Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/92/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. M., bytom N.N.,

2/ P. M., bytom N., 3/ L. M., bytom H., zastúpených JUDr. R. B., advokátom v K., proti

žalovanej M. H., bytom N.N., zastúpenej Mgr. E. S., advokátkou v N., o určenie, že

odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Komárno pod

sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 30. apríla 2012 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením z 30. januára 2012 č.k. -585

na pojednávaní zrušil svoje uznesenie zo dňa 23.11.2005 o vyhlásení dokazovania

za skončené a pokračoval v konaní a vykonávaní dokazovania. Predmetné uznesenie

nevypracoval a nedoručoval účastníkom konania.

Následne Okresný súd Komárno uznesením z 30. januára 2012 č.k. -594

v spojení s opravným uznesením z 15. marca 2012 č.k. -601 zastavil konanie

v časti určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou katastra K. na

LV č. X. pre k.ú. N. ako parc. č. X. – orná pôda o výmere X. m² z dôvodu, že žalobcovia

v uvedenej časti vzali žalobu späť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná nemala

proti čiastočnému späťvzatiu návrhu námietky, len žiadala, aby rozhodol o trovách s ohľadom

na to, že späťvzatie pred meritórnym rozhodnutím sa pričíta na ťarchu žalobcov. S poukazom

na ustanovenia až 3 uviedol, že čiastočné späťvzatie sa neprieči zákonu.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovanej uznesením z 30. apríla 2012 sp. zn.

, „odvolanie odporkyne proti uzneseniu zo dňa 30.01.2012

(v zápisnici na č.l. 585)“ odmietol a uznesenie prvostupňového súdu z 30. januára 2012 č.k.

-594 v spojení s opravným uznesením z 15. marca 2012 č.k. -601

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie v časti

o odmietnutí odvolania žalovanej proti uzneseniu z 30. januára 2012 (v zápisnici na č.l. 585)

odôvodnil tým, že pokiaľ prvostupňový súd týmto uznesením na pojednávaní dňa 30. januára

2012 zrušil svoje uznesenie o skončení dokazovania, ide o uznesenie o vedení konania, ktoré

nie je potrebné písomne vypracovať a doručiť účastníkom konania a s poukazom

na ustanovenie nie je proti nemu prípustné odvolanie. Zrušenie

prvostupňového uznesenia z 30. januára 2012 č.k. -594 (v spojení s opravným

uznesením) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie odôvodnil tým, že postupom

súdu prvého stupňa bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o odmietnutí jej

odvolania podala dovolanie žalovaná, žiadala ho v tejto napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

je postihnuté vadou podľa , keď odmietnutím odvolania bez náležitého

odôvodnenia a podkladu v procesnom (inom) zákone či podzákonnej norme, bez podkladu

v aplikačnej praxi súdov, odvolací súd dovolateľke odňal právo na súdnu ochranu a možnosť

konať pred súdom. Súčasne namietala porušenie základných práv na spravodlivé a nestranné

súdne konanie a prejednanie veci v zmysle a nasl. a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala na to, že dôkazy,

ktoré boli vykonané v čase od vyhlásenia dokazovania za skončené (23.11.2005) do zrušenia

tohto uznesenia (30.1.2012) nemôžu byť dôkazmi zákonnými, pretože počas týchto siedmych

rokov uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené nebolo zrušené a teda bolo záväzné tak

pre súd, ako aj pre účastníkov konania. Iný postup, resp. hodnotenie – teda aby predmetné

uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené bolo záväzné len pre účastníkov, ale nie pre

súd, považuje za porušenie práv účastníka konania. Pretože dovolateľka je (7 rokov bola)

vyhláseným uznesením viazaná, nemala – rovnako však ani žalobcovia, procesne prípustnú

možnosť oponovať dodatočne zabezpečeným dôkazom (z iniciatívy súdu), ani sama

predkladať nové dôkazy v zmysle a , čím samotným

je narušená zásada fair procesu a teda porušené právo podľa čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“

na spravodlivé konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhli zamietnuť, „nakoľko je podané

v rozpore s ustanovením “.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolacím súd ďalej otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

, pričom sa zameral na tie okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré

mu dáva . V zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

uplatnenia ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť

predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súdy nižšieho stupňa

v prejednávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202

ods. 3 písm. a/ ).

Ktoré uznesenia iba upravujú vedenie konania, zákon nevymenúva ani nevymedzuje

žiadnymi znakmi. Považujú sa za ne uznesenia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle

riešenia, alebo bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka

alebo tretej osoby, a súd nimi nie je viazaný, čo znamená, že ich možno zmeniť bez toho, aby

bolo možné podať odvolanie, Medzi uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania,

sa zaraďujú napr. uznesenie o vylúčení veci (tiež aj vzájomného návrhu) na samostatné

konanie ( ), uznesenie o odročení pojednávania ( ), uznesenie, ktorým

súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu ( ), uznesenie o ustanovení znalca

( ), uznesenie o povinnosti predložiť lekárske vysvedčenie o duševnom

stave vyšetrovaného vydaného v konaní o spôsobilosti na právne úkony ( )

a pod. Medzi takéto uznesenia, t.j. uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, možno

zaradiť aj uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, na čom nič nemení v dovolaní

prezentovaná nevedomosť žalovanej o judikovaní konkrétnej otázky, či uznesenie o vyhlásení

dokazovania za skončené je alebo nie je uznesením upravujúcim vedenie konania s tým, že

odkaz na judikatúru neobsahuje ani dovolaním napadnuté rozhodnutie.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy

a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Poučovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia je obdobná ako poučovacia povinnosť

súdu v rámci prípravy pojednávania. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení

dokazovania alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov

v rozsahu, ktorý sa týka jednak času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné

prostriedky, jednak dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené

alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliada a tiež aj významu a použiteľnosti neskôr

predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v rozsahu a za podmienok

uvedených v § 205a (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra

2011 sp. zn. ).

Hoci splnenie tejto poučovacej povinnosti, ktorá predchádza vyhláseniu uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí, má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej,

na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom

konaní, pretože jej obsahom je významné obmedzenie možnosti predkladať alebo označovať

v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná

apelácia), samotné uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, nemôže mať vplyv

na rozhodnutie vo veci samej a nemôže privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov, ako

na to správne poukázal aj odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodpovedanie otázky, či uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, je alebo nie

je uznesením upravujúcim vedenie konania, bezprostredne súvisí s dokazovaním ako

zákonom upraveným postupom súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd

získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania.

Zisťovanie skutkového stavu, ktorý je pre súd základom jeho rozhodnutia, možno označiť

za jednu z najdôležitejších a najnáročnejších činností súdu vôbec, pretože iba súd je subjekt,

ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude

považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná [ (významné povinnosti

patria v rámci dokazovania aj účastníkom konania)], nemožno mu uprieť možnosť, následne,

aj za situácie, keď vyhlásil procesné uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, aby toto svoje

rozhodnutie zmenil a pokračoval v konaní, ak pre rozhodnutie o veci, ktorá je predmetom

konania potrebuje získať ďalšie podstatné skutkové poznatky. Uznesenie, ktorý sa končí

dokazovanie preto je uznesením upravujúcim vedenie konania, preto súd nie je ním viazaný

( ), ako správne uzavrel aj odvolací súd.

V nadväznosti na uvedené dospel dovolací súd tiež k záveru, že nie je opodstatnená

námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim

z ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia

, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil

svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s námietkami žalovanej uplatnenými v odvolaní. Okolnosť, že táto odpoveď žalovanú

neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia

v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

či požiadaviek žalovanej.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Za rovnako neopodstatnenú treba považovať podľa názoru dovolacieho súdu aj ďalšiu

námietku dovolateľky, že dôkazy, ktoré boli vykonané v čase od vyhlásenia dokazovania

za skončené (23.11.2005) do zrušenia tohto uznesenia (30.1.2012) nemôžu byť dôkazmi

zákonnými, pretože počas týchto siedmych rokov uznesenie o vyhlásení dokazovania

za skončené nebolo zrušené a teda bolo záväzné aj pre súd, pričom pri inom hodnotení, t.j. že

predmetné uznesenie bolo záväzné len pre účastníkov, nie však pre súd, je narušená zásada

„fair procesu“. Neopodstatnenosť tejto námietky spočíva v tom, ako je uvedené už vyššie

v odôvodnení tohto uznesenia, že uznesenie ktorým sa končí dokazovanie je uznesením

upravujúcim vedenie konania a preto súd ním nie je viazaný, ako aj v tom, že aj keď súd

prvého stupňa po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania o odročení pojednávania

za účelom vyhlásenia rozsudku, následne na pojednávaní 13.2.2006 vyhlásil uznesenie,

ktorým zrušil uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku bez toho, že

by procesným uznesením, ktorého vydanie sa poznamená len záznamom v zápisnici

o pojednávaní, skonštatoval pokračovanie v konaní, čo by z formálneho hľadiska bolo vhodné

a pre účastníkov konania by tak bol ďalší postup súdu zrozumiteľnejší, na čo ostatne poukázal

už odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, fakticky prvostupňový súd pokračoval

v konaní, v ktorom (ako to vyplýva z obsahu spisu) účastníkom konania umožnil realizáciu

procesných práv priznaných im . V súčasnom štádiu konania,

kedy prvostupňový súd o veci, ktorá je predmetom konania, ešte nerozhodol, je úvaha

o porušení práva na spravodlivý súdny proces prinajmenšom predčasná; až rozhodnutie

vo veci samej dá odpoveď na otázku, ktoré z vykonaných dôkazov súd pri svojom

rozhodovaní (ne)zohľadnil a prečo.

Vzhľadom na to, že v danom prípade prípustnosť dovolania nevyplýva z ,

v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia dovolateľkou tvrdenej procesnej vady konania

v zmysle a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , Najvyšší

súd Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalovanej podľa § 243b

ods. 5 v spojení s

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie ( )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková