Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-50-2023.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/50/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, Šaľa, právne zastúpená: Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, IČO: 54 846 382, proti žalovaným: v 1. rade: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, a v 2. rade: X. K.Ó., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, Š.T., o určenie neexistencie záložného práva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti, a to rodinný dom č. p. XXXX/X ležiaci na parc. č. XXXX/X, garáž ležiaca na parc. č. XXXX/X, pozemkové nehnuteľnosti evidované ako parcely registra „C", a to parc. č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV XX katastrálneho územia Š., nie sú predmetom záložného práva zapísaného v časti C LV XX katastrálneho územia Š. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V. XX/XXX/XX podľa č. V.-XX/XXXX zo dňa 14.02.2012.
II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 12.06.2023 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX/X ležiaci na parc. č. XXXX/X, garáž ležiaca na parcele XXXX/X, pozemkové nehnuteľnosti evidované ako parcely registra „C“, a to parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, nehnuteľnosti evidované na LV č. XX pre katastrálne územie Š., nie sú predmetom záložného práva zapísaného v časti C LV XX katastrálneho územia Š. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V. XX/XXX/XX podľa č. V.-XX/XXXX zo dňa 14.02.2012.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1) tohto rozsudku. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol pôvodne od žalobkyne kupujúci X. K., a to kúpnou zmluvou evidovanou na Okresnom úrade, odbore katastrálnom v Š. pod spisovou značkou V. XXXX/XXXX. Následne nehnuteľnosti previedol na F. I., a to kúpnou zmluvou evidovanou na Okresnom úrade Š., odbore katastrálnom pod číslom V. XXXX/XX zo dňa 16.01.2012. Následne bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru a Zmluva o zriadení záložného práva V. XX/XXXX. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a X. K. pod číslom V. mala slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko uzatvorenie takejto zmluvy pre zabezpečenie pohľadávky uzavretím priamo kúpnej zmluvy je
pre obchádzanie zákona neplatné. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudky NS SR 4Cdo/33/2005 a 2Mcdo/2/2006. Vlastnícke právo bolo na F. I. prevedené konaním X. K., ktoré Okresný súd Galanta kvalifikoval ako trestný čin podvodu, za čo bol X. K. právoplatne odsúdený Okresným súdom Galanta v konaní XT/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.11.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť je Kúpna zmluva V. XXXX/XX absolútne neplatným právnym úkonom, a na základe toho sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi aj všetky úkony na túto zmluvu nadväzujúce. Z tohto je zrejmé, že pokračovanie vo výkone záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, by bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, ako aj ochranou vlastníckeho práva. Žalobkyni však zo strany žalovaného v 1. rade bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva datované dňom 03.05.2022 pod spisovou značkou X T. XXXXXX, v ktorom jej bol oznámený začiatok výkonu záložného práva na základe zmluvy spísanej v katastri nehnuteľnosti pod spisovou značkou V. zo dňa 14.02.2012. Zároveň jej bolo zaslané oznámenie o dražbe, a to zo strany spoločnosti L. Q..J..H.. Q. Q. O. X, A..
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý namietal nedostatok vecnej spôsobilosti, nakoľko žaloba smeruje len proti jednému z účastníkov záložnej zmluvy, pričom sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že s F. I. uzavrel úverovú zmluvu a záložnú zmluvu, a to v dobrej viere, že táto bude platiť v rozsahu, v akom si ju zmluvné strany dojednali. V tejto záložnej zmluve bolo vyhlásenie záložcu, že neprebiehajú žiadne konania, ktoré by mohli ohroziť vlastnícke právo záložcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že záložná zmluva je platná, záložné právo bolo zo strany príslušného katastrálneho odboru zapísané v súlade s právnymi predpismi SR a toto právo existuje a trvá. Záložná zmluva bola zo strany žalovaného v 1. rade uzatvorená v dobrej viere, bez akýchkoľvek pochybností a oprávnení záložcu poskytnúť predmetné nehnuteľnosti ako záloh, a preto je potrebné chrániť dobromyseľnosť, a na prejavený právny úkon hľadieť v čo najširšom rozsahu ako na úkon platný. V čase uzatváranie úverovej zmluvy a záložnej zmluvy bol záložca výlučným vlastníkom nehnuteľností tvoriacich záloh. Vo vyjadrení bolo zdôraznené, že banka vychádzala zo stavu uvedenom na príslušných listoch vlastníctva. Tieto skutočnosti preukazujú dobrú vieru žalovaného v 1. rade a jeho ochrana môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva nedbalého, či ľahkomyseľného vlastníka. Ľahkovážnosť konania žalobcu vyplýva aj z histórie zadlženosti žalobcu, keď dlhy vymáhané v exekučných konaniach chcel riešiť „dočasným“ prevodom nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.rade poukázal na ustanovenie § 151 md) Občianskeho zákonníka, v ktorom sa vymenúvajú spôsoby zániku záložného práva, pričom ani extenzívnym výkladom nie je možné rozšíriť tento zákonom stanovený obsah. § 137 Civilného sporového poriadku vymedzuje okruh prípustných žalôb. Žaloba o zrušenie záložného práva pritom nie je žalobou o osobnom stave, žalobou o splnenie povinnosti, ani o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ani o určenie právnej skutočnosti, ani žalobou o nároku na usporiadanie práv a povinností strán. Záložné právo nemôže zaniknúť rozhodnutím súdu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že oprávneným účastníkom konania o neplatnosť záložnej zmluvy môže byť len jeden z účastníkov zmluvného vzťahu, na základe ktorého došlo k vzniku záložnej zmluvy. Žalobca však nikdy nebol jedným z týchto účastníkov. V danom prípade nie je naliehavý právny záujem. Žalovaný v 1. rade poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/95/2019 zo dňa 29.01.2020, v ktorom sa NS SR zaoberal princípom ochrany dobrej viery nadobúdateľa vecného práva a legitímnej dôvery v konštitutívne akty štátu, pred ktorými nemožno uprednostňovať princíp, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Ochrana dobrej viery, chrániaca účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty. Najvyšší súd vyslovil názor, že ústavnoprávnu ochranu používa tiež osoba, ktorá pri nadobudnutí vecného (záložného) práva konala v dobrej viere, že ten, ktorý na ňu toto vecné právo previedol, urobil tak v súlade so zákonom, čo potvrdilo aj samotné rozhodnutie príslušného katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalovaný v 1. rade, aby bola žaloba zamietnutá.
4. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že je žalovaný len jeden účastník a konanie malo byť zastavené. Žalobca poukázal na ustanovenie § 62 Civilného sporového poriadku, ktoré sa vzťahuje na prípady, kedy strana nemá procesnú spôsobilosť. Jedná sa o prípady, kedy strana zanikla pred začatím konania. Avšak žalovaný má právnu subjektivitu a Zákon podľa § 79 Civilného sporového poriadku umožňuje na návrh žalobcu pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by sa malo jednať o nerozlučné spoločenstvo. Žalobca naďalej tvrdil, že záložná zmluva je neplatná, pričom opätovne poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/33/2005 a 2 Mcdo/2/2006, ako aj na rozsudok KS Trnava 24Co/221/2009 a rozsudok NS SR 3Cdo/144/2010. Ohľadom ochrany princípu dobrej viery
poukázal žalobca opätovne na nález Ústavného súdu SR č. kon. I.ÚS 510/2016 z 19.01.2021 ohľadne prelomenia zásady nemo plus iuris.
5. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu v priebehu súdneho konania podaním zo dňa 15.02.2024 navrhol ako žalovaného v 2. rade X. K.Ó., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.T., Z. XXXX/XX. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 21.02.2024 pripustil jeho vstup do konania ako žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním došlým na súd 11.03.2024 tak, aby súd žalobe vyhovel. Na pojednávanie sa žalovaný v 2. rade nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Galanta XXC/XX/XXXX, oznámením o začatí výkonu záložného práva, listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.05.2022 a 19.07.2022, odpoveďou žalovaného zo dňa 01.06.2022 a 16.08.2022, spisom tunajšieho súdu XT/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci.
7. Ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 10.05.2016, obžalovaný X. K., nar. XX.XX.XXXX, bol uznaný za vinného z toho, že dňa 24. augusta 2010 v Š. uzatvoril s P. X. a jeho manželkou T. X. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej im poskytol finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Eur na vyplatenie ich dlhov v exekučnom konaní, a následne ich požiadal aby na neho ako záruku za poskytnuté finančné prostriedky po dobu splatenia pôžičky previedli ich nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Š., na čo X. pristúpili a s vedomím, že podpisujú listiny týkajúce sa takéhoto zabezpečovacieho prevodu na notárskom úrade P.. T. A. v Š., dňa 27.09.2010 podpísali kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej však v skutočnosti obžalovanému vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredali a tiež toho istého dňa podpísali v pobočke banky V. T..Q.., zmluvu o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech V. T..Q.., nakoľko na prefinancovanie kúpy nehnuteľností v zmysle tejto zmluvy bol obžalovanému poskytnutý úver z banky V. T..Q.. vo výške 72.000,- Eur, ktoré peniaze mal v zmysle zmluvných podmienok previesť na účet predávajúcich, vedený vo V. T..Q.. do 14 kalendárnych dní od dňa podpisu zmluvy, čo aj urobil, avšak dňa 28.09.2010 v pobočke V. T..Q.. v Š. dal T. X. podpísať príkaz na úhradu a uvedenú hotovosť si takto nechal previesť na svoj bankový účet a následne napriek tomu, že mu X. poskytnutú pôžičku vo výške 15.000,- Eur splácali, ich nehnuteľnosti odpredal F. I., zabezpečil aby dlžná čiastka voči V. v prospech ktorej boli nehnuteľnosti založené, boli vyplatené z úveru, ktorý si zobral F. I. v X. B. a finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z V. T..Q.., a mali v zmysle vyššie uvedenej zmluvy slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti, si ponechal a týmto konaním X. spôsobil škodu vo výške najmenej 72.000,- Eur. Za tento skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov s probačným dohľadom. Poškodení P. X. a T. X. boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.11.2016
8. Po tom, čo sa stal X. K. vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku, tieto nehnuteľnosti odpredal F. I.. Kupujúci kúpnu cenu za nehnuteľnosti realizoval prostredníctvom úveru, ktorý mu poskytla Prima banka Slovensko a.s., ako to vyplýva z úverovej zmluvy zo dňa 20.01.2012. Výška úveru činila 78.000,- Eur.
9. Dňa 20.01.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/ XXX/XX, kde ako záložný veriteľ vystupovala Prima banka Slovensko a.s. a záložca X. K.. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, kde ako veriteľ vystupuje Prima banka Slovensko a.s. a ako dlžník F. I.. Záložca dal do zálohu záložnému veriteľovi nehnuteľný majetok špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku.
10. Pod číslom konania XXC/XX/XXXX sa viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 05.08.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.03.2022 rozhodol tak, že: „Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XX pre kat. úz. Š. a to ako rodinný dom súpisného čísla XXXX, ktorý je postavený na parc. reg. "C" č. XXXX/X, garáž postavená na parcele reg. "C“ č. XXXX/ X, parc. reg. "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. "C" č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. reg. "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. reg. "C" č. XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 a parc. reg. "C“ č.
XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 patrili ku dňu smrti poručiteľa nebohého P. X. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebohého P. X., zomr. XX.XX.XXXX a žalobkyne."
11. Žalobkyni bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.05.2022 pod spisovou značkou X T. XXXXXX na základe zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností pod sp. zn. V. zo dňa 14.02.2012. Zároveň jej bolo zaslané oznámenie o dražbe, a to zo strany spoločnosti L. Q..J..H.., Q. Q. O. X, A.Š..
12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil navrhovateľovi dražby - žalovanému v 1. rade, že žalobkyňa nebola účastníčkou žiadnych úkonov, na základe ktorých vzniklo záložné právo k nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva, že nemá žiadne zmluvné, a ani iné zákonné povinnosti. Žalobca vyzval Prima banku Slovensko, a.s. o späťvzatie poverenia na vykonanie dražby ohľadne nehnuteľností evidovaných na LV č. XX katastrálne územie Š., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca.
13. Prima banka Slovensko a.s. listom zo dňa 01.06.2022 právnemu zástupcovi žalobcu uviedla, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo zriadené platne na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 20.01.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Š. zo dňa 14.2.2012 pod č. V. XX/XX. Ďalej bolo v liste uvedené, že banka ako záložný veriteľ zriadila záložné právo v dobrej viere a na základe údajov uvedených v rozhodnom čase v katastri nehnuteľností. Záložné právo banky vyplývajúce zo záložnej zmluvy nezaniklo a naďalej zabezpečuje pohľadávku banky. V súvislosti s tým banka poukázala na judikát NS SR sp. zn. 4Cdo/95/2019 zo dňa 29.01.2020, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal princípom ochrany dobrej viery nadobúdateľa vecného práva a legitímnej dôvery v konštitutívne akty štátu, pred ktorým nemožno uprednostňovať princíp, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Ochrana dobrej viery, chrániaca účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu. Najvyšší súd vyslovil názor, že ústavnoprávnej ochrany požíva tiež osoba, ktorá pri nadobudnutí vecného (záložného) práva konala v dobrej viere, že ten, ktorý na ňu toto vecné právo previedol, urobil tak v súlade so zákonom. Banka v závere listu oznámila, že bude pokračovať vo výkone záložného práva.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 151a) Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
16. Účelom záložného práva je zabezpečenie pohľadávky a uspokojenie veriteľa. Je teda spojené s pohľadávkou veriteľa. Spätosť záložného práva s pohľadávkou má ten dôsledok, že aj vtedy, ak bola uzavretá záložná zmluva, avšak pohľadávka neexistuje, má to za následok, že záložné právo nevznikne, a to ani vtedy, ak došlo k vkladu záložného práva predpísaným spôsobom.
17. V rozsudku NS ČR sp. zn. 21Cdo/3472/2011 sa hovorí o akcesorickej povahe záložnej zmluvy. Podľa tohto rozsudku ak pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené, v skutočnosti platne nevznikla (napr. preto, že je zmluva neplatná), nie je tu záložné právo, aj keby samotná záložná zmluva bola bezchybná. Ak nie je tu teda pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, má to za následok, že podľa záložnej zmluvy - hoci ide o platný právny úkon, a aj keď ide o nehnuteľnosť, bolo podľa nej vložené záložné právo do katastra nehnuteľnosti - záložné právo nevznikne.
18. Z dokazovania - z rozsudku Okresného súdu Galanta XT/XX/XXXX bolo preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a X. K. pod sp. zn. V. XXXX/XXXX, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko uzatvorenie takejto zmluvy pre zabezpečenie pohľadávky uzatvorením priamo v kúpnej zmluve, je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatné. Vzhľadom k tomu, že Kúpna zmluva V. XXXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom, tak absolútne neplatnými právnymi úkonmi sú aj všetky úkony na túto zmluvu nadväzujúce.
19. V priebehu konania žalovaný v 1. rade uvádzal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí vecného práva, že sa opieral o rozhodnutia štátneho orgánu, ktorý učinil vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, že sa riadil výpisom z katastra nehnuteľností.
20. Veľký senát Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vydal dňa 27.04.2021 pod sp. zn. 1 VObdo/2/2020 uznesenie, ktorým sa vyjadril k otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa a s tým spojeného prelomenia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.
21. Veľký senát uviedol, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
22. Ďalším záverom Veľkého senátu v predmetnom rozhodnutí bolo, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nezodpovedá výkladu, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľností v katastri nehnuteľností zakladá dobú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
23. Podľa rozhodnutia Veľkého senátu v konaní 1 VObdo/2/2020 medzi výnimky patrí: a) neoprávnený dedič (§ 486 Občianskeho zákonníka) b) obchodnoprávne vzťahy (§ 446 Obchodného zákonníka) c) konkurzné konanie (§ 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) d) prevod cenných papierov (§ 19 ods. 3 Zákona o cenných papieroch) e) exekúcia (upravená nepriamo v § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 exekučného poriadku).
24. Žalovaný namietal, že žalobný návrh bol podaný len proti jednému účastníkovi záložnej zmluvy. K tomu súd udáva, že na návrh právneho zástupcu žalobcu súd pripustil do konania aj druhého účastníka záložnej zmluvy X. K., s ktorým súd riadne konal.
25. Čo sa týka námietky žalovaného v 1. rade, že súd nemôže zrušiť záložné právo, k tomu súd udáva, že predmetom je určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Súd nemôže zrušiť záložné právo, nakoľko toto záložné právo ani nevzniklo.
26. Súd vo veci nevykonal dokazovanie obsahom spisu XXC/XX/XXXX, nakoľko sa jedná o živú vec. Aj keď sa jedná o obdobnú vec ako prejednávaný spor, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá význam pre právne posúdenie veci.
27. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalobca mal v spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.