Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/16/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: Ing. B.K., K.X., N., zast. advokátom

Mgr. T.S., F.X., N., proti žalovanému: P. – M., s.r.o., N.X., N., zast. advokátom JUDr. Š.Š.,

V.X., N., o zaplatenie 200.000,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -94 zo dňa 15. januára 2004, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15 Cbs 5/2002-

94 zo dňa 15. januára 2004 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť trovy odvolacieho konania a dovolacieho

konania vo výške 28.653,- Sk na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -94 zo dňa 15.1.2004

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 95.656,- Sk istiny

s 15%-tným úrokom z omeškania od 28.11.2002 do zaplatenia a v zostávajúcej časti

žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou

dňa 28.11.2002 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 200.000,- Sk

s príslušenstvom ako odplaty z titulu výkonu činnosti žalobcu ako konateľa

spoločnosti žalovaného za obdobie od 28.11.1998 do 1.8.2000.

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako zamestnanec P., a.s., N. bol

svojou materskou organizáciou vymenovaný do funkcie konateľa žalovaného ako

dcérskej spoločnosti P., a.s., N.. Túto funkciu vykonával u žalovaného od 8.11.1998

do 8.11.2000 bez písomne uzavretej zmluvy so žalovaným, ktoré skutkové zistenia

označil za nerozporované, a preto si ich osvojil. Z manažérskej zmluvy zo dňa

15.6.1998 v znení jej dodatkov č. 1 – 5 uzavretej medzi materskou organizáciou P.,

a.s., N. a žalobcom, konajúci súd zistil, že otázka odmeňovania konateľa žalovaného

nebola upravená. Zo svedeckých výpovedí zistil, že ani ostatní konatelia za výkon

tejto funkcie nedostávali žiadnu odmenu, pretože nikto im oficiálne nepovedal, či ide

o odplatný resp. bezodplatný výkon tejto funkcie. Citoval ustanovenia § 66 ods. 2

, , ,

a uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že keďže

medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá písomná zmluva o výkone funkcie,

v ktorej by výška odplaty bola určená, žalobcovi vznikol nárok podľa ustanovenia §

571 ods. 1 na odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia

zmluvy za činnosť obdobnú, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Keďže však žalobca nepreukázal, že obvyklá výška odplaty v jeho prípade je

10.000,- Sk mesačne, súd určil jej výšku v zmysle ustanovenia podľa

svojej úvahy v sume 5.000,- Sk mesačne, čo za obdobie od 28.11.1998 do 28.6.2000

činí 95.656,- Sk, v ktorej výške žalobe vyhovel s tým, že žalobcovi priznal v zmysle

aj úrok z omeškania, ktorý konajúci súd

považoval za obvyklý. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol

podľa tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný podaním doručeným súdu

dňa 25.3.2004 (list v spise č. 98) a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Konštatoval, že súd vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav, ale vyvodil

nesprávny právny záver. Za nesporné označil, že žalobca bol valným zhromaždením

spoločnosti P., a.s., N. ako jediného spoločníka žalovaného vymenovaný do funkcie

konateľa v spoločnosti P.- M., s.r.o. od 8.11.1998. V súvislosti s nárokom na odmenu

konateľa poukázal na znenie článku 10 bod 10.2 písmeno f/ stanov žalovaného P. -

M., s.r.o., kde je zakotvené, že valné zhromaždenie rozhoduje o odmene konateľa

a uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom v tejto otázke došlo k inej úprave

vzťahov a určenia práv a povinností v oblasti odmeny konateľa a citoval znenie

ustanovenia účinného do 31.12.2001, podľa

ktorého vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu

spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje

primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednania so

spoločnosťou alebo iných ustanovení tohto zákona upravujúcich ich povinnosti,

nevyplýva iné určenie práv a povinností. Uviedol, že odmenu konateľa spoločnosti

mal žalobca zohľadnenú v jeho mzde resp. odmenách vyplácaných v súvislosti

s výkonom jeho funkcie výrobného námestníka, ktorú funkciu žalobca vykonával

v spoločnosti P., a.s., N.. Uviedol, že v každej dcérskej spoločnosti bola zriadená

v pracovnoprávnom vzťahu aj funkcia výrobného riaditeľa, ktorý zabezpečoval

každodennú činnosť dcérskej spoločnosti i keď nebol štatutárnym zástupcom a okrem

toho boli vymenovaní aj dvaja konatelia, ktorí každý z ich koordinoval činnosť

dcérskej spoločnosti v oblasti svojho pracovného zaradenia. Poukázal na to, že sídlo

žalovanej spoločnosti bolo totožné so sídlom dcérskych spoločností, z ktorého

dôvodu žalobcovi nevznikli žiadne náklady. V závere odvolania vzniesol námietku

premlčania, vzhľadom na to, že žalobca si jeho nárok na odmenu konateľa mohol

uplatniť ihneď po jeho vymenovaní do tejto funkcie.

Proti odvolaniu v časti výroku o trovách konania sa odvolal aj žalobca

podaním zo dňa 1.4.2004. Uviedol, že žalobca sa úspešne domáhal svojho nároku,

ktorý konajúci súd znížil iba na základe svojej úvahy, pričom však vôbec nie je

zrejmé akou úvahou k výške 5.000,- Sk mesačne dospel. Poukázal na ustanovenie

a navrhol v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, že žalobcovi

prizná plnú náhradu trov konania.

O odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

zo dňa 24. mája 2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.

-94 zo dňa 15.1.2004 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalobcu zaviazal žalovanému zaplatiť trovy konania. Konštatoval, že v danom

prípade zo stanov žalovaného je zrejmé, že napríklad v otázke práva na odmenu

konateľa vyplýva také určenie práv a povinností a že právo na odmenu konateľa

je viazané rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti. Za pochybenie

prvostupňového súdu označil, že právo na odmenu konateľa spoločnosti

v konkrétnom prípade posudzoval podľa bez toho, aby

sa zaoberal, či sú splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia v spojení

s ustanovením , účinného do 31.12.2005 a uviedol

že s poukazom na uvedené žalobcovi právo na odmenu za výkon funkcie ako jedného

z konateľov spoločnosti nevzniklo.

O dovolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol ako súd dovolací

( Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

1 Obdo V 118/2005 zo dňa 26.11.2007 tak, že rozsudok odvolacieho súdu spolu

s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že odvolací súd pochybil, ak len na základe

citovaného ustanovenia z dôvodu, že valné zhromaždenie o odmene nerozhodlo,

žalobcovi odmenu za výkon tejto funkcie konateľa nepriznal. Konštatoval, že

z citovaného ustanovenia vyplýva to, že valné zhromaždenie je oprávnené rozhodnúť

o výške odmeny, pričom je zrejmé, že základ na odmenu je daný, ktorý základ

vyplýva z ustanovenia , keďže je nepochybné, že

zmluvou odmena dohodnutá nebola. I keď valné zhromaždenie spoločnosti bolo

oprávnené žalobcovi priznať konkrétnu výšku odmeny, avšak zo žiadneho právneho

predpisu nevyplýva pre valné zhromaždenie takáto povinnosť. Za stavu, ak valné

zhromaždenie svoje právo nevyužije, a to v primeranej lehote, to jest spravidla (do

jedného roku), potom výšku odmeny je potrebné určiť spôsobom stanoveným v § 571

ods. 1 . Rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd viazaný právnym názorom súdom vyššieho

stupňa rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -94 zo dňa 15.1.2004

v napadnutej časti potvrdil. Za jednoznačné označil, že žalobca počas ním

uplatňovaného obdobia vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti, ako aj to,

že žalovaný mu odmietol odmenu za výkon jeho funkcie vyplatiť viazaný právnym

názorom, dovolacieho súdu, že v danom prípade, keď valné zhromaždenie o výške

odmeny nerozhodlo, nemá za právny dôsledok, nepriznanie práva na odmenu

konateľovi spoločnosti, ako aj fakt, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď

konateľovi spoločnosti odmenu vo výške za výkon jeho funkcie vo výške 95.656,- Sk

spolu s 15% úrokom z omeškania do zaplatenia priznal, odvolací súd odvolaniu

nevyhovel.

V zmysle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

v súlade s ustanovením prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti

ako vecne správne potvrdil.

Návrhu žalobcu, aby bolo prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o trovách

konania zmenené s tým, že prvostupňový súd nemal aplikovať ustanovenie § 142

ods. 2 , ale ustanovenie , odvolací súd nevyhovel a uviedol, že

v danom prípade prvostupňový súd nepochybil, keď o trovách prvostupňového

konania rozhodol podľa

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol tak, že tieto

úspešnému žalobcovi priznal vo výške 28.653,- Sk podľa § 224 ods. 1 v spojení

s ustanovením vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony

právnej pomoci vo výške 19.093,- Sk, súdny poplatok za dovolanie 9.560,- Sk

v súčte 28.653,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 11. marca 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: