. Vzhľadom na to, že súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku počnúc vykonateľnosťou výroku o zverení platením výživného. Zároveň za čas od podania návrhu matky do vykonateľnosti výroku o zverení maloletého otcovi určil vyživovaciu povinnosť otcovi.

92. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

93. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Z vyššie citovaných ustanovení

Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

94. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

95. Určenie sumy výživného určenej na tvorbu úspor prichádza do úvahy v situácii, keď aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej výške, v akej by ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom platiť. Inak povedané, jedná sa o delené výživné, keď jedna časť výživného – primeraná jeho odôvodneným potrebám je určená na spotrebu dieťaťa a druhá časť výživného je určená na tvorbu úspor, ktoré v budúcnosti budú slúžiť na platby mimoriadnych aj nadštandardných výdavkov na dieťa, napr. súvisiacich s rozvojom talentu dieťaťa, jeho štúdiom, zadovážením si bývania a pod. Je tým prelomená zásada spotrebného charakteru výživného tak, že je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, než je maloleté dieťa preukázateľne schopné za mesačné obdobie spotrebovať.

96. Z dokladov o príjmových a majetkových pomeroch matky – potvrdení ÚPSVaR, Sociálnej poisťovne a potvrdení zamestnávateľa o príjme súd zistil, že naposledy bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.08.2023 do 29.02.2024 (č.l.306), matka podľa potvrdenia o rodičovskom príspevku (č.l.39) od februára 2023 – do augusta 2023 poberala rodičovský príspevok spolu vo výške 2.948,90 Eur, t.j. 421,90 Eur v priemere mesačne, v roku 2024 od marca 2024 vo výške 473,30 Eur mesačne (č.l.41) a v roku 2025 vo výške 482,30 Eur (č.l.285), v trvaní do 31.07.2025 (č.l.418). Zároveň poberá prídavky na dve maloleté deti, a to od roku 2023 doposiaľ vo výške spolu 120 Eur mesačne (č.l. 285). Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2025 (č.l. 425) matka poberala dávku v nezamestnanosti v období od 01.09.2023 – 29.02.2024 spolu vo výške 3.994,10 Eur, t.j. 665,68 Eur v priemere mesačne. Podľa lustrácie matky v Sociálnej poisťovni (č.l.249) matka bola v období od 04.03.2024 do 13.05.2024 zamestnaná v spoločnosti Budweiser Budvar SK, s.r.o. a následne od 14.05.2024 v spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o. Podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa Budweiser Budvar SK, s.r.o. (č.l.313) v období od 03/2024-05/2024 mala matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 921,09 Eur vrátane daňového bonusu. Podľa potvrdení o príjme zamestnávateľa SCHELLECKE SLOVAKIA s.r.o. (č.l.288) za obdobie od 14.05.2024 do marca 2025 mala matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 410,76 Eur vrátane daňového bonusu. Za obdobie od 04/2025 do 09/2025 (č.l.421) priemerný čistý mesačný príjem matky bol vo výške 1 526,70 Eur vrátane daňového bonusu. Za obdobie 09/2025-01/2026 (č.l.553) priemerný čistý mesačný príjem matky bol vo výške 1450,71 Eur vrátane daňového bonusu. Z uvedených potvrdení o príjme vyplýva, že v období 01/2025-01/2026 matka dosiahla čistý mesačný príjem vo výške 1507,21 Eur vrátane daňového bonusu (na 2 deti spolu 200 Eur). Podľa lustrácie účtov v bankách vedených na meno matky ku dňu 02.04.2025 (č.l. 280) matka má viacero účtov, kde účtovný zostatok predstavuje sumu spolu vo výške cca 2250 Eur. Podľa lustrácie v katastri nehnuteľností (č.l.507) matka je výlučnou vlastníčkou bytu v k.ú N. H. K., zapísanom na LV č. XXXX na ulici D. D. XX so záložným právom v prospech Prima banky Slovensko a.s. Podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu zo dňa 04.04.2025 (č.l.290) matka je evidovaná ako držiteľ a vlastník motorového vozidla Mitschubishi ASX, rok výroby 2016. Matka má spolu dve vyživovacie povinnosti.

97. Matka v prílohe k podaniu zo dňa 17.05.2024 (č.l.50) doložila vyčíslenie svojich výdavkov za mesiac marec a apríl 2024, kde svoje celkové príjmy za mesiac marec vyčíslila na sumu spolu vo výške 1852,28 Eur, a to stravné lístky 85,86 Eur, výplata 1023,12 Eur, výživné E. 150 Eur, prídavky 120 Eur, rodičovský príspevok 473,30 Eur a pravidelné výdavky na sumu spolu vo výške 1.614 Eur, a to elektrina 45 Eur, nájomné 150 Eur, plyn 7 Eur, športová prípravka E. 24 Eur, telefón 55 Eur, internet 46 Eur, hypotéka 290 Eur, jasličky 360 Eur, obedy v škole E. 12,16 Eur, Tv 45 Eur, plienky a umelé mlieko 130 Eur, benzín 200 Eur, jedlo 250 Eur. Za mesiac apríl 2024 vyčíslila svoje príjmy na sumu spolu vo výške 1915,14 Eur, a to stravné lístky 100,17 Eur, výplata 1071,67 Eur, výživné E. 150 Eur, prídavky 120 Eur, rodičovský príspevok 473,30 Eur. Ďalej matka vyčíslila nepravidelné výdaje ročne za celú domácnosť – lieky 250 Eur, oblečenie 400 Eur, topánky 300 Eur, škola v prírode 280 Eur, pneumatiky na auto 450 eur, poistka na auto 153 Eur, nedoplatok na byt 336 Eur + 20 Eur na elektrinu, poistka na byt 100 Eur, smeti 174 Eur, daň z nehnuteľností 20,40 Eur, zubár 300 Eur, t.j. spolu 2.783 Eur.

98. V podaní zo dňa 28.04.2025 (č.l.332) matka aktualizovala svoje príjmy a výdavky tak, že jej príjmy sú spolu vo výške 2243,30 Eur, a to výplata 1350 Eur, výživné 300 Eur, prídavky 120 Eur, rodičovský príspevok 473,30 Eur a jej pravidelné výdavky vyčíslila na sumu spolu vo výške 1713 Eur, a to elektrina 45 Eur, nájomné 210 Eur, telefón 55 Eur, internet 43 Eur, hypotéka 657 Eur, benzín 160, plienky 20 Eur, jedlo 300 Eur, lieky 150 Eur, dcéra krúžky a škola 73 Eur. Pravidelné výdavky na maloletého vyčíslila nasledovne: elektrina 14 Eur, nájomné 70 Eur, internet 14 Eur, hypotéka 219 Eur, benzín 53 Eur, plienky 20 Eur, jedlo 100 Eur, lieky 50 Eur, oblečenie + obuv 50 Eur, jasle 580 Eur, t.j. spolu vo výške 1170 Eur. Matka zároveň zdokladovala niektoré svoje mesačné platby predpisom mesačných záloh na byt od 01.04.2025 vo výške 209,65 Eur, potvrdením o výške preddavkovej platby za elektrinu z apríla 2025 vo výške 43,15 Eur, potvrdením o platbe splátky úveru vo výške 275,34 Eur za mesiac 04/2025 a potvrdenie o platbe sumy 381,62 Eur.

99. Z dokladov o príjmových a majetkových pomeroch otca súd zistil, že podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení (č.l.64) a výpisu zo živnostenského registra (č.l.253) otec podnikal na živnosť so vznikom oprávnenia 17.05.2024, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l.567) otec živnosť ukončil ku dňu 30.09.2025 vo všetkých predmetoch podnikania. Podľa rozhodnutia a potvrdenia Sociálnej poisťovne (č.l.67) v období od 10.08.2023 do 21.02.2024 otec poberal materské, ktoré mu bolo podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne (č.l.326) vyplatené spolu vo výške 9 491,60 Eur, t.j. v priemere cca 1355,94 Eur mesačne, následne už otec dávky zo Sociálnej poisťovne podľa potvrdenia zo dňa 10.10.2025 (č.l.423) nepoberal. Podľa potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 03.04.2025 (č.l.293) otec nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a podľa potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 26.09.2025 (č.l.416) otec žiadne dávky nimi vyplácané nepoberal ani nepoberá. Otec bol podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l.250) od 04.07.2019 do 30.04.2023 a následne opäť od 18.02.2024 zamestnanom spoločnosti E., s.r.o.; v období od 01.05.2023 do 21.02.2024 je evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa O. F. – B.. Podľa výpisu z Obchodného registra (č.l.255) je otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti E., s.r.o. a podľa výpisu z Obchodného registra (č.l.254) je zároveň jedným zo 4 spoločníkov v spoločnosti E. I. I., s.r.o. s výškou vkladu 750 Eur pri výške základného imania spoločnosti 5000 Eur. Podľa lustrácie účtov v bankách vedených na meno otca ku dňu 02.04.2025 (č.l. 277) otec má 2 účty v Tatrabanke, a.s. s účtovným zostatkom spolu vo výške cca 30 Eur. Podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu zo dňa 04.04.2025 (č.l.290) otec je evidovaný ako držiteľ a vlastník motorového vozidla Honda Accord, rok výroby 2013. Spoločnosť E., I. a E. I. I. s.r.o. nie je evidovaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla.

100. Podľa potvrdenia o príjme (č.l. 448-450) v období od 01/2023-04/2023 dosiahol otec čistý mesačný príjem v spoločnosti E., I. vo výške 212,86 Eur (t.j. v priemere 53,21 mesačne) a v období 2/2024 – 12/2024 vo výške spolu 727,76 Eur (t.j. 66,16 Eur v priemere mesačne) a v období 1/2025 – 7/2025 vo výške spolu 539,78 Eur (t.j. 77,11 Eur v priemere mesačne). Z účtovnej závierky (č.l.337) a daňového priznania za rok 2023 (č.l.340) spoločnosti E. s.r.o. kde otec je jediným spoločníkom, vyplýva, že spoločnosť dosiahla výnosy 11 417,50 Eur, náklady predstavovali 5 265,03 Eur, výsledok hospodárenia tak predstavoval 6 152,47 Eur a daň bola 828,65 Eur, t.j. výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení bol 5 324 Eur. Z účtovnej závierky (č.l.350) a daňového priznania za rok 2023 (č.l.356) spoločnosti E. I. I., s.r.o., kde otec je spoločníkov s 15% účasťou, vyplýva, že spoločnosť dosiahla výnosy 150 447,76 Eur, náklady predstavovali 115 062,88 Eur, výsledok hospodárenia tak predstavoval 35 384,88 Eur a daň bola 7 559,98 Eur, t.j. výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení bol 27 825 Eur. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia (č.l.368) spoločnosť rozhodla o nerozdelení uvedeného zisku spoločnosti za

rok 2023 a jeho ponechanie spoločnosti. Z účtovnej závierky (č.l.442) a daňového priznania za rok 2024 (č.l.460) spoločnosti E. s.r.o., kde otec je jediným spoločníkom, vyplýva, že spoločnosť dosiahla výnosy 11 149,61 Eur, náklady predstavovali 8 272,17 Eur, výsledok hospodárenia tak predstavoval 2 877,44 Eur a daň bola 432,20 Eur, t.j. výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení bol 2 445 Eur. Podľa daňového priznania otca za rok 2024 (č.l.451) mal otec príjem zo závislej činnosti 2 502,15 Eur, zaplatené poistné 584,90 Eur, t.j. základ dane 1 917,25 Eur a zo živnosti mal príjem vo výške 11 560 Eur, výdavky vo výške 6 936 Eur, t.j. základ dane 4 624 Eur; pričom mu vznikla daňová povinnosť 134,22 Eur a na základe zarazených preddavkov na daň 141,07 Eur mal daňový preplatok vo výške 6,85 Eur. Podľa účtovnej závierky spoločnosti E. I. I., s.r.o. za rok 2024 (č.l.514) spoločnosť dosiahla výnosy 169 877 Eur, náklady predstavovali 121 439 Eur, výsledok hospodárenia tak predstavoval 48 438 Eur a daň bola 10 218 Eur, t.j. výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení bol 38 220 Eur. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia (č.l.564) spoločnosť rozhodla o nerozdelení uvedeného zisku spoločnosti za rok 2024 a jeho ponechanie spoločnosti.

101. Otec svoje mesačné náklady vyčíslil v podaní zo dňa 17.10.2025 (č.l.439) na sumu spolu 1 137 Eur ako: 280 Eur bývanie, 183 Eur motorové vozidlo, 39 Eur životná poistka, 400 Eur potraviny, hygiena 20 Eur, 150 Eur výživné na maloletého, 35 Eur telefón, 30 Eur oblečenie. Zároveň uviedol, že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské, a to ukončené gymnázium. Podľa lustrácie v katastri nehnuteľností (č.l.509) otec vlastní byt v E. v podiele 1 v k.ú. E. – I. D. zapísaný na LV č. XXXX a prislúchajúci podiel na pozemku na LV č. XXXX. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Spoločnosti E. I. I. s.r.o. a E., s.r.o. podľa lustrácie (č.l.512,513) nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť.

102. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby, má súd za to, že výživné vo výške tak, ako ho súd otcovi a aj matke určil je primerané a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a zistenej životnej úrovni. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého, vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloletého uvedeného matkou a doložených dokladov a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletého. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, platenú záujmovú činnosť zatiaľ nenavštevuje, pričom matka neuvádzala zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého. Súd ustálil aktuálne celkové priemerné mesačné odôvodnené náklady na maloletého nasledovne: bývanie – alikvotná časť nákladov na bývanie cca 85 Eur (s ohľadom na náklady matky na bývanie, ktoré matka zdokladovala - bod 98. odôv., a to vo výške 1/3, pričom súd nezarátal hypotéku, čo nie je náklad na dieťa, ale náklad rodiča; ani internet, čo v tomto veku dieťaťa je tiež náklad rodiča), strava spolu cca 150 Eur, škôlka 134 Eur mesačne (poplatok za MŠ, strava, fond podľa správy MŠ, ktorú navštevuje od 05/2025 - bod 41. odôv.), oblečenie a obuv cca 50 Eur, zdrav. starostlivosť cca 30 Eur (bežná chorobnosť

- lieky, zubár, vitamíny), hygiena cca 15 Eur, voľnočasové aktivity, doprava, a i. mimoriadne výdavky, ktoré priebežne vznikajú 50 Eur, t.j. odôvodnené potreby maloletého zohľadňujúc životnú úroveň rodičov, tak predstavujú spolu sumu cca 514 Eur mesačne. V období pred nástupom maloletého do materskej školy, navštevoval maloletý postupne 2 súkromné zariadenia - jasle, kde poplatok uvádzaný matkou v zariadení v I. predstavoval 400 Eur vrátane stravného (poplatok nezdokladovala a súd nemá doposiaľ vedomosť, o aké zariadenie sa jednalo, odmietla ho špecifikovať) a neskôr v E., kde podľa správy zariadenia M. predstavovali náklady cca 580 Eur mesačne (480 Eur poplatok a 5 Eur denne strava – bod. 41). Maloletý zároveň používal ešte plienky, kde súd akceptoval matkou uvádzanú sumu 20 Eur mesačne. Teda v čase, keď maloletý žil s matkou v I., súd ustálil odôvodnené náklady na maloletého nasledovne: alikvotná časť nákladov na bývanie cca 65 Eur (vychádzajúc z vyčíslenia matky uvádzanom pri sociálnom šetrení bod 34. odôv.), strava cca 150 Eur, jasle 400 Eur mesačne, oblečenie a obuv cca 50 Eur, zdrav. starostlivosť cca 30 Eur (bežná chorobnosť - lieky, zubár, vitamíny), hygiena cca 15 Eur + 20 Eur plienky, voľnočasové aktivity, doprava, a i. mimoriadne výdavky, ktoré priebežne vznikajú 50 Eur, t.j. odôvodnené potreby maloletého spolu cca 780 Eur mesačne a následne po presťahovaní do E., v čase návštevy súkromných jaslí do 04/2025, súd ustálil odôvodnené mesačné náklady na maloletého nasledovne: alikvotná časť nákladov na bývanie cca 85 Eur, strava spolu cca 150 Eur, jasle M. 580 Eur, oblečenie a obuv cca 50 Eur, zdrav. starostlivosť cca 30 Eur (bežná chorobnosť - lieky, zubár, vitamíny), hygiena cca 15 Eur + 20 Eur plienky, voľnočasové aktivity, doprava, a i. mimoriadne výdavky, ktoré priebežne vznikajú 50 Eur, t.j. odôvodnené potreby maloletého, tak predstavovali spolu sumu cca 980 Eur mesačne.

103. Hoci náklady na maloletého v čase, keď navštevoval maloletý súkromné zariadenie – jasle boli vyššie, ako súd ustálil aktuálne náklady na maloletého, súd určil otcovi výživné konštantne v jednej

výške za celé rozhodné obdobie, a to ohľadom na skutočnosť, že matka v čase, keď maloletý chodil do súkromných zariadení, okrem toho, že mala riadny príjem zo zamestnania, súbežne poberala rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur v roku 2024 Eur a 482,30 Eur v roku 2025, pričom obe tieto súkromné zariadenia matka vybrala bez vedomia a súhlasu otca.

104. V súvislosti s vyčíslením nákladov na dieťa súd podotýka, že nie je potrebné a ani dobre možné každý náklad na dieťa osobitne dokladovať a preukazovať, keď pri položkách ako sú strava, oblečenie, hygiena, a pod. súd vychádza z bežných nákladov na dieťa zodpovedajúcich veku (súdu známych z jeho činnosti) po zohľadnení životnej úrovne rodičov /pri vyššej preukázanej životnej úrovni rodičov súd zarátava na položky ako je strava, oblečenie a pod. vyššiu čiastku ako pri rodičoch, kde to ich životná úroveň neumožňuje/.

105. Pri určení výživného matke súd vychádzal z jej čistého mesačného príjmu v priemere cca 1400 Eur, čo predstavuje jej priemerný mesačný príjem v období 01/2025-01/2026 (bod 96. odôv.) znížený o daňový bonus 100 Eur, ktorý si po zverení do starostlivosti otca už nemôže na maloletého uplatňovať a z takto stanoveného príjmu považoval za primerané určiť matke výživné vo výške 170 Eur mesačne, keďže matka má spolu dve vyživovacie povinnosti. Určená výška výživného približne korešponduje s metodikou pre výpočet výživného (dostupná z https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika- Vyzivne.pdf.), ktorá má odporúčací charakter. Podľa metodiky pri dvoch vyživovacích povinnostiach a predškolskom veku dieťaťa je odporúčané výživné vo výške 12 % z príjmu povinného rodiča.

106. Pri určení výživného otcovi súd vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu cca 1500 Eur mesačne za rok 2024 (daňové priznanie za seba ako fyzickú osobu ani za spoločnosti, v ktorých figuruje nebolo ešte za rok 2025 podané a neboli vyhotovené ani účtovné závierky), pričom vychádzal zo zistených príjmov otca vrátane príjmu potenciálneho, ktorý by otcovi prináležal ako zodpovedajúci podiel na zisku zo spoločnosti, kde je spoločníkom s účasťou 15%, určenej podľa výšky vkladu otca (750 Eur vklad, 5000 Eur základne imanie). Pri uplatnení princípu potencionality neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok NS SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok NS SR z 31. marca 2021, sp. zn. ). Teda hoci spoločníci spoločnosti E. I. I., s.r.o. podľa doložených zápisníc z valného zhromaždenia ponechali zisk ako nerozdelený v spoločnosti, súd na účely určenia výživného vychádzal aj z tohto potenciálneho príjmu otca, keďže otec ani nijako dôvody nerozdelenia zisku medzi spoločníkov, na ktoré by súd mohol prihliadať, nešpecifikoval. Príjem otca za rok 2024 súd s ohľadom na zistené príjmy (bod 99. -100. odôv.) stanovil ako jeho príjem z pracovného pomeru spolu s príjmom zo živnosti podľa ním podaného DP za rok 2024 v priemere 822,92 Eur mesačne v čistom. V prípade príjmu zo živnosti súd z daňového priznania otca za rok 2024 zistil, že otec si uplatňoval tzv. paušálne náklady vo výške 60 %, z ktorých však nemožno na účely výživného bez ďalšieho vychádzať, pričom výšku skutočných nákladov na podnikanie otec súdu nepreukázal a ani nie je povinný viesť o nich účtovníctvo. Je dôvodné vychádzať z toho, že otcovi určité náklady pri výkone podnikateľskej činnosti vznikajú, preto časť týchto nákladov, ktorých existenciu možno rozumne predpokladať súd uznal, a to vo výške 1/2 paušálnych výdavkov, ktoré boli vo výške 6936 Eur, keď nepovažoval za spravodlivé neuznať žiadne výdavky otca na podnikateľskú činnosť. Výdavky otca na živnosť za rok 2024 tak zohľadnil súd po uvedenej úvahe len vo výške 3 468 Eur. Teda príjem otca zo závislej činnosti a živnosti súd stanovil nasledovne: zo závislej činnosti 2.502,15 Eur - 584,90 Eur zaplatené poistné + príjem zo živnosti 11 560 Eur - uznané výdavky vo výške 3 468 Eur - daň 134,22 Eur/ : 12 mesiacov = 822,92 Eur. Príjem zo spoločnosti E. s.r.o., kde je jediným spoločníkom súd stanovil vo výške 203,75 Eur (výsledok hospodárenia spoločnosti podľa DP za rok 2024 po zdanení 2445 Eur/12mesiacov) a potenciálny príjem otca ako podiel na zisku spoločnosti E. I. I. s.r.o. súd stanovil vo výške 477,75 Eur mesačne (15% z výsledku hospodárenia spoločnosti po zdanení podľa DP za rok 2024, t.j. 0,15 x 38 220 Eur/12mesiacov). Teda celkový takto ustálený čistý príjem otca za rok 2024 predstavuje sumu 822,92 Eur + 203,75 Eur + 477,75 Eur = 1504,42 Eur a z takto stanoveného príjmu otca považoval za primerané určiť otcovi výživné vo výške 270 Eur mesačne, keďže

má len 1 vyživovaciu povinnosť. Pri 1 vyživovacej povinnosti a predškolskom veku dieťaťa je odporúčané výživné podľa už uvedenej metodiky na úrovni 18 % z príjmu povinného rodič.

107. Priznanie výživného vo vyššej výške súd nepovažoval za dôvodné, keďže by nezodpovedalo zisteným majetkovým pomerom, ktoré súd ustáli a z ktorých vychádzal. Zároveň súd nevidel dôvod určovania výživného na tvorbu úspor, keď zistené majetkové pomer otca (otec okrem polovice bytu nevlastní žiaden významnejší majetok a ani jeho mesačné náklady nepoukazujú na jeho nadštandardnú životnú úroveň) určenie výživného aj na tvorbu úspor, ako matka žiadala, neodôvodňujú.

108. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zhodnotení všetkých pre vec podstatných skutočností, vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby, má súd za to, že súdom určené výživné je primerané a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami 60 Eur mesačne a plnením si vyživovacej povinnosti aj zo strany druhého rodiča, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletého boli primerane uspokojené.

109. S ohľadom na uvedené, keďže súd priznal výživné od podania návrhu na súd t.j. od 27.03.2024, súd musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd pritom vychádzal z medzi účastníkmi nespornej skutočnosti, že otec počas celého rozhodného obdobia prispieval na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne. S ohľadom na uvedené zročné výživné predstavuje 2 779,35 Eur a pozostáva z alikvotnej časti dlžného výživného za mesiac marec 2023 vo výške 19,35 Eur /(270-150 Eur):31 dní x 5 dní/ + dlžného výživného za obdobie apríl 2024 až február 2026 vo výške 2 760 Eur / (270-150 Eur) x 23 mesiacov/.

110. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

111. Zročné výživné súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti, a to s ohľadom na jeho výšku, keďže presahuje otcov mesačný príjem, aby mal časový priestor na zabezpečenie a prevod týchto prostriedkov.

112. S ohľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej súd nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd počas konania upravil styk otca s maloletým s poukazom na ust. zrušil.

113. Podľa ust. , na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

114. Súd vyhovel návrhu otca na predbežnú vykonateľnosti rozsudku jeho doručením, avšak len vo vzťahu k výroku I. a III. rozsudku, t.j. vo veci zverenia a úpravy styku. Súd dospel k záveru, že nariadenie predbežnej vykonateľnosti je v uvedenom rozsahu namieste. Čas, ktorý dieťa a rodič nemajú možnosť stráviť spolu, nemožno nahradiť a je v záujme maloletého, aby súd zabezpečil, aby si maloletý mohol budovať vzťah k otcovi pokiaľ možno okamžite. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič

- dieťa, je v dôsledku dlhodobého prerušenia riadneho kontaktu v neskoršej dobe ťažko napraviteľná, preto bolo potrebné zabezpečiť, prevzatie maloletého do starostlivosti otca predbežne vykonateľným rozsudkom, keďže súdom upravený styk matka nerešpektuje a otca zo života maloletého prakticky vylučuje. Ak by súd nevyslovil predbežnú vykonateľnosť je daná hrozba ťažko nahraditeľnej ujmy na strane otca i maloletého, keďže ďalší čas, ktorý by uplynul do právoplatného skončenia konania, nebude možné vrátiť. Vo vzťahu k ostatným výrokom rozsudku nebolo namieste vyslovovať ich predbežnú vykonateľnosť doručením.

115. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

116. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

117. Podľa ust. , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

118. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otec počas konania na pojednávaní dňa 15.01.2026 žiadal resp. uvádzal, že ak sa pojednávanie odročí bude žiadať, aby mu súd priznal náhradu trov konania, a to s poukazom na postoj matky a ňou spôsobené prieťahy. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. . Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Otec neuviedol také skutočnosti ani sám súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce použitie ust. , teda že by s ohľadom na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé priznať otcovi nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach sa pri rozhodovaní o trovách konania neuplatňuje zásada úspechu. Zároveň platí, že ani dĺžka konania sama o sebe nemôže byť dôvodom na aplikáciu ust. . Matka sa v zásade na pojednávania vždy dostavovala až na jeden prípad, kedy sa nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, čo následne doložila potvrdením lekára (č.l.395). O odročenie pojednávania počas konania žiadali obe strany, pričom bolo na rozhodnutí súdu či vyhodnotí žiadosť ako dôvodnú. Zároveň dĺžku konania ovplyvnilo aj prebiehajúce výchovné opatrenie, keď bolo dôvodné pred tým než súd pristúpi k rozhodnutiu, vykonať pokus o nápravu vzniknutej situácie práve odborným poradenstvom s cieľom výchovne pôsobiť na účastníkov. Dôvodom na postup podľa nie je ani správanie matky spočívajúce v bránení riadneho kontaktu otca so synom, ktorého dôsledky majú odraz v iných výrokoch tohto rozhodnutia.

119. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. ( a nasl. C.m.p.).