Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/64/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Ing. Marianna Kertésová, v spore žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, C., zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 47 238 836 proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 6.996,04 eur titulom náhrady škody t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.550,-Eur , a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanej, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2022 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 35 % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v čl. 6 písmeno b) Smernice 2003/88/ES, ktorá predstavovala sumu 6.996,04 eur. 2. V žalobe žalobca uviedol, že svoj nárok uplatňuje ako náhradu škody podľa ( ďalej len „OZ“ ) z dôvodu nesprávneho prebratia smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda. V žalobe okrem iného tiež uviedol, že právomoc súdu v prejednávanej veci je podľa ustanovenia (ďalej ako „“). Uviedol, že je príslušníkom D. E. F. F. C., ktorý vykonáva štátnu službu v Michalovciach, kde došlo k vzniku škody. Žalovanou je Slovenská republika, ktorá koná prostredníctvom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prevzatia smernice EÚ alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. Zákonné právomoci Ministerstva vnútra SR, týkajúce sa Hasičského a záchranného zboru, upravuje ust. ) zákona o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je Ministerstvo vnútra SR ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, hasičský a záchranný zbor. Žalobca citoval z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Fuss (C-429/09) s tým, že smernica má priamy účinok, keďže priznáva práva jednotlivcom a právo EÚ bráni takej vnútroštátnej úprave, ktorá podriaďuje právo pracovníka zamestnaného vo verejnom sektore podmienke, aby o dodržiavanie čl. 6 písm. b) Smernice požiadal svojho zamestnávateľa.

3. Žalobca k žalobe doložil výplatné pásky žalobcu za obdobie máj 2019 až apríl 2022, , tabuľku odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatených a požadovaných náhrad, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 13.5.2020, sp.zn. .

4. Okresný súd Michalovce rozhodol rozsudkom – 117 zo dňa 5.12.2022, v ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 996,04 eur bezúročne do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. – 159 zo dňa 6.3.2024 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v odvolacom konaní zostala spornou iba výška náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v tejto časti . Úlohou súdu v ďalšom konaní bude posudzovať už len výšku náhrady nemajetkovej ujmy z hľadiska kritérií stanovených v ust . v spojení s ust. , a teda túto výšku určiť tak, aby zohľadňovala kritériá stanovené zákonom a vyplývajúce z judikatúrnej praxe.

6. Podľa ust. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Podľa , , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. Podľa čl. 24 Všeobecnej Deklarácie ľudských práv, každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca je príslušníkom D. E. F. F. C., vykonával stálu štátnu službu v Michalovciach. Žalobcovi sú nerovnomerne rozvrhované služby takým spôsobom, že na 16 resp. 16,5 hodinovú riadnu službu v služobný deň, nadväzuje určená 8 resp. 7,5 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Služobné pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V prípade, že je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť za prácu nadčas. Hasiči teda strávia na pracovisku počas jednej zmeny minimálne 24 hodín. Keďže sa striedajú tri hasičské zmeny - prvá, druhá a tretia zmena, každý deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách 24 hodín následne majú dva dni voľna.

12. Počet odpracovaných hodín, čo sa týka služobného času a rozsahu služobnej pohotovosti u žalobcu, nebol medzi stranami sporný. Z výplatných pások ( čl. 5-23) a podľa prehľadu a rozsahu nariadených pracovných pohotovostí ( čl. 24) mal súd za osvedčené, že od mája roku 2019 do apríla 2022 odpracoval 1992,10 hodín nad právom únie povolený týždenný limit služobného času, teda v okolnostiach prípadu žalobca vyše troch rokov pracuje v priemere 56 hodín týždenne, a tak odpracuje každý týždeň 8 hodín nad limit stanovený a povolený právom Únie, čo pri priemernom počte týždňov 52, 179 je to 417,4 hodín do roka, a teda za posledné tri roky, to predstavuje 1992,10 odpracovaných hodín nad právom Únie povolený týždenný limit služobného času.

13. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 5.3.2025 (č.l.200 – 215) uviedla, že judikatúra tuzemských súdov jednoznačne potvrdzuje predchádzajúcu doktrínu občianskeho práva spočívajúcu v tom, že na úspech v spore a náhradu nemajetkovej ujmy, ako je aj prejednávaná vec, je na úspech žaloby potrebné preukázať konkrétne porušenia práv žalobcu, nemajetkovú ujmu, ktorú je potrebné v civilnom sporovom

konaní najprv potvrdiť a potom aj preukázať, a to aj ohľadom rozsahu, obdobne to platí aj o príčinnej súvislosti medzi porušením práva a vznikom nemajetkovej ujmy. Žalovaná má za to, že žalobca ani netvrdí žiadnu konkrétnu nemajetkovú ujmu, a preto nie je vôbec možné zistiť, aké skutočnosti chce účastníckym výsluchom v konaní preukazovať, žaloba je v tomto smere príliš nekonkrétna .Má za to, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom. Poukázal na to, že počas služobnej pohotovosti je pracovník povinný byť v zariadení zamestnávateľa alebo mimo neho, pričom má byť pripravený na výkon práce na požiadanie svojho zamestnávateľa. Pokiaľ nie je zásah, v takom prípade žalobca môže odpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Žalovaná konštatuje, že vo vzťahu ku žalobcovi nebola smernica porušená, a preto nie je žiadny dôvod priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch za porušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na to má žalovaná za to, že žalobca z hľadiska odmeny vyplatenej v predmetnom období za vykonanú štátnu službu nebol na svojich právach ukrátený.

14. Na pojednávaní dňa 11.3.2025 (č.l.220 – 224) žalobca pán B. uviedol, že odpracoval v hasičskom zbore 24 rokov a 90 dní, pracoval na zmeny 24 hodín a 48 hodín nemal voľno. Uviedol, že 24 hodinová zmena bola taká, že tam bol program od 7.00 hod. ráno, je tam harmonogram do večera, je rozdelené školenie, údržba techniky, školenie mužstva, preberenie techniky, vo večerných hodinách je pohotovosť na pracovisku. Priebeh pohotovosti bol taký, že bol tam umožnený odpočinok, že si človek síce ľahne, ale vždy je v strehu, stále čaká na nejaký výjazd. V prípade, že bol poplach, zbehli do garáže a do minúty museli urobiť výjazd, spali ustrojení, aby stihli za tú minútu vyjsť vonku. Po tejto 24 hodinovej zmene sa dával dokopy a ďalší deň sa chystal už do roboty, už bol v strehu. Po 24 hodinovej zmene musel mať 8 hodín voľno, ale potom ho už mohli zavolať kedykoľvek. . Ak by sa v tom čase nedostavil, zamestnávateľ by mu to mohol vytknúť, musel by tam byť dôvod rodinného typu, že bol s dieťaťom u lekára. Tento spôsob rozvrhnutia pracovného času ovplyvnil podľa žalobcu aj to, že sa mu rozpadlo manželstvo, zostali so synom dvaja . S manželkou mali kvôli tomu konflikty, v robote trávil aj Vianoce, Silvestra, mali naplánovanú dovolenku a zrazu sa nedalo ísť, lebo do toho prišiel nejaký výcvik mimo pracoviska. Rozviedol sa v roku 2019 a syn chodil ešte do školy, musel sa o neho postarať. Nemohol chodiť na iné aktivity, ako napr. guľáš párty, plesy, ovplyvnilo ho to aj po zdravotnej stránke, napr. keď počuje gong v Tescu, stále je v strehu. Uviedol aj to, že mal problém so spánkom, nedalo sa vypnúť a spať. Teraz je na výsluhovom dôchodku, poberá 1 292 eur a jazdí na kamióne ako striedač.

15. Súd zameral pozornosť na výšku nemajetkovej ujmy, určeniu, v akom rozsahu je žaloba dôvodná primerane okolnostiam prejednávanej veci, prihliadol na následky, ktoré boli takýmto zásahom vyvolané v osobnom i rodinnom živote žalobcu, eventuálne dopad na jeho zdravotný stav a sociálne pomery, dôsledne sa riadiac intenciami odvolacieho súdu.

16. Po vypočutí žalobcu súd konštatuje, že bol ukrátený v nemajetkovej sfére o čas odpočinku, ktorý mohol stráviť s blízkymi, fyzicky i psychicky regenerovať, sú tu aj náznaky somatických problémov v súvislosti s tým. V súlade s princípom rovnocennosti komunitárneho a vnútroštátneho práva, súd aplikoval ustanovenia o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznávanej fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv v zmysle v spojení s zohľadniac pri určení výšky náhrady kritéria stanovené zákonom a vyplývajúce z judikatúrnej praxe.

17. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je zákonnou úpravou vymedzený reštriktívne, teda tak, aby ho bolo možné priznať len za vopred definované následky. Aj v zmysle náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať z dôvodov demonštratívne uvedených, ktoré však nepredstavujú ohraničený výpočet prípadov, u ktorých nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká. Teda nevyžaduje sa iba splnenie podmienky zníženia dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti, ako to tvrdí žalovaný, ale môže ísť aj o iné vážne následky na osobnostných právach dotknutého jedinca. Žalobca svoj nárok spájal s porušením nároku na odpočinok, a preto súd posudzoval tento nárok ako nemajetkovú ujmu, čo zohľadňuje aj zámery normotvorcu Smernice rady 89/391/EHS a tiež Smernice rady 2003/88/ES. Uvedené smernice boli prijaté v záujme zamedzenia výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania, ich cieľom bolo zaviesť alebo zlepšiť preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistiť vyšší stupeň ich ochrany, ktorý cieľ sa nemal podriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku, pričom

pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. dňoch, hodinách, resp. ich častiach, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia úraz ani sebe, ani spolupracovníkom alebo iným osobám, a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodia zdravie. Žalobca v dôsledku takého rozvrhu pracovného času, ktorý bol v rozpore s právom Únie, prišiel o voľný čas, ktorý by inak venoval rozvíjaniu osobných, rodinných, priateľských vzťahov i fyzickej a psychickej relaxácii. Nerešpektovaním čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní pracovného času žalobcu, došlo k zásahu do práv žalobcu na vedenie súkromného, rodinného života i do práva na ochranu jeho zdravia, za ktorý zásah mu patrí nárok na primerané odškodnenie. Vzhľadom na formu zásahu, ktorá sa považuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora za závažný zásah do práv, keď ide o nevratný stav straty niekoľkých stoviek hodín voľného času a času potrebného na regeneráciu pracovných síl, len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a práve peňažná náhrada predstavuje spôsobilé odškodnenie takto vzniknutej ujmy. (rozsudok KS Košice sp. zn. zo dňa 19.11.2020) Bolo na rozhodnutí žalobcu, aké právne prostriedky ochrany osobnosti použije, či mu postačí konštatovanie porušenia jeho práv, alebo sa bude domáhať stanovenia dodatočného náhradného voľna, prípadne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby, a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Náhrada nemajetkovej ujmy poskytuje najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je právo na súkromie a rodinný život. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je určovaná základnými zákonnými kritériami, a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Samotná závažnosť ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd musí prihliadnuť aj na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Žalobca skutočne vykonával náročnú prácu nad čas povolený právom únie, ktorá vyžaduje aby bol nepretržite dostupný a plne k dispozícii svojmu zamestnávateľovi. Tým dochádza k zásahu do jeho práva na súkromie, ktorého súčasťou je aj právo na rodinný život, teda právo utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Žalobca sa objektívne nemohol venovať rodine v rozsahu v akom by chcel, ale najmä nemohol so svojim časom voľne nakladať, nemohol sa venovať svojim záľubám. Pre nedostatok času nemohol ani oddychovať, hoci relax je vzhľadom na rizikovosť jeho práce nesmierne potrebný. Právo na odpočinok bolo u žalobcu permanentne niekoľko rokov porušované, napriek tomu, že plní v spoločnosti veľmi zodpovedné úlohy, ktoré neraz vyžadujú aj nasadenie vlastného života. Tieto okolnosti sa mohli podpísať i na rozpade manželstva žalobcu, pretože boli zdrojom konfliktov medzi žalobcom a jeho manželkou. Po rozvode manželstva sa musel starať o maloletého syna. Priznal , že sú podnety, ktoré dodnes v jeho psychike pretrvávajú a vyvolávajú pocit , že musí byť „pripravený.“ Súd považuje pracovnú pozíciu žalobcu za vysoko zodpovednú, rizikovú a fyzicky aj psychicky náročnú. Pri stanovení náhrady za zásahy žalovaného do nemajetkovej sféry žalobcu - práva na odpočinok, súkromie a rodinný život, súd prihliadal na kritéria uvedené v bode 95 Rozsudku Fus, a na závažnosť ujmy, ktorá mu takým (dostatočne závažným) zásahom vznikla, na následky takým zásahom vyvolané, okolnosti zásahu a v neposlednom rade aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je priznávaná všeobecnými súdmi v iných prípadoch, keď súdy aplikujú ustanovenie . (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 15.10.2019)

20. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na primeranú finančnú náhradu v sume 2.550 Eur nárok, nakoľko porušením práva Únie bolo ( aj doposiaľ je) skutočne do jeho osobnostnej sféry zasiahnuté vo forme následkov v jeho rodinnom, spoločenskom živote. Súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 05/2019 do 04/2022, t.zn. 2 roky a 11 mesiacov, spolu 35

mesiacov. (2550 : 35 = 72,86 eur/mesiac, 874,29 Eur ročne). Žalobca však dostatočne nepreukázal, že tento zásah sa prejavil vo forme negatívnych následkov na jeho zdravotnom stave výrazným spôsobom. Aktuálne je na výsluhovom dôchodku a privyrába si aj ako vodič kamiónu (striedač), teda jeho sociálne pomery sú aktutálne dobré. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 4.446,04 eur zamietol. Vzhľadom na absenciu takýchto následkov súd považoval sumu 2.550 Eur, za primeranú. Zobral pritom v úvahu i skutočnosť, že žalobcovi priznanú výšku nemajetkovej ujmy súdy priznávajú v obdobných súdnych sporoch ( napr. rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , , , ).

21. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania. (rozhodnutia ÚS SR, , )

22. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, a to vo výške 100% nakoľko stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurbum zaťažovať procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Nebolo by spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Podľa súdu má právo na plnú náhradu trov konania, teda vo výške 100 % z dôvodov vyššie uvedených, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, teda nie zo sumy žalovanej. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci ( ), keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

23. V zmysle ust. súd uložil žalovanej dlhšiu lehotu na zaplatenie uvedenej sumy , s prihliadnutím na jej žiadosť, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas. Týmto bude maž žalovaná strana väčší priestor na to, aby si mohla usporiadať svoje pomery tak, aby úhrada predmetnej sumy nebola pre ňu záťažou.

24. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).