Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Tp-57-2026.pdf
PDF · 167.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tp/57/2026
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obvinenej A. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, sudkyňou pre prípravné konanie C. C. D., dňa 22.09.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku sa žiadosť obvinenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom Tesárske Mlyňany – E. F. G., B. XXX/XX, t.č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Nitra od 12.04.2026, ktorá je stíhaná pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, pretože u nej trvajú dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) odsek 2 Trestného poriadku sa väzba nenahradzuje dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenou.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 4Tp/22/2026 zo dňa 15.04.2026 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4Tpo/16/2026 zo dňa 23.04.2026 bola obvinená A. B. vzatá do väzby z dôvodov § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Väzba obvinenej začala plynúť od 01.10 hod. dňa 12.04.2026. Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 18.06.2026 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4Tpo/29/2026zo dňa 24.06.2026 bola žiadosť obvinenej o prepustenie z väzby zamietnutá.
Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Nitre ČVS: KRP-34/1-VYS-NR-2026 zo dňa 12.04.2026 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 13.04.2026 bolo vznesené obvinenie A. B. za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
obvinená A. B. v čase približne o 00.40.hod. dňa 12.04.2026, v obci E. C., okres Zlaté Moravce, v bytovom dome situovanom na H. I. J. XXX, K. L. J. X, v kuchyni predmetného bytu, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadla svojho druha poškodeného C. M. v úmysle ho usmrtiť a to takým spôsobom, že poškodeného napadla kuchynským nožom s dĺžkou čepele 20 cm, pričom podľa predbežnej pitevnej správy mu spôsobila jedno bodnorezné poranenie na prednej polohe hrudníka vľavo a tri plytké bodnorezné poranenia na chrbte pravej ruky, kde uvedené bodnorezné poranenie hrudníka vľavo preniklo cez hrudnú stenu do ľavej pohrudnicovej dutiny, kde spôsobilo bodné poranenia ľavých pľúc a medzihrudia charakteru priebodu s poškodením horného laloka ľavých pľúc, ľavej hlavnej priedušky a pažeráka a pokračovalo do pravých pľúc, pričom uvedené bodné poranenie bolo sprevádzané masívnym zakrvácaním do pravej i ľavej pohrudnicovej dutiny, kde bezprostrednou príčinou smrti poškodeného C. M. bol krvácavý šok pri masívnom zakrvácaní do ľavej a pravej
pohrudnicovej dutiny v dôsledku bodnorezného poranenia obidvoch pľúc, mäkkých tkanív medzihrudia, ľavej priedušky a pažeráka, čím poškodený utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, následkom ktorých dňa 12.04.2026 v čase okolo 01.44.hod. podľahol.
Obvinená A. B. prostredníctvom obhajkyne podala žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú odôvodnila, najmä tým, že: -Žiadosť je založená na nových dôvodoch. Po predchádzajúcom rozhodovaní bol dokončený konečný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Jeho obsah nepotvrdzuje kategorické premisy, z ktorých vychádzali skoršie väzobné rozhodnutia, ale výslovne priznáva nemožnosť určiť z pitevného nálezu presnú vzájomnú polohu osôb a chronológiu poranení, neprítomnosť konkrétneho noža pri znaleckom skúmaní a technickú možnosť vlastnoručného mechanizmu. Zároveň sa preukázalo, že obranná výpovedná verzia z prvého väzobného výsluchu nebola v posudku samostatne odborne preskúmaná. Ide o kvalitatívne nový dôkazný stav, ktorý vyžaduje autonómne rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby.
- Väzobné konanie nevyžaduje dôkaz viny v kvalite potrebnej na odsudzujúci rozsudok. Dôvodné podozrenie však nemožno zameniť za voľnú domnienku, za automatický následok vznesenia obvinenia alebo za procesné oprávnenie ponechať osobu vo väzbe dovtedy, kým budúce dokazovanie možno potvrdí najnepriaznivejšiu verziu skutku.
- Po uplynutí takmer piatich mesiacov väzby a po vykonaní nosného súdnolekárskeho dokazovania je potrebné skúmať, či dôkazný materiál podporuje práve tvrdenie o aktívnom úmyselnom útoku obvinenej v úmysle poškodeného usmrtiť. Nestačí preukázať, že v byte došlo k tragickej udalosti, že obvinená bola prítomná alebo že poškodený utrpel smrteľné poranenie. Materiálny predpoklad väzby sa musí vzťahovať na skutok v jeho rozhodujúcich znakoch: na osobu pôvodcu rozhodujúceho pohybu, útočný charakter konania, protiprávnosť, zavinenie a kvalifikovaný znak chránenej osoby
- V posudzovanej veci treba oddeliť tri otázky: či došlo k smrteľnému poraneniu; akým konkrétnym mechanizmom toto poranenie vzniklo a aký podiel na ňom mala každá z prítomných osôb; a či zistený dej napĺňa úmyselnú vraždu na chránenej osobe. Prvá otázka je medicínsky potvrdená. Druhá a tretia zostávajú otvorené. Zodpovedanie prvej otázky preto nemôže automaticky nahradiť dôkazný podklad ďalších dvoch.
- Nižší dôkazný prah väzobného konania neznamená, že možno preskočiť chýbajúce články logickej inferencie. Dôvodné podozrenie musí mať faktický základ vo vzťahu k osobe obvinenej, k rozhodujúcemu pohybu, k útočnému charakteru konania a k subjektívnej stránke. Ak dôkazy rovnako pripúšťajú obrannú, zápasovú alebo inú dynamiku, je potrebné vysvetliť, ktoré konkrétne fakty napriek tomu robia práve úmyselnú vraždu objektívne pravdepodobnejšou a prečo.
- Okresný súd a následne krajský súd založili pokračovanie väzby na tvrdeniach, že predbežná pitevná správa priamo vyvracia nutnú obranu, že charakter, lokalizácia a intenzita poranenia svedčia o aktívnom, úmyselnom a agresívnom postupe obvinenej, že zaistený nôž je vražednou zbraňou a že prítomnosť obvinenej, biologické stopy, zvukový záznam a jej následné správanie vytvárajú logickú a uzavretú reťaz. Na tomto základe súd opisoval udalosť ako fatálny útok na vitálne orgány a z predpokladaného útoku odvodil aj preventívnu nebezpečnosť obvinenej. -Konečný znalecký posudok z odboru súdneho lekárstva tieto premisy nepotvrdzuje v rozsahu, v akom ich súdy použili. Znalci výslovne uviedli, že len z pitevného nálezu a počtu poranení nemožno jednoznačne ustáliť vzájomnú polohu osôb ani presnú chronologickú postupnosť vzniku poranení. Konkrétny zaistený nôž nemali pri znaleckom skúmaní k dispozícii a nemohli potvrdiť, že práve tento predmet zistené rany spôsobil. Anatomická lokalizácia rany a pohyblivosť hornej končatiny technicky umožňujú aj vlastnoručný mechanizmus. Jeho označenie za menej pravdepodobný bolo odvodené aj z interpretácie poranení ruky a z ostatných vyšetrovaných okolností, najmä výpovedí.
- Znalci teda spoľahlivo určili medicínsky následok, nie historický priebeh ľudského konania. Neidentifikovali osobu, ktorá vykonala rozhodujúci pohyb, neurčili podiel pohybu noža a tela poškodeného, nevylúčili vzájomný zápas, obranné držanie predmetu ani kombinovaný pohyb oboch osôb a nemohli rozhodnúť o úmysle, protiprávnosti alebo nutnej obrane. Formulácia „najpravdepodobnejšie pri fyzickom napadnutí inou osobou“ je pravdepodobnostným odborným úsudkom závislým aj od nemedicínskych vstupov, nie dôkazom jediného možného útoku obvinenej. Záver, podľa ktorého smrť nastala „najpravdepodobnejšie pri fyzickom napadnutí inou osobou“, neurčuje mieru tejto pravdepodobnosti, neuvádza porovnateľné pravdepodobnosti alternatív a identifikuje iba všeobecnú kategóriu pôsobenia inej osoby. Neidentifikuje A. B. ako osobu vykonávajúcu rozhodujúci pohyb a nerozlišuje medzi protiprávnym útokom, obranným konaním, vzájomným zápasom, pohybom poškodeného proti držanej čepeli alebo kombinovaným pohybom. Veta o najpravdepodobnejšom
mechanizme preto nemôže byť vo väzobnom konaní premenená na kategorický skutkový záver, že obvinená úmyselne zaútočila na poškodeného.
- Medicínske určenie príčiny smrti treba dôsledne odlišovať od určenia spôsobu smrti v trestnoprávnom zmysle. Krvácavý šok po bodnoreznom poranení vysvetľuje fyziologický následok. Nevysvetľuje však, kto vykonal rozhodujúci pohyb, z akého dôvodu, v akej interakcii s druhou osobou a s akým zavinením. Tento rozdiel je pre materiálny predpoklad väzby rozhodujúci.
- Skoršie rozhodnutia vychádzali z piatich navzájom previazaných premís: že poranenia ruky dokazujú obranu poškodeného proti útoku obvinenej; že poloha a smer rany dokazujú aktívny pohyb obvinenej; že intenzita násilia dokazuje agresívny a úmyselný útok; že zaistený kuchynský nôž je bezpečne identifikovanou vražednou zbraňou; a že tieto okolnosti priamo vylučujú nutnú obranu. Konečný posudok žiadnu z týchto premís nepotvrdzuje v kategorickej podobe, v akej boli použité vo väzobných rozhodnutiach.
- Poranenia pravej ruky znalci označili za typické obranné poranenia, avšak samotný tento názor neurčuje, kto začal konflikt, kto bol v právnom zmysle útočníkom ani či poškodený pri zápase uchopoval alebo odtláčal predmet. Presnú chronológiu týchto poranení vo vzťahu k hrudnej rane znalci neurčili. Bez časovej následnosti nemožno uzavrieť, že všetky lézie vznikli pri jednom jednoznačne útočnom pohybe druhej osoby.
- Smer ranového kanála vyjadruje relatívny pohyb čepele a tela. Bez biomechanického modelu nerozlišuje pohyb ruky s nožom, pohyb poškodeného proti čepeli ani ich súbeh. Slovné hodnotenie strednej až veľkej intenzity neidentifikuje zdroj relatívnej energie a samo osebe nevypovedá o úmysle. Neprítomnosť konkrétneho noža pri odbornom skúmaní navyše znemožnila porovnať jeho geometriu, ostrosť, hrot, šírku, dĺžku a poškodenie s ranou a odevom. - .
- Záver „najpravdepodobnejšie pri fyzickom napadnutí inou osobou“ zostáva záverom pravdepodobnosť odvodeným aj z výpovedí a ďalších vyšetrovacích okolností. Nepomenúva A. B., neurčuje právne protiprávny útok, neurčuje vôľový vzťah k smrti a nevylučuje, že fyzický kontakt s inou osobou vznikol v obrannej alebo zápasovej situácii. Súd preto nemôže túto vetu použiť v širšom význame, než aký jej dali samotní znalci. -Súčasná forenzná literatúra vylučuje absolutizáciu vzhľadu poranení ruky pričom obhajoba odkazuje na rôzne publikácie a štúdia k suicidálnym prípadom
- Ak prokuratúra považuje uvedené otázky za natoľko otvorené, že je potrebné nové alebo revízne znalecké dokazovanie, ide zároveň o potvrdenie, že aktuálny posudok neunesie skorší kategorický záver o úmyselnej vražde. Potreba ďalšieho dokazovania oprávňuje pokračovať vo vyšetrovaní; sama osebe však neoprávňuje pokračovať vo väzbe bez aktuálneho materiálneho a preventívneho dôvodu.
- Žiadny vypočutý svedok nevidel okamih vzniku smrteľného poranenia. Svedok N. O. opisuje čas pred príchodom dvojice do bytu. K. M. a K. P. vnímali až následné dianie. Nikto z nich nevidel, kto začal fyzický konflikt, kto držal nôž bezprostredne pred vznikom rany, v akej polohe sa osoby nachádzali, aký relatívny pohyb vykonali a či bezprostredne pred kontaktom prebiehal útok poškodeného alebo zápas.
- Prítomnosť obvinenej na mieste, existencia kuchynského noža, biologické stopy v jej domácnosti a emocionálne správanie po udalosti nepreukazujú samostatne útočnú mechaniku, úmysel usmrtiť ani vylúčenie obrany. Každá z týchto okolností je kompatibilná aj s inou dynamikou tesného fyzického kontaktu.
- V spise pretrvávajú rozpory v opise prvých okamihov po poranení, v polohe osôb pri otvorení dverí, v presnom znení výrokov obvinenej, v tom, čo K. P. osobne videl a čo iba počul, a v hodnotení správania dvojice krátko pred udalosťou. Záznamy z bistra SAHA podľa obhajoby zachytávajú približne krátko pred udalosťou blízku a nekonfliktnú interakciu. Tento dôkaz nevylučuje neskorší konflikt, avšak oslabuje automatické prevzatie tvrdenia o dlhšie gradujúcom hneve bez jeho konfrontácie s obrazovým záznamom.
- Po konečnom posudku neexistuje uzavretá sústava, ktorá by bez medzier spájala medicínsky následok s aktívnym útočným pohybom obvinenej a s vražedným úmyslom. Existuje súbor indícií odôvodňujúcich ďalšie vyšetrovanie tragickej udalosti. Takýto stav však nie je totožný s aktuálnym materiálne kvalifikovaným podozrením z konkrétnej úmyselnej vraždy dostatočným na pokračovanie najintenzívnejšieho zaisťovacieho opatrenia.
- Prítomnosť obvinenej na mieste je nepochybnou priestorovou okolnosťou, nie však dôkazom právnej povahy fyzického kontaktu. Biologické stopy poškodeného na predmete sú zlučiteľné so vznikom poranenia, no neurčujú držiteľa predmetu ani smer relatívneho pohybu. Stopy obvinenej na bežne používanom kuchynskom noži z jej domácnosti nemajú bez lokalizácie, množstva a časového určenia samostatnú identifikačnú hodnotu. Následné emocionálne správanie môže byť prejavom šoku, paniky,
intoxikácie alebo zistenia následku a nemožno z neho spätne automaticky vyvodzovať predchádzajúci úmysel.
- Záznamy z bistra SAHA a fotografie zranení obvinenej majú opačný smer dôkazného významu než jednostranne vybrané svedecké hodnotenia. Obrazový záznam krátko pred udalosťou môže objektívne preveriť tvrdenie o dlhšie gradujúcom konflikte. Modriny a ďalšie poranenia obvinenej môžu podporovať alebo oslabovať útok, krytie, zápas či pád. Ich nevykonanie alebo nevyhodnotenie v súvislosti s poraneniami poškodeného bráni uzavretiu dôkaznej reťaze.
- Súkromný záznam K. P. nezachytáva samotný okamih vzniku poranenia. Nezachytáva polohu tiel, držanie noža, začiatok konfliktu, rozhodujúci pohyb ani okolnosti, ktoré mu bezprostredne predchádzali. Zachytáva až následnú situáciu za dverami alebo v ich blízkosti, krik, chaos a fragmentárne výroky osôb po vzniku život ohrozujúceho poranenia.
- Obsah záznamu bol v jednotlivých procesných podkladoch reprodukovaný rozdielne. Súdne rozhodnutia pracovali s formuláciami „bodla som ho“, ,ja som ho asi zabila“ alebo s tvrdením o doznaní, hoci úplný procesné verifikovaný transcript celej zvukovej st jednoznačné určenie hovoriacich osôb neboli k dispozícii. Obhajobou zabezpečený transcript rozlišuje výrok o nevere a hypotetickú formuláciu „čo keď som ho zabila“. Taký výrok vyslovený po tragickej udalosti nemožno bez jazykového, akustického a skutkového kontextu transformovať na doznanie k úmyselnej vražde.
- Prvotná výpoveď obvinenej obsahuje rozsiahle výpadky pamäti, neurčuje dôvod hádky, presnú polohu, smer pohybu, intenzitu ani sled udalostí. Obvinená uviedla, že skutok neplánovala a poškodeného nechcela bodnúť. Odpoveď „v čase skutku neviem“ na otázku, či ju poškodený ohrozoval, nie je tvrdením, že k útoku nedošlo; vyjadruje absenciu pamäťového vybavenia. Odpoveď „nebránil“ bola získaná na otázku obsahujúcu predpoklad „Vášho útoku“, a preto nemôže samostatne určovať iniciátora konfliktu ani právnu povahu pohybu.
- V čase prvých úkonov bola obvinená po konzumácii alkoholu, v biologickom materiáli bola zistená marihuana, uvádzala pamäťové výpadky a nachádzala sa bezprostredne po smrti partnera v akútnom psychickom rozvrate. Formálna prítomnosť obhajcu sama osebe neodstraňuje potrebu skúmať, či bola výpoveď výsledkom spoľahlivého vnímania, uchovania a reprodukcie udalostí. Zápisnica neobsahuje ucelený dej a nemôže byť použitá selektívne iba v tých fragmentoch, ktoré podporujú obžalobnú verziu.
- Pri prvom väzobnom výsluchu obvinená predniesla obranne významnú verziu: možnosť obrany proti útoku poškodeného a jeho predchádzajúce psychické, suicidálne a sebapoškodzovacie prejavy. Táto výpoveď vznikla ešte v apríli 2026, avšak v auguste dokončený znalecký posudok ju medzi posudzovanými vstupmi neuviedol a odborne netestoval. Posudok preto nemôže byť použitý ako dôkaz jej vyvrátenia.
- Ak orgány vnímali zvracanie, dezorientáciu, výpadky pamäti, postintoxikačný stav alebo akútny psychický šok, mali povinnosť posúdiť, či obvinená bola schopná náležíte sa obhajovať, rozumieť poučeniu a účinne spolupracovať s obhajcom. Absencia takého posúdenia nezakladá iba otázku konečnej použiteľnosti dôkazu; bezprostredne oslabuje aj jeho aktuálnu spoľahlivosť ako nosného podkladu dôvodného podozrenia pri ďalšom trvaní väzby.
- Obvinená bola po obmedzení osobnej slobody v stave bezprostredne nadväzujúcom na tragickú smrť partnera, po konzumácii alkoholu a marihuany, so zvracaním, psychickým rozvratom a rozsiahlymi pamäťovými výpadkami. Zo spisu vyplývajú neskoršie dychové skúšky a toxikologické zistenia, nie však úplné medicínske posúdenie jej schopnosti vnímať, porozumieť, uchovať a reprodukovať udalosti v čase každého prvotného úkonu. Právna pomoc zabezpečená blízkymi osobami nemôže byť hodnotená iba podľa formálneho podpisu advokáta na zápisnici; rozhodujúce je, či obvinená bola schopná reálne konzultovať, pochopiť význam rady, rozhodnúť sa o mlčaní a účinne spolupracovať s obhajcom.
- Obvinená zároveň od začiatku nemala vytvorenú reálnu možnosť bezprostredne kontaktovať blízku osobu a sama si zvoliť obhajcu v čase, keď bola zadržaná a jej procesná zraniteľnosť bola najvyššia. Zvolený obhajca bol zabezpečený blízkymi osobami, pretože obvinená sa v danom stave na voľbe nemohla plnohodnotne podieľať. Táto okolnosť automaticky neruší každý následný úkon, vyžaduje však osobitne prísne preskúmanie podmienok konzultácie, časového priestoru, poučenia, zdravotnej spôsobilosti a skutočnej účinnosti pomoci pred výpoveďou, ktorá sa stala nosným dôkazom obvinenia a väzby.
- Ak znalci dostali iba skoršiu nepriaznivejšiu výpoveď a nie neskoršiu obrannú verziu, vstupný súbor bol jednostranne zostavený zadávateľom. Ak obrannú výpoveď mali, ale v zozname podkladov a v diferenciálnej analýze ju neuviedli, posudok je neúplný a metodicky nevyvážený. V oboch prípadoch vznikla kvalifikovaná pochybnosť o spoľahlivosti záveru, ktorý spája medicínsky nález s útokom druhej osoby.
- Úmysel usmrtiť nie je odvodený z konkrétnych vonkajších okolností. V spise nie je bezpečne ustálený začiatok fyzického konfliktu, poloha tiel, kontrola nad nožom, relatívny pohyb, motív usmrtenia ani pokračovanie v konaní po vzniku hlavnej rany. Finálny posudok opisuje jedno smrteľné poranenie hrudníka a povrchové poranenia ruky, ale neurčuje počet samostatných útočných pohybov v právnom zmysle. Absencia ustáleného motívu sama osebe nevylučuje vraždu, v spojení s chýbajúcim priamym svedkom, jedným hlavným poranením a nevyriešenou dynamikou však zvyšuje požiadavku na konkrétny dôkaz subjektívnej stránky.
- Nutná obrana a priaznivejšie právne verzie neboli procesné vylúčené. Konečný súdnolekársky posudok nemôže nutnú obranu právne vylúčiť a ani ju nevylučuje skutkovo. Neurčuje, kto konflikt začal, ako sa osoby pohybovali, kto pôvodne kontroloval predmet a či rozhodujúci kontakt vznikol pri útoku, obrane, zápase alebo kombinovanom pohybe. Skoršie súdne tvrdenie o „priamom vyvrátení“ nutnej obrany predbežnou pitvou je preto po konečnom posudku neudržateľné ako materiálny základ väzby. Aktuálny dôkazný stav ponecháva otvorené aj právne verzie bez úmyslu usmrtiť, konanie v silnom rozrušení, inú úmyselnú alebo nedbanlivostnú skutkovú podstatu, prípadný exces z obrany alebo okolnosť vylučujúcu protiprávnosť. Pre úspech tejto žiadosti sa nevyžaduje, aby bola nutná obrana v súčasnom štádiu konečne preukázaná. Rozhodujúce je, že nebola zákonným a odborným spôsobom vylúčená a že jej skutkové premisy sú priamo relevantné pre kvalifikáciu úmyselnej vraždy. Dôkaz, ktorý nevie určiť iniciátora konfliktu, polohu ani relatívny pohyb, nemôže súčasne „priamo vyvracať“ obranu. Smrteľný následok a použitie noža preto samy osebe nevylučujú obranný charakter konania. Ak sa v ďalšom dokazovaní preukáže odlišný právny mechanizmu nutná obrana, exces, úmysel smerujúci len k inému následku alebo nedbanlivostná forma - mení sa materiálny základ obvinenia aj hodnotenie preventívneho rizika. Už existencia konkrétnej nevylúčenej obrannej verzie preto bráni tomu, aby sa pokračujúca väzba opierala o hotový záver úmyselnej protiprávnej vraždy.
- Kvalifikačný znak chránenej osoby zostáva skutkovo a právne otvorený. Partnerský vzťah môže za splnenia zákonných podmienok založiť postavenie blízkej osoby. V tejto veci je však potrebné presne zistiť dĺžku, stabilitu a obsah vzťahu, spoločnú domácnosť, hospodárenie a intenzitu vzájomnej ujmy, nie iba prevziať označenie „druh“. Otvorený kvalifikačný znak nemožno súčasne používať ako hotový základ najprísnejšej trestnej sadzby, prísnejšieho režimu náhrady väzby a vyššej prognózy nebezpečnosti.
- Čakanie na nový alebo revízny posudok nie je zákonným dôvodom väzby. Konečný súdnolekársky posudok sa vypracovával niekoľko mesiacov. Ak je po jeho doručení potrebné odstraňovať neúplné vstupy, metodické rozpory a presahy mimo odbornosť, ide o povinnosť orgánov zabezpečiť nápravu s osobitnou starostlivosťou. Obvinenej nemožno uložiť ďalšie mesiace väzby ako cenu za čas potrebný na odstránenie nedostatkov znaleckého dokazovania.
- Preventívny dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) nie je založený na konkrétnych aktuálnych skutočnostiach. Obvinená nebola pred vznesením obvinenia súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá. V spise nie je identifikovaný iný predchádzajúci násilný trestný čin, konkrétna hrozba budúcim násilím, príprava ďalšieho skutku ani osoba, voči ktorej by po prepustení hrozilo konkrétne násilie. Preventívna obava bola odvodená najmä z aktuálne stíhaného skutku, z konfliktov v partnerskom vzťahu, z požívania alkoholu a z hodnotenia správania po udalosti. Takáto argumentácia je kruhová. Z neuzavretej vraždovej verzie sa najprv vyvodí agresívny osobnostný profil a z takto vytvoreného profilu sa spätne odvodí riziko ďalšej násilnej trestnej činnosti. Po konečnom posudku však neexistuje odborný podklad pre kategorický záver o aktívnom úmyselnom útoku. Oslabenie tejto premisy zároveň oslabuje hlavný podklad preventívnej väzby.
- Aj keby alkohol alebo návykové látky predstavovali rizikový faktor, ide o faktor priamo adresovateľný úplnou abstinenciou, testovaním, odbornou liečbou, dohľadom, pobytovým režimom a elektronickou kontrolou. Väzba nie je nevyhnutná, ak sa tvrdené riziko dá konkrétne znížiť a kontrolovať opatreniami, ktorých porušenie môže viesť k opätovnému vzatiu do väzby
- Podľa § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku možno pri stíhaní pre obzvlášť závažný zločin použiť záruku, sľub, dohľad alebo peňažnú záruku, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Práve kumulácia novej dôkaznej situácie, bezúhonnosti, neopakovateľnosti vzťahového kontextu, zaistenia dôkazov a prísne kontrolovateľného režimu vytvára zákonný priestor pre náhradu väzby. V tomto prípade výnimočné okolnosti tvoria najmä: konečný posudok zásadne oslabujúci nosné skutkové premisy predchádzajúcich väzobných rozhodnutí; absencia priameho svedka; nevyriešená mechanika a subjektívna stránka; nepreskúmanie obrannej verzie znalcom; doterajšia trestná a priestupková bezúhonnosť; absencia iného konkrétneho násilného deliktu; neopakovateľnosť konkrétnej vzťahovej situácie; zaistenie rozhodujúcich materiálnych dôkazov; pripravenosť na stabilný pobyt, úplnú abstinenciu, odbornú liečbu, intenzívny dohľad a elektronickú kontrolu; a doterajšie trvanie väzby počas prípravného konania.
Obvinená súhlasí s uložením nasledujúcich opatrení v ich vzájomnej kombinácii: 1. prijatie písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti, bude sa dostavovať na každý úkon a splní uložené povinnosti; 2. dohľad probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v intenzite určenej súdom; 3. povinnosť zdržiavať sa na adrese B. XXX/XX, E. C., prípadne na inej adrese vopred schválenej súdom, oznamovať každú zmenu a bez súhlasu neopustiť určené miesto alebo územie; 4. zákaz vycestovať do zahraničia a povinnosť odovzdať cestovný doklad; 5. pravidelnú osobnú oznamovaciu povinnosť voči probačnému a mediačnému úradníkovi alebo útvaru Policajného zboru; 6. úplný zákaz požívania alkoholu, omamných a psychotropných látok a povinnosť podrobiť sa náhodným dychovým a toxikologickým kontrolám 7. povinnosť podrobiť sa psychiatrickej, psychologickej, adiktologickej alebo inej odbornej starostlivosti podľa určenia lekára alebo súdu; 8. zákaz kontaktovať osoby označené súdom a zákaz vstupu na miesta určené rozhodnutím; 9. zákaz držby zbraní a povinnosť zdržať sa návštevy zariadení zameraných na konzumáciu alkoholu; 10. kontrolu technickými prostriedkami podľa osobitného zákona, ak sú splnené technické a zákonné podmienky.
- Navrhuje preto, aby podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinená A. B., nar. XX. XX. XXXX, ihneď prepúšťa z väzby na slobodu, pretože dôvod na jej ďalšie trvanie pominul. Subsidiárne navrhuje nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, peňažnou zárukou a súborom povinností a obmedzení uvedených v tomto podaní. Zároveň obhajoba v žiadosti cituje rôzne rozhodnutia ESĽP, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra žiadosti obvinenej o prepustenie z väzby nevyhovel a žiadosť spolu s vyšetrovacím spisom a so svojím stanoviskom predložil súdu a navrhol žiadosť obvinenej o prepustenie na slobodu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil najmä tým, že ďalší výkon väzby u obvinenej A. B. nie je a ani nebude v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti, pričom účel väzby v podobe ochrany spoločnosti pred opakovaním obdobnej event. spáchaním inej trestnej činnosti nie je možné v súčasnosti dosiahnuť žiadnym z alternatívnych spôsobov jej nahradenia, ale iba priamym výkonom väzby v podobe obmedzenia jej osobnej slobody. Z doposiaľ vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci naďalej pretrváva dôvodné podozrenie, že obvinená A. B. mala spáchať skutok, ktorý jej je kladený za vinu v uznesení o vznesení obvinenia, a konanie obvinenej vykazuje všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Z pohľadu prebiehajúceho trestného stíhania a konania vyšetrovateľa PZ ohľadne plynulosti konania zdôraznil, že vyšetrovateľ PZ v období od vzatia obvinenej do väzby vykonal procesné úkony (vo svojom vyjadrení prokurátor konkretizoval svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké posudky). Tieto boli riadne a zákonne zabezpečené orgánom prípravného konania a sú na existenciu dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku obvinenou postačujúce. Dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku zakladá samotná výpoveď obvinenej. Obvinená po kvalifikovanom poučení o jej právach a povinnostiach v rámci trestného procesu, riadnom zabezpečení jej práva na obhajobu prostredníctvom zvoleného obhajcu a zdokumentovaní okolností, ktoré by mohli diskvalifikovať daný úkon, resp. jej schopnosť náležíte vypovedať pred policajtom, spontánne sama uviedla, že ona mala poškodeného napadnúť kuchynským nožom, jednorazovým bodnutím do srdca v kuchyni, pričom na podrobnejšie okolnosti si nevedela spomenúť, len na nejaké udalosti po spáchaní skutku. Obvinená sama potvrdila nielen to, že osem rokov brala pervitin, že teraz berie „len“ marihuanu, že v roku 2018 sa liečila z drogovej závislosti, ale aj to, že v deň skutku sa s poškodeným hádali, že sa opili, pričom ona v ten deň vypila 10 x 0,4dcl vodky a k tomu mala ešte 4 x 0,3 litra piva a marihuanu. Z pohľadu dôvodnosti obavy z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je potrebné zdôrazniť, že obvinená mala byť, podľa lekárskych správ, v čase skutku ovplyvnená marihuanou a že podľa zápisu o dychovej skúške mala byť obvinená aj pod vplyvom alkoholu (dňa 12.04.2026 o 03.36 hod. jej bolo nameraných 0,77 mg/l alkoholu v dychu, nulová hladina jej bola nameraná až o 14:46 hod. dňa 12.04.2026). Za jednako rozhodnú považuje aj výpoveď svedkyne K. M., ktorá uviedla, že obvinená dosť pila a potom s ňou boli problémy, že vyvolávala hádky s cudzími ľuďmi, ktorých ani nepoznala, že sa nevedela správať, že vedela o nej, že sa už liečila zo závislosti, že
užívala aj pervitin aj marihuanu, že obvinená a nebohý boli napomenutí aj starostom obce, ktorý riešil sťažnosti iných nájomníkov. Svedkyňa K. M. popísala okolnosti po spáchaní skutku, ktorá videla obvinenú ako plače a hovorila jej, že „ho asi zabila“. Výpoveď K. M. v týchto súvislostiach bola podporená vyjadreniami svedka - K. P., ktorý dosvedčil správanie obvinenej tesne po skutku s dôrazom na jej ospravedlňujúci prejav. Svedkyňa O. B. vypovedala o tom, ako počula v bytovke krik a hádku obvinenej s nebohým, po výkriku obvinenej „Matej, ja Ťa zabijem“ išla skontrolovať situáciu pred ich byt, kde už stála ďalšia suseda K. M. s nebohým v rukách, pričom aj obvinená bola celá krvavá, tak volala sanitku. Menovaná sa vyjadrovala aj k búrlivému správaniu obvinenej na mieste činu. Obdobne vypovedala aj ďalšia suseda obvinenej, svedkyňa K. Q., ktorá v noci pred jednou hodinou počula veľký krik a buchot. Svedkovia R. N., R. K., E. C., R. E., N. B., B. E., C. C., R. A., A. O., N. O., N. S., C. C., K. A., vrátane blízkych osôb obvinenej a nebohého C. B., L. M., R. M. C., R. M. opisovali udalosti krátko pred skutkom v bare, kde sa s nimi stretli, resp. charakterizovali týchto aj ich partnerský vzťah. Významný dôkazný prostriedok z pohľadu existencie materiálnych podmienok väzby predstavuje znalecký posudok dvoch znalcov C. P. a C. T. ktorí po vykonaní prehliadky a pitvy mŕtvoly osoby určili jednobodné poranenie poškodeného v ľavej hornej časti hrudníka rozmerov 3,8x1,5 cm, odreniny a menšie bodné poranenie na chrbte ruky, bodný kanál dĺžky cca 18 cm, nebohý bol pod vplyvom alkoholu 1,80 g/kg (promile)- stredný stupeň opitosti. Zistili teda jeden závažný defekt na tele nebohého, v dôsledku ktorého nastal krvácavý šok pri masívnom zakrvácaní do ľavej a pravej pohrudnicovej dutiny, čo bol bezprostrednou príčinou jeho smrti. Jednalo sa o bodné poranenie strednej až veľkej intenzity, bodnorezným nástrojom do oblasti hrudníka poškodeného v smere dlhej osi nástroja, čepeľ musela byť široká min. 3,8cm a dlhá min. 18 cm, smrteľná rana. Ďalej zistili zranenia na chrbte pravej ruky, tieto sa svojim charakterom dajú označiť ako typické obranné zranenia vznikajúce bodnorezným mechanizmom pri snahe obete brániť sa pred útokom vedeným bodnorezným nástrojom. Bodné poranenie v oblasti hrudníka vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym pôsobením druhej osoby bodnorezným nástrojom, ktorá viedla útok voči poškodenému, teda sa neprikláňajú k samopoškodzovaniu obete. Prokurátor poukázal na znalecký posudok C. C. B., ktorá po komplexnom psychiatrickom vyšetrení duševného stavu obvinenej diagnostikovala u nej zmiešanú poruchu osobnosti a poruchu psychiky. Navrhula jej uložiť ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, z dôvodu existencie permanentného forenzného rizika v dôsledku kombinácie diagnostikovaných porúch. Obvinená pre spoločnosť bude nebezpečná z psychiatrického hľadiska, ak bude pokračovať v užívaní návykových látok. V prípade obvinenej A. B. už pri jej vzatí do väzby a od tej doby doposiaľ je konštatované, že je trestne stíhaná pre obzvlášť závažný zločin násilnej povahy proti ľudskému životu. V súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvodná obava, že v prípade prepustenia obvinenej z väzby na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti násilného charakteru. Uvedenému záveru nasvedčuje predovšetkým skutočnosť, že obvinená má tendenciu správať sa násilným spôsobom proti iným osobám, a to nielen cudzím ale aj svojím blízkym. Jej násilné správanie pritom gradovalo od verbálnych a aj fyzických útokov na osobu C. M. až po dôvodné podozrenie zo spôsobenia nenapraviteľného následku v podobe jeho usmrtenia. Z vyššie opísaných okolností, ako aj z časovej nadväznosti konania obvinenej možno vyvodiť záver, že sa jedná o osobu, u ktorej možno dôvodne očakávať pokračovanie v páchaní trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že obvinená je dlhodobou užívateľkou návykových látok, a to nielen alkoholu, pod vplyvom ktorých sa správa agresívne voči iným osobám. Taktiež bolo preukázané, že obvinená sa skutku, pre ktorý je trestne stíhaná dopustila značne pod vplyvom alkoholu a zároveň aj pod vplyvom inej návykovej látky (marihuany), pričom v minulosti sa podľa jej vlastného vyjadrenia podrobila tiež psychiatrického liečeniu ústavnou formou v Kremnici. Obvinená taktiež nevedela vysvetliť dôvod svojho konania a ani sa nepamätá na celý priebeh skutku. Vzhľadom na povahu páchanej trestnej činnosti a vysokú mieru jej závažnosti nie je možné účel väzby u obvinenej A. B. dosiahnuť písomným sľubom, peňažnou zárukou či nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka a to ani súčasne pri uložení povinností a obmedzení obvinenému, čiže ani použitie náhradného inštitútu pre nahradenie väzby by v tomto prípade nebolo možné použiť, pretože nie sú z pohľadu § 80 odsek 2 Trestného poriadku zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu. Navrhol, aby sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra tejto žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel, nakoľko dôvody preventívnej väzby u nej doposiaľ nepominuli a aby rozhodol o jej ponechaní vo väzbe.
Na svojom stanovisku prokurátor zotrval aj vo svojom ústnom prednese, opätovne poukázal na skutočnosti a dôkazy uvádzané vo svojom písomnom stanovisku. Konštatoval, že sú naďalej naplnené formálne aj materiálne dôvody väzby , preto navrhol žiadosť obvinenej bola zamietnutá, a väzba nenahradená žiadnym z inštitútov náhrady väzby. Obhajkyňa obvinenej A. B. vo svojom ústnom prednese zotrvala na dôvodoch písomnej žiadosti o prepustenie obvinenej z väzby na slobodu a v podstate rozsiahle zopakovala námietky obhajoby uvedené v žiadosti o prepustenie z väzby, tak ako to navrhla v žiadosti o prepustenie z väzby. Modifikovala konečný návrhy na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenej s uložením primeraných obmedzení a povinností.
Na základe podanej žiadosti súd skúmal, či u obvinenej A. B. naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a či v prípade obvinenej je možné nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka tak ako to navrhla v konečnom návrhu obhajkyňa.
Obvinená A. B. po vznesení obvinenia, a po tom čo dychová skúška bola už dňa 12.04.2026 o 14.46 hod. negatívna, k veci vypovedala v procesnom postavení obvinenej až dňa 13.04.2026 o 10.15 hod. v prítomnosti zvoleného obhajcu, kedy vyjadrila ľútosť nad svojím konaním. Opísala svoje spolužitie a vzťah s C. M., často sa spolu hádali aj kvôli drogám, ktoré užívali, najmä počas piatkov a sobôt, a keď boli pod vplyvom alkoholu. V deň skutku boli s C. M. na futbalovom zápase, následne v pizzerii, a potom v bistre, a na týchto miestach popíjali alkoholické nápoje, a to pivo a vodku a obaja užili aj marihuanu. Na priebeh skutku si obvinená nepamätá, až to ako v bytovke z C. M. striekala krv. Nepamätala si ani hádku s C. M., ktorá predchádzala skutku, ani prečo sa hádali a ani kedy prišli do bytu. Matne si obvinená pamätala, že boli v kuchyni, z kuchynskej linky zobrala nôž a C. M. raz bodla čiernym nožom s čepeľou dĺžky 15 cm a potom nôž asi zahodila. Pred vyšetrovateľom názorne ukázala spôsob uchopenia noža. Počas výsluchu k žiadosti o prepustenie z väzby dňa 18.06.2026 obvinená uviedla, že nevie o tom, že by to spáchala. Alkohol pila iba v rámci osláv cez víkend, v minulosti užívala občas marihuanu.
Z dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise vyplýva, že:
- v kritický deň resp. večer obvinená B. a poškodený M. konzumovali väčšie množstvo alkoholických nápojov a obvinená užila marihuanu (potvrdené dychovou skúškou u obvinenej vykonanou v čase o 03.36 hod. 0,77 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, marihuana resp. lekárskou správou o vyšetrení biologického materiálu obvinenej, a u poškodeného 1,80 promile etanolu v krvi, a výpoveďami svedkov N. B., C. C., R. A.)
- z bytu obvinenej v nočných hodinách bolo počuť hádku, krik obvinenej a poškodeného (výpovede svedkov O. B., K. Q., K. M.) a slová obvinenej na adresu poškodeného „Matej, ja ťa zabijem“ (výpoveď svedkyne O. B.)
- v krátkom časovom slede ako počula plač a krik na chodbe bytového domu k bytu obvinenej prišla svedkyňa K. M., ktorá videla zakrvaveného Mateja ukazujúc rukou na dieru v hrudi a počula slová obvinenej „ja som ho asi zabila“
- zo zvukovej nahrávky, poskytnutej svedkom K. P., analyzovanej Kriminalistickým a expertíznym ústavom bol vyhotovený prepis a osoba identifikovaná ako ženský hlas označená ako Ž1, minimálne dva krát zopakovala: „ja som ho bodla“, ďalej povedala „ja ho nechcem vidieť?“ a minimálne šesť krát zopakovala „čo keď som ho zabila?“,
- obvinená bola agresívna, vulgárna na susedov, ktorí pribehli na pomoc poškodenému, rovnako tak sa správala na mieste činu aj voči zasahujúcim policajtom a členom záchrannej služby (výpovede svedkov K. M., K. P., K. Q., L. M.,), kričala, že „ dúfa že už ten kokot zdochol“, nadávala, hodila sklenenú vázu po sanitárovi (výpoveď svedkyňa O. B.).
- s obvinenou boli vždy problémy keď požila alkohol, prípadne drogy, bola agresívna, konfliktná, fyzicky napadla aj obvineného (výpovede svedkov K. M., O. B., R. E., B. E.), ak jej niekto zabrnkal na strunu bola agresívna, zlomila poškodenému nos, otĺkala ho keď boli napití (výpoveď kamarátky N. S.),
- susedia, svedkovia K. M. a K. P., bývajúci v tom istom obytnom dome ako obvinená a poškodený, z bytu obvinenej počuli krik a hádku najmä cez víkendy, a mali vedomosť že obaja sú konzumentmi alkoholu, ako aj drog, a ich správanie po sťažnostiach riešil aj starosta obce (správa Obecného úradu o riešení sťažností v roku 2023 a 2026),
- znalci z odboru súdneho lekárstva v znaleckom posudku za bezprostrednú príčinu smrti poškodeného C. M. určili krvácavý šok pri masívnom zakrvácaní do ľavej a pravej pohrudnicovej dutiny a navonok mimo tela v dôsledku jedného bodného poranenia hrudnej steny s priebodom oboch pľúc, mäkkých tkanív medzihrudia, ľavej priedušky a pažeráka. Zistené bolo 1x bodné poranenie v ľavej hornej časti
hrudníka rozmerov 3,8x1,5 cm, s bodným kanálom o dĺžky cca 18 cm, na pravej hornej končatine dve bodkovité kožné odreniny na chrbte ruky, menšie bodné poranenie na chrbte ruky, čiarkovitá kožná odrenina na chrbte ruky, ktoré znalci označili ako typické obranné zranenia vznikajúce bodnoreezným mechanizmom pri snahe obete brániť sa pred útokom vedeným bodnorezným nástrojom. Bodnorezný nástroj prenikal do tela poškodeného z jeho pohľadu v smere zľava doprava, zhora nadol a spredu dozadu. Charakter a lokalizácia poranení zistených pri pitve s istotou svedčia o tom, že vznikli opakovaným pôsobením ostrého bodnodrezného nástroja. S prihliadnutím na nález typických obranných poranení na chrbte pravej ruky, ako aj na ostatné vyšetrované okolnosti, sa znalci zhodli, že predmetné bodné poranenie v oblasti hrudníka vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym pôsobením druhej osoby bodnorezným nástrojom, ktorá viedla útok voči poškodenému.
Podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený (materiálne podmienky) a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (preventívna väzba), a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo §81 Trestného poriadku.
Podľa § 79 odsek 3 prvá vete Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/, môže v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu ak, s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Po preštudovaní žiadosti obvinenej, vyšetrovacieho spisu a stanoviska prokurátora, po vypočutí obvinenej, a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že skutok bol spáchaný, má znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a súčasne je možné dospieť k záveru, že z doposiaľ zadovážených dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie, že sa tohto mohla dopustiť práve obvinená A. B., spôsobom uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia.
Tento záver vyplýva nielen z výpovedí svedkov najmä K. M., R. M., O. B., K. Q., R. E., B. E.. zvukového záznamu poskytnutého svedkom P., ale čiastočne aj z výpovede obvinenej, a z listinných dôkazov: obhliadka miesta činu a zaistený kuchynský nôž a z nich vyhotovená fotodokumentácia, znalecké posudky, pričom súd posudzoval osobu obvinenej, povahu a závažnosť trestného činu, spôsob jeho páchania, a z konania obvinenej, konkretizovaného v uznesení o vznesení obvinenia, je zrejmá protiprávnosť jej konania.
Súd znovu konštatuje, tak ako to bolo uvedené v uznesení súdu o zamietnutí žiadosti obvinenej o prepustenie z väzby zo dňa 18.06.2026, že v tejto fáze konania stačí vysoká miera pravdepodobnosti, nie absolútna istota o vine. Doposiaľ zabezpečené dôkazy zakladajú dôvodné podozrenie a argumenty obhajoby patria pred hlavné pojednávanie, nie do konania o väzbe, ktoré nenahrádza dokazovanie o vine a treste. Súd v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby nerozhoduje o tom, či obvinená skutok nepochybne spáchala. Skúma len to, či doteraz zabezpečený dôkazný materiál (svedecké výpovede, znalecké posudky, listinné dôkazy) zakladá vysoký stupeň pravdepodobnosti, že sa skutok stal a spáchala ho obvinená.
Pre potreby väzobného konania sa nevyžaduje absolútna istota o vine, aká je nevyhnutná pre odsudzujúci rozsudok. Dôvodné podozrenie v zmysle § 71 ods. 1 Trestného poriadku a judikatúry ESĽP (Fox, Campbell and Hartley proti Spojenému kráľovstvu) vyžaduje existenciu faktov alebo informácií, ktoré by presvedčili objektívneho pozorovateľa, že obvinená mohla trestný čin spáchať. Toto podozrenie zostáva plne zachované.
Námietky obhajoby smerujúce k prehodnocovaniu detailného dôkazného stavu a právnej kvalifikácie presahujú rámec a účel väzobného konania. Súd v tomto štádiu nesupluje funkciu konania po podaní obžaloby a nehodnotí dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov na hlavnom pojednávaní. Pre účely materiálneho predpokladu väzby postačuje verifikácia racionálneho a logického podozrenia, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím sťažnostného súdu zo dňa 24.06.2026.
Obvinená zakladá svoju žiadosť o prepustenie z väzby na tvrdení o zásadnom oslabení materiálneho predpokladu väzby v dôsledku doručenia konečného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Súd sa s touto interpretáciou nestotožňuje. Skutočnosť, že znalci v posudku uvádzajú metodické limity (nemožnosť určiť presnú chronológiu poranení, či presnú vzájomnú polohu osôb len z pitevného nálezu), je bežnou vlastnosťou retrospektívneho medicínskeho skúmania a neznamená elimináciu podozrenia. Rozhodujúci je finálny odborný záver znalcov, podľa ktorého smrť poškodeného nastala „najpravdepodobnejšie pri fyzickom napadnutí inou osobou“. Znalci popísali ako príčinu smrti krvácavý šok po bodnoreznom poranení hrudníka strednej až veľkej intenzity. Anatomická lokalizácia a zistené typické obranné poranenia na pravej ruke poškodeného racionálne podporujú verziu aktívneho útoku smerujúceho proti vitálnym orgánom poškodeného. Obhajobou uvádzaná teória o vlastnoručnom mechanizme (suicídiu) je v zjavnom rozpore s povahou obranných zranení na rukách poškodeného a s dynamikou deja. Medicínske závery netreba vnímať izolovane, ale v kontexte ostatných dôkazov. Obvinená bola v čase incidentu na mieste činu (v byte) ako jediná ďalšia osoba. Na mieste sa zaistil kuchynský nôž s biologickými stopami. Nepriame dôkazy sú v tomto štádiu dostatočne konzistentné a odôvodňujú dôvodné podozrenie, že k usmrteniu došlo aktívnym konaním obvinenej.
Súd preto uzatvára, že podozrenie, že obvinená spáchala skutok vykazujúci znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, je naďalej vysoko konkrétne.
K pretrvávaniu preventívneho dôvodu väzby (§ 71 ods. 1 písm. c) TP) Súd dospel k záveru, že u obvinenej všetky skutkové okolnosti vo svojom súhrne odôvodňujú reálnu obavu, že obvinená by na slobode pokračovala resp. opakovala násilnú trestnú činnosť aj voči ďalším tretím osobám. Správanie obvinenej vykazuje znaky postupnej eskalácie konfliktov a agresívnych prejavov, ktoré sú umocnené požívaním alkoholu a nepovolených látok, k požívaniu ktorých sa obvinená stavia nekriticky, keď tvrdí že alkohol a marihuanu užíva príležitostne, čo je vyvrátené konštatovaním znalkyne C. B. o zistení syndrómu závislosti od návykových látok a navrhla uložiť ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ústavnou formou.
Za nedôvodnú považuje súd námietku obvinenej, že vo veci absentujú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce obave z pokračovania v trestnej činnosti. Je potrebné uviesť, že formulácia zákona pri tzv. preventívnej väzbe vyžaduje existenciu dôvodnej obavy, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti. Nejde teda o akúkoľvek hypotetickú možnosť ďalšieho protiprávneho konania, ale o obavu založenú na konkrétnych zisteniach (okolnostiach). V tejto veci sú takýmito konkrétnymi zisteniami (okolnosťami) najmä násilný spôsob konania a negatívne fakty zistené ohľadne osoby obvinenej, ktoré neposkytujú dostatočnú záruku, že sa obvinená na slobode zdrží obdobného konania. Táto obava nie je vyvodená mechanicky len z povahy samotného stíhaného skutku, ale zo zisteného správania obvinenej. Zo svedeckých výpovedí (K. M., K. P., N. S., R. M., R. E., K. Q., O. B.) vyplýva, že partnerský vzťah bol dlhodobo poznačený verbálnymi a fyzickými konfliktami, gradujúcim hnevom a hlučným správaním. Rozhodujúcim spúšťačom tohto správania bolo nekontrolované požívanie alkoholu a omamných látok (marihuana), čo potvrdzujú aj záznam o dychovej skúške, krátko po zadržaní obvinenej a toxikologické zistenie. Vo vzťahu k námietke obvinenej, že nebola v minulosti priestupkovo ani trestne stíhaná, ani odsúdená je potrebné uviesť, že existencia väzobného dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nie je podmienená tým, či bola alebo nebola priestupkovo postihnutá alebo súdne trestaná. Rozhodujúce sú konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu, osobnosť obvinenej a jej aktuálne správanie, a preto nie je v rozpore so zákonom ani vzatie do väzby páchateľa, ktorá nebol doposiaľ súdne trestaný. Aj zo správy Obecného úradu vyplýva, že s obvinenou boli na základe sťažnosti susedov pre rušenie nočného kľudu vykonané pohovory a zo správy Základnej školy vyplýva, že jej správanie bolo
často problematické, nerešpektovala pokyny pedagogických zamestnancov, svojím správaním narúšala priebeh vyučovania a bola jej znížená známka zo správania. Doterajšia formálna trestnoprávna bezúhonnosť obvinenej sama osebe neeliminuje preventívne riziko. Charakter útoku spáchaného pod vplyvom návykových látok na priateľovi demonštruje stratu vnútornej zábrany a zníženú schopnosť sebaovládania v krízových situáciách sklon k agresívnemu riešeniu medziľudských konfliktov pod vplyvom toxických látok, predstavuje skryté nebezpečenstvo pre akékoľvek iné osoby v jej okolí po prípadnom prepustení.
Výpovede svedkov (vrátane jej najlepšej kamarátky N. S.) dokazujú dvojitú osobnosť obvinenej – v triezvom stave je pokojná, nápomocná, avšak pod vplyvom alkoholu sa mení na agresívnu a nebezpečnú. Diagnóza obvinenej, ustálená znalkyňou z odvetvia psychiatria C. B., o zmiešanej poruchy osobnosti s emočne instabilnými rysmi, nízkou frustračnou toleranciou, impulzivitou a sklon k agresii, odkrýva vnútorné nastavenie obvinenej. Znalkyňa jasne pomenovala, že užívanie návykových látok (alkoholu, omamných látok) má na rozvoj jej agresívneho správania zásadný význam. Skutočnosť, že obvinená sa už v roku 2018 podrobila psychiatrickej liečbe pre zneužívanie psychoaktívnych látok a v roku 2019 absolvovala pedopsychiatrické vyšetrenie, naznačuje, že jej problémy sú dlhodobé, chronické a lekárska starostlivosť pred 7 rokmi neviedla k jej náprave. Skutočnosť, že obvinená napriek minulej lekárskej starostlivosti opätovne konzumovala alkoholické nápoje (1,4 promile v čase činu), k čomu sa sama priznáva a potvrdzujú to aj svedkovia, svedčí o tom, že nedisponuje vnútornými mechanizmami na kontrolu svojich závislostí a afektov.
Obhajoba navrhla nahradiť ďalšie trvanie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, s uložením obmedzení a povinností. Súd tento návrh preskúmal, avšak nepovažuje ho za dostatočný. Základným predpokladom úspešnej náhrady väzby (najmä prostredníctvom technickej kontroly) je vnútorná disciplína obvinenej a jej reálna schopnosť podriadiť sa autorite súdu a obmedzeniam. Zo znaleckého posudku C. B. vyplýva závislosť obvinenej na alkohole a omamných a psychotropných látkach a sklon k psychickým rozvratom, aké u nej nastali bezprostredne po skutku (zvracanie, dezorientácia, pamäťové výpadky). Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že neexistuje záruka, že bude schopná dodržiavať prísny abstinenčný a pobytový režim na slobode, čoho dôkazom je to, že sa v minulosti podrobila psychiatrickej liečbe pre užívanie návykových látok, ktorá zjavne nesplnila svoj účel, keď drogy obvinená naďalej užívala aj v kombinácii s alkoholom. Technické prostriedky (monitoring polohy) dokážu kontrolovať geografický pohyb obvinenej a jej prítomnosť na adrese v Tesárskych Mlyňanoch. Nedokážu však zabrániť náhlemu skratovému konaniu, agresívnemu výpadku v domácom prostredí ani konzumácii alkoholu a omamných látok priamo v obydlí.
Inštitút nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je fakultatívnou možnosťou sudcu pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode, avšak len za predpokladu, že osoba obvineného a povaha prejednávaného prípadu dáva predpoklad, že účel väzby sa dosiahne aj dohľadom nad osobou obvineného osobou na to zákonom určenou.
V posudzovanom prípade však vzhľadom na povahu stíhaného skutku, okolnosti jeho spáchania, osobnostné charakteristiky obvinenej – ktoré sa prejavili aj v čase, keď si hliadky polície a členovia záchrannej služby plnili svoje úlohy a povinnosti, takúto záruku dohľad neposkytuje. Takéto správanie obvinenej odôvodňuje pochybnosť o tom, či je schopná dodržať podmienky dohľadu probačným a mediačným úradníkom a primerané obmedzenia a povinnosti. Toto platí o to viac, že obvinená má mať dlhodobé problémy s alkoholom.
Pri obzvlášť závažných zločinoch zákon vyžaduje pre náhradu väzby existenciu „výnimočných okolností prípadu“ (§ 80 ods. 2 TP). Kumulácia faktorov uvádzaných obhajobou, podľa ktorej výnimočné okolnosti tvoria najmä: konečný posudok zásadne oslabujúci nosné skutkové premisy predchádzajúcich väzobných rozhodnutí; absencia priameho svedka; nevyriešená mechanika a subjektívna stránka; nepreskúmanie obrannej verzie znalcom; doterajšia trestná a priestupková bezúhonnosť; absencia iného konkrétneho násilného deliktu; neopakovateľnosť konkrétnej vzťahovej situácie; zaistenie rozhodujúcich materiálnych dôkazov; pripravenosť na stabilný pobyt, úplnú abstinenciu, odbornú liečbu, intenzívny dohľad a elektronickú kontrolu; a doterajšie trvanie väzby počas prípravného konania, podľa názoru súdu nie sú výnimočnými okolnosťami prípadu, pričom súd poukazuje už na vyššie konkretizované dôvody.
Súd pri posudzovaní žiadosti o prepustenie z väzby osobitne vyhodnocoval aj doterajšiu dĺžku trvania tohto zaisťovacieho opatrenia v kontexte judikatúry ESĽP, ktorá od vnútroštátnych orgánov vyžaduje postup s osobitnou starostlivosťou. Obvinená sa nachádza vo výkone väzbe od 12.04. 2026, čo v čase rozhodovania súdu predstavuje 5 mesiacov 10 dní. Trestná vec sa stále nachádza v štádiu prípravné konania, v ktorom orgány činné v trestnom konaní aktívne a bezodkladne realizujú procesné úkony s cieľom náležitého objasnenia skutku. V doterajšom priebehu vyšetrovania neboli zistené žiadne neodôvodnené prieťahy alebo nečinnosť vyšetrovateľa. Doterajšia dĺžka obmedzenia osobnej slobody obvinenej je plne proporcionálna závažnosti stíhaného obzvlášť závažného zločinu vraždy a náročnosti vykonávaného dokazovania (vrátane znaleckého posudzovania).
Doteraz zhromaždené dôkazy tak svedčia o tom, že obvinená v stave opitosti mala reagovať na emociálne vypätú vzťahovú situáciu agresiou. Keďže táto nebezpečná osobnostná črta obvinenej bola aktivovaná bežne dostupným spúšťačom (alkoholom), obava z opakovania násilného konania na slobode ( preventívny dôvod väzby) zostáva vysoká. Súd predo dospel k záveru, že navrhované alternatívne opatrenia nedokážu nahradiť jej izoláciu vo výkone väzby.
Súd sa zaoberal aj námietkou obhajoby, ktorá spochybňovala procesnú použiteľnosť prvotných výpovedí obvinenej z dôvodu jej predchádzajúcej intoxikácie alkoholom (cca 1,4 promile po zadržaní) a namietala údajnú nedostatočnosť právnej pomoci zo strany jej vtedajšieho zvoleného obhajcu. K tejto argumentácii súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva presný chronologický postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý bol plne v súlade so zákonom. Výsluch A. B. v procesnom postavení obvinenej v prítomnosti zvoleného obhajcu bol realizovaný s odstupom 33 hodín (13.04.2026 o 10.15 hod.) od jej zadržania, pričom dňa 12.04.2026 o 14.46 hod. boli účinky požitého alkoholu verifikované dychovou skúškou s negatívnym výsledkom, a až v čase o 16.30 hod. dňa 12.04.2026 bol vykonaný jej výsluch v procesnom postavení podozrivého v prítomnosti zvoleného obhajcu. Obvinená preto v čase výsluchu bola plne spôsobilá na vnímanie a realizáciu procesných úkonov, čo potvrdzuje aj znalecký posudok C. B.. Pokiaľ ide o namietanú kvalitu právnej pomoci, súd zdôrazňuje, že výsluch prebehol za osobnej účasti obhajcu, ktorého si obvinená sama slobodne zvolila. Orgány činné v trestnom konaní tak v plnom rozsahu garantovali a zabezpečili jej právo na obhajobu. Hodnotenie taktiky vtedajšieho obhajcu a neskoršia zmena obhajobnej línie novým obhajcom nemôže spätne zakladať nezákonnosť úkonu a nemá vplyv na existenciu materiálneho dôvodu väzby. Súd v tomto štádiu konania nehodnotí definitívnu procesnú použiteľnosť dôkazov, čo prislúcha výlučne súdu po podaní obžaloby.
Súd sa zaoberal aj námietkou obhajoby smerujúcou proti právnej kvalifikácii skutku, konkrétne proti uplatneniu osobitného kvalifikačného znaku – spáchanie trestného činu na chránenej osobe. Obhajoba poukázala na rozporuplnosť svedeckých výpovedí, kedy len časť svedkov potvrdila spoločné bývanie obvinenej a poškodeného po dobu približne troch mesiacov, zatiaľ čo ostatní sa k tejto skutočnosti nevedeli vyjadriť. K tomu súd uvádza, že úlohou sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe nie je definitívne ustáliť právnu kvalifikáciu skutku, ktorá sa môže v priebehu ďalšieho vyšetrovania precizovať či meniť. Pre trvanie väzobného zaistenia je určujúce, či doposiaľ vykonané dokazovanie uplatnenú kvalifikáciu podporuje. Vyhodnotenie detailov rodinného, či partnerského statusu obvinenej a poškodeného a prípadnej zmeny právnej kvalifikácie bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní.
Súd sa zaoberal aj argumentáciu obhajoby, podľa ktorej závery „záverečného súdnolekárskeho posudku“ nemôžu vylúčiť verziu o nutnej obrane obvinenej, nakoľko znalci nevedeli jednoznačne určiť iniciátora konfliktu, vzájomnú polohu aktérov ani presnú dynamiku ich pohybov. K tejto námietke súd zdôrazňuje, že obhajoba nesprávne prenáša zodpovednosť za právne posúdenie skutku na znalecké dokazovanie. Úlohou znalcov z odboru súdneho lekárstva nie je a zo zákona ani nemôže byť určovanie iniciátora incidentu či právne vyhodnocovanie existencie podmienok nutnej obhajoby podľa § 25 Trestného zákona. Táto kompetencia patrí výlučne orgánom činným v trestnom konaní a v konečnom dôsledku súdu pri meritórnom rozhodovaní. Pre potrebu rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby je určujúce, že medicínske závery posudku – najmä charakter, lokalizácia, smer a intenzita bodno-rezného poranenia poškodeného, poskytujú dostatočne spoľahlivý podklad pre záver o útočnom a aktívnom charaktere konania, ktoré viedlo k smrteľnému následku. Skutočnosť, že posudok pripúšťa kombinované pohyby alebo detailne neopisuje každú sekundu zápasu, nijakým
spôsobom neoslabuje materiálnu podmienku väzby. Verzia obhajoby o nutnej obrane je nateraz len jednou z teoretických verzií, ktorá je v zjavnom rozpore s doterajšími zisteniami, najmä s faktom, že obvinená mala konať v stave stredne ťažkej alkoholickej intoxikácie, kedy dochádza k výraznému odbúravaniu zábran a k nárastu neopodstatnenej agresivity.
Súd preskúmal aj argumentáciu obhajoby, ktorá poukazovala na údajné samovražedné sklony poškodeného a namietala, že závery znaleckého posudku zo súdneho lekárstva explicitne nevylučujú možnosť, že si poškodený mohol predmetné bodno-rezné zranenie spôsobiť sám. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že z hľadiska medicínskej vedy znalci v posudkoch málokedy deklarujú absolútne, stopercentné vylúčenie iných mechanizmov, pokiaľ sú tieto v rovine teoretickej anatómie vôbec uskutočniteľné. Skutočnosť, že znalecký posudok alternatívu samovražedného konania striktne vedecky nevylúčil, však automaticky neznamená, že táto verzia nadobúda reálny procesný rozmer, ktorý by oslaboval materiálnu podmienku väzby. Charakter poranenia, lokalizácia v životne dôležitej oblasti tela, intenzita hĺbky rany, zranenia na rukách poškodeného svedčiace o obrane, ako aj celková situácia na mieste činu za prítomnosti intoxikovanej obvinenej svedčia o pravdepodobnosti aktívneho útoku (cudzom zavinení), a nie o sebapoškodzovacom konaní poškodeného.
Súd podrobne vyhodnotil aj nové skutkové okolnosti vyplývajúce z doterajších výsluchov svedkov, ktorými obhajoba podporovala verziu o možnom samovražednom konaní poškodeného. Ide najmä o zistenú intoxikáciu poškodeného alkoholom vo výške 1,68 promile, jeho citovú naviazanosť na obvinenú, žiarlivosť prameniacu z jej nevery a tvrdenie obvinenej, že poškodený sa mal v minulosti sám rezať. Tieto skutočnosti však podľa názoru súdu neoslabujú, ale naopak umocňujú dôvodnosť materiálneho predpokladu väzby. Výpovede svedkov odkrývajú dlhodobý vzťahový konflikt medzi obvinenou a poškodeným determinovaný žiarlivosťou a neverou. Verzia o samovražde poškodeného je spochybnená výpoveďou jeho bývalej priateľky K. A. a sestry R. M., ktorá síce pripustila jeho verbálne vyjadrenia o samovražde v minulosti, avšak kategoricky vylúčila, že by takýto čin reálne vykonal. Navyše charakter a lokalizácia smrteľného zranenia nezodpovedajú demonštratívnemu seba poškodzovania (tzv. rezaniu), ktoré spomínala obvinená.
Súd tak dospel k záveru, že výkon väzby u obvinenej je súladný so zásadami zdržanlivosti a primeranosti, kde záujem spoločnosti na zabránení v pokračovaní násilnej trestnej činnosti priamym výkonom väzby prevyšuje nad individuálnym záujmom obvinenej na jej osobnú slobodu.
Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol na Krajský súd v Nitre.