Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/61/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpený občianskym združením: Iniciatíva Inakosť, so sídlom Rajská 4, Bratislava, IČO: 37 995 545, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou E. A., so sídlom Andreja Kubinu 34, Trnava, IČO: 36 080 543, zastúpený: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Trnava, IČO: 47 237 554, o uloženie povinnosti vydať náhradné vysvedčenie o ukončení vzdelania na základnej škole, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi doklady o absolvovaní štúdia na základnej škole (vysvedčenia z 9. ročníka základnej školy), pôvodne vystavené na meno A. F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/ XXXX, na nové identifikačné údaje A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.07.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi doklady o absolvovaní štúdia na základnej škole (vysvedčenia z 9. ročníka základnej školy), pôvodne vystavené na meno A. F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, na nové identifikačné údaje A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX. Zároveň sa domáhal nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že prešiel zmenou pohlavia (sociálnou, medicínskou aj právnou) a vysvedčenie je vydané na jeho pôvodné údaje pred touto zmenou, ktoré nie sú v súlade tak s ostatnými osobnými dokumentami žalobcu, ako aj jeho skutočným a prežívaným rodom. Žalovaný žiadosti o vydanie tohto náhradného dokumentu nevyhovel. Žalobca bol žiakom žalovaného. Na tejto základnej škole študoval od 6. ročníka, 8. ročník tejto základnej školy ukončil so svojimi pôvodnými osobnými údajmi zapísanými do matriky pri narodení – B. F., rodné číslo XXXXXX/XXXX, pohlavie: ženské. V roku 2018 započal v Českej republike žalobca zmenu pohlavia, a to zo ženského na mužské pohlavie. Táto zmena následne vyústila aj do zmien osobných údajov. Z dôvodu začatia procesu tranzície bolo rozhodnutím Okresného úradu Trnava zmenené žalobcove pôvodné meno „Eliška“ na neutrálne meno „Kenton“ a tiež bola zmenená koncovka priezviska žalobcu zo „Zavadilová“ na „Zavadil“. Štúdium na základnej škole ukončil žalobca v školskom roku 2018/2019, pričom údaje na vysvedčení boli nasledovné: Kenton Zavadil, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, teda vysvedčenie obsahuje neutrálne meno, avšak ženské rodné číslo (identifikovateľné tzv. ženským markerom rodného čísla – teda číslom 50, prirátaným k označeniu mesiaca narodenia v rodnom čísle). K zmene rodného čísla (zo ženského na mužské) a zmene priezviska (zo „Zavadil“ na „Erhard“) došlo na základe rozhodnutia matričného úradu Trnava zo dňa 06.06.2022, v dôsledku ukončenia tzv. medicínskej

tranzície preukázanej lekárskym posudkom. Na základe uvedeného požiadal žalobca o zmenu v osobných dokladoch a zároveň bol žalobcovi vydaný aj nový rodný list. V súčasnosti má na osobných dokladoch, ale aj v štátnych evidenciách žalobca nasledujúce osobné údaje: A. B., r. č. XXXXXX/XXXX. Na uvedené nové identifikačné údaje mu bol vystavený nový rodný list aj občiansky preukaz. Ministerstvo vnútra SR teda (prostredníctvom preneseného výkonu štátnej správy na matriky- in concreto na rodnú matriku žalobcu v Trnave), v zmysle platných právnych predpisov povolilo zmenu osobných údajov, vrátane zmeny rodného čísla žalobcu a súčasne vykonalo zmenu v registri obyvateľov SR. Následne, po ukončení vzdelania na základnej škole, pokračoval žalobca štúdiom na strednej škole - Gymnáziu G. A. v C.. Povinnú dochádzku ukončil v roku 2020, ďalej v štúdiu na strednej škole v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nepokračoval. Aktuálne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v neziskovej organizácií v Bratislave, avšak vzhľadom na nedostatok príjmov z tejto dohody sa chce pokúsiť o dokončenie vzdelania na inej strednej škole, za účelom následného získania kvalifikovaného a lepšie plateného zamestnania. Preto sa rozhodol podaním zo dňa 28.03.2023 požiadať žalovaného o vydanie náhradného dokumentu – vysvedčenia z 9. ročníka tejto základnej školy so zmenenými údajmi. Svoju žiadosť odôvodnil zmenou osobných údajov, čo preukázal aj novým občianskym preukazom a rodným listom. Taktiež odôvodnil svoju žiadosť tým, že pri hľadaní zamestnania pociťuje veľký tlak a stres pokiaľ ide o predkladanie pôvodného vysvedčenia, pretože zverejnením citlivého údaja o svojej identite môže následne zo strany zamestnávateľa dôjsť k diskriminácií jeho osoby, pričom priložil aj psychologický posudok vydaný G. H. E. A., na základe ktorého sa odporúča z hľadiska zlepšenia psychického stavu žiadateľa a kvality jeho života, ale aj možnosti plnohodnotne sa začleniť do pracovného procesu, vydať nové vysvedčenie. Rovnako aj pre prácu v neziskovom sektore sa rozhodol z dôvodu, že pri rozhodnutí o uchádzanie sa o túto prácu vedel, že nebude musieť predkladať vysvedčenie zo základnej školy a že sa tak nevystaví možnému zverejneniu citlivých údajov. V nadväznosti na uvedenú žiadosť žalobcu, žalovaný „Odpoveďou na žiadosť“ zo dňa 28.03.2023, podpísanou riaditeľkou školy, žalobcovi nevyhovel, pričom svoj akt neodôvodnil, ale vo veci len citoval právne predpisy, in concreto uviedol ustanovenia zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) podľa ktorého „údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii“ a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška „MVSR“) podľa ktorej „archívny údaj nemožno meniť, ale možno z neho vyhotoviť len odpis výpis alebo kópiu.“ Vzhľadom na to, že žalobca chcel vec riešiť v prvom rade mimosúdne, vyzval žalovaného na splnenie svojej povinnosti prostredníctvom zaslanej predžalobnej výzvy zo dňa 20.05.2024 doručenou žalovanému dňa 24.05.2024. Žalovaný na uvedenú výzvu v 15 dňovej lehote určenej v tejto výzve nereagoval. Žalobca pre doplnenie uviedol, že zmena pohlavia sa v tejto súvislosti chápe ako právny prepis rodu v dokumentoch a úradných záznamoch transrodovej osoby. Predchádza mu proces medicínskej a právnej tranzície. Na základe o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa daným osobám povinne mení rodné číslo a následne meno a priezvisko. Z hľadiska špecifík slovenského jazyka sa ani pri želaní dotknutej osoby nemôže zachovať pôvodné meno a priezvisko. Pre transrodové osoby po zmene pohlavia je tak problém dokazovať, že ich doklady o vzdelaní získané pred zmenou pohlavia sú ich. Zároveň ich to núti zverejňovať svoju transrodovú identitu (napr. pri prijímaní do zamestnania a pri prijímaní na ďalšie štúdium je podmienkou na prijatie aj predloženie dokladu o získanom vzdelaní), čo je považované za citlivý údaj. Na predmetné skutočnosti už Iniciatíva poukazovala najmä listom zo dňa 26.04.2020 adresovanom Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo“), rovnako v rámci poradenskej činnosti poradenského centra inPoradne bola kontaktovaná aj generálna riaditeľka Sekcie stredných škôl ministerstva. Do dnešného dňa však k novele , ani k usmerneniu škôl, prípadne inému aktu, ktorým by došlo k riešeniu predmetnej situácie zo strany ministerstva nedošlo. Žalovaný svoje odmietavé stanovisko v tomto prípade „odôvodnil“ len tým, že v o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa uvádza, že údaje na vysvedčení sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Žiak môže školu požiadať o odpis z vysvedčenia, ktorý vždy vychádza z pedagogickej dokumentácie, teda z údajov, ktoré sú uvedené v triednom výkaze, katalógovom liste žiaka, v protokole o maturitnej skúške a pod. Pedagogická dokumentácia, na základe ktorej sa pôvodné vysvedčenie vydáva a na základe ktorej sa tiež vydáva odpis vysvedčenia je súčasťou registratúry školy a riadi sa o archívoch a registratúrach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pedagogická dokumentácia je registratúrnym záznamom a následne sa

stáva archívnym dokumentom. Z archívneho dokumentu je možné vyhotoviť odpis, výpis, potvrdenie, kópiu, ktorým sa osvedčuje ich zhoda s archívnym dokumentom. Z toho vyplýva, že v prípade odpisu vysvedčenia z pedagogickej dokumentácie je možné ho vystaviť iba v súlade s touto pedagogickou dokumentáciou bez akejkoľvek zmeny alebo odchýlenia sa od archívneho dokumentu a teda niet legislatívnej možnosti vydať „nové vysvedčenie“. Na vedenie pedagogickej dokumentácie, z ktorej vychádzajú vysoké školy pri vydávaní dokladov o štúdiu, ako aj pri vydávaní dokladov o absolvovaní štúdia sa vzťahuje a registratúrach rovnako ako v prípade stredných škôl, pričom o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydanie náhradného dokumentu – diplomu umožňuje. V rámci slovenskej legislatívy sa aj v súčasnej dobe stretávame s množstvom praktických situácií, ktoré zasahujú nežiadúcim spôsobom do práv transrodových ľudí. V žalobcovom prípade k zásahu do týchto práv dochádza v dôsledku nedostatočnej legislatívy v v spojení so a registratúrach resp. tým, že uvedené predpisy sú oproti nastavené diskriminačne. Kým pozná procedúru na vydanie náhradného vysvedčenia po zmene pohlavia študenta (ktorý tento dokument od vysokej školy požaduje), takýto postup nepozná. Rovnako v prípade nevydania „náhradného“ dokumentu o vzdelaní je možné vyvodiť, že nie je dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami štátu a záujmami žiadateľov, resp. ani záujmy štátu nie sú s týmito záujmami žiadateľov v rozpore, pretože pokiaľ vydanie týchto dokumentov umožňuje , má žalobca za to, že nejestvuje v danej oblasti „oprávnený záujem štátu“ na tom, aby zasiahol do práva na ochranu súkromia jednotlivca garantovaným i Dohovorom tým, že bráni v zosúladení dokumentov so skutočným stavom v inom právnom predpise, ani že žiadateľov, ktorí majú „len“ dosiahnuté základné či stredoškolské vzdelanie diskriminuje oproti žiadateľom s vysokoškolským vzdelaním. Pokiaľ by aj nejestvovala možnosť vydania dokumentu o vzdelaní v prípade vysokých škôl a základné a stredné školy by argumentovali, že ani právo na ochranu súkromného a rodinného života nie je právom absolútnym, ale má svoje limity, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 Dohovoru (a ide teda o „ochranu národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných), vzhliadnuc dôvodovú správu ku ako aj zákonu a archívoch a registratúrach však takýto cieľ alebo účel obmedzenia práv na základe sexuálnej orientácie žalobca nevidí, preto mal za to, že ani nebolo účelom (cieľom) zákonodarcu a teda by nemal byť ani cieľom orgánu vykonávajúceho uvedený zákon. Rovnako, pokiaľ by zákonodarca chcel obmedziť práva žiadateľov o vydanie náhradného vysvedčenia, takéto obmedzenie by v demokratickej spoločnosti podliehalo podrobeniu tzv. testu proporcionality vzhľadom na cieľ tohto obmedzenia a použité prostriedky na jeho dosiahnutie. Opätovne však žalobcovi nie je zrejmé či bolo účelom zákonodarcu diskriminovať transrodové osoby s ukončeným základným alebo stredoškolským vzdelaním oproti transrodovými osobám s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním a ako by bolo možné tento cieľ v demokratickej spoločnosti legálne i legitímne odôvodniť bez toho, aby nedošlo v prípade týchto osôb do zásahu do ich práva na súkromný život, garantovaný tak ako aj medzinárodnými dokumentami. Žalobca má za to, že napriek tomu, že v uvedenom prípade ide splnenie povinnosti žalovaného, zároveň je daný aj naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým „Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho výroku musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca musí mať právny záujem na tom, aby ochrana jeho práv a právom chránených záujmov bola dosiahnutá len navrhovaným určením. Ak má totiž inú možnosť, ako vzniknúť situácia v tom-ktorom právnom vzťahu odstrániť, nie je žaloba na určenie účelná a v dôsledku toho nie je ani procesne prípustná“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. ). Súčasný stav vyvolaný nedostatkom (neexistenciou legislatívnej úpravy v ) v právnej úprave vytvára stav objektívnej právnej neistoty. Žalobca nie je ochotný takýto stav akceptovať, nakoľko má záujem žiť v spoločnosti rešpektujúcej jeho súkromie. Rovnako je právom žalobcu, aby sa mohol uchádzať o prácu a dokončiť si vzdelanie na strednej škole, ku ktorým potrebuje predkladať uvedené vysvedčenie o ukončení vzdelania na základnej škole. Je zrejmé, že na to, aby sa žalobca uplatnil na trhu práce a zvýšil si kvalifikáciu ukončením vzdelania, potrebuje zosúladenie svojich dokumentov so skutočným - a aj právnym stavom, keďže žalobca prešiel aj právnou tranzíciou; zároveň má žalobca záujem na zachovaní jeho súkromného života daného intímnou sférou tvoriacou aj údaj o jeho pôvodnej identite, ktorej zverejňovanie mu spôsobuje závažné psychické problémy, ako je potvrdené aj v psychologickom posudku. Tým, že žalobca nechce dobrovoľne zverejniť údaje týkajúce sa jeho súkromného života (zverejnenie ktorých nie je legálne možné od žalobcu ani požadovať), následne nemôže pokračovať vo svojom vzdelávacom a pracovnom procese, čo zásadne znižuje aj kvalitu

jeho života. Je teda zrejmé, že žalobca má na zaviazaní žalovaného vydať doklady o absolvovaní štúdia naliehavý právny záujem. Absencia resp. nedostatočnosť vnútroštátnej právnej úpravy danej problematiky iba zvýrazňuje naliehavý právny záujem žalobcu. V tomto prípade absencia autoritatívneho rozhodnutia súdu o povinnosti, resp. neexistencií povinnosti vydania dokladov o dosiahnutom vzdelaní na nové identifikačné údaje žalobcu spôsobuje rozdielne výklady súladu, resp. nesúladu tohto stavu so zákonnou úpravou platnou v SR a to zo strany účastníkov tohto návrhu (aj keď zo strany žalovaného ide o stav, ktorý sám nezapríčinil), čím sa vytvára stav objektívnej právnej neistoty, ktorú môže odstrániť jedine súd svojím rozhodnutím. Súd má totiž v danom prípade právnu možnosť zaviazať žalovaného na vydanie nových dokladov na zmenenú identitu žalobcu napriek absencii legislatívnej úpravy v . Ide o legitímnu požiadavku žalobcu odvodenú jednak zo základných práv a slobôd vyplývajúcich mu z Európskeho dohovoru o ľudských právach, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá má účinky erga omnes, ako aj z SR. Tým, že Slovenská republika uznáva, že transsexualita je zdravotným stavom odôvodňujúcim liečbu s cieľom pomôcť dotknutým osobám a upravuje postupy na administratívnu (úradnú) i medicínsku zmenu pohlavia, nemôžu byť následne takéto osoby vystavené situácií, kedy právny štát v dôsledku neprijatia legislatívy zapríčiní stav, že takáto osoba bude diskriminovaná oproti iným spoluobčanom, najmä v oblasti bežného života, práva na osobný rozvoj a na fyzickú a psychickú integritu. V oboch prípadoch sa transrodoví ľudia reálne dostávajú do situácií, keď majú všetky osobné doklady vystavené na mužské meno (a rodné číslo) a doklady o vzdelaní na ženské meno (alebo opačne) a sú teda nútení informovať každého svojho potenciálneho zamestnávateľa/školu/inštitúciu atď. a ich administratívnych pracovníkov o svojej transsexualite a vystaviť sa tak hrozbe priamej alebo nepriamej diskriminácie, ktorá je pomerne bežným javom obzvlášť v období pred vznikom pracovnoprávnych vzťahov. Prakticky teda u žalobcu dochádza a došlo k situáciám, kedy sa pod hrozbou zverejnenia údajov o svojom pôvodnom rode rozhodol neuchádzať sa o zamestnanie alebo sa neprihlásiť na štúdium či kurz, aby si tak neprivodil ujmu v podobne neželaného následku zásahu do jeho osobnej sféry danej súkromným životom ako aj ochranou ľudskej dôstojnosti a to len v dôsledku nežiaducej praxe žalovaného. Žalobca má za to, že škola sa pri rozhodovaní o žiadosti riadila jedine ustanoveniami a a registratúrach ako aj vyhláškou MSSR, pričom odmietla vziať na zreteľ ostatné právne predpisy, ako aj relevantnú judikatúru. Európsky súd pre ľudské práva pri niekoľkých príležitostiach konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v prípadoch transsexuálov. V prípade I. J. proti Spojenému kráľovstvu, veľká komora uviedla ,,Súd v zásade požaduje, aby štáty oficiálne uznali zmenu pohlavia vo všetkých ohľadoch, minimalizovali ťažkosti ktoré transsexuáli môžu v spoločnosti prežívať a vyhli sa akýmkoľvek náznakom negatívnych stereotypov". Hoci Európsky súd pre ľudské práva nikdy nekonštatoval, že transsexuáli majú právo na zmenu pohlavia, v prípadoch štátov, ktoré však zmenu pohlavia vo svojom právnom poriadku umožňovali, uviedol, že tieto majú prijať legislatívu umožňujúcu zmenu aj v úradných dokumentoch. V nadväznosti na zakotvenie článku 8 Dohovoru mali školy prihliadať aj na ustanovenie článku 154c , podľa ktorého je Dohovor súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k článku 154c predstavujú Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca, pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave .

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v predmetnej záležitosti žalobcu postupoval v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými na území SR v danom čase a priestore, ako aj v súlade s ustálenou právnou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle súdnej praxe je vysvedčenie ako listina považované za verejnú listinu. Ide o listinu vydanú príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom, ktorý je na jej vydanie zákonom splnomocnený. Táto listina slúži ako dôkazný prostriedok, čím sa odlišuje od súkromnej listiny. Zároveň orgány verejnej správy vykonávajúce svoju činnosť sú povinné postupovať v súlade s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čo sa týka skutkového stavu, žalovaný nevedie vo svojej registratúre / evidencii údaje o absolvovaní základnej školskej dochádzky osoby Kenton Erhard. Žalovaný vo svojej registratúre / evidencii vedie údaje o absolvovaní školskej dochádzky v rokoch 01.09.2015 do 31.08.2019 osobou B. F. od školského roku 2015/2016 do 1. polroka školského roka 2018/2019, následne bol vtedajším zákonným zástupcom žiaka predložený rodný list na zmenu mena a priezviska z pôvodného B. F. na nové meno a priezvisko A. B. s tým, že rodné číslo uvedené na verejnej listine – vysvedčení u uvádzaných mien je 045603/3743. Podaním

zo dňa 28.03.2023 sa žalobca obrátil na žalovaného o vydanie náhradného dokumentu – vysvedčenia z 9. ročníka, pričom túto svoju žiadosť odôvodnil zmenou osobných údajov. Žalovaný na podanie (žiadosť) žalobcu odpovedal zo dňa 28.03.2024 v intenciách zákona a žalobcovi nevyhovel. Žalovaný zároveň navrhol žalobcovi, aby si doplnil vzdelanie pod novými údajmi, čím sa vyhne predkladaniu dokladu o ukončení povinnej školskej dochádzky zamestnávateľovi. Žalovaný poukázal na to, že je potrebné si uvedomiť, že žalobca požiadal žalovaného o vydanie vysvedčenia z 9. ročníka ZŠ na jeho súčasné osobné údaje vrátane zmeneného rodného čísla. Pri vydávaní dokladov o získanom vzdelaní na základnej škole sa postupuje v zmysle o výchove a vzdelávaní . A je tak podľa žalovaného nesporné, že na vydanie dokladu o získanom vzdelaní na základnej škole nie je možné aplikovať iný právny predpis, čiže ani o vysokých školách upravujúci vydanie náhradného dokladu – diplomu. Na prípad žalobcu je potrebné aplikovať príslušné ust. o výchove a vzdelávaní v spojení so o archívoch a registratúrach v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia a registratúrach. Údaje uvedené na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii a je výslovne zakázané opravovať údaje. Povinnosti a súčasne oprávnenie (možnosť) meniť doklad o získanom vzdelaní na základnej škole uvedené právne predpisy žalovanému nedávajú. Žalovaný je presvedčený, že je neprípustné aplikovať na žalobcom v žalobe uvedený skutkový stav veci. Žalovaný však rešpektuje plne žalobcov súkromný život a jeho intímnu sféru, a preto mu navrhoval súčinnosť, pokiaľ je jeho skutočným úmyslom doplnenie vzdelania. Žalovaný tiež poukázal na právny názor vyjadrený Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Reed vs. Spojené kráľovstvo (AN 9532/81, 17.10.1986) a v prípade Cosey vs. Spojené kráľovstvo (AN 10843/84, 27.09.1990). Žalovaný zdôraznil, že súčasná právna úprava SR neumožňuje žalovanému vyhovieť žalobcovi a vydať mu doklad o získanom vzdelaní s jeho neskôr zmenenými údajmi, pričom by neporušil príslušné právne predpisy. Je nesporné, že žalobca svoje pohlavie zmenil po ukončení vzdelania na základnej škole (teda u žalovaného), na základe čoho si zabezpečil zmenu jeho dokladov, zmenu mena a zmenu priezviska, ako aj zmenu rodného čísla. Ide o situáciu a prípad, v ktorých právne normy SR umožňujú zmenu pohlavia a s tým spojenú zmenu mena, zmenu priezviska, zmenu rodného čísla a s tým spojenú zmenu dokladov bez toho, aby bolo potrebné urobiť odkaz v nových dokladoch na skutočnosť, že u osoby (žalobcu) došlo k zmene jej pohlavia. Čo je však nesporné je to, že právne normy na úseku školstva pre oblasť základných škôl neumožňujú urobiť zmenu dokladov o získanom vzdelaní osoby, ktorá pohlavie zmenila po ukončení povinnej školskej dochádzky. Dokonca, tieto právne normy robiť zmeny v dokladoch o získanom vzdelaní výslovne zakazujú. Podľa žalovaného sám Európsky súd pre ľudské práva v prípade Reed vs. Spojené kráľovstvo uviedol, že odmietnutie zmeniť pôvodný zápis v registri narodenia nemožno považovať za zasahovanie do súkromného života osoby v zmysle čl. 8 Dohovoru. Žalovaný tak vyvodil z uvedeného záver, že zmena v archívnych dokumentoch v zmysle v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra a jej následné vydanie vysvedčenia z 9. ročníka na meno žalobcu, nie je prípustná a súčasne jej nevydaním nejde o zasahovanie do súkromného života žalobcu v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný tiež uviedol, že nie je jeho záujmom žalobcu uraziť, dotknúť sa jeho citov, či spôsobiť mu bolesť. Práve naopak, už počas jeho školských rokov na základnej škole sa mu snažil vyjsť v ústrety v situácii, v ktorej sa nachádzal. Žalovaný má v podstate zviazané ruky v tom, aby žalobe žalobcu vyhovel bez toho, aby jeho konanie nebolo vnímané ako konanie v rozpore so zákonom. Taktiež zo stanoviska zriaďovateľa žalovaného (Mesto Trnava) vyplýva, že nie je žalovaný oprávnený vykonať zmeny v doklade o vzdelaní žalobcu.

4. V replike žalobca okrem doposiaľ uvádzaného poukázal na to, že súhlasí s tvrdením, že v podmienkach SR nie je upravený postup zmeny dokumentov o ukončenom vzdelaní na základnej a strednej škole, ako je to v prípade vysokoškolských diplomov, avšak podľa žalobcu právne predpisy takéto vydanie náhradného vysvedčenia ani vyslovene nezakazujú. Žalobca však nežiadal o opravovanie údajov na jeho pôvodne vydanom vysvedčení ani v dokumentácii, žiadal, aby mal k dispozícii vysvedčenie, ktoré reflektuje skutočný stav a to, že prešiel komplikovaným procesom tranzície, ktorá vyústila aj do zmeny v osobných údajoch a ktorá je daná tak novým menom a priezviskom, ako aj rodným číslom a následnou zmenou jeho osobných dokumentov. obsahuje ustanovenia o tom, že o študentovi sa vedie dokumentácia, pričom v prípade, ak študent prejde procesom tranzície, vysoká škola na žiadosť vydá náhradný doklad – vysokoškolský diplom, v rovnakej forme, akou je odpis o absolvovaní štúdia, avšak na nové (po tranzícii zmenené) osobné údaje. Týmto spôsobom nedochádza k opravovaniu údajov, ani k rozporom medzi dokladom

o vzdelaní a vedenou dokumentáciou, keďže na oboch budú údaje zhodné. Odpis vo forme náhradného vysvedčenia so zmenenými údajmi by svedčil aj o realite, a teda v prípade, ak by žalobca predložil náhradné vysvedčenie pri výberovom konaní do zamestnania, jeho meno, priezvisko a aj rodné číslo uvedené na takomto vysvedčení bude korešpondovať s jeho mužským výzorom a rodom, ktorý preferuje a skutočne aj žije a kvôli dosiahnutiu ktorých podstúpil celý mimoriadne nákladný a psychicky náročný proces, akým tranzícia bezpochyby je. Žalobca má za to, že vydaním náhradného vysvedčenia formou, akou uvádza , nedochádza k porušeniu zásady, že štátne orgány konajú len na základe zákona a v jeho medziach, a to preto, lebo zákaz vydania náhradného vysvedčenia ani nepozná. Podľa žalobcu už samotná hrozba zásahu do jeho intímnej sféry je dostatočne dôvodná na to, aby žalobca žiadal o rozhodnutie vo veci, pokiaľ zo strany školy jeho požiadavke nebolo vyhovené. Predmetnou medzerou v a striktným uplatňovaním , bez možnosti pripustiť širší výklad práva v prospech ústavne zakotveného práva na súkromný život a princípu rovnosti, v kontexte zákazu diskriminácie odmietnutím vydania náhradného vysvedčenia žalobcovi, ktorý prešiel v Slovenskej republike legálnym procesom tranzície, dochádza teda k príkremu rozporu s predpismi vyššej právnej sily, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv.

5. Žalovaný vo svojej duplike poukázal okrem doposiaľ uvádzaného i na to, že proces vydania vysvedčenia treba chápať a posudzovať aj v širších súvislostiach, ako „len vydanie novej listiny“ bez akéhokoľvek „krytia“, či zmien v príslušnej pedagogickej dokumentácii, či dokladoch o získanom vzdelaní. Takéto vydávanie náhradných dokladov – vysvedčenia však nemôže byť založené na svojvôli na tom zákonom povereného subjektu.

6. Žalobca k žalobe ako dôkazy predložil Lekársky posudok o zmene pohlavia osoby zo dňa 01.06.2022, Vysvedčenie z 8. ročníka, Vysvedčenie z 9. ročníka, Potvrdenie mesta Trnava zo dňa 06.06.2022, Vysvedčenie z 1. ročníka gymnázia, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 16.10.2020, Odpoveď žalovaného zo dňa 18.04.2023, Psychologický posudok, doručenku, Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu, Rodný list, žiadosť žalobcu adresovanú žalovanému, Predžalobnú výzvu zo dňa 20.05.2023, doručenku, Výzvu na zmenu legislatívy a umožnenie vydávania náhradného dokladu o získanom vzdelaní po právnej zmene pohlavia zo dňa 26.04.2022, emailovú komunikáciu.

7. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy, vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie, výsluchom strán sporu a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom posúdení dospel k záveru o dôvodnom podaní žaloby.

8. Žalobca v roku 2018 započal zmenu pohlavia, a to zo ženského na mužské pohlavie, pričom táto zmena vyústila i do zmien osobných údajov.

9. Žalovaný vystavil žalobcovi Vysvedčenie z 9. ročníka základnej školy na meno Kenton Zavadil a na rodné číslo XXXXXX/XXXX.

10. Potvrdením zo dňa 06.06.2022 mesto Trnava potvrdilo, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 06.06.2022 o zmenu jeho priezviska z dôvodu zmeny ženského pohlavia na mužské pohlavie mu bola vykonaná zmena priezviska v zmysle v znení neskorších predpisov z priezviska Zavadil na nové priezvisko B.. Zároveň bol na základe dodatočného záznamu do knihy narodení žalobcovi vydaný nový rodný list s uvedením nového priezviska.

11. Dňa 06.06.2022 bol žalobcovi vydaný rodný list s uvedením mena A. B..

12. Žalobca prostredníctvom písomnej žiadosti požiadal žalovaného o zmenu a vydanie rovnopisu školského vysvedčenia z 9. ročníka základnej školy, kde žalobca skončil školskú dochádzku v školskom roku 2018/2019, pričom ako dôvod žiadosti uviedol úradnú zmenu jeho mena a priezviska a zmenu pohlavia v súlade s relevantnými dokladmi.

13. Odpoveďou zo dňa 18.04.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je možné vyhovieť jeho žiadosti zo dňa 28.03.2023, pretože odpis a výpis sa s archívnym dokumentom zhodujú doslovne, a to aj v pravopise, rozdeľovacích znamienkach, skratkách, slovoslede a členení textu do viet a riadkov. Archív pripojí k odpisu alebo výpisu aj poznámky o nečitateľných slovách alebo častiach archívneho dokumentu

a opravách, ktoré sa v ňom vykonali. Archív môže vyhotoviť odpis a výpis aj ako kópiu archívneho dokumentu. Odpis, výpis, potvrdenie a kópiu archívneho dokumentu môže štátny archív vyhotoviť a zaslať žiadateľovi aj na žiadosť doručenú prostredníctvom elektronických služieb ministerstva. Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

14. Žalobca zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu zo dňa 20.05.2023, v ktorej opätovne žiadal o zmenu údajov na vysvedčení vydanom žalovaným podľa žiadosti žalobcu zo dňa 28.03.2023.

15. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalobca uviedol, že ako dôvod pre vydanie vysvedčenia uviedol žalovanému problémy pri hľadaní práce a nemožnosť si dokončiť stredné vzdelanie. To boli tie hlavné dôvody.

16. Žalovaný v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri riešení tejto situácie vychádzal z právnych predpisov a z analýzy, ktorú si dal vyhotoviť. Žalobcovi, keď chodil do školy, žalovaný jeho identitu nespochybnil a snažil sa mu vždy vyjsť v ústrety i skrz odporúčaní psychológa. Žalovaný sa mu snažil nespôsobovať problémy, rovnako ako i ostatní učitelia. Žalovaný je viazaný a zákonom o archívnictve, ktorý mu neumožňuje zmenu v archívnych dokumentoch. I samotné Ministerstvo školstva toto kritizuje, keď takúto zmenu v dokladoch umožňuje, ale základné školy sú odkázané na súdne rozhodnutia, ktorými im súd uloží túto povinnosť. Dôvodom žalovaného nie je znepríjemňovať život žalobcovi, ale práve naopak, snažil sa mu pomôcť i tým, že prihlášku na strednú školu by mu potvrdil s novými aktuálnymi údajmi. Pre žalobcu to však bolo neprijateľné skrz uchádzania sa o prácu. V tomto mu už žalovaný pomôcť nevedel. Žalovaný taktiež neeviduje žiadny podnet zo strany žalobcu ohľadom situácie pri zmene jeho identity. Čo sa týka vydávania odpisov vysvedčení, tie sa vydávajú na žiadosť podľa zákona o archívnictve. Vyhľadá sa v archíve, vyhotoví sa formulár s totožným daným vysvedčením, kde je uvedené, že ide o odpis. Ak nie je možné získať podpisy všetkých zúčastnených, to je riaditeľa školy a triedneho učiteľa, správnosť dokumentu, to znamená, že odpis súhlasí s vysvedčením, podpisuje len riaditeľ školy. Dátum vysvedčenia sa uvádza aj v odpise. Odpis sa robí vždy aj s preklepmi, pravopisnými chybami a poznámkami.

17. Na pojednávaní a právom záverečnej reči žalobca uviedol, že mu je zrejmé, že v zmysle nejestvuje právna úprava, ktorá by ako v prípade , umožňovala vydanie náhradného vysvedčenia. No mal za to, že v súlade s eurokonformným výkladom a v súlade s princípmi je možné použiť normu, ktorá je obsahom situácii najbližšia, aby sa tak zabezpečilo rešpektovanie súkromného života žalobcu ako ho rozpracováva Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre. A preto je možné takýto náhradný doklad vydať. Absencia legislatívy nemôže znamenať, že žalobcovi toto právo neprislúcha.

18. Žalovaný na pojednávaní a v rámci záverečnej reči uviedol, že nemôže vyhovieť návrhu žalobcu, a to z dôvodov uvedených v ust. o výchove a vzdelávaní, kedy údaje v dokladoch o absolvovanom a získanom vzdelávaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati alebo žiakovi alebo uchádzačovi v príslušnej dokumentácii a za správnosť týchto údajov zodpovedá riaditeľ školy. Taktiež podľa ustanovenia o výchove a vzdelávaní platí, že v dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané upravovať údaje. Žalovaný ďalej poukázal na súvisiaci o archívoch a registratúrach v spojení s vyhláškou MV SR č. , podľa ktorej doklady alebo údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedené v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Pokiaľ sa vlastne žalobca domáha vydania náhradného dokladu alebo uloženia povinnosti vydať náhradný doklad, v tomto smere by musel riaditeľ školy postupovať v súlade so zákonom a nie je prípustné, aby svojvoľne menil údaje v uvedených registratúrach, a teda v pedagogickej dokumentácii. Problematika týkajúca sa návrhu žalobcu sa rieši aj v odborných kruhoch. Školy však majú zákaz v zmysle pokynov vydávať vysvedčenia s opravenými údajmi, nakoľko riskujú porušenie predpisov v oblasti archívnictva. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že v danej oblasti absentuje právny základ pre vydanie opravného vysvedčenia. Žalovaný taktiež zastával názor, že rozhodnutie súdu by nemalo byť v rozpore s úpravou aj v oblasti verejného práva, predovšetkým v zmysle ustanovení zákona o archívnictve.

19. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, ti tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 , medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa , nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

22. Podľa , každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

23. Podľa , základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

24. Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

25. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

26. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie č. 2016/C 202/02, každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.

27. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol žiakom žalovaného od 6. ročníka, pričom 8. ročník ukončil so svojimi pôvodnými osobnými údajmi zapísanými do matriky pri narodení – B. F., že v roku 2018 započal žalobca v ČR zmenu pohlavia, a to zo ženského na mužské pohlavie, že štúdium u žalovaného ukončil žalobca v školskom roku 2018/2019 s údajmi na vysvedčení Kenton Zavadil, t.j. neutrálne meno, a so ženským rodným číslom, t.j. so ženským markerom rodného čísla, že k zmene jeho rodného čísla a zmene priezviska zo Zavadil na Erhard došlo na základe rozhodnutia matričného úradu Trnava zo dňa 06.06.2022, a to v dôsledku ukončenia tzv. medicínskej tranzície preukázanej lekárskym posudkom, že na základe uvedeného boli žalobcovi vydané doklady so zmenenými údajmi, t.j. občiansky preukaz a tiež mu bol vydaný nový rodný list, zároveň sa vykonala zmena aj v registri obyvateľov SR, že žalobca požiadal žalovaného o vydanie náhradného vysvedčenia z 9. ročníka tejto základnej školy so zmenenými údajmi a že žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel.

28. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti vydania dokladu o ukončení – vysvedčenia z 9. ročníka žalovaným po zmene jeho mena, pričom nevydaním dokladu o dosiahnutom vzdelaní podľa žalobcu dochádza k porušeniu jeho práv, a to z dôvodu, že napriek všetkým uskutočneným zmenám žalobca

nemôže zachovávať diskrétnosť ohľadom svojho pôvodného pohlavia, ako i zamestnať sa podľa jeho dosiahnutého vzdelania, keďže v prípade predkladania vysvedčenia z 9. ročníka základnej školy týmto informuje tretie strany o svojej intímnej sfére súkromného života. Žalovaný namietal absenciu právnej úpravy , ktorá by stanovovala oprávnenie, ale aj jeho postup pri vydaní zmenených dokladov o ukončení základného vzdelania v súvislosti so zmenou pohlavia, z dôvodu nemožnosti zásahu do dokumentácie o žiakovi, ktorá je registratúrnym záznamom – archívnym dokumentom, a preto zmeniť údaje na dokladoch o absolvovaní štúdia nie je podľa platnej legislatívy možné.

29. V konaní tak bolo sporné, či je možné zo strany žalovaného vyhovieť žiadosti žalobcu a vydať mu doklad o získanom vzdelaní s jeho neskôr zmenenými údajmi, či v danom prípade ide o opravu údajov na pôvodne vydanom vysvedčení a v dokumentácii žalovaného, alebo ide o vydanie nového dokladu a či právne predpisy na úseku školstva pre oblasť základných škôl umožňujú urobiť zmenu dokladov o získanom vzdelaní osoby, ktorá pohlavie zmenila až po ukončení povinnej školskej dochádzky.

30. V danom prípade ide o situáciu, keď Slovenská republika uznáva transsexualitu ako diagnózu, dovoľuje a umožňuje vo svojom právnom poriadku chirurgickú zmenu pohlavia osoby s uvedenou diagnózou a v tejto súvislosti upravuje všeobecne záväznými právnymi predpismi aj zmenu mena osoby, vydanie nového rodného listu, ako aj občianskeho preukazu na nové meno po zmene pohlavia, bez odkazu nových dokladov na skutočnosť, že u osoby prišlo ku zmene pohlavia. Právne predpisy Slovenskej republiky však explicitne neupravujú zmenu ostatných dokladov týkajúcich sa súkromnej sféry osoby so zmeneným pohlavím, a v tomto konkrétnom prípade absentuje právna úprava zmeny dokladov o dosiahnutom vzdelaní na úrovni zákonných resp. podzákonných noriem, obsiahnutá v právnych predpisoch upravujúcich oblasť školstva pri ukončení základnej školy.

31. Nadobudnutím účinnosti medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila po účinnosti tohto ústavného zákona spôsobom ustanoveným zákonom, majú podľa vždy a bez obmedzení prednosť pred zákonom. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré boli pre Slovenskú republiku už záväzné a medzi, ktoré patrí aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd majú podľa čl. 154c ods. 1 obmedzenú prednosť pred zákonmi. Osobitnou materiálnou podmienkou predpísanou pre prednostnú aplikáciu medzinárodných zmlúv podľa čl. 154c ods. 1 je skutočnosť, že musí ísť o zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Do tejto skupiny medzinárodných zmlúv nepochybne patrí aj Dohovor, do ktorého postúpila Slovenská republika ako právny nástupca Československého štátu. Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorého vzťah k zákonom Slovenskej republiky je predmetom úpravy čl. 154c ods. 1 , teda o priamom účinku jednotlivých ustanovení Dohovoru rozhodujú, na rozdiel od medzinárodných zmlúv podľa , súdy.

32. Na základe uvedeného, súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle čl. 154c je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k čl. 154c predstavujú Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúra naň sa vzťahujúca, pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave , a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.

33. Čl. 16 ods. 1 je všeobecnou normou, garanciou práva na súkromie, vrátane všetkých jeho aspektov. Právo na súkromný a rodinný život je vymedzené v jej čl. 19 ods. 2. ,,Ústava pojem súkromný a rodinný život ani obydlie bližšie nedefinuje. Nakoľko základné práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (, ), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 Dohovoru.“ (. Teória a prax, Drgonec, J., 2019, str. 508) Ten stanovuje: ,,Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“

34. Čl. 8 Dohovoru garantuje každému právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Toto právo nie je absolútne. Štátne orgány sú oprávnené zasahovať do jeho výkonu, ak je to v súlade so zákonom a zároveň ide o situáciu, kedy je zásah v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, pričom ním sledujú legitímny cieľ.

35. Európsky súd pre ľudské práva pri niekoľkých príležitostiach konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru v prípadoch transsexuálov. V prípade I. J. proti Spojenému kráľovstvu, veľká komora uviedla ,,Súd v zásade požaduje, aby štáty oficiálne uznali zmenu pohlavia vo všetkých ohľadoch, minimalizovali ťažkosti ktoré transsexuáli môžu v spoločnosti prežívať a vyhli sa akýmkoľvek náznakom negatívnych stereotypov". Hoci Európsky súd pre ľudské práva nikdy nekonštatoval, že transsexuáli majú právo na zmenu pohlavia, v prípadoch štátov, ktoré však chirurgickú zmenu pohlavia vo svojom právnom poriadku umožňovali, uviedol, že tieto majú prijať legislatívu umožňujúcu zmenu aj v úradných dokumentoch (pozri napríklad rozsudok L. c/ Litva z 11. septembra 2007).

36. Zároveň Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že rozsah práva na „súkromný život“ v zmysle čl. 8 Dohovoru je potrebné vykladať extenzívne. (Raninen proti Fínsku, (152/1996/771/972)). Pod právo na súkromný život zaradil aj fyzickú a psychickú integritu osoby vrátane jej sexuálneho života (X and Y proti Holandsku, (8978/80)), ako aj aspekty fyzickej a sociálnej identity jednotlivca (Y.Y. proti Turecku, 2015), či aspekty ako napr. rodová identita, meno a sexuálna orientácia, ako aj sexuálny život patria do osobnej sféry, ktorú pokrýva čl. 8 Dohovoru (Beizaras a Levickas proti Litve, (41288/15)). Napokon, v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre Ľudské práva právo na súkromný život zahŕňa aj právo na osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľuďmi (Schlumpf proti Švajčiarsku, (29002/06)).

37. Súčasťou ochrany garantovanej čl. 8 Dohovoru v súvislosti s transrodovými osobami je právo osoby mať umožnené uviesť do súladu svoju vnútornú a vonkajšiu rodovú identitu. Zmluvné štáty majú síce ponechanú určitú mieru voľnej úvahy v tejto oblasti, avšak ich pozitívnym záväzkom vyplývajúcim z čl. 8 Dohovoru je implementovať možnosti na uznanie zmeny rodu. V súvislosti s touto témou, pozitívny záväzok Zmluvných strán Dohovoru bol rozšírený na zabezpečenie právnej ochrany transrodových osôb bez ohľadu na to, či jednotlivec podstúpil operáciu na zmenu pohlavia (A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku, (79885/12, 52471/13 a 52596/13)).

38. Európska súdna autorita zároveň konštatovala, že záväzok chrániť právo na súkromný život obsahuje aj požiadavku na zabezpečenie rýchleho, transparentného a dostupného procesu právneho uznania rodu. V rozpore s touto požiadavkou je však rôzna aplikačná prax vnútroštátnych súdov v súvislosti s právnym uznávaním rodu a zároveň nezrozumiteľnosť právneho rámca uznania rodu (X proti bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, (29683/16)).

39. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, problematika právneho uznania rodu vo vzťahu k dokladom o ukončení primárneho a sekundárneho vzdelávania spadá pod garantovaný rozsah ochrany „súkromného a rodinného života“, a teda pod rozsah právnej ochrany garantovanej a čl. 8 Dohovoru.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené princípy obsiahnuté v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, má súd za to, že tieto priznávajú žalobcovi väčší rozsah práv ako slovenská právna úprava. Nie je preto možné stotožniť sa s právnym názorom, že údaje na dokladoch o absolvovaní štúdia na základnej škole nie je podľa platnej legislatívy možné meniť. Ústavný príkaz obsiahnutý v čl. 154c , s poukazom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, umožňuje žalovanému v tomto ohľade vyhovieť žalobcovi a vydať mu vysvedčenie z 9. ročníka základnej školy. V opačnom prípade by došlo k neoprávnenému zásahu do jeho súkromného života tak, ako ho vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalovaný vo svojom vyjadrení netvrdil žiadne významné faktory verejného záujmu, ktoré by mohli prevážiť záujmy žalobcu na odstránení negatívnych dôsledkov súvisiacich so zmenou jeho pohlavia a žiadne takéto ciele verejného záujmu nie sú známe ani súdu.

41. Súd zároveň poukazuje na to, že bez možnosti vydania dokladov obsahujúcich zmenu osobných údajov, sú transrodové osoby, a teda i žalobca, pri hľadaní zamestnania a preukázania najvyššieho dosiahnutého vzdelania (primárneho alebo sekundárneho) nútené odhaľovať najintímnejšie aspekty svojej osobnosti. Zároveň je nutné spomenúť prevládajúce negatívne postoje v spoločnosti k transrodovým osobám vrátane ich stereotypizácie. Neuznávanie rodovej identity a obmedzovania právneho uznania rodu v kontexte celospoločenskej a politickej situácie na druhej strane prehlbujú stigmatizáciu, diskrimináciu, obťažovanie a násilie k transrodovým osobám. Absencia právnej úpravy môže prispieť k negatívnym postojom, ako aj k prehlbovaniu zraniteľnosti transrodových osôb s nižším stupňom najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Súčasným stavom absencie právnej úpravy, ktorá by umožňovala transrodovým osobám zmenu osobných údajov na vydaných dokladoch o ukončení primárneho a sekundárneho vzdelávania dochádza podľa názoru súdu k neplneniu pozitívneho záväzku Slovenskej republiky. Súčasný právny stav zároveň vytvára všetky predpoklady na konštatovanie porušenia čl. 8 Dohovoru a , ako aj .

42. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vo výroku I. rozsudku vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi v stanovenej lehote doklady – vysvedčenia z 9. ročníka na jeho nové meno a nové rodné číslo po zmene pohlavia.

43. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

47. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia v spojení s , keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().