Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/43/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: Falcon Intl. s.r.o., so sídlom: Panónska cesta 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 213 531, právne zast.: XTEND Law & Tax s. r. o., so sídlom: Panónska cesta 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 662 710, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101431600/2024 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“, „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021. Daňová kontrola bola začatá dňa 23.08.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 101451891/2021 zo dňa 10.08.2021 (ďalej ako „Oznámenie zo dňa 10.08.2021“). O výsledku daňovej kontroly DPH správca dane vyhotovil Protokol č. 102022397/2022 zo dňa 18.07.2022 (ďalej ako „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.08.2022, ktorým dňom bola ukončená daňová kontrola. Daňová kontrola bola zameraná na dodržiavanie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“).

Prvé rozhodnutie správcu dane

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane za zdaňovacie obdobie máj 2021 rozhodnutie č. 103267279/2022 zo dňa 05.12.2022 (ďalej ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „prvé rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 809,60 Eur. Správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie DPH v celku novej sume 6.809,60 Eur, ktoré si žalobca nárokoval na základe dodávateľskej faktúry č. 21047 od dodávateľa LOWEL s. r. o. za výsadbu zelene. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod z ktorého si uplatnil odpočítanie dane bol reálne dodaný deklarovaným dodávateľom.

Prvé rozhodnutie žalovaného

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. 101373556/2023 zo dňa 26.05.2023 (ďalej ako „prvé rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že neboli dostatočne spochybnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, keďže v predloženom spise sa nachádzajú výpovede viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že výsadba zelene bola prevádzaná aj dodávateľom daňového subjektu a samotnú výsadbu nespochybnil ani správca dane. Podľa žalovaného na základe vykonaného dokazovania nebolo možné spoľahlivo tvrdiť, že k dodávke a výsadbe zelene od zdaniteľnej osoby nedošlo. Z dôvodu, že poskytnutie služby potvrdili viacerí svedkovia v rámci daňovej kontroly, argumentácia správcu dane o pochybnostiach dodávateľov a ich nekontaktnosti, pri následnom nespochybňovaní existencie plnenia, sa nejavila ako relevantný dôvod pre odmietnutie práva na odpočítanie dane daňovému subjektu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Žalovaný konštatoval, že za daného zistenia skutkového stavu pre účely nepriznania uplatneného nároku na odpočítanie dane, bolo nevyhnutné posilniť dôkaznú situáciu ohľadne spochybnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane alebo postupovať tak, aby bolo správcom dane na základe objektívnych dôkazov preukázané, že daňový subjekt buď vedel alebo vedieť mal a mohol, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH.

Druhé rozhodnutie správcu dane

4. Správca dane dňa 29.11.2023 vydal rozhodnutie č. 102999940/2023, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 809,60 Eur (ďalej ako „druhé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „druhé rozhodnutie správcu dane“). Správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie DPH v celkovej sume 6 809,60 Eur, ktoré si žalobca uplatnil na základe dodávateľskej faktúry č. 21047 od dodávateľa LOWEL s. r. o. za výsadbu zelene. Správca dane uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia nároku na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry v súvislosti so splnením hmotnoprávnych podmienok podľa . Vypočul daňový subjekt, konateľa dodávateľa, konateľa subdodávateľa, zamestnancov daňového subjektu, ako aj osobu, ktorá mala fyzicky výsadbu dodávať. Správca dane uviedol, že nemohol vypočuť ostatné osoby, ktoré mali výsadbu vykonať, nakoľko ich pobyt nebol známy. V ďalšom konaní už preto neskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa , keďže ich nesplnenie nebolo možné preukázať, ale zameral sa na preverenie účasti daňového subjektu na prípadnom podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa a pristúpil k zmene právneho posúdenia predmetného sporného dodania. V ďalšom vyrubovacom konaní na základe návrhu žalobcu vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu A. B. a s konateľom spoločnosti LOWEL s. r. o., C. D., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102605481/2023 a č. 102605612/2023 zo dňa 23.10.2024 Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval naplnenie všetkých podmienok Axel Kittel testu a dostatočné preukázanie vedomostnej stránky žalobcu o tom, že mohol vedieť, že svojím konaním vstupuje do obchodného reťazca poznačeného podvodom. Poukazoval na to, že žalobca pri výbere svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a obozretnosťou a ním prijaté opatrenia vyhodnotil ako nedostatočné.

Druhé rozhodnutie žalovaného

5. Proti druhému vydanému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101431600/2024 zo dňa 17.05.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný potvrdil druhé prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 809,60 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 11 550,01 Eur na sumu 4740,41 Eur. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah podaného odvolania. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že zdaniteľné obchody preverované u žalobcu boli spojené s podvodným konaním, pričom v priebehu výkonu daňovej kontroly bol preukázaný dodávateľsko-odberateľský reťazec dodávok výsadby zelene: INDICTA, s.r.o. – LOWEL s. r. o. – FALCON Intl s.r.o. – D4R7 Costruction s.r.o. Poukázal na to, že zdaniteľné plnenia dodané spoločnosťou LOWEL s. r. o. žalobcovi boli priamo spojené s podvodným konaním jeho subdodávateľa

INDICTA, s.r.o., ktorý neodviedol daň z dodania výsadby zelene pre spoločnosť LOWEL s. r. o., ktorá následne tieto služby fakturovala žalobcovi. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v konaní preukázal, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval v zmysle európskej judikatúry a v zmysle Axel Kittel testu preukázal podvod u subdodávateľa žalobcu, ako aj vedomostnú stránku žalobcu o tom, že mohol vedieť, že sa obchodmi so svojím dodávateľom zúčastňuje podvodného reťazca, keďže nebol pri výbere svojho dodávateľa dostatočne obozretný.

Správna žaloba

6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, alternatívne, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, z dôvodu rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom žalovaného, ako aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení Daňového poriadku.

7. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný sa konkrétne nevyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného, potvrdilo závery správcu dane, ktoré nemali mať vplyv na posudzovanie odpočítania dane žalobcom a jeho daňové povinnosti. Podľa žalobcu tvrdenia uvádzané správcom dane, nie sú v skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní a nemali byť použité ako dôkazy v daňovom konaní pre určenie dane.

8. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci označenej ako „A: osobitným (všeobecným) vyjadreniam v texte napadnutého rozhodnutia“, poukázal na závery rozhodnutia žalovaného, ktoré odcitoval a uviedol, že je zrejmé, že správca dane nerozporoval v opakovanom rozhodnutí existenciu plnenia, nerozporoval dodanie plnenia ani dodanie plnenia od konkrétneho dodávateľa, ale namietal údajnú účasť na podvodnom konaní svojho dodávateľa, resp. jeho dodávateľa, o ktorej údajne mohol mať vedomosť. Podľa žalobcu v prvom prvostupňovom rozhodnutí správca dane neuvádzal žiadne tvrdenia o podvodnom konaní (dokonca mal preukázané práve opačné konanie), zároveň však v opakovanom vyrubovacom konaní správca dane celkom jednoznačne nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval vedomosť, resp. povinnosť mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní. Podľa žalobcu správca dane Axel Kittel test vôbec nevykonal, resp. neaplikoval. Poukázal na to, že jediný úkon, ktorý správca dane vykonal v opakovanom vyrubovacom konaní je tzv. Axel Kittel test a výsluch dvoch osôb. Žalobca zdôraznil, že je zrejmé, že žalovaný ako dôvod odmietnutia odpočítania DPH uvádza naplnenie všetkých podmienok Axel Kittel testu, pôvodne však bol spochybňovaný dodávateľ, resp. bolo spochybňované nadobudnutie plnenia. Podľa žalobcu boli všetky pochybnosti správcu dane vysvetlené a všetky domnienky boli na základe vykonaných dôkazných prostriedkov vyvrátené. Žalobca uviedol, že z pohľadu nepreukazovania neúčasti na daňovom podvode od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Podľa žalobcu správca dane nie je oprávnený požadovať doklady, vedenie, ktorých mu neukladá žiadny všeobecne záväzný právny predpis alebo preukazovať vykonanie úkonov, ktoré mu žiadny predpis neprikazuje. Žalobca zdôraznil, že bola preukázaná materiálna existencia plnenia a jeho ďalšie použitie, aj výsledok prác, poukazujúc na svedecké výpovede. V kontexte preverovania dodávateľov dal do pozornosti, že daňový subjekt kontroluje dodávateľov v čase, keď s nimi začína obchodnú spoluprácu a počas obchodnej spolupráce. Dodávateľ predstavoval v čase začatia jednotlivých spoluprác transparentnú obchodnú spoločnosť, nevykazoval žiadne podozrivé znaky, pričom spôsoby overenia žalobca presne špecifikoval v jednotlivých podaniach, ktoré následne preukázal svedeckými výpoveďami viacerých svedkov. Žalobca tvrdil, že nekonal neobozretne, pretože v čase začatia spolupráce s ktorýmkoľvek z dodávateľov neexistovala jediná indícia o možnom netransparentnom konaní.

9. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia označenej ako „B: Axel Kittel test“ žalobca namietal nesprávnosť záverov správcu dane aj rozhodnutia žalovaného, aplikovaných prostredníctvom predmetného testu. Poukázal na nedošetrenie skutkového stavu správcom dane, ktorý

za nové skutočnosti označil iba svoje nové právne posúdenie, čo podľa žalobcu predstavuje nový právny názor. Zdôraznil, že v prípade vyslovenia záveru o tom, že daňový subjekt sa zúčastnil na podvodnom konaní hoc aj nedbanlivostne, je potrebné zistiť, či došlo k podvodu a následne na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či daný daňový subjekt vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa objednaním prác zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Uvedené podľa žalobcu tvorí dôkazné bremeno správcu dane, ktoré nebolo nijak vyčerpané, resp. bolo vyhodnotené nesprávne.

10. Vo vzťahu k prvej otázke Axel Kittel testu žalobca uviedol, že ak aj vznikol daňový únik, tento nevznikol na úrovni daňového subjektu ani jeho dodávateľa, ale dodávateľa spoločnosti LOWEL s. r. o. (INDICTA, s.r.o.), s ktorým žalobca nijak právne neprichádzal do styku. Podľa žalobcu daňový subjekt nemôže nijako objektívne ovplyvniť, aké vstupy si uplatní dodávateľ u dodávateľa, a teda o uvedenom nemá ako objektívne vedieť. Žalobca konštatoval, že o tom, či vznikol/mohol vzniknúť únik prostriedkov zo štátneho rozpočtu zo vzťahu dvoch nezávislých spoločností, s ktorými neobchodoval, nevedel a nemal a nemohol vedieť.

11. Vo vzťahu k druhej otázke Axel Kittel testu žalobca uviedol, že na predmetnú otázku neodpovedal správca dane vo svojom rozhodnutí a ani žalovaný v rámci odvolacieho konania. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že medzi spoločnosťami INDICTA s.r.o. a KNOWBILITY s.r.o. došlo k podvodnému konaniu. Na to, aby správca dane mohol kladne odpovedať na danú otázku musel by preukázať, že účastníci konania konali podvodne, teda v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. To, že spoločnosť KNOWBILITY neodviedla daň podľa žalobcu mohlo byť aj následkom administratívnej/ formálnej nesprávnosti, nemuselo to však byť vykonané zákonite za účelom získania neoprávneného prospechu. Podľa žalobcu na túto otázku nemá prečo odpovedať daňový subjekt, avšak za predpokladu, že tak nevie urobiť ani správca dane, nemôže byť ťarcha prenesená na daňový subjekt. Podľa žalobcu možno skonštatovať, že o tom, či únik prostriedkov zo štátneho rozpočtu z obchodného vzťahu dvoch nezávislých spoločností bol výsledkom podvodného konania žalobca nevedel a nemal a nemohol vedieť, keďže to nevie ani správca dane.

12. Vo vzťahu k tretej otázke Axel Kittel testu žalobca uviedol, že správcu dane v opakovanom vyrubovacom konaní požiadal o preukázanie skúmania celého reťazca dodávok, tak ako bol popísaný, ako aj o uvedenie, či vzhľadom na nové posúdenie správca dane zahájil podnet na zahájenie daňovej kontroly u všetkých subjektov. Daňový subjekt chcel v rámci dokazovania vykonať komparáciu, týkajúcu sa pristupovania k vedomostnému testu, jeho návrh na vykonanie dôkazného prostriedku však nebol vykonaný. Žalobca zdôraznil, že zdaniteľné obchody neboli priamo spojené so spoločnosťou INDICTA s.r.o. a KNOWBILITY s.r.o., kde mohlo údajne dôjsť k daňovému úniku. Preto možno podľa neho konštatovať, že o spojitosti nadobudnutých plnení od spoločnosti LOWEL s. r. o. v kontexte nadobudnutia od spoločnosti INDICTA s.r.o. a súvise s jej údajnou optimalizáciou vlastnej daňovej povinnosti, žalobca nevedel a nemal a nemohol vedieť.

13. Vo vzťahu k štvrtej otázke Axel Kittel testu žalobca uviedol, že nevedel a nemohol vedieť o podvodnom konaní spoločnosti INDICTA s.r.o., resp. KNOWBILITY s.r.o., keďže to nepreukázal ani správca dane a k veci sa nevyjadril ani žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Následne žalobca poukázal na analýzu štvrtej otázky Axel Kittel testu s ohľadom na nevedomú nedbanlivosť. V kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Zdôraznil, že sám správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že daňový únik vznikol až na úrovni dodávateľa subdodávateľa, t. j. spoločnosti KNOWBILITY s.r.o. Daňový subjekt nielenže nemal ako objektívne vedieť o spoločnosti INDICTA s.r.o., ale vonkoncom nemal ako vedieť o spoločnosti KNOWBILITY s.r.o., preto je nelogické, že mal a mohol vedieť o daňovom úniku u subjektu, o ktorom nevedel, že existuje a ani nemal povinnosť vedieť, že existuje. V kontexte uvedeného žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, ako aj na odôvodnenie prvého prvostupňového rozhodnutia správcu dane uvedené na str. 47 a 48. Zdôraznil, v čom podľa neho spočívala dostatočná kontrola a uviedol, že je nepochybné, že vykonal dostatočné preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil obchodovaniu s neprevereným subjektom. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 10.01.2008, rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-512/21 Aquila Part Prot Com, č. C-101/16 P Paper Consult,

ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 30.06.2022. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.02.2022 pripomínajúc, že uznesenie Vikingo a rozsudok Kemwater prešiel kontrolou ústavnosti. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -37, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. -38 zo dňa 31.08.2016, ako aj judikát Súdneho dvora EÚ vo veci č. C 78/12 Evita K. Podľa žalobcu s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že neboli dané dôvody pre kumulatívne splnenie podmienok možného vedomostného testu Axel Kittel.

14. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia označenej ako „C: všeobecné nesprávne posúdenie/rozpor s legislatívou“ žalobca poukázal na jednotlivé o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ako aj . Konštatoval, že daňový subjekt predložil správcovi dane dôkazné prostriedky spĺňajúce kritériá vierohodnosti, správnosti a úplnosti, čím dodržal postup vedenia záznamov v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o účtovníctve. Tiež konštatoval, že preukázal vierohodnosť faktúry, keďže kontrolou správcom dane bola potvrdená existencia spoločnosti dodávateľa, ako aj samotná faktúra, zároveň bolo jednoznačne potvrdené aj dielo, čo je nepochybné a prevzal ho aj hlavný zhotoviteľ diaľnice - spoločnosť D4R7 Construction s.r.o. Podľa žalobcu, keďže bolo potvrdené aj splnenie hmotnoprávnych podmienok, nie je možné takto veľmi kriticky odoprieť uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z faktúr vzhľadom na to, že v inom pred-predchádzajúcom stupni mohlo dôjsť k podvodnému konaniu. Žalobca uviedol, že mal za to, že splnil všetky formálne ako aj materiálne náležitosti na odpočítanie dane v súlade s až 51 , pričom zdaniteľné plnenie preukázal všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré mohol a mal k dispozícii (faktúrou od dodávateľa, dodacím listom, bankovým výpisom preukazujúcim úhradu faktúry na strane dodávateľa a následného protokolárneho dodania plnení svojmu odberateľovi, inými dokumentami a výpoveďami). Zdôraznil, že nezodpovedá a nemôže znášať bremeno týkajúce sa spôsobu akým sa predmetné plnenia dostali do dispozície spoločnosti LOWEL s. r. o. napriek jej dostatočnému prevereniu. Poukázal na to, že spolupráca s dodávateľom bola začatá štandardným spôsobom, pričom nevedel, nemohol a nemusel vedieť, kto je dodávateľ jeho dodávateľa, keďže všeobecne možno konštatovať, že zákon nestanovuje daňovému subjektu povinnosť požadovať po svojom dodávateľovi informácie o tom, kto je jeho dodávateľ alebo subdodávateľ. V uvedených súvislostiach poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj rozsudok NSS sp. zn. Afs 129/2006-147 a rozsudok sp. zn. -38 zo dňa 31.08.2016. Žalobca uviedol, že s ohľadom na priebeh daňového konania nesúhlasí s hodnotením jednotlivých dôkazov správcom dane resp. s nevykonaním hodnotenia, keďže k predloženým dôkazom sa správca dane nevyjadril, resp. niektoré nevykonal. Podľa žalobcu jeho hodnotenie bolo účelové, keďže dôkazy hodnotil neúplne.

15. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia žalobca uviedol, že v odvolaní precízne analyzoval rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a očakával, že žalovaný sa s nimi vysporiada a presne uvedie v čom sa aplikujú, resp. neaplikujú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj , a Daňového poriadku. Žalobca konštatoval, že žalovaný obsah svojho rozhodnutia postavil na princípe, že predmetné tovary neboli dodané dodávateľom, ale svoje tvrdenia nepreukázal a nijako neodôvodnil. Z napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že toto iba všeobecne prebralo závery z druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, čo nezodpovedá nastaveným kritériám odôvodňovania rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca zdôraznil, čo podľa neho absentuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatoval zmätočnosť záverov prijatých správcom dane či žalovaným. Podľa žalobcu sa žalovaný nijak nevysporiadal s tým, prečo v opakovanom vyrubovacom konaní nebol vykonaný žiadny reálny úkon, iba sa zmenila názorová línia správcu dane. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie a druhé prvostupňové rozhodnutie nespĺňalo zákonné náležitosti týkajúce sa odôvodnenia, a preto sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné a nezrozumiteľné v celom rozsahu.

16. Vo vzťahu k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutí, ktoré však nereflektujú preukázaný skutkový stav, resp. tvrdenia správcu dane neboli na podklade riadne zisteného skutkového stavu.

17. Vo vzťahu k námietke rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom žalovaného žalobca uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly správcovi dane predložil doklady preukazujúce spochybňované zdaniteľné plnenia správcom dane, a to nadobudnutie plnenia od spoločnosti LOWEL s. r. o. Všetky predložené prostriedky boli uvedené v žalobe a sú zaznamenané v administratívnom spise, na základe čoho žalobca naplnil svoju dôkaznú povinnosť. V kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci č. C-273/18, ako aj na ustanovenia § 3 ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Zdôraznil, že povinnosťou žalovaného bolo náležite zistiť skutkový stav veci, pritom dbať na všetky dôkazy a návrhy dôkazov a tieto hodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol náležite objasnený skutkový stav veci. Podľa žalobcu presnosť zistenia skutočného stavu založená na okolnostiach nezávislých od žalobcu nebola dostatočná. Mal za to, že žalovaný sa aj napriek námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkaznými prostriedkami zo strany žalobcu. Podľa žalobcu možno jednoznačne vysloviť záver, že žalovaný nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko spochybňuje transakciu nadobudnutia fakturovaných plnení na základe domnienok, čo je v rozpore so slovenskou legislatívou a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj Najvyššieho súdu SR.

18. K námietke podstatného porušenia ustanovení Daňového poriadku žalobca uviedol, že počas celej daňovej kontroly a pôvodného vyrubovacieho konania v daňovom konaní nastalo niekoľko vád, ktoré mali vplyv aj na vydané rozhodnutie počas daňového konania, na možnosť uplatniť procesné práva daňovým subjektom, čo malo za následok nezákonnosť rozhodnutí uvedených v žalobe.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.10.2024 zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že správca dane overil dostatočne a úplne, resp. objektívne všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Podľa žalovaného boli žalobné námietky o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nedôvodné. S ohľadom na uvedené navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

20. Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky týkajúce sa jeho postupu. Uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil druhé prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré považoval za vydané na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu. Uviedol, že oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z nákupu od spoločnosti LOWEL s. r. o. nepriznal správca dane z dôvodu zistenia obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH, ktorého súčasťou bol aj žalobca, pričom bolo preukázané, že o tejto skutočnosti vzhľadom na zistené objektívne okolnosti mal a mohol vedieť. Žalovaný uviedol, že preskúmaním spisového materiálu, druhého rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, boli v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení a správca dane postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že v daňovom konaní bol zistený dostatočný počet objektívnych okolností, ktoré spolu ukazujú, že žalobca mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Zdôraznil, že žalobca si dodávateľskú spoločnosť LOWEL s. r. o. bez akéhokoľvek personálneho a materiálneho zázemia, histórie alebo skúsenosti s poskytovaním služieb vybral ako svojho dodávateľa obchodov vo veľkých objemoch. Neprijal pritom relevantné opatrenia na ďalšie preverovanie spoločnosti alebo na overenie, či táto spoločnosť je schopná dodať služby vo veľkom rozsahu. Tieto okolnosti podľa žalovaného preukazujú neopatrnosť žalobcu a popierajú jeho dobrú vieru, pričom v reťazci boli zistené dodávky služieb a následná nekontaktnosť subjektov, neštandardne rýchly predaj služieb medzi niekoľkými subjektami, či absencia akejkoľvek prezentácie subjektov.

21. Žalovaný vo vzťahu k zaradeniu dodávateľa žalobcu na zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH uviedol, že ak žalobca zistil zaradenie dodávateľa do tohto zoznamu, mal postupovať s náležitou obozretnosťou a opatrnosťou, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode. Dodávateľská spoločnosť LOWEL s. r. o. bola v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH evidovaná už od 19.07.2018. Žalovaný poukázal na informácie z verejne dostupných zdrojov, z ktorých vyplynulo, že dodávateľ žalobcu vykazoval od roku 2018 nulový obrat aj tržby, mal iba jedného zamestnanca, pričom žalobcu nezaujímalo, kto objednané práce vykoná. Podľa žalovaného je neštandardné, aby sa podnikajúci subjekt nezaujímal a nepreveroval si,

ako dodávateľ vykoná výsadbu zelene za celkovú sumu 40 857,60 Eur v požadovanom čase, keď nemá potrebné personálne vybavenie. Žalobca mu napriek tomu neobozretne zveril rozsiahlu výsadbu zelene. Podotkol, že dodávateľ žalobcu sa pred začatím ich spolupráce nevenoval činnosti výsadby zelene, a teda žalobca už na začiatku spolupráce mal informácie o nespoľahlivosti svojho dodávateľa. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadne dôveryhodnosti svojho dodávateľa LOWEL s. r. o. uviedol, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti poukazujúc na vyššie uvedené.

22. Vo vzťahu k identifikovaniu daňového úniku žalovaný uviedol, že tento bol identifikovaný u subdodávateľských spoločností INDICTA, s.r.o., ktorá neodviedla daň zo svojich zdaniteľných plnení, ktoré dodala odberateľskej spoločnosti LOWEL s. r. o., nakoľko si svoju vlastnú daňovú povinnosť ponížila o odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. Spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. však žiadne nadobudnutia ani dodania v daňových priznaniach nedeklarovala, keďže žiadne daňové priznanie nepodala a nebolo preukázané, že by vykonávala akúkoľvek ekonomickú činnosť. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a na základe nepodávania daňových priznaní, nedoplatkov, výsledkov daňových kontrol jej bol určený index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty. Táto spoločnosť nedeklarovala a nepriznala žiadne dodania od dodávateľov, ani žiadne dodávky pre odberateľov, teda ani pre odberateľa INDICTA, s.r.o. Spoločnosť INDICTA, s.r.o., si teda uplatnila odpočítanie dane od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. podvodným konaním, čím získala neoprávnené daňové zvýhodnenie. Podľa žalovaného tak správca dane zreteľne preukázal, kde došlo k podvodu a k nepriznaniu a neodvedeniu dane, pričom zároveň bolo preukázané, že žalobca je účastníkom reťazca, v ktorom došlo k neodvedeniu dane.

23. Žalovaný ďalej poukázal na zásadu neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že daňové orgány členských štátov EÚ sú oprávnené nepriznať uplatnené právo na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. V kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017. Žalovaný zároveň poukázal na opatrenia, ktorými by žalobca mal preukazovať svoju neúčasť na daňovom podvode a nevedomosť o ňom.

24. K námietke žalobcu ohľadne nezodpovedania na otázku správcom dane, že daňový únik je výsledkom podvodného konania žalovaný uviedol, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Zdôraznil, že v uvedenom prípade bolo zistené, že spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a na základe nepodávania daňových priznaní, nedoplatkov, výsledkov daňových kontrol jej bol určený index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty. Spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. podala naposledy daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2020 a daňové priznanie na daň z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019, pričom dňa 31.05.2021 jej bola ukončená registrácia na DPH z úradnej moci. Nebolo preukázané, že spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. vykonala akúkoľvek ekonomickú činnosť, nedeklarovala a nepriznala žiadne dodania od dodávateľov, ani žiadne dodávky pre odberateľov, teda ani pre odberateľa INDICTA, s.r.o. Žalovaný konštatoval, že napriek tomu si spoločnosť INDICTA, s.r.o. uplatnila vo svojom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 odpočítanie dane od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. Zároveň ani spoločnosť INDICTA, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne účtovné ani daňové doklady, pričom si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o., ale bývalý konateľ spoločnosti C. E. poprel spoluprácu so spoločnosťou KNOWBILITY, s.r.o. a konateľom sa nakoniec stala osoba s trvalým pobytom v Maďarsku. Táto spoločnosť mala iba virtuálne sídlo a žiadne iné priestory, pričom nemala žiadny majetok. Žalovaný sériu uvedených dôkazov a indícií považoval vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom silnej snahy o získanie daňového zvýhodnenia.

25. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že nevedel o spoločnosti INDICTA, s.r.o. ani o spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. uviedol, že skutkové, či príčinné súvislosti medzi neodvedením dane a nárokovaným odpočtom dane vznikajú aj keď žalobca, nárokujúci si odpočet dane nemá poznatky o daňovom subjekte, ktorý túto daň neodviedol do štátneho rozpočtu, avšak subjekt s ktorým bezprostredne spolupracoval, vykazoval také podozrivé znaky, že mohol vedieť, že sa zapája do obchodného reťazca, ktorého účelom

je podvod na DPH. Pokiaľ žalobca uplatňujúci si nárok na odpočet dane nadviazal obchodnú spoluprácu s obchodným partnerom vykazujúcim znaky nasvedčujúce podozreniu o zapojení do podvodu na DPH, vzniká tým súvislosť medzi týmto daňovým subjektom a neznámym subjektom, ktorý neodviedol daň napriek tomu, že tu tieto subjekty si môžu byť vzájomne celkom neznáme.

26. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu o tom, že správca dane počas daňovej kontroly neskúmal podvodné konanie uviedol, že správca dane v opakovanom vyrubovacom konaní na základe návrhu žalobcu vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu A. B. a s konateľom spoločnosti LOWEL, s. r. o. C. D.. Z dôvodu, že neboli dostatočne spochybnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sa správca dane v opakovanom vyrubovacom konaní zameral na preverenie účasti žalobcu na podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa a pristúpil k zmene právneho posúdenia sporného dodania. Žalovaný zdôraznil, že správca dane skúmal celý reťazec dodávok, pričom zdaniteľné obchody preveroval u dodávateľa, subdodávateľov ako aj odberateľa žalobcu. Už počas výkonu daňovej kontroly bol zadefinovaný reťazec dodávok výsadby v zmysle preverovaných faktúr: INDICTA, s.r.o. – LOWEL s. r. o. – FALCON Intl. s.r.o. – D4R7 Construction s.r.o. Zdôraznil, že zároveň správca dane už počas daňovej kontroly identifikoval spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. ako jediného dodávateľa spoločnosť INDICTA, s.r.o. a zistil, že spoločnosť INDICTA, s.r.o. ani spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. nemali žiadnych zamestnancov. Žalovaný konštatoval, že žalobca bol s novými zisteniami, novými vyhodnoteniami a závermi v ďalšom vyrubovacom konaní oboznámený dokumentom Oboznámenie s novými skutočnosťami vo vyrubovacom konaní a výzva na vyjadrenie sa k nim č. 101781317/2023 zo dňa 13.07.2023 a bolo mu umožnené vyjadriť sa a navrhnúť nové dôkazy k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v daňovom konaní. Správca dane podľa žalovaného preukázal existenciu podvodného konania na základe skutkových zistení, ktoré posúdil v súvislosti s otázkou možnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne.

27. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal a mohol zistiť pri náležitej obozretnosti, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný, a to za účelom narušenia systému neutrality DPH. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie, ako aj druhé prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahujú dostatočné odôvodnenie prijatých záverov, pričom daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli vlastné úvahy, ktorými sa riadili pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých prijali svoje závery, ako aj uviedli použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali. Žalovaný, aj správca dane odôvodnili, prečo išlo v uvedenom prípade o podvod, v čom spočíval a zároveň poukázali na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Správca dane skúmal okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe už v dobe uskutočnenia predmetných obchodov, ktoré poukazujú na pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie a poukazujú na to, že uvedené obchody môžu byť poznačené podvodom.

Replika

28. Žalobca v podanej replike zo dňa 15.11.2024 zotrval na svojom žalobnom návrhu, pričom uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k viacerým podstatným skutočnostiam a tvrdeniam, najmä nezohľadnil rozhodnutia Vikingo, Kemwater, ktoré prešli aj kontrolou ústavnosti a zameral sa na rôzne rozhodnutia vyšších českých autorít. Žalobca v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a reagoval na niektoré vyjadrenia uvedené žalovaným v jeho vyjadrení.

Duplika

29. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

Konanie pred správnym súdom

30. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 29.04.2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s . Žalobca sa na pojednávaní v podstate pridržal svojich vyjadrení uvedených v podanej správnej žalobe, vo svojom vyjadrení a poukázal na žalobné námietky. Správny súd na pojednávaní

rozhodol tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol podľa , z dôvodu, že bola v celom rozsahu nedôvodná.

Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 31. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 6 809,60 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 z dôvodu, že zdaniteľné obchody preverované u žalobcu boli spojené s podvodným konaním, konkrétne, že zdaniteľné plnenia dodané spoločnosťou LOWEL s. r. o. žalobcovi boli priamo spojené s podvodným konaním jeho subdodávateľa INDICTA, s.r.o., ktorý neodviedol daň z dodania výsadby zelene pre spoločnosť LOWEL s. r. o., ktorá následne tieto služby fakturovala žalobcovi. Žalobca pritom nemal byť pri výbere svojho obchodného partnera dostatočne obozretný, keď neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

32. V úvode správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to či rozhodnutia (resp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpisy. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postup nad rozsah a dôvody správnej žaloby, ak nejde o vec, v ktorej to výslovne pripúšťa. V prejedávanej veci ide o všeobecnú správnu žalobu, pri ktorej , správnemu súdu takúto právomoc nezveruje. Nie je preto v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánu verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca ako účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Aj v prejednávanej veci preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane len v takom rozsahu, ako to namietal žalobca v správnej žalobe. Nad rozsah žalobných námietok v zmysle ustanovenia správny súd vady v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov nezistil.

33. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financiën).

34. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

35. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom súčasnom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že sú

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.

36. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú : (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

37. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu), (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

38. Žalobca opakovane na viacerých miestach správnej žaloby zdôrazňuje, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH boli splnené. Z rozhodnutí daňových orgánov je pritom ale zrejmé, že táto skutočnosť ani nebola sporná, daňové orgány z tohto záveru aj vychádzali a je to v podstate aj podmienka preto, aby mohol byť prijatý záver o neuznaní odpočtu DPH pre účasť na podvodnom konaní. Preto poukazovanie na to, že bolo preukázané dodanie plnenia a že hmotnoprávne podmienky boli splnené, nie je relevantné k záveru daňových orgánov, keď neuznali žalobcovi právo na odpočet DPH pre vedomú účasť na podvodnom konaní.

39. Zároveň žalobca namietal, že došlo k zmene právneho názoru správcu dane, ktorý pôvodne vo svojom prvom prvostupňovom rozhodnutí spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok a neuvádzal žiadne tvrdenia o podvodnom konaní, pričom po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným v opakovanom vyrubovacom konaní celkom jednoznačne nevykonal žiadny dôkaz preukazujúci vedomosť, resp. povinnosť mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní. Podľa žalobcu, správca dane Axel Kittel test nevykonal, resp. v skutočnosti neaplikoval. V rozpore s týmto tvrdením zároveň žalobca uviedol, že jediný úkon, ktorý správca dane vykonal v opakovanom vyrubovacom konaní po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia je tzv. Axel Kittel test a výsluch dvoch osôb (štatutárov daňového subjektu a jeho dodávateľa), ktorý bol zhodnotený ako výsluch bez vplyvu na výsledok rozhodnutia. Tieto námietky žalobca zahrnul jednak pod nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočné odôvodnenie (keď žalovaný podľa neho neuviedol, prečo sa v opakovanom vyrubovacom konaní nevykonal reálny a logický úkon, iba sa zmenila názorová línia správcu dane). Správny súd k takto vzneseným námietkam uvádza, že správca dane počas daňovej kontroly pôvodne neskúmal podvodné konanie, vzhľadom k tomu, že sa správne zameral najskôr na skúmanie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v zmysle . K následnému skúmaniu prípadného podvodného konania pristúpil správca dane zohľadniac záver žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, v zmysle ktorého za daného zistenia skutkového stavu bolo pre účely prípadného nepriznania žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie DPH nevyhnutné buď posilniť dôkaznú situáciu ohľadne spochybnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva

na odpočítanie dane alebo postupovať tak, aby správcom dane bolo na základe objektívnych dôkazov preukázané, že žalobca vedel alebo vedieť mal a mohol, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane v opakovanom vyrubovacom konaní uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia nároku na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry v súvislosti so splnením hmotnoprávnych podmienok podľa , vypočul daňový subjekt, konateľa dodávateľa, konateľa subdodávateľa, zamestnancov daňového subjektu, ako aj osobu, ktorá mala fyzicky výsadbu vykonávať. S ohľadom na takto vykonané dokazovanie uzavrel, že keďže nebolo možné vykonať výsluch aj ďalších osôb, ktoré mali výsadbu vykonať (ich pobyt nebol známy), v ďalšom konaní už neskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa . Vychádzajúc preto z odôvodnenia druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a z celkového jeho kontextu je preto zrejmé, že správca dane tým, že už neskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa , mal za to, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH podľa boli splnené. Zároveň tak rešpektoval aj záver vyslovený žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí, z ktorého vyplynulo, že v spise sa nachádzajú výpovede viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že výsadba zelene bola prevádzaná aj dodávateľom žalobcu a samotnú výsadbu nespochybnil ani správca dane. Správny súd zároveň uvádza, že správca dane v opakovanom vyrubovacom konaní následne vykonal žalobcom navrhované dokazovanie, a to výsluchom jeho konateľa A. B., ako aj výsluchom konateľa dodávateľa LOWEL s. r. o. C. D., o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102605481/2023 a č. 102605612/2023 zo dňa 23.10.2023. Z takto vykonaných výsluchov pritom vyplynuli protichodné tvrdenia konateľov, keď A. B. uviedol, že vedel, že jeho dodávateľ sa nachádza na zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH, pričom C. D. ho mal informovať, že nastala administratívna chyba, naopak z výsluchu konateľa dodávateľa žalobcu C. D. vyplynulo, že nevedel o tom, že bol na tomto zozname evidovaný. Pochybnosti u správcu dane tiež oprávnene vzbudilo tvrdenie konateľa žalobcu A. B., ktorý tvrdil, že nemal vedomosť o subdodávateľskej spoločnosti INDICTA, s.r.o, hoci konateľ dodávateľa LOWEL s. r. o. C. D. vypovedal, že sa zaujímal o konateľa spoločnosti INDICTA, s.r.o. p. E..

40. Správny súd vníma, že závery o neuznaní nároku na odpočet DPH môžu obstáť len v takom prípade, ak je dodržaný Daňovým poriadkom vyžadovaný postup správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, v súvislosti s čím sú podstatné námietky žalobcu o tom, že došlo k zmene právneho názoru správcu dane, ktorý pôvodne vo svojom prvom prvostupňovom rozhodnutí spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok a neuvádzal žiadne tvrdenia o podvodnom konaní. Správny súd uvádza, že protokol z daňovej kontroly je jedným z podkladov pre rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, ale zo súčasnej právnej úpravy nevyplýva, že by v rámci vyrubovacieho konania nemohol správca dane dôjsť k iným záverom, ako boli uvedené v protokole z daňovej kontroly, a to predovšetkým na základe pripomienok daňového subjektu k zisteniam a záverom uvedeným v protokole z daňovej kontroly, prípadne v dôsledku podaného odvolania alebo podanej správnej žaloby. Právna úprava nevylučuje, aby sa daňové orgány odchýlili od záverov prijatých v daňovej kontrole, pokiaľ v rámci ďalšieho dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní zistia ešte ďalšie rozhodujúce skutočnosti, pričom ale rámec vykonaného dokazovania má mať určitú spojitosť a nadväznosť na zistenia získané počas daňovej kontroly. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že pokiaľ príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho odvolacieho konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s protokolom z daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení vyplývajúcich zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v daňovom konaní v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu a (ii) daňovému subjektu musí byť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom podľa Daňového poriadku a zásady zachovávania práv daňových subjektov podľa Daňového poriadku, ako aj zo zákazu neočakávaných/prekvapivých rozhodnutí vyplývajúceho z - mutatis mutandis (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.04.2020, publikované v ZNaUÚS ako judikát č. 12/2020).

41. Správny súd je vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že správca dane v posudzovanom prípade dospel k zmene právneho náhľadu najmä na podklade skutkových zistení vyplývajúcich zo samotného Protokolu, resp. primerane doplneným dokazovaním vykonaným v daňovom konaní (opakovanom vyrubovacom konaní) v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu. Žalobcovi ako daňovému subjektu bol pritom v súlade so zásadou úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku a zásadou zachovávania práv daňového subjektu, vytvorený priestor sa k zmenenému právnemu posúdeniu a

dôvodu neuznania daňového oprávnenia v daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy, preto postup správcu dane správny súd vyhodnotil ako zákonný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z odôvodnenia druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že správca dane skúmal celý reťazec dodávok a zdaniteľné obchody preveroval tak u dodávateľa, subdodávateľa, ako aj u odberateľa žalobcu, pričom už v rámci výkonu daňovej kontroly bol zadefinovaný reťazec dodávok výsadby zelene v zmysle preverovaných faktúr INDICTA, s.r.o. – LOWEL s. r. o. – Falcon Intl. s.r.o. – D4R7 Construction s.r.o. Správca dane taktiež už počas výkonu daňovej kontroly identifikoval spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. ako jediného dodávateľa spoločnosti INDICTA, s.r.o. a zistil, že ani jedna z týchto spoločností nedisponovala žiadnymi zamestnancami. O tom, že žalobca bol oboznámený s novými zisteniami, vyhodnoteniami a závermi v opakovanom vyrubovacom konaní, svedčí dokument Oboznámenie s novými skutočnosťami vo vyrubovacom konaní a výzva na vyjadrenie sa k nim č. 101781317/2023 zo dňa 13.07.2023. Zároveň bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k týmto skutočnostiam a navrhnúť nové dôkazy k zmenenému právnemu posúdeniu. Správca dane aj s ohľadom na návrhy žalobcu následne vykonal ním navrhnuté výsluchy konateľa žalobcu a konateľa jeho dodávateľa uvedené v odseku 39. odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že správca dane oboznámil žalobcu o zistených skutočnostiach a záveroch, z ktorých vyplýva, že sa stal súčasťou podvodného obchodného reťazca prostredníctvom svojho dodávateľa LOWEL s. r. o. S ohľadom na uvedené, správny súd námietky založené na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí a nesprávnom právnom posúdení z dôvodu zmeny právneho názoru správcu dane považoval za nedôvodné.

42. Správny súd konštatuje, že vzhľadom ku skutočnosti, že správca dane nespochybnil existenciu zdaniteľného plnenia, dôkazné bremeno bolo presunuté na správcu dane, ktorého úlohou bolo zabezpečiť dostatok dôkazov za účelom prípadného preukázania podvodného konania. Takémuto postupu nemožno nič vyčítať, pretože je v súlade s teóriou rozloženia dôkazného bremena pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022, v ktorom kasačný súd uviedol, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.12.2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3.9.2020, body 37, 43). Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ daňové orgány založia svoje rozhodnutie na tom, že daňový subjekt sa zapojil do podvodného konania, respektíve o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel alebo musel vedieť, ťaží dôkazné bremeno správcu dane. Z Oboznámenia s novými skutočnosťami vo vyrubovacom konaní a výzvy na vyjadrenie sa k nim č. 101781317/2023 zo dňa 13.07.2023, ktoré správca dane zaslal žalobcovi je zrejmé, že v tomto prípade správca dane dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH stanovené v sú splnené a že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, avšak správca dane zistil také skutočnosti, ktoré naznačovali, že mohlo dôjsť k podvodnému konaniu, a preto žalobcovi oznámil, že sa dôkazné bremeno prenieslo v tomto smere na správcu dane a skutočnosti týkajúce sa preukazovania vedomosti o podvodnom konaní resp. účasti na podvodnom konaní preukazoval správca dane následne vedeným dokazovaním (napr. uskutočnenými výsluchmi). Žalobca tak nebol zaťažovaný preukazovaním takých skutočností u svojho dodávateľa LOWEL s. r. o. a jeho subdodávateľa INDICTA, s.r.o., ktoré by boli mimo sféru jeho vplyvu a neboli od neho žiadané žiadne dôkazy, ktoré by nemohol predložiť a tým by sa dostal do dôkaznej núdze. Správca dane sám zisťoval skutočnosti dosvedčujúce podvodné konanie a následne vyhodnocoval vedomosť žalobcu o týchto skutočnostiach. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom, pretože pri preukazovaní účasti na podvodnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno správcu dane a tento ho uniesol.

43. V preskúmavaných rozhodnutiach daňové orgány vyhodnotili všetky skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatné v tomto prípade je, aj v

zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá nadväzuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, zodpovedanie otázok v zmysle tzv. Axel Kittel testu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2023, v ktorom Najvyšší správny súd SR uviedol, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR pre potvrdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočet dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C - 439/04). Odborná literatúra (napríklad Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.05.2020): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

44. Preto podstatným pre záver o vedomosti a účasti (nevedomej) žalobcu na daňovom podvode je, či v prejednávanej veci bol daňovými orgánmi realizovaný uvedený Axel Kittel test daňového podvodu. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane uvedené otázky zodpovedal so záverom, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň, pretože správca dane preukázal vznik daňového úniku u subdodávateľa (spoločnosti INDICTA s.r.o.), ktorý neodviedol daň zo svojich zdaniteľných plnení, ktoré dodal spoločnosti LOWEL s. r. o., nakoľko si svoju vlastnú daňovú povinnosť ponížil o odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o., ktorá žiadne také faktúry ani dodania nedeklarovala, v daňovom priznaní neuviedla a ani z nich neodviedla daň. Taktiež z neho vyplýva, že na základe reťazca dodávok výsadby INDICTA, s.r.o. – LOWEL s. r. o. – Falcon Intl. s.r.o. – D4R7 Construction s.r.o bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia, dodané spoločnosťou LOWEL s. r. o. žalobcovi sú priamo spojené s podvodným konaním jeho subdodávateľa INDICTA, s.r.o., ktorý neodviedol daň z dodaní pre LOWEL s. r. o., z ktorých si však LOWEL s. r. o. uplatnila odpočítanie dane. Následne boli tieto dodania fakturované žalobcovi. Správca dane tiež konštatoval, že tento daňový únik bol výsledkom podvodného konania, hoci žalobca bol zapojený do podvodného konania aj nevedome vlastnou nedbanlivosťou, či neobozretnosťou, a to na základe rizikových informácií, ktoré mal k dispozícií už pred začiatkom spolupráce s dodávateľom LOWEL s. r. o., preto mohol vedieť, že obchody s LOWEL s.r.o. sú súčasťou tohto podvodného konania. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že správca dane sa teda kritériami uvedeného Axel Kittel testu podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalovaný sa s takýmto právnym posúdením stotožnil. Žalobca voči tomuto vyhodnoteniu namietal najmä to, že dôkazné bremeno správcu dane nebolo nijak vyčerpané, resp. bolo vyhodnotené nesprávne, že v prípade ak vznikol daňový únik tento nevznikol na úrovni žalobcu ani jeho dodávateľa, že o tom, či mohol vzniknúť daňový únik zo vzťahu dvoch nezávislých spoločností, s ktorými neobchodoval nevedel a nemal a nemohol vedieť, že správca dane účelové získanie neoprávneného zvýhodnenia sám nepreukázal, že žalobca o spojitosti nadobudnutých plnení od spoločnosti LOWEL s. r. o. v kontexte nadobudnutia od spoločnosti INDICTA, s.r.o a súvise s jej údajnou optimalizáciou vlastnej daňovej povinnosti, nevedel a nemal a nemohol vedieť, ako aj že nevedel a nemal a nemohol vedieť vzhľadom na všetky vykonané rozumné a logické opatrenia, že by obchodoval so subjektom, ktorý môže konať podvodne, pričom práve zodpovedanie uvedených podmienok Axel Kittel testu je pre prejednávanú vec podstatné. Na stranách 9 až 22 správnej žaloby žalobca poukazoval na niektoré dôkazy a skutkové zistenia, ktoré z nich vyplývajú, ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v podstate vyslovoval nesúhlas s vyhodnocovaním, posudzovaním a závermi správcu dane a žalovaného ohľadne vykonaného Axel Kittel testu a jednotlivými odpoveďami na vzneseného otázky. Je potrebné uviesť, že správca dane v tomto prípade žalobcu nezaťažoval dôkazným bremenom, ktoré by ho už nemalo zaťažovať a nežiadal od neho preukázanie takých skutočností, týkajúcich sa dodávateľa a subdodávateľa, ktoré by boli mimo sféru vplyvu žalobcu a o ktorých by žalobca nevedel obstarať dôkazy. Práve sám správca dane vykonal dokazovanie a zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo aj vo

vzájomných súvislostiach, pričom postupoval aj v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú nadväzuje judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.

45. Žalobca ďalej vymenoval opatrenia, ktoré mal v rámci podnikateľskej obozretnosti prijať, ktoré podľa neho vyvrátili závery správcu dane o vedomosti o podvodnom konaní, na ktorých podľa žalobcu bolo postavené rozhodnutie správcu dane a žalovaného. Podľa správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov sú postavené na skutkových zisteniach, ktoré boli vyvodené z vykonaných dôkazov a tieto boli následne vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a bolo vykonané právne posúdenie v zmysle vyššie uvedeného podstatného Axel Kittel testu daňového podvodu, v rámci ktorého podmienok boli práve vyhodnocované skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov. Správny súd sa nemohol stotožniť ani s poukazom žalobcu o tom, že jeho účasť na podvode malo vylučovať to, že v prípade ak daňový únik vznikol, nevznikol na úrovni žalobcu ani jeho dodávateľa. Na účely odmietnutia nároku na odpočet DPH totiž nie je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi podvodným konaním a obchodnou činnosťou žalobcu, pretože postačuje preukázať, že žalobca sa konkrétneho obchodného reťazca zúčastnil a že vedel alebo mohol vedieť, že v rámci neho kupuje tovar zaťažený daňovým podvodom. Skutkové, či príčinné súvislosti medzi neodvedením dane a nárokovaným odpočtom dane totiž vznikajú aj v prípade, ak žalobca, ktorý si nárokuje odpočet dane, nemá poznatky o daňovom subjekte, ktorý daň neodviedol do štátneho rozpočtu, avšak subjekt, s ktorým bezprostredne spolupracoval, vykazoval také podozrivé znaky, že mohol vedieť, že sa zapája do obchodného reťazca, ktorého účelom je podvod na DPH. Pokiaľ preto žalobca, uplatňujúci si nárok na odpočet dane nadviazal obchodnú spoluprácu s obchodným partnerom vykazujúcim znaky nasvedčujúce podozreniu o zapojení do podvodu na DPH, nepochybne dochádza k vzniku súvislosti medzi žalobcom a neznámym subjektom, ktorý daň neodviedol, a to aj napriek skutočnosti, že tieto subjekty sú si vzájomne neznáme. Pre neuznanie dane v takomto prípade správca dane nemusí preukázať vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o neodvedení dane konkrétnym článkom v reťazci, či vzájomné prepojenie týchto článkov, avšak musí preukázať, že žalobca o podvodnom konaní vedel alebo mohol vedieť.

46. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že výsadbu zelene na projekte D4R7 pre žalobcu zabezpečovala prostredníctvom jeho dodávateľskej spoločnosti LOWEL s. r. o. subdodávateľská spoločnosť INDICTA, s.r.o., ktorej jediným deklarovaným dodávateľom v kontrolovanom zdaňovacom období podľa kontrolných výkazov bola spoločnosť KNOWBILITY, s.r.o. Ani jedna z týchto spoločností nemala podľa informácií zo Sociálnej poisťovne evidovaných žiadnych zamestnancov. Spoločnosť INDICTA, s.r.o. správcovi dane nepredložila žiadne daňové ani účtovné doklady, pričom bolo zistené, že si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o., hoci jej bývalý konateľ C. E. v rámci ústneho pojednávania, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 102489721 zo dňa 07.12.2021 poprel spoluprácu so spoločnosťou KNOWBILITY, s.r.o. Uviedol, že s touto spoločnosťou neobchodoval, pozná ju len okrajovo, počul o nej, jej konateľa nepozná. Správcovi dane následne predložil výkaz stavebného technika, výkaz výsadby, faktúry a doklady o úhrade v hotovosti od dodávateľov E. F., G. G., H. G., A. B., I. D., J. K., L. A. za stavebné výkopové práce podľa výkazu za mesiac máj 2021. Správca dane vypočul A. B., ktorý podľa dokladov predložených od spoločnosti INDICTA, s.r.o. mal dodávať výsadbu na stavbe, ktorý však uviedol, že robil výlučne opravy kávovarov pre spoločnosť WiBa Comp, s.r.o., nerobil žiadne práce na výstavbe diaľnice, nepozná spoločnosti INDICTA, s.r.o., LOWEL s. r. o., žalobcu ani ich konateľov. Vo vzťahu k faktúre predloženej správcom dane vystavenej pre spoločnosť INDICTA, s.r.o. a príjmovému pokladničnému dokladu uviedol, že faktúru nevystavil, podpis mu nepatrí a práce uvedené na faktúre nevykonal. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť napriek predvolaniam vyššie uvedené osoby, ktoré mali ako živnostníci dodávať práce pre spoločnosť INDICTA, s.r.o. Tieto osoby sa zároveň nepodarilo ani predviesť. Konateľ spoločnosti INDICTA, s.r.o. C. E. následne spoločnosť previedol na iného spoločníka a konateľa, ktorým je od 17.10.2022 osoba s trvalým pobytom v Maďarsku. Vo vzťahu k spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. správca dane zistil, že táto je nekontaktná, nekomunikovala s ním, pričom na základe nepodávania daňových priznaní, nedoplatkov a výsledkov daňových kontrol jej bol určený index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty. Dňa 31.05.2021 jej bola ukončená registrácia na DPH z úradnej moci, pričom nebolo preukázané, že by táto spoločnosť vykonávala akúkoľvek ekonomickú činnosť, nedeklarovala a nepriznala žiadne dodania od dodávateľov ani žiadne dodávky pre odberateľov, teda ani pre odberateľa INDICTA, s.r.o. Aj napriek tomu si spoločnosť INDICTA, s.r.o. uplatnila vo svojom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 odpočítanie dane od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o., na základe čoho správca dane správne konštatoval, že došlo k narušeniu neutrality DPH. Správca dane v rámci vykonaného Axel Kittel testu preukázateľne a správne

dospel k záverom o identifikácii daňového úniku u subdodávateľskej spoločnosti INDICTA, s.r.o., ktorá neodviedla daň zo svojich zdaniteľných plnení, ktoré dodala spoločnosti LOWEL s. r. o., vzhľadom k tomu, že si ponížila svoju vlastnú daňovú povinnosť o odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o., ktorá však žiadne nadobudnutia ani dodania v daňových priznaniach nedeklarovala, keďže nepodala žiadne daňové priznanie a ani nebolo preukázané, že by vykonávala ekonomickú činnosť. Spoločnosť INDICTA, s.r.o. si tak uplatnila odpočítanie dane od spoločnosti KNOWBILITY, s.r.o. podvodným konaním, čím došlo k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia. Závery správcu dane, ktorý tak zreteľne preukázal, kde došlo k podvodu, k nepriznaniu a neodvedeniu dane, majú oporu v zistenom skutkovom stave a vykonanom dokazovaní. Zároveň správca dane preukázal a identifikoval, že žalobca je účastníkom dodávateľsko-odberateľského reťazca dodávok výsadby zelene (KNOWBILITY, s.r.o. – INDICTA, s.r.o. – LOWEL s. r. o. – Falocon Intl. s.r.o. – D4R7 Construction s.r.o.), v ktorom došlo k neodvedeniu dane a že zdaniteľné plnenia preverované u žalobcu, ktoré boli dodané spoločnosťou LOWEL s. r. o. žalobcovi, boli priamo spojené s podvodným konaním jeho subdodávateľa INDICTA, s.r.o, ktorý neodviedol daň z dodania výsadby zelene pre spoločnosť LOWEL s. r. o., ktorá tieto služby následne fakturovala žalobcovi.

47. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa zodpovednosti žalobcu za obchodných partnerov a ich konanie, resp. správanie, ním prijatým opatreniam a nevedomosti o daňovom úniku prípadne podvodnom konaní spoločností, s ktorými priamo neobchodoval, správny súd uvádza, že žalobca si svojho dodávateľa vybral sám a mal preto prijať všetky rozumné opatrenia a zachovať odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2000, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Správca dane konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky v obchodnom reťazci môžu byť poznačené podvodným konaním. V odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Žalobca mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré uskutoční, nebudú poznačené podvodom. Na základe uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť námietok žalobcu ohľadne neunesenia dôkazného bremena daňových orgánov týkajúceho sa preukazovania podvodného konania ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH, nakoľko podľa správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že žalobca sa zúčastnil podvodného reťazca, s ktorým bol spojený únik DPH, čo daňové orgány jasne preukázali.

48. Správny súd je toho názoru, že žalobca sa zapojil do obchodného reťazca, ktorého predmetom bolo uskutočňovanie výsadby zelene a zabezpečenie vykonania a dodania tejto činnosti. Pri výkone svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť. Daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcii, ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH. Žalobca bol označený správcom dane za jedného z článkov reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému daňovému úniku, čím došlo k daňovému podvodu.

49. Správny súd konštatuje, že na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií, s ktorými bol spojený daňový únik. Žalobca bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od

neho možné v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Bolo v záujme žalobcu, aby pri minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, aby poznal jeho solventnosť, manažérske kvality. Zmyslom overenia obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej (due dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s obchodným partnerom, prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. Žalobca dané kritéria nezohľadňoval. Je preto možné súhlasiť so záverom daňových orgánov, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch, keby bol konal s náležitou starostlivosťou.

50. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“

51. Správny súd uvádza, že žalobca sa mohol „obhájiť“, ak by preukázal, že o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný test) a zároveň, že prijal dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Napriek opatreniam vykonaným žalobcom, ktoré žalobca rozsiahlo vymenoval na strane 14 až 16 správnej žaloby, správny súd dospel k záveru, že postup žalobcu a ním prijaté opatrenia nebolo možné vyhodnotiť ako dostatočné. Dlhodobo podnikajúca spoločnosť, ako je napríklad aj žalobca, musí starostlivo dbať na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní nových obchodných vzťahov, ako aj vyhýbať sa špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným praktikám s vplyvom napríklad na jej daňové povinnosti. Žalobca tak v rámci kontrolovaného obdobia nekonal, čo vyplýva aj z dokazovania správcu dane. Správny súd v intenciách uvedeného poukazuje najmä na to, že v daňovom konaní bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu spoločnosť LOWEL s. r. o. bola vedená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH už od 19.07.2018, pričom s konateľom svojho dodávateľa sa konateľ žalobcu spoznal až v roku 2020. Tvrdenie žalobcu o prípadnom „chybnom“ uvedení jeho dodávateľa na tomto zozname nebolo preukázané, dokonca bolo popreté samotným vyjadrením konateľa dodávateľa žalobcu C. D. (ako už bolo uvedené v odseku 39. odôvodnenia tohto rozsudku), ktorý uviedol, že nevedel o tom, že bol na tomto zozname evidovaný. Nepochybne ďalšou indíciou vedúcou žalobcu k vyššej obozretnosti už v rámci preverenia dodávateľa, mali byť informácie z verejne dostupných zdrojov, z ktorých vyplývalo, že spoločnosť LOWEL s. r. o. vykazovala od roku 2018 nulový obrat aj tržby s tým, že mala iba jedného zamestnanca. Žalobcu tak v rámci ním tvrdenej obozretnosti a prijatým opatreniam teda zjavne nezaujímalo, kto bude vykonávať ním objednané práce a ako takýto dodávateľ zabezpečí a vykoná výsadbu zelene za celkovú sumu 40 857,60 Eur v požadovanom čase. Z uvedeného je nepochybne zrejmé (tak ako to ustálil aj správca dane a žalovaný), že napriek tomu,

že dodávateľská spoločnosť LOWEL s. r. o. nemala dostatočné personálne a odborné kapacity, žalobca sa sám neobozretne rozhodol zveriť jej rozsiahlu výsadbu zelene. Podľa správneho súdu žalobca tak od počiatku spolupráce v rámci bežného preverenia si prípadného obchodného partnera mohol a mal disponovať informáciami a skutočnosťami indikujúcimi nespoľahlivosť dodávateľa. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že zrejme nepovažoval za dôležité zaradenie dodávateľa do zoznamu platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH a radšej sa spoliehal na to, že toto zaradenie je chybné. Správny súd konštatuje, že pri takomto postupe žalobcu nemožno hovoriť o jeho obozretnosti a už vôbec sa nemožno potom stotožniť so žalobcom v tom, že uvedenie dodávateľa na tomto zozname spĺňa parametre bežného obchodného subjektu. Žalobca síce vykonal určité bežné opatrenia (preverenie existencie spoločnosti, konanie so štatutárom, overenie si obchodného mena, ...) avšak zásadné vyššie uvedené zistenia vo vzťahu k dodávateľovi nevyhodnotil ako zásadné, rizikové a signalizujúce vyššiu mieru obozretnosti voči potenciálnemu obchodnému partnerovi.

52. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť aj to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 28.04.2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 20.01.2021).“ ... „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.“

53. Správny súd konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Správny súd taktiež konštatuje, že daňové orgány na posudzovaný prípad správne aplikovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol aj dostatočné a zrozumiteľné odpovede na tzv. Axel Kittel test. Správny súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval skutkový stav za dostatočne zistený a súladný s obsahom administratívnych spisov, a preto aj tieto žalobné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

54. Správny súd záverom preto uzatvára, že v predmetnom prípade daňové orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj závery o účasti žalobcu na daňovom podvodnom konaní. Orgány verejnej správy zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. Správny súd s ohľadom na uvedené vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia ako nedôvodné.

55. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Daňového poriadku. „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci

rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Prvostupňové rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, pričom správca dane aj žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.

56. Treba zdôrazniť, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania, avšak rozhodnutie orgánu verejnej správy musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2002, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, , týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval, správny súd uvádza, že možno súhlasiť so žalobcom v tom zmysle, že žalovaný nereagoval a nevysporiadaval sa s jednotlivými rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval. Podstatné však je, ako už bola aj viackrát uvedené, že správca dane a rovnako žalovaný správne aplikovali judikatúru Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ sa jednotlivo nevysporiadali s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval, tak ako to očakával žalobca, je potrebné povedať, že nie je povinnosťou daňových orgánov reagovať na všetky námietky a zodpovedať všetky otázky. Správny súd konštatuje, že hoci žalovaný nereagoval na jednotlivé rozhodnutia uvedené žalobcom, z obsahu a kontextu celého jeho rozhodnutia (poznámka súdu: napr. str. 12-14, 16-18 napadnutého rozhodnutia) v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane je zrejmé, ako aplikoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj to, že postupoval v súlade s ňou. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou daňových orgánov nie je vyčerpávajúco reagovať na každý rozpor namietaný žalobcom vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam.

57. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa preukázania skúmania celého reťazca dodávok popísaných správcom dane, preverenia z pohľadu prípadnej možnej vedomosti u všetkých subjektov reťazca a prípadného zahájenia daňovej kontroly u všetkých týchto subjektov, správny súd uvádza, že je nepochybne vecou a úlohou správcu dane, či bude preverovať a vykonávať kontrolu u ďalších článkov reťazca. Na každom stupni reťazca pritom v prípade zahájenia daňovej kontroly, správca dane postupuje v súlade so zákonom a preveruje všetky okolnosti a prípadné podmienky nepriznania odpočtu DPH, ako aj skúma vedomostnú stránku nezávisle a individuálne. Správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že pre tento konkrétny prípad nie je skúmanie vedomostnej stránky u ostatných subjektov v reťazci podstatné, vzhľadom k tomu, že to, aké kontrolné a preventívne opatrenia tieto subjekty prijali, aby zabránili prípadnej účasti na daňovom podvode, nie je spôsobilé ovplyvniť závery učinené správcom dane v predmetnom daňovom konaní.

58. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku (str. 36 správnej žaloby), s tým, že počas daňovej kontroly a pôvodného vyrubovacieho konania nastalo

niekoľko vád, ktoré mali vplyv na vydané rozhodnutia a možnosť uplatniť procesné práva žalobcom, správny súd uvádza, že žalobca bližšie túto námietku nekonkretizoval. Podľa správneho súdu sa tak jednalo iba o všeobecné konštatovanie a jeho subjektívny názor. Takto žalobcom v žalobe uvedenú všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobná námietku preto možno považovať skôr iba za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, ktorá bránila tomu, aby správny súd na jej základe konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Správny súd je toho názoru, že závery, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd po preskúmaní vecí dospel k záveru, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný (i správca dane) prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

61. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.