Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-105-2026.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/105/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovanej A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2026, sp. zn. 3Tk/2/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. novembra 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovanej A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku s poukazom na § 79 odsek 2 Trestného poriadku rozhodol, že sa obžalovaná A. B. (ďalej len „obžalovaná“), stíhaná pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, ponecháva vo väzbe. Súčasne podľa § 80 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného poriadku súd I. stupňa neprijal písomný sľub obžalovanej a podľa § 80 odsek 1 písmeno c/, odsek 2 Trestného poriadku u obžalovanej nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal dňa 07.10.2026 obžalobu na obžalovanú na skutkovom základe v nej uvedenom a uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tp/22/2026 zo dňa 15.04.2026, právoplatným dňa 23.04.2026 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/16/2026 zo dňa 23.04.2026, bola obžalovaná vzatá do väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a táto nebola podľa § 80 alebo § 81 Trestného poriadku nahradená. Súd I. stupňa, po preskúmaní celého spisového materiálu, ako aj po vypočutí procesných strán, zistil, že aj naďalej existujú formálne, ako aj materiálne podmienky väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, keďže mal preukázané, že konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali vzatie obžalovanej do väzby, sa ani v tomto štádiu trestného konania – po podaní obžaloby nezmenili, pričom aj naďalej doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný a vykazuje znaky trestného činu konkretizovaného v obžalobe a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho mohla spáchať obžalovaná. Uvedené má vyplývať z výpovede samotnej obžalovanej, ktorá popísala svoje spolužitie s poškodeným C. D., ich spoločnú konzumáciu alkoholu a drog, ako aj vzájomné hádky a nakoniec aj skutok tak, ako si ho pamätala, že pichla C. nožom raz do srdca. Podľa súdu I. stupňa dôvodné podozrenie vyplýva aj z výpovede svedkyne E. D., ktorá okrem iného uviedla, že v predmetný deň videla, že dvere do bytu A. sú pootvorené, hneď pri dverách stála A., plakala a hovorila jej: „Ja som ho asi zabila!“. Súd I. stupňa poukázal aj na výpoveď svedka E. F., ktorý uviedol, že keď počul buchot, spustil nahrávanie videa na svojom telefóne, vyšiel na chvíľu aj pred dvere a videl, ako A. vrieska, ako ju policajti už držali, ale to už mal vypnuté nahrávanie, pričom na nahrávke, ktorú zhotovil, je počuť A. ako hovorí: „Bodla som ho“ alebo tak nejako. Ďalšími dôkazmi, ktoré odôvodňujú dôvodné
podozrenie sú, podľa súdu I. stupňa, aj výpovede G. B., E. H. a listinné dôkazy – znalecký psychiatrický posudok č. 105/2026 a znalecký posudok č. 26/2026 a 37/2026, ako aj fotografické prílohy. Súd I. stupňa konštatoval, že v danom štádiu konania sa dôkazy neposudzujú z hľadiska viny či neviny obžalovanej tak, ako to hodnotí obhajoba, avšak sa hodnotia len v súvislosti s dôvodným podozrením, či obžalovaná mohla spáchať skutok, z ktorého je obžalovaná, pričom z vyššie popísaných dôkazov je možné, podľa názoru súdu I. stupňa, odôvodniť záver, že obžalovaná sa mohla dopustiť skutku, z ktorého je obžalovaná, pričom o vine či nevine obžalovanej bude rozhodovať súd a na základe vykonaných dôkazov, ktoré bude hodnotiť samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. K inštitútu nahradenia väzby (dohľad probačného a mediačného úradníka, písomný sľub obžalovanej) súd I. stupňa uviedol, že mu výnimočné okolnosti odôvodňujúce nahradenie väzby neboli predložené a ani ich nezistil, pričom tieto by museli byť podľa § 80 odsek 2 Trestného poriadku prítomné.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podala obžalovaná sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. Uviedla, že napadnuté uznesenie nezodpovedá na rozhodujúcu otázku, ktoré konkrétne a aktuálne skutočnosti odôvodňujú obavu z jej budúcej trestnej činnosti a prečo túto obavu nemožno dostatočne obmedziť súbehom kontrolovanej abstinencie, odbornej starostlivosti, dohľadu a primeraných povinností. Namiesto tejto úvahy napadnuté uznesenie, podľa obžalovanej, opakuje podozrenie zo stíhaného skutku, vymenúva dôkazy a ich vecné posúdenie, odkazuje na neskoršie hlavné pojednávanie a náhrady väzby odmieta jediným všeobecným záverom o neexistencii výnimočných okolností. Obžalovaná poukazovala na to, že predmetom preskúmania je zákonnosť ďalšieho pozbavenia osobnej slobody, preto je sťažnostný súd povinný pri tomto rozhodovaní reálne, nestranne a individuálne preskúmať materiálny podklad dôvodnosti podozrenia, existenciu samostatného preventívneho dôvodu a účinnosť konkrétnych náhrad väzby. Tvrdila, že predbežná povaha tohto hodnotenia nezbavuje súd povinnosti vyhodnotiť aj dôkazy v jej prospech a uviesť preskúmateľné dôvody každého z troch napadnutých výrokov. Uviedla, že podstatou jej sťažnosti je súbeh konkrétnych nedostatkov:
- nevyhodnotený rozpor o pôvode poranení pravej ruky poškodeného,
- závislosť časti súdnolekárskych záverov od sporného skutkového podkladu,
- nedostatočné rozlíšenie spontánnych výrokov, procesných výpovedí a objektívnych stôp,
- nevysporiadanie sa s nutnou obranou a s alternatívnym mechanizmom poranenia,
- opomenutie digitálnych záznamov poškodeného a priaznivých svedeckých údajov,
- a predovšetkým odmietnutie konkrétnej náhrady väzby bez vyhodnotenia záveru psychiatričky, podľa ktorého pri abstinencii zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečná. Obžalovaná poukázala ďalej na to, že je pozbavená osobnej slobody od 12.04.2026 od 01.10 hod., že jej žiadosť o prepustenie zamietol súd I. stupňa uznesením z 18.06.2026, že vyšetrovanie je skončené, že obžaloba bola podaná 07.10.2026 a že hlavné pojednávanie je nariadené na 17.11.2026. V ďalšej časti sa obžalovaná zameriavala na zákonné podmienky ďalšieho trvania väzby, ktoré musia byť splnené súčasne. S poukazom na § 71 odsek 1 Trestného poriadku, § 72 odsek 2 Trestného poriadku, § 76 odsek 1 Trestného poriadku, § 79 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, článok 17 odsek 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, článok 5 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia ESĽP opakovala, že vyšetrovanie sa skončilo, že obžaloba bola súdu doručená, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní skončené nie je a táto procesná zmena znamená, že súd už disponuje súdnolekárskymi, psychiatrickými, psychologickými, biologickými a elektronickými podkladmi, ktoré v čase prvého rozhodovania k dispozícii neboli. Zároveň sa zamerala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.06.2026 sp. zn. 4Tpo/29/2026 a v súvislosti s jeho argumentáciou mala za to, že obsah spisu už umožňuje porovnať vtedajšie predpoklady s konečnými odbornými výsledkami. Ďalej obžalovaná namietala, že napadnuté uznesenie neobsahuje individuálne, aktuálne a preskúmateľné posúdenie. Súdu I. stupňa vytýkala, že i keď tento poukázal na jej výpoveď, výpovede svedkov D., F., B. a H., psychiatrický posudok, súdnolekárske posudky a fotografie, nevysvetlil, ktoré konkrétne závery z týchto dôkazov prebral, ako riešil ich rozpory a akým spôsobom z nich vyvodil aktuálnu obavu z jej budúcej trestnej činnosti a že samotné názvy dôkazných prostriedkov nepredstavujú ich hodnotenie. Napadnuté uznesenie, podľa obžalovanej, neindividualizuje žiadne konkrétne budúce konanie, ktorému má väzba zabrániť, neuvádza osobu, voči ktorej by malo hroziť nebezpečenstvo, konkrétnu situáciu, ktorej má byť zabránené, ani skutkové a odborné okolnosti, z ktorých by vyplývala reálna pravdepodobnosť takého konania pri režime ňou navrhnutom.
V ďalších častiach sťažnosti obžalovaná zamerala svoju pozornosť na:
- to, že dôkazy v jej prospech treba posúdiť už pri rozhodovaní o väzbe, že podstatné dôkazy už zabezpečené boli, rozporujúc pritom obžalobu, konkrétne správy a svedecké údaje, ktoré oslabujú materiálny podklad väzby;
- procesný dôvod výpovedí a ich zákonný dôkazný dosah; výsluch podozrivej z 12.4.2026 sa stal východiskom pre súdnolekársku rekonštrukciu, obsah výsluchu nemožno použiť ako náhradu za riadne vykonaný dôkaz, ani ho povýšiť na nezávislé potvrdenie skutkového deja prostredníctvom znaleckého posudku; upriamila sa na to, že výpoveď obžalovanej z 13.4.2026 je reprodukovaná selektívne, v jej neprospech, v rámci ktorej uviedla, že C. pichla raz nožom do srdca, pričom objektívne zistenia nepopisujú zranenia srdca,
- súdnolekársky posudok, na autonómne medicínske zistenia, na neúplné podklady a na hranice rekonštrukcie; z autonómnych medicínskych zistení nemožno jednoznačne ustáliť vzájomnú polohu osôb, kto bol útočníkom, kto sa bránil, či bola obrana primeraná a či osoba konala v úmysle, ani presnú chronológiu vzniku poranení; skutkové východiská pre expertízu vychádzali najmä z výpovede podozrivej z 12.4.2026, ktorá nesmie niesť rozhodujúcu dôkaznú váhu, hoci v tom čase boli k dispozícii aj ďalšie výpovede obžalovanej a hoci OČTK mali k dispozícii zaistený kuchynský nôž, tento znalcom predložený nebol,
- to, že súd nemá pripisovať váhu tým častiam posudku, ktoré rekonštruujú skutkový dej nad rámec medicínskych zistení, na to, že je treba znalcov vypočuť so zameraním sa na vysvetlenie, aký vplyv na ich hodnotenie mala výpoveď podozrivej a neposkytnutie zaisteného noža,
- vnútorný rozpor obžaloby o pôvode poranení pravej ruky poškodeného, ktorá uvádza, že zranenia v oblasti na chrbte pravej ruky možno označiť za obranné, avšak tieto si s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil poškodený sám pred osudným útokom,
- to, že spontánne výroky obžalovanej, zvukové záznamy a svedecké údaje musia byť hodnotené v celom kontexte; spontánne slová po udalosti neurčujú celý mechanizmus skutku, intoxikácia, akútny šok, zmätenosť a bezprostrednosť tragickej udalosti obmedzujú schopnosť spontánnych výrokov presne rekonštruovať rozhodujúci pohyb; svedecké údaje treba hodnotiť podľa zdroja, kontextu a priameho vnímania, pričom každé svedecké nepriaznivé hodnotenie musí byť preskúmané podľa toho, čo svedok vnímal, čo prevzal od inej osoby a čo predstavuje iba všeobecné hodnotenie,
- to, že sťažnosť žiada hodnotiť celý relevantný úsek zvukového záznamu poskytnutého svedkom F., spolu s odborným prepisom a jeho obmedzeniami,
- to, že úmysel, tvrdený motív a nutná obrana neboli preskúmané v potrebnom rozsahu, pretože motív a úmysel sa nemôžu odvodiť iba zo smrteľného následku a kým nie je spoľahlivo určený pohyb, jeho pôvodca a obranný kontext, nemožno vytvoriť záver o úmyselnom protiprávnom usmrtení,
- to, že aktívny pohyb s nožom ešte nevylučuje obranný charakter konania, a na to, že za neprítomnosti závažného poranenia u obžalovanej nemožno vytvoriť dôkaz neprítomnosti každého útoku, pretože obranca nemusí najprv utrpieť ťažké poranenie, aby prichádzalo do úvahy skúmanie oprávnenosti obrany; ani prejavy poškodeného po vzniku smrteľnej rany, že „asi umriem“, neurčili, čo poškodený robil pred jej vznikom; vzhľadom na to, že poškodený nemal medicínske vzdelanie, nemohol s určitosťou predpokladať, že umrie. Krajský súd má, podľa obžalovanej, tieto okolnosti vysvetliť a zhodnotiť, či a prečo konkrétne obranne významné podklady nepodlamujú podozrenie z úmyselného usmrtenia natoľko, aby to ovplyvnilo ďalšie trvanie väzby a jej primeranosť,
- to, že predbežná právna kvalifikácia vyžaduje vecný podklad; právnu kvalifikáciu nemožno použiť ako dôvod prísnejšieho zásahu a súčasne odmietnuť preskúmať jej podklad ako otázku vyhradenú až hlavnému pojednávaniu (Nálezy ÚS SR III. ÚS 33/2021, I. ÚS 529/2025),
- digitálne podklady poškodeného, dobová komunikácia poškodeného a priaznivé svedecké údaje narúšajú jednostranný skutkový obraz; dobová komunikácia je významná pre posúdenie záväzku abstinencie, pre vyhodnotenie impulzívnych konfliktných prejavov poškodeného, jeho sebapoškodzovacích myšlienok a samovražedných scenárov,
- to, že psychiatrický a psychologický podklad vyžaduje posúdiť kontrolovanú abstinenciu, liečbu a vonkajšie hranice; odporúčaná liečba je argumentom pre bezodkladné zabezpečenie odbornej starostlivosti, nie náhradou zákonných dôvodov väzby; ochranné liečenie a väzba sú odlišné právne inštitúty a súd musí posúdiť, či možno liečbu, abstinenciu a objektívnu kontrolu zabezpečiť konkrétnym režimom na slobode,
- to, že psychologický posudok výslovne opisuje možnosti zníženia rizika pri abstinencii, liečbe, režime a pri presne určených vonkajších hraniciach,
- to, že spis nepreukázal aktuálne užitie metamfetamínu ani iných tvrdých drog v rozhodnom čase, neobsahuje individualizovaný odborný záver, ktorý by časovo relevantný nález spájal s budúcim násilím obžalovanej pri abstinencii, liečbe a kontrole,
- to, že samostatný, konkrétny a aktuálny dôvod preventívnej väzby chýba; nestačí všeobecný odkaz na osobnostné vlastnosti obžalovanej, závažnosť skutku, existencia obžaloby a užívanie látok; absencia trestnej a násilnej činnosti je významnou individualizujúcou okolnosťou, ktorú nemožno poprieť tým istým skutkom, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania,
- to, že náhrada väzby musí byť posúdená ako ucelený, viacvrstvový a kontrolovateľný režim; výnimočné okolnosti vyplývajú zo súhrnu konkrétnych skutočností, a to, že je bez záznamu v registri trestov, jej psychiatrická nebezpečnosť je odborne viazaná na ovplyvniteľný a kontrolovateľný rizikový faktor a daná osobitná povaha prípadu spočívajúca v tom, že je sporný mechanizmus poranenia a nevyhodnotený obranný kontext (Nálezy ÚS SR II. ÚS 67/2013, I. ÚS 743/2025),
- to, že nezrovnalosti v označení rozhodujúceho orgánu a v zápisnici vyžadujú presné objasnenie (napadnuté uznesenie v záhlaví uvádza rozhodovanie senátu, podpisový blok ho však označuje ako rozhodnutie samosudcu; taktiež nesúlad v dátume výsluchu v zápisnici o výsluchu).
Obžalovaná navrhla aj konkrétny navrhovaný súbor povinností, zotrvala na svojom písomnom sľube, na pripravenosti podrobiť sa liečebným, abstinenčným a kontrolným povinnostiam. Uvádzala úplnú abstinenciu, pravidelné a neohlásené skúšky, bezodkladné nadviazanie psychiatrickej, psychologickej, a adiktologickej starostlivosti, dodržiavanie liečebného režimu, intenzívny osobný dohľad probačného a mediačného úradníka, presne určený pobytový režim s povinnosťou zdržiavať sa v obydlí, obmedzenie rizikových kontaktov a prostredia so zákazom návštev zariadení zameraných na konzumáciu alkoholu a zákaz kontaktu s konkrétne určenými osobami, zákaz vycestovania do zahraničia. Obžalovaná preto žiadala, aby krajský súd pri preskúmaní podľa § 192 Trestného poriadku venoval osobitnú pozornosť nasledujúcim už označeným podkladom a súvislostiam, a to: 1. obžalobe zo 06.10.2026, najmä rozporu medzi stranou 9 a stranami 15 až 16 o pôvode poranení ruky; porovnaniu strán 4 a 15 o privolávaní pomoci; a úplným odborným záverom reprodukovaným na stranách 10 až 13, 2. súdnolekárskemu posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, č. l. 643 až 647, osobitne stranám 17 až 19, jeho výpovedným vstupom a tomu, ktoré závery majú samostatný medicínsky podklad aj po zohľadnení sporného pôvodu poranení ruky, 3. úplnému psychiatrickému posudku č. 105/2026, č. l. 232 až 290 a psychologickému posudku č. 12/2026, č. l. 293 až 457, so zameraním na podmienky nebezpečnosti, možnosti zníženia rizika a význam odporúčanej liečby pre konkrétny režim na slobode, 4. originálnym zápisniciam o výsluchoch A. B. z 12., 13. a 15. apríla 2026 v jednotlivých procesných postaveniach a v úplnom kontexte, vrátane podkladov k uplatneným námietkam; výpovediam svedkov podľa rozlíšenia priameho vnímania a prevzatých informácií; a celému relevantnému zvukovému záznamu s výsledkom skúmania na č. l. 460 až 466 5. biologickému skúmaniu na č. l. 478 až 485, prehliadke tela obžalovanej na č. l. 723 až 731, dokumentácii miesta činu vrátane č. l. 709 až 720 a toxikologickému podkladu na č. l. 772; ich význam treba vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti bez pripisovania záverov, ktoré samy neobsahujú, 6. označeným elektronickým komunikáciám a ich pôvodným výstupom, v spojení so znaleckým skúmaním na č. l. 493 až 533 a vyhodnotením na č. l. 534 až 642; osobitne dobovým vyjadreniam poškodeného zo 7.1 a 7.3.2026 a komunikácii o noži a rodinnom konflikte, 7. písomnému sľubu a konkrétnej ponuke náhrad, spolu s urýchleným preverovaním pobytu, možností dohľadu, testovania, odbornej starostlivosti a zákonných podmienok technickej kontroly.
Záverom obžalovaná navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil vo všetkých troch napadnutých výrokoch, aby ju podľa § 79 odsek 1 Trestného poriadku ihneď prepustil z väzby na slobodu. Subsidiárne, ak sťažnostný súd nepristúpi k jej bezodkladnému prepusteniu bez ďalších obmedzení, navrhla podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ a c/, odsek 2 Trestného poriadku prijať jej písomný sľub a väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka za uloženia už ňou uvádzaných primeraných povinností a obmedzení, s technickou kontrolou, ak sú splnené zákonné podmienky.
Obžalovaná v sťažnosti tvrdila, že napadnuté uznesenie je rozhodnutím o ponechaní obžalovanej vo väzbe podľa § 72 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku, výnimka uvedená v § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 odsek 1 písmeno a/ a d/ až f/ vylučuje, aby sa rozhodnutie o osobnej slobode iba vrátilo súdu I. stupňa na nové konanie. Preto má krajský súd, po zrušení napadnutých výrokov, sám rozhodnúť o prepustení alebo o konkrétnej náhrade väzby. Závažnosť následku nemôže nahradiť konkrétnu, aktuálnu a preskúmateľnú prognózu
budúcej trestnej činnosti. Ak odborné podklady pomenúvajú ovplyvniteľné rizikové faktory a ona ponúka ich bezprostredné, kontrolovateľné a viacvrstvové obmedzenie, súd musí účinnosť takéhoto režimu individuálne posúdiť, bez takejto úvahy nie je odmietnutie náhrady väzby dostatočne odôvodnené. Obžalovaná mala za to, že pokračovanie väzby nemôže suplovať nevykonané dokazovanie, odkladanie odpovedí na rozpory ani paušálnu nedôveru v účinnosť kontrolných opatrení. V aktuálnom stave spisu, podľa obžalovanej, nie je odôvodnené, aby závažnosť následku sama udržiavala najintenzívnejší zásah do osobnej slobody bez individuálnej preventívnej prognózy a bez preskúmania reálne ponúkaných náhrad. Sťažnostný súd musí, podľa obžalovanej, taktiež jasne vyhodnotiť podmienky zakladajúce preskúmateľnosť napadnutého uznesenia a splnenie umožnenia zákonného práva na obhajobu, vzhľadom na to, že na všeobecné tvrdenia bez jasného a preskúmateľného základu nemôže obhajoba riadne uplatniť toto právo.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“), na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obžalovanej nie je dôvodná. Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa po doručení obžaloby postupoval správne a zároveň postupom súdu I. stupňa bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 3 Trestného poriadku, keď pred rozhodnutím o väzbe bola obžalovaná vypočutá. Taktiež boli splnené materiálne podmienky väzby a to, že skutkové okolnosti vzatia do väzby a doteraz zistené skutočnosti stále nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, tento má znaky obzvlášť závažného zločinu uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe a na základe doteraz vykonaného dokazovania existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchala obžalovaná. V tejto súvislosti nadriadený súd upriamuje pozornosť, že od posledného rozhodnutia krajského súdu o väzbe dňa 07.10.2026 pod sp. zn. 4Tpo/57/2026 (ktoré sa mimochodom v spise vôbec nenachádza a nenachádza sa v ňom ani rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tp/57/2026 z 22.9.2026 o zamietnutí žiadosti obžalovanej o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré bolo napadnuté obžalovanou sťažnosťou), v ktorom boli podrobne na str. 1-4, prvý odsek a str.8, prvý odsek rozobraté ktoré konkrétne skutočnosti sú tými skutočnosťami, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie, že skutok sa stal, že má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento mohla spáchať obžalovaná, sa na materiálnych podkladoch väzby obžalovanej nič nezmenilo, preto nadriadený súd na svoje ostatné rozhodnutie v podrobnostiach len odkazuje. V tejto súvislosti nadriadený súd opätovne poukazuje na dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní, popísané v obžalobe prokurátora, ktorými sú najmä výpoveď samotnej obvinenej dňa 13.04.2026, resp. 15.04.2026, že si matne pamätá, že boli s poškodeným v kuchyni a že ho bodla nožom do srdca, ktorú výpoveď podporujú výpovede svedkov D., F., B., H., taktiež znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a odvetvie psychiatrie a taktiež z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie pre dospelých. Zo záveru znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bol krvácavý šok pri masívnom zakrvácaní do ľavej a pravej pohrudnicovej dutiny a navonok mimo tela v dôsledku jedného bodného poranenia hrudnej steny s priebodom oboch pľúc, mäkkých tkanív medzihrudia, ľavej priedušky a pažeráka, pričom išlo o zranenie smrteľné a smrti nebohého by nebolo možné zabrániť ani okamžitým poskytnutím adekvátnej lekárskej pomoci a zároveň sa znalci vyjadrili, že bodné poranenie v oblasti hrudníka vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym pôsobením druhej osoby bodnorezným nástrojom, ktorá viedla útok voči poškodenému, teda sa neprikláňajú k samopoškodzovaniu obete, jednoznačne išlo o smrť násilnú. Preto to, že obžalovaná uviedla, že C. pichla raz nožom do srdca, nie je preto právne určujúce. Nadriadený súd zároveň poukazuje na znalecký posudok vypracovaný z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý poukazuje na charakterové vlastnosti obvinenej, na emočnú reaktivitu, impulzivitu, zvýšené vnútorné napätie, oslabené plánovanie a menej stabilnú reguláciu afektov, prognóza resocializácie obvinenej bola hodnotená znalkyňou ako neistá až podmienečne priaznivá, jej výsledok bude významne závisieť od dlhodobej abstinencie, spolupráce v liečbe, stability sociálneho prostredia a zachovania primeranej vonkajšej štruktúry. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatria vyplýva, že u obvinenej bola diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti, nejedná sa o duševnú chorobu v pravom slova zmysle, ale celoživotnú odchýlku od skladby osobnosti a taktiež boli diagnostikované poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok, syndróm závislosti (zneužívanie alkoholu, kanabinoidov a metamfetamínov), pričom bolo znalkyňou konštatované, že rozpoznávacie
schopnosti obvinenej v čase skutku boli zachované a ovládacie schopnosti ľahko znížené, z forenzného hľadiska nepodstatne, čo bolo spôsobené užitím alkoholu, teda obvinená v čase skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Do pozornosti je nutné dať i ďalšie vykonané dôkazy a to znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, znalecký posudok z odboru elektrotechnika, zabezpečené kamerové záznamy z baru G. I. C., ako aj bytového domu v I. C., J. XXX, laboratórne vyšetrenia, ďalšie listinné dôkazy – zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, zápisnice o ohliadke a ďalšie správy. Všetky tieto dôkazy v danom štádiu trestného konania aj, podľa názoru nadriadeného súdu, dostatočne odôvodňujú záver, že skutok bol spáchaný a sú dôvody na podozrenie, že ho spáchala obvinená. K danej veci bolo nutné dodať, že obžaloba bola podaná v ten istý deň ako nadriadený súd preskúmaval naposledy dôvodnosť trvania väzby obžalovanej, pričom od podania obžaloby a od posledného rozhodnutia sťažnostného súdu, čo nie je ani jeden mesiac, nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by mala vplyv na danosť dôvodov preventívnej väzby u obžalovanej. Na dôvodnosti podozrenia sa nič nezmenilo a nemalo na ňu dopad ani samotné podanie obžaloby, ktorá dôvodnosť suspekcie má ešte podporovať. Nadriadený súd mal za to, že súd I. stupňa sa v tomto štádiu konania vysporiadal so všetkými konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi existenciu aj druhej materiálnej podmienky väzby u obžalovanej. Aj nadriadený súd znova odkazujúc v konkrétnostiach na svoje posledné rozhodnutie zo 7.10.2026 na str. 4, druhý odsek, str. 5-7, a str. 9, prvý odsek, str. 10, prvý a druhý odsek, zhrnul, že dôvodná obava, že obžalovaná by v prípade neponechania vo väzbe tak, ako bolo skonštatované v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe, sa na slobode mohla dopustiť protiprávnej činnosti, hlavne s poukazom na jej charakterové vlastnosti, jej osobnostné fungovanie, nerešpektovanie sociálnych pravidiel, rizikového spôsobu života, afektívnu nestabilnosť, impulzivitu, problém ovládať sa pri užívaní návykových látok. Vyššie uvedené konkrétne skutočnosti preto v prípade obžalovanej stále odôvodňujú dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, keďže ani nadriadený súd nezistil žiadne dôvody v jej prospech, ktoré by v súhrne dávali dostatočnú záruku k naplneniu účelu preventívnej väzby v prípade jej nahradenia, a to ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku. Nadriadený súd sa aj v tejto časti odvoláva a primerane odkazuje na svoje rozhodnutie zo 7.10.2026, str. 10, ods. 3, str. 11 ods. 1, kde sú podrobne rozobraté nemožnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a neexistencia výnimočných okolností, či už v osobe obžalovanej alebo v okolnostiach prípadu. Týmito nie sú ani obžalovanou uvádzaný „čistý“ register trestov, ani to, že jej psychiatrická nebezpečnosť je odborne viazaná na ovplyvniteľný a kontrolovateľný rizikový faktor a ani osobitná povaha prípadu s podstatne sporným mechanizmom poranenia a nevyhodnoteným obranným kontextom tak, ako obžalovaná uvádza. Uvedená argumentácia rozhodnutia sťažnostného súdu zo 7.10.2026 sa adekvátne vzťahuje aj na obžalovanou ponúkaný písomný sľub. Krajský súd k tomuto dodáva, že obžalovaná síce navrhla pomerne rozsiahly súbor povinností a obmedzení, ktoré by jej mohli byť uložené pri nahradení väzby a ktoré by rešpektovala, avšak ich samotné vymenovanie ešte nedáva garanciu, že nimi možno účinne eliminovať konkrétne väzobné riziko. Taktiež samotná deklarovaná ochota obžalovanej podrobiť sa abstinenčnému režimu a odbornej starostlivosti tiež bez ďalšieho ešte neznamená, že takýmito opatreniami možno dostatočne eliminovať zistenú väzobnú hrozbu, ktorá je u nej daná. V tejto súvislosti krajský súd opätovne zdôrazňuje a dáva do súvislosti vysokú mieru závažnosti konania obžalovanej, z ktorého je toho času dôvodne podozrivá a pre ktoré na túto bola podaná obžaloba a závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie, zo záveru ktorého vyplýva, že užívanie návykových látok u obžalovanej malo na rozvoj porúch správania s agresivitou zásadný význam a stav toxického odbrzdenia jej povahových vlastností v rámci intoxikácie alkoholom, resp. v kombinovanej opitosti vedie k uvoľneniu jej impulzivity navonok, čo sa u nej opakovane prejavilo verbálnymi a fyzickými útokmi. Dané konkrétne skutočnosti sú okrem vyššie uvedeného tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré vo svojom súhrne významne odôvodňujú záver o obave z konania predpokladaného ustanovením § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. V neposlednom rade k možnosti nahradenia väzby obžalovanej krajský súd opakovane zdôrazňuje, že obžalovaná je dôvodne podozrivá a v danom štádiu trestného konania aj obžalovaná z obzvlášť závažného trestného činu a jej väzbu možno nahradiť niektorým z inštitútov určených na nahradenie výlučne v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Krajský súd sa existenciou výnimočných okolností prípadu u obžalovanej opakovane zaoberal vo svojich ostatných rozhodnutiach, na tomto svojom závere stále trvá a opakuje, že ani pomery obžalovanej a ani okolnosti prípadu nesvedčia o existencii výnimočnej okolnosti, ktorá by nesúvisela s trestným činom. Za daného stavu nie je možné konštatovať, že by existovalo podozrenie, že by sa obžalovaná dopustila trestného činu napr. v
afekte úzkosti a strachu vyvolaného, napríklad partnerskou disharmóniou alebo chronickou konfliktnou situáciou, resp., že by existovali prevažujúce skutočnosti z kategórie poľahčujúcich okolností. V danom prípade nejde ani samostatne o takúto skutočnosť a už vôbec nie o súhrn takýchto skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného obzvlášť závažného zločinu bežne nevyskytujú. Žiadna takáto okolnosť, ktorá by mohla nadobudnúť charakter výnimočnej okolnosti sa nezistila.
K sťažnostným námietkam obžalovanej nadriadený súd uvádza nasledovné. Je potrebné zdôrazniť, že samotné skončenie vyšetrovania a podanie obžaloby nemajú bez ďalšieho za následok zánik dôvodu preventívnej väzby, keďže jeho existencia nie je podmienená prebiehajúcim dokazovaním, ale existenciou konkrétnych skutočností odôvodňujúcich obavu, že obžalovaná bude pokračovať v trestnej činnosti. Uvedený dôvod je preto potrebné posudzovať predovšetkým vo vzťahu k osobe obžalovanej, k jej doterajšiemu správaniu a k okolnostiam stíhaného skutku. Pri posudzovaní tejto otázky nemožno opomenúť spôsob, akým mal byť stíhaný skutok spáchaný, jeho intenzitu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, vrátane zistenia, že obžalovaná mala konať pod vplyvom alkoholu a omamnej látky. Tieto skutočnosti je preto potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými poznatkami vyplývajúcimi z vyšetrovacieho spisu, vrátane záverov znaleckého dokazovania, ktoré môžu mať význam pre posúdenie osobnostných a psychických predpokladov obžalovanej.
V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa spochybňovania dôkaznej situácie, dôvodnosti trestného stíhania, poukazovanie na rozpornosť obžaloby a vyhodnocovanie niektorých dôkazov v spojení s inými dôkazmi ako aj v kontexte jej žiadosti adresovanej krajskému súdu o venovanie osobitnej pozornosti označeným podkladom a súvislostiam uvedených na prelomoch str. 6-7 tohto uznesenia, nadriadený súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe nie je úlohou súdu, a už vôbec nie súdu sťažnostného, vykonávať a hodnotiť dôkazy v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vine a treste, ale posúdiť, či doposiaľ zabezpečené dôkazy odôvodňujú záver o existencii dôvodného podozrenia, že obžalovaná mohla spáchať skutok, pre ktorý je stíhaná. Namietané rozpory a nedostatky v hodnotení dôkazov, budú predmetom ďalšieho dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich konečné vyhodnotenie, rovnako ako posúdenie právneho významu jednotlivých skutkových okolností, patrí súdu rozhodujúcemu o vine a treste. V súčasnom štádiu konania však uvedené námietky a ani poukazovanie na rozpornosť niektorých dôkazných prostriedkov, podľa názoru odvolacieho súdu, nespochybňujú existenciu dôvodného podozrenia, ktoré je podložené doposiaľ zabezpečenými dôkazmi. Existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania skutku obžalovanou nespochybňuje ani sťažnostná námietka obžalovanej o jej možnom konaní v nutnej obrane, pričom krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadny z vykonaných dôkazoch v danom štádiu trestného konania nespochybňuje záver o konkrétnom konaní obžalovanej z dôvodu, že by táto konala v stave ohrozenia z útoku na jej osobu a takýto záver v danom štádiu konania nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu a to ani z výsluchu obžalovanej v procesnom postavení obvinenej a ani zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - súdne lekárstvo.
K námietke obžalovanej týkajúcej sa formálnych nedostatkov zápisnice o jej výsluchu a písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia nadriadený súd uvádza, že tieto nedostatky nepovažuje za také, ktoré by samy osebe spochybňovali zákonnosť prijatého rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávne uvedený dátum skončenia zápisnice o výsluchu, tieto skutočnosti je potrebné posudzovať v kontexte celého obsahu spisu (nariadenie termínu výsluchu súdom I. stupňa na 22.10.2026, zaslanie predvolaní a upovedomení o termíne výsluchu na 22.10.2026), najmä s prihliadnutím na ostatné náležitosti zápisnice a priebeh vykonaného úkonu. Samotné uvedené nedostatky bez ďalšieho nepreukazujú, že výsluch nebol vykonaný v zložení senátu, ktorý je v zápisnici uvedený a taktiež, že nebol vykonaný dňa 22.10.2026. Skutočný dátum výsluchu nie je nakoniec spochybnený ani samotnou obhajobou, zo zápisnice je zrejmé, že úkon bol vykonaný dňa 22.10.2026, nie 21.10.2021, ako je uvedené pred parafovaním zápisnice. Túto zrejmú pisárku chybu je však potrebné podľa § 60 Trestného poriadku opraviť. Nadriadený súd zároveň dáva do pozornosti stranu 7 zápisnice o výsluchu zo dňa 22.10.2026 (č. l. 911), kde je uvedené, že „Obžalovaná bola poučená podľa § 124 odsek 2 Trestného poriadku o jej práve žiadať, aby bola zápisnica doplnená, alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade s ich výpoveďami.“ Obžalovaná, ani jej obhajkyňa, ani prokurátor pri podpise zápisnice žiadnu nesprávnosť dátumu nenamietali.
Rovnako nesprávne označenie funkcie sudcu v závere písomného vyhotovenia uznesenia ako „samosudca“, hoci v jeho záhlaví je riadne označené rozhodovanie v senáte, nadriadený súd tiež
považuje len za zrejmú pisársku nesprávnosť, ktorá nemení identitu rozhodujúceho sudcu ani zloženie senátu, ktorý vo veci rozhodoval. Ide o formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť prijatého rozhodnutia. Nadriadený súd preto túto námietku nepovažoval za dôvod, ktorý by mohol viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i s poukazom na závery konštatované vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (sp. zn. 4Tpo/16/2026, 4Tpo/29/2026 a 4Tpo/57/2026), krajský súd uzatvára, že väzba síce predstavuje krajný zaisťovací prostriedok, v posudzovanom prípade však jej účel nemožno dosiahnuť písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložením zákazov, obmedzení a ani vzájomnou kombináciou týchto opatrení ani za kontroly technickými prostriedkami. Sťažnostné námietky obžalovanej neboli spôsobilé rozptýliť konkrétnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti ani v momentálnom štádiu rozhodovania po podaní obžaloby.
Krajský súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť obžalovanej podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.