Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu JUDr. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., F. C. XXX/XX, proti žalovanému Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., so sídlom 971 01 Prievidza, G. Švéniho 3H, IČO: 36 325 961, právne zastúpenému BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Landererova 8, IČO: 36 860 581, o zaplatenie 2 416,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. dňa 17. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 483,- eur brutto za mesiac máj 2016 s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.06.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici domáhal zaplatenia sumy 2.416,67 eur s príslušenstvom titulom odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva u žalovaného za máj 2016.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania: žalobca je riadne zvolený člen predstavenstva v spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, IČO: 36 325 961, pričom k jeho menovaniu za člena predstavenstva došlo na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 27.4.2016, s účinnosťou od 27.4.2016 (NZ 14692/20169), keď nahradil pôvodného člena predstavenstva, nominanta Mesta Prievidza I.. W.. P. C., G... Zároveň na tomto VZ došlo k opätovnému prevoleniu W.. I. E. za predsedu predstavenstva a tretí spoločný člen predstavenstva nebol navrhnutý a ani zvolený. Žalovaný je spoločnosť, v ktorej žalobca vykonáva funkciu člena predstavenstva. Zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 5.5.2011 vyplýva, že dozorná rada schválila ročnú výšku brutto odmeny predsedovi vo výške 30 400 eur, z čoho 80% pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011, zároveň dozorná rada schválila ročnú výšku brutto odmeny každému členovi predstavenstva vo výške 26 200 eur,

z čoho 80% pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011. Zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 11.6.2013 bolo zistené, že boli schválené platy členov predstavenstva od 1.1.2013 Ing. I. E. v sume 33 600 eur, W.. B. I. v sume 29 000 eur, JUDr. W. P. C., PhD. v sume 29 000 eur . Zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 18.6.2012 bolo zistené, že boli schválené platy členov predstavenstva od 1.1.2013 Ing. I. E. v sume 32 000 eur, B. I. v sume 27 600 eur, P. C., PhD. v sume 27 600 eur. Súd zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 24.6.2016 zistil, že neschválila mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu a zo zápisu zasadnutia predstavenstva PTH, a.s. Prievidza zo dňa 2.11.2016 zistil, že predstavenstvo neschválilo mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu. Zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 23.12.2016 súd zistil, že neschválila mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu. Žalobca predložil vypracovaný návrh zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva, ktorého je členom na základe uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.4.2016 na funkčné obdobie piatich rokov. Z čiastočnej správy o uskutočnenom audite riadnej účtovnej závierky k 31.12.2017 (prvá strana č. 3 a 20) nevyplýva skutočnosť, ktorú mienil preukázať uvedeným dôkazom žalobca a to, že je v účtovníctve tvorená účtová rezervná položka na účel vyplatenia doteraz nevyplateného platu, na ktorý má žalobca nárok. Listom zo dňa 28.11.2016 žalobca upozornil dozornú radu a akcionárov žalovaného okrem iného aj na skutočnosť, že nemá uzatvorenú mandátnu zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva u žalovaného. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a I.. W. P. C., G.. zo dňa 25.8.2011 a jej dodatku č. 1 zo dňa 25.8.2012, dodatku č. 2 zo dňa 18.6.2012, dodatku č.3 zo dňa 25.10.2013 medzi menovanými vznikol pracovný pomer dňa 11.2.2011; v dodatkoch je určený základný mesačný plat vyplývajúcej z pracovnej zmluvy za rok 2011 vo výške 1747 eur za rok 2012 vo výške 1840 eur , za rok 2013 vo výške 1934 eur. Podľa zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva I.. W. P. C. G.., z roku 2011 menovanému patrí za výkon funkcie člena predstavenstva odmena 4982 brutto ročne a od 1.6.2011 vo výške 5240 eur brutto ročne. Podľa dodatku č. 1 k vyššie uvedenej zmluve zo dňa 1.1.2012 odmena za výkon funkcie člena predstavenstva za rok 2012 je vo výške 5520 eur brutto ročne a podľa dodatku č. 2 zo dňa 1.1.2012 odmena za výkon funkcie člena predstavenstva za rok 2013 je vo výške 5796 eur brutto ročne. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Ing. I. E. zo dňa 30.3.2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2012 vyplýva, že medzi nimi vznikol pracovný pomer dňa 1.4.2012, v dodatku je vymedzená konkrétna náplň práce, na ktorú mal aj vydané žalovaným poverenie zo dňa 22.4.2015. Podľa stanoviska predsedu dozornej rady žalovaného JUDr. C. C. a člena dozornej rady žalovaného Ing. W. Y. zo dňa 8.11.2018 žalobca nemá nárok na žiadnu odmenu za výkon funkcie v predstavenstve žalovaného a ani mu nevznikol nárok na odmenu za výkon pracovných činností z dôvodu, že žalobca nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah z dôvodu, že to vylučuje skutočnosť, že je na plný pracovný úväzok zamestnaný na Mestskom úrade v Prievidzi, ako vedúci právneho oddelenia. U žalovaného v zmysle organizačnej štruktúry nie je ani voľné pracovné miesto. Rovnako tak ani členovia dozornej rady žalovaného nepoberajú žiadne benefity, odmenu, plat, mzdu, lebo neboli im schválené kompetentnými orgánmi spoločnosti. Žalobca reálne nevykonáva žiadne aktivity, ktoré by bolo možné považovať za vykonávanie člena predstavenstva. Podľa písomného vyjadrenia predsedníčky dozornej rady žalovaného JUDr. T. C. a člena dozornej rady žalovaného W.. P. I. zo dňa 5.12.2018, k stanovisku vyhlásenia I.. C. C. a W.. W. Y. zo dňa 8.11.2018 žalobca má nárok na odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva žalovaného od 27.4.2016 z dôvodu, že ju riadne vykonáva. Dozorná rada o výške odmeny žalobcu nerozhodla z dôvodu, že nominanti HBP, a.s. v dozornej rade žalovaného o jej určení na zasadnutiach dozornej rady opakovane odmietli hlasovať alebo sa zasadnutia nezúčastnili. Uviedli, že funkcia člena predstavenstva sa nevykonáva na základe pracovnej zmluvy. Majú vedomosť o tom, že žalobca nikdy nepožadoval uzatvorenie pracovnej zmluvy. Podľa čestného prehlásenia Ing. T. M. zo dňa 6.11.2018, ktorá je u žalovaného v pracovnom pomere a riadi oddelenie účtovníctva, financií, kontrolingu žalovaného, žalobca nevykonáva žiadne práce ani aktivity a to ani riadiace ani výkonné ani kontrolné, na oddelenie prichádza na základe telefonického požiadania 1-2x do mesiaca na podpis došlých faktúr, objednával. Rovnako tak podľa nej nevykonáva ani pracovnú ani riadiacu činnosť na oddelení. Podľa čestného prehlásenia S. G. zo dňa 6.11.2018 , ktorá je u žalovaného je v pracovnom pomere a zastrešuje referát administratívy, žalobca nevykonáva na jej referáte žiadne aktivity. Podľa čestného prehlásenia Ing. K. O. zo dňa 6.11.2018, ktorý je u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi oddelenie Technika a prevádzka/ Investície, žalobca nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity. Podľa čestného prehlásenia Ing. I. T. zo dňa 6.11.2018, ktorý je u žalovaného v pracovnom

pomere a riadi obchodné oddelenie, žalobca nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity, žalobca na jeho referáte 1x ročne podpisuje objednávky tepla pre zmluvných odberateľov tepla. Podľa čestného prehlásenia Dušana J. zo dňa 6.11.2018, ktorý je u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi referát Nákup a obstarávanie, žalobca podľa jeho prehlásenia nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity. Podľa čestného prehlásenia W.. C. V. zo dňa 6.11.2018, ktorý je u žalovaného v pracovnom pomere a riadi oddelenie Údržby, Dispečingu, Pohotovosti, žalobca nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity. Súd prvej inštancie z obchodného registra zistil, že W.. I. E. je predseda predstavenstva Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, a.s. Janka Kráľa 122, Nitra IČO: 36 550 604. Z registra účtovných závierok Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, a.s. Janka Kráľa 122, Nitra IČO: 36 550 604 bolo zistené, že súčasťou účtovnej uzávierky za rok 2017 boli aj náklady - odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedol, že si v konaní uplatňuje žalovaný nárok podľa mandátnej zmluvy a zaužívanej obchodnej zvyklosti spoločnosti, zaužívaného odmeňovania a výšky odmien za takýto výkon funkcie. Momentálne z opatrnosti si uplatňuje nárok za 1 mesiac, následne si mieni uplatňovať nároky za nasledujúce mesiace. Platným členom predstavenstva je od 27.4.2016 a od uvedeného obdobia nebola s ním uzavretá ani MZ ani pracovná zmluva napriek tomu, že sa o to pokúšal. Nedokáže prinútiť orgány, aby v tejto veci rozhodli. Od uvedeného obdobia aj vykonáva funkciu člena predstavenstva, s predsedom predstavenstva zastupuje spoločnosť. Spoločnosť počíta s tým, že na takúto odmenu má nárok a bude mu vyplatená v nejakom období, preto je tvorená rezervná finančná položka. Výšku odvíja od zaužívanej obchodnej zvyklosti, jeho vzťah voči spoločnosti podlieha a svoj nárok odvíja od a obchodných zvyklostí spoločnosti. Ako člen predstavenstva koná zákonným spôsobom v mene firmy, nesie plnú zodpovednosť za svoje konanie a konanie spoločnosti, má na starosti agendu s mestom a iné. Činnosť pre žalovaného vykonáva neobmedzene, robí doobeda, poobede aj v dňoch pracovného voľna, pričom sa nemusí osobne nachádzať v spoločnosti. Poukázal ďalej na to, že v minulosti dozorná rada rozhodnutím č. 166/2012 a tak isto č. 185/2013 rozhodovala o výške platu, keď rozhodla o výške odmeny ako celok, v ktorej je zahrnutý aj plat. V konaní žalobca namietal čestné prehlásenia zamestnancov žalovaného, ktorí nemôžu mať žiadnu vedomosť o zmluvných vzťahoch medzi členmi predstavenstva a spoločnosťou. Za účelové a zavádzajúce považuje aj vyhlásenia členov dozornej rady, ktorí nemôžu mať vedomosť o činnosti žalobcu a predstavenstva. Dozorná rada nemá pritom právomoc schvaľovať platy zamestnancov a ani uzatváranie pracovných zmlúv. Jedine dozorná rada má oprávnenie schvaľovať odmeňovanie členov predstavenstva a toto svoje právo naposledy uplatnila na zasadnutí dňa 11.6.2013 platným uznesením č. 185/2013. Žalovaný dôvodil, že okrem dozornej rady spoločnosti nikto nemôže schváliť odmenu člena predstavenstva, pričom dozorná rada žalobcovi žiadnu odmenu neschválila. V minulosti tvorila odmena osôb v predstavenstve 20% z titulu mandátneho vzťahu a 80 % z titulu pracovného vzťahu ako mzda. Tieto osoby však reálne vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere pre spoločnosť. Žalobca však nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovaným, pretože je zamestnaný úplne u iného zamestnávateľa na trvalý pracovný pomer. Preto v tejto časti nemožno vôbec uvažovať o odmene žalobcu. Žalobcovi však nebola schválená ani časť odmeny v rozsahu 20 % a úvahu o tom, že by mohlo ísť o obvyklú odmenu ponechávajú na súd. Samotná tvorba rezerv je v spoločnosti bežná a v žiadnom prípade neznamená, že by sa tvorbou rezerv uznával nárok žalobcu; z účtovného hľadiska ide o všeobecnú rezervu. Vysvetlil ďalej, že v čase pred žalobcom tvorili predstavenstvo okrem predsedu členovia I.. W.. P. C. G.. a W.. B. I., taktiež mali uzatvorené obe zmluvy, pričom predseda predstavenstva podľa pracovnej zmluvy zodpovedal za ekonomické, právne a ďalšie činnosti, I.. W.. C. za obchodné činnosti a W.. I. mal na starosti vykurovanie, techniku, opravy, údržbu. Predseda predstavenstva je v mandátnom vzťahu aj s inou teplárenskou spoločnosťou, avšak pracovný vzťah má uzavretý len u žalovaného. Svedok W.. B. I. ako zamestnanec žalovaného vykonával aj funkciu člena predstavenstva. Za výkon funkcie člena predstavenstva dostával odmenu 5240 eur ročne, táto bola dodatkami upravovaná, od 1.1.2013 na sumu 5796 eur ročne. Mal súbežne uzavretú aj pracovnú zmluvu a aj mandátnu zmluvu, pričom jeho základný mesačný plat bol 1747 eur. Obe zložky odmeny boli podľa svedka schvaľované dozornou radou. Pomer medzi platom podľa pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy bol 80 : 20. Na základe oboch zmlúv pracoval až do roku 2015, v súčasnosti je už len zamestnancom žalovaného a je podriadený p. Ing. E.. Svedok potvrdil, že žalobca vykonáva činnosť v predstavenstve spoločnosti. Svedok I. K. bol v minulosti predsedom dozornej rady žalovaného a potvrdil, že dozorná rada schvaľovala odmeny predstavenstvu, mandátna odmena bola vo výške 20 %

a odmena z pracovného pomeru na 80 %. Svedok W.. I.. C. P., G.. bol členom predstavenstva od roku 2011 na jedno funkčné obdobie. Po nástupe do funkcie mu bolo prezentované, že je zaužívanou zvyklosťou riešiť odmeňovanie členov predstavenstva nielen cez mandátny vzťah, ale aj formou pracovnoprávneho vzťahu. Dôvodom bolo predovšetkým to, že do nákladov na výrobu tepla sa môžu uplatniť ako oprávnený náklad aj mzda zamestnanca, pričom odmena člena predstavenstva nie je oprávneným nákladom na výrobu a dodávku tepla. Obsah pracovnej náplne a mandátnej zmluvy nebol totožný, ale v zásade sa prelínal s jednotlivými úsekmi, ktoré riadil. On ako člen predstavenstva zodpovedný za obchodný úsek bol manažérom pre vzťahy s klientmi PHT, náplň tejto činnosti bola totožná. Počas jeho obdobia boli odmeny stanovené úhrnom 25.000 eur a z toho bolo 5000 eur na mandátny vzťah a 20.000 eur na pracovnoprávny vzťah. Takúto odmenu považuje v porovnaní aj s inými tepelnými spoločnosťami za obvyklú.

4. Súd prvej inštancie následne upozornil procesné strany na možnosť posúdenia nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, dal im možnosť vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy. Žalovaný namietal procesný postup súdu ohľadom vyslovenia predbežného právneho posúdenia a uzavrel, že žalobca odvíja svoj nárok od , ide o špecifický nárok a nemožno uvažovať o bezdôvodnom obohatení. V následnom podaní upozornil, že ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia nezakladá dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca na výzvu súdu v podaní z 28.2. 2019 poukázal na základné a zákonné povinnosti člena predstavenstva v zmysle obchodnoprávnej úpravy, potrebu konať s odbornou starostlivosťou, existujúcu hmotnú zodpovednosť členov predstavenstva, spôsob odmeňovania a zvyklosti v spoločnosti. Ako člen predstavenstva sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva, konal a podpisoval smerom k orgánom verejnej správy a v obchodných vzťahoch tým, že podpisoval zmluvy, dodatky, objednávky tepla a podobne. Preto v celom rozsahu trvá na uplatňovanom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože za spoločnosť konal, aktívne sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva, plnil povinnosti zo zákona, žiaden z akcionárov žiadnym spôsobom nespochybnil výkon jeho funkcie ako člena predstavenstva. K vyjadreniu pripojil zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva Prievidzské tepelné hospodárstvo a.s. Prievidza z 30.5. 2016 spolu s prílohami, ma ktorom zasadnutí sa aktívne zúčastnil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , a konštatoval, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vyplatenie jeho odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti žalovaného, a to za mesiac máj 2016. V konaní bolo preukázané a bolo nesporné, že žalovaný je akciovou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, s účinnosťou od 27.4.2016 bol žalobca zvolený ako člen predstavenstva spoločnosti ako nominant Mesta Prievidza (viď Notárska zápisnica č. N 308/2016, Nz 14692/2016 z 27.4.2016). Predsedom predstavenstva sa stal opätovne W.. I. E. a tretí člen predstavenstva zvolený nebol. Za spoločnosť koná a podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis. V zmysle čl. 28.8 Stanov spoločnosti PTH a.s. vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Mandátna zmluva musí mať písomnú formu a schvaľuje ju dozorná rada. Podľa článku 32.2 písm. d/ stanov spoločnosti PTH a.s. , do pôsobnosti dozornej rady spoločnosti PTH a.s. patrí okrem iného aj rozhodovanie o výške odmien členom predstavenstva a uzatváranie mandátnych zmlúv o výkone funkcie s členmi predstavenstva. V konaní bolo nesporne preukázané, že členovia predstavenstva boli v minulosti vždy odmeňovaní v rovnakej výške a rovnakú výšku odmeny mal vždy aj predseda predstavenstva. Naposledy dozorná rada spoločnosti schvaľovala platy členov predstavenstva pre predsedu 33.600 eur ročne, pre členov predstavenstva 29.000 eur ročne (viď zápis z 22.riadneho zasadnutia DR z 11.6. 2013 - č.l. 9,10 spisu). Na zasadnutí dozornej rady dňa 20.5.2015 sa už len konštatovalo, že zostávajú v platnosti odmeny podľa uznesenia zo dňa 11.6.2013. Žalobca teda tvrdil, že v situácii keď nemal schválenú odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva, obvyklou odmenou člena predstavenstva je suma 29.000 eur za rok. Bolo preukázané, že odmeny členov predstavenstva schvaľuje výhradne dozorná rada žalovaného v súlade s bodom 32.2. písm. d Stanov spoločnosti

a za tým účelom schvaľuje aj mandátne zmluvy. Žalovaný však ďalej tvrdil, že členovia predstavenstva, konkrétne Ing. I. okrem členstva v predstavenstve bol zároveň aj zamestnancom žalovaného. Odmena členov predstavenstva bola dozornou radou preto schvaľovaná v minulosti tak, že 20% odmeny tvorilo odmenu z mandátneho vzťahu a 80% odmeny tvorila odmena z pracovného pomeru. Odmena z uzavretej mandátnej zmluvy bola teda stanovená v rozsahu 20% celkovej odmeny odsúhlasenej dozornou radou. Zhodné bolo aj tvrdenie sporových strán, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá mandátna zmluva, ktorá by upravovala činnosť žalobcu ako člena predstavenstva a zároveň upravovala odmenu za výkon mandátnej činnosti, i keď žalobca sa o jej uzavretie viackrát pokúšal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že pre platné uzavretie mandátnej zmluvy nepredpisuje zákonnú písomnú formu, avšak vnútorné pravidlá spoločnosti žalovaného uzavretie písomnej formy vo svojich stanovách upravujú, pričom mandátnu zmluvu musí schváliť dozorná rada. Pokiaľ žalobca argumentoval, že vlastným výkonom činnosti člena štatutárneho orgánu mohlo dôjsť aj konkludentne k uzavretiu mandátnej zmluvy, súd uvádza, že k uzavretiu mandátnej zmluvy ani touto formou nemohlo dôjsť. Mandátna zmluva predpokladá odplatný prvok a keďže v podmienkach prejednávanej veci musela mať dohodnutú písomnú formu a ešte k tomu schválenú dozornou radou , za stavu, že žalovaný opakovane namietal neuzavretie mandátnej zmluvy, podľa názoru súdu práve pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu k jej platnému vzniku nedošlo. V zmysle by pre nedodržanie dohodnutej formy právneho úkonu mohla zmluva udržať svoju platnosť, avšak druhá strana namietala neuzavretie takejto zmluvy, preto je právny úkon neplatný ( , ). Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani k uzavretiu žiadneho pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca vykonáva závislú prácu pre iného zamestnávateľa, a to na plný pracovný úväzok, ktorá skutočnosť nebola sporná. Výkon závislej práce v zmysle je zo zákona vylúčený pre výkon práce, ktorý je právne kvalifikovanými ako iný občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah rešpektujúc prejavenú vôľu zmluvných strán. So žalobcom nebola uzavretá žiadna platná pracovná zmluva a dohodnutá žiadna mzda za výkon práce pre žalovaného. Je vylúčené, aby žalobca pri výkone tej istej práce v mene zamestnávateľa robil ako tá istá fyzická osoba právne úkony ako zamestnanec, a zároveň aj ako zamestnávateľ. Člen štatutárneho orgánu vždy sleduje vôľu štatutárneho orgánu, resp. spoločnosti, pričom zamestnanec koná a háji záujmy svoje, teda zamestnanca. Zákonná úprava ( ) a nakoniec aj súdna prax v zásade nevylučujú situáciu, že člen štatutárneho orgánu môže byť aj zamestnancom spoločnosti, avšak musí ísť o samostatné zmluvné vzťahy s presným a jasným vymedzením práv a povinností a tieto by sa nemali v nijakom prípade prekrývať (viď NS SR , viď NSČR ). Pracovný vzťah žalobcu so spoločnosťou žalovaného preto nemohol vzniknúť ani konkludentne, teda samotným výkonom práce ako tvrdil aj žalobca. Žalovaný nikdy netvrdil, že mal vôľu uzavrieť ako zamestnávateľ so žalobcom pracovnoprávny vzťah o to viac, že žalobca je zamestnancom iného zamestnávateľa. Žalobca sa tak neoprávnene (cez obchodné zvyklosti spoločnosti) usiluje podriadiť výkon nezávislej práce ako výkon funkcie štatutárneho orgánu pod režim , aj keď práca štatutárneho orgánu nemôže zodpovedať základným právnym charakteristikám pracovného pomeru a k vymedzeniu pojmu závislá práca. Žalobca ako zamestnanec v žalovanom období nebol osobne podriadený žiadnemu zamestnávateľovi, pretože ako člen štatutárneho orgánu nemá žiadny nadriadený orgán, ktorý by mu dával pokyny týkajúce sa konania zamestnávateľa. Člen štatutárneho orgánu pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je na vrchole hierarchie právnickej osoby a jej orgánov a jeho reálne postavenie nevykazuje podstatné znaky pracovného pomeru. Ako vyplýva aj z úvahy NS ČR z 19.1. 2017 úpravu nemožno ponúkať k voľnému použitiu každého, komu sa jeho režim páči (viď štúdia prof. JUDr. Y. J. K., I. revue XXXX, JR j- 2/2018, publikácia 5.4. 2018 Výkon funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovný pomer). Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol z titulu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu žiadny platný právny obchodnoprávny vzťah a žiadny platný pracovnoprávny vzťah. Podľa právneho názoru súdu v podmienkach prejednávanej veci nemôže založiť právny nárok žalobcu ani inštitút obchodných zvyklostí v zmysle . Odmena člena štatutárneho orgánu nemôže byť považovaná za pravidlo vžité a vytvorené podnikateľským subjektom, pretože žalovaný má jasne stanovené pravidlá v stanovách spoločnosti ako má byť tvorená odmena za výkon funkcie člena predstavenstva, takto kreovaná odmena bola v minulosti žalovaným aj vyplácaná, pričom vždy jej právnym podkladom boli platné právne tituly. Týmto titulom bola zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva - viď napríklad zmluva s JUDr. W.. P. C. G.., odsúhlasená a podpísaná aj dozornou radou spoločnosti. Odmena

v týchto zmluvách bola jasne stanovená v sumách od 1.6.2011 vo výške 5.240 eur, od 1.1. 2012 v sume 5520 eur brutto, od 1.1.2013 v sume 5.796 brutto. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok W.. B. I. a svedok I. K. . Nesporným bolo i to, že medzi žalovaným a predsedom predstavenstva bola uzavretá aj pracovná zmluva na pozíciu manažéra pre stratégiu a rozvoj, rovnako aj medzi ostatným členom predstavenstva bola zároveň uzavretá aj pracovná zmluva. Taktiež s členom predstavenstva JUDr. W.. P. C. G.. bola uzavretá pracovná zmluva. Nemožno preto uvažovať, že zodpovedá obchodným praktikám a zvyklostiam spoločnosti žalovaného vyplácať odmenu členovi predstavenstva bez zmluvy o výkone funkcie a pracovnej zmluvy. Spoločnosť žalovaného má jasne vymedzené pravidlá odmeňovania členov predstavenstva, pričom obchodnoprávnu zložku tvorí suma z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva a pracovnoprávnu zložku tvorí mzda za výkon z pracovného pomeru. V žiadnom prípade nemožno inštitút obchodných zvyklostí prenášať na odmeňovanie podľa pracovnej zmluvy ako nesprávne uvádza žalobca. Faktom však zostáva, že žalobca vykonával funkciu člena predstavenstva, a to aj za žalované obdobie, čo podporuje aj skutočnosť, že druhý člen predstavenstva nebol obsadený a žalovaný v priebehu konania tvrdil (viď zápisnica z pojednávania z 24.10.2018), že žalobca reálne túto funkciu vykonával a mal by dostať odmenu za výkon člena predstavenstva. Ako súd vysvetlil vyššie medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá mandátna zmluva, preto neprichádza do úvahy ani použitie , ktorý predpokladá obvyklú odmenu z platného mandátneho vzťahu. Dozorná rada žalovaného naďalej odmieta odsúhlasiť odmenu za výkon funkcie v predstavenstve, čo vyplýva zo stanoviska zo dňa 8.11.2018. Z čestných prehlásení zamestnancov žalovaného vyplýva, že žalovaný prichádza na ekonomické oddelenie 1 - 2x do mesiaca na podpis faktúr a objednávok, zúčastňuje sa zasadnutí predstavenstva 1x mesačne, podpisuje objednávky tepla pre zmluvných odberateľov 1x ročne. Zo stanoviska predsedníčky dozornej rady a člena dozornej rady z 5.12.2018 vyplýva okrem iného, že spoločnosť vykonáva svoju činnosť, predstavenstvo pravidelne zasadá, prijíma rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že obaja členovia predstavenstva vykonávajú zákonom a stanovami zverené úlohy. Žalobca predložil zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva žalovaného z 30.5.2016, na ktorom zasadnutí sa zúčastnil, predložil mailovú komunikáciu s predsedom predstavenstva z 26.5.2016, prílohy k príprave zasadnutia predstavenstva. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že aj za obdobie mesiaca máj 2016 žalobca vykonával činnosť predsedu predstavenstva, zúčastnil sa na zasadnutí predstavenstva, zapojil sa do rokovania, bol zúčastnený na príprave tohto zasadnutia. Preto popretie tohto skutkového tvrdenia zo strany žalovaného, že žalobca nepreukázal výkon činnosti aj za tento mesiac považuje súd za nenáležité popretie tvrdenia žalobcu. Keďže súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá mandátna zmluva, neprichádza do úvahy posúdenie ani obvyklej odmeny z inak platnej mandátnej zmluvy / /. Medzi stranami sporu nebola uzavretá ani pracovná zmluva, preto neprichádza do úvahy ani nárok žalobcu z titulu mzdy. Žalobca však aj za žalované obdobie pôsobil vo funkcii člena predstavenstva, túto funkciu aj vykonával, preto nevyjadrenie a nepriznanie peňažného protiplnenia za výkon tejto práce by zakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Podľa názoru súdu ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Aj keď žalobca vykonával funkciu člena predstavenstva po jeho riadnom zvolení, jeho činnosť mala byť jednoznačne podľa stanov spoločnosti upravená mandátnou zmluvou, teda práve mandátna zmluva mala byť právnym podkladom na výkon jeho činnosti a následné odmeňovanie. Žalobca vykonával túto činnosť bez mandátnej zmluvy, teda žalovaný prijímal plnenia bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného je možné určiť zo zaužívanej a obvyklej odmeny člena predstavenstva z obdobia bezprostredne predchádzajúce žalovanému obdobiu, a to z ročnej odmeny v sume 5.796 brutto (viď zápis z dozornej rady z 11.6.2013). Takáto odmena bola viac rokov aj skutočne akceptovaná a jednotlivým členom predstavenstva aj vyplácaná. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na odmenu za jeden mesiac roku 2016 kedy už bol vo funkcii člena predstavenstva, predstavuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 483 eur brutto ( 5796,- / 12 mesiacov). Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu bezdôvodného obohatenia v tejto sume. Uvedené posúdenie nároku žalobcu podľa právneho názoru súdu najviac zodpovedá spravodlivému usporiadaniu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami za žalované obdobie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vo všeobecnosti súd udáva, že spôsob odmeňovania členov štatutárneho orgánu nadstavený žalovaným neodporuje síce žiadnej právnej úprave, avšak môže vyvolávať určité pochybnosti práve pre možné prelínanie činnosti člena predstavenstva a zamestnanca z pracovného pomeru. Aj svedok Ing. I.. P. C. G.. uviedol, že pracovná náplň z pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy sa v zásade prelínala s úsekmi,

ktoré boli riadené. Dozorná rada pritom schvaľuje odmenu ako celok, pričom táto v sebe zahŕňa aj časť pracovnej odmeny z pracovnej zmluvy, ktorý nárok vyplýva z pracovného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a nie z vnútornej štruktúry obchodnej spoločnosti a v tomto smere je argument žalobcu, že dozorná rada nemá čo schvaľovať pracovné zmluvy je opodstatnený. Nemožno však nebrať do úvahy v spoločnosti dlhodobo zaužívaný spôsob odmeňovania členov štatutárneho orgánu tak ako súd konštatoval vyššie a bolo by z hľadiska právnej istoty vhodnejšie, aby dozorná rada schvaľovala na svojich rokovaniach len tú časť odmeny za výkon činnosti člena štatutárneho orgánu, ktorý spadá pod obchodnoprávnu zložku, teda pod zmluvu o výkon funkcie člena predstavenstva. Na druhej strane aj žalobca ako právnicky vzdelaný človek si musel byť vedomý, že vykonáva činnosť člena štatutárneho orgánu bez príslušných zmluvných právnych titulov, teda že sa sám vystavuje určitému právnemu riziku, pretože ak mu nebola ním požadovaná odmena odsúhlasená vnútornými orgánmi spoločnosti, mohol sa tejto funkcie vzdať. Pokiaľ ide o argument žalobcu ohľadom tvorby rezerv v spoločnosti, ktorými mala byť pokrytá jeho odmena, súd sa v celom rozsahu prikláňa k právnej a skutkovej argumentácii žalovaného, že vytváranie samotnej rezervy spoločnosti ešte nezakladá žiadny právny nárok na konkrétne plnenie členovi predstavenstva spoločnosti. Taktiež poukaz žalobcu na členstvo predsedu predstavenstva v inej obdobnej spoločnosti a jeho odmeňovanie v inej spoločnosti nemá žiaden súvis s nárokom žalobcu. Pre procesnú úplnosť súd záverom dodal, že procesný postup, ktorým po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, opäť nariadil pojednávanie a vyslovením predbežného právneho posúdenia dal procesným stranám možnosť vyjadriť sa, nie je v rozpore s . Uznesenie súdu o vyhlásení dokazovania za skončené je procesným uznesením, ktorým nie je súd viazaný, ktoré môže zrušiť a následne aj vykonať ďalšie dokazovanie (viď i uznesenie NS SR z 24.10. 2013). Žalobcovi patrí v zmysle z priznanej sumy aj úrok z omeškania 9 % ročne od 10.6.2016, pretože od tohto dátumu sa stala splatná analogicky aj jeho prípadná odmena (viď vyplácanie odmien podľa vnútorných predpisov spoločnosti). Žalobca sa pritom opakovane aj pred týmto dátumom domáhal uzavretia zmluvy o výkone funkcie členstva, ktorá by upravovala aj odmeňovanie, preto tieto jeho aktivity možno vnímať ako výzvu na plnenie žalovanému. O nároku žalovaného na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa od. 1 v spojitosti s . Žalovaný bol úspešný vzhľadom na žalovanú sumu 2416,67 eur a priznanú sumu 483 eur približne v rozsahu 80%, neúspešný v rozsahu 20 , teda jeho čistý úspech tvorí 60%. Súd mu preto v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II. a III.) podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa a . Uviedol, že odmeňovanie členov predstavenstva schvaľuje dozorná rada spoločnosti. Do pôsobnosti dozornej rady nespadá pôsobnosť schvaľovať pracovné zmluvy, a to ani členom predstavenstva. Skutočnosť, že v spoločnosti mali niektorí členovia predstavenstva okrem mandátnej zmluvy uzavretú aj pracovnú zmluvu, neobmedzuje rozhodnutie dozornej rady o výške odmeny. Spoločnosť je povinná rešpektovať toto rozhodnutie a každý člen predstavenstva má nárok na schválenú výšku odmeny. V konaní bolo preukázané, že k deleniu odmeňovania na pracovnú zmluvu dochádza iba na základe rozhodnutia predstavenstva, presnejšie na základe podpisu dvoch členov predstavenstva mimo zasadnutia predstavenstva. Delenie bolo zavedené iba preto, aby sa takýmto spôsobom započítal náklad na odmeňovanie členov predstavenstva do ceny tepla, pretože plat z pracovnej zmluvy je oprávnený náklad do ceny tepla, na rozdiel od nákladu, ktorý vznikne titulom mandátnej zmluvy. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že k reálnemu výkonu funkcie člena predstavenstva dochádza, preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný prijíma plnenie bez právneho dôvodu. Hodnotu výkonu funkcie člena predstavenstva dozorná rada opakovane stanovila svojim rozhodnutím 11.06.2013 na sumu 29 000 eur pre člena predstavenstva a pre predsedu predstavenstva 33 600 eur. Nakoľko dozorná rada nemá oprávnenie určovať odmenu pre pracovné zmluvy a ani ju schvaľovať, nie je možné, aby súd ju posudzoval rozdielnym spôsobom a v rozpore s rozhodnutím dozornej rady menil resp., znížil hodnotu výkonu práce člena predstavenstva. Súd v odôvodnení uviedol, že bezdôvodné obohatenie možno určiť zo zaužívanej obvyklej odmeny člena predstavenstva z obdobia bezprostredne predchádzajúce žalovanému obdobiu, zároveň však podľa jeho názoru nesprávne uviedol výšku ročnej odmeny brutto 5 796 eur, čo je v rozpore

s rozhodnutím dozornej rady. Postupoval tak v rozpore so samotným konštatovaním súdu, keď sám považoval za nespornú skutočnosť, že boli schválené ročné platy členov predstavenstva pre člena 29 000 eur a pre predsedu predstavenstva 33 600 eur. Vzhľadom na uvedené, mal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí použiť dozornou radou stanovenú zaužívanú obvyklú odmenu člena predstavenstva z obdobia bezprostredne predchádzajúceho žalovanému obdobiu 29 000 eur ročne. Neobstojí tvrdenie súdu, že žalobca ako právnicky vzdelaný človek si mal byť vedomý, že vykonáva činnosť člena štatutárneho orgánu bez príslušných právnych titulov, pretože zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou štatutárnymi orgánmi sa vždy riešili až po vymenovaní za člena predstavenstva a vždy bolo obchodnou zvyklosťou a zaužívaným spôsobom, že všetci členovia predstavenstva mali vzhľadom na obrovskú hmotnú zodpovednosť rovnaké odmeňovanie. Počas celého pôsobenia spoločnosti nebol nikdy problém s odmeňovaním, preto ho nebolo možné ani teraz legitímne očakávať. Až do začiatku konania nikto zo spoločnosti nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil obvyklú výšku odmeny vrátane predsedu predstavenstva. Predmetnú skutočnosť preukazuje aj rezervná položka uvedená v účtovnej závierke na účel vyplatenia doteraz nevyplateného platu vo výške 29 000 eur ročne. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i sumu 1 933,67 eur brutto za mesiac máj 2016 s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.06.2016 do zaplatenia, do troch dní a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre vydanie rozhodnutia a dôvody, ktorými žalobca odôvodnil odvolanie, predstavujú pokračovanie v argumentácii, ktorú prezentoval pred súdom prvej inštancie. Žalovaný poukázal na jednoznačné dôkazy, v zmysle, ktorých členovia predstavenstva žalovaného mali v minulosti uzavretú samostatnú zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva a samostatnú pracovnú zmluvu pre riadiacu pracovnú funkciu, ktoré samostatne stanovovali odmenu štatutára a plat zamestnanca. Dozorná rada schvaľovala a rozlišovala, že člen predstavenstva poberal odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva (20%) a plat za výkon pracovnej činnosti podľa pracovnej zmluvy (80%). Žalobca neuzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, pričom žalobca mal uzavretú pracovnú zmluvu s Mestom Prievidza, preto reálne neprichádza do úvahy výkon pracovnej činnosti podľa pracovnej zmluvy so žalovaným. To, že za výkon funkcie člena predstavenstva mali zvolený štatutári nárok na odmenu vo výške 20 % brutto zo schválenej celkovej sumy, bolo preukázané zápisnicami zo zasadnutí dozornej rady žalovaného, pracovnými zmluvami a zmluvami o výkone funkcie predchádzajúcich členov predstavenstva W.. P. C., G.., W.. B. I. a predchádzajúceho a súčasného predsedu predstavenstva Ing. I. E., vyhlásením súčasných členov dozornej rady z 08.11.2018, výpoveďou bývalého predsedu dozornej rady I. K. a bývalého člena predstavenstva W.. I. a výpoveďou súčasného predsedu predstavenstva a riaditeľa spoločnosti W.. E.. Zároveň bolo preukázané, že aj po skončení funkcie člena predstavenstva trval pracovný pomer bývalých členov predstavenstva W.. I. a I.. C., G.., pričom žalobca nevykonával akúkoľvek pracovnú činnosť pre žalovaného. Nakoľko žalobca nemal uzavretú pracovnú zmluvu ani nevykonával pracovnú činnosť, niet dôvodu, aby mu súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za výkon pracovnej činnosti. Žalovaný nespochybňuje, že žalobca je členom predstavenstva zapísaným v obchodnom registri. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dozorná rada nemôže schvaľovať plat za výkon pracovnej činnosti, a preto má zato, že dozorná rada schválila celú sumu ako odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva, je to v rozpore zo zápisnicami zo zasadnutí dozornej rade a výpoveďou predsedu dozornej rady Ing. K.. Ak by súd akceptoval, že dozorná rada nemôže schvaľovať plat ohľadom pracovnej činnosti, tak to znamená, že schválená bola iba odmena v časti výkonu funkcie člena predstavenstva 20% zo žalovanej sumy. Nie je žiaden dôvod, prečo by žalobcovi mal byť priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za výkon funkcie člena predstavenstva vo výške, ktorá niekoľkonásobne presahuje odmenu, ktorú podľa zmlúv o výkone funkcie poberali iní členovia predstavenstva.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobcu sú čiastočne dôvodné.

18. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vyplatenie odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti žalovaného, a to za mesiac máj 2016. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný je akciovou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, pričom s účinnosťou od 27.04.2016 bol žalobca zvolený za člena predstavenstva spoločnosti. Podľa obchodného registra za spoločnosť žalovaného koná a podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis. V konaní nebolo sporné, že v zmysle stanov žalovaného (čl. 28.8) sa vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá musí mať písomnú formu a schvaľuje ju dozorná rada. Do pôsobnosti dozornej rady žalovaného ďalej o.i. patrí i rozhodovanie o výške odmien členom predstavenstva a uzatváranie mandátnych zmlúv o výkone funkcie s členmi predstavenstva. V konaní bolo preukázané, že členovia predstavenstva boli v minulosti vždy odmeňovaní v rovnakej výške a rovnakú výšku odmeny mal vždy aj predseda predstavenstva. Zhodné bolo aj tvrdenie sporových strán, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá mandátna zmluva, ktorá by upravovala činnosť žalobcu ako člena predstavenstva a zároveň upravovala odmenu za výkon mandátnej činnosti, i keď žalobca sa o jej uzavretie viackrát pokúšal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že k uzavretiu mandátnej zmluvy nemohlo dôjsť konkludentne. Mandátna zmluva predpokladá odplatný prvok a keďže v podmienkach prejednávanej veci musela mať dohodnutú písomnú formu a ešte k tomu schválenú dozornou radou, podľa názoru súdu práve pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu k jej platnému vzniku nedošlo. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani použitie , ktorý predpokladá obvyklú odmenu z platného mandátneho vzťahu. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani k uzavretiu žiadneho pracovnoprávneho vzťahu, a to ani konkludentne. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol

z titulu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu žiadny platný právny obchodnoprávny vzťah a žiadny platný pracovnoprávny vzťah. Žalobca však za žalované obdobie pôsobil vo funkcii člena predstavenstva, túto funkciu aj vykonával, preto nevyjadrenie a nepriznanie peňažného protiplnenia za výkon tejto práce by zakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a to plnenie bez právneho dôvodu. Aj keď žalobca vykonával funkciu člena predstavenstva po jeho riadnom zvolení, jeho činnosť mala byť jednoznačne podľa stanov spoločnosti upravená mandátnou zmluvou, teda práve mandátna zmluva mala byť právnym podkladom na výkon jeho činnosti a následné odmeňovanie. Žalobca vykonával túto činnosť bez mandátnej zmluvy, teda žalovaný prijímal plnenia bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, je možné určiť zo zaužívanej a obvyklej odmeny člena predstavenstva z obdobia bezprostredne predchádzajúce žalovanému obdobiu, a to z ročnej odmeny v sume 5.796 brutto. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 483,- eur brutto za mesiac máj 2016 s prísl. a vo zvyšku žalobu zamietol.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa s popísaným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie nestotožňuje.

20. Odvolací súd vyzval podľa strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu zákonných ustanovení: , , , na vec.

21. Podľa v znení účinnom do 31.12.2016 (teraz ) vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

22. Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

23. Podľa , ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

24. Žalobca k výzve odvolacieho súdu uviedol , že nárok odôvodňoval titulom nekonania dozornej rady vo veci pôsobnosti a to určenia výšky odmeny žalobcovi za výkon funkcie člena predstavenstva u žalovaného. Poukázaním na , chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že na uplatňovaný nárok sa vzťahujú ustanovenia . Podľa sa právne vzťahy medzi štatutárom a spoločnosťou spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Podľa , , ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú, teda za výkon funkcie člena predstavenstva. Svoj uplatňovaný nárok neviazal na žiaden konkrétny právny vzťah.

Podľa čl. 28.8 Stanov spoločnosti žalovaného, podľa ktorého vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá musí mať písomnú formu a schvaľuje ju dozorná rada. Podľa článku 32. 2 písm. b) Stanov žalovaného do pôsobnosti dozornej rady patrilo okrem iného aj rozhodovanie o výške odmien členom predstavenstva a uzatváranie mandátnych zmlúv o výkone funkcie členmi predstavenstva. Sporná tak zostáva iba výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je možné určiť jedine spôsobom, ktorý má žalovaný určený. Členovia predstavenstva boli v minulosti vždy odmeňovaní v rovnakej výške, bolo preukázané, že obvyklou odmenou člena predstavenstva je suma 29 000 eur ročne. Je nesporné, že dozorná rada nemá právo ani kompetenciu schvaľovať pracovné zmluvy členom predstavenstva, a tak nie možné deliť dozornou radou schválenú odmenu, pretože ani dozorná rada tak nikdy neučinila a takéto delenie by bolo v rozpore s jej uznesením. Suma z pracovného vzťahu členov predstavenstva mandátnej zmluvy nikdy neprekročila sumu 29 000 eur u člena predstavenstva. Výrok súdu potom nemôže byť v rozpore s týmto uznesením dozornej rady. Poukázal na skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, týkajúce sa zasadnutia dozornej rady na dňa 18.06.2012, 11.06.2013 a 20.05.2015. Ako člen predstavenstva má hmotnú zodpovednosť za riadne vedenie spoločnosti a k dnešnému dňu neboli zo strany valného zhromaždenia vznesené akékoľvek pripomienky alebo námietky k jeho spôsobu konania. O priebehu zasadania predstavenstva o jeho rozhodnutiach sa vyhotovujú zápisnice. Základné imanie spoločnosti je 9 465 909,852713 eur, a dozornou radou určená obvyklá výška odmeny je primeraná hmotnej zodpovednosti členov predstavenstva. Poukázal na to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 53 je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a výrok rozsudku je v rozpore s odôvodnením rozsudku. nevylučuje, aby odmena za výkon funkcie člena predstavenstva bola vyplatená zároveň aj formou pracovnej zmluvy, alebo kombináciou pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy. V konečnom dôsledku oboch prípadoch bude konečná suma obvyklej odmeny vo výške 29 000 eur. V tomto konaní nepodstatné, či členom predstavenstva bola vždy vyplácaná obvyklá odmena formou pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy alebo iba prostredníctvom mandátnej zmluvy, podstatné to, že za výkon funkcie člena predstavenstva bolo vždy rovnaká výška odmeny. Svojvoľné delenie dozornou radou schválenej finančnej odmeny na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy a pracovného pomeru bolo riešené iba v rámci kompetencie predstavenstva. Žiadal, aby súd vyhovel jeho odvolaniu.

25. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadril tak, že ani prípadná aplikácia uvedených ustanovení nemá vplyv na výrok napadnutého rozsudku, ale podľa jeho názoru aplikácia predmetných ustanovení nie možná, s čím sa vysporiadal súd prvej inštancie. Je nesporné, že v danej veci k uzavretiu písomnej zmluvy o výkone funkcie neprišlo, čo by nasvedčovalo tomu, že by sa daný vzťah mohol spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá nevyžaduje písomnú formu. Uvedené však vylučuje úprava obsiahnutá v stanovách spoločnosti žalovaného, ktorá vyžaduje uzatvorenie mandátnej zmluvy v písomnej forme a jej schválenie dozornou radou. V tomto smere teda súd prvej inštancie správne ustálil v odseku 49 rozsudku, že k uzavretiu mandátnej zmluvy nedošlo, pretože nebola dodržaná dohodnutá písomná forma, a preto nemôže dôjsť k aplikácii , ktoré bolo dohodou zmluvných strán modifikované. Ak by sa aj na vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovala úprava mandátnej zmluvy, žalobca by mal podľa nárok na odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitostí. Otázkou obvyklej odplaty sa súd prvej inštancie zaoberal v odseku 53 rozsudku, kde ustálil, že obvyklá odmena člena predstavenstva bola 483 eur brutto za 1 mesiac. Z tohto vyplýva, že i v prípade posudzovania podľa citovaných zákonných ustanovení žalobcovi patrí nárok iba na obvyklú odmenu, ktorá bola ustálená vo výške 483 euro brutto za mesiac, ktorá zodpovedá sume priznanej súdom prvej inštancie. Žalobca nebol so žalovaným v pracovnom pomere, preto obvyklá odmena z mandátneho vzťahu mohla pre neho predstavovať iba časť odmeny z odmeny iných členov predstavenstva, ktorí boli zároveň jej zamestnancami. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 26. Odvolací súd konštatuje, že v prvom rade je nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu nevznikol z titulu vzniku funkcie člena štatutárneho orgánu žalobcom u žalovaného žiadny platný právny obchodnoprávny vzťah.

27. Vznik právneho vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou a členom orgánu sa viaže na právne skutočnosti, ktoré predpokladá . Právny vzťah medzi spoločnosťou a členmi orgánov

spoločnosti vzniká ich vymenovaním alebo voľbou. Vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, ktorý súvisí s výkonom jeho funkcie, má vždy charakter obchodnoprávneho vzťahu, ktorý sa bude spravovať ( OCHZ) (viď Oľga Ovečková a kol.: , Veľký komentár, Wolters Kluwer, Bratislava, 2017, str. 458).

28. Z uvedeného je zrejmé, že riadnou voľbou žalobcu za člena predstavenstva spoločnosti žalovaného dňa 27.04. 2016 došlo k vzniku špecifického obchodnoprávneho vzťahu (vzťahu člena štatutárneho orgánu spoločnosti a samotnej spoločnosti) medzi sporovými stranami.

29. Na výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady môže byť uzatvorená zmluva medzi členom orgánu a spoločnosťou, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu ( ). Obsahové náležitosti tejto zmluvy zákon neustanovuje, takáto zmluva bude zmluvou nepomenovanou a bude sa najviac približovať k zmluve mandátnej. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti musí zmluvu schváliť valné zhromaždenie, resp. dozorná rada. Pre nedostatok písomnej formy a neschválenie zmluvy je zmluva neplatná. Bez ohľadu na tento právny dôsledok, štatutárne orgány sú aj tak štatutárnymi orgánmi de iure a ich právny vzťah so spoločnosťou sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a priamo tými ustanoveniami zákona, ktoré upravujú práva a povinností štatutárnych orgánov. Ak medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, môžu vzniknúť problémy ohľadne výšky odplaty za výkon funkcie ( pozn. - tak, ako tomu bolo v súdenej veci). Podľa právnej teórie sa práva štatutárneho orgánu alebo jeho člena potom posudzujú podľa ustanovení , ktoré upravujú mandátnu zmluvu (Mária Patakyová a kol. , Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK, 2010, str. 201).

30. V súdenej veci podľa stanov žalovaného (čl. 28.8) sa vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá musí mať písomnú formu a schvaľuje ju dozorná rada. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie však bolo zistené, že napriek opakovaným pokusom a návrhom žalobcu, k uzavretiu písomnej zmluvy (mandátnej) medzi žalobcom ako členom predstavenstva a spoločnosťou žalovaného nedošlo. Na taký prípad pamätá práve ust. prvá veta (predtým prvá veta ) o primeranom použití ustanovení zákona o mandátnej zmluve, na základe ktorého judikatúra ustálila, že ak medzi spoločnosťou a členom orgánu nie je uzavretá písomná zmluva o výkone funkcie, členovi vzniká nárok na obvyklú odplatu. Uvedené platí aj v prípade, ak valné zhromaždenie, resp. v súdenej veci dozorná rada, nevyužije právo rozhodnúť o odmene člena orgánu spoločnosti v primeranej lehote. Výška odplaty sa určuje spôsobom ustanoveným v ( viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 11. 3. 2008). Na takomto závere nič nemení ani fakt, že stanovy žalovaného, vyžadujú uzavretie zmluvy o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti ako mandátnej zmluvy v písomnej forme, ako konštatoval súd prvej inštancie, pretože predpoklad písomnosti tejto zmluvy vyžaduje samotný zákon a čl. 28.8 stanov reflektuje dikciu zákona. Avšak práve pre prípady, keď medzi spoločnosťou a členom orgánu nie je uzavretá obligatórne písomná zmluva o výkone funkcie (hoci napr. vo forme písomnej mandátnej zmluvy), zákon v ust. (predtým ) stanovuje povinnosť primeraného použitia ustanovení o mandátnej zmluve, ktorými sa bude spravovať právny vzťah medzi nimi, pričom je dôležité si uvedomiť, že ustanovenie 66 ods. 6 (predtým ) odkazuje iba na primerané použitie úpravy o mandátnej zmluve, pričom práva a povinnosti medzi spoločnosťou a členom orgánu vyplývajú priamo zo zákona. Spoločnosť a členovia štatutárneho orgánu môžu vylúčiť použitie ustanovení o mandátnej zmluve /len/ tým, že uzavrú zmluvu o výkone funkcie, ktorou komplexne upravia všetky atribúty právneho vzťahu (Oľga Ovečková a kol.: , Veľký komentár, Wolters Kluwer, Bratislava, 2017, str. 458), čo však v súdenej veci žalovaný ani na základe preukázaných opakovaných návrhov žalobcu neurobil.

31. Keďže v súdenej veci medzi žalobcom ako členom predstavenstva žalovaného a spoločnosťou žalovaného nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti v akejkoľvek podobe, hoci medzi nimi riadnou voľbou žalobcu za člena predstavenstva žalovaného došlo k vzniku špecifického obchodnoprávneho vzťahu, a keďže z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca funkciu člena predstavenstva riadne od svojho zvolenia a i v žalovanom období mesiaca máj 2016 vykonával (čo v odvolacom konaní sporné nebolo), v zmysle vyššie citovaného

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 11.03.2008 mu vzniká na základe ust. prvá veta (predtým prvá veta ) o primeranom použití ustanovení zákona o mandátnej zmluve nárok na obvyklú odplatu, ktorá sa určuje spôsobom ustanoveným v .

32. V zmysle pokiaľ výška odplaty v zmluve dohodnutá nebola, mandant je povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je "obvyklá" v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

33. Súd prvej inštancie - hoci vec nesprávne právne posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu - v tomto kontexte vecne správne priznal žalobcovi nárok na obvyklú a zaužívanú odmenu člena predstavenstva u žalovaného vo výške odmien iných členov predstavenstva žalovaného v období bezprostredne predchádzajúceho vzniku právneho vzťahu medzi stranami (27.04.2016) i žalovanému obdobiu (máj 2016) v sume 5 796,- eur brutto ročne, čo za jeden mesiac predstavuje sumu 483,- eur brutto. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o obvyklej odplate za výkon funkcie člena predstavenstva správne vychádzal z iných zmlúv o výkone funkcie člena predstavenstva, konkrétne zmluvy s JUDr. Ing. P. C. G., v ktorej bola odmena jasne stanovená od 1.1.2013 v sume 5.796 brutto ročne. I zo zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva Ing. B. I. v znení dodatkov vyplýva, že odmena za výkon funkcie člena predstavenstva Ing. B. I. v znení dodatkov (ktorý dôkaz bol v prvoinštančnom konaní vykonaný) bola od 1.1.2013 v sume 5.796 brutto ročne. Skutočnosť, že odmena člena predstavenstva v rozhodnom období bola v sume 5.796 brutto ročne, potvrdil i predseda predstavenstva žalovaného Ing. E. na pojednávaní dňa 24.10.2018. Takúto odmenu členov predstavenstva schválila podľa zápisu zasadnutia zo dňa 05.05.2011 dozorná rada žalovaného, a to takým spôsobom, že schválila ročnú výšku brutto odmeny predsedovi vo výške 30 400 eur, z čoho 80 % pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011, zároveň dozorná rada schválila ročnú výšku brutto odmeny každému členovi predstavenstva vo výške 26 200 eur, z čoho 80% pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011. Od uvedeného zasadnutia nebolo spôsob odmeňovania členov predstavenstva, resp. predsedu predstavenstva (80% za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena / predsedu predstavenstva) menený, pričom vo vzťahu k roku 2013 dozorná rada schválila úpravu výšky „platov členov predstavenstva“ u W.. E. 33 600,- eur, Ing. I. 29 000,- eur a I.. Ing. C., G.. 29 000,- eur.

34. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal svoju argumentáciu o tom, že by obvyklá odmena za výkon funkcie člena predstavenstva u žalovaného za rozhodné obdobie bola 29 000,- eur a táto zostala len v rovine jeho tvrdení. Naopak, skutočnosť, že odmena za výkon funkcie člena predstavenstva predstavovala vždy 20 % z celkovej sumy (za výkon funkcie člen/ predsedu predstavenstva a mzda z pracovnoprávneho vzťahu), vyplýva zo zápisu zasadnutia dozornej rady zo dňa 05.05.2011, zo zápisu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 04.12.2017 (bod 13), zo zápisu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.06.2016 (bod 8) a túto potvrdili v konaní i svedkovia: Ing. I. (člen predstavenstva) na pojednávaní dňa 16.01.2019, I. K. (bývalý predseda dozornej rady) na pojednávaní dňa 16.01.2019 Zo zápisu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 04.12.2017 (bod 13) vyplýva, že sám žalobca navrhol, aby predstavenstvo potvrdilo jeho nárok na uzavretie mandátnej zmluvy na výkon funkcie člena predstavenstva žalovaného, ktorá zahŕňa obvyklé odmeňovanie za takýto výkon funkcie člena predstavenstva (t.j. odmena zahrňujúca odmenu za mandátny vzťah 20% a za pracovnoprávny vzťah 80%) a odporučilo dozornej rade schváliť takto koncipovanú mandátnu zmluvu. Motivácia žalovaného pre takéto rozčlenenie, prezentovaná v konaní žalobcom a svedkom I.. W.. P. C. G.. (do nákladov na výrobu tepla je možné zahrnúť mzdy zamestnanca, ale nie odmeny členov predstavenstva) na posúdenie veci vplyv nemala, rovnako ako existencia vytvorených rezerv v účtovníctve spoločnosti, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie. V konaní bolo v tejto súvislosti súdom prvej inštancie zistené, že žalobca a žalovaný - na rozdiel od predsedu predstavenstva a ostatných členov predstavenstva - neuzavreli písomnú pracovnú zmluvu ani zmluvu o inom pracovnoprávnom vzťahu, pričom žalobca vykonáva závislú prácu pre iného zamestnávateľa. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pracovnoprávny vzťah žalobcu so spoločnosťou žalovaného nemohol vzniknúť ani konkludentne, teda samotným výkonom práce, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný mal vôľu uzavrieť ako zamestnávateľ so žalobcom pracovnoprávny vzťah a vedúci jednotlivých oddelení žalované prehlásili, že žalobca v rámci toho - ktorého oddelenia prácu v pracovnom pomere nevykonáva. Vymenovaním alebo voľbou do funkcie člena štatutárneho orgánu nevzniká

medzi spoločnosťou a danou osobou automaticky pracovnoprávny vzťah. Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26. 11. 1997). Zákon pritom nebráni tomu, aby osoba v pozícii štatutárneho orgánu vykonávala pre tú istú obchodnú spoločnosť aj inú činnosť, a to v pracovnom pomere. (Oľga M. a kol.: , Veľký komentár, Wolters Kluwer, Bratislava, 2017, str. 460). V konaní bolo zistené, že s predsedom predstavenstva žalovaného a ostatnými členmi predstavenstva (okrem žalobcu) žalovaný uzatvoril riadne pracovné zmluvy, pričom napr. konkrétne z pracovnej zmluvy s JUDr. W.. P. C. G.. vyplýva, že pracovný pomer medzi nimi vznikol dňa 11.2.2011, pričom základný mesačný plat vyplývajúci z pracovnej zmluvy bol určený za rok 2011 vo výške 1747 eur, za rok 2012 vo výške 1840 eur a za rok 2013 vo výške 1934 eur; z pracovnej zmluvy s Ing. I. E. vyplýva, že pracovný pomer medzi nimi vznikol dňa 01.04.2012, pričom základný mesačný plat vyplývajúci z pracovnej zmluvy bol určený za rok 2012 vo výške 2 027 eur, z pracovnej zmluvy s Ing. I. vyplýva, že pracovný pomer medzi nimi vznikol dňa 01.11.2002, pričom základný mesačný plat vyplývajúci z pracovnej zmluvy bol určený za rok 2011 vo výške 1747 eur. Pokiaľ žalobca pre žalovaného nevykonával prácu v pracovnom pomere, nevznikol mu nárok na mzdu za výkon tejto práce, na rozdiel od predchádzajúcich členov predstavenstva, resp. od predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý pre žalovaného vykonávali i závislú prácu v pracovnoprávnom pomere na základe pracovných zmlúv. Záveru, že u žalovaného obvyklou odmenou za výkon funkcie člena predstavenstva je 20 % z celkovej sumy schválenej dozornou radou žalovaného, teda v roku 2016 suma 5 796,- eur ročne ( a nie suma spolu 29 000,- eur ročne), nasvedčuje i fakt, že bývalý člen predstavenstva Ing. I., ktorý už nie je členom predstavenstva, pre žalovaného naďalej vykonáva prácu v pracovnom pomere, ktorú vykonával i predtým, za ktorú poberá mzdu dohodnutú pôvodnou pracovnou zmluvou (bez príslušnej odmeny za výkon funkcie konateľa), ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola. 35. V tomto kontexte treba síce prisvedčiť argumentácii žalobcu, že do pôsobnosti dozornej rady v zmysle zákona ani vnútorných predpisov žalovaného nespadá schvaľovanie odmeny za výkon pracovnej činnosti - platu členov predstavenstva, ktorí sú so spoločnosťou žalovaného aj v pracovnoprávnom vzťahu, ale samotná skutočnosť, že dozorná rada žalovaného takto postupovala, nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť pracovných zmlúv fyzických osôb so žalovaným a následkom takého postupu dozornej rady žalovaného je maximálne neúčinnosť a nadbytočnosť jej rozhodnutia vo vzťahu k výške platu z pracovného pomeru fyzických osôb (členov predstavenstva) a žalovaného, stanoveného pracovnými zmluvami. Na schvaľovanie zmlúv o výkone funkcie členov/predsedu predstavenstva žalovaného a na schvaľovanie odmeny z výkonu tejto funkcie dozorná rada zákonné i vnútroorganizačné oprávnenie nepochybne má a neplatnosť, resp. neúčinnosť jej rozhodnutí v tomto smere nemožno dovodiť z toho, že rozhodovala v inej veci (vo vzťahu k výške platu z pracovného pomeru fyzických osôb a žalovaného) nad rámec svojich oprávnení.

36. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nemožnosti priznania nároku žalobcu prostredníctvom inštitútu obchodných zvyklostí v zmysle . Odmena člena štatutárneho orgánu nemôže byť považovaná za pravidlo vžité a vytvorené podnikateľským subjektom, pretože žalovaný má jasne stanovené pravidlá v stanovách spoločnosti ako má byť tvorená odmena za výkon funkcie člena predstavenstva a takto kreovaná odmena bola v minulosti žalovaným aj vyplácaná, vždy na základe príslušných právnych titulov (existujúce zmluvy o výkone funkcie člena/ predsedu predstavenstva). Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie tak nevyplýva, že by zodpovedalo obchodným praktikám a zvyklostiam spoločnosti žalovaného vyplácať odmenu členovi predstavenstva bez zmluvy o výkone funkcie.

37. Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie záverom napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu základu nároku žalobcu vecne správne uzavrel, že žalobcovi patrí za žalované obdobie príslušná pomerná časť odmeny obvyklej za výkon funkcie člena predstavenstva ( odmena za výkon funkcie člena predstavenstva od 1.1.2013 v sume 5.796 brutto : 12 mesiacov x 1 mesiac) vo výške 483,- eur brutto a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, keď o nároku v konaní viac úspešného žalovaného na náhradu trov konania rozhodol podľa od. 1 v spojitosti s . Žalovaný bol úspešný vzhľadom na žalovanú sumu 2416,67 eur a priznanú sumu 483 eur približne v rozsahu 80%, neúspešný v rozsahu 20 %, teda jeho čistý úspech tvorí 60%, v ktorom rozsahu mu správne súd prvej inštancie priznal i nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa

38. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

42. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). d) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).