Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-858-2025.pdf
PDF · 110.64 KB
Case nature
Subarea
55Ek/858/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. (D. E.) X, XXX XX C. a oprávneného 2/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. (D. E.) X, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, IČO: 36 123 692, so sídlom Železničná 12, 017 01 Považská Bystrica proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. (D. E.) X, XXX XX C. o vymoženie 908,40 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577, pod sp. zn. 91EX 166/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577, pod sp. zn. XXXX XXX/XX z a m i e t a.
II. Oprávnení majú voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 EUR.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.03.2025, vedeným pod sp. zn. 55Ek/858/2025, domáhali od povinného vymoženia 908,40 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Trenčín vydané pod sp. zn. PB-4C/85/2017 dňa 12.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024 a vykonateľnosť dňa 07.05.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín vydaným pod sp. zn. PB-4C/85/2017 dňa 23.04.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/858/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: F.:H.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 91EX 166/25.
3. Súdny exekútor vydal dňa 04.04.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo dňa 09.04.2025 povinnému doručené listinne do vlastných rúk.
4. Povinný podaním zo dňa 21.04.2025 doručeným súdnemu exekútorovi osobne dňa 24.04.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 06.05.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo predložené.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku z dôvodu, že vymáhaný nárok je podvod, falošný a nikdy neexistoval, pretože je to nezmysel právneho zástupcu oprávnených, spochybňoval existenciu exekučného titulu a jeho nepodpísanie sudcom, ďalej podáva námietku zaujatosti súdneho exekútora a námietku patologických sudcov. Podanie obsahovalo tvrdenia povinného osobného charakteru k oprávneným, ich právnemu zástupcovi, sudcom a okolností týkajúcich sa iných súdnych konaní povinného, ktoré sú irelevantné pre predmet konania. Poukázal na to, že vymáhaný nárok je podvod a zločin lúpeže, pretože napadnuté rozsudky a uznesenia v právnom štáte štát nemohol vydať, nakoľko nemal splnené procesné podmienky konania. Záverom povinný uviedol, že celá exekúcia je podvod, zločin lúpeže a zločin vydierania z toho dôvodu žiada o zastavenie exekúcie.
7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. „...listina vôbec nespĺňa náležitosti možného návrhu na zastavenie exekúcie, ale obsahuje irelevantné a hlúpe tvrdenia, na ktoré nie je možné racionálne odpovedať. Oprávnení by sa museli znížiť na úroveň povinného, čo absolútne odmietajú. Exekučné konanie proti povinnému je vedené na základe zákonných konaní a rozhodnutí, je dôvodné a doposiaľ povinný si nesplnil uložené povinnosti rozhodnutiami súdov v lehote určenej. Podanie povinného dospelo do štádia, kedy bude nasledovať trestné oznámenie a žaloba na ochranu osobnosti, čo však rozhodne nesúvisí s predmetným exekučným konaním a zásadne spochybňujeme a namietame, že podanie môže byť návrhom na zastavenie exekúcie. Z nespočetných podaní povinného je otázne, či tvrdenia v listinách sú výsledkom zdravého úsudku a osoby, ktorá netrpí duševnou chorobou, alebo ide o zlomyseľné podania, za ktoré musí niesť povinný zodpovednosť, a to aj v rovine právnej. Je potrebné poukázať na predchádzajúce konania, ktoré takmer vždy končili konaním o priestupkoch, kedy však orgány štátnej moci v záujme vyhnúť sa konfliktu s oprávneným a jeho rodinou prijali ich názor, že sú zaujaté a vo veciach sa z tohto dôvodu nekonalo, vznikali prieťahy a povinný si zvykol, že nikdy vec nebola právoplatne skončená a bola zastavená. V konaniach pred súdmi, neuspeli takéto taktické kroky a súdy vo veci právoplatne rozhodli, vrátane odvolacích súdov, a to v každom prípade v ich neprospech, pričom súčasťou rozhodnutia bolo aj zaviazanie k náhrade trov konania a právneho zastupovania. V súčasnosti očakávame ďalšie rozhodnutie, nakoľko vo veci je právoplatne rozhodnuté v neprospech povinného a jeho rodiny a opätovne bude rozhodnuté o náhrade trov. Vyjadrenie k podanej listine považujeme za zvyšovanie nákladov a trov exekučného konania, nakoľko vzhľadom na tento úkon, ku ktorému nás ex. úrad vyzval, si uplatňujeme odmenu za ďalší úkon právnej pomoci. Z podania, ktoré nám bolo doručené, však vyplývajú vážnejšie obvinenia, ktoré už podľa nášho názoru naplnili skutkovú podstatu trestného činu a porušujú právo na súkromie a ochranu osobnosti. Tieto skutočnosti budú predmetom našich podaní a za danej situácie žiadame, aby vo veci bolo pokračované v exekučnom konaní zákonným spôsobom, návrh na zastavenie exekúcie, ak analogicky súd z obsahu vyhodnotí ako obsahovo správny, bol zamietnutý, nakoľko exekučné konanie je vedené dôvodne a nárok oprávnených doposiaľ nebol uspokojený.“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli
pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor, odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať
21. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu, písomností predložených súdnym exekútorom, vyjadrenia oprávneného a návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že exekučný titul je vymyslený, neexistuje, podvod a lúpež zo strany oprávnených a ich právneho zástupcu. Súd v exekučnom konaní tento povinným namietaný dôvod vyhodnotil ako námietku, na ktorú nie je možné v konaní o zastavení exekúcie prihliadnuť, nakoľko nezakladá ani jeden zo zákonom taxatívne uvedených dôvodov na zastavenie exekúcie. Povinný sa svojím návrhom na zastavenie exekúcie snažil preukázať, že oprávnení nemajú na základe čoho vymáhať vymyslený nárok a že sa dopúšťajú podvodu. Súd však poukazuje na to, že práve povinný ako žalobca podal voči oprávneným ako žalovaným na Okresný súd Považská Bystrica návrh na prerušenie konania a vypratanie parcely KNC č. 3, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 1.178 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. E. - Bezdedov, v časti, ktorú žalovaní 1/ a 2/ užívajú stavbami tzv. garáže, šopy a hospodárskej budovy. V tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/85/2017 zo dňa 03.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6NcC/5/2023 zo dňa 24.10.2023 tak, že návrh žalobcu zamietol, konanie v časti o vypratanie parcely KNC č. 3, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 1.178 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. E. - Bezdedov, v časti, ktorú žalovaní 1/ a 2/ užívajú stavbami tzv. garáže, šopy a hospodárskej budovy zastavil, výrokom III. súd vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (povinnému v tomto konaní) v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania uložil súd zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 13.12.2023 a následne Okresný súd Trenčín v zmysle týchto rozsudkov rozhodoval o trovách konania a uznesením sp. zn. PB-4C/85/2017 zo dňa 12.02.2024 rozhodol, že žalobca (povinný v tomto konaní) je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným v tomto exekučnom konaní) trovy konania vo výške 908,40 Eur, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 1/ a 2/ - JUDr. Zuzane Tomášovej, advokátke so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024 a vykonateľnosť dňa 07.05.2024. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany povinného ako žalobcu v pôvodnom konaní na Okresnom súde Považská Bystrica (dnes už Trenčín) teda došlo k neúspešnému žalovaniu (návrhu na prerušenie a prísl.) a práve preto oprávneným bol priznaný nárok na náhradu ich účelne vynaložených výdavkov v konaní, ktoré neúspešne inicioval povinný na Okresnom súde Považská Bystrica (dnes už Trenčín) a ktoré sú predmetnom tohto exekučného konania, nakoľko ich povinný dobrovoľne oprávnenému neuhradil. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku je oprávnenou osobou požadovať vymoženie nároku priznaného exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutia sú teda spôsobilými exekučnými titulmi na vykonanie exekúcie. Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov dôvodne. Súd v tomto bode preskúmal exekučné tituly aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že exekučné tituly sú formálne a materiálne vykonateľné, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku sú spôsobilými
exekučnými titulmi, aby na ich podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
22. Čo sa týka námietky voči poverenému súdnemu exekútorovi, u ktorého namieta prípadnú spriaznenosť s oprávnenými súd uvádza nasledovné. Takto vznesená námietka povinného je v plnom rozsahu nedôvodná, žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikuje okolnosti vedúce k zaujatosti povereného súdneho exekútora a zároveň, povinný žiadnym spôsobom nepreukázal okolnosti, ktoré by poukazovali na nezákonný postup povereného súdneho exekútora v rámci výkonu exekúcie. Súdny exekútor v predmetnej veci postupuje v súlade s Exekučným poriadkom, pričom pri výkone je limitovaný samotným exekučným titulom a nástrojmi, ktoré mu Exekučný poriadok poskytuje. Súdny exekútor sa nezúčastnil konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ust. § 11 os. 4 Exekučného poriadku), teda neparticipoval na konaní, na podklade ktorého prebieha exekučné konanie, nemal možnosť ovplyvniť rozhodnutie, v čase rozhodovania veci zákonným sudcom, nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že bude náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov poverený súdom na výkon exekučnej činnosti. Povinný svoje tvrdenie uvádza len ako dôvody, od ktorých odvodzuje svoj subjektívny názor o zaujatosti povereného súdneho exekútora, čím tieto bez ďalšieho zostáva len v rovine posudzovania o tvrdenej možnej zaujatosti exekútora. Vzhľadom na uvedené, exekučný súd o námietke zaujatosti v zmysle ustanovenia § 33 ods. 10 Exekučného poriadku rozhodovať nebude.
23. Ďalšie námietky povinného sú osobného charakteru k oprávneným, ich právnemu zástupcovi, sudcom a okolnostiam týkajúcich sa iných konaní povinného z minulých období (najmä pochybení orgánov nielen justičných na všetkých stupňoch, tiež polície, štátnych úradov, s ktorými došiel do kontaktu). Takéto nesúrodé námietky povinného súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
25. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
26. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
27. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
28. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu tunajší súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne, nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne, ako aj materiálne vykonateľný. Súd zároveň opätovne preskúmal aj návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
29. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
33. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
36. Oprávnení si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 25,72 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2025 vo výške 14,84 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške 49,89 EUR (1 x 25,72 EUR + 1 x 14,84 EUR + 23 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávneným priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 49,89 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.
37. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.