Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoCsp-15-2024.pdf
PDF · 107.95 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, C. a 2/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, C., proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: JUDr. Peter Reblán, advokát, Cestice 118, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a o iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 9. februára 2024, č. k. 13Csp/225/2020-364
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch tak, že žalobu zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom konanie o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 27.6.2018 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov zastavil (I), určil neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.6.2018 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou (II) a tiež neplatnosť záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 28.6.2018 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou (III) a priznal obom žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania (IV).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobcov, ktorou sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 27.6.2018 medzi ňou ako dlžníkom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení veriteľa (ďalej tiež len „úverová zmluva“). Takto žalobkyňou v 1. rade uplatnený nárok bol podľa žaloby vystavaný na spochybnení platnosti úverovej zmluvy, vo svojej podstate na podklade názoru o počiatočnej nemožnosti plnenia tohto právneho úkonu z dôvodu nesprávne dojednaných termínov poskytnutia úveru a splatnosti prvej splátky. Žalobca v 2. rade sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 28.6.2018 na podklade tvrdenia, že odkazuje na súčasti úverovej zmluvy, ktoré neobdržal a sú podľa jeho presvedčenia údajne neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
3. V priebehu konania vzala žalobkyňa žalobu späť v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V späťvzatej časti súd prvej inštancie konanie zastavil s použitím ust. § 145 ods. 2 C.s.p.
4. Vo vzťahu k zostávajúcej časti predmetu konania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že k uzavretiu úverovej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou došlo dňa 27.6.2018, pričom úver mal byť žalobkyni poskytnutý v deň predchádzajúci dňu splatnosti prvej splátky. Termín prvej
splátky bol dojednaný na deň 15.8.2018, z čoho vyvodil, že úver mal byť žalobkyni reálne poskytnutý dňa 14.8.2018. Zo splátkového kalendára súdu prvej inštancie vyplynul ako dátum poskytnutia úveru deň 18.6.2018. Napokon však konštatoval, že k úhrade prvej splátky úveru splatnej dňa 15.8.2018 nemohlo dôjsť, pokiaľ žalovaná nesporne poukázala úverové prostriedky na účet žalobkyne až dňa 28.8.2018.
5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1 a § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 1 ods. 1, 2, 5, § 13 ods. 1, 2, 4, 6 a § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“), a po právnom posúdení veci podľa týchto noriem dospel k záveru, že úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keďže plnenie žalobkyne je od počiatku nemožné, tá nemohla zaplatiť prvú splátku úveru dňa 15.8.2018, pokiaľ bol žalovanou poskytnutý úver až dňa 28.8.2018. Skonštatoval naviac, že medzi žalobkyňou a žalovanou mohla vzniknúť dňa 28.8.2018 nová zmluva o splátkovom úvere s určením správnej splatnosti prvej splátky, ktorej plnenie by bolo možné, a to aj formou písomného dodatku. Vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade uviedol, že na základe neplatnej úverovej zmluvy nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu záložnej zmluvy medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou, preto záložnú zmluvu (tiež) posúdil ako neplatnú. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil plným úspechom žalobcov v spore v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p.
6. Proti vyhovujúcim výrokom rozsudku vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy (II. a III.) a proti výroku o trovách konania (IV.) podala žalovaná odvolanie. Žalovaná v odvolaní namietala proti rozhodujúcim záverom prvoinštančného súdu v ním nastolených právnych otázkach. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o spôsobe posúdenia otázky platnosti úverovej zmluvy ako absolútne neplatného úkonu pre nemožnosť úhrady prvej splátky úveru dňa 15.8.2018. V tejto súvislosti zopakovala svoju argumentáciu, prezentovanú už v priebehu konania pred prvoinštančným súdom kladúcu dôraz na priebeh a spôsob uzatvárania úverovej zmluvy so žalobkyňou vrátane priorizácie vôle zmluvných strán. Súdu prvej inštancie vytkla prílišný formalizmus opomínajúci obsah záväzku dôvodiac, že konštatovaná neplatnosť splatnosti prvej splátky úveru bola rozšírená na celý úverový záväzok v rozpore s ust. § 41 Občianskeho zákonníka a bez náležitého odôvodnenia. Poukázala na to, že nemožnosť úhrady prvej splátky nemôže postihovať druhú splátku (zjavne spadajúcu po poskytnutí úveru) a každú nasledujúcu splátku, pretože jednotlivé splátky možno posudzovať samostatne od dojednanej splatnosti tej ktorej konkrétnej splátky. Vo vzťahu k počiatočnej nemožnosti plnenia poukázaním na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 596/2013 z 5. novembra 2013 zotrvala na názore, že z povahy peňažného záväzku je vylúčené, aby jeho plnenie nebolo možné vôbec. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s dôkazmi, ktoré považoval za potrebné (esenciálne) pre rozhodnutie vo veci a nijakým spôsobom nereflektoval na ňou prednesenú argumentáciu k otázke celkového splácania úveru žalobkyňou. Namietala, že ani prípadný záver o neplatnom uzatvorení úverovej zmluvy v danom prípade nevylučoval platnosť záložnej zmluvy. Vo vzťahu k výroku o trovách konania akcentovala, že nereflektuje čiastočné späťvzatie žaloby v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ku ktorému v priebehu konania došlo. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi napadnutému rozsudku nedostatky v procesnom postupe pri odôvodňovaní rozhodnutia, neúplnosť a nesprávnosť skutkových zistení a poukazujúcimi tiež na prítomnosť právnych vád rozhodnutia, žalovaná podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. V odvolaní žalovanou formálne označený a tiež citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovanou materiálne a preto ani procesne účinne uplatnený. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
7. Žalobcovia sa vo vyjadrení k odvolaniu so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie stotožnili a na podporu jeho správnosti akcentovali, že žalovaná poskytla žalobkyni úver, ktorý nemohla plniť už prvou splátkou v dohodnutom termíne, od čoho závisela možnosť plnenia a splnenia celého záväzku. V tejto súvislosti vyjadrili presvedčenie, že už prvá úhrada splátky nebola de iure plnením zo zmluvy, rovnako ani žiadna ďalšia, nakoľko úhrada splátok mimo písomných podmienok zmluvného
vzťahu nie je plnením zo zmluvy a nekonvaliduje právny úkon neplatný od počiatku, resp. nemohlo dôjsť k úhrade prvej splátky úveru, na ktorú nadväzovala periodicita ďalších splátok. Vo vzťahu k priorizácii vôle zmluvných strán akcentovali, že tá zodpovedá písomnému dojednaniu podmienok strán. Záverom podotkli, že úvaha o spôsobe plnenia prvej splátky v ďalšom termíne (než dojednanom) nie je možná, nakoľko táto možnosť nebola zmluvnými stranami dojednaná, t.j. je v rozpore s dojednanými podmienkami.
8. Žalovaná v odvolacej replike a žalobcovia v nadväzujúcej duplike len zopakovali podstatné časti v odvolacom konaní už prednesenej argumentácie.
9. Výrok rozsudku o zastavení konania v časti o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 27.6.2018 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov (I.) odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 a § 367 ods. 1 a contrario a ods. 2 C.s.p.), a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 379 C.s.p.).
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.2.2026 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
12. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia veci.
13. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
14. V zmysle doktríny občianskeho práva sa pre náležitosti predmetu právneho úkonu považujú za nevyhnutné predpoklady možnosti a dovolenosti. Nedovolenosť právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť v zmysle § 39 – teda plnenie odporuje zákonu, smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu (in fraudem legis) alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Možnosťou právneho úkonu je objektívna možnosť reálneho splnenia jeho predmetu. Právny úkon, ktorého plnenie je v čase vzniku (uzavretia) zmluvy objektívne nemožné, je neplatný (impossibilium nulla obligatio est). V prípade tohto ustanovenia ide o počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorú je potrebné odlišovať od následnej nemožnosti plnenia, ktorá sa vyskytuje v prípade právneho úkonu, ktorý bol v čase vykonania úkonu možný, úkon bol vykonaný platne, avšak k nemožnosti plnenia došlo následne (pozri § 575 a nasl. a § 352 OBZ). Rozhodujúcim časom na určenie toho, či ide o počiatočnú alebo následnú nemožnosť plnenia, je okamih účinnosti právneho úkonu. To platí osobitne pri právnych úkonoch podmienených odkladacou podmienkou alebo s odloženou účinnosťou – v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia do času splnenia odkladacej podmienky, resp. účinnosti zmluvy, pôjde o počiatočnú nemožnosť plnenia. V prípade, ak nemožnosť plnenia bude do času splnenia odkladacej podmienky, resp. účinnosti zmluvy odstránená, právny úkon pre počiatočnú nemožnosť plnenia neplatný nebude. Počiatočná nemožnosť plnenia robí právny úkon absolútne neplatný, bez ohľadu na to, či o nej jej účastníci vedeli alebo nie. Počiatočná nemožnosť plnenia môže byť fyzická alebo právna. Počiatočná právna nemožnosť plnenia spočíva v tom, že predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku právnej prekážky, ktorá existuje v čase vykonania úkonu, nejde však o vadu uvedenú v § 39 OZ (napr. v prípade absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nie je možné platne uzavrieť ani nájomnú zmluvu). Právna nemožnosť je tiež daná v prípade, ak zmluvné strany porušujú zákonom ustanovený numerus clausus – objektívna nemožnosť sa vzťahuje na nemožnosť založiť také pravidlo správania. Počiatočná fyzická nemožnosť predmetu plnenia spočíva v tom, že predmet plnenia je objektívne fakticky neuskutočniteľný (predmet plnenia neexistuje alebo správanie nie je fyzicky možné). Počiatočnou nemožnosťou plnenia nie je napríklad subjektívna nemožnosť plnenia jednou zmluvnou stranou (napr. finančná neschopnosť dlžníka splácať dlh) alebo prípady obtiažnosti
alebo nezvyklosti. Fyzická nemožnosť predmetu plnenia môže byť úplná (neplatný je právny úkon v celom rozsahu) alebo čiastočná (týka sa neplatnosti len v časti – pozri § 41 OZ in fine). V súvislosti s určením neplatnosti zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia je potrebné mať tiež na pamäti, že ak subjekt uzavrel zmluvu, pri ktorej vedel, resp. pri vynaložení náležitej starostlivosti mal vedieť, že jej predmetom je nemožný predmet, môže sa z tohto dôvodu druhá strana konajúca v dobrej viere domáhať nároku na náhradu škody podľa § 420 OZ. To isté platí aj v prípade, ak nemožnosť plnenia ostane zachovaná aj po splnení odkladacej podmienky, resp. po účinnosti zmluvy (ak bola odložená účinnosť zmluvy do určitého dohodnutého času). O prípad nemožnosti plnenia nejde, ak predmet plnenia vznikne až v budúcnosti – napríklad pri kúpe budúcej veci, ktorá sa ešte len má vyrobiť (emptio rei speratae) alebo pri kúpe nádeje (emptio spei). Osobitne chceme poukázať na možnosť predmetu plnenia, ktorý vznikne v budúcnosti, resp. k predmetu, ktorý sa stane spôsobilým predmetom plnenia v budúcnosti (napr. uzatváranie nájomných zmlúv v čase pred kolaudáciou predmetu nájmu, uzatvorenia zmluvy k prenajatému predmetu nájmu alebo zmluvy s nevlastníkom). Z hľadiska platnosti, resp. neplatnosti takéhoto predmetu plnenia v zmysle § 37 ods. 2 OZ platí, že ak je zmluva uzavretá s odkladacou podmienkou (ako bolo uvedené vo výklade k podmienkam právneho úkonu, podmienka nemusí byť v právnom úkone výslovne vyjadrená, stačí, ak je z jeho obsahu zrejmá) alebo odložením účinnosti (napr. do dňa kolaudácie predmetu nájmu, ukončenia nájmu alebo nadobudnutiu vlastníckeho práva), a ak dôjde k nadobudnutiu účinnosti zmluvy v čase, keď je už plnenie možné, je potrebné zmluvu považovať za platnú. Rovnako to platí aj v prípade, ak kontrahent nedisponuje právom, ktoré prevádza na iného v čase uzavretia zmluvy (napr. nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ukončenie iného právneho vzťahu), ale je spôsobilý ho nadobudnúť do času plnenia povinnosti zo zmluvy. Aj v prípade aplikácie § 37 ods. 2 OZ sa uplatní pravidlo výkladu v prospech zachovania platnosti zmluvy. Za možný je potrebné považovať aj taký predmet plnenia, ktorý v čase podpisu zmluvy buď neexistuje, nie je vo vlastníctve kontrahenta, alebo s ním kontrahent nie je spôsobilý nakladať spôsobom stanoveným v zmluve, a preto je potrebné zmluvu považovať za platnú. V uvedených prípadoch bude potrebné preskúmať, či kontrahent bol spôsobilý v čase podpisu zmluvy získať právo, ktoré zmluvou prevádza na iného, a ak súd dospeje k záveru, že predmetné právo bol spôsobilý získať, nie je možné určiť neplatnosť zmluvy z titulu nemožnosti plnenia, ale považovať vzniknutú situáciu za porušenie zmluvných povinností (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, s. 257 - 270: J. Mitterpachová).
15. Z hľadiska aplikácie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nemožnosti plnenia) je rozhodujúci okamih účinnosti právneho úkonu. Právny úkon je neplatný podľa cit. ustanovenia v prípade, že plnenie, ktoré je jeho predmetom, je objektívne nemožné v momente nástupu účinnosti právneho úkonu (tzv. počiatočná nemožnosť plnenia). Počiatočná nemožnosť plnenia spočíva v tom, že predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku právnej alebo faktickej prekážky. Počiatočná nemožnosť plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či o nej jej účastníci vedeli alebo nie (IV. ÚS 604/2025).
16. Záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vystavaný na úvahe, že (celé) plnenie žalobkyne je od počiatku nemožné, pokiaľ v dôsledku prekážky spočívajúcej v omeškaní žalovanej s reálnym poskytnutím úveru nemohlo dôjsť k plneniu prvej splátky úveru v lehote splatnosti. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie rozhodne nemôže stotožniť, pretože pre posúdenie počiatočnej nemožnosti plnenia z úverovej zmluvy je potrebné posúdiť možnosť plnenia úverovej zmluvy v čase jej uzavretia. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b) zák. o úveroch na bývanie platí, že zmluvou o úvere na bývanie sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Pri obojstranne zaväzujúcich (synalagmatických) právnych vzťahoch, ako je tomu v prejednávanej veci, keďže do momentu poskytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov má pohľadávku voči druhej zmluvnej strane budúci dlžník, majú korelujúce záväzky vzájomný charakter plnenia a protiplnenia. Z uvedeného je zrejmé, že na možnosť plnenia zmluvy nevplýva samotná realizácia úveru; skutočnosti, ktoré nastanú po jej uzavretí majú význam pre dotvorenie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami iba z hľadiska jeho obsahu, nie z pohľadu platnosti zmluvy ako celku. Podstatou úverového vzťahu je záväzok veriteľa prenechať peňažné prostriedky a záväzok dlžníka ich vrátiť. Moment splatnosti prvej a nasledovných splátok je vedľajšie dojednanie, ktorého prípadná neplatnosť nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ mala žalobkyňa za to, že jej práva ako zmluvnej strany úverového vzťahu boli porušené v dôsledku (ne)konania žalovanej, mohla sa dovolávať porušení jednotlivých zmluvných dojednaní. Spôsob plnenia prvej splátky úveru so zreteľom na okolnosti realizácie zmluvy môže
maximálne vyvolať spor o právo (náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý si zmluvné strany majú možnosť vyriešiť dohodou alebo súdnou cestou, rozhodne však nemá vplyv na platnosť zmluvy.
17. Odvolací súd dopĺňa, že principiálnou podmienkou prípadnej dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter. To vyplýva aj zo znenia § 575 ods. 2 in fine OZ, podľa ktorého nie je plnenie nemožné, ak ho možno uskutočniť až po dojednanom čase. V zásade neprichádza do úvahy, aby záväzok zanikol z dôvodu prechodnej nemožnosti plnenia, a následne sa obnovil po odpadnutí solučnej prekážky. Z hľadiska posúdenia skutkového stavu však môže byť v niektorých prípadoch objektívne sporné, či je konkrétna nemožnosť plnenia skutočne definitívna a trvalá a či na ňu možno z tohto dôvodu viazať účinky zániku záväzku, ktoré sú vo vzťahu k účastníkom rozhodujúce a osobitne významné. Namieste je reštriktívny aplikačný prístup a pokiaľ je dôvodné očakávať, že záväzok bude splniteľný v budúcnosti, ide iba o prechodnú (dočasnú) nemožnosť plnenia. Ak sa stane plnenie pre dlžníka dočasne nemožným v dôsledku skutočnosti, ktorá má prechodný charakter, záväzok nezaniká v zmysle § 575 ods. 1 OZ a dlžník je po jeho splatnosti vo vzťahu k veriteľovi v omeškaní (§ 517 OZ).
18. Z hľadiska právnych účinkov sa však dodatočná nemožnosť plnenia dostáva do bezprostredného konfliktu so zásadou pacta sunt servanda. Keďže ide o účinok špeciálny, vo vzťahu k zásade všeobecnej, má zánik dlhu (jeho časti) prednosť pred principiálnou požiadavkou na jeho zachovanie z dôvodu riadneho plnenia záväzkov. Povinnosť dlžníka plniť zaniká bez ďalšieho, v dôsledku čoho nebude pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) z pôvodného záväzkového vzťahu uspokojená. Tým nie sú dotknuté prípadné nároky veriteľa na náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenie zmluvnej pokuty a pod. V nadväznosti na tieto teoreticko-právne východiská, možno povedať, že povinnosť žalobkyne uhradiť prvú splátku úveru zanikla pre jej dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorý zánik povinnosti plniť nemal vplyv na platnosť celej úverovej zmluvy, a ktorý, keďže následne po splatnosti prvej splátky úveru banka splnila svoj záväzok poskytnúť žalobkyni úver, mohol zakladať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti (keďže by v konečnom dôsledku zaplatila o jednu splátku menej).
20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2014, v ktorom tento konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou.
21. Vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené v zmysle ust. § 387 ods. 1 a contrario C.s.p., a nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené a odvolaním bola vytknutá predovšetkým právna vada, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 C.s.p. o trovách celého konania.
23. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa ust. § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. V celom konaní, teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v jeho odvolacej časti mala v konečnom dôsledku strana žalovanej výlučný procesný úspech, keďže aj v časti zastavenia konania niesla
procesnú zodpovednosť. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanej nárok náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:3 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).